iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Britské voľby jasne vyhral Johnson, tvrdia exit polly

Briti pravdepodobne definitívne odídu z Únie. Predčasné parlamentné voľby tam vyhrali konzervatívci, ktorí chcú brexit, tvrdia exit polly. Jasným víťazom predčasných parlamentných volieb v Británii sa stali konzervatívci Borisa Johnsona. Tvrdia to povolebné prieskumy, takzvané exit polly, ktoré hneď po zavretí volebných miestností zverejnili tri najväčšie britské stanice - BBC, Sky News a ITV.

Konzervatívci podľa nich získali až 368 kresiel v 650-člennej Snemovni reprezentantov, dolnej komore britského parlamentu. Labouristi pohoreli a podľa exit pollov majú len 191 kresiel. Ak sa predpovede naplnia, konzervatívci budú mať pohodlnú väčšinu 55 kresiel. Johnsonovci majú v pláne brexit za každú cenu, teda aj bez dohody s Európskou úniou. Labouristi plánovali nové referendum, aktuality.sk

X X X

Su Ťij varovala pred rizikom ďalšej krízy v Mjanmarsku

Mjanmarská líderka a nositeľka Nobelovej ceny mieru Aun Schan Su Ťij vo štvrtok pred Medzinárodným súdnym dvorom (ICJ) v Haagu varovala, že obžaloba z genocídy moslimskej menšiny Rohingov vznesená voči Mjanmarsku by mohla vyvolať ďalšiu krízu.

Su Ťij uviedla, že žaloba, ktorú podala západoafrická Gambia, môže "oslabiť zmierenie", a že je „dôležité vyhnúť sa akémukoľvek opätovnému vyvolaniu vnútorného ozbrojeného konfliktu z rokov 2016-17". Informovala o tom agentúra AFP.

Žalobu, v ktorej je Mjanmarsko vinené z genocídy, podala Gambia v mene Organizácie islamskej spolupráce (OIC).
„Modlím sa, aby rozhodnutie, ktoré urobíte uvážlivo a na základe vízie spravodlivosti, nám pomohlo vytvoriť jednotu bez rozličnosti," povedala Su Ťij v závere svojej krátkej šesťminútovej reči pred tribunálom, pred ktorým ako šéfka mjamnarskej delegácie obhajuje svoju krajinu.

"Kroky, ktoré vyvolávajú podozrenia a rozsievajú pochybnosti alebo vytvárajú rozhorčenie medzi komunitami, ktoré práve začali budovať krehký základ dôvery, by mohli oslabiť zmierenie," vyhlásila. „Ukončenie prebiehajúceho vnútorného konfliktu je pre našu krajinu nanajvýš dôležité," dodala. Podľa nej je zároveň rovnako dôležité vyhnúť sa akémukoľvek opätovnému vyvolaniu vnútorného ozbrojeného konfliktu z rokov 2016-17 v Jakchainskom štáte.

Odmieta obvinenia z genocídy

Su Ťij v stredu pred ICJ odmietla obvinenia z genocídy Rohingov. Vyhlásila, že mjammarská armáda použila voči Rohingom "neprimeranú silu", nemožno jej však pripisovať zámer spáchať genocídu.

Ťaženie mjanmarských ozbrojených síl voči Rohingom sa začalo po tom, ako rohinskí ozbrojenci v mjanmarskom administratívnom území Jakchainský štát zaútočili 25. augusta 2017 na policajné a armádne stanovištia.
Z oblasti ušlo v dôsledku operácií mjanmarskej armády, ktoré údajne sprevádzalo masové znásilňovanie, vraždenie a vypaľovanie domov, do susedného Bangladéša viac ako 800.000 Rohingov. Väčšina z nich stále zostáva v tamojších utečeneckých táboroch a bojí sa vrátiť domov v obave pred ďalšími násilnosťami, aktuality.sk

X X X

Ľubomír Jaško: Správy z Threemy alebo desaťmiestne cifry smeráckych škôd?

Kto chce vymeniť vládu, má na výber. Môže celé Slovensko olepiť citátmi z Kočnerovej komunikácie so svojím stádom. Alebo cifry dokumentujúce škody ekonomických škandálov. Na ten počet núl budú bilbordy primalé.

