iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Rusi USA 'adekvátnu' odpoveď za sankcie za Nord Stream

Reakcia Ruska na sankcie USA v súvislosti s výstavbou plynovodu Nord Stream 2 bude "adekvátna" a plynovod sa napriek americkým sankciám dostavia. Povedal to v nedeľu podpredseda ruskej vlády Dmitrij Kozak. Projekt podporili aj ruský prezident Vladimir Putin a nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Informovala o tom ruská agentúra TASS, ktorá sa odvolala na jeho vyjadrenia v programe televíznej stanice Rossija 1.
„Naše kroky budú dobre vyvážené a adekvátne,“ odpovedal Kozak v programe Vesti Nedeli stanice Rossija 1 na otázku, aká bude odpoveď Ruska na americké sankcie v súvislosti s projektom Severný prúd 2. Zároveň dodal, že napriek sankciám a obmedzeniam sa plynovod dostavia.

„Vieme, ako to urobiť,“ dodal Kozak. Podľa neho Američania uvažujú inak, ak ide o energetickú bezpečnosť ostatných krajín. „Ak by sa to týkalo ich vlastnej energetickej bezpečnosti, predpokladám, že by konali odlišne,“ povedal.

USA idú zachrániť Európu pred Ruskom sankciami za výstavbu plynovodu

Putin a Merkelová podporil plynovod

Ruský prezident Vladimir Putin a nemecká kancelárka Angela Merkelová v telefonickom rozhovore potvrdili svoju podporu projektu Nord Stream 2. Zároveň ocenili pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť pri rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou o tranzite ruského plynu do Európy. Uviedla to v nedeľu tlačová služba Kremľa, ktorú citovala agentúra TASS.

„Obe strany diskutovali o otázkach spolupráce v oblasti dodávok plynu. Zopakovali, že aj naďalej podporujú výstavbu plynovodu Severný prúd 2, a poukázali aj na pokrok, ktorý sa dosiahol počas rokovaní o tranzite ruského plynu cez územie Ukrajiny od 1. januára 2020,“ uviedla tlačová služba.

Moskva, ako aj Berlín kritizovali sankcie USA. Rusko to označilo za krok odporujúci všetkým medzinárodným normám a Nemecko za zasahovanie do jeho vnútorných záležitostí. Predseda SPD Norbert Walter-Borjans vyhlásil, že „Trump si chce Európu ekonomicky podmaniť“.

Rusko teraz plánuje dokončiť projekt samo. Podľa ruského ministra energetiky Alexandra Novaka by výstavbu plynovodu mohol do konca dotiahnuť prevádzkovateľ projektu Nord Stream AG, v ktorom Gazprom kontroluje väčšinu. To si však vyžiada niekoľko mesiacov navyše.

Sankcie dokončenie posunú

Americký prezident Donald Trump 20. decembra podpísal zákon o výdavkoch na obranu, súčasťou ktorého sú aj sankcie voči firmám podieľajúcim sa na výstavbe plynovodu Severný prúd 2. Podľa Američanov projekt zvyšuje závislosť Európskej únie od dovozu plynu z Ruska. Podľa Moskvy, ako aj Nemecka, na ktorého územie má plynovod priamo z Ruska smerovať, však USA zasahujú do vnútorných záležitostí iných štátov.

Efekt sa však dostavil. Po podpise zákona v USA švajčiarska spoločnosť Allseas, ktorá zabezpečovala kladenie potrubia v Baltickom mori, svoje práce na projekte plynovodu pozastavila a plavidlá stiahla z oblasti.

