iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Iracký parlament schválil vyhostenie zahraničných vojakov

Iracký parlament v nedeľu schválil uznesenie, ktoré žiada ukončenie prítomnosti zahraničných vojakov v krajine. Informovala o tom agentúra AP.Uznesenie je reakciou na americký letecký útok v Iraku, pri ktorom v piatok prišiel o život iránsky generál Kásem Solejmání.

Zákonodarcovia irackú vládu žiadajú, aby zrušila platnosť dohody, na základe ktorej Washington od roku 2014 posiela do Iraku vojakov s cieľom pomáhať v boji proti extrémistickej organizácii Islamský štát (IS).

Väčšina z približne 180 zákonodarcov, ktorí boli prítomní na zasadnutí, hlasovala za schválenie uznesenia. Podporila ho väčšina šiitskych poslancov, ktorí majú v parlamente väčšinu kresiel. Mnohí sunnitskí a kurdskí zákonodarcovia sa na zasadnutí nezúčastnili, uvádza AP.

Približne 5200 amerických vojakov je umiestnených na rôznych vojenských základniach v Iraku. Cieľom ich nasadenia bolo poskytovanie podpory miestnym irackým a kurdským silám v boji proti Islamskému štátu.
Stiahnutie amerických vojakov z Iraku môže mať podľa AP negatívne dôsledky na boj proti IS./agentury/

X X X

Irán prestane dodržiavať ďalšie z ustanovení jadrovej dohody

Irán ešte v nedeľu očakáva finalizáciu piateho súboru opatrení, ktorými sa odkláňa od záväzkov vyplývajúcich z medzinárodnej dohody o obmedzení jadrového programu tejto krajiny. Oznámil to hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Abbás Músaví, ktorého vyjadrenia odvysielané v televízii citovala tlačová agentúra AFP.

Irán postupne pozastavuje plnenie jadrovej dohody z roku 2015 v reakcii na predvlaňajšie jednostranné odstúpenie Spojených štátov a opätovné zavádzanie protiiránskych sankcií. Najnovšie oznámenie však nasleduje dva dni po tom, ako americké sily zabili pri útoku v Iraku iránskeho generálmajora Kásema Solejmáního, čo vyvolalo prudké zvýšenie napätia na Blízkom východe.

„Čo sa týka piateho kroku, rozhodnutia už boli prijaté… ale vzhľadom na súčasnú situáciu sa urobia ešte určité zmeny na dôležitom stretnutí dnes večer,“ povedal Músaví. „Vo svete politiky všetky veci vzájomne na seba vplývajú,“ dodal hovorca iránskeho rezortu diplomacie.

Músaví podľa AFP nijako nenaznačil, v čom bude spočívať spomínaný „piaty krok“ ani kedy bude oznámený.
Americký prezident Donald Trump odstúpil od jadrovej dohody s Iránom v máji 2018 a následne obnovil sankcie na Irán vrátane embarga na dovoz ropy. V roku 2019 Spojené štáty sankcie voči Iránu ešte sprísnili, pričom sa napätie medzi oboma krajinami ďalej stupňovalo.

USA sú pripravené udrieť na 52 cieľov v Iráne

V prípade akéhokoľvek potenciálneho iránskeho útoku Spojené štáty „veľmi rýchlo a veľmi tvrdo“ udrú na 52 iránskych cieľov. Uviedol to v nedeľu na Twitteri americký prezident Donald Trump v súvislosti s rastúcim napätím medzi USA a Iránom po piatkovom zabití iránskeho generálmajora Kásema Solejmáního.

O Trumpovom vyhlásení na Twitteri informovala ruská agentúra TASS. „Nech toto slúži ako varovanie. Pokiaľ Irán udrie na akýchkoľvek Američanov alebo americký majetok, máme zameraných 52 iránskych cieľov (predstavujúcich 52 amerických rukojemníkov, ktorých pred mnohými rokmi zajal Irán), niektoré z nich veľmi vysokopostavené a dôležité pre Irán a iránsku kultúru. Tieto ciele ako aj samotný Irán zasiahneme veľmi rýchlo a veľmi tvrdo. USA si neprajú akékoľvek ďalšie vyhrážky!“ napísal Trump.