Tipos, mýto a digitálne Slovensko

Stačia tri jasné indície: Tipos (hneď dvakrát), mýto a digitálne Slovensko. V niečom sú tieto ekonomické svinstvá odlišné, ale v mnohom podobné. Podobné sú obrovské sumy, ktoré odplávali zo štátu do súkromných vreciek. Tie – hoci je jeden ľudský život relatívne krátky – sú bez dna.

Štát má súkromníkovi za mýto zaplatiť ďalších 400 miliónov eur a o ďalšie stovky miliónov už prišiel kvôli zlému rozdeleniu ziskov. Dodatkami k zmluvám s firmou, ktorá sa má postarať o digitálnu krajinu, štát príde o viac ako 30 miliónov.
Tipos okrem kriminálnej kauzy, za ktorú sú už vo väzbe šéf štátnej akciovky aj hlavný ítečkár, znamená hospodárske škody ešte z čias, keď si o astronomických sumách rozprávali Počiatek s Trnkom.

Desiatky a stovky miliónov sa nachádzajú už v takom číselnom pásme, že bežní ľudia (a voliči) si ich nedokážu nijak predstaviť a spojiť so svojím životom. Možno aj preto sú tak tolerantní a otupení voči podobným škandálom.
Nejde iba o novinárske témy. Napríklad „zaujímavými“ zmluvami v súvislosti so ziskami z cestného mýta sa zaoberá Najvyšší kontrolný úrad aj polícia.

Stále ide o spravodlivosť

Kampaňovou nevýhodou týchto podvodov (načo hľadať iné slová?) je, že nie sú úplne čerstvé. Teraz práve alebo náhodou dobiehajú dôsledky starších rozhodnutí a zlyhaní. Každopádne za každým týmto kostlivcom je pekne v obleku niekto zo Smeru a jeho nominantov. Viac ako desať rokov reálnej moci Smeru treba pripomínať každú sekundu a poriadne nahlas.

Tá moc nebola nejaká abstraktná či virtuálna. Vykonávali ju konkrétni ľudia – pri kormidle s pomocou armády poskokov, asistentov, rôznych podpisovačov, zatĺkačov a prevádzačov.

Všetci aktívne (a vedome) dostali za úlohu stopiť štátne (teda naše) milióny tak, aby ostatní zostali v pokoji, nech sa vytešujú z dôchodku vyššieho o päť eur a prídavkov nafúknutých o krásnych tridsať centov. Čísla na bilbordoch budú obrovské, ale nejaké miesto ešte zvýši. Napríklad na portréty Vážneho, ktorý za trest šéfuje Sociálnej poisťovni.

A Pellegriniho, ktorý blúzni o zmene. Dúfa, že si nikto nespomenie, ako mal na starosti informatizáciu Slovenska. Kvôli nej sa míňa viac papiera i spoločných peňazí. O Trnkovi a Počiatkovi škoda reči...Vycapiť na všetky plagáty vyčíslenie škôd tejto partie nie je prejav materializmu, ale stále jedného a toho istého - spravodlivosti.

X X X

Aké sú skutočné pohnútky Trumpa či Putina pri ich rozhodovaní?

Ak si môžem vybrať, tak radšej budem žiť vo svete možno aj väčších nerovností ako na Zemi, kde prebiehajú neustále vojny a prírodné nešťastia, hovorí ekonóm Robin Hanson na margo rastúceho bohatstva úzkej skupiny ľudí.
Na základe čoho sa v skutočnosti rozhodujú ľudia? Profesor Robin HANSON prichádza s úplne inými závermi, na aké sme boli doteraz zvyknutí.

Našimi motívmi pri prijímaní rozhodnutí sú väčšinou pózy a predstieranie, tvrdí tento americký ekonóm. Viac sa dočítate v rozhovore, ktorý poskytol redakcii Aktuality.sk.

Napísali ste knihu o skrytých pohnútkach v správaní ľudí. Ako sa rozhodujeme?