Ruský minister energetiky Alexander Novak tento týždeň vyhlásil, že projekt by mohlo Rusko dokončiť samo. Uviedol, že by to mohla zrealizovať spoločnosť Nord Stream AG, v ktorej väčšinu kontroluje ruský Gazprom a ktorá celý projekt prevádzkuje. Vyžiada si to však niekoľko mesiacov navyše. Podľa Novaka by následne plynovod mohli do prevádzky uviesť namiesto polovice koncom roka 2020. /agentury/

X X X

Putin poďakoval Trumpovi za informácie, ktoré zabránili teroristickým útokom

Informácie sa týkali osôb zmýšľajúcich urobiť v Rusku teroristické útoky. Ruský prezident Vladimir Putin poďakoval dnes v telefonáte americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi za informácie od tajných služieb, ktoré podľa jeho slov pomohli zabrániť teroristickým útokom v Rusku. S odvolaním sa na vyhlásenie tlačového úradu Kremľa o tom informovali agentúry TASS a Reuters.

„Lídri hovorili tiež o množstve otázok spoločného záujmu. Dohodli sa na tom, že v oblasti boja proti terorizmu budú pokračovať v bilaterálnej spolupráci," dodal Kremeľ s tým, že rozhovor iniciovala Moskva. Ďalšie podrobnosti zverejnené neboli.

Riaditeľ ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Alexandr Bortnikov ešte 17. októbra povedal, že Spojené štáty informovali Rusko o viacerých osobách údajne zamýšľajúcich vykonať v Rusku teroristické útoky. Zdôraznil, že to nebolo prvýkrát, čo USA poskytli Moskve tento typ informácií.

USA v roku 2007 pomohlo Rusku s vyšetrovaním zamýšľaného teroristického útoku na Kazanskú katedrálu v Petrohrade. Moskva zase Spojeným štátom pomáhala pri vyšetrovaní bombového útoku, ku ktorému došlo v roku 2013 na bostonskom maratóne, pripomína TASS, aktuality.sk

X X X

Súd bude rozhodovať o dohode o vine a treste so Zoltánom A. v kauze Kuciak

V prípade Zoltána A. nemôže ísť súd pod osemročný trest odňatia slobody.

Senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku bude v pondelok rozhodovať o dohode o vine a treste, ktorú s prokurátorom uzatvoril Zoltán A. Ten má byť spoluzodpovedný za vraždu novinára Jána Kuciaka. Zoltánovi A. navrhuje prokurátor trest, ktorý je momentálne neznámy. Podľa Trestného zákona však pri mimoriadnom znížení trestu v prípade úkladnej vraždy nemôže ísť súd pod osemročný trest odňatia slobody. V prípade, že by súd schválil jeho dohodu o vine a treste, by sa dostal Zoltán A. definitívne do pozície svedka, tak ako je uvádzaný v obžalobe na štvoricu obvinených.

O schválení alebo prípadnom neschválení dohody bude rozhodovať senát, ktorý pojednáva aj v kauze falšovania televíznych zmeniek, s tým rozdielom, že mu bude predsedať namiesto Emila Klemaniča Pamela Záleská.

Zoltána A. zadržala polícia v rovnaký deň ako dvojicu vykonávateľov, a to 27. septembra 2018. Od prvého dňa s políciou spolupracoval a vďaka jeho svedeckej výpovedi sa tím Kuciak dostal k Alene Zs., ktorú zadržali deň potom.
Zoltán A. mal byť medzičlánkom medzi obvinenou Alenou Zs. a obvinenými Miroslavom M. a Tomášom Sz. Zatiaľ čo bola Alena Zs. podľa prokuratúry sprostredkovateľom vraždy novinára pre Mariana K., tak boli Miroslav M. a Tomáš Sz. samotní vykonávatelia. Podľa obžaloby sa ku skutku okrem Zoltána A. priznáva aj Miroslav M., ktorý tvrdí, že zastrelil Kuciaka aj jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú.