Iránsky veliteľ: USA nemajú odvahu začať konflikt v Iránom

Veliteľ iránskych pozemných síl v nedeľu vyhlásil, že Washington nemá „odvahu“ začať konflikt s jeho krajinou. Reagoval tak na slová prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý pohrozil zasiahnutím desiatok iránskych cieľov v prípade útoky islamskej republiky. Informovala o tom agentúra AFP.

„Pochybujem, že majú odvahu iniciovať“ konflikt, citovala generálmajora Abdorrahíma Músavího štátna tlačová agentúra IRNA. Músaví americké hrozby odmietol ako snahu odviesť pozornosť sveta „od ohavného a neospravedlni¬teľného činu, ktorého sa dopustili“./agentury/

X X X

Veľvyslanec SR v NATO má podporiť návrh ukončiť výcvikovú misiu v Iraku

V súvislosti s aktuálnym rozhodnutím irackého parlamentu o ukončení prítomnosti cudzích vojsk v krajine vydal predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) inštrukciu veľvyslancovi SR v NATO v Bruseli. SR má podporiť návrh v prospech ukončenia výcvikovej misie v Iraku a návrat slovenských vojakov na Slovensko v prípade, ak na pondelkovom (6. 1.) rokovaní Rady NATO bude takýto návrh predložený. TASR o tom informovala premiérova hovorkyňa Patrícia Macíková.

Iracký parlament v nedeľu schválil uznesenie, ktoré žiada ukončenie prítomnosti zahraničných vojakov v krajine. Informovala o tom agentúra AP.Uznesenie je reakciou na americký letecký útok v Iraku, pri ktorom v piatok prišiel o život iránsky generál Kásem Solejmání.

Zákonodarcovia irackú vládu žiadajú, aby zrušila platnosť dohody, na základe ktorej Washington od roku 2014 posiela do Iraku vojakov s cieľom pomáhať v boji proti extrémistickej organizácii Islamský štát (IS).

Generálny tajomník NATO zvolal na pondelok zasadnutie Severoatlantic-kej rady

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg zvolal na pondelok naliehavé zasadnutie Severoatlantickej rady (NAC) v súvislosti so zvyšujúcim sa napätím na Blízkom východe, informovala v nedeľu agentúra DPA.

Zasadnutie na úrovni veľvyslancov sa uskutoční v pondelok o 15.00 h SEČ. Zástupcovia jednotlivých členských krajín sa majú venovať situácii v Iraku po tom, ako bol počas piatkového amerického útoku zabitý iránsky generálmajor Kásem Solejmání. NAC je hlavným politickým rozhodovacím orgánom NATO a jej zasadnutie na úrovni veľvyslancov jednotlivých členských krajín sa zvyčajne koná raz do týždňa.

Stálym predstaviteľom Slovenskej republiky pri NATO je Radovan Javorčík.

Pellegrini: Individuálne nemožno bezpečne evakuovať vojakov SR z Iraku

Ak by sa Slovensko snažilo nepremyslene a individuálne evakuovať slovenských vojakov, ktorí plnia úlohy výcvikovej misie NATO v Iraku, mohlo by ohroziť ich životy. Prípadná evakuácia musí byť koordinovaná v rámci celej jednotky, ktorá plní výcvikovú misiu. Na mimoriadnom nedeľňajšom brífingu po stretnutí s predstaviteľmi bezpečnostných zložiek to povedal predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer).

Pellegrini zdôraznil, že slovenskí vojaci nie sú momentálne na mieste, odkiaľ ich možno bezpečne, ako malú skupinu, evakuovať. Je preto potrebné počkať na rozhodnutie velenia výcvikovej misie a orgánov NATO. „Ak bude tým rozhodnutím evakuácia, je oveľa bezpečnejšie, ak sa bude presúvať koordinovane celá jednotka na miesto, odkiaľ už môžeme odviezť našich vojakov bez rizika,“ uviedol Pelllegrini.