Sme veľmi sociálne bytosti. Máme sociálne normy, podľa ktorých sa správame bez toho, aby nás niekto tretí bil alebo trestal. To je na tom to úžasné, že ľudia sa správajú na základe toho, aby ich niekto nemohol obviniť z porušovania a nedodržiavanie týchto noriem.

Preto naše vedomie nie je naším pánom. Skôr by som ho prirovnal k hovorcovi, ktorý sa nás snaží prezentovať verejne pred ostatnými. V skutočnosti to, na základe čoho sa rozhodujeme, sú naše skryté motívy.

Vo svojej knihe sa zaoberáte skrytými pohnútkami vo viacerých oblastiach, ako napríklad v zdravotníctve, školstve či v náboženstve. Aké majú ľudia skutočné motívy v zdravotníctve?

Keď sa opýtate niekoho, prečo ide k doktorovi alebo do nemocnice, tak vždy dostanete rovnakú odpoveď. Viete akú?

Predsa, aby sa uzdravili a vyliečili.

Presne tak. Ale skutočnosť je trochu odlišná. Viaceré krajiny vrátane USA dávajú na zdravotníctvo obrovské množstvo financií. Lenže medzi celkovým objemom peňazí a zdravím obyvateľstva nie je veľká korelácia.

A čo z toho vyplýva?

Že míňame veľa peňazí, len aby sme ukázali, ako nám záleží na našom zdraví. Pritom na celkový zdravotný stav vplývajú mnohé ďalšie faktory – strava, životný štýl, stres, životné prostredie a podobne.

Aký podobný skrytý motív je vo vzdelávaní?

Tiež je to o istom spôsobe predvádzania. Dokazujeme tým druhým, akí sme šikovní, svedomití, učenliví. Rovnako tak si vytvárame sociálne interakcie, čiže získavame priateľov a známych. Navyše štáty môžu prostredníctvom vzdelávacieho systému šíriť svoju propagandu.

Čiže podľa vás nám v skutočnosti vo vzdelávaní nejde o získavanie vedomostí a poznatkov?

Nie. Keby to tak bolo, tak by predsa školstvo nemohlo zostať zaseknuté v minulom, prípadne predminulom storočí.
Dnes poznáme moderné metódy rýchlejšieho učenia a rôzne ďalšie alternatívne metódy vzdelávania. V realite sa ale takmer vôbec nevyužívajú.

Ako je to v prípade náboženstva a viery?

Keď sa opýtate ľudí, prečo veria v nejakého boha, tak dostanete zrejme mnoho odpovedí. Väčšina z nich však bude v duchu, že čítali Bibliu, ktorá ich priviedla na vieru, prípadne ich oslovili božie prikázania a boja sa ich nedodržiavania.
Skrytým motívom náboženstva je však to, že veriacim sa žije lepšie. Vytvárajú veľkú skupinu ľudí, ktorí zmýšľajú rovnako a darí sa im viac než zbytku spoločnosti. Ateisti zrejme budú namietať a oponovať mi, ale prieskumy hovoria jednoznačne.

Ako by sa dala vysvetliť politika Donalda Trumpa, ktorá vedie k nacionalizácii a k obchodným vojnám podľa vašej teórie rozhodovania?

Politici obvykle predstierajú záujem o spoločnosť. V skutočnosti im však ide o preukazovanie lojality voči svojej skupine voličov. Politici nehovoria o najvážnejších problémoch, rozprávajú o takých, ktorými dokazujú spriaznenosť.
Často sme preto svedkami, že verejne otvoria témy, ktoré nevedú k žiadnym reálnym záverom. Ide im len o diskusiu, o nič viac.

Ľudia chcú, aby prezident zdieľal s nimi ich názory a verejnej ich aj prezentoval. V USA sa verejná diskusia točí okolo vzdelávania a voliči chcú, aby sa k tomu vyjadroval aj prezident. Pritom on nemá žiadnu veľkú právomoc v tejto oblasti.

Ako to súvisí s Trumpom?

Trump je neobvyklý prezident. Pochopil, že v USA je veľa ľudí, ktorí sa cítili byť ignorovaní a svojou rétorikou im dal nádej, že sa to zmení.

On bol prvý, ktorý sa postavil a nahlas povedal: ja vás budem reprezentovať.

