iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Kto bol generálmajor Solejmání a čo príde po jeho zabití?

Sofistikovaný človek, o ktorom sa uvažovalo, že sa môže stať budúcim iránskym prezidentom, hovorí o zabitom generálovi odborník na Blízky východ. Už viackrát mal byť mŕtvy. V roku 2006 v éteri prebleskla fáma, že mohol zahynúť pri leteckom nešťastí na severozápade Iránu, v roku 2012 zasa počas bombového útoku, ktorý v Damasku zabil niekoľkých top poradcov prezidenta Baššára Asada.

O tri roky nato sa pre zmenu šírilo, že ho mohli zabiť alebo ťažko zraniť počas operácií, keď velil silám lojálnym Asadovi, ktoré bojovali pri Aleppe. Ako sa vždy ukázalo, nič z toho nebola pravda. Začiatkom roka 2020 však fámy striedajú palcové titulky: prominentný iránsky generálmajor Kásem Solejmání je mŕtvy. Osudným sa mu stal nočný úder amerického bezpilotného lietadla typu MQ-9 Reaper pri bagdadskom letisku.

Architekt významých operácií

„Generál Solejmání bol architektom takmer každej významnej operácie iránskych spravodajských a vojenských síl za posledné dve desaťročia,“ píše o veliteľovi špeciálnych iránskych jednotiek Kuds denník The New York Times.
Pod jeho velením Irán napríklad podporil libanonské šiítske militantné hnutie Hizballáh, takisto rozšíril svoj vplyv a vojenskú prítomnosť v Iraku a v Sýrii.

Stanica Al-Džazíra pripomína, že po tom, ako v roku 2011 v Sýrii vypukla občianska vojna, prikázal Solejmání niektorým jemu podriadeným irackým milíciám, aby sa vydali do krajiny brániť vládu prezidenta Baššára Asada.
V Iraku paramilitárne šiítske milície Hašd aš-Šabí pod Solejmáního kontrolou bojovali proti Islamskému štátu.

Obľúbený u bežných Iráncov

Podľa riaditeľa Nadácie pre obranu a demokraciu Marka Dubowitza môže byť Solejmáního strata aj preto pre Iránske revolučné gardy či regionálne ambície ajatolláha Ruholláha Chomejního devastujúca.

Pre tamojší vojenský establišment bol totiž podľa Dubowitza, ktorý Solejmáního postavenie v rámci iránskej hierarchie prirovnal k postaveniu veliteľa amerických špeciálnych operácií a riaditeľa CIA, nenahraditeľný.

Blízkovýchodní komentátori podotýkajú, že generálmajor však nebol len zdatným veliteľom, v iránskej spoločnosti patril k všeobecne obľúbeným, charizmatickým postavám. Iránci ho považovali za ochrancu krajiny, ktorému sa dlho darilo udržať bezpečnostné hrozby za hranicami ich štátu.

„Medzi bežnými Iráncami bol pomerne obľúbený, čo v Iráne nie je veľmi samozrejmé, pretože mnoho Iráncov nesie len s nevôľou povahu tamojšieho režimu. No Kásem Solejmání bol pre nich človek, ktorý efektívne bojoval proti teroristom z Islamského štátu či ďalším ozbrojeným skupinám, ktoré podporuje napríklad Saudská Arábia,“ približuje pre Aktuality.sk český expert na Blízky východ Břetislav Tureček z Metropolitnej univerzity v Prahe.

Spravil krok, ktorý odmietali urobiť iní

NY Times podotýka, že zabitím Solejmáního prezident Donald Trump urobil krok, ktorý v minulosti odmietli urobiť jeho predchodcovia, prezidenti George W. Bush a Barack Obama, ktorí sa obávali, že by Solejmáního smrť mohla viesť k vojne medzi Spojenými štátmi a Iránom.

„Hodil tyčinku dynamitu do sudu s pušným prachom,“ povedal o Trumpovom rozhodnutí jeho rival v nadchádzajúcich prezidentských voľbách z radov demokratov, bývalý viceprezident Joe Biden.

Ten chce vysvetlenie, akú stratégiu Trump zvolil a aký má plán, pokiaľ ide o ochranu amerických jednotiek a zamestnancov veľvyslanectva v regióne. Americká ambasáda v Iraku po atentáte vyzvala amerických občanov, ktorí sú v krajine, aby Irak „okamžite opustili“.

Republikáni naopak Trumpov krok, ktorý čítajú ako reakciu na iránsku agresiu, oceňujú. „Iránskej vláde: keď chcete viac, dostanete viac,“ cituje z tweetu Trumpovho oddaného spojenca senátora Lindseyho Grahama stanica CNN.

Podľa amerického rezortu obrany Solejmání „aktívne rozvíjal plány útoku na amerických diplomatov a členov služieb, ktorí žili v Iraku a naprieč regiónom“.„Generál Solejmání a jeho sily Kuds boli zodpovedné za smrť stoviek členov amerických a koaličných služieb, tisícky ich zranili,“ píše Pentagon na svojom webe.

