iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Polícia navrhla obžalobu župana Juraje Blanára za CT

Ešte v roku 2011 žilinská župa, na čele ktorej stál Juraj Blanár (Smer-SD), obstarala dva CT prístroje pre svoje nemocnice v Liptovskom Mikuláši a v Trstenej. O niekoľko rokov neskôr sa ale objavilo podozrenie, že mohlo ísť o predražený nákup.Prípad začala vyšetrovať polícia. Po obvinení pre zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, ktoré vzniesla ešte vlani v októbri, prišiel pred pár mesiacmi ďalší posun. Vyšetrovateľ NAKA navrhol podanie obžaloby.

Konkrétne ide o obžalobu na jednu osobu, voči ktorej bolo v tomto prípade vedené trestné stíhanie. Teraz je na ťahu prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. „Vec je v štádiu vypracovania obžaloby prokurátorom, preto sa nebudeme v súčasnosti vyjadrovať k podrobnostiam,“ uviedla hovorkyňa ÚŠP Jana Tökölyová.
Najdrahšia ponuka

Verejné obstarávanie mala na starosti komisia zložená z odborníkov z nemocníc v Trstenej a Liptovskom Mikuláši a z odboru zdravotníctva a obstarávania na župe. Súťažili tri firmy. Poslanec Miroslav Beblavý v roku 2016 poukázal na to, že neúspešné firmy dali výrazne lacnejšie ponuky ako samotný víťaz.

Kritériá boli nastavené tak, že vyhrala ponuka o 1,5 milióna eur vyššia ako tie ostatné. Bývalý žilinský župan Juraj Blanár dlhodobo odmietal, že župa nakúpila predražené prístroje. Tvrdil, že išlo o najvýhodnejšiu cenu a súťaž bola transparentná.

Vo funkcii predsedu Žilinského samosprávneho kraja skončil v roku 2017 po voľbách, v ktorých uspela Erika Jurinová.
Blanár dnes hovorí, že osobne inicioval vyšterovanie NAKA a počkať si chce na záverečný verdikt orgánov činných v trestnom konaní.

„Neviem o žiadnych machináciách pri predmetných verejných obstarávaniach. Príslušny odbor pre VO pripravil a uskutočnil prvú elektronickú aukciu nákupu CT s päťročným pozáručným servisom ako celku. Pokiaľ viem, bolo to prvýkrat v tejto oblasti komodít na Slovensku. A vysúťažili sme najlacnešie CT prístroje v SR s cenou na 7 rokov,“ tvrdí.
O čom bola súťaž?

Žilinská župa stanovila, že tender vyhrá ekonomicky najvýhodnejšia ponuka. Určila si tri podkritériá a každému priradila body. Body však boli rôzne, čo sa stalo aj kameňom úrazu.

Firma Intes Poprad ponúkla výrazne nižšie ceny za CT prístroje ako konkurenti, avšak omnoho drahší servis prístrojov.
Spoločnosť síce získala najviac bodov, no jej výsledná ponuka 2,94 milióna eur nebola ani zďaleka najlacnejšia. Neskôr ešte síce zľavila na 2,27 milióna eur – stále to však bolo viac, ako ponúkala druhá firma v poradí, teda Siemens.
Aj Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) skonštatoval, že podľa takto stanovených kritérií sa nestal úspešným uchádzačom ten, ktorý ponúkol ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, ale uchádzač, ktorého cena bola viac ako dvojnásobne vyššia ako cena druhého uchádzača v poradí.

Úrad to označil za flagrantné porušenie princípu hospodárnosti a efektívnosti, aj za porušenie zákona.
Na ÚVO sa obrátil priamo Juraj Blanár. Ten sa však odvolával na posudok nezávislého odborníka. Tvrdil, že kritérium ekonomicky najvýhodnejšej ponuky nie je to isté ako kritérium najnižšej ceny.

Bývalý župan sa bránil tiež tým, že kritériá boli v súlade so zákonom a vopred známe všetkým záujemcom. Nikto ich pred súťažou nespochybnil.

Okrem ÚVO sa na tomografy pozrel aj Najvyšší kontrolný úrad. Ten riešil konkrétne ich cenu a vyšlo mu, že dve z troch nemocníc nakúpili CT aj so servisom asi o tretinu lacnejšie ako Žilinský samosprávny kraj. V jednom prípade to bolo lacnejšie o 360-tisíc eur, v druhom o 404 tisíc eur, aktuality.sk

X X X

Rusi odrazili letecký útok na základňu v Sýrii

Na ruskú leteckú základňu Humajmím v Sýrii sa militanti pokúsili zaútočiť bezpilotnými lietadlami, informoval v pondelok veliteľ ruského centra pre zmierenie bojujúcich strán v Sýrii Jurij Borenkov.