V skutočnosti pritom pre nich veľa ani neurobil. Stačilo mu len ukázať lojalitu.

Jeho vyjadrovanie, postoje a niektoré opatrenia sú pre mňa často neprijateľné. Nesúhlasím napríklad so zavádzaním ciel či obmedzovaním migrácie. Jeho prezidentovanie veľa občanov rozhnevalo. Keď sa bližšie pozriete na ich kritiku, tak tá sa väčšinou týka jeho vystupovania a vyjadrovania a neriešia jeho reálne rozhodnutia a opatrenia.

A čo Vladimír Putin? Vidíte v jeho konaní nejaké iné motívy ako v prípade jeho amerického náprotivku?

Musím sa priznať, že o ňom veľa neviem. Čo som však počul, tak ruskej ekonomike sa v poslednej dekáde veľmi dobre nedarilo. Našiel si ale témy, ktorými dokázal odvrátiť pozornosť ľudu. Tým mám na mysli rôzne vojenské konflikty a intervencie.

Ľudia veľmi dobre počúvajú, keď niekto z politikov začne hovoriť o vonkajšom nepriateľovi.
Má to oveľa väčší vplyv než vnútroštátne problémy. To je historicky odskúšané a overené.

Ako nazeráte cez vašu optiku na neviditeľnú ruku trhu? Mnohí ju odmietajú, lebo je to čisto sebecké konanie.
Sociálne bytosti potrebujú spojencov. Ľudia nevyhnutne budú spolupracovať s ostatnými, nedokážu existovať samostatne. Keďže máme svojich spojencov, tak sa potrebujeme o nich nejako starať. Čiže záleží nám na tom, aby ľudia prežili a prosperovali, lebo tým pádom pomáhajú aj nám.

Nie je pravdou, že neviditeľná ruka trhu vedie k úplnej sebeckosti a k absolútnej ignorancii k ostatným. Keď sa však pozrieme na rastúce rozdiely medzi majetnými a chudobnými ľuďmi vo svete, tak viacerí musia o tej neviditeľnej ruke pochybovať.

Na túto tému napísal veľmi dobrú knihu profesor histórie na Stanforde Walter Schiedel (The Great Leveler). Došiel k jednoduchému záveru. Majetkové rozdiely sa vždy zvyšovali v dobách mieru a prosperity. Naopak, v časoch vojen a katastrof sa zmenšovali.

Na toto okrem iného poukázal známy ľavicový ekonóm Thomas Pikkety vo svojej známej knihe Kapitál v 21. storočí?
Pikkety v prvom rade poukazoval na rast nerovností. Poklesu nerovností sa podrobne nevenoval. Zato Schiedel podrobne opísal, za akých okolností prichádza k znižovaniu rozdielov. A to sa historicky už tisícročia deje vždy pri veľkých spoločenských či prírodných kolapsoch.

Ak si ja môžem vybrať, tak radšej budem žiť vo svete možno aj väčších nerovností, ako na Zemi, kde prebiehajú neustále vojny a prírodné nešťastia.

Dáta nám jasne ukazujú, že aj tí najchudobnejší žijú dnes oveľa lepšie a sú bohatší než ich predkovia pred sto alebo dvesto rokmi. Chudobných oveľa viac hnevá, kde sa nachádzajú v príjmovom rebríčku. Čiže ich status.
A znovu sa vraciame na začiatok nášho rozhovoru, keď som hovoril o našom vedomí, ktoré sa nás snaží prezentovať pred ostatnými.

Robin Hanson prednášal v Bratislave v rámci cyklu prednášok CEQLS, ktoré organizuje Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.

Robin Hanson je profesor ekonómie na George Mason University a hosťujúci výskumník na Future of Humanity Institute v rámci Oxford University. Vyštudoval filozofiu a fyziku a doktorát získal v odbore spoločenských vied. Hlavnými oblasťami jeho výskumu sú politická ekonómia, formálna politická teória, zdravotnícka politika a regulácie.

Má skúsenosti aj ako výskumný programátor v Lockheed a NASA.