Z vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sú obvinení Marian K., Alena Zs., Miroslav M. a Tomáš Sz. Hlavné pojednávanie sa začne v januári 2020, aktuality.sk

X X X

Trojdňový štrajk v Germanwings zasiahne viac než 170 letov

Germanwings je dcérskou spoločnosťou najväčších nemeckých aerolínií Lufthansa. Nemecké aerolínie Germanwings zrušia v najbližších troch dňoch viac než 170 letov. Dôvodom je štrajk palubného personálu. Informovala o tom agentúra DPA.

Germanwings je dcérskou spoločnosťou najväčších nemeckých aerolínií Lufthansa, materskej firmy sa však štrajk, na ktorý v piatok (27. 12.) vyzvala odborová organizácia palubného personálu UFO a ktorý by sa mal začať 30. decembra, nedotkne.

Štrajk zasiahne najmä domáce lety, ovplyvní však aj niektoré lety do Rakúska a Švajčiarska. Dôvodom trojdňového štrajku sú najmä platové požiadavky a pravidlá týkajúce sa práce na čiastočný pracovný úväzok, aktuality.sk

X X X

Najdôležitejším cieľom v roku 2020 je podľa Čaputovej prekonanie krízy dôvery

Najdôležitejším cieľom v roku 2020 je prekonanie krízy dôvery. V rozhovore to uviedla prezidentka Zuzana Čaputová. Želá si tiež, aby Slovensko malo vládu s čo najväčšou legitimitou, pretože tá je pre vykonanie zmien nevyhnutná. Slovensko by sa podľa nej malo zamerať aj na ochranu klímy, očistu justície a pripraviť sa na starnutie populácie.
VIDEO: Podľa prezidentky Čaputovej rok 2019 priniesol veľa závažných informácií o pozadí fungovania niektorých ľudí v justícii, najmä v súvislosti s vyšetrovaním vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. (Zdroj: TASR)

Slovensko sa podľa Zuzany Čaputovej musí zlepšiť vo viacerých oblastiach a rozhodnú o tom nadchádzajúce parlamentné voľby. „Čakajú nás kľúčové voľby. Želám si, aby Slovensko malo vládu s čo najsilnejšou legitimitou,"zdôraz¬nila a dodala, že je preto potrebné, aby sa na voľbách zúčastnilo čo najviac ľudí.

"Okrem tematických cieľov je tu iný, paradoxne, možno ešte dôležitejší cieľ – prekonať krízu dôvery. Nie je to problém iba Slovenska, zápasia s ním aj mnohé západné krajiny. Budem rada, ak sa mi podarí prispieť k tomu, aby ľudia nevnímali politiku iba ako špinavú hru, ktorá je o zištnosti a o záujme politikov samých o seba,“ uviedla. Rok 2019 bol pre Slovensko v znamení odhaľovania káuz okolo podnikateľa Mariana Kočnera. Na verejnosť sa dostali nahrávky a komunikácie, v ktorých manipuloval a korumpoval sudcov a politikov. Slováci si tiež prvýkrát vypočuli nahrávku z Gorily.

Prezidentka v rozhovore spomenula aj ďalšie priority, v ktorých sa Slovensko musí zlepšiť. „Bude potrebné pracovať na systéme dlhodobej starostlivosti o seniorov, keďže sme najrýchlejšie starnúca krajina v Európskej únii a máme nedostatok personálu, lôžok a zariadení na počet obyvateľov. V oblasti životného prostredia bude dôležité naplniť naše záväzky, napríklad o uhlíkovej neutralite, konkrétnymi, ambicióznymi krokmi. Bude treba robiť kroky k ochrane našich lesov, k čistote ovzdušia a ochrane biodiverzity,“ vysvetlila prezidentka.

Očista justície

Po parlamentných voľbách vo februári 2020 sa chce hlava štátu zamerať na očistu justície a zmenu voľby generálneho prokurátora. „Po voľbách v spolupráci s novou vládou by sme sa predovšetkým mali zamerať na potrebné zmeny v justičných orgánoch. Čaká nás voľba a vymenovanie nového generálneho prokurátora a bolo by vhodné zmeniť pravidlá jeho voľby. Napríklad rozšíriť návrhové oprávnenie, proces urobiť transparentnejším a podobne. Následne po odbornej diskusii pristúpiť k viacerých systémovým zmenám v prokuratúre, a tiež v oblasti disciplinárnej zodpovednosti sudcov a prokurátorov,“ dodala.

