iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Danko od vraždy Kuciaka († 27) prelomil v SR mlčanie

Naliehavá žiadosť na vtedajšieho premiéra Fica: Predseda SNS Andrej Danko po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej prosil predsedu Smeru-SD a vtedajšieho premiéra Roberta Fica, aby vláda išla do predčasných parlamentných volieb. Povedal to v nedeľnej politickej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Zdôraznil, že mohol položiť vládu Roberta Fica aj Petra Pellegriniho (Smer-SD).

"Rozhodol som sa vo vláde ostať," komentoval predseda Národnej rady (NR) SR. Uviedol, že jedným z dôvodov, prečo sa rozhodol ísť do spoločnej vlády so stranou Most-Híd, bolo to, aby spoločne postavili hrádzu proti extrémizmu. Predseda SaS Richard Sulík však komentoval, že, paradoxne, práve za tejto vlády extrémisti zosilneli najviac. Predseda národniarov sa však ohradil, že v tomto smere "má čisté svedomie".

Andrej Danko: Na rozdiel od väčšiny lídrov viem preukázať, že som pre ľudí niečo urobil

Sulík tiež avizoval, že v pondelok (16. 12.) sa liberáli pripoja k predvolebnej dohode o neútočení s mimoparlamentnými Progresívnym Slovenskom (PS)-Spolu, KDH a Za ľudí. "To, že nespravíme predvolebnú koalíciu, neznamená, že sa nevieme dohodnúť. SaS spravila všetko pre to, aby to tak bolo," dodal, nový čas. sk

X X X

Česi si určili superstrategické kovy. Je tam zlato, lítium či cézium

Zlato, lítium, urán, rubídium a cézium sa stanú v Česku takzvanými superstrategickými surovinami, ich možnú ťažbu zváži vždy najskôr štát. V relácii Českej televízie Otázky Václava Moravca to povedal vicepremiér a minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček (za ANO). Podľa neho s tým počíta pripravovaná surovinová politika ČR, ktorá mieri do medzirezortného pripomienkového konania.

Pri spomínaných zdrojoch nebude podľa Havlíčka platiť súčasná prax, že ktokoľvek si zažiada o ich geologický prieskum a urobí ho, tak potom môže ťažiť.

„U týchto piatich surovín to bude tak, že to bude musieť ísť cez ministerstvo životného prostredia a ministerstvo priemyslu a obchodu na vládu. A vláda bude môcť rozhodnúť, či áno, alebo nie,“ povedal minister. „Ak Česká republika dôjde k záveru, že ju tento geologický prieskum nezaujíma, tak to pôjde na komerčné subjekty,“ dodal.

O úlohu štátu pri ťažbe nerastných surovín sa v posledných mesiacoch debatuje predovšetkým v súvislosti s možnou ťažbou lítia pri Cínovci v Krušných horách. Možnosť ťažby tohto kovu v Česku sa stala jedným z rozhodujúcich tém pred predvlaňajším parlamentnými voľbami.

Bývalá vláda pod vedením premiéra Bohuslava Sobotku (ČSSD) vtedy krátko pred voľbami podpísala s austrálskou firmou European Metals Holdings (EMH) memorandum o ťažbe. Dokument sa stal terčom kritiky najmä od hnutia ANO a komunistov. Vlani v marci Česko memorandum vypovedalo, premiér Andrej Babiš (ANO) ho niekoľkokrát označil za nezmyselné a neplatné. Firma má však v lokalite prednostné právo na ťažbu a pokračuje v príprave na ťažbu.

Tento rok v júli prišiel oznám, že možnosti ťažby lítia v Česku preskúma energetická skupina ČEZ, vlastnená zo 70 percent štátom. ČEZ vtedy uviedol, že EMH, ktorá má na ťažbu u Cínovci prednostné právo, požičia dva milióny eur a následne sa rozhodne, či do EMH vstúpi. „ČEZ má čas vyjadriť sa do 31. marca,“ povedal dnes Havlíček.

V novembri EMH uviedla, že sa s ČEZ podmienečne dohodla na strategickom partnerstve a výraznej investícii do cínoveckého projektu. V prípade dokončenia dohody získa ČEZ za 34,06 milióna eur podiel 51 percent vo firme Geodet, českej dcérskej spoločnosti EMH, ktorá vlastní práva na ťažbu.

ČEZ vtedy vo vyhlásení zaslanom upozornil, že veľká časť lítia sa využíva pre batérie do elektromobilov. Vzhľadom k očakávanému rastu počtu elektromobilov a batérií by dopyt po lítiu mala do roku 2025 vzrásť trojnásobne. Rozvoj elektromobility je dôležitý pre energetické spoločnosti, a preto má miesto aj v stratégii ČEZ, uviedla firma.

„Ide o krok, ktorý sme už signalizovali. Ide o rámcovú dohodu o exkluzivite, keď skupina ČEZ bude mať možnosť, ale nie povinnosť, získať 51 percent vo firme Geomet, ktorá získala prednostné práva k prieskumné ťažbe,“ povedal v novembri hovorca ČEZ Ladislav Kříž.

