iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Fico sťažnosť voči obvineniu, prokurátor k Sorosovi

Fico sťažnosť voči obvineniu... Prokurátor blízko k Sorosovi: Predseda koaličného Smeru-SD Robert Fico podal sťažnosť voči obvineniu, ktoré mu bolo vznesené za extrémistické trestné činy a schvaľovanie trestného činu. Súhlasí s tvrdeniami poslanca Ľuboša Blahu (Smer-SD) o osobe prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Tomáša Honza. Povedal to v diskusnej relácii denníka Pravda.

„Dal som si preveriť informácie, ktoré zverejnil o tomto prokurátorovi Ľuboš Blaha. Tie informácie sú absolútne pravdivé. Je to človek blízko kaviarne, Sorosovovi a Open Society Fund," uviedol Fico. Doplnil, že po chodbách ÚŠP chodia prokurátori, ktorí vykrikujú, že treba Fica zatvoriť a to bez ohľadu za čo.

Sťažnosť voči svojmu obvineniu podal podľa vlastných slov v rovnaký deň, ako mu bolo doručené. Avizoval tiež, že bude namietať zaujatosť prokurátora a doplnil, že ho obvinenie uráža. „Ak niekto povie, že dôjdem do školy, kde sú cigánske deti a správajú sa ako v zoologickej záhrade, tak to je trestný čin?" pýtal sa expremiér v diskusii.

K nahrávke bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku s exministrom financií Jánom Počiatkom (Smer-SD) uviedol, že by taký rozhovor nemal byť. Necháva to však na orgány činné v trestnom konaní a doplnil, že by sa mala zvážiť zákonnosť tejto nahrávky. Podľa jeho informácii je nahrávok z kancelárii Trnku okolo 60. Či sa na jednej z nich nachádza aj on, nevie.

X X X

Kauza Tipos: Fantómový poradca sa našiel. Prihlásil sa na polícii

Bývalého poradcu z Tiposu nevedeli vyšetrovatelia niekoľko dní zastihnúť, upozornil prokurátor. Začiatkom týždňa sa napokon prihlásil na polícii sám. Ešte donedávna pracoval v štátnej akciovke za tisíce eur mesačne, zamestnanci lotériového gigantu ho pritom nikdy nevideli. Milan Čuba bol dva a pol roka jedným z dvoch poradcov riaditeľa Tiposu Jána Barcziho. Keď koncom novembra vrazili kukláči do budovy štátnej akciovky, údajný poradca dal náhle výpoveď.

O niekoľko dní sa s ním spojila aj redakcia Aktuality.sk. Čuba sa odvolával na mlčanlivosť a poznamenal, že je odcestovaný v Spojených štátoch. Prisľúbil, že v utorok 10. decembra sa s nami osobne stretne a všetko vysvetlí.

V deň plánovaného stretnutia však jeho kroky namiesto našej redakcie smerovali na políciu. Odvtedy sa odmlčal.
Dnes už bývalý zamestnanec Tiposu sa sám prihlásil na polícii a vypovedal o svojom podozrivom pôsobení v lotériovej spoločnosti. Redakcii na otázky zatiaľ neodpovedal.

Poradca mal prijímať úlohy priamo od riaditeľa a plniť ich. Vyšetrovatelia si môžu od Tiposu vyžiadať Čubov notebook či mobilný telefón, aby získali dáta a porovnali ich s jeho verziou. Či tak už urobili, štátna akciovka zatiaľ nepovedala.
Podľa informácií Aktuality.sk polícia vedie v súvislosti s fantómovým poradcom samostatné trestné konanie. Trestné stíhanie vo veci zatiaľ nezačala.

Sudkyňa o záhadnej osobe

Ešte koncom minulého týždňa pritom dozorový prokurátor na Najvyššom súde upozorňoval, že poradca Čuba je pre políciu posledné dni „nekontaktný" a teda nevedia sa s ním spojiť. Senát napokon rozhodol, že manažérov Tiposu Jána Barcziho a Miloša Preleca pošle do väzby, aby sa predišlo možnému ovplyvňovaniu svedkov.

Predsedníčka senátu Jana Serbová v odôvodnení spomenula aj záhadného poradcu. „Stíhanie je na začiatku, bude treba vypočuť tých jednotlivých pracovníkov, bude zaujímavý svedok Čuba, taká záhadná osoba, ktorá sa tam pohybuje,” vyhlásila sudkyňa. Tá sa na poradcu opýtala jeho doterajšieho priameho nadriadeneho - exriaditeľa Barcziho priamo v súdnej sieni.