V posledných mesiacoch podľa Američanov organizoval útoky na spojenecké základne v Iraku a schválil i útoky na americké veľvyslanectvo v Bagdade, do ktorého pred pár dňami prenikli desiatky proiránskych demonštrantov a stúpencov Hašd aš-Šabí, ktorí demolovali vstupnú halu.

Tureček však tvrdeniu, že by Solejmání nariadil útok na veľvyslanectvo, neverí.

„Zdalo sa, že je to skôr spontánna akcia na lokálnej úrovni. Myslím si, že Solejmání nariaďoval ďaleko nebezpečnejšie a zásadnejšie operácie, než to, aby dav hádzal zápalné fľaše na nejakú ambasádu,“ poznamenal.

Čo potom iránsky generálmajor robil v Iraku? Podľa odborníka Solejmání podobne cestoval do Sýrie či do Libanonu.
„Zaisťoval spoluprácu s miestnymi silami, ktoré Irán využíva, či už to v Iraku boli šiítske milície, alebo jednal s najvyššími predstaviteľmi. V poslednom čase tam bol viackrát, radil, ako postupovať v čase, keď v mnohých irackých mestách prebiehali rozsiahle protivládne nepokoje. Bol tam v snahe udržať iracké vedenie pri moci,“ komentuje Tureček.

Vplyv po páde Husajna

Irán svoj vplyv v Iraku posilnil najmä po tom, čo USA v roku 2003 zvrhli režim Saddáma Husajna.

Od prvých demokratických volieb, ktoré sa v krajine uskutočnili v roku 2005, vyhrávajú v krajine rôzne šiítske strany. Ako podotýka Tureček, mnohé z týchto politických hnutí, ktoré často fungujú paralelne so straníckymi šiítskymi milíciami, boli v minulosti napojené na Irán.

Ten ich v boji proti Husajnovi podporoval nielen politicky, ale aj zbraňami, ich predstaviteľom poskytoval plné zázemie.
„Keď sa dnes pozriete na iracký bezpečnostný aparát či politický establišment, nájdete desiatky ľudí, ktorí vyrastali v Iráne, hovoria perzsky rovnako dobre ako arabsky. V tomto ohľade je vplyv Iránu enormný, nehovoriac o náboženských a ekonomických väzbách,“ ozrejmuje český odborník.

Dnes podľa jeho slov napríklad na juhu Iraku nájdeme významné pútnické šiítske miesta, ktoré každoročne navštevujú státisíce Iráncov. „V danom pútnickom biznise sú prítomní iránski biznismeni, hoteliéri či dopravné spoločnosti,“ hovorí.

Solejmáního smrť pravdepodobne nezostane bez reakcie iránskeho režimu, ktorý sľubuje pomstu.

„Pokiaľ by Iránci aj podnikli nejakú odvetu, bude to niečo sofistikovanejšie a prekvapivejšie. Môže sa to uskutočniť v nejakej tretej krajine. Američania, ktorí evidentne porušili irackú zvrchovanosť, nezaútočili na iránskeho generála v Iráne, ale v tretej krajine. Iránci môžu odpovedať podobne, teda útokom na nejakú americkú misiu v tretej krajine,“ myslí si Tureček.

Dopady môže mať atentát aj na iránsku spoločnosť

Podľa experta môže Solejmáního smrť režimu dokonca pomôcť upevniť si moc

„V Iráne máte ľudí, ktorí sú kriticky nastavení proti establišmentu, donedávna demonštrovali v uliciach. Režim používa argument vonkajšej hrozby, ktorá zjednocuje národ. Teraz mu Američania dali na striebornom tanieri zámienku alebo dôvod ukázať: Vidíte, toto je hrozba, nie rast cien benzínu. Solejmání osloval bežných ľudí, nebol to nijaký mäsiar. Bol to sofistikovaný človek, o ktorom sa uvažovalo, že pôjde do politiky a môže sa stať budúcim prezidentom,“ uzatvára Tureček, aktuality.sk

X X X

Panika v New Yorku po likvidácii Solejmáního: Starosta vyriekol, čo nikto nechcel počut.

Bezpečnostné zložky v New Yorku boli vyzvané k zvýšenej ostražitosti kvôli možnej odvete Iránu po tom, čo USA v noci na piatok v Bagdade zabili najvýznamnejšieho iránskeho generála. Podľa agentúry Reuters to v piatok na tlačovej konferencii oznámil newyorský starosta Bill de Blasio.

Rozpútajú peklo?! Irán už vie, ako zareaguje na Solejmáního zabitie

Líder senátnych republikánov Mitch McConnell medzitým uviedol, že kongresmani budú o americkom zásahu informovaní v piatok a že budúci týždeň budú mať senátori k vývoju pravdepodobne ďalšiu schôdzku, ktorá sa uskutoční za zatvorenými dverami.

Americká armáda pri nočnom raketovom útoku v Bagdade zabila iránskeho generála Kásema Solejmáního a niekoľko ďalších ľudí vrátane člena vedenia vplyvných irackých milícií Abú Mahdího Muhandisa. Útok vyvolal rozhorčenú reakciu a hrozby zo strany Iránu a jeho spojencov. Podľa USA pripravoval Solejmání útoky na amerických diplomatov a vojakov na irackom území.