Lítium je považované za kov budúcnosti, v Česku sú podľa odhadov asi tri percentá svetových zdrojov lítia – prevažná väčšina na Cínovci a malé množstvo v Slavkovskom lese. Ložisko pri Cínovci je najväčšíe v Európe./agentury/

X X X

Rozpadá sa Británia? Škóti sa chcú odtrhnúť, Londýn im to nedovolí

Protest proti brexitu. V pozadí európske a škótske vlajky.

Odmietame byť uväznení v Británii po brexite, vyhlásila cez víkend škótska premiérka. Vyhrali takmer všetko, čo sa dalo. Ale ani to im nemusí stačiť na to, aby splnili svoje predvolebné sľuby.

Škótski nacionalisti (SNP) si kampaň pred voľbami do britského parlamentu postavili na odmietaní brexitu a novom referende o nezávislosti. A voliči im dali obrovskú dôveru. Z 59 kresiel v Škótsku pritom získali drvivú väčšinu, ich kandidáti zvíťazili v 48 okrskoch a neuspeli len v 11-tich.

Briti teraz pravdepodobne definitívne vystúpia z Európskej únie po tom, čo vo voľbách triumfovali konzervatívci premiéra Borisa Johnsona, tvrdého zástancu brexitu. Ale Škóti to nechcú nechať len tak a radšej ako zotrvanie s Britmi by si vybrali zotrvanie v EÚ.

„Nemôžeme byť uväznení v Spojenom kráľovstve,“ vyhlásila škótska premiérka Nicola Sturgeonová.
Briti: Dali sme vám šancu, ďalšia už nepríde Škóti naposledy rozhodovali o svojej nezávislosti v roku 2014. V referende vtedy 55 percent voličov hlasovalo za zotrvanie s Britmi. Ale to ešte nebol spustený brexit a dnes by si podľa prieskumov väčšia časť Škótov želala radšej odtrhnutie.

Problémom je, že nové referendum im musí schváliť aj Londýn a ten to zatiaľ odmieta. „V roku 2014 nám povedali, že to bude voľba jednej generácie. Nebudeme mať referendum o nezávislosti v Skótsku,“ odkázal Škótom cez víkend člen britskej vlády, konzervatívec Michael Gove. Sturgeonová však trvá na svojom. Škóti pritom v referende o brexite hlasovali proti vystúpeniu Británie, rovnako ako Severní Íri. Teraz chcú vlastné referendum o nezávislosti, aktuality.sk

X X X

Ostrá slovná prestrelka medzi Dankom a Sulíkom: Šéf SaS to vo finále vygradoval!

Predseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS) je pripravený spraviť odpočet svojej práce.

Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík oponuje predovšetkým korupčnými kauzami. V relácii RTVS O 5 minút 12 obaja lídri strán diskutovali aj o ekonomických témach. Podľa Danka je dôležité, že jeho strana stojí za viacerými opatreniami napríklad v cestovnom ruchu. Sulík by však napríklad rekreačné poukazy, ktoré presadila SNS, zmenil na dobrovoľné, pretože podľa neho zbytočne zaťažujú podnikateľské prostredie.

„Mal som ťažkú pozíciu. Vzájomné vzťahy Roberta Fica (Smer-SD) a premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD) hodnotiť nebudem. Ja môžem urobiť odpočet svojej práce na rozdiel od pána Sulíka, ktorý neurobil v politike nič,“ povedal Danko. Podľa Sulíka sú viaceré koaličné opatrenia populistické. Pripomenul, že so stranami Smer-SD, SNS a Kotlebovci-ĽSNS nepôjde SaS do prípadnej spolupráce. „Nebudeme nakupovať predražené armádne transportéry, nebudeme rozkrádať eurofondy na vedu a výskum, a peniaze budú. Pán Danko rozdáva z cudzieho a zaplatia to naše deti a vnúčatá. Koalícia si jednoznačne takýmito opatreniami kupuje voličov,“ uviedol Sulík.

Andrej Danko: Na rozdiel od väčšiny lídrov viem preukázať, že som pre ľudí niečo urobil
Podľa Danka si môže Slovensko požičať peniaze na rozvoj infraštruktúry. „Bez peňazí, ktoré si požičiame, nikdy nebudú na Slovensku diaľnice. Naša ekonomická situácia dovoľuje, aby sme mohli ľuďom pomôcť,“ dodal šéf národniarov. Šéf SaS tvrdí, že problémom nie je nedostatok financií. „To nie je o peniazoch. To je o korupcii, byrokracii a o tom, že táto vláda nevie pripraviť projekty. Riešením je prioritne prestať kradnúť,“ tvrdí Sulík, nový čas. sk

X X X

O väzbe Daňa a Vaskyho bude rozhodovať Okresný súd Bratislava I

O prípadnom väzobnom stíhaní neúspešného prezidentského kandidáta Martina Daňa a aktivistu Rudolfa Vaskyho bude rozhodovať sudca Okresného súdu (OS) Bratislava I. To, že na OS bol podaný návrh na vzatie dvojice do väzby, potvrdil hovorca Krajského súdu (KS) v Bratislave Pavol Adamčiak. Sudca pre prípravné konanie až po naštudovaní veci bude rozhodovať o väzobnom stíhaní. Sudca pravdepodobne bude rozhodovať o väzbe už dnes či najneskoršie v pondelok (16. 12.).