Zuzana Čaputová sa stala prezidentkou Slovenskej republiky 15. júna 2019. Vo svojom prvom polroku urobila viacero dôležitých rozhodnutí, vymenovala šiestich sudcov Ústavného súdu SR, podala sťažnosť, na základe ktorej ústavný súd pozastavil platnosť novely zákona, ktorou sa zakazovalo zverejňovanie prieskumov 50 dní pred voľbami a vyzvala na odchod podpredsedu parlamentu Martina Glváča a štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti Moniku Jankovskú (obaja Smer). Počas svojho polročného pôsobenia získala viacero ocenení a časopis Forbes ju zaradil medzi sto najvplyvnejších žien sveta. Prezidentka tiež absolvovala viacero zahraničných návštev a vystúpila aj na klimatickom summite OSN./agentury/

X X X

Dostane Andruskó za vraždu Jána Kuciaka znížený trest?

Pred súdny senát sa postaví muž, ktorý sa hneď po zadržaní priznal k sprostredkovaniu vraždy Jána Kuciaka. Zoltán Andruskó spolupracoval s políciou, s prokurátorom sa dohodol na desaťročnom treste. Dianie na Špecializovanom trestnom súde vám prinesieme v online prenose.

Podnikateľ z Chotína pri Komárne ako prvý začal usvedčovať zvyšných obvinených z vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Zoltán Andruskó polícii popísal, že likvidáciu novinára si uňho objednala priamo Alena Zsuzsová a on na spáchanie vraždy angažoval dvojicu svojich známych z Kolárova. Hlavným objednávateľom likvidácie novinára mal byť podľa obžaloby Marian Kočner, ktorý sa už predtým Kuciakovi vyhrážal.

Kým ostatní obvinení mlčali, Andruskó vyšetrovateľom pomáhal. Neskôr svoj podiel na vražde priznal aj bývalý vojak Miroslav Marček, ktorý podľa vlastných slov dvojicu mladých ľudí zastrelil.

Dozoroví prokurátori s Andruskóom po skončení vyšetrovania uzavreli dohodu o vine a treste. V praxi sa tak deje práve v prípadoch, keď sa páchateľ prizná a zároveň pomáha pri objasnení kauzy. V jeho prípade tak bude trest výrazne nižší, ako je sadzba za úkladnú vraždu, kde aktérom hrozí 25 rokov väzenia alebo aj doživotie.

Spolupracujúci obvinený môže v rámci dohody dostať trest znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda v tomto prípade v rozpätí od 8 do 16 rokov väzenia. Zoltán Andruskó sa mal dohodnúť na 10-ročnom pobyte za mrežami.

Desať otázok

Predsedníčkou súdneho senátu je v Andruskóovej kauze Pamela Záleská, s ktorou bude rozhodovať Emil Klemanič a Ján Buvala. Ide o mediálne známu trojicu sudcov, ktorá rieši aj kauzu zmenky s Marianom Kočnerom a bývalým politikom a niekdajším šéfom TV Markíza Pavlom Ruskom.

Na začiatku verejného zasadnutia súd Andruskóovi položí desať otázok, napríklad či sa dobrovoľne priznáva k sprostredkovaniu objednávky vraždy, či rozumie samotnému návrhu dohody o vine a treste alebo či súhlasí, že jeho prípad bude prejednaný takouto skrátenou formou, a teda nebude mať riadny verejný proces. Pre plynulé pokračovanie musí obvinený odpovedať na všetky otázky „áno“.