Barczi stručne odvetil, že s Čubom nie je v kontakte a nemá o ňom informácie. Po pár dňoch od rozhodnutia sa napokon Čuba ukázal na polícii sám.

Tisíce mesačne

Zvláštny poradca pôsobil v Tipose od apríla 2017. Ako sa do funkcie dostal, si v minulotýždňovom telefonáte nespomenul. Odmietol však tvrdenia, že by sa s vtedajším riaditeľom Jánom Barczim priatelil a dostal sa cez neho na dobre platené miesto.

Aktuality.sk už minulý týždeň naznačili, že Čubu mal do funkcie pretlačiť niekto z predstaviteľov koaličnej strany.
Podľa hovorcu Tiposu plat poradcu zodpovedá platu riaditeľa odboru, čo je zhruba tritisíc eur mesačne. Dohromady mal tak záhadný poradca inkasovať cez 100-tisíc eur. V štátnej akciovke ho za dva a pol roka kolegovia nikdy nevideli.
Vstupnú kartu mu v Tipose vyrábali až po tom, čo podozrenia v lotériovom gigante začali preverovať kontrolóri ministerstva financií.

Čo presne Čuba pre Tipos údajne robil nám v minulotýždňovom telefonáte iba naznačil. Napokon to odmietol oficiálne komentovať s tým, že je viazaný mlčanlivosťou, a to aj po tom, čo na vlastnú žiadosť ukončil pracovný pomer.
„… skončením pracovného pomeru nemá za následok zánik povinnosti zamestnanca dodržiavať mlčanlivosť o informáciách dôvernej povahy vyplývajúcich z môjho pracovného pomeru a z príslušných právnych predpisov,” napísal v oficiálnej odpovedi.

Všade, len nie v Tipose

Keď kontrolóri ministerstva financií na jar preverovali, čo poradca pre spoločnosť vlastne robí, do rúk sa im dostal celý zoznam aktivít. Medzi nimi „spracovanie analýzy z pohľadu transparentnosti, monitorovanie legislatívy Slovenska, ale aj zahraničia v oblasti hazardných hier“ či „kontrola dodržiavania legislatívy“ v priestoroch herní. Exporadca pre redakciu ale poprel, že by mal právne vzdelanie.

„Čítam, učím sa,“ reagoval na otázku, či a ako si doplnil vedomosti, keď desaťročia pôsobil v Spojených štátoch.

Ani viacerí dlhoroční zamestnanci Tiposu poradcu nikdy na vlastné oči nevideli. Napísali o tom v anonymnom liste ministrovi financií ešte na jar tohto roka. Kým Čuba poberal v Tipose plat takmer trojnásobne vyšší ako priemerná mzda na Slovensku, známy bol skôr v kruhoch zahraničných Slovákov.

Je vydavateľom magazínu Slovák v Amerike a aj členom výkonného výboru Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ), kde ho označili ako Milana Čubu z USA. Ten pritom tvrdí, že v Spojených štátoch už nežije.

Aj v čase jeho oficiálneho pôsobenia v Tipose ho zachytili objektívy fotoaparátov na rôznych iných akciách v úlohe predstaviteľa združenia či vlastných projektov. Ako člen delegácie v marci rokoval s ministrom zahraničných vecí, v Amerike ho zasa odfotili v tesnej blízkosti prezidentky Zuzany Čaputovej na Festivale slovenského dedičstva v septembri tohto roka. Čuba ho spoluorganizoval, od štátu na to dostal 20-tisíc eur.

Bývalého riaditeľa Tiposu Jána Barcziho sme sa opakovane pýtali, prečo si vybral na jedno z dvoch miest pre poradcov práve Čubu, či ide o dosadenú známosť nejakého politika. Odpoveď na konkrétne otázky nikdy neprišla.

5fotiek v galérii
Prezidentka Zuzana Čaputová a Milan Čuba na Festivale slovenského dedičstva v septembri 2019
Zdroj: Aktuality.sk/FB Milan Cuba (Slovak v Amerike)

Manažéri vo väzbe

Exriaditeľ Barczi je dnes väzobne stíhaný spolu s bývalým šéfom IT odboru Milošom Prelecom. Muži totiž podľa polície nenahlásili možné pranie špinavých peňazí cez hráčske kontá.

