iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Ultimátum. Kamionisti zablokujú Bratislavu, po nej SR

Protest Únie autodopravcov Slovenska (UNAS) avizovaný na 7. januára 2020 by sa mal konať v Bratislave a na Orave.
Pre agentúru SITA to potvrdil Stanislav Skala z UNAS s tým, že neskôr rozhodnú, ktorú časť hlavného mesta budú blokovať.„Bude to ako výstražný štrajk a pripomienka roku 2010, kde sme chceli preukázať, že tender na mýtny systém nebol transparentný,“ uviedol Skala.

Pripustil, že protestnú akciu, resp. štrajk uskutočnia v Bratislave na Rožňavskej ulici rovnako ako začiatkom roku 2010 po sprevádzkovaní mýtneho systému. „Keď nás neprizvú k rokovaciemu stolu a nedohodneme sa na našich požiadavkách, tak vyhlásime celoslovenský štrajk,“ upozornil Skala.

Chcú hovoriť s Pellegrinim

Cestní dopravcovia z UNAS-u chcú vyzvať na rokovanie premiéra Petra Pellegriniho, pričom žiadajú pozastavenie mýtneho systému a otvorenie nového tendra na jeho prevádzku.

„Máme pochybnosti, že tento tender bude zase v rozpore so zákonom. Žiadame parlament o odhlasovanie nového výberu mýta,“ poznamenal Skala s tým, že prevádzkovateľ by mal mať z výberu mýta príjmy maximálne 10 %, a nie 45 %. UNAS zároveň žiada okamžite znížiť cestnú daň o 50 % (daň z motorových vozidiel). Na stretnutí v Hornom Hričove, kde 27. decembra rozhodli o zorganizovaní štrajku, sa podľa Skalu zúčastnilo približne 70 členov UNAS-u zo všetkých regiónov. Organizácia tvrdí, že má 360 členov.

Hrozia celoslovenskou blokádou

UNAS sa rozhodla zorganizovať štrajk 7. januára 2020 pre nespokojnosť s podmienkami v cestnej doprave. „Dôvodom prijatia tohto krajného opatrenia je dlhodobo sa zvyšujúce zaťaženie v cestnej dani, spotrebnej dani, dani z minerálnych olejov (pohonných látok) a odhalenia Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) o nehospodárnom výbere mýta,“ uviedol už skôr Skala pre agentúru SITA. Posledné tri roky podľa neho žiadali o nápravu a vytvorenie dôstojného podnikateľského prostredia v cestnej doprave premiérov Roberta Fica a Petra Pellegriniho (obaja Smer-SD), ako aj ministerstvá dopravy a výstavby a financií, no bezvýsledne.

Autodopravcovia dôrazne žiadajú okamžité zníženie cestnej dane o 50 %, pozastavenie výberu mýta do vyriešenia nezrovnalostí zo správy NKÚ a tiež zrušenie výberu platieb za diaľničné známky (tie však platia iba motoristi vozidiel do 3,5 tony – poz. red.).

„Len splnenie požiadaviek môže zamedziť celoštátnemu ochromeniu nákladnej autodopravy s nedozernými následkami. Autodopravcovia nie sú ťažné zvieratá, aby otročili od rána do večera v nedôstojných podmienkach tolerujúc parazitov našej práce,“ dodal Skala. Politici by si podľa neho mali uvedomiť, že zvyšovanie nákladov pre dopravcov bude znamenať aj zvýšenie cien pre spotrebiteľov.