Prezident Trump o zabití iránskeho generála: Drsný odkaz

Newyorský starosta de Blasio v piatok vyhlásil, že New York si je vzhľadom k svojej histórii vždy vedomý možnosti teroristického útoku. Teraz sa ale hrozba podľa starostu zvýšila vzhľadom k tomu, aké má Irán prostriedky v porovnaní s neštátnymi subjektmi, ako teroristické organizácie al-Kájda či Islamský štát. "Musíme predpokladať, že táto akcia nás fakticky vrhá do vojnového stavu," varoval de Blasio.

Newyorská polícia má spravodajské a protiteroristické divízie na 14 zahraničných zastúpeniach, ktoré boli od útokov na Svetové obchodné centrum 11. septembra 2001 dobre financované, uvádza Reuters. Newyorské úrady považujú mesto za lákadlo pre teroristické útoky a bezpečnosť je preto posilňovaná vždy po incidentoch politického násilia namiereného proti civilistom v Spojených štátoch či v zahraničí.

Zabitie iránskeho generála Američanmi: Macron a Putin sa obávajú hlavne jednej veci

Policajný komisár Dermot Shea v tejto súvislosti uviedol, že Newyorčania môžu očakávať viac ozbrojených policajtov v uliciach. "Tento teroristický mozog (Solejmání) nebol hrozbou len pre Spojené štáty a Izrael. Viac ako dekádu plánoval iránske destabilizujúce akcie po celom Blízkom východe," vyhlásil senátor McConnell a vyzval senátorov, aby sa zdržali reakcí na úder, kým nebudú poznať fakty.

Rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa nariadiť zabitie Solejmáního v piatok obhajoval tiež republikánsky senátor Marco Rubio, keď na twitteri vyhlásil, že iránsky generál na príkaz najvyššieho duchovného ajatolláha Alího Chameneího v Iraku organizoval prevrat s cieľom krajinu využiť ako platformu pre útoky na Spojené štáty. Líder senátnych demokratov Chuck Schumer naopak povedal, že Trump nemá právomoci začať vojnu s Iránom bez súhlasu Kongresu a zároveň zdôraznil, že Trump mal zabitie generála najprv prerokovať s predstaviteľmi Kongresu. Rovnako tak by Trump podľa Schumera potreboval súhlas k výraznému navýšeniu počtu amerických vojakov na Blízkom východe. Pentagon pritom v piatok kvôli zvýšenému ohrozeniu amerických síl v regióne podľa agentúry Reuters už , nový čas

X X X

Svet reaguje na zabitie iránskeho generála: Zvýši napätie v regióne

Pri leteckom útoku na konvoj v blízkosti letiska v Bagdade bol 3.1.2020 zabitý generálmajor Gásem Solejmání a Abú Mahdí al-Muhandis, zástupca veliteľa irackých Ľudových mobilizačných síl (PMF) podporovaných Iránom.Autor: SITA/AP
Británia, Nemecko a Francúzsko vyzvali na zníženie napätia medzi Spojenými štátmi a Iránom. Podľa britského ministra zahraničia Dominika Raaba nie je ďalšia eskalácia v záujme nikoho.

Francúzska štátna tajomníčka pre európske záležitosti Amélie de Montchalinová povedala, že francúzskou prioritou na Blízkom východe je stabilita. Hovorkyňa nemeckej vlády tiež vyzvala na zníženie napätia, upozornila však aj na predchádzajúce vojenské provokácie zo strany Iránu.

„Vždy sme si boli vedomí agresívnej hrozby, ktorú predstavovali iránske jednotky Kuds vedené Kásom Solejmáním. Po jeho smrti vyzývame všetky strany na zníženie napätia,“ uviedol vo vyhlásení šéf britskej diplomacie Dominic Raab. „Ďalší konflikt nie je v záujme nikoho,“ dodal.

Hovorkyňa nemeckej vlády Ulrika Demmerová americký útok označila za reakciu na „sériu vojenských provokácií, za ktoré je zodpovedný Irán“. „Tiež s veľkým znepokojením sledujeme iránskej aktivity v regióne. Stojíme pred nebezpečnou eskaláciou,“ dodala. Vláda kancelárky Angely Merkelovej sa podľa nej pokúsi o zníženie napätia v oblasti.

Podľa francúzskej štátnej tajomníčky de Montchalinovej je francúzskou prioritou stabilita na Blízkom východe. „To, čo sa deje, je to, čoho sme sa obávali: napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom rastie,“ povedala de Montchalinová rádiu RTL. „Prebudili sme sa do nebezpečnejšieho sveta. Vojenská eskalácie je vždy nebezpečná,“ zdôraznila.

Prezident Emmanuel Macrona a minister zahraničia Jean-Yves Le Drian sa podľa de Montchalinovej teraz budú snažiť nadviazať kontakt s najvyššími predstaviteľmi krajín na Blízkom východe a pokúsia sa napätie v regióne znížiť. „Našou úlohou nie je postaviť sa na jednu či druhú stranu, ale hovoriť so všetkými,“ doplnila.