„Po zotmení 22. decembra 2019 sa bojovníci nelegálnych ozbrojených skupín pokúsili zaútočiť na ruskú leteckú základňu Humajmím pomocou bezpilotných leteckých prostriedkov. O 23.02 h ruské systémy protivzdušnej obrany zaznamenali a zostrelili dve bezpilotné lietadlá blížiace sa k ruskej leteckej základni z juhovýchodu," povedal Borenkov, ktorého citovala agentúra TASS.

Podľa Borenkova nebol nikto zranený a na leteckej základni, ktorá "pracuje v rutinnom režime", neboli žiadne materiálne škody. TASS poznamenal, že ruské centrum pre zmierenie bojujúcich strán v Sýrii plní úlohy aj po ukončení vojenskej kampane v Sýrii. Dôstojníci strediska pravidelne cestujú po oslobodených oblastiach krajiny, aby zhodnotili humanitárnu situáciu. Hlavné úsilie ruskej armády sa teraz zameriava na pomoc utečencom vracajúcim sa do svojich domovov a na evakuáciu civilistov z deeskalačných zón, aktuality.sk

X X X

Disciplinárne konanie voči Jankovskej navrhla aj šéfka Súdnej rady

Predsedníčka súdnej rady Lenka Praženková navrhla ďalšie disciplinárne stíhanie pre Moniku Jankovskú.
Sudkyňa Krajského súdu Bratislava Monika Jankovská bude čeliť ďalšiemu disciplinárnemu stíhaniu. Návrh na jeho začatie v pondelok podala predsedníčka Súdnej rady SR Lenka Praženková. Informujú o tom na webe Súdnej rady.

„Dôvodom podania je, že daná sudkyňa porušila povinnosti, ktoré boli uvedené v správe o činnosti komisie. Zároveň do dnešného dňa nedala záruky, že spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti. Návrh teda vychádza zo skutočnosti, že sudkyňa stratila predpoklady sudcovskej spôsobilosti, čo má za následok návrh trestu zbavenia funkcie sudcu vrátane návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu,“ cituje web odôvodnenie návrhu podania, ktorým Praženková reflektovala aj samotné odporúčanie Súdnej rady SR.

Dôvodom na odporúčanie disciplinárne stíhať Jankovskú je komunikácia s Marianom K. cez aplikáciu Threema. Disciplinárne stíhať Jankovskú navrhla koncom novembra Praženkovej Súdna rada na návrh osobitnej komisie. Tá si Jankovskú zároveň predvolala na 13. januára.

Na začiatku októbra podalo návrh na začatie disciplinárneho konania proti bývalej štátnej tajomníčke Monike Jankovskej aj Ministerstvo spravodlivosti SR, aktulity.sk

X X X

Názor Petra Kremského: Kupujú si nás za naše vlastné peniaze

V rubrike Politická aréna uverejňujeme komentáre zástupcov strán na aktuálne témy. Dnes píše Peter Kremský z analytického tímu OĽaNO o „sociálnych balíčkoch“ Pellegriniho vlády.

Vianoce sú predo dvermi, slovenská ekonomika to cíti. Vďaka darčekom, ktoré ľudia nakupujú akoby to bolo zadarmo. Pred sviatkami sa predajú aj ležiaky, niekedy aj drahšie, ako pôvodne stáli. V strese, že zabudli na toho alebo onoho, kúpia ľudia čokoľvek. Ešte že sa to dá po Vianociach vrátiť.

Skúsme si však predstaviť, že nám niekto kúpi darček, pošle nám ho, ale keď nám ho kuriér donesie a zazvoní pri dverách, zaplatiť si ho musíme sami. Prípadne sa ešte zadlžiť, ak na to nemáme. Milé od neho, že na nás myslí, akurát že ho to nestojí ani cent a nás kopu peňazí, ktoré možno ani nemáme.

Takýto darček sa dá našťastie aj odmietnuť, kuriéra poslať späť s odkazom, že sme si to neobjednali, tak to ani nebudeme platiť. Horšie je to s darčekmi, ktoré nám pred Vianocami nachystala vláda pod velením Ficovho Smeru a s hlasnou podporou Dankových národniarov a Bugárovho Mostu.

Zrazu treba pomáhať

Ešte aj to je „fejk“, že pred Vianocami, lebo nejde o Vianoce, ale o voľby, ktoré sú o dva mesiace. Napokon, väčšina vládnych darčekov aj tak príde v januári, keď už odvezú aj posledný vianočný stromček od kontajnerov.
Posledné mesiace totiž vládu zjavne chytil panický strach z vysvedčenia, ktoré im voliči 29. februára vypíšu. Smeru, ale aj Dankovcom a Bugárovcom padajú preferencie a tak zápalisto vymýšľajú, čím by si kúpili voličov. Ako rodič, ktorý sa o svoje deti celý rok nestará, ale na Vianoce nakúpi maškrty a darčeky, aby si očistil svedomie a vytvoril pocit, že je vlastne všetko v poriadku.