„Sudca pre prípravné konanie zatiaľ neurčil termín neverejného výsluchu obvinených. O návrhu prokuratúry na vzatie obvinených do väzby rozhodne v zákonnej lehote v zmysle Trestného poriadku,“ uviedol Adamčiak. Návrh na vzatie do väzby bol doručený na OS Bratislava I v sobotu (14. 12.) večer.

Vyšetrovateľ NAKA vzniesol obvinenie youtuberom Daňovi a Vaskymu

Polícia na sociálnej sieti uviedla, že voči zadržaným youtuberom Martinovi Daňovi a Rudolfovi Vaskymu vzniesol vyšetrovateľ NAKA obvinenie za za opakujúci sa pokračovací prečin výtržníctva spáchaný formou spolupáchateľstva a závažnejším spôsobom konania na viacerých osobách.

V prípade ďalších dvoch čiastkových útokov tohto prečinu bolo obvinenému Daňovi vznesené obvinenie ako samostatnému páchateľovi a v prípade jedného skutku mu bolo vznesené obvinenie aj za prečin podnecovania.
Obvinení sa podľa vyšetrovateľa dopúšťali páchania takýchto skutkov verejne prostredníctvom počítačovej siete.

Vzhľadom na štádium vyšetrovania a prebiehajúce procesné úkony sa v súčasnosti polícia nemôže bližšie vyjadrovať k obsahovej stránke stíhaných skutkov ako ani k dôvodom navrhovaného väzobného stíhania obvinených.
NAKA oboch obvinených zadržala v piatok (13. 12.). Martin Daňo čelí tiež obvineniu zo spáchania daňového podvodu. Polícia o tom informovala začiatkom decembra. Daňo si mal neoprávnene uplatniť nárok na vrátenie dane pridanej hodnoty v celkovej výške 187.822 eur./agentury/

X X X

Aj Nemecku hrozí, že im firmy utečú. Chýbajú kvalifikovaní ľudia

Nemecko čelí riziku sťahovania firiem pre nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Upozornila na to v sobotu kancelárka Angela Merkelová. "Vieme, že veľa sektorov a firiem hľadá kvalifikovaných pracovníkov,“ uviedla Merkelová vo svojom týždennom podcaste na internete pred plánovaným stretnutím vlády so zástupcami firiem a odborov začiatkom budúceho týždňa.

„Preto je potrebné, aby sme vyvinuli maximálne úsilie na nábor dostatočného počtu špecialistov. V opačnom prípade budú musieť spoločnosti migrovať, a to, samozrejme, nechceme,“ dodala.

V pondelok sa predstavitelia nemeckej vlády, zamestnávatelia a odborové zväzy stretnú v Berlíne na samite o imigrácii kvalifikovaných pracovníkov. Budú diskutovať aj o tom, ako môže čo najrýchlejšie nadobudnúť účinnosť nový nemecký zákon o prisťahovalectve kvalifikovanej si¬ly.

Zákon má vstúpiť do platnosti 1. marca 2020 a jeho zámerom je pripraviť podmienky pre kvalifikovaných pracovníkov z krajín mimo Európskej únie (EÚ), aby prišli a zostali v Nemecku. Merkelová upozornila, že „bez dostatočného počtu kvalifikovaných zamestnancov nie je možné úspešne podnikať v danej lokalite“.Pripomenula, že kým pred 15 rokmi malo Nemecko problém s 5 miliónmi nezamestnaných, v súčasnosti rieši otázku, kde získať ľudí s potrebnou kvalifikáciou.

Nemecko chce využiť vlastný potenciál prostredníctvom „dobrého vzdelania pre čo najvyšší počet ľudí“, povedala Merkelová, ale bude potrebovať kvalifikovanú pracovnú silu aj zo zahraničia, najmä z EÚ. V súčasnosti už pracuje v Nemecku 2,5 milióna ľudí z krajín EÚ, ale ani to nestačí, a preto musí hľadať kvalifikovanú pracovnú silu aj mimo bloku, dodala Merkelová./agentury/

X X X

V Nemecku o Nord Streame 2: Američania vydierajú Európu

Nejde o vplyv Ruska v Európe, ale o záujmy USA dostať na európsky trh svoj drahý plyn, komentujú médiá v Nemecku sankcie za spustenie Nord Streamu 2. Chystané uvalenie sankcií Spojenými štátmi na plynovod Nord Stream 2 je podľa nemeckých médií motivované hlavne snahou Washingtonu presadiť vlastné záujmy, nie starostí o prílišný vplyv Ruska v Európe.