Následne sa sudcovia odídu poradiť. Musia rozhodovať o dohode tak, ako ju pripravil prokurátor, teda nemôžu napríklad meniť výšku trestu alebo navrhnúť iný trest. Ak súd s dohodou súhlasí, potvrdí ju rozsudkom. Andruskó by sa v takom prípade už nemohol odvolať, rozsudok by sa stal hneď právoplatným.

Vyjednávanie trestu

Senát nemôže jednotlivé časti dohody meniť. Ak by s jej znením nesúhlasil, môže verejné zasadnutie na potrebný čas prerušiť, aby prokurátor a obvinený mohli uzavrieť a predložiť novú dohodu.

Ak by však súd znenie dohody napriek všetkému aj tak neschválil, vrátil by Andruskóov prípad späť do prípravného konania. Verejné zasadnutie by sa rovnako skončilo aj v prípade, že Andruskó neodpovie na všetkých desať otázok „áno“.

So zvyšnou štvoricou obžalovaných v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej súd pokračuje hlavným pojednávaním 13. januára.

Svedok proti Zsuzsovej

Marianovi Kočnerovi ako objednávateľovi, Alene Zsuzsovej ako sprostredkovateľke a dvojici Miroslav Marček a Tomáš Szabó ako vykonávateľom dvojnásobnej vraždy hrozí 25 rokov až doživotie.
V prípade, že súd v pondelok rozsudkom potvrdí Andruskóovu dohodu o vine a treste, podnikateľ si začne odpykávať trest vo väzení. V procese s Kočnerom a spol. bude vystupovať ako svedok.

Samotný trest, ktorý Andruskó dostane za sprostredkovanie vraždy novinára, zrejme nebude jediný. 42-ročný rodák z južného Slovenska čelí obžalobe za nezákonné krátenie dane a prípad je už na súde. Ďalej je obvinený aj z prípravy vraždy exministra vnútra a advokáta Daniela Lipšica a dvoch prokurátorov.
Zoltán Andruskó (42)

Polícia ho zadržala v rodinnom dome v obci Chotín pri Komárne v ten istý deň ako dvojicu Szabó a Marček. Andruskó tam býval aj s vtedy tehotnou priateľkou.

Viac ako podnikaním sa preslávil dlhmi vo firmách. Za jeden prípad nezákonného krátenia dane čelí obžalobe a o prípade už pojednáva súd.

Andruskóa v úlohe sprostredkovateľa usvedčujú nielen jeho vlastné priznania, ale aj zistenia vyšetrovateľov. Pred vraždou asistoval dvojici páchateľov s obhliadkami domu vo Veľkej Mači a zabezpečil aj pracovné telefóny. Vrahom odovdzal tiež fotografie Jána Kuciaka, ktoré mal od sprostredkovateľky Zsuzsovej.

Deň po vražde sa s ňou niekoľkokrát stretol, a to v Bratislave i Komárne. Všetky pohyby potvrdzujú dáta z mobilu. Andruskó priznal, že najprv mu Zsuzsová dala úlohu zorganizovať vraždu prokurátora Maroša Žilinku. Už dopredu za to zinkasoval 20-tisíc eur, no z likvidácie napokon nič nebolo.

Pod ťarchou dlhu napokon pristúpil k vybaveniu vraždy novinára Kuciaka. Andruskó bol ten, kto páchateľom Marčekovi a Szabóovi rozdelil po 20-tisíc eur za zastrelenie novinára, 10-tisíc si nechal a dlh mu Zsuzsová odpustila.

Pred vyšetrovateľmi povedal, že Kočnerovi nepriamo pomáhal aj v minulosti, napríklad mu zháňal biele kone do firiem a angažoval sa aj v zbieraní podpisov na pripravovanú politickú stranu Cieľ, aktuality.sk

X X X

Európske meny 2019: Zvíťazila britská libra, padla turecká líra, aj forint

Z európskych mien mimo eurozóny v roku 2019 najviac posilnila libra. Poľský zlotý bol stabilný, rovnako ako česká koruna. Najhoršiu výkonnosť mala turecká líra nasledovaná maďarským forintom.