Ministerstvo: Protest je neopodstatnený

Ministerstvo dopravy a výstavby SR v piatok označilo plánované protesty dopravcov za neopodstatnené. Ako ďalej agentúru SITA informovala hovorkyňa rezortu Karolína Ducká, ministerstvo s autodopravcami pravidelne rokuje a informuje ich o svojich zámeroch v mýtnom systéme. O mýte rokoval so zástupcami UNAS minister dopravy a výstavby

Árpád Érsek (Most-Híd), ako aj najvyššie vedenie Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). „Výsledkom stretnutia bola aj dohoda na spolupráci pri plnení konkrétnych úloh. UNAS má doručiť podklad o bezpečnosti ciest a NDS má vykonať analýzu optimalizácie ciest spoplatnených nulovou sadzbou mýta. Radikálny krok, akým je štrajk, nie je preto konštruktívnym riešením potrieb dopravcov,“ konštatoval rezort./agentury/

X X X

Najhľadanejšiu Slovenku Renátu Lorinc previezli do väzenia

Zadržaná 46-ročná Slovenka Renáta Lorinc bola prevezená na miesto výkonu trestu na Slovensku. Nachádzala sa na zozname najhľadanejších žien Europolu. Polícia SR o tom informuje na sociálnej sieti.

„Tento rok bola právoplatne odsúdená na tri roky nepodmienečného trestu pre pokračovací zločin podvodu a pokračovací zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty,“ uvádzajú policajti.

Lorinc vypátrali policajní pátrači z odboru pátrania a kriminalisticko-technických činností Úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru SR v spolupráci s Interpolom Bratislava, ďalšími zložkami a zahraničnými partnermi.

„Operatívno-pátracou činnosťou pátrači v priebehu pár týždňov zistili, že Lorinc sa ukrýva v USA,“ poznamenala polícia. Na základe získaných informácií, ktoré odoslali partnerským zložkám v USA, došlo v októbri 2019 k jej zadržaniu príslušníkmi Federálneho úradu imigračnej a hraničnej polície./agentury/

X X X

Prokuratúra ešte nerozhodla o sťažnosti voči obvineniu Fica pre výroky o Mazurekovi

Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) ešte nerozhodol o sťažnosti predsedu koaličného Smeru Roberta Fica voči jeho obvineniu za výroky o odsúdení exposlanca ĽSNS Milana Mazureka za jeho vyjadrenia o Rómoch. Potvrdila to hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Andrea Predajňová.

Televízia TA3 v pondelok informovala, že prokuratúra obvinenie zrušila.

„Dňa 20. decembra 2019 bola na Úrad špeciálnej prokuratúry doručená od vyšetrovateľa sťažnosť s odôvodnením, o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté,“ ozrejmila Predajňová.

Vyšetrovateľ NAKA začiatkom decembra obvinil Fica z trestných činov hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti v súbehu s trestným činom schvaľovania trestného činu.
Obvinenie sa týka videa, ktoré Fico zverejnil na sociálnej sieti v septembri tohto roka. Zastal sa v ňom právoplatne odsúdeného extrémistu Milana Mazureka (ĽS NS). Ten dostal pokutu 10-tisíc eur za rasistické vyjadrenia na adresu rómskej menšiny, ktoré predniesol v roku 2016 v žilinskom rádiu Frontinus. Prišiel aj o poslanecký mandát.

„Napriek tomu, že najvyšší súd rozhodol, že extrémistické výroky exposlanca Milana Mazureka sú trestným činom a odsúdil ho za ne, Robert F. mal s nimi verejne súhlasiť a tak svoj postoj šíriť cez sociálne siete. Môže mu hroziť trest odňatia slobody na jeden až päť rokov,“ uviedla pred mesiacom polícia na Facebooku

Fico rozsudok komentoval slovami, že Mazurek povedal to, čo si myslí takmer celý národ. NAKA sa expremiérovým videom začala zaoberať ešte v septembri, trestné stíhanie však najskôr odmietla. Prokurátor Tomáš Honz následne nariadil, aby sa vyšetrovateľka vecou ďalej zaoberala.

Fico sa po obvinení obhajoval aj tým, že on aj celá strana Smer obhajujú odkaz SNP a bojujú proti fašizmu a extrémizmu.
Pripomenul, že z jeho iniciatívy bol presadený 9. september ako Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia. Na konštatovaní, že časť Rómov zneužíva sociálny systém, problém nevidí. Pripustil, že rovnako sa správa aj časť majority.
„Ja s tým nemám problém. Keby niekto povedal, že nielen časť Rómov, ale aj časť ostatných ľudí zneužíva sociálny systém, tak odpoviem, že je to v poriadku. Čo je na tom kriminálne, keď poviem, že časť Rómov zneužíva sociálny systém? Cítite v tom nejaký trestný čin? Ja nie, to je celé,“ povedal Fico v diskusnej relácii TV Pravda Ide o pravdu./aktuality.sk

X X X

Azerbajdžan neplánuje vstúpiť do EÚ, tvrdí jeho prezident

Krajina nepodpísala s Európskou úniou asociačnú dohodu.