Severoatlantická aliancia uviedla, že situáciu na Blízkom východe po smrti Solejmáního „veľmi starostlivo sleduje“. Za prioritu označila bezpečnosť svojich ľudí v Iraku. „Ďalej prijímame všetky potrebné opatrenia,“ dodal hovorca NATO.
Francúzske veľvyslanectvo v Teheráne dnes vyzvalo francúzskych občanov, aby sa nezúčastnili žiadnych verejných zhromaždení. „Po smrti generála Solejmáního boli (v Iráne) vyhlásené tri dni smútku. V tejto súvislosti odporúčame francúzskym občanom, aby sa nezúčastnili žiadnych zhromaždenia a správali sa obozretne a zdržanlivo a nefotografovali na verejných miestach,“ stojí vo vyhlásení ambasády na twitteri.

Holandské ministerstvo zahraničia vyzvalo svojich občanov, aby opustili Bagdad, ak tak môžu urobiť bez toho, aby sa vystavili nejakému nebezpečenstvu. „Situácia je nepredvídateľná,“ uviedla holandská diplomacie.

Moskva: Zabitie Solejmáního bolo dobrodružným krokom

Moskva varovala pred vystupňovaním napätia na Blízkom východe po tom, ako pri piatkovom americkom útoku zahynul v irackom Bagdade veliteľ špeciálnych jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd Kásem Solejmání. Informovala o tom agentúra AFP.

„Zabitie Solejmáního… bolo dobrodružným krokom, ktoré vystupňuje napätie v celom regióne,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí. Podľa vyhlásenia Solejmání oddane chránil iránske štátne záujmy. „Vyjadrujeme úprimnú sústrasť iránskemu ľudu,“ píše sa vo vyhlásení

Lavrov: Je to porušenie medzinárodného práva

Lavrov v telefonickom rozhovore s Pompeom uviedol, že zabitie Solejnámího považuje za porušenie medzinárodného práva, uviedla agentúra TAS
.
„Lavrov zdôraznil, že úmyselné konanie členskej krajiny OSN s cieľom odstrániť predstaviteľa inej členskej krajiny OSN, najmä na území tretej zvrchovanej krajiny bez predchádzajúceho upozornenia, nehanebne porušuje princípy medzinárodného práva a malo by byť odsúdené,“ uvádza sa vo vyjadrení ruského ministerstva zahraničných vecí.

Šéf ruskej diplomacie tiež poukázal na to, že tento krok zo strany USA „má vážne následky pre mier a bezpečnosť v regióne a nepomáha v úsilí o nájdenie riešení zložitých problémov nahromadených na Blízkom východe. Naopak, vedie k novej vlne eskalácie. Moskva vyzýva Washington, aby upustil od nezákonnej taktiky dosahovania svojich cieľov na medzinárodnej scéne násilím a aby vyriešil všetky problémy pri rokovacom stole“.

Čína vyzýva na zdržanlivosť, Hamas predpovedá napätie

Čína vyzvala v reakcii na zdržanlivosť zo všetkých strán, „najmä zo strany Spojených štátov“. „Vyzývame zainteresované strany, najmä Spojené štáty, aby zachovali pokoj a preukázali zdržanlivosť s cieľom vyhnúť sa ďalšej eskalácii napätia,“ uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí Keng Šuang.

Sýria ostro odsúdila „zákernú, zločinnú americkú agresiu“, ktorá viedla k zabitiu generálmajora Solejmáního. Štátna agentúra SANA odvolávajúca sa na zdroj zo sýrskeho ministerstva zahraničných vecí uviedla, že tento útok predstavuje „závažnú eskaláciu“ a potvrdzuje zodpovednosť USA za nestabilitu v Iraku.

Palestínska organizácia Hamas, ktorá ovláda pásmo Gazy, podľa agentúry Reuters uviedla, že zabitie Solejmáního „otvára dvere všetkým možnostiam v tomto regióne – okrem pokoja a stability“. „Zodpovednosť za to nesú USA,“ napísal hovorca Hamasu Básim Naím na Twitteri.

Marjam Radžávíová, šéfka predsednictva exilovej iránskej Národnej rady odporu (NCRI) so sídlom v Paríži, Solejmáního smrť označila za „nenapraviteľnú ranu“ iránskemu režimu.

Izraelský líder: Solejmání dostal, čo si zaslúžil

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu skrátil v piatok svoju návštevu Grécka a vracia sa naspäť do vlasti, aby odtiaľ sledoval vývoj udalostí.

Izraelská armáda nariadila po útoku uzavrieť lyžiarske stredisko v oblasti hory Hermon v Izraelom kontrolovanej oblasti Golanských výšin. Krajina iné preventívne opatrenia po zabití veliteľa špeciálnych jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd, ako aj ďalších irackých vojenských predstaviteľov Američanmi, ku ktorému došlo v piatok ráno pri medzinárodnom letisku v Bagdade, nepodnikla.

Jair Lapid, líder izraelskej opozičnej aliancie Modrá a Biela, zabitie generálmajora ocenil slovami, že dostal „presne to, čo si zaslúžil“

Veliteľ špeciálnych jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd bol podľa agentúry AP na prvej priečke izraelského zoznamu hrozieb. Tel Aviv ho obviňoval z toho, že ovládal sieť nepriateľov, ktorá zahŕňa aj libanonskú militantnú skupinu Hizballáh. Izrael útočil na ciele jednotiek Kuds v Sýrii pri viacerých príležitostiach.

