iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

OSN, veľvyslanec Iránu: Zabitie Solejmáního vojnový akt

Zabitie iránskeho generála Kásema Solejmáního pri piatkovom americkom útoku v Iraku predstavuje "vojnový akt zo strany Spojených štátov proti Iráncom". Iránsky veľvyslanec pri Organizácii Spojených národov Madžíd Tacht Ravánčí to povedal pre americkú televíznu stanicu CNN. Podľa vyjadrení, ktoré citovala v sobotu tlačová agentúra AFP, je potrebné počítať s „tvrdou odplatou“ za tento čin.

„Minulú noc začali (Spojené štáty) vojnu atentátom, teroristickým činom proti jednému z našich najvyšších generálov. Teda čo iné sa dá očakávať od Iránu? Nemôžeme len tak zostať ticho. Musíme konať a budeme konať,“ povedal Ravánčí.

„Nemôžeme len tak zavrieť oči pred tým, čo sa stalo minulú noc. Rozhodne príde odplata, tvrdá odplata,“ dodal veľvyslanec v rozhovore s tým, že „odpoveďou na vojenský zákrok je vojenský zákrok“. To, „kto, kedy a kde“ odplatu uskutoční, podľa neho „ukáže budúcnosť“.

Iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí takisto ešte v piatok prisľúbil „krutú odplatu“ za usmrtenie Solejmáního, veliteľa špeciálnych jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd, pri útoku amerických vrtuľníkov v blízkosti letiska v Bagdade.
Ministerstvo obrany Spojených štátov potvrdilo, že Solejmáního zabila americká armáda na rozkaz prezidenta Donalda Trumpa. Ten piatkovú operáciu následne obhajoval s tým, že Solejmání chystal „veľmi významný útok“, ako aj ďalšie „útoky proti Američanom“.

Pri nálete na konvoj pri bagdadskom letisku bol zabitý aj abú Mahdí Muhandis, zástupca veliteľa irackých polovojenských síl podporovaných Iránom. Celkove prišlo o život desať osôb – päť Iračanov a päť Iráncov.

Tisíce Iračanov sa v sobotu zapojili do pohrebného sprievodu v Bagdade, kde sa rozlúčili so Solejmáním i Muhandisom, pričom pokrikovali slogan „Smrť Amerike“. Neskôr bol plánovaný štátny rozlúčkový obrad vo vládnej a diplomatickej štvrti známej ako Zelená zóna.

Telá zabitých Iráncov majú ešte v sobotu letecky dopraviť do Iránu. Tamojšie vedenie vyhlásilo na pamiatku Solejmáního trojdňový štátny smútok. Jeho pohreb sa má konať v utorok v jeho domovskom meste Kermán.

Koalícia proti IS po zabití Solejmáního obmedzuje svoje operácie

Vojenská koalícia pod vedením Spojených štátov, ktorá pomáha irackým silám bojovať proti extrémistom z organizácie Islamský štát (IS), obmedzila rozsah svojich operácií z bezpečnostných dôvodov po tom, ako boli v piatok pri americkom nálete usmrtení vysokopostavení velitelia ozbrojených zložiek Iránu a Iraku. Pre tlačovú agentúru AFP to uviedol v sobotu nemenovaný predstaviteľ amerického rezortu obrany.

„Budeme vykonávať obmedzené operácie proti Islamskému štátu s našimi bezpečnostnými partnermi tam, kde to obojstranne pomôže nášmu úsiliu,“ povedal americký predstaviteľ. Informoval tiež o „sprísnení bezpečnostných a obranných opatrení na irackých základniach, na ktorých pôsobia koaličné vojská“.

Nemecká armáda medzitým oznámila, že jej príslušníci v rámci spomínanej koalície pozastavujú v dôsledku piatkovej udalosti výcvik irackých bezpečnostných síl. Príslušné rozhodnutie prijalo veliteľstvo koalície proti IS v záujme ochrany vlastných jednotiek, uviedli podľa agentúry DPA predstavitelia armády vo vyjadrení poskytnutom v piatok večer predsedníctvu branného výboru nemeckého Spolkového snemu.