A tak koalícia presadila zvýšený rodičovský príspevok, vyšší minimálny dôchodok, zrušenie vekového stropu pre odchod do dôchodku, vyššiu minimálnu mzdu, kompenzácie za zdraženie plynu, viac novomanželských pôžičiek, zvýšenie sumy oslobodenej od daní a tak ďalej a tak ďalej. Je až dojemné, ako sa vláda, ktorá štyri roky na občanov kašlala, zrazu zaujíma aj o tých najchudobnejších.

Niektoré z opatrení treba naozaj pochváliť. Nakoniec, pochádzajú z opozičných návrhov, ktoré pred dvoma-troma rokmi koalícia znosila pod čiernu zem a poslala veľkým oblúkom von z parlamentu. Nejde o to, že by to boli zlé nápady. Ľuďom treba pomáhať a uľaviť, kde sa len dá.

Darčeky na dlh

Problém je v tom, že na to vláda nenašetrila. Namiesto toho, aby konečne ustrážila vyrovnaný rozpočet, aj tento rok vyrobila sekeru za vyše miliardu eur. Neporiadne gazdovanie smeráckych vlád je trestuhodné najmä keď vidíme, koľko krajín hospodárilo v posledných rokoch s prebytkom – nielen Nemecko a Česko, ale dokonca aj Grécko!

Namiesto toho slovenská vláda rozhadzuje desiatky miliónov na zbytočnú reklamu, plní vrecká oligarchov cez mýto, Tipos, poštu a ďalšie tunely. Ročne jej unikajú dve miliardy eur na zlom výbere a vratkách dane z pridanej hodnoty, ďalšie peniaze na podvodoch s palivami a inými komoditami. Dlhy Slovenska sa len zvyšujú, v dobrých časoch z nich vláda nedokázala nič zmazať.

Potom príde ekonomické spomalenie tesne pred voľbami a rozdávať už nie je z čoho. Tak vládna koalícia vymyslí geniálne riešenie - darčeky, ktoré zaplatí až budúca vláda. Kde na ne zoberie, ich netrápi. Stačí si zasa kúpiť voličov a potom sa uvidí. Prípadne po voľbách zavedú nejakú novú daň, veď ľudia si zvyknú.
Odmietnuť nezodpovednú vládu

Kuriéra s neobjednaným a nezaplateným darčekom možno odmietnuť pri bráne, voliči zas môžu túto populistickú politiku fejkových darčekov odmietnuť iba vo voľbách. Ak si darčeky kúpia svojím hlasom pre vládne strany, dajú im šancu ďalšie štyri roky rozhadzovať naše peniaze na nezmysly, kŕmiť špekulantov na DPH a kopiť dlhy, ktoré budeme splácať desiatky rokov.

Dajú im šancu prejedať našu budúcnosť, naše dôchodky, lepší život na Slovensku. Dajú im šancu živiť kočnerov a bašternákov, ich jachty a vily, modelky a večierky. Ľudia sa však už nemôžu nechať kúpiť. Slovensko potrebuje zmenu, ktorá bude zodpovedná naozaj, nie iba akože, na bilborde.
Autor pracuje v analytickom tíme OĽaNO, aktuality.sk

X X X

Priniesli sme vláde úspory za 880 miliónov eur. Ministri ich však odmietli

Veľa ľudí si myslí, že nejaký politik rozhodol zle, lebo to tak zámerne chcel. Často ide v skutočnosti o nedostatok informácií a zle nastavené inštitúcie, tvrdí riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš.

Pred vyše troma rokmi vznikla na ministerstve financií jednotka s názvom Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP). Jej cieľom je dozerať a riadiť, aby jednotlivé ministerstvá zbytočne nehospodárne nemíňali verejné peniaze. Aktality.sk sa rozprávali so šéfom ÚHP Štefanom Kiššom o tom, ako politici pristupujú ku štátnej kase a ako by sme mohli dostávať za naše dane oveľa väčšiu hodnotu.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

- ktoré rezorty najviac míňajú z verejných financií a zaťažia budúce generácie,
- ako politici zničili druhý dôchodkový pilier,
- prečo sa v doprave míňajú financie neefektívne,
- aké priority by mala mať nasledujúce vláda.

Ktoré negatívne zistenia vás najviac prekvapili pri vašich hĺbkových revíziách verejných výdavkov?

Nerád by som robil nejaké rebríčky. Neefektívnosť sa dá nájsť všade. Otázne je, aká je veľká a čo s ňou robiť. Začali sme s veľkými rezortmi – zdravotníctvo, školstvo, sociálne veci, doprava či IT.

Našim cieľom je, aby sme dosiahli s daným rozpočtom v každom rezorte, čo najväčší prínos.

Nestretli ste sa s prípadmi, kedy by ste si na Útvare hodnoty za peniaze povedali, takto míňať verejné peniaze je úplne šialené a iracionálne?

Určite sa nájde príklad, ale nič ma v tejto chvíli nenapadá.

Je nehospodárnosť v štátnych financiách spôsobená nastavením samotného systému, nekompetentnosťou ľudí alebo konkrétnym zámerom istých osôb?

Je to kombinácia uvedených faktorov. Často sa však preceňuje zlý úmysel politikov.