Azerbajdžan nemá v pláne vstúpiť do Európskej únie, uviedol azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v pondelňajšom rozhovore pre televíznu stanicu Rossija 24.

Alijev povedal, že sa o tejto téme nedávno rozprával s azerbajdžanskými novinármi, pretože podľa jeho slov „panujú na túto záležitosť odlišné názory, ktoré sú ďaleko od skutočného stavu vecí“.„Zameral som sa na túto tému a povedal, že nás tam nikto nechce (v EÚ). Ani nie sme na zozname kandidátov,“ uviedol Alijev v rozhovore, z ktorého citovala agentúra TASS.

Návrh Európskej komisii

Azerbajdžanský prezident pripomenul, že jeho krajina nepodpísala s Európskou úniou asociačnú dohodu „na rozdiel od niekoľkých ďalších krajín bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré sú spojené v projekte Východné partnerstvo“.
„Preskúmal som ju dôkladne (asociačnú dohodu). A zistil som, že to nie je dohoda. Je to smernica... Prečo by sme mali potrebovať smernicu? Čo nám dá? Má pre Azerbajdžan praktickú výhodu? Nič také som tam nenašiel,“ vysvetlil Alijev.
Azerbajdžanská strana podľa jeho slov navrhla Európskej komisii vypracovať bilaterálnu dohodu, ktorá by bola prospešná pre jeho krajinu.

Ak EÚ zmení postoj

„Nemôžeme podpísať dohodu, len aby ju niekto mal rád, alebo aby sme jednoducho tvrdili, že áno, máme takúto dohodu. Toto nie je naša cesta. Akákoľvek zmluva, akákoľvek dohoda, ktorú podpíšeme, by mala priniesť konkrétne výsledky,“ zdôraznil Alijev.

Podľa neho rokovania o novej dohode o strategickom partnerstve s Európskou úniou „prebiehajú celkom hladko“, pričom sa dohodlo viac ako 90 percent ustanovení.

„Ale tie ustanovenia, ktoré ešte neboli dohodnuté, sú pre nás kategoricky neprijateľné. A ak Európska únia zmení svoj postoj, budeme môcť pokračovať v rozhovoroch zameraných na výsledky,“ dodal azerbajdžanský prezident./agentury/

X X X

Pri výbuchu pyrotechniky v Katalánsku sa zranilo 14 ľudí

Traja zo zranených sú vo vážnom stave

Najmenej 14 ľudí utrpelo zranenia pri výbuchu pyrotechniky, ku ktorému došlo počas slávností v katalánskom meste Centelles na severovýchode Španielska. Traja zo zranených sú vo vážnom stave. Informoval o tom na svojej webovej stránke denník El País

K výbuchu pyrotechniky došlo v kostolnej veži počas slávností Festa Del Pi, ktoré sa v Centellese každoročne
konajú 30. decembra. Na miesto nešťastia bolo vyslaných najmenej desať vozidiel rýchlej zdravotníckej pomoci. Organizátori po incidente slávnosti zrušili. Do Centellesu bola vyslaná špeciálna pyrotechnická jednotka TEDAX. Príčiny a okolnosti výbuchu vyšetruje polícia, aktuality.sk

X X X

Chorvátskeho expremiéra Sanadera odsúdili za úplatkárstvo

Sanadera súd odsúdil na šesť rokov väzenia a šéfovi maďarskej energetickej spoločnosti MOL Hernádimu uložil dvojročný trest. Chorvátsky súd v pondelok uznal bývalého premiéra Iva Sanadera a šéfa maďarskej energetickej spoločnosti MOL Zsolta Hernádiho za vinných z úplatkárstva v korupčnej afére spred desiatich rokov. Sanadera odsúdil na šesť rokov väzenia a Hernádimu, ktorého stíhali v neprítomnosti, uložil dvojročný trest. Informovali o tom agentúry AFP, AP a APA