Pozastavenie výcviku je podľa nemeckej armády preventívnym opatrením, ktoré sa vzťahuje na všetky partnerské krajiny zapojené do výcvikových misií v Iraku v rámci vojenskej operácie proti IS pod názvom Inherent Resolve (Bytostné odhodlanie). Nemecko sa už predtým rozhodlo obmedziť pohyb svojich vojakov v Iraku v súvislosti s piatkovým zabitím iránskeho generálmajora Kásema Solejmáního, informovala DPA.

Nemecko nasadzovalo 27 svojich vojakov, aby plnili výcvikové úlohy na základni pri irackom meste Tádží, približne 30 kilometrov severne od Bagdadu. Celý nemecký kontingent v koalícii proti IS tvorí v súčasnosti 415 mužov a žien, ktorí podliehajú veleniu v Jordánsku.

Irán vraj bude trestať Američanov kedykoľvek, keď budú v jeho dosahu

Irán bude Američanov v odplate za zabitie svojho kľúčového generála Kásema Solejmáního trestať kedykoľvek, keď mu budú na dosah. Dnes to v reakcii na americký raketový útok, pri ktorom v piatok v Iraku Solejmání prišiel o život, vyhlásil vysoko postavený veliteľ iránskych revolučných gárd Gholámalí abú Hamza.

Irán si podľa neho vyhradzuje právo sa Spojeným štátom za smrť Solejmáního pomstiť, napísala agentúra Tasnim.
Veliteľ pripomenul, že pre Západ je nesmierne dôležitým miestom Hormuzský prieliv, ktorým sa plavia aj americké vojnové lode, a že Irán si už dávno vytipoval kľúčové americké ciele v tomto regióne. „Na dosah máme nejakých 35 amerických cieľov aj Tel Aviv,“ povedal.

Rusko a Čína označili zabitie Solejmáního za porušenie Charty OSN

Rusko a Čína uviedli, že letecký útok USA, pri ktorom prišiel o život iránsky generálmajor Kásem Solejmání, bol porušením Charty OSN, informovala v sobotu agentúra TASS. Obe krajiny oznámili, že podniknú spoločné kroky na mierové riešenie konfliktov na Blízkom východe. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a jeho čínsky rezortný partner Wang I sa na spolupráci dohodli v telefonickom rozhovore.

„Ministri uviedli, že protizákonný čin USA zvýšil napätie v oblasti Blízkeho východu,“ uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí. Záujmom Číny a Ruska je podľa ministerstva zníženie napätia. Krajiny podniknú kroky na vytvorenie podmienok na mierové riešenie konfliktných situácií.

Letecký útok USA, pri ktorom prišiel o život Solejmání a ďalší príslušníci Ľudových mobilizačných síl (PMF) podporovaných Iránom, bol podľa oboch ministrov porušením charty OSN./agentury/

X X X

Briti píšu, aká silná je iránska armáda

Iránska raketa dlhého doletu S-200, raketové delostrelectvo je pýchou iránskej armády

Irán sa môže opierať o zásielky zbraní z Ruska či Číny, Západ režimu ajatolláha Alího Chameneího zbrane oficiálne nedodáva. Po tom, ako USA dobre miereným útokom dronu zabili veliteľa špeciálnych jednotiek Kuds Iránskych revolučných gárd, generálmajora Gásema Solejmáního, sa najvyšší vodca Iránu Alí Chameneí nechal počuť, že bude nasledovať „krutá odplata“.

Aj keď americký prezident Donald Trump odkazuje do Teheránu, aby sa Iránci nesnažili pomstiť Solejmániho smrť, reakciu Iránu nie je ľahké predpovedať. Prípadný vojnový konflikt by mohol spôsobiť veľké škody na oboch stranách.
Státisíce vojakov a môžu sa rozrásť

Vojenskú silu Iránu sa pokúsili zhodnotiť v britskej BBC. S odvolaním sa na britský think-tank Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie uvádzajú, že Teheránu aktívne slúži 523-tisíc členov vojenského personálu. Tí sa delia na viaceré skupiny. V regulárnej armáde je 350-tisíc vojakov. Ďalších najmenej 150-tisíc vojakov slúži v Iránskych revolučných gardách, ktoré majú za úlohu brániť islamský politický systém v krajine. Ďalších 20-tisíc vojakov je v námorných zložkách Iránskych revolučných gárd.