Zároveň dodal, že ak iracká vláda rozhodne o tom, že si neželá, aby na jej území pokračovala výcviková misia NATO, slovenskí vojaci nebudú v Iraku zostávať. Uistil, že situáciu neustále monitoruje s príslušnými rezortmi, rovnako o situácii diskutuje aj s predsedami vlád Českej republiky a Maďarska, teda krajín, ktoré majú v súčasnosti v Iraku oveľa väčší kontingent vojakov.

Minister obrany SR Peter Gajdoš (SNS) oznámil, že slovenskí vojaci v Iraku sú v dobrej morálnej kondícii a pripravení plniť ďalšie pokyny velenia. Potvrdil, že ani zo strany veliteľa slovenskej skupiny neprišla žiadosť o evakuáciu.
Osobne som s ním telefonoval a informoval ma o situácii v operácii aj o našich vojakoch. Situácia je stabilizovaná, samozrejme, môže sa zhoršiť, uviedol Gajdoš s tým, že ďalšie opatrenia a riešenia budú navrhovať až po zasadnutí Vojenského výboru NATO a Severoatlantickej rady v pondelok (6. 1.).

Záleží od rôznych situácií, či bude súhlasiť s pobytom vojsk Severoatlantickej aliancie iracká vláda alebo iracký parlament a bude tam situácia taká, že sa bude môcť pokračovať v operácii. Myslím tým plnenie výcvikových úloh v prospech irackých bezpečnostných zložiek, dodal minister obrany.

Podľa náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generála Daniela Zmeka má z vojenského pohľadu táto misia tri základné atribúty. Našich sedem vojakov je v relatívne bezpečnom prostredí v kempe. Plnenie operačných úloh smerom k výcviku irackej armády je dočasne pozastavené. Naši vojaci sa plnohodnotne podieľajú na prijímaní všetkých opatrení, ktoré velenie misie nariadilo, zhrnul Zmeko s tým, že budú čakať na rozhodnutie vojenských a politických orgánov NATO.
Povedal tiež, že vojaci pripravia seba aj materiál na akýkoľvek variant, ktorý by nastal. Ako povedal predseda vlády, veliteľ operácie zatiaľ o individuálnu evakuáciu nežiadal. Som s ním v permanentnom styku. Je to skúsený funkcionár, ktorý bol už v Iraku aj v Afganistane, uviedol Zmeko./agentury/

X X X

Ľubomír Jaško: Danko si v noci pomýlil vojakov s dovolenkármi v Egypte

Aj vy ste si mysleli, že k vojakom patria nebezpečné a konfliktné miesta? A musia z logiky svojej práce počítať s rizikom? Po Dankovi už nič nie je ako bolo.

Súčasť vojenského džobu

Andrej Danko si vo svojom nápade s okamžitým odletom po slovenských vojakov v Iraku dal záležať. Uviedol ho na svetlo sveta tesne pred polnocou, aby bolo zrejmé, že dbá na ľudí nonstop.„Svojim“ sa celkom zavďačil. Američania si zase robia, čo chcú (čo na tom, že teraz to bol Trump, obľúbenec alternatívcov) a synovia slovenských materí tam nemajú čo robiť.

Niet času (ani ochoty) uvedomiť si, že nejde o dovolenkárov, ktorí zostali „visieť“ kdesi v Egypte po bombovom atentáte.
Vojaci v rámci výcvikovej misie NATO robia prácu, ku ktorej sa zaviazali. Odišli tam s vedomím, že existujú aj bezpečnejšie miesta na zarábanie peňazí, ale ich džob je už raz taký.

Komu sa takéto riziká nepáčia, dá prednosť práci pri montáži televízorov alebo v dobre vykúrenej kancelárii okresného úradu.

Je hlúposť nasilu spájať rozhorčenie zo svojvoľnej likvidácie iránskeho generála a rozhodnutie stiahnuť Slovákov z výcvikovej misie. Naopak – ak sa niekomu nepáči, že Američania si drzo robia, čo chcú a kašlú na pravidlá, tak nech aspoň v ďalšom postupe na pravidlá dbá.