V roku 2020 by mala väčšina týchto mien klesať, česká koruna by mohla, naopak, mierne posilniť. Ukazuje to analýza spoločnosti Purple Trading, ktorá sa zameriava na obchodovanie na burze.

Pre britskú libru bol vývoj udalostí veľmi pozitívny. V uplynulom roku voči euru posilnila o 6,8 percenta. Momentálne sa obchoduje okolo 0,83 eura za libru. „Brexit bol vo veľkej časti roka 2019 veľkou neznámou. Po voľbách je však jasno. Otázkou zostáva, aký bude ďalší vývoj v prechodnom období a aké obchodné dohody si Británia dojedná s EÚ a ďalšími krajinami,“ povedal ČTK analytik Purple Tradingu Jaroslav Tupý.

Najhoršiu výkonnosť medzi európskymi menami v roku 2019 zaznamenala turecká líra, ktorá voči euru oslabila o 6,8 percenta.

„Popri globálnych rizikách k tomu prispel predovšetkým turbulentný vývoj v Turecku, kde sa tamojší prezident snaží podporiť ekonomický rast, keď komunálne marcové voľby neboli priaznivé pre jeho stranu. Vymenil guvernéra centrálnej banky, ktorý zariadil pokles úrokovej sadzby o 12 percent od júna 2019 k dnešku, čo prirodzene vyvolalo na líru veľký tlak,“ popísal situáciu Tupý. V roku 2020 by podľa neho líra mala pokračovať v oslabovaní.

Slabý bol voči euru aj maďarský forint, ktorý v novembri dosiahol hodnotu 337,27, čo bol historicky najslabší kurz. Odvtedy síce nepatrne posilnil, analytici však neočakávajú, že by sa trend oslabovania mal čoskoro zmeniť.

„Problém pre forint je nízka úroková sadzba 0,9 percenta, ktorú udržuje maďarská centrálna banka. V uvoľnenej menovej politike bude pravdepodobne pokračovať, aby podporila rast v čase spomalenia globálnej ekonomiky,“ odhadol Tupý.
Forint od začiatku roka voči euru stratil takmer tri percentá a v roku 2020 by podľa agentúry Reuters mal oslabiť o ďalšie 1,1 percenta.

Poľský zlotý patril k stabilnejším menám, voči euru v roku 2019 posilnil o 0,4 percenta. Pre rok 2020 je však predpoveď negatívna a mal by oslabiť o 0,5 percenta. „Dôvodom je jednak globálne spomaľovanie a tiež predpokladané zvyšovanie zahraničného dlhu,“ poznamenal Tupý./agentury/

X X X

Spojené štáty podnikli nálety na proiránskych militantov v Iraku a Sýrii

Americká armáda v nedeľu oznámila, že v Iraku a Sýrii podnikla cielené nálety na pozície šiitskej militantnej skupiny Brigády Hizballáhu podporovanej Iránom. Túto skupinu Washington obviňuje z piatkového útoku na severoirackú základňu, pri ktorom prišiel o život jeden Američan.

S odvolaním sa na vyhlásenie amerického ministerstva obrany o tom informovala agentúra DPA.

Pri náletoch zahynulo najmenej 15 príslušníkov proiránskych ozbrojencov vrátane niekoľkých veliteľov. Viacero ďalších bojovníkov utrpelo zranenia, oznámila agentúra AFP s odvolaním sa na predstaviteľa irackých šiitských milícií.

Nálety podľa Pentagónu cielili na dovedna päť miest, z toho tri v Iraku a dve v Sýrii. „Medzi tieto lokality patrili sklady zbraní, miesta kontroly a velenia, ktoré Brigády Hizballáhu používajú na plánovanie a vykonávanie útokov na jednotky operácie Inherent Resolve (americká vojenská operácia zameraná na boj proti Islamskému štátu v Iraku a Sýrii),“ uviedol námestník Pentagónu Jonathan Hoffman. Zdôraznil, že nálety oslabia schopnosť militantov podnikať ďalšie útoky.