Skupina zhruba 140 hráčov roky zneužívala elektronický systém Tiposu, a to tak, že peniaze si vložili na hráčsky účet a bez riadnej hry si ich preposlali na súkromný účet v banke. Týmto spôsobom sa podarilo preliať až 27 miliónov eur. Peniaze pritom mohli pochádzať aj z trestnej činnosti.

Muži sú obvinení aj za to, že porušili takzvanú povinnosť pri správe cudzieho majetku. Štát totiž podľa polície prišiel o 650-tisíc eur na poplatkoch za vyššie spomínané vklady na hráčske účty napriek tomu, že špekulanti riadne nehrali a nestávkovali.

Obom im hrozí desať až pätnásť rokov väzenia, aktuality.sk

X X X

Názor: Prečo nedostávate vianočné odmeny?

Marcela Bošková: Z krásnej myšlienky 13. a 14. platov sa nakoniec zrodilo smutné legislatívne fiasko. Zamestnávatelia dlhodobo upozorňujú, že ich mzdové náklady sú vysoké. Zamestnanci majú zase pocit, že ich čisté mzdy sú nízke. Pritom obe tieto skupiny majú pravdu.

Štát ako nenásytná čierna diera

Príčinou vysokých mzdových nákladov a zároveň nízkych čistých miezd je štát. Ten nastavil podmienky tak, že si cez odvody a dane berie 45 % z toho, čo zamestnanec mesačne vyprodukuje. Znamená to toľko, že ak chodí zamestnancovi na bankový účet suma 900 eur, jeho zamestnávateľ mu platí 1 600 eur.

Ako je možné, že mu firma platí 1 600 eur, avšak on reálne dostáva iba 900?

Dôvodom je, že rozdiel medzi týmito sumami zamestnávateľ nesmie vyplatiť na účet daného zamestnanca, ale zhltnú ho čierne diery s názvom Sociálna poisťovňa a daňový úrad. Štát teda zoberie zamestnancovi z nášho príkladu mesačne 700 eur a za to mu dá prísľub, že raz (možno) dostane dôchodok, vyšetrenie u lekára či diaľnicu do Košíc.

13. a 14. platy bez odvodov

V poslednej dobe sa objavila myšlienka s ambíciou čiastočne vyriešiť problém vysokých mzdových nákladov zamestnávateľov a nízkych čistých príjmov zamestnancov.

Podstatou bolo, že ak by zamestnávateľ vyplácal dvakrát ročne odmeny, nebudú sa z nich platiť odvody a dane.
Z krásnej myšlienky sa nakoniec zrodilo smutné legislatívne fiasko. Dôvodom bolo to, že podmienky pre oslobodenie boli nastavené bez zohľadnenia reality, potrieb a možností zamestnávateľov.

Ukážme si to na príklade 14. platu. V prvom rade však malé upozornenie. Oficiálne nejde o žiadny 14. plat, ale o odmenu pri príležitosti vianočných sviatkov. Aby mohla byť takáto odmena oslobodená od daní a odvodov, musí byť zamestnanec v zamestnaneckom pomere aspoň štyri roky.

Ďalej odmena musí byť minimálne vo výške priemerného mesačného platu. Ďalej odmena musí byť v mzdovom účtovníctve zachytená v mesiaci november a reálne musí byť zaslaná na účet zamestnanca v mesiaci december.
A nakoniec, zamestnanec musel dostať aj 13. plat (ktorý sa mimochodom oficiálne nazýva odmena pri príležitosti letných dovoleniek), ktorý navyše musel splniť svoje vlastné podmienky pre oslobodenie.

Diabol sa skrýva v detailoch

Ak niečo z podmienok nebolo dodržané, nárok na oslobodenie od daní a odvodov nie je. Ak sú splnené všetky podmienky, nárok na oslobodenie síce je, ale bez daní a odvodov bude len časť odmeny v sume 500 eur. A presne v tomto je háčik.
Ak chce zamestnávateľ vyplatiť zvýhodnené vianočné odmeny, ich výška musí byť v hodnote priemernej mzdy.