Joel Guzansky, ktorý je odborníkom na Irán a pôsobí v inštitúte pre národné strategické záujmy so sídlom v Tel Avive, povedal, že Irán uskutoční pravdepodobne vo veľmi krátkom horizonte odvetu voči americkým alebo izraelským cieľom. Zabitie je podľa neho obrovským úderom na Irán a došlo tiež k obnoveniu amerického zastrašovania v regióne

Expertka OSN: je to nelegálne

Zabitie iránskeho vplyvného generála bolo s najväčšou pravdepodobnosťou nelegálne. Podľa americkej televízie CNN to uviedla osobitná spravodajkyňa OSN pre ľudské práva, ktorá sa zameriava na mimosúdne popravy, Agnes Callamardová.
Expertka OSN upozornila, že cielené zabíjanie „porušuje medzinárodné humanitárne právo“ a použitie bezpilotných lietadiel na tento účel je „mimo kontext aktívneho konfliktu“ takmer vždy nelegálne.

Callamardová tiež upozornila, že zabitie kohokoľvek ďalšieho, teda rodinných príslušníkov či náhodných osôb v okolí, je podľa zákonov na ochranu ľudských práv „svojvoľným odoprením práva na život a môže znamenať, že štát alebo jednotlivec ponesie trestnú zodpovednosť“.

Lambsdorff: Európa musí počítať s terorom

Po zabití iránskeho generála musí Európa počítať s terorom, tvrdí Alexander Graf Lambsdorff z nemeckej liberálnej Slobodnej demokratickej strany (FDP).

Lambsdorff v rozhovore pre denník Bild uviedol: „V Európe musíme očakávať útoky, teror, odplatu.“
Podľa neho je preto ochrana židovských a amerických inštitúcií v Nemecku nevyhnutná.„Je potrebné prehĺbiť spravodajskú spoluprácu s našimi spojencami,“ zdôraznil Lambsdorff v rozhovore, z ktorého citovala spravodajská televízia N24.

Lambsdorff nazval Solejmáního „teroristom v uniforme“.

Podľa odborníkov, uvádza N24, bol Solejmání nebezpečnejší ako šéf medzinárodnej teroristickej siete al-Káida Usáma bin Ládin (zabitý v máji 2011), pretože mal prístup k armáde, spravodajským agentúram a hospodárskej sile.
Televízia N24 citovala taktiež bývalého šéfa Spolkovej spravodajskej služby (BND) Augusta Hanninga. Varoval, že aj po smrti Solejmáního zostali jeho štruktúry zachované.

„Toho sa musíme obávať,“ poznamenal. V Nemecku je totiž približne 1000 stúpencov libanonského šiitského militantného hnutia Hizballáh a mohlo by sa opäť stať, že konflikty z oblastí „geograficky nie príliš ďaleko od Európy“ by mohli zasiahnuť aj ju, dodal. /agentury/

X X X

Zabitie Solejmáního ovplyvnilo aj svetové burzy

Americký útok na bagdadské letisko, pri ktorom bol zabitý iránsky generálmajor Kásem Solejmání, spôsobil nervozitu na trhoch po celom svete. Akcie klesali, posilňoval dolár a ďalšie meny považované za bezpečné prístavy pre investície, ale aj zlato a ďalšie drahé kovy či ropa.

Hlavný nemecký index Dax v piatok stratil 1,25 % a uzavrel na úrovni 13.219,14 bodu, keď počas dňa sa nachádzal v mínuse až o 2 %. Index blue-chipov z eurozóny EuroStoxx 50 klesol 0,52 % na 3773,37 bodu a paneurópsky index STOXX Europe 600 o 0,33 % na 418,33 bodu

Podvečer sa v negatívnom pásme pohybovala aj Wall Street. Hlavný index Dow Jones Industrial Average sa o 19.40 h SEČ nachádzal s mínusom 0,82 % na 28.633,08 bodu. Širší index S&P 500 stratil 0,44 % a technologický Nasdaq Composite 0,68 %.

Ceny ropy sa pre obavy z potenciálneho výpadku dodávok výrazne zvýšili. Večer sa americká WTI obchodovala okolo úrovne 62,70 USD (56,25 eura) za barel (159 litrov) a severomorská ropa Brent nad hranicou 68 USD za barel. Zdraželo aj zlato, ktorého cena sa dostala najvyššie od septembra, aj iné drahé kovy. Cena zlata sa popoludní v Londýne dostala na 1550 USD za uncu (31,1 gramu).

Vzrástol dopyt po dlhopisoch, ktoré sú vnímané ako bezpečná alternatíva k akciám. Výnosy 10-ročných nemeckých dlhopisov padli až na -0,30 %, pričom vo štvrtok (2. 1.) sa nachádzali na úrovni -0,16 %. Posilnili aj ďalšie štátne dlhopisy v Európe aj zámorí.