Pod velenie revolučných gárd spadá aj dobrovoľnícka polovojenská organizácia Basídž, ktorá sa v prípade potreby môže podľa BBC rozrásť o státisíce členov. Za elitu iránskych ozbrojených síl sú však považovaní príslušníci špeciálnych jednotiek Kuds, ktorým velil zabitý Solejmání. Je ich približne 5-tisíc.

Bojovník proti terorizmu či terorista?

V špeciálnych jednotkách Kuds sú skúsení bojovníci nasadzovaní do vojenských operácií v zahraničí. V minulosti inštruovali napríklad sýrskych vojakov lojálnych Bašárovi Asadovi či šiítske jednotky v Iraku na boj proti Islamskému štátu.

Solejmání bol časťou moslimov vnímaný ako bojovník proti terorizmu. Trumpova administratíva s tým však nesúhlasí a je presvedčená, že aj on sa uchyľoval k metódam, aké používajú teroristi. USA ho pred smrťou obvinili, že bol jedným z mužov, ktorí stáli za tohtotýždňovým útokom na americkú ambasádu v Bagdade. Špeciálne jednotky Kuds, ktorým velil Solejmání, USA podozrievali aj z podpory teroristických skupín ako Hizballáh v Libanone či Islamský džihád v Palestíne.

Najlepšie rakety v regióne

Okrem ľudských zdrojov zohrávajú veľkú úlohu v každej armáde aj tie materiálne. Podľa vlaňajšej štúdie Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) minul Irán v roku 2018 na zbrojenie 13,2 miliardy amerických dolárov (11,8 miliardy eur). Jeho výdavky na zbrojenie boli 25. najvyššie na svete. Pre porovnanie, v rokoch 2009 až 2018 Irán doviezol zo zahraničia len 3,5 hodnoty importu obrannej techniky Saudskej Arábie.

Na druhej strane raketový program Iránu nemá na Blízkom východe obdobu a aj americké ministerstvo obrany hodnotí raketové vybavenie islamskej republiky ako najsilnejšie v regióne.Tu treba pripomenúť, že Irán síce v roku 2015 pozastavil jadrový program, keďže to bolo súčasťou medzinárodnej jadrovej dohody, po tom čo však Donald Trump od nej v roku 2018 odstúpil, mohol Teherán vo vývoji rakiet pokračovať.

V lete minulého roka sa Iránske revolučné gardy pochválili zostrelením amerického dronu po tom, ako mal narušiť iránsky vzdušný priestor. Trump vtedy reagoval, že Irán urobil veľmi veľkú chybu, keď zostrelil americký dron.

Aj Irán v ostatných rokoch využíva drony. Použil ich napríklad počas vojenských operácií proti bojovníkom Islamského štátu v Iraku. Izraelčania sa zas sťažovali, že iránsky dron, ktorý operoval v Sýrii, narušil izraelský vzdušný priestor.
Američania a Saudskoarabi podozrievajú Irán, že stál za vlaňajšími útokmi na saudskoarabské ropné zariadenia Abkajk a Churajs. Irán však odmieta akékoľvek spájanie s týmito útokmi. Abkajk je pritom najväčším ropným poľom na svete. Rovnako ako Churajs patrí spoločnosti Saudi Aramco, ktorá je aktuálne najhodnotnejšou korporáciou sveta.

Tanky a húfnice

Vo výzbroji iránskej armády sú ešte bojové tanky Zulfikar na pôvodom sovietskej platforme T-72, tanky T-72 vyrábané v Iráne na základe ruskej licencie a stovky tankov Karrar miestnej výroby. Iránci sú vyzbrojení aj viacerými húfnicami a to nielen iránskej, sovietskej či čínskej výroby, ale aj americkej, keďže do revolúcie v roku 1979 bola iránska armáda vybavená zbraňami predovšetkým zo Západu.