Väčšina zamestnávateľov jednoducho nemá dodatok zdrojov na dodatočný plat. Štát síce ponúka zamestnávateľom úsporu na odvodoch, avšak tá je v praxi iba necelých 180 eur, keďže sa počíta iba z časti odmeny, a nie z celého 14. platu.
Ukážme si to na príklade nášho zamestnanca s čistou mzdou 900 eur, kde mal zamestnávateľ celkové mzdové náklady v sume 1 600 eur.

Ak zamestnávateľ poskytne 14. plat, jeho celkové mzdové náklady stúpnu z 1 600 eur až na 3 000 eur. Ide teda nárast skoro o 50 %, pričom jeho úspora na odvodoch je smiešnych 180 eur.

Nechajme dobrú myšlienku, zrušme nezmysly

Čo malo byť cieľom legislatívy týkajúcej sa 13. a 14. platov? Malo ísť o to, aby sa umožnilo zamestnávateľom vyplácať zamestnancom odmeny bez odvodov a daní?

Ak áno, tak tomu vytvorme podmienky. Vyhoďme zo zákona všetky nesplniteľné nezmysly ohľadne minimálnej výšky odmien, termínov ich vyplatenia či dĺžky trvania pracovného pomeru. Ponechajme jednoducho možnosť, že odmeny v úhrnnej výške napr. 500 či 1 000 eur za kalendárny rok nebudú podliehať odvodom a daniam.

Išlo by o jednoduché riešenie, ktoré rozviaže zamestnávateľom ruky a zamestnancom prinesie vytúžené vyššie čisté mzdy.
Marcela Bošková, autorka je daňová poradkyňa, aktuality.sk

X X X

Na palube ruskej lietadlovej lode Admirál Kuznecov vypukol požiar

Predpokladá sa, že príčinou požiaru, ktorý vypukol v rozvodnej sekcii, je porušenie bezpečnostných opatrení pri zváraní.
Na jedinej ruskej lietadlovej lodi Admirál Kuznecov, na ktorej vykonávajú v prístave v Murmansku opravy, vypukol vo štvrtok požiar. Informovali o tom ruské médiá.

Požiar na lodi sa rozšíril na plochu 600 metrov štvorcových, uviedla agentúra Interfax.
Agentúra TASS píše o ploche 120 metrov štvorcových a najmenej šiestich zranených, jeden z nich je vo vážnom stave. Ďalej uvádza, že v čase vypuknutia požiaru bolo na lodi 400 robotníkov, všetci boli evakuovaní.

Predpokladá sa, že príčinou požiaru, ktorý vypukol v rozvodnej sekcii, je porušenie bezpečnostných opatrení pri zváraní.
Lietadlovú loď Admirál Kuznecov opravujú v prístave Murmansk od októbra 2017. V októbri 2018 došlo k jej poškodeniu, keď na jej palubu spadol žeriav.

Admirál Kuznecov bol spustený na vodu v roku 1985. V roku 2016 sa zapojila do vojny v Sýrii, kde ruské letectvo podporuje sýrskeho prezidenta Bašára Asada, aktuality.sk

X X X

Ako štát bojuje proti dezinformáciám? Blaha v SAV, Zem a vek v ponuke pošty

Slovenská akadémia vied sa na veľtrhu pýšila aj štvoricou kníh od Ľuboša Blahu, ktorého neskôr vyzvalo predsedníctvo na dobrovoľný odchod. V ponuke Slovenskej pošty zas figuruje konšpiračný magazín.

Slovenská akadémia vied (SAV) sa nedávno striktne dištancovala od facebookových vyjadrení Ľuboša Blahu, ktorý dlhodobo šíri na sociálnej sieti nenávistné statusy a dezinformácie. Presnejšie, urobilo tak predsedníctvo našej kľúčovej vedeckej inštitúcie. Ústav politických vied SAV, kde je poslanec zamestnaný, Blahu podržal.

Blaha pritom nedávno bodoval aj v stánku SAV na najväčšom knižnom veľtrhu na Slovensku, ktorý navštívili tisíce ľudí. V sekcii vydavateľstva akadémie sa nachádzala hneď štvorica jeho titulov. Jedna z kníh prezentovaných na veľtrhu pritom vyšla s finančnou podporou niekdajšieho vrcholného politika Smeru a mládežníckej organizácie najsilnejšej vládnej strany.
Vedenie SAV v tom problém nevidí, keďže na Bibliotéke boli prezentované aj iné, „určite menej kontroverzné a snáď aj hodnotnejšie publikácie SAV“. Prečo v prípade Blahu šlo hneď o štyri publikácie, nevedno. SAV sa bráni, že vedecké diela recenzuje, ale necenzuruje.