Za rozdelenie Európy, ku ktorému stavba plynovodu medzi Ruskom a Nemeckom viedla, je podľa nich ale z veľkej časti zodpovedný aj Berlín, ktorý ignoroval výčitky spojencov a kontroverzný projekt presadzoval bez ohľadu na ne.
„Američania síce hovoria o európskych záujmoch, myslia ale na svoje vlastné. Vrážajú klin medzi Európanov, aby na (európsky) trh dostali svoj drahý skvapalnený plyn a poškodili Rusko,“ píše denník Hessische Niedersächsische Allgemeine o sankciách, ktoré už schválila Snemovňa reprezentantov.

Poliaci idú po krku Gazpromu pre Nord Stream 2, pokutu vyfasovali aj Francúzi

„Spojenci nemôžu takto so sebou zaobchádzať. Sankcie sú ďalšou ranou pre európsko-americké vzťahy. Prispievajú k prehlbovaniu trhlín v transatlantickom spojenectve, a to v čase, keď by západní spojenci zoči-voči globálnym výzvam mali opäť užšie spolupracovať,“ myslí si denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Neue Osnabrücker Zeitung zase konštatuje, že priateľstvo s USA nie je bez podmienok a dokonca tvrdí, že Washington použil vydieranie, aby rozšíril trh pre vlastný plyn. „Nemecko urobí dobre, keď Nord Stream 2 sprevádzkuje,“ je presvedčené periodikum, podľa ktorého Berlín nemôže nechať takéto zasahovanie len tak.

Zároveň ale pripúšťa, že plynovod, ktorý spojí Rusko a Nemecko po dne Baltského mora, a obíde tak tradičné tranzitné krajiny ako Poľsko či Ukrajinu, mal byť sprevádzaný oveľa obratnejšou diplomaciou zo strany Berlína.

„Nemci tvrdohlavo ignorovali dobre zdôvodnené výhrady partnerov, rovnako ako fakt, že stavba plynovodu Nord Stream 2 je vo výraznom nesúlade so západným geostrategickým záujmom,“ píše zase Die Welt, podľa ktorého sa Nemci radi zobrazujú ako príkladní Európania, v tomto prípade sa ale správali ako nezodpovední egoisti.

Aj podľa denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung projekt, ktorý tvrdo kritizovalo množstvo východoeurópskych krajín, škodí európskej bezpečnosti. Berlín ich mal vypočuť skôr než manažérov, ktorých ruský prezident Vladimír Putin vyznamenáva medailami priateľstva.

Kritický k nemeckej vláde je aj denník Kölner Stadt-Anzeiger, podľa ktorého jej postup Európu ešte viac rozdelil. „To je skutočná cena, ktorú Nemecko za Nord Stream 2 zaplatilo. Je príliš vysoká,“ upozornil denník./agentury/

X X X

Rakúsko bude mať v januári vládnu koalíciu, tvrdí Kurz

Predčasné voľby boli v Rakúsku v septembri v dôsledku rozpadu koaličnej vlády.

Koaličné rokovania medzi konzervatívnou Rakúskou ľudovou stranou (ÖVP) bývalého kancelára Sebastiana Kurza a Zelenými sa chýlia ku koncu. Kurz to naznačil v rozhovore pre denník Kurier, ktorý bol zverejnený v nedeľu. Novú vládu bude mať Rakúsko podľa neho už v januári 2020.

„V januári budeme mať vládu," uviedol Kurz. Podotkol však, že ešte sú potrebné ďalšie rozhovory o kľúčových otázkach. Rokovania, ktoré podľa Kurza prebiehajú dobre, budú preto pokračovať aj po vianočných sviatkoch.
Kurz pripomenul, že naďalej chce presadzovať svoje tri predvolebné sľuby. Tými sú nulový deficit štátneho rozpočtu, znižovanie daní a dôsledné stanovisko voči nelegálnej migrácii. Dodal, že je pre neho takisto dôležité, aby boli súčasťou koaličnej zmluvy aj záležitosti, ktoré presadzujú Zelení, ako napríklad ochrana klímy a transparentnosť.

Predčasné parlamentné voľby sa v Rakúsku uskutočnili 29. septembra v dôsledku májového rozpadu koaličnej vlády ÖVP so Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ). Ten vyvolalo zverejnenie kompromitujúceho videozáznamu, ktorý bol tajne nakrútený na španielskom ostrove Ibiza. Na ňom je zachytený dnes už bývalý predseda FPÖ Heinz-Christian Strache, ako pred voľbami z roku 2017 diskutuje o možných nelegálnych daroch pre svoju stranu. Strache bol v piatok vylúčený z FPÖ.