Spomedzi mien si polepšili dolár, jen či švajčiarsky frank, teda meny považované za bezpečné prístavy v časoch neistoty. Naopak, euro výrazne stratilo, neskoro popoludní sa predávalo po 1,1164 USD. Európska centrálna banka (ECB) stanovila v piatok referenčný kurz na 1,1147 (vo štvrtok: 1,1193) USD/EUR. To znamená, že dolár stál 0,8971 (0,8934) eura, aktuality.sk

X X X

Súd ustanovil Kočnerovi náhradnú obhajkyňu

Ak by Kočnerovho obhajcu Mareka Paru potrestala advokátska komora, Marianovi Kočnerovi pridelia náhradu.
Špecializovaný trestný súd vo štvrtok určil Kočnerovi v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej náhradného obhajcu

Kočner je obžalovaný z objednávky tejto vraždy. Meno náhradnej obhajkyne potvrdil Denníku N súd.
Náhodným elektronickým výberom bola vybratá Natália Trubanová. Ide o dcéru predsedu Špecializovaného trestného súdu Michala Trubana.

Slovenská advokátska komora zvažuje, či začne disciplinárne konanie voči Kočnerovmu advokátovi Marekovi Parovi.
Podľa komunikácie z Threemy Kočner s Parom dohadoval napríklad postup diskreditácie prokurátora Vasila Špirka či nátlak na elitného policajného vyšetrovateľa Lukáša Kyselicu. Para sa podľa Threemy tiež pokúšal pre Kočnera zohnať za peniaze video kompromitujúce jedného z opozičných politikov, aktuality.sk

X X X

Prezidentkin odkaz lídrom cirkví: Kritizovala „jazyk nenávisti"

Novoročné stretnutie hlavy štátu s lídrami cirkví na Slovensku nebolo iba tradičnou formalitou.
„Som presvedčená, že súčasťou starostlivosti o dušu, je aj starostlivosť o spoločné dobro. S ľútosťou však musím konštatovať, že hľadanie a nachádzanie spoločného dobra je v poslednom čase veľmi sťažené nebezpečne sa rozmáhajúcim fenoménom. Je ním jazyk nenávisti. Preto som vážených predstaviteľov cirkví a náboženských spoločností veľmi naliehavo požiadala, aby sme voči nenávistnému jazyku zaujali spoločný, rozhodný, ale pokojný a odmietavý postoj," povedala k stretnutiu na sociálnej sieti Čaputová.

Postavenie cirkví v spoločnosti si prezidentka podľa vlastných slov váži. „Vaším pôsobením pomáhate ľuďom zažiť skúsenosť s Bohom a poznávať ho. Je to nenahraditeľné poslanie," povedala prezidentka s tým, že náboženstvá a morálne sústavy vedú ľudí nielen k tomu, aby mali v úcte rodičov a milovali svoje deti, ale aby poskytovali pomoc aj iným a s vďakou ich prijímali. Rovnako vedú aj k univerzálnym hodnotám

Doplnila, že samotné spájanie nestačí, dôležitý je cieľ spájania. „Namiesto nenávisti nás viera vedie k tomu, že okrem iného sa musíme spojiť v rešpekte voči človeku ako takému, ktorý bol podľa Biblie stvorený na obraz Boží, čo mu dáva dôstojnosť," povedala Čaputová. Verí, že aj predstavitelia cirkví môžu spoločnosti pomôcť a že svoju autoritu využijú na to, aby verejnosť jasne počula ich "upokojujúci hlas."

Zvolenský zaželal prezidentke trpezlivosť

Bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský uviedol, že človek nie je len nástrojom či objektom, ale v prvom rade subjektom a spolutvorcom sveta, do ktorého sa rodí. Vo svojom príhovore vyzdvihol aj dôležitosť materstva.
„Práve ženy majú nádherným spôsobom účasť na Božom stvoriteľskom diele, keď dávajú svetu nádej nových generácií," povedal Zvolenský. Zároveň pripomenul, že Slovensko čaká zložité obdobie v súvislosti s blížiacimi sa parlamentnými voľbami. Poprial prezidentke, aby nestratila trpezlivosť.

Predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR Richard Duda poznamenal, že Slovensko sa nachádza na rázcestí.

„Nasledujúce obdobie ukáže, či ustrnieme na úrovni nezrelej spoločnosti, kde slepé úsilie o garantovanie bezhraničnej slobody prejavu šliape po právach iných, znižuje dôstojnosť niektorých skupín občanov a robí pre nich z našej krajiny smutné miesto na život," uzavrel Duda s tým, že len zodpovední politici, fungujúce inštitúcie a kvalitné školstvo dokážu Slovensko posunúť na úroveň vyspelej demokratickej spoločnosti, aktuality.sk

X X X

Španielsko odstavilo katalánskeho premiéra: Už viac nebude poslancom

Katalánsky premiér Torra dostal od vlády v Madride zákaz vykonávať funkciu poslanca.

Španielska Ústredná volebná komisia v piatok zakázala Quimovi Torrovi zastávať funkciu katalánskeho premiéra, informovala agentúra AFP. Komisia rozhodla, že Torra nemôže ďalej vykonávať mandát poslanca katalánskeho parlamentu, čo znamená, že nemôže zastávať ani post premiéra autonómneho spoločenstva Katalánsko, uvádza na svojej webovej stránke denník El País.