To nie je otázka pre straníckeho šéfa

Najväčším trapasom Dankovho projektu je nerešpektovanie poriadkov a neschopnosť odolať pokušeniu vtiahnuť túto vec ešte pred koncom sviatkov do svojej kampane.

Nech si už predseda parlamentu svojich posledných 50 dní vo funkcii myslí, čo chce, ešte stále patríme do NATO a Varšavskú zmluvu na čele s Moskvou zatiaľ nikto neobnovil. Ak by aj chcel zmenu, inú prihlášku nemá kam poslať.
Vojenské vedenie NATO určite v súčasnej situácii nedovolenkuje, ale maká na tom, ako, kedy a či vôbec stiahnuť sily z Iraku. Hovorí sa tomu politika alebo velenie alebo aspoň logistika.

Premiér Pellegrini znovu ukázal, že najsympatickejší je vtedy, keď dokáže odporovať (hoci aspoň Dankovi). Jasne sa prihlásil k pokojnej súčinnosti so spojencami. Jednoducho siedmi slovenskí vojaci neodišli plniť do Iraku stranícky program SNS. Preto ich návrat nie je otázkou pre straníckeho šéfa, ktorý sa v noci prebúdza spotený z volebných 4,9, aktuality.sk

X X X

Do stráženej zóny v Bagdade dopadli ďalšie rakety

Z takzvanej Zelenej zóny v Bagdade hlásia raketový útok. Rakety mali podľa predbežných správ zasiahnuť civilné ciele.
Najmenej tri rakety dopadli do prísne stráženej Zelenej zóny v Bagdade. Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že v oblasti bolo počuť sirény.

Podľa predbežných správ nezasiahli ambasádu USA, ktorá sa tiež nachádza v irackej vládnej štvrti. Rakety mali dopadnúť na bytový komplex. BBC s odvolaním sa na iracké bezpečnostné zložky píše, že pri útokoch nebol nikto zranený. Ďalšie rakety boli vypálené na ciele severne od Bagdadu neďaleko leteckej základne Balád, kde sa zdržiavajú aj americkí vojaci.

Prekáračky medzi Trumpom a Iránom

Americký prezident do Teheránu dnes odkázal, že ak Irán zaútočí na Američanov, odpoveď USA bude rýchla a „neprimeraná“. Iránci dnes na Trumpove silácke reči reagovali, že nemá dostatok odvahy.

Útoky sa odohrali v čase, keď Iračania smútia za zabitým generálmajorom Gásemom Solejmáním. Ten prišiel o život v piatok, keď na vojenský konvoj smerujúci na letisko v Bagdade zaútočili Američania dronom. Okrem lokalít v Iraku boli Američania terčom útoku aj zo strany somálskych radikálov z aš-Šabáb. Na vojenskej základni v Keni, kde sa zdržiavajú americkí vojaci, zabili troch z nich, aktuality.sk

X X X

Za správaním Danka je asi stopnutie armádnych nákupov, vyhlásil Pellegrini

Andrej Danko v statuse na sociálnej sieti vyzval premiéra, aby stiahol slovenských vojakov z Iraku. Obsah statusu Andreja Danka zrejme zodpovedá nočnej hodine, v ktorej bol napísaný. Predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) to uviedol na margo vyjadrení predsedu SNS Andreja Danka, ktorý v sobotu (4. 1.) pred polnocou požiadal premiéra prostredníctvom médií, aby stiahol z Iraku slovenských vojakov, pričom ho vyzval, aby nebol zbabelcom.

Pellegrini vníma Dankove slová nielen ako nehodné druhého najvyššieho ústavného činiteľa, ale aj ako súčasť urazenej reakcie na Pellegriniho rozhodnutie nepokračovať v miliardových nákupoch pre armádu.
Fetiš na jeho osobu

„Ja vnímam, že asi dva mesiace trpí fetišom na moju osobu a že štartom bolo pravdepodobne moje rozhodnutie nepokračovať v miliardových nákupoch pre armádu. Odvtedy vnímam tento negatívny postoj k mojej osobe,“ okomentoval Pellegrini Danka.