Raketové delostrelectvo podobne ako drony majú najmä vlastnej výroby. „Krutá odplata“, ktorú avizoval Alí Chameneí však vôbec nemusí byť vykonaná pomocou ťažkej vojenskej techniky, nie je vylúčený ani útok vykonaný formou terorizmu. Americké ambasády vo svete podobným útokom čelili opakovane, aktuality.sk

X X X

Raketa kaťuša dopadla neďaleko ambasády USA v Bagdade

Obete po najnovších raketových útokoch v Iraku zatiaľ nehlásia. Dve rakety zasiahli v sobotu leteckú základňu al-Balad v Iraku, kde sú umiestnení americkí vojaci, a dva mínometné granáty dopadli do bagdadskej Zelenej zóny. Ide o prísne stráženú štvrť, kde sa nachádza aj veľvyslanectvo Spojených štátov a vládne budovy. Tlačovú agentúru AFP o tom informovali dva bezpečnostné zdroje.

Podľa agentúry Reuters dopadla do blízkosti amerického veľvyslanectva raketa kaťuša, ale obete nie sú. V americkom areáli v Bagdade, kde sa nachádzajú okrem diplomatov aj príslušníci armády, sa okamžite rozozneli sirény.

Leteckú základňu al-Balad, severne od Bagdadu, zasiahli rakety kaťuša.

USA sa obávajú útokov proti svojim misiám a základniam po celom Iraku, kde sú umiestnení americkí vojaci. Príčinou obáv je presne cielený piatkový útok dronom pri letisku v Bagdade, ktorý zabil iránskeho vplyvného generála Kásema Solejmáního, aktuality.sk

X X X

Riešením na Blízkom východe sú rokovania, tvrdí premiér Pellegrini

Radikálne vyhlásenia podľa predsedu vlády problémy nevyriešia.

V súvislosti s piatkovými (3. 1.) udalosťami v irackom Bagdade musí byť snahou celého medzinárodného spoločenstva deeskalovať aktuálnu situáciu v regióne Blízkeho východu a presvedčiť zainteresované strany vrátiť sa k rokovaniu.
Pre TASR to uviedol predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) v reakcii na nepriamu výzvu predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS), ktorý premiéra i prezidentku SR Zuzanu Čaputovú a taktiež ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka (nominant Smeru-SD) vyzval k jasnému stanovisku, týkajúcemu sa útoku americkej armády, pri ktorom prišiel o život iránsky generálmajor Kásem Solejmání.

Prvoradá je bezpečnosť vojakov SR

Pellegrini sa pripojil k vyhláseniu slovenského rezortu diplomacie, ktoré nabáda nájsť riešenie prostredníctvom rokovania, zabraňujúceho eskalácii napätia na Blízkom východe. Naopak, odmietol postoj, ktorý k záležitosti zaujal predseda parlamentu.

„Akékoľvek radikálne vyhlásenia vedúce k priamemu odsudzovaniu jednej zo strán neprispievajú k objektívnemu pohľadu na aktuálny stav konfliktu a výrazne narušujú zahranično-politickú kredibilitu SR v očiach jej spojencov,“ deklaroval Pellegrini.

V súvislosti s možnou otázkou stiahnutia slovenských vojakov z Iraku premiér zdôraznil, že pre vládu SR je bezpečnosť príslušníkov Ozbrojených síl (OS) SR a slovenských občanov prvoradá a bude zohľadňovaná pri posudzovaní ďalšieho vývoja v Iraku.

Danko prebral ruský postoj

Predseda Národnej rady SR a SNS Andrej Danko v sobotu podporil názor ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, považujúceho americký útok v Bagdade za porušenie medzinárodného práva. Danko vidí za incidentom ohrozenie svetového mieru a riziko teroristického protiútoku, na ktorý môže doplatiť aj Európa. Vyzval preto lídrov EÚ i Slovenska k jasnému postoju a avizuje i kroky na úrovni parlamentu.

„Ak prezidentka SR, predseda vlády SR a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR budú opätovne mlčať, tak navrhnem uznesenie Národnej rady, v ktorom bude jasne deklarované odsúdenie takéhoto konania, ktoré je v rozpore s medzinárodným právom a ohrozuje bezpečnosť členských štátov EÚ,“ spresnil šéf slovenského parlamentu.

Solejmáního hriechy

V prípade ďalšej eskalácie napätia Danko avizoval záujem SNS otvoriť otázku stiahnutia slovenských vojakov z misie v regióne Blízkeho východu.