FPÖ po škandáloch a následnom zlom výsledku vo voľbách (16,17 percenta) avizovala, že chce prejsť do opozície.
Zelení vo voľbách skončili na štvrtom mieste a získali takmer 14 percent hlasov. Víťazná ÖVP dosiahla 37,46 percenta. Kurz bol zostavením vlády poverený 7. októbra a v novembri začali ÖVP so Zelenými rokovať o zostavení vládnej koalície, sktuality.sk

X X X

Silné zemetrasenie na Filipínach: Jedna detská obeť a zrútený obchodný dom

Najmenej jedna osoba zahynula a zrútila sa trojpodlažná budova obchodu s potravinami, v ktorej troskách môže byť uväznených neznáme množstvo ľudí - to je zatiaľ tragická bilancia silného zemetrasenia, ktoré postihlo južné Filipíny.
Agentúra AP cituje Filipínsky ústav vulkanológie a seizmológie v Quezon City, podľa ktorého zemetrasenie s magnitúdou 6,9 a v hĺbke 30 kilometrov zasiahlo oblasť približne šesť kilometrov severozápadne od mesta Padada v provincii Davao del Sur. V posledných mesiacoch bol na tomto území zaznamenaný celý rad silných zemetrasení.

Obeťou prírodného živlu sa stalo malé dievča v meste Matanao v Davau del Sur, na ktoré sa zrútila stena domu a murivo ho zasiahlo do hlavy, spresňujú oficiálne filipínske zdroje.

Provinciálny guvernér zase vo vysielaní miestnej rozhlasovej stanice DZM informoval, že v centre Padady sa zrútil trojpodlažný obchodný dom s potravinami, pričom v jeho ruinách sa môže nachádzať nešpecifikovaný počet ľudí.
Guvernér ďalej priblížil, že záchranné práce sú v plnom prúde, avšak koľko je v jeho provincii dovedna zranených, zatiaľ nevie povedať.

Filipínsky prezident Rodrigo Duterte sa aj s dcérou nachádza vo svojom dome v meste Davao, kde bolo zemetrasenie cítiť silno, a obaja sú v bezpečí, oznámil veliteľ prezidentskej stráže. V pondelok bude v celej provincii Davao del Sur – vrátane jej hlavného mesta – prerušené v školách vyučovanie, aby sa mohla skontrolovať stabilita a statika školských budov. Niektoré mestá i dediny zostali v dôsledku zemetrasenia bez elektrického prúdu.

Filipíny ležia na tzv. „ohnivom kruhu“ – najaktívnejšej vulkanickej zóne Zeme, ktorá prechádza od západného pobrežia Severnej Ameriky cez Aleuty do Japonska a Indonézie až na Nový Zéland. V posledných desaťročiach postihlo Filipínske súostrovie množstvo veľmi silných zemetrasení. Najhoršie v celých známych dejinách krajiny bolo v roku 1990, keď v turistami vyhľadávanom meste Baguio na severnom ostrove Luzon zahynulo pri otrasoch s magnitúdou 7,8 asi 1200 ľudí./agentury/

X X X

Grécky premiér vyzýva štáty, aby prijali migrantov z ostrova Lesbos

Tábory pre migrantov na réckych ostrovoch sú už preplnené.

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis v súvislosti s dramatickou situáciou v preplnených utečeneckých táboroch na gréckych ostrovoch vyzval Nemecko a ďalšie krajiny, aby priamo z ostrova Lesbos prevzali ďalších migrantov a uchádzačov o azyl. Informovala o tom v nedeľu agentúra DPA.

„Ide o to, že časť azylového procesu bude prebiehať v iných krajinách," povedal Mitsotakis v rozhovore pre nemecký týždenník Bild am Sonntag.

„Potrebujeme vytvoriť európsky azylový a migračný pakt, ktorý prisľúbila (Európska) komisia, a pri riešení tohto problému potrebujeme väčšie prerozdelenie záťaže," dodal.

Grécko prijme podľa Mitsotakisa denne 400-500 migrantov. Upozornil aj na to, že mnohí z ľudí, ktorí prichádzajú, nie sú oprávnenými žiadateľmi o azyl, ale hospodárskymi migrantmi.

Registračné tábory pre migrantov na gréckych ostrovoch v Egejskom mori sú výrazne preplnené, pripomenula DPA. V táboroch a ich okolí na ostrovoch Lesbos, Chios, Samos, Leros a Kos žije podľa odhadov vlády približne 39-tisíc ľudí. Celková kapacita táborov je pritom oficiálne len zhruba 7500 osôb.

V nadväznosti na poslednú inšpekciu v táboroch na Lesbose vyhlásil vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi tamojšiu situáciu za katastrofálnu. Eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová povedala, že azylovú politiku eurobloku je nevyhnutné zreformovať, aktuality.sk

X X X

V rumunských horách založili európsky Yellowstone, neťaží sa tam, ani nepoľuje

Dvojica biológov prišla na to, ako účinne chrániť rumunskú divočinu.