Španielsko sa mstí Bolívii: Jej troch diplomatov označilo za nežiaduce osoby

Torra podľa AP v predchádzajúcich dňoch uviedol, že v prípade zbavenia mandátu sa bude snažiť dosiahnuť hlasovanie o dôvere v katalánskom parlamente. Podľa jeho slov ho jedine tento parlament môže vyhlásiť za nespôsobilého zastávať funkciu.

Španielsky súd Torru 19. decembra obvinil z neuposlúchnutia úradného nariadenia a odsúdil ho na 18-mesačný zákaz zastávať verejný úrad. Súd takisto udelil Torrovi pokutu približne 30.000 eur. Najvyšší regionálny súd Katalánska vysvetlil svoj verdikt tak, že Torra odmietol dodržiavať nariadenia španielskej volebnej komisie, a nie je teda spôsobilý zastávať verejný úrad.

Komisia vydala v marci 2019 príkaz, aby z budovy, v ktorej sídli katalánska vláda, odstránili symboly vyjadrujúce podporu nezávislosti Katalánska. Boli medzi nimi aj žlté stužky, ktoré dávajú najavo solidaritu s uväznenými lídrami katalánskych separatistov. Komisia takýto príkaz vydala opakovane v období pred aprílovými parlamentnými voľbami i májovými voľbami do Európskeho parlamentu. Torra podľa vlastných slov príkaz nerešpektoval, pretože bol "nezákonný".

Španielsky premiér Pedro Sánchez potrebuje podporu katalánskych separatistov pri hlasovaní o vyslovení dôvery jeho vláde. Republikánska ľavica Katalánska (ERC) vo štvrtok avizovala, že ho podporí. Prvé kolo hlasovania sa uskutoční cez víkend a prípadné druhé na budúci týždeň v utorok, nový čas

X X X

Inšpekcia chcela prichytiť policajta. Dala si vlastný gól

Inšpekcia nasadila agenta, aby odhalil policajta, čo sa obohacuje na pokutách. Súd však našiel fatálnu chybu.
Na prvý pohľad to vyzerá ako ukážkový príklad policajta pristihnutého pri tom, ako vyberá pokuty aj do vlastného vrecka.
Policajná inšpekcia riešila v Komárne poručíka F. N. pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Policajt z komárňanského dopravného inšpektorátu podľa vyšetrovateľa totiž vyberal pokuty tak, aby si mohol ponechať časť peňazí.

Pri vyšetrovaní nasadili dokonca agenta.

Inšpekcia tak zadokumentovala aj konkrétny prípad, keď poručík v apríli 2014 v obci Radvaň na Dunaji zastavil auto pre prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti v obci. Vodičovi vymeral pokutu sto eur. Po prijatí hotovosti mu však nevydal kontrolné ústrižky ako potvrdenie o zaplatení pokuty a vo svojich dokladoch vykázal za priestupok len 60 eur, zvyšných 40 eur si nechal. Sankciu za tento priestupok zároveň nezaevidoval v informačnom systéme vodičov.

Policajta oslobodili

Prípad sa dostal až na Okresný súd v Komárne, ktorý policajta odsúdil na dvojročný zákaz činnosti a pokutu vo výške tisíc eur. Policajt aj prokurátor sa odvolali a vec sa dostala na Krajský súd v Nitre. A tu nastal zásadný zvrat.
Súd zrušil pôvodný verdikt a policajta oslobodil. Zistil totiž, že vyšetrovateľ inšpekcie spravil úplne na začiatku prípadu fatálnu chybu. A tou bolo jediné slovo.

V uznesení, ktorým začínal trestné stíhanie vo veci, zadefinoval čas páchania skutku na dobu od 22. júla 2013 doposiaľ – teda do dňa, keď uznesenie vydal, ktorým bol 25. február 2014.

A práve slovko – doposiaľ – mu pokazilo celý prípad. Vyšetrovanie si začatím trestného stíhania vo veci totiž ohraničil termínom od júla 2013 do februára 2014. Policajta však neobvinil za skutok, ktorý spáchal v tomto čase.
Naopak, až po 25. februári 2014 nasadil agenta, a tak zadokumentoval aj skutok, za ktorý policajta obvinil o dva mesiace neskôr.

Časy začatia stíhania vo veci a voči konkrétnej osobe tak nesedeli, a tak bolo obvinenie policajta značne problematické.
Plody otráveného stromu

„Skutok, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť 11. apríla 2014, tak bol novým skutkom, na ktorý sa skutkovo nevzťahovalo a ani nemohlo vzťahovať uznesenie o začatí trestného stíhania z 25. februára. Pre tento skutok preto nebolo začaté trestné stíhanie a na tom podklade mu ani nemohlo byť zákonným spôsobom vznesené obvinenie tak, ako mu bolo vznesené 23. októbra 2015.“

Odvolací súd konštatoval, že postup inšpekcie nebol v súlade so zákonom a dopustila sa neodstrániteľnej podstatnej procesnej chyby. Keďže bolo začatie stíhania vo veci nezákonné, chyba sa v rámci teórie plodov otráveného stromu prenáša aj na obvinenie, obžalobu a trest.