Iránskeho generálmajora Kásema Solejmáního, veliteľa špeciálnych jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd, zabila pri leteckom útoku v piatok skoro ráno v irackom Bagdade americká armáda na rozkaz prezidenta USA Donalda Trumpa.
Ministerstvo obrany USA uviedlo, že Solejmání aktívne rozvíjal plány na útoky proti americkým diplomatom v Iraku a celom regióne. Solejmáního tiež obvinilo z toho, že schvaľoval útoky proti veľvyslanectvu Spojených štátov v Bagdade začiatkom tohto týždňa, aktuality.sk

X X X

V uliciach Paríža demonštrovali proti reforme dôchodkov tisíce ľudí

Pochod sa začal v okolí železničnej stanice Gare de Lyon vo východnej časti Paríža.

Tisíce ľudí demonštrovali v sobotu v Paríži proti navrhovanej dôchodkovej reforme francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, informovala agentúra AFP. Sobotňajší pochod sa začal popoludní v okolí železničnej stanice Gare de Lyon vo východnej časti Paríža. Účastníci niesli transparent s nápisom Macron, stiahni svoj projekt; zachráň a zlepši naše dôchodky. Pochod smeroval k železničnej stanici Gare de l'Est ležiacej štyri a pol kilometra severne.

Niektorí z protestujúcich mali oblečené žlté vesty, ktoré počas minulého roka nosili príslušníci hnutia vyjadrujúceho nesúhlas s Macronovými reformami. Návrh dôchodkovej reformy podľa Macrona zjednotí celý systém, ktorý teraz pozostáva zo 42 čiastkových režimov poskytovania dôchodkov. Zákonný vek odchodu do dôchodku je momentálne 62 rokov, po prijatí reformy by sa fakticky zvýšil na 64 rokov, keďže až od tohto veku by Francúzi dostávali plný dôchodok.

Strach z vysokého dôchodkového veku

Odborové zväzy reformu odmietajú tvrdiac, že milióny ľudí budú musieť pracovať aj po dovŕšení oficiálneho veku odchodu do dôchodku 62 rokov. Niektoré profesie vrátane pracovníkov železníc a tanečníkov baletu by so zavedením novej reformy mohli prísť o výhody, ktoré im poskytuje starý dôchodkový systém.

Macron v utorok vo svojom tradičnom novoročnom príhovore vyhlásil, že aj napriek masívnym protestom a štrajkom sa mieni držať svojich reformných plánov a uskutočniť dôchodkovú reformu, pretože v dobe, keď ľudia žijú čoraz dlhšie, je nevyhnutná.

Masové demonštrácie najmä zamestnancov verejnej dopravy prebiehajú od 5. decembra. Odborové zväzy požadujú úplné stiahnutie reformy a na 9. januára avizovali nový masový protest. Vláda plánuje stretnutie so sociálnymi partnermi na 7. januára aktuality.sk

X X X

Španielsky premiér označil rozhovory s Katalánskom za prioritu

Pedro Sánchez chce, aby sa riešenie konfliktu presunulo zo súdov naspäť do politiky.

Líder španielskych socialistov Pedro Sánchez v sobotu označil otvorenie rozhovorov s Katalánskom za jednu z priorít, informovali agentúry AP a AFP. Španielsky parlament bude cez víkend hlasovať o vyslovení dôvery Sánchezovej vláde.
Sánchezova Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) sa už dohodla s alianciou Unidas Podemos (Spoločne môžeme) a premiér v sobotu predstavil vládny program, v ktorom sľúbil zvýšenie najnižších miezd a zvýšenie daní pre ľudí s najvyššími príjmami a pre veľké podniky.

Prvé hlasovanie o dôvere sa uskutoční v nedeľu, v ktorom sa však Sánchezovi pravdepodobne nepodarí získať absolútnu väčšinu 176 hlasov. Tri pravicové strany podľa AP uviedli, že budú hlasovať proti Sánchezovi.
Druhé hlasovanie je naplánované na utorok a Sánchezovi v ňom na vyslovenie dôvery stačí jednoduchá väčšina hlasov. Socialisti sa v takom prípade musia spoliehať na niektorých poslancov, ktorí sľúbili, že sa v tomto hlasovaní zdržia. Patrí medzi nich aj 13 zákonodarcov Republikánskej ľavice Katalánska (ERC).