Ako to myslíte?

Veľa ľudí si myslí, že nejaký politik rozhodol zle, lebo to tak zámerne chcel. Nevravím, že sa tak nestáva. Ale často ide v skutočnosti o nedostatok informácií a zle nastavené inštitúcie.

Jednou z vecí, ktoré dlhodobo presadzujeme, aby každé ministerstvo malo fungujúcu analytickú jednotku. Jej úlohou má byť zbierať všetky rezortné dáta a dávať ministrovi argumenty na stôl. Aj tie, čo nechce počuť. Je napríklad prekvapivé, ako sa často dokážu prijímať veľké rozhodnutia s tak málo informáciami. Keď nemáme potrebné dáta, tak často ani nevieme, čo je najlepším riešením.

S akým prístupom zamestnancov a vedúcich pracovníkov ste sa stretli na ministerstvách, keď ste tam prišli s vašou revíziou?

To záleží prípad od prípadu. Oveľa lepšie sa nám spolupracovalo s ministerstvami, keď boli splnené dve kritéria, naozajstný politický mandát ministra a technický tím, s ktorým sme mohli analýzu pripraviť. Najlepšie sa nám pracovalo na zdravotníctve a životnom prostredí. Tiež je potrebné povedať, že pre štát pracuje veľa šikovných a kompetentných ľudí, ale často nie sú dostatočne vypočutí.

A ktorý rezort k vám nebol veľmi naklonený a otvorený?

Prvé kolo revízie výdavkov na doprave sa veľmi nevydarilo. Výsledkom bolo, že v rezorte s rozpočtom zhruba 2 miliardy eur sa oficiálne našli úspory len za 500-tisíc eur.

Na adresu ÚHP sa viackrát vyjadrili aj viacerí čelní predstavitelia súčasnej koalície, že ste len obyčajní úradníci a že oni sa nebudú riadiť podľa vašich odporúčaní. Ako to vnímate?

Ja a ani moji kolegovia neašpirujeme na víťazstvo v súťaži obľúbenosti. Našou úlohou je poukazovať na slabé miesta vo verejných financiách. To nie je populárna pozícia. Ale vždy pracujeme s najlepšími dostupnými dátami a informáciami. Z nich formulujeme primeraným spôsobom odporúčania.

Vždy ich tvoríme s vecným ministerstvom a konzultujeme jednak s odborníkmi na danú tému aj medzinárodnými organizáciami ako MMF (Medzinárondý menový fond), OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) alebo EIB (Európska investičná banka). A napríklad pri doprave alebo zdravotníctve sa ideme pozrieť aj do „terénu“.

V jednej z posledných analýz ÚHP, ktorá má pracovný názov, Ako dostať slovenské verejné financie do prvej ligy, ste uviedli, že doteraz sa väčšina dôležitých rozhodnutí prijímala politicky a nie na základe reálnej a skutočnej potreby a prínosu. Môžete to konkretizovať?

Dobrý príklad je doprava. Minulý týždeň sme vydali metodiku, ako analyticky stanoviť investičné priority v cestnej doprave.

Navrhujeme zaviesť dobré štandardy do dopravnej politiky. Je to základ pre analyticky podloženú prioritizáciu cestných projektov. Metodika je inšpirovaná najlepšou praxou zo zahraničia. Podobnú metodiku a jasný a verejný plán dopravných investícií majú krajiny ako Rakúsko, Veľká Británia alebo Nemecko.

My dodnes takéto pravidlá nemáme. Preto sa o investíciách v doprave rozhoduje výlučne politicky.
Dopravné priority sa u nás neustále menia. Keďže príprava jedného projektu trvá približne 10 rokov, potrebujeme oveľa väčšiu kontinuitu.

Výsledok vidíme v súčasnosti na našich cestách. Podobne, bez poriadnej analýzy sa rozhoduje o investíciách aj v ostatných sektoroch, napríklad protipovodňových opatreniach alebo v železniciach

Ktoré dopravné projekty by mali dostať prioritu, aby boli čo najviac prínosné ľudí?

To bude musieť povedať nová vláda, ktorá vzíde z parlamentných volieb. Primárne by sme sa mali zamerať na veľké dopravné koridory – Košice – Bratislava, severo-južné prepojenie Slovenska a európske koridory.
Okrem diaľnic bude potrebné sa zamerať na obchvaty miest, nielen veľkých, ale aj tých menších. A v neposlednom rade budovať a rekonštruovať cesty prvej triedy, ktoré máme vo veľmi zlom stave.

V priebehu tohto volebného obdobia sa ministerstvo dopravy, ktoré riadil nominant strany Most-Híd, zameralo na južné diaľničné úseky. Ako sa na to pozeráte vy na ÚHP?

V prvom rade by sme mali dobudovať úseky s najťažšou a najvyťaženejšou dopravou. Dopravnú situáciu potrebujeme riešiť všade. Ale vždy s primeraným riešením. Verejné, ako aj naše súkromné financie sú obmedzené. Ak budeme stavať len predimenzované projekty, neostane nám inde.