Zároveň odmietol takéto správanie napodobňovať. „Ja sa nikdy neznížim k takému jednoduchému, emocionálnemu a dakedy až primitívnemu spôsobu robenia politiky,“ dodal.

Dankovi odkázal, že nepotrebuje usmernenia, ako má postupovať a čo má robiť. „Na rozdiel od pána predsedu Národnej rady, ktorý má viesť rokovania parlamentu, ja mám ďaleko vyššiu zodpovednosť. A budem si v tejto pozícii vždy zachovávať takú mieru profesionality a zodpovednosti, aby SR zachovala svoj kredit,“ dodal premiér, aktuality.sk

X X X

Víťazom chorvátskych volieb sa stal Zoran Milanovič, naznačujú exit polly

Zoran Milanovič zrejme tesne porazil súčasnú prezidentku Kolindu Grabarovú-Kitanovičovú. Bývalý premiér Zoran Milanovič sa podľa výsledkov exit pollov stal víťazom nedeľňajšieho druhého kola chorvátskych prezidentských volieb, informovala agentúra AFP.

Sociálny demokrat Milanovič získal podľa exit pollov 53,25 percenta hlasov. Jeho súperku, súčasnú prezidentku Kolindu Grabarovú-Kitanovičovú, podporilo 47,75 percenta voličov. Výsledky exit pollov spoločnosti IPSOS zverejnila chorvátska verejnoprávna televízia HRT.

Súperku porazil aj v prvom kole

Milanovič dostal v prvom kole prezidentských volieb 22. decembra celkovo 29,6 percenta hlasov, kým za Grabarovú-Kitarovičovú hlasovalo 26,7 percenta zúčastnených voličov.

Súčasná prezidentka a vládnuce Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ) sa pred druhým kolom usilovali zjednotiť pravicový tábor, z ktorého rozdelenia Milanovič ťažil. Snažili sa získať najmä podporu voličov, ktorí v prvom kole hlasovali za populárneho speváka a pravicového politika Miroslava Škora.

Ten skončil na treťom mieste po tom, ako sa zameral predovšetkým na ľudí nespokojných s umiernenou politikou HDZ pod vedením jej predsedu a premiéra Andreja Plenkoviča. Na Škorovu stranu sa postavili aj radikálne pravicové strany a politici, ktorí pred piatimi rokmi podporovali ešte Grabarovú-Kitarovičovú.

Siedme prezidentské voľby

Volebné miestnosti sa uzavreli o 19.00 h. Ide o siedme prezidentské voľby od vyhlásenia nezávislosti Chorvátska od Juhoslávie v roku 1991. Mandát súčasnej hlavy štátu sa skončí 19. februára 2020. Chorvátsky prezident má prevažne reprezentatívne právomoci; nemôže vetovať zákony, má však slovo v oblasti zahraničnej politiky a je šéfom armády, aktuality.sk

X X X

Kancelár Kurz chce viac tlačiť na Erdogana v otázke utečencov

Európa sa podľa Sebastiana Kurza nesmie nechať vydierať Recepom Tayyipom Erdoganom.

Budúci staronový rakúsky kancelár Sebastian Kurz sa vyslovil v nedeľu za tvrdší prístup k tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi, pokiaľ ide o prílev utečencov z Turecka do Európskej únie. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.

„Dohoda (EÚ) s Tureckom dostatočne nefunguje a Grécko si zaslúži našu plnú podporu,“ povedal líder Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) pre nemecký denník Bild. Európa sa podľa jeho slov nesmie nechať Erdoganom vydierať.
„V jeho krajine sú inak politicky zmýšľajúci ľudia prenasledovaní, novinári neustále zatváraní - a Turecko sa pokúša nasadiť utečencov a migrantov ako zbraň," vyjadril sa Kurz.