ERC a PSOE sa nedávno dohodli na otvorení rozhovorov s katalánskou vládou vo veci riešenia otázky osamostatnenia Katalánska.

Obvinenia z ohrozovania celistvosti

Sánchez poslancom 350-člennom parlamente v sobotu povedal, že riešenie tohto konfliktu sa musí presunúť zo súdov naspäť do politiky. Pravicové strany Sáncheza obviňujú, že ohrozuje územnú celistvosť Španielska, keď sa dohodol na rokovaniach s katalánskymi separatistami. Líder Ľudovej strany (PP) Pablo Casado Sáncheza kritizoval za dohody uzavreté s Podemos a ERC.

Polovica obyvateľov Katalánska a väčšina Španielov podľa AP nesúhlasí s nezávislosťou tohto regiónu vo východnej časti krajiny. Sánchez povedal, že katalánskym separatistom nepovolí uskutočniť referendum o nezávislosti, čo podľa španielskej vlády a súdov porušuje ústavu krajiny.

Sánchezova strana PSOE získala v novembrových parlamentných voľbách najvyšší počet kresiel v španielskom parlamente. Strane to však nestačí na parlamentnú väčšinu. Republikánska ľavica Katalánska vo štvrtok avizovala, že Sáncheza v jeho snahe sformovať novú vládu podporí. Sánchez takisto získal podporu ľavicovej aliancie Unidas Podemos ako aj viacerých menších politických strán, aktuality.sk

X X X

Z lúpežného prepadu v Rakúsku podozrievajú skupinu na čele s mladou Slovenkou

Rakúska polícia zatkla štvorčlennú skupinu podozrivú z "brutálneho" lúpežného prepadu, na ktorej čele stojí 18-ročná Slovenka. Informovalo o tom v noci na sobotu internetové vydanie denníka Österreich (oe24.at).

Mladá žena údajne zazvonila 24. októbra 2019 pri dverách bytu 22-ročného mladíka vo viedenskom obvode Donaustadt, pričom predstierala, že je jeho nová suseda a potrebuje pomoc. Spolu s tromi spolupáchateľmi – 18-ročným Slovákom, a Turkyňami vo veku 18 a 21 rokov – vtrhla do bytu, na čo napadli obyvateľa, ukradli mu elektronické zariadenia, ako aj „niekoľko gramov“ marihuany a ušli, uviedol denník. Napadnutý mladík utrpel ľahké zranenia.

K zatknutiu Slovenky viedol anonymný tip po zverejnení jej podobizne, získanej zo záznamu bezpečnostnej kamery. Obeť a predpokladaní páchatelia sa navyše poznali z „drogového prostredia“. Ďalších podozrivých sa tak podarilo vypátrať pomocou telefónneho čísla jedného z nich, ktoré obeť prepadu poskytla vyšetrovateľom./agentury/

X X X

Rusko čiastočne otvorí ropný kohútik pre Bielorusko

Bielorusko dosiahlo dohodu s Ruskom o čiastočných dodávkach ropy po tom, ako Moskva tento týždeň dodávky do krajiny zastavila. Bieloruská štátna ropná spoločnosť Belneftechim v sobotu uviedla, že je v procese finalizácie dohody s ruskou ropnou firmou o dodávke objemu, ktorý bude dostatočný na zaručenie „neprerušenej prevádzky rafinérií krajiny v januári 2020“.

Ruský prepravca ropy Transnefť potvrdil, že „v najbližšom čase“ do Bieloruska dodá 133-tisíc ton ropy. Moskva zastavila dodávky pre svojho postsovietskeho suseda, keďže obe krajiny sa nedokázali dohodnúť na cenách pre tento rok. Prerušenie dodávok pre Bielorusko neovplyvnilo tranzit ropy do Európy ani dodávky zemného plynu. /agentury/

X X X

Horšie časy prichádzajú, budú výzvou pre Slovensko aj Európu

Slovenská ekonomika by mala v tomto roku rásť pomalšie ako vlani. Očakáva to Národná banka Slovenska (NBS), Ministerstvo financií (MF) SR, ale aj analytici, ktorí sú presvedčení, že tento rok bude pre Slovensko, ale aj pre Európu výzvou. Okrem spomalenia rastu hospodárstva budú štáty čeliť viacerým rizikám.