Pred nedávnom zverejnil Najvyšší kontrolný úrad svoje šetrenie v prípade mýtneho tendra. Kontrolóri jasne skonštatovali, že ide o predražený a zle zmanažovaný projekt. Považujete ho aj vy za problém?

Je to príklad predraženého projektu.

Najväčší vplyv na naše verejné financie má dôchodkový systém. Ako hodnotíte opatrenia typu minimálneho dôchodku či zastropovania penzií, ktoré zaviedla táto koalícia?

To sú dobré príklady, keď nad verejným záujmom prevážila politika.

Znamená to, že nasledujúce vlády s tým budú musieť niečo urobiť?

Mali by.

Čo bude potrebné urobiť, aby sme dostali verejné financie do prvej ligy?

Navrhli sme desať priorít, ako sa k tomu prepracovať. Pozeráme sa na verejné financie v širšom zmysle. Nielen kde ušetriť a kam investovať, ale aj na potrebné inštitucionálne a manažérske otázky, ktoré môžu nastaviť mantinely pre lepšie hospodárenie štátu.

Napríklad zavedenie výdavkových stropov, lepšie prepojenie hodnoty za peniaze s rozpočtom alebo skutočné riadenie verejných investícií. Ale pomenovali sme aj dve najväčšie rozpočtové položky, pretože majú zásadný vplyv na blahobyt občanov a dosahujeme v nich slabé výsledky - dôchodky a zdravotníctvo.

Aké konkrétne opatrenia v dôchodkoch máte na mysli?

Nedávno vyšla štúdia od kolegov Ódor, Povala o tom, ako zlepšiť výkonnosť druhého piliera. Kvôli častým a prudkým zmenám sme prišli o miliardy. Na vine sú politici aj dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS), tvrdia autori. A ja s nimi súhlasím. Generálnou opravou môžeme zvýšiť svoje dôchodky z druhého piliera o 20 až 80%.

Dôchodkový systém potrebuje v prvom rade stabilitu. Myslím si, že by sme to mali urobiť, ideálne ústavným zákonom. Nevidím dôvod, prečo túto tému neodpolitizovať. Dobré pravidlá a inštitúcie sú nástroj, ako politikov udržať v zmysluplných mantineloch vo všetkých oblastiach verejnej politiky.

Navyše, odporúčania zo štúdie sú štandardom v najvyspelejších krajinách, v tomto prípade je najlepší príklad Nový Zéland. A potrebujeme lepšiu investičnú stratégiu. Ak nechceme, aby pasivita znamenala chudobu, dlhopisy nemôžu byť základnou voľbou.

Sú medzi spomínanými desiatimi prioritami aj dane?

Áno, daňový mix je medzi nimi. Základným princípom je, že by sme mali viac zdaňovať majetok a menej prácu. Iniciatívu, ktorú teraz rozbehli samosprávy, keď začali zvyšovať dane z nehnuteľností je v súlade s našimi návrhmi.
Do toho samosprávy dotlačil skôr štát, tým že im znížil daňové príjmy z príjmov fyzických osôb.

Neriešim, čí to bol zámer. Principiálne je to však správne. Navyše takéto dane sú pre samosprávy oveľa lepšie, pretože výnos z dane z nehnuteľnosti je výrazne stabilnejší ako z dane z práce, ktorá veľmi závisí od toho, ako sa ekonomike darí.

Koľko úspor sa vám podarilo nájsť v priebehu všetkých revízií na jednotlivých ministerstvách či v štátnych firmách?
Dokopy všetky revízie výdavkov schválené vládou identifikovali úspory za 880 miliónov eur. Týka sa to zatiaľ zhruba 60 percent celkových verejných výdavkov.

A koľko z nich sa aj uskutočnilo?

Bohužiaľ, väčšina zostala len na papieri. Vláda ich síce všetky formálne schválila, do praxe sa ale nezaviedli. Čiastočnou výnimkou je len zdravotníctvo.

Ako je to možné?

Vláda nemusí prijať všetky opatrenia, ktoré navrhne revízia výdavkov. Našou úlohou je priniesť celé menu možných opatrení. Za ich presadenie sú ale zodpovední volení zástupcovia, politici.
Majú právo si vybrať, za ktoré opatrenia chcú niesť politickú zodpovednosť. Keď si ich ale raz vyberú, mali by ich aj naplniť.

Štefan Kišš vyštudoval medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave a medzinárodnú ekonómiu na Erazmovej univerzite v Rotterdame. Svoju profesionálnu kariéru začal v roku 2005 na Inštitúte finančnej politiky pri ministerstve financií.