Najskôr prišli do Rumunska pozorovať vlky, dnes sa starajú o najväčšiu súkromnú rezerváciu v Európe. Stroje a ťažké mechanizmy sa sem nedostanú, naopak vítaní sú turisti. 25-tisíc hektárová oáza, kde sa neťaží ani nepoľuje, je uprostred najrozľahlejších rumunských pralesov, v pohorí Fagaraš.

Príbeh Christopha a Barbary Prombergerovej zaznel na medzinárodnej vedeckej konferencii o pralesoch, ktorú zorganizovala organizácia Wild Europe ešte v novembri v Bratislave.
200-tisíc hektárov bez jediného obydlia

Do Rumunska prišli ešte v roku 1993 pozorovať najväčšiu populáciu vlkov v Európe. Christoph pochádza z Nemecka, Barbara z Rakúska. Tamojšia príroda a divočina si ich však natoľko získala, že sa sem rozhodli natrvalo presťahovať.
Svoje rozhodnutie ani po 26 rokoch neľutujú.

„Možno by som to nemal hovoriť Slovákom, lebo Slovensko je tiež krásna krajina, ale pre nás je Rumunsko najkrajšia krajina v Európe. Neľutujeme, že sme sem prišli,“ opisujú Prombergerovci zhodne a po tvári sa im rozleje široký úprimný úsmev.

Dôvod založiť Nadáciu na ochranu Karpát (Foundation Conservation Carpathia) znel prosto – vytvoriť najväčší národný park v Európe, kde sa zachová divočina. Videli totiž, pod akým tlakom ťažobných spoločností tieto unikátne lesy sú a nechceli, aby sme o ne prišli.

„V pohorí Fagaraš je 200-tisíc hektárová oblasť bez jediného ľudského obydlia. V Európe je to možno už posledné takéto miesto. Vytvorenie takéhoto projektu teda malo reálny predpoklad,“ opisuje Christoph. Rezerváciu v Karpatoch prirovnal k americkému Yellowstonu, na ktorý by sa časom mohla podobať. Cieľom je, aby sa rezervácia postupne rozrástla na 200-tisíc hektárov a vytvorí tak najväčší, skutočne chránený, národný park v Európe.

Kto ponúkne viac, získa les

Získať lesy do rezervácie však nebolo jednoduché.

Prombergerovcom sa najskôr podarilo presvedčiť bohatú švajčiarsku rodinu, aby kúpila lesné pozemky, neskôr získali podporu aj od ďalších medzinárodných nadácií a bohatých filantropov.

Celkovo už získali 70 miliónov eur, za ktoré mohli kúpiť 25-tisíc hektárov lesov.

Majiteľom je väčšinou jedno, komu sa lesy dostanú do rúk – chcú iba peniaze. „Zaplatili sme trhové ceny. Kto ponúkne viac, získa les,“ skonštatovala Barbara na margo ceny lesov, ktorú zaplatili, aby ich zachránili pred vyťažením.

Nelegálna ťažba rastie

V rumunských pralesoch neťaží len štát, ale aj mafia. Ani v jednom ani v druhom prípade z vyťaženého dreva však miestni ľudia nemajú nič. Podľa Christopha je chrániť lesy v Rumunsku takmer nemožné, pokiaľ ich človek nevlastní.

Štát medzi chránené pralesy zaradil len okolo 30-tisíc hektárov. Podľa slovenského výskumníka Ondreja Kameniara, ktorý skúma európske pralesy aj v Rumunsku tvrdí, že tu môže byť ešte viac ako 500-tisíc hektárov vzácnych pralesov, ktoré nutne potrebujú ochranu.

V krajine sa však namiesto toho rozmáha nelegálna ťažba obrovských rozmerov. Pre porovnanie, ročne presiahne viac ako dvojnásobok celkovej ťažby dreva u nás. Posledne tu v boji proti nelegálnej ťažbe položilo život aj niekoľko environmentálnych aktivistov.

Ide o miestnych

Aby bol projekt trvalo udržateľný, potrebuje generovať príjmy. Aj to majú Prombergerovci vymyslené. Peniaze už dnes nosia ekoturisti, ktorí sem prichádzajú obdivovať divoké zvieratá a nedotknutú prírodu. Celkovo ponúkajú 4 typy činností, pri ktorých turistov sprevádza aj sprievodca.

Podľa Christopha je to však aj príležitosť pre miestnych ľudí. Jedinú možnosť zárobku totiž mnohí vidia len v ťažbe, inak opúšťajú dediny a idú za lepším zárobkom do väčších miest.

Dnes v rezervácii pracuje už takmer 90 ľudí - lesní inžinieri a rangeri, biológovia, odborníci na ochranu prírody a chránené oblasti, právnici, ekonómovia a administratívni pracovníci. Z ekoturizmu však profitujú aj lokálni poskytovatelia služieb a ubytovania. Na zalesňovaní holorubov pomáhalo napríklad 200 ľudí ročne.