Výhľad rastu slovenskej ekonomiky mierne zhoršila už v decembri NBS, ale aj Ministerstvo financií v schválenom rozpočte verejnej správy. Podľa rezortu financií by mal rast HDP dosiahnuť v tomto roku 2,3 %, NBS ho odhaduje na úrovni 2,2 %.

Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej dosiahol rast slovenskej ekonomiky vrchol v roku 2018 a odvtedy jeho tempo poľavuje.

„Za rok 2019 očakávame priemer rastu HDP na úrovni 2,3 %. Následne by rast mohol byť o niečo slabší v roku 2020, na úrovni dvoch percent, keďže potrvá, kým sa slabosť priemyslu a zahraničného obchodu vyrieši,“ priblížila Muchová.

Domáci dopyt však podľa nej ostáva v slušnej kondícii, ale oblaky nad externým prostredím sa nerozplynuli. „Naďalej je tu pomalý rast Nemecka, eurozóny a Číny, či spory v zahraničnom obchode, ako aj postupné štrukturálne zmeny v automobilovom sektore,“ doplnila Muchová.

Rok 2020 tak bude pre Slovensko, ale aj pre Európu výzvou. „Ekonomický rast bude spomaľovať a inflácia bude ďalej rásť. Už teraz rastú ceny na Slovensku podľa najnovších údajov o tri percentá, čo je najviac v celej eurozóne. V peňaženkách sa to prejaví tak, že budú naďalej rásť predovšetkým ceny potravín. Spomedzi služieb to bude zdravotníctvo a najmä bývanie. Samozrejme rastúca inflácia sa nepremietne do miezd, čiže uvidíme tu zásadný nepomer,“ očakáva analytik Saxo Bank Tomáš Daňhel.

Svet sa vyhne ekonomickej kríze, o Slovensku rozhodnú automobilky

Z hľadiska svetovej ekonomiky čakajú štáty v tomto roku niekoľko udalostí. „Pôjde o pokračovanie ságy brexit a ďalší vývoj v obchodnej vojne medzi USA a Čínou. Brexit, ktorý dostal po víťazstve Borisa Johnsona ostrejšie kontúry, môže mať vplyv na aktivitu exportných podnikov na Slovensku. Môže dôjsť k znižovaniu pracovných miest v týchto firmách, alebo minimálne k poklesu dopytu po novej pracovnej sile,“ predpokladá Daňhel.

Analytici Slovenskej sporiteľne podotkli, že zamestnanosť na Slovensku spomaľuje svoje medziročné tempo rastu a v roku 2020 by mohla byť blízko stagnácie. „Za rok 2019 očakávame pokles miery nezamestnanosti na 5,8 % a v roku 2020 by mohla jemne vzrásť na 5,9 %. Vzhľadom na silný druhý a tretí kvartál sme zvýšili odhad rastu nominálnych miezd na 7,6 % pre rok 2019 a v roku 2020 by rast miezd mohol pokračovať miernejším tempom 4,5 %,“ vyčíslila Muchová.

V oblasti menovej politiky bude musieť podľa analytikov prísť k zvratu. „Európska centrálna banka sa už dostala do bodu, keď by výrazné obmedzenie alebo úplné zastavenie kvantitatívneho uvoľňovania mohlo mať úplne iný ako zamýšľaný dosah. Išlo by o dobrý skutok, ktorý by bol ale potrestaný. To, čo by však mohlo zmeniť status quo, by bolo zvýšenie základných sadzieb pod taktovkou novej šéfky Christine Lagardovej,“ myslí si Daňhel.

Pri pohľade do budúcnosti ekonómovia tvrdia, že sa štáty majú stále dobre. „No nemôže to pokračovať večne. Určite príde k spomaleniu ekonomického rastu. Tento krok je nevyhnutný. Avšak môžu sa inšpirovať inde v zahraničí, napríklad v Japonsku, ako sa na tento scenár pripraviť a zvládnuť ho tak, aby vo finále zo situácie vyšli ešte oveľa lepšie,“ dodal Daňhel./agentury/