V rokoch 2014 – 2015 bol členom rezortu financií na Stálom zastúpení Európskej únie v Bruseli. Po návrate sa stal členom a šéfom Úradu hodnoty za peniaze, aktuality.sk

X X X

Princ Charles sa vyjadril k stavu svojho hospitalizovaného otca

Britský princ Philip, manžel kráľovnej Alžbety II., ktorého pred tromi dňami hospitalizovali v londýnskej nemocnici, je v poriadku. Informáciu o hospitalizácii 98-ročného princa Philipa zverejnil v piatok Buckinghamský palác. Podľa paláca ide o preventívnu hospitalizáciu zameranú na liečbu dlhodobých zdravotných problémov princa Philipa.

Princ Charles navštívil v pondelok zaplavené oblasti severného Anglicka. Na otázku novinárov, aký je zdravotný stav jeho otca, následník britského trónu odpovedal: „Je v poriadku. Keď raz dosiahnete určitý vek, niektoré veci už tak nefungujú. V nemocnici je o neho veľmi dobre postarané."

Vojvoda z Edinburghu - ako znie jeho oficiálny titul - sa v posledných dvoch rokoch zdržiava prevažne v kráľovskom sídle Sandringham v anglickom grófstve Norfolk. Odtiaľ v piatok pricestoval do Nemocnice kráľa Eduarda VII., kde ho hospitalizovali. Predpokladá sa, že v nemocnici zostane niekoľko dní.

Alžbeta II. (93) sa medzičasom presunula z Londýna do sídla Sandringham v Norforlku, kde kráľovská rodina zvyčajne trávi vianočné sviatky.

Princ Philip, ktorý 98. narodeniny oslávil 10. júna, je manželom kráľovnej Alžbety II. už 71 rokov. V máji 2017 oznámil, že sa už nebude zúčastňovať na oficiálnych podujatiach, a stiahol sa z verejného života, aktuality.sk

X X X

Ukončili vyšetrovanie vraždy exprimátora Hurbanova

V pondelok vyšetrovateľ Národne kriminálnej agentúry (NAKA) spracoval konečný návrh na podanie obžaloby v prípade vraždy exprimátora Hurbanova. Informuje o tom polícia na sociálej sieti. Návrhy obžaloby podávajú na obvineného Romana Ostružlíka, obvinenú Alenu Zsuzsovú a obvineného Vladimíra Mosnára.

„Predmetný návrh bol dnešného dňa podaný na ÚŠP GP SR," napísala polícia.

Exprimátora a Lászlóa Basternáka zavraždili 9. júla 2010 vo večer pred jeho domom. Za úkladnú vraždu odsúdili Štefana Kaluza na 25 rokov.

Vyšetrovatelia pracovali s verziou, že si vraždu niekto objednal. Kaluz pritom objednávateľa neprezradil.
Obvinený Mosnár je bývalý šofér Aleny Zsuzsovej. Romanovi Ostružlíkovi Zsuzsová robila politickú kampaň proti zavraždenému exprimátorovi. Mosnár je niekdajší člen skupiny sýkorovcov a s Kaluzom pracovali pre rovnakú SBS, aktuality.sk

X X X

Poľská vláda schválila vyrovnaný rozpočet na rok 2020

Poľská vláda v pondelok schválila vyrovnaný rozpočet na rok 2020. To by mohlo zvýšiť podporu verejnosti pre vládnu stranu Právo a spravodlivosť pred budúcoročnými voľbami.

Rozpočet počíta s tým, že príjmy rovnako ako výdavky dosiahnu 435 miliárd PLN (102,1 miliardy eur), uviedla to kancelária premiéra.„To bolo možné vďaka lepšiemu výberu daní," povedal premiér Mateusz Morawiecki a dodal, že vláde sa podarilo zahnať daňovú mafiu.

Aj keď vláda tvrdí, že vyrovnaný rozpočet je dôsledkom lepšieho výberu daní, podľa analytikov pomohli jednorazové príjmy, ako je predaj povoleniek CO2 či predaj frekvencií pre siete 5G.

Celkový schodok verejných financií, kam sa započítava napríklad aj hospodárenie samospráv, upravený o jednorazové položky by mal na budúci rok dosiahnuť 1,2 % hrubého domáceho produktu (HDP), aktuality.sk

X X X

Predaj nových domov v USA sa v novembri výrazne oživil

Predaj nových domov v USA sa v novembri výrazne oživil po prudkom poklese v predchádzajúcom mesiaci.
Predaj nových domov v novembri medzimesačne stúpol o 1,3 % a v prepočte na celý rok a na sezónne upravenej báze dosiahol 719.000 obytných jednotiek, uviedlo to americké ministerstvo obchodu. Ministerstvo tiež revidovalo smerom nadol októbrový údaj na -2,7 % (v prepočte na celý rok 710.000 namiesto 733.000 obytných jednotiek).

V medziročnom porovnaní predaj nových domov v novembri vyskočil o 16,9 %. Medián ceny nových domov predaných v novembri dosiahol 330.800 USD (298.691 eur), čo bolo o 4,5 % viac ako v októbri a o 7,2 % viac ako vlani v novembri, aktuality.sk

X X X

V Bosne schválili novú centrálnu vládu

Bosnianski zákonodarcovia schválili v pondelok po 14-mesačnom politickom pate novú ústrednú vládu. Otvorili tak cestu k obnoveniu reforiem potrebných na to, aby sa krajina stala kandidátom na členstvo v Európskej únii, a k novej dohode s Medzinárodným menovým fondom (MMF).