Hoffman uviedol, že k americkým náletom došlo po raketovom útoku na irackú vojenskú základňu pri severoirackom meste Kirkúk, pri ktorom prišiel v noci na sobotu o život civilný americký pracovník súkromnej bezpečnostnej firmy a zranili sa štyria americkí vojaci a tiež dvaja príslušníci irackých bezpečnostných síl.

Pentagón uviedol, že Brigády Hizballáhu sú prepojené s elitnými jednotkami Kuds, ktoré sú zložkou iránskych revolučných gárd operujúcou v zahraničí. Práve od nich mali podľa amerického ministerstvo obrany títo militanti získavať napríklad aj smrtiace zbrane použité voči silám, ktoré pôsobia v rámci operácie Inherent Resolve (Bytostné odhodlanie)./agentury/

X X X

Útočník pobodal v dome rabína päť ľudí, zadržali ho

Útočníka, ktorý v sobotu pobodal piatich ľudí v dome rabína v americkom štáte New York, obvinia z vlámania a pokusu o päťnásobnú vraždu. Oznámila to v nedeľu agentúra AP s odvolaním sa na miestnu políciu. K útoku došlo v sobotu večer miestneho času v meste Monsey, ležiacom približne 40 kilometrov severne od New Yorku. Maskovaný páchateľ vyzbrojený veľkým nožom zranil v dome chasidského rabína piatich ľudí, ktorí sa tam zhromaždili pri príležitosti židovského sviatku Chanuka.

Jedna osoba utrpela vážne zranenia a je v kritickom stave. Medzi zranenými je aj rabínov syn.
Útočník z miesta činu ušiel autom. Polícia ho však zanedlho vypátrala a zatkla. V súčasnosti sa nachádza vo väzbe na policajnej stanici v meste Ramapo. Podľa vyšetrovateľov ide o 37-ročného Graftona Thomasa z obce Greenwood Lake v štáte New York.

Motív jeho činu zatiaľ nie je známy. V oblasti New Yorku a New Jersey však došlo v posledných týždňoch k sérii antisemitských útokov incidentov, pri ktorých boli fyzicky alebo verbálne napadnuté osoby židovského pôvodu.
Podľa očitých svedkov sa páchateľ útoku v Monsey pokúsil vniknúť aj do budovy synagógy nachádzajúcej sa pri rabínovom dome, dvere do nej však boli zamknuté. V dome sa pri príležitosti osláv Chanuky zišli desiatky ľudí.

Trump vyzval na boj proti antisemitizmu

Americký prezident Donald Trump odsúdil „hrozný“ antisemitský útok v dome rabína. „Všetci sa musíme spojiť, aby sme bojovali proti zhubnej pliage antisemitizmu, konfrontovali ju a zlikvidovali. (Moja manželka) Melania a ja želáme obetiam rýchle a úplné uzdravenie,“ napísal Trump na Twitteri.

Newyorský demokratický guvernér Andrew Cuomo označil sobotňajší útok za akt „domáceho terorizmu“, ktorý odráža širšie problémy súčasnej americkej spoločnosti a politiky. „Naša krajina teraz prechádza dobou netolerancie. Vidíme hnev, vidíme explodovať nenávisť,“ vyhlásil Cuomo v nedeľu pred rabínovým domom v Monsey. Hovoril pritom o „rakovine“, ktorá podľa neho postihla americkú politiku.

Sobotňajší útok odsúdil aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorý zároveň ponúkol pomoc krajinám zápasiacim s nárastom antisemitizmu. Znepokojenie v tejto súvislosti vyjadril aj jeruzalemský pamätník holokaustu Jad va šem./agentury/