Doposiaľ zalesnili 700 hektárov lesa a použili 2,2 miliónov sadeníc. „Nesadíme hocičo, ale také dreviny, o ktorých si myslíme, že sú pre to územie prirodzené a budú tam aj o 50 rokov,“ hovorí Christopher s tým, že myslia na zmenu klímy.

Nepoľujú, medvede nestrieľajú

Podobne ako u nás, aj v Rumunsku platí, že ani vlastník pozemkov nedokáže zabrániť poľovačkám v jeho lese. Ak teda chceli ochrániť aj zvieratá žijúce v rezervácii, museli si vytvoriť aj poľovné združenie. Dnes majú už štyri takéto poľovné oblasti a spolu so susedným národným parkom Piatra Craiului tvoria okolo 80-tisíc hektárové územie, kde sa už viac nepoľuje.

„Zameriavame sa na zmierňovanie konfliktov medzi voľne žijúcimi zvieratami a ľuďmi žijúcimi v dedinách,“ vysvetľuje Christoph.

Problémy, ktoré riešia často, sú strety medveďov s hospodárskymi zvieratami. „V zásade sa snažíme medveďa nestrieľať, ale ho iba plašiť. Ak sa vracia na miesto, potom sa ho snažíme odchytiť a vypustiť inde. Ak sa opäť vráti, poslednou možnosťou je odstrel,“ vysvetľuje Christoph. Na sto kilometroch štvorcových žije podľa Barbary 17 medveďov.

Medvede najčastejšie zliezajú do záhrad pri ľudských obydliach, kde ich lákajú jablká alebo slivky. Kukuričné polia čoby lacná výživná potrava, ktorá láka medvede do blízkosti ľudských obydlí u nás, tam nemajú. Dodáva však, že za posledných 8 rokov síce mali asi 100 kolízií, no odstreliť museli iba jedného medvěda, aktuality.sk

X X X

Výbuch emócií v Budapešti. Mladíci ovládli turnaj a pobili sa s domácimi

Slovenská hokejová reprezentácia do 18 rokov sa stala víťazom Turnaja štyroch krajín v Budapešti.
Slováci v maďarskej metropole triumfovali aj vo svojom treťom zápase a opäť jednoznačne. Po štvrtkovej výhre 5:1 nad Nórskom a piatkovou triumfe 6:1 proti Dánsku zvíťazili zverenci trénera Ivana Feneša aj nad výberom domáceho Maďarska vysoko 9:4.

Podľa webu hockeyslovakia.sk mal zápas nešťastný záver, keď na ľade vzplanuli emócie. Rozhodcovia vylúčili šiestich hráčov, ktorým udelili dohromady 152 trestných minút, pričom v celom dueli bolo až 31 vylúčení a celkovo udelených 202 trestných mi¬nút.

„Sme veľmi radi za toto víťazstvo, keďže na medzinárodnej scéne sme vyhrali už v desiatom zápase za sebou, a vždy šlo o víťazstvá v riadnom hracom čase. Tím skutočne napreduje. Viacerí hráči dostávajú šancu a veľmi slušne sa jej chopili. Do istej miery sa dá povedať, že v týchto troch turnajoch sa od nás očakávali v podstate povinné víťazstvá. Sme veľmi radi, že sme to potvrdili, keďže práve takéto predpokladané víťazstvá bývajú obvykle najnáročnejšie,“ zhodnotil pre web SZĽH kouč Ivan Feneš, podľa ktorého nešlo v závere o nič dramatické.

Súper bol podľa neho na konci frustrovaný a uchýlil sa k niektorým neférovým zákrokom, preto mali rozhodcovia najviac práce tesne pred koncom za rozhodnutého stavu.

Turnaj štyroch krajín hráčov do 18 rokov – Budapešť (Maď.)
Maďarsko – Slovensko 4:9 (2:2, 0:3, 2:4)
Góly SR: 12. Petrovický (Mastič, Faith), 17. Rehák (Faith, Nemec), 23. Smidžár (Bagan, Jacko), 25. Kolenič (Ragan), 40. Faith (Kolenič, Petrovický), 48. Zubák (Šimko, Kolenič), 50. Stripai (Faith, Mastič), 51. Nemec (Zubák), 58. Stripai
Zostava SR „18“: Bolo – Nemec, Petrovický, Zubák, Putala, Jombík, Ketner, Jacko, Stripai – Šimko, Kolenič, Ragan – Rehák, Mastič, Faith – Vaňo, Stümpel, Smidžár – Petráš, Lukošík, Olejník,/ agentury/

X X X

Po ťažkých chvíľach vytúžený triumf. Vlhová si podmanila St. Moritz

Slovenská zjazdárka Petra Vlhová dosiahla prvé víťazstvo v tejto sezóne Svetového pohára, keď triumfovala paralelnom slalome vo švajčiarskom St. Moritzi. Počas celého súťažného dňa nenašla premožiteľku a pripísala si jubilejné 10. víťazstvo vo Svetovom pohári. Vo finále zdolala Švédku Annu Swennovú Larssonovú o 0,02 sekundy. Rodáčka z Liptovského Mikuláša nadviazala na úspech z 1. januára 2019, keď ovládla paralelný slalom v nórskom Osle.