Nezhody medzi srbskými, chorvátskymi a bosnianskymi členmi prezidentského úradu Bosny a Hercegoviny o tom, ako pokročiť smerom k integrácii do Severoatlantickej aliancie, blokovali vytvorenie novej vlády od vlaňajších parlamentných volieb v tejto etnicky rozdelenej balkánskej krajine, pripomína tlačová agentúra Reuters.

Po kompromise, ku ktorému etnické skupiny dospeli v novembri, však parlament 5. decembra odobril vymenovanie bosnianskosrbského ekonóma Zorana Tegeltiju za premiéra. Tegeltija predtým pôsobil ako minister financií v autonómnej Republike srbskej.

Poslanci schválili Tegeltijom navrhovaný nový vládny kabinet 29 hlasmi v 42-člennom zákonodarnom zbore.
Tegeltiju (58) z bosnianskosrbského vládnuceho Združenia nezávislých sociálnych demokratov (SNSD) nominoval na post premiéra šéf tejto strany Milorad Dodik - ktorý zároveň slúži ako srbský člen tripartitného prezidentského úradu Bosny a Hercegoviny - výmenou za reformný program požadovaný Severoatlantickou alianciou. Tento program predtým blokovali bosnianski Srbi, ktorí sa stavajú proti užším vzťahom krajiny s NATO.
Vo vláde bude 9 ministrov

Vládny kabinet bude zahŕňať deviatich ministrov z troch najväčších etnických strán - SNSD, Chorvátskej demokratickej únie Bosny a Hercegoviny (HDZ BIH) a bosnianskej Strany demokratickej akcie (SDA) -, ako aj dvoch rezortných šéfov z menších partnerských subjektov SDA - Únie za lepšiu budúcnosť Bosny a Hercegoviny (SBB) a Demokratického frontu (DF).

Post ministra pre ľudské práva a utečencov ešte nie je vzhľadom na procedurálne odklady schválený, uviedol Tegeltija.
Premiér vyhlásil, že jeho prioritou bude odblokovanie reforiem nevyhnutných pre to, aby si Bosna a Hercegovina zabezpečila štatút kandidáta na vstup do EÚ, a uvoľnenie zmrazených investícií na urýchlenie veľmi potrebného ekonomického rastu.

Krajina zaostáva za svojimi balkánskymi susedmi v procese príprav na vstup do EÚ čiastočne pre svoje nepraktické politické štruktúry a slabú centrálnu administratívu, analyzuje Reuters. Bosna a Hercegovina podpísala v roku 2016 s MMF dohodu o pôžičke 553 miliónov eur, ale iniciatíva bola o dva roky neskôr pre pozastavené ekonomické reformy zmrazená.

Po občianskej vojne z rokov 1991-96, ktorá viedla k rozpadu Juhoslávie, bola Bosna a Hercegovina rozdelená na dva autonómne regióny integrované slabou centrálnou vládou - Republiku srbskú a Federáciu Bosny a Hercegoviny, kde žije prevažne chorvátske a bosnianske (moslimské) obyvateľstvo, aktuality.sk

X X X

Jágr a spol. vyvolali hokejovú hystériu. Českú extraligu chcú zmeniť na nepoznanie

Český hokej prechádza radikálnou zmenou. Najvyššia hokejová súťaž by sa mala uzavrieť a v nasledujúcich dvoch rokoch dokonca rozšíriť o dvoch účastníkov. Za všetkým majú stáť najmä Jaromír Jágr, Jiří Šlégr a Aleš Kmoníček.

Všetci spomínaní sú zástupcovia klubov, ktoré neprežívajú vydarenú sezónu a hrozí im zostup. Každý z nich však tvrdí, že im nejde o klubové záujmy, ale o lepšiu budúcnosť celého českého hokeja.

„Jasné, že sa o tom hovorí. Ale dnes sa prstom ukazuje na moju osobu, na Jarda Jágra či Aleša Kmoníčka (generálny manažér Hradca Králové, pozn. red.), že niečo vymýšľame za kluby, ale nie je to tak. Diskusia musí byť širšia ako troch ľudí,” tvrdil v rozhovre pre iDnes.cz držiteľ zlatej medaily z olympiády v Nagane '98 a v súčasnosti šéf Litvínova Jiří Šlégr.
Otázka okolo uzavretia českej extraligy sa naplno otvorila koncom uplynulého týždňa, keď Výkonný výbor Českého hokeja (VV ČSLH) akceptoval Asociácii profesionálnych klubov ľadového hokeja (APK LH) žiadosť o predĺženie termínu, v ktorom môže deklarovať záujem o prevzatie riadenia extraligy.