Akadémia, ktorej ústavy dostanú od štátu každoročne desiatky miliónov eur, je rozhodujúcou verejnou inštitúciou, zabezpečujúcou akademický neuniverzitný výskum na Slovensku a platformou pre spoluprácu a rozvoj najlepších vedcov Slovenska.

Blaha na veľtrhu

V bratislavskej Inchebe sa každý rok počas jesene koná najväčší knižný veľtrh na Slovensku, kde vydavateľstvá pred Vianocami prezentujú svoju knižnú produkciu. SAV na populárnom veľtrhu prezentovala aj knihy Antiglobalista, Európsky sociálny model, Späť k Marxovi a Matrix kapitalizmu.

Autorom titulov je vedecký pracovník Ústavu politických vied SAV a poslanec Národnej rady Ľuboš Blaha, ktorý sa na sociálnej sieti prezentuje najmä útočnými statusmi, straší verejnosť osvedčenou „zbraňou“ maďarského premiéra Viktora Orbána – finančníkom Georgom Sorosom a šíri dezinformáce.

Naposledy rozvíril hladinu videom o prokurátorovi špeciálnej prokuratúry Tomášovi Honzovi, ktorý vydal minulý týždeň pokyn na trestné stíhanie Blahovho straníckeho šéfa Roberta Fica. Blaha označil prokurátora za „sopliačika“, bez dôkazov ho obvinil z neobjektívnosti a klamal o jeho veku. Zverejnil tiež fotografiu jeho tváre, hoci podľa zákona nemožno vyhotovovať obrazové snímky tváre alebo bydliska prokurátora bez jeho súhlasu.

Peniaze od smerákov

Blaha pritom nesedí len v poslaneckej lavici. Má aj 14-percentný úväzok v SAV. Pod jej záštitou vydal nielen publikáciu financovanú z grantu Vedeckej grantovej agentúry ministerstva školstva a SAV (VEGA), ale aj knihu financovanú z peňazí vrcholového politika Smeru a Mladých sociálnych demokratov.

VEGA ako poradný orgán ministerstva a SAV pri rozdeľovaní finančnej podpory z rozpočtu odobrila viacročný projekt „Stratégia transformácie spoločnosti v kontexte civilizačnej analýzy“, na ktorý smerovali v súčte tisíce eur. Z týchto peňazí sa financovala aj jedna z Blahových kníh.

Ďalší z Blahových titulov zas vyšiel vďaka spomínanej finančnej podpore niekdajšieho predsedu parlamentu Pavla Pašku (Smer-SD), ktorému Blaha robil podľa svojich slov poradcu. Vydanie knihy podporila aj spomínaná mládežnícka organizácia Smeru.

Rozpory v SAV

Kým Predsednícto SAV pred pár dňami vyzvalo Blahu, aby „zvážil svoje ďalšie pôsobenie na Ústave politických vied SAV“ a začalo konanie pred Etickou komisou SAV, jeho domovský ústav stojí za ním.

Riaditeľ Ústavu politických vied SAV Peter Dinuš tvrdí, že „vyjadrenie predsedníctva zamieňa politické pôsobenie Blahu s jeho vedeckou činnosťou na pôde akadémie“. „Som toho názoru, že SAV musí zostať apolitickou inštitúciou, že nemá dochádzať k prenášaniu politických sporov, a to špeciálne počas predvolebnej kampane do akadémie.“

Dinuš, okrem iného zodpovedný riešiteľ projektu, v rámci ktorého vydal Blaha svoju odbornú publikáciu, považuje Blahové politické názory a výskum na pôde SAV za dve rozdielne veci. Faktom je, že Blahov facebookový účet je označený „ako volebná kampaň vedená politickou stranou Smer-SD“.

Predsedníctvo SAV, ktoré označilo Blahove statusy na Facebooku za „dehonestujúce a pre SAV neprijateľné“, však argumentuje, že poslanec Blaha je zamestnancom Ústavu politických vied SAV a aj preto ho verejnosť spája s touto dôveryhodnou inštitúciou (SAV). „Statusy a vyjadrenia poslanca Blahu sú v priamom rozpore s vedeckou činnosťou SAV“, argumentuje Predsedníctvo SAV.