Záhrebský okresný súd dospel k záveru, že Sanader, ktorý si už odpykáva samostatný trest za korupciu, a Hernádi sa dopustili „prijímania a dávania úplatku" v súvislosti s dohodou z roku 2009, umožňujúcou koncernu MOL získať kontrolu nad chorvátskou ropnou a plynárenskou spoločnosťou INA.

Sudkyňa Maja Štamparová-Stipičová uviedla, že vtedajší predseda chorvátskej vlády Sanader dostal na základe tejto dohody 10 miliónov eur.„Ako vrcholný štátny predstaviteľ Sanader... ohrozil zásadné ekonomické záujmy Chorvátska," vyhlásil v záverečnej reči prokurátor Tonči Petkovič.

Obhajcovia Hernádiho tvrdili, že prokuratúra nedokázala "usvedčujúce spojenie" medzi oboma obžalovanými.
Obaja muži trvajú na svojej nevine a proti verdiktu sa môžu odvolať.

Skupina MOL vyjadrila vo vyhlásení „sklamanie" nad rozsudkom a zopakovala, že zo strany jej predstaviteľov nedošlo k žiadnemu pochybeniu. Hernádi má podľa tohto stanoviska naďalej plnú podporu spoločnosti.

Chorvátsko roky žiadalo zadržanie Hernádiho, Maďarsko však odmieta jeho vydanie.

Sanadera už v tejto kauze uznali za vinného v roku 2012, najvyšší chorvátsky súd však jeho odsúdenie na osem a pol roka väzenia zrušil a nariadil nový proces, ktorý sa začal v októbri 2018. Hernádi nebol v pôvodnom procese obžalovaný.
Konzervatívny expremiér, ktorý stal na čele chorvátskej vlády v rokoch 2003 - 2009, je v ďalších prípadoch obvinení z korupcie podozrivý zo sprenevery miliónov eur, píše AFP.

V apríli ho odsúdili na šesť rokov odňatia slobody v ďalšom korupčnom prípade. V roku 2018 dostal trest dva a pol roka za profitovanie z vojny, na ďalšom procese ho však zbavili obvinení zo zneužitia právomocí, aktuality.sk

X X X

V boji s lesnými požiarmi v Austrálii prišiel o život tretí hasič

Hasič zomrel po tom, ako sa jeho hasičské auto prevrátilo v mestečku Jingellic

Dobrovoľný hasič prišiel v pondelok o život v boji s lesnými požiarmi, ktoré vyčíňajú vo východnej Austrálii. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na miestnych hasičov.

Hasič zomrel po tom, ako sa jeho hasičské auto prevrátilo v mestečku Jingellic v štáte Nový Južný Wales.
Ide o tretiu smrť dobrovoľného hasiča od októbra, kedy požiare vzplanuli. Deväťdesiat percent hasičov bojujúcich so stovkami požiarov pri východnom pobreží predstavuje neplatených dobrovoľníkov, ktorí opustili svoju prácu, aby bránili svoje komunity.

Najľudnatejší štát Austrálie mimoriadne silno zasiahli lesné požiare, ktoré v krajine od októbra zničili vyše 1000 domov a viac než tri milióny hektárov porastov, čo je oblasť väčšia ako Belgicko. O život prišlo najmenej desať ľudí.
V pondelok v Novom Južnom Walese evidovali 97 požiarov, z ktorých 43 zatiaľ nedostali hasiči pod kontrolu. V Sydney, austrálskom hlavnom meste Canberra i ďalších miestach platí na otvorených priestranstvách úplný zákaz zakladania, udržiavania a používania ohňa alebo aktivít, ktoré môžu oheň vyvolať, aktuality.sk

X X X

Bolívia vyhostí mexickú veľvyslankyňu a dvoch španielskych diplomatov

Áňezovej vláda sa rozhodla vyhlásiť za personu non grata veľvyslankyňu Mexika v Bolívii Maríu Teresu Mercadovú, ako aj dvoch španielskych diplomatov vrátane konzula Álvara Fernándeza.