„Za riadenie súťaže priamo APK LH hovorí viacero dôvodov, predovšetkým skutočnosť, že kluby financujú extraligu,” uviedol prezident Českého hokeja Tomáš Král v oficiálnej tlačovej správe ČSLH. „Pokiaľ všetko bude prebiehať podľa podmienok, na ktorých sme sa dohodli a sú upravené v memorande, som presvedčený, že výkonný výbor by podporil taký zámer.”

Podľa Memoranda o spolupráci pri organizovaní a riadení extraligy ľadového hokeja z roku 2016 sa APK LH zaväzuje okrem iného aj k tomu, že bude prípadné zmeny v počte účastníkov súťaže, vrátane prepojenia s I. ligou, robiť výhradne so súhlasom ČSLH.

JÁGROVI NEJDE AŽ TAK O KLADNO

A tu sa už mali kluby pred spomínaným decembrovým zasadnutím VV ČSLH v zákulisí s ČSLH dohodnúť na počte účastníkov extraligy na niekoľko rokov dopredu. Podľa iSport.cz sa dokonca už v tomto ročníku zmenia pravidlá tak, že nikto zo súťaže vypadávať nebude.

Naopak, tá by sa mala najbližšie dva roky rozšíriť o pätnásteho a šestnásteho účastníka. Potom sa na dva roky uzavrieť a následne zúžiť opäť na štrnásť klubov.

„Má to byť hotová vec, že si kluby presadia svoje. Najmä, keď je v tom zainteresovaný Jágr,” tvrdí nemenovaný zdroj iSport.cz. V januári sa má navyše konať mimoriadne valné zhromaždenie APK LH, na ktorom majú tieto informácie dostať oficiálny punc.

„O mňa a o Kladno vôbec nejde alebo ide snáď najmenej. Tu ide o dôležitejšie veci, ako je otvorená alebo uzatvorená extraliga. O dôležitejšie veci, ako je športové stránka,” tvrdí v rozhovore pre iSport.cz majiteľ Kladna Jaromír Jágr, ktorý verí, že uzavretím extraligy sa zlepší veľa vecí.

„Uzavretím ligy zvrchu súťaže ju zlacníme. Čo extraliga nutne potrebuje a to tak, že si ďalej necháš pár rozdielových hráčov, ale napasuješ k nim bojovníkov, mladých chalanov,” pokračuje Jaromír Jágr, ktorý vidí vzor v platových stropoch NHL. Tam vďaka nim kluby podpisujú hviezdnych hráčov a dopĺňajú ich o lacnejších hokejistov za milión dolárov a pod.
„To je cesta. Mnohí namietajú, že tu nemáme dostatok dobrých hráčov na viac ako štrnásť extraligových tímov. Podľa mňa ale máme. Vidím to na Kladne. Náš tím je zložený z prvoligových hráčov a napriek tomu dokáže konkurovať najlepším v extralige,” dodáva Jaromír Jágr.

KLUBY ZO ŠPICA TABUĽKY TO ODMIETAJÚ

Česká legenda mala dokonca o možnosti uzavretí ligy už počas tejto sezóny hovoriť spolu s Jiřím Šlégrom a Alešom Kmoníčkom aj s prezidentom ČSLH Tomášom Králom. Údajne proti neboli ani kluby ako Sparta Praha či Liberec.
Realita je však iná a napríklad vedenie pražského tímu vydalo k tejto otázke negatívne vyjadrenie. „Spôsob, akým došlo k otvoreniu tejto témy počas prebiehajúceho ročníka, považujeme za veľmi nešťastný. Podľa našich informácií nie sme jediní, ktorí sa nemali možnosť vyjadriť k uzavretiu v rozbehnutej súťaže. Tento návrh pochopiteľne dôrazne odmietame,” uviedla hovorkyňa HC Sprata Praha Barbora Snopková Haberová.

V podobnom duchu sa na svojom webe vyjadril aj Liberec: „Bílí Tygři zásadne odmietajú uzavretie najvyššej českej hokejovej súťaže v aktuálnej a už rozbehnutej extraligovej sezóne. Bílí Tygři sa nezúčastnili žiadneho oficiálneho stretnutia, pri ktorom by bolo preberané uzavretie ELH, ani neboli prizvaní skupinou zástupcov určitých klubov k diskusii a vypracovaniu takéhoto návrhu, teda k zmene herného poriadku ELH pre prebiehajúcu sezónu 2019/20.”

„Nemali sme tak možnosť sa k akýmkoľvek návrhom vyjadriť a sme zásadne proti tejto účelovej zmene, ktorá by nastala v práve prebiehajúcej sezóne. Žiadne podrobnosti k pripravovaným ‚návrhom’ a ani žiadna oficiálna pozvánka na VH APK s daným program na klub zatiaľ nedorazila,” vyhlásil klub HC Bílí Tygři Liberec.

K celej situácii sa odmietavo vyjadrili aj niektorí hráči českej extraligy. Za všetkých hovorí reakcia najlepšieho hokejistu prebiehajúcej sezóny Milana Gulaša, aktuality.sk