Podpredseda SAV pre 3. oddelenie vied Miroslav Morovics potvrdzuje, že predsedníctvo „neteší spájanie výstredností pána poslanca so SAV“. Možnosti zasiahnuť sú však podľa neho obmedzené, keďže zamestnanci sú v priamom pracovnoprávnom vzťahu s ústavmi a inými organizáciami SAV, ktoré sú samostatné právne subjekty, a nie s akadémiou ako celkom.

Na otázku, či sú Blahove knihy tým najlepším z portfólia akadémie, poznamenal, že „ak by produkciu SAV prezentovali len uvedené štyri tituly, určite by to nepovažoval za vhodnú a výstižnú prezentáciu“. Zároveň upozornil na iné tituly a výsledky z dielne akadémie: „Je ich celý rad aj s pozoruhodným domácim či zahraničným pozitívnym ohlasom.“
Okrem poslaneckej práce a 14-percentného úväzku na SAV Blaha podľa majetkového priznania ku koncu roka 2018 pôsobil aj na Akadémii policajného zboru a Vysokej škole Danubius.

Konšpirácie v katalógu pošty

Hoci na riziká šírenia konšpirácií a propagandy na tzv. altenatívnych weboch a v konšpiračných médiách upozorňujú viaceré európske bezpečnostné služby vrátane Slovenskej informačnej služby, štát stále hľadá cesty, ako im efektívne čeliť. V niektorých prípadoch však môže fungovať ako distribučný kanál.

Dezinformácie si môžu Slováci objednať na Slovenskej pošte, ktorej stopercentným vlastníkom je štát. V katalógu s približne osemsto položkami sa nachádza aj jedna z vlajkových lodí dezinformačnej scény Zem a vek s nasledovnou anotáciou „mesačník šíriaci utajované informácie bez cenzúry“. V skutočnosti ide o konšpiračné médium, ktorého šéfredaktor Tibor Rostas čelí obvineniu z rozširovania extrémistických materiálov a hanobenia rasy.

Ako presne vzniká katalóg Slovenskej pošty a kto konkrétne rozhoduje o jeho obsahu, sme sa nedozvedeli. Hovorkyňa Slovenskej pošty Eva Rovenská uviedla, že katalóg má na starosti príslišné oddelenie štátneho podniku. Nevedno tak, či sa v ponuke nachádzajú všetky tituly vychádzajúce v aktuálnom čase na Slovensku. V zozname periodickej tlače ministerstva kultúry je viac ako 1700 položiek, pričom čosi viac ako tisícka spadá do kategórie periodík s celoslovenskou pôsobnosťou.

Faktom je, že magazín na pultoch Slovenskej pošty nenájdete. Pošta v tomto prípade funguje ako distribútor periodika pre predplatiteľov. Obdobnú zmluvu má podpísanú aj s ďalšími vydavateľmi. Otázkou zostáva, kto by mal o ponuke Slovenskej pošty rozhodovať, aby sa zamedzilo podozreniam z cenzúry.

V minulosti na kritiku konšpiračných médií zareagoval obchodný reťazec Billa, ktorý stiahol Zem a Vek z pultov svojich predajní, aktuality.sk

X X X

Šéf Slovenskej akadémie vied: Museli sme sa od Blahu dištancovať, sme povinní chrániť naše dobré meno

Málokedy sa Slovenská akadémia vied dostala do centra pozornosti do takej miery ako v týchto dňoch.
Predseda SAV Pavol ŠAJGALÍK v rozhovore pre Aktuality.sk vysvetľuje, prečo sa vedci práve teraz ozvali voči tomu, ako sa prezentuje poslanec Smeru-SD Ľuboš Blaha.

Prečo sa Predsedníctvo SAV rozhodlo vydať stanovisko, ktorým ste sa dištancovali od činnosti poslanca Smeru-SD Ľuboša Blahu na sociálnej sieti práve teraz?

Verejnosť dlhodobo vníma poslanca Blahu ako zamestnanca Slovenskej akadémie vied (SAV). Dlhodobo spája SAV s jeho facebookovými statusmi a jeho vyjadreniami.

My sme tento problém nezačali riešiť teraz, ale už v lete tohto roku, keď to nebolo ešte také vypuklé. Snažili sme sa problém posunúť na Etickú komisiu SAV a dali sme už vtedy všeobecné vyhlásenie