Triumf Petry Vlhovej v St. Moritzi

Som veľmi, veľmi šťastná, lebo som mala náročné obdobie. Kopec bol perfektne pripravený a zvíťazila som, takže som rada. V St. Moritzi to mám veľmi rada, v nedeľu tu bolo všetko ideálne. Išla som na hranici mojich možností a nakoniec som bola rýchlejšia,“ povedala Slovenka v prvej televíznej reakcii.

Po víťazstve v dopoludňajšej kvalifikácii začala Petra Vlhová hlavnú súťaž súbojom s holandskou pretekárkou Adrianou Jelinkovou. V dvoch jazdách súperku deklasovala, keď zvíťazila s náskokom 1,48 sekundy. Naopak, domácich fanúšikov zarmútila Wendy Holdenerová, ktorá nečakane skončila po prehre s Taliankou Martou Bassinovou. Solídny výkon predviedla aj Slovenka reprezentujúca Česko Martina Dubovská, ale na Švédku Annu Swennovú Larssonovú stratila 35 stotín.

Kedy držať palce Petre Vlhovej? Pozrite si kalendár Svetového pohára

Od osemfinálovej časti rozhodovala o postupujúcej pretekárke už iba jedna jazda. Petra Vlhová si zabezpečila štvrťfinálovú miestenku víťazstvom nad Nórkou Kristin Lysdahlovou, ktorej v cieli namerali o 52 stotín horší čas. Dvadsaťštyriročná pretekárka pokračovala ďalej vo výborných výkonoch. Kanaďanka Laurence St. Germainová síce vzdorovala favorizovanej súperke, ale v druhej časti trate zaostala za Liptáčkou o tri desatiny sekundy.

V semifinále stavila na absolútne riziko Slovinka Meta Hrovatová a ešte v polovici trate bola pred trojnásobnou medailistkou z tohtoročných majstrovstiev sveta. Rodáčka z Kranjskej Gory sa však nevyvarovala veľkej chyby, zaostala o 0,39 s a napokon neuspela ani v súboji o tretie miesto, kde bola nad jej sily Rakúšanka Franziska Gritschová.

Finále bolo v znamení súboja Petra Vlhová – Anna Swennová Larssonová. Bol nesmierne dramatický, ale napokon dosiahla Slovenka o dve stotinky lepší čas.

„Konečne sa mi podarilo zvíťaziť v tejto sezóne. Mala som ťažké chvíle uplynulé dva, tri týždne. Od rána som sa cítila dobre, môj tím skvele pracoval, dali sme do toho všetko. Červená trať bola rýchlejšia, ale záverečné dve jazdy som išla v modrej. Vo finále som do toho dala maximum. Vnímala som, že som trocha pozadu, preto som išla naplno,“ povedala
Vlhová pre RTVS.

V celkovom poradí SP je štvrtá so ziskom 238 bodov.
Jednotlivé súboje slovenskej reprezentanky:
• Šesťnásťfinále: Petra Vlhová (SR) – Adriana Jelinková (Hol.) +1,48 s
• Osemfinále: Petra Vlhová (SR) – Kristin Lysdahlová (Nór.) +0,52 s
• Štvrťfinále: Petra Vlhová (SR) – Laurence St. Germainová (Kan.) +0,30 s
• Semifinále: Petra Vlhová (SR) – Meta Hrovatová (Slovin.) +0,39 s
• Finále: Petra Vlhová (SR) – Anna Swennová Larssonová (Švéd.) +0,02 s

Konečné poradie paralelného slalomu SP v St. Moritzi: 1. Petra VLHOVÁ (SR), 2. Anna Swennová-Larssonová (Švéd.), 3. Franziska Gritschová (Rak.), 4. Meta Hrovatová (Slov.), 5. Laurence St-Germainová (Kan.), 6. Federica Brignoneová (Tal.), 7. Nina Haverová-Lösethová (Nór.), 8. Ana Buciková (Slov.), 9. Estelle Alphandová (Švéd.), 10. Kristin Lysdahlová (Nór.)

Celkové poradie SP (po 9 zo 43 súťaží): 1. Mikaela Shiffrinová (USA) 532 bodov, 2. Brignoneová 281, 3. Viktoria Rebensburgová (Nem.) 261, 4. VLHOVÁ 238, 5. Corinne Suterová (Švaj.) 225, 6. Nicole Schmidhoferová (Rak.) 218
Poradie paralelného slalomu (po 1 z 3): 1. VLHOVÁ 100, 2. Swennová-Larssonová 80, 3. Gritschová 60, 4. Hrovatová 50, 5. St-Germainová 45, 6. Brignoneová 40/agentury/