Ľudovci a Zelení

Na otázku, či sú potrebné sankcie voči Turecku, odpovedal: „Je vždy viacero ciest - jedna funguje prostredníctvom spolupráce, iná prostredníctvom nátlaku. Európska únia má mnoho možností, ako tlačiť na Erdogana. O tom by sme mali takisto premýšľať.“

Členovia rakúskej strany Zelených v sobotu na zjazde v Salzburgu odsúhlasili účasť v koaličnej vláde s Kurzovou ÖVP. Ľudovci, víťazi septembrových parlamentných volieb, a Zelení sa na zostavení koalície dohodli v stredu a vo štvrtok predstavili vládny program. Menovanie vlády prezidentom sa očakáva 7. januára.

Podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) prišlo v minulom roku ilegálne z Turecka do Grécka vyše 73.000 migrantov, čo je o takmer 23.000 viac než v roku predošlom. V registračných táboroch na gréckych ostrovoch, vybudovaných pre 7500 migrantov, sa v súčasnosti nachádza vyše 42.000 ľudí.

Hrozby z Turecka

Erdogan krátko pred koncom roka varoval, že vzhľadom na obnovenie bojov v Sýrii môže podobne ako v roku 2015 zamieriť do Európskej únie mnoho utečencov. Opakovanie tiež pohrozil, že utečencom na území Turecka môže otvoriť cestu smerom do Európy.

Európska únia uzavrela v marci 2016 s Tureckom dohodu o utečencoch, ktorá predpokladá poskytovanie „miliardových“ príspevkov tejto krajine a zároveň vrátenie všetkých migrantov, ktorí sa dostanú ilegálne z Turecka na grécke ostrovy. Za každého vráteného Sýrčana však má EÚ prijať legálne iného, aktuality.sk

X X X

Emotívna rozlúčka Kmotríkovej po 15 rokoch: Odkaz divákom, ktorý vás chytí za srdce!

Moderátorka Adriana Kmotríková (49) posôbila na Kolibe 15 rokov a 7 mesiacov, počas ktorých si preskákala mnohým. Teraz dáva svojej práci zbohom!

Jej kolegovia z redakcie si pre ňu pripravili poriadne prekvapenie. "Správy ešte nekončia, ostante s nami," uviedli moderátori. ,,Práve dnes, po 15 rokoch a 7 mesiacoch, dáva Adriana zbohom práci v televízii JOJ. Tentoraz ale s úsmevom, keďže vraj prišiel čas plniť si ďalšie sny a plány," odznelo v príspevku, v ktorom zhrnuli celé moderátorkine doterajšie pôsobenie v televízii JOJ. Adriana o ničom nevedela a po skončení neskrývala dojatie.
Emotívna rozlúčka Kmotríkovej po 15 rokoch

Divákom sa prihovárala asi najčastejšie s jej kolegom Jánom Mečiarom (49), s ktorým odvysielala jej prvé a aj posledné televízne noviny. "Ďakujem všetkým kolegom a najviac asi tebe Janko za to, že si ma vždy podržal a pomohol mi, ty vieš kedy," venovala Adriana milé slová svojmu kolegovi.

Kmotríková prehovorila o náhlom odchode z televízie: Prečo som skončila v Jojke
,,No... teraz neviem, kto má viac slzy na krajíčku. Či ty alebo ja," povedal jej Ján Mečiar a Adriana si iba utrela slzy. Od svojho kolegu dostala veľkú kyticu ruží.

Adriana sa nikdy netajila tým, že je za mnohé vďačná aj svojim divákom, ktorí jej boli verní a podržali ju aj v tých najťažších chvíľach. "No a vám, milí diváci, by som sa chcela veľmi pekne poďakovať za priazeň a podporu," zneli dojímavé slová Adriany Kmotríkovej.

Rok 2015 bol pre Adrianu tým najťažším v živote. V roku 2015 nečakane odpadla počas moderovania správ a potom prišla ďalšia rana v roku 2017, keď jej počas kontroly zistili aj nádor na maternici. Adriana do dnešného dňa nechcela konkretizovať, kam pôjde pracovať, avšak priznala, že je na výzvy pripravená. "Zároveň sa teším na to nové, čo príde,“ dodala, nový čas