Bolívijská dočasná prezidentka Jeanine Áňezová v pondelok oznámila, že jej krajina vyhostí mexickú veľvyslankyňu a dvoch španielskych diplomatov. Vyostruje sa tak diplomatický spor medzi týmito troma štátmi, uviedla agentúra AFP.
Áňezová konštatovala, že jej vláda sa rozhodla vyhlásiť za personu non grata veľvyslankyňu Mexika v Bolívii Maríu Teresu Mercadovú, ako aj dvoch španielskych diplomatov vrátane konzula Álvara Fernándeza.

Bolívia obvinila členov personálu španielskeho veľvyslanectva z pokusu o infiltráciu mexickej ambasády v La Paze skupinou maskovaných mužov, ktorí z nej údajne chceli dostať bývalého poradcu bolívijského exprezidenta Eva Moralesa. Madrid takéto obvinenie ostro odmietol.

Mexický prezident Andrés Manuel López Obrador v piatok vyzval novú konzervatívnu vládu Bolívie, aby rešpektovala právo Mexika udeliť na svojej ambasáde v La Paze azyl deviatim osobám. Stalo sa tak niekoľko dní po sťažnostiach Mexika, že Bolívia sprísnila kontrolu na mexickom veľvyslanectve, ktorého budovu pred týždňom obkľúčilo 150 pracovníkov bolívijských tajných služieb.

Podľa informácií mexickej vlády Bolívia vydala zatykač na najmenej štyroch ľudí, ktorí sa na mexickej ambasáde v La Paze nachádzajú s tým, že musia čeliť spravodlivosti. Mexiko na svojom veľvyslanectve poskytlo dočasný azyl Moralesovi a poskytlo útočisko aj jeho približne 30 podporovateľom.

Bolívijský exprezident odcestoval 12. novembra do Mexika po celonárodných protestoch proti údajným volebným podvodom, ktoré ho prinútili odstúpiť z funkcie. Morales 12. decembra pricestoval do Argentíny, kde mu nová ľavicová vláda prezidenta Alberta Fernándeza udelila azyl, aktuality.sk

X X X

Turecká polícia zatkla 147 osôb podozrivých z členstva v Islamskom štáte

Desiatky Iračanov a Sýrčanov boli v minulých dňoch medzi zatknutými v deviatich tureckých provinciách vrátane Ankary, Bursy a Batmanu Turecká polícia zatkla pri raziách po celej krajine 147 osôb podozrivých z členstva v extrémistickej organizácii Islamský štát (IS). Informovala o tom v pondelok štátna tlačová agentúra Anadolu.

Desiatky Iračanov a Sýrčanov boli v minulých dňoch medzi zatknutými v deviatich tureckých provinciách vrátane Ankary, Bursy a Batmanu. V pondelok zatkli v Istanbule 24 ľudí podozrivých z členstva v IS. Minulý týždeň polícia oznámila v tomto meste zatknutie 20 takýchto osôb.

V novembri Turecko zrýchlilo proces odsunu zahraničných členov IS nachádzajúcich sa v tureckých alebo sýrskych väzniciach - s tým, že Turecko "nie je hotel" pre cudzích štátnych príslušníkov, ktorí boli členmi alebo sympatizantmi teroristických organizácií.

Ankara kritizuje krajiny Západu za to, že svojich občanov, ktorí sa pripojili k militantom z IS v Sýrii a Iraku, odmietajú prijať späť a opakovane vyzýva, aby za nich prevzali zodpovednosť. Agentúra AFP pripomína, že Turecko bolo dejiskom viacerých útokov zo strany IS v rokoch 2015 a 2016, čo vyvrcholilo masakrom v istanbulskom nočnom klube na Silvestra v roku 2017, ktorý si vyžiadal 39 obetí na životoch - väčšinou z radov cudzincov, aktuality.sk