Problém s agentom

Inšpekcia pritom na komárňanských policajtov nasadila dokonca agenta, aby zabezpečil obrazový a zvukový záznam. Agentom bol práve vodič, ktorého policajti zastavili v apríli 2014, teda v prípade, za ktorý bolo vznesené obvinenie. Takže aj nasadenie agenta bolo vlastne nezákonné.

Vyšetrovateľ inšpekcie pritom mal možnosť celú vec zachrániť. Podľa súdu mu nič nebránilo, aby v prípade z apríla 2014 začal nové trestné stíhanie, pretože záznam od agenta skutočne potvrdzoval jeho podozrenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. A dôkaz by bol použiteľný. Papierovú robotu však nezvládol, a tak celá snaha aj s použitím agenta vyšla navnivoč, aktuality.sk

X X X

Vyhýbal sa súdu a dal sa na útek. Kukláči zadržali nebezpečného muža

Polícia dnes informovala o zadržaní nebezpečného muža Tomáša Dž., ktorého v júni minulého roka neprávoplatne odsúdili na 15 rokov nepodmienečne za vraždu. Tú podľa polície spáchal v roku 2018 v Michalovciach.
„V tragický deň otvoril dvere spolujazdca cúvajúceho taxíka a jednou ranou s nožom mal spôsobiť smrť iného muža,“ tvrdí hovorkyňa policajného prezídia Denisa Bárdyová.

Sudca neuznal „PN-ku“

V deň pred Štedrým dňom sa mal Tomáš Dž. postaviť pred súd na odvolacom konaní na Krajskom súde v Košiciach. Podľa polície sa očakávalo, že súd vynesie právoplatný rozsudok, čo by v prípade obžalovaného znamenalo okamžitý nástup na výkon trestu.

Tomáš Dž. sa prostredníctvom svojho obhajcu ospravedlnil formou „PN-ky“, ktorú sudca neuznal a nariadil jeho predvolanie. „Tomáš sa dal na útek, čo spustilo pátrací proces po jeho osobe – sudca vydal ešte v ten deň príkaz na zatknutie,“ doplnila Bárdyová.

Keďže neprávoplatne odsúdený sa podľa mužov zákona naďalej skrýval aj počas vianočných sviatkov a existovala reálna obava, že pod vplyvom alkoholu by mohol spáchať ďalší násilný skutok, prípad si 27. decembra prevzali cieľoví pátrači z Úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru, prezývaní verejnosťou ako „lovci lebiek“.

Pred rozsudkom neujde

„Ešte v ten istý deň vďaka intenzívnej operatívno-pátracej činnosti bol Tomáš Dž. zadržaný v Michalovciach,“ potvrdila hovorkyňa policajného prezídia. Zadržanie vykonali „kukláči“ z Pohotovostného policajného útvaru z Košíc, na akcii sa podieľali aj kolegovia z OR PZ Michalovce.

Sudca vzal zadržaného muža do väzby, počas ktorej sa očakáva vynesenie právoplatného rozsudku, pred ktorým už určite neujde, aktuality.sk

X X X

Pamela z Dallasu má 70! Starnúť odmietla, boj s časom sa jej vymkol spod kontroly

Americkú herečku Victoriu Principal, ktorá sa narodila 3. januára 1950, preslávila rola Pamely Barnes-Ewing v televíznej ságe Dallas, ktorá sa začala nakrúcať v roku 1978. V populárnom seriáli o dramatických osudoch naftárskeho klanu stvárnila táto rodáčka z japonskej Fukuoky krajšiu a mravnejšiuí časť rodiny v nenávisti zmietanom ranči Southfork, kam sa vydala.

Okrem hrania sa dvakrát rozvedená Principal venovala aj iným veciam. Počas svojho života napísala niekoľko kníh o diétach, neskôr uviedla na trh kozmetiku s vlastným menom.

Medzi jej výroky o večnej mladosti patrí aj tento: "Je smutné, keď vidím ženu, ktorá v snahe omladnúť podstupuje množstvo zásahov, no v konečnom dôsledku vyzerá tak, ako nikdy predtým nevyzerala.“ Slávna seriálová hviezda bola v rokoch 1985 až 2006 manželkou prominentného plastického chirurga Harryho Glassmana, manželstvo zostalo bezdetné, herečka nemala deti ani v prvom manželstve s Christopherom Skinnerom.

Aj na jej tvári sa však podpísal úporný boj s časom, ktorý prirodzene plynúť nenechala. Škoda. Večné omladzovanie jej výzor zmenilo, bohužiaľ, nie práve želaným smerom.

Dcéra amerického vojenského letca od raného detstva veľa cestovala. Už ako päťročná vystupovala v reklame, na strednej škole začala s modelingom. Na striebornom plátne debutovala ako mexická milenka v slávnom westerne Život a doba sudcu Roya Beana z roku 1972. Jej doménou sa však stali seriály, po odchode z Dallasu v roku 1987 sa ďalej objavovala v televízii ako herečka aj ako tvár reklamy na kozmetiku. /agentury/