X X X

Chorvátsko dostane eurofondy na železnicu medzi Záhrebom a Rijekou

Chorvátsko získa z európskeho Kohézneho fondu 311 miliónov eur na vybudovanie časti železničnej trasy medzi Záhrebom a Rijekou. Na 44 kilometrov dlhom úseku medzi mestami Hrvatski Leskovac a Karlovac sa EK bude podieľať na financovaní rekonštrukcie existujúcej koľaje a výstavbe druhej koľaje. Celková hodnota projektu je podľa chorvátskeho ministerstva infraštruktúry 3,5 miliardy kún (470,49 milióna eur).

Projekt, ktorý má byť podľa odhadov EK hotový koncom októbra 2023, sa nachádza na trase Rijeka - Záhreb - Budapešť. Táto trasa je súčasťou dôležitého stredomorského koridoru v rámci transeurópskej železničnej siete.
Chorvátsko chce do roka 2030 dokončiť modernizáciu celej 230 kilometrov dlhej železničnej trasy medzi Rijekou a Záhrebom. Táto trasa je podľa chorvátskeho ministerstva infraštruktúry dôležitá pre zlepšenie spojenia prístavu v Rijeke s trhmi v Maďarsku, Poľsku a na Slovensku, aktuality.sk

X X X

Prieskum: Kotlebovci sú druhí, SNS na prahu zvoliteľnosti

Ak by sa voľby uskutočnili na začiatku decembra, vyhral by ich Smer pred kotlebovcami a koalíciou PS a Spolu. Ak by sa voľby do parlamentu konali v decembri, vyhral by ich Smer-SD so ziskom 19,6 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončila strana Kotlebovci - ĽSNS so ziskom 11,8 percenta a na treťom koalícia Progresívne Slovensko (PS)-Spolu so ziskom 10,3 percenta hlasov.

Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý v období od 2. do 9. decembra uskutočnila na vzorke 1008 respondentov.
A Flourish data visualisation Strana Za ľudí získala v prieskume 9,2 percenta, za ním nasleduje hnutie OĽaNO s 8 percentami a hnutie Sme rodina so 7 percentami. Do parlamentu by sa dostalo tiež KDH a SaS, ktoré v prieskume získali zhodne 5,7 percenta, a SNS, ktorú by volilo 5,4 percenta opýtaných.

Maďarské strany mimo parlamentu

Most-Híd a Maďarská komunitná spolupatričnosť získali v prieskume po 4,3 percenta, Dobrá voľba 3,8 percenta a strana Vlasť 2,1 percenta.

Ďalšie strany a hnutia získali v prieskume menej ako jedno percento.

Smer-SD by mal v NR SR 36 mandátov, ĽSNS 21 kresiel, PS-Spolu 19, Za ľudí 17, OĽaNO 14 a Sme rodina 13 mandátov. Strany KDH, SaS a SNS by v zákonodarnom zbore zastupovalo desať poslancov, aktuality.sk

X X X

K útoku na vojenský tábor v Nigeri sa prihlásila odnož Islamského štátu

Má ísť o najhorší útok od roku 2015, odkedy v krajine pôsobia islamisti.

Odnož teroristickej organizácie Islamský štát (IS) sa prihlásila k utorňajšiemu útoku na vojenský tábor na západe Nigeru pri hranici s Mali. Informovala o tom vo štvrtok americká spoločnosť SITE Intelligence Group, ktorá monitoruje aktivity džihádistov na internete.

Podľa nigerského ministerstva obrany zahynulo pri útoku militantov na tábor Inates v regióne Tillabéri 71 vojakov.
Islamský štát v provincii Západná Afrika (ISWAP), čo je regionálna odnož IS, však vo svojom vyhlásení tvrdí, že jeho bojovníci zabili „viac ako 100 vojakov", informuje SITE Intelligence Group.

Agentúra AFP uviedla, že tento útok voči vojakom bol najhorší od roku 2015, keď v krajine začali operovať islamisti.
Nigerské sily bojujú na juhovýchode krajiny proti militantom z extrémistickej skupiny Boko Haram a na západe neďaleko Mali zasa proti džihádistom spojeným s teroristickou organizáciou Islamský štát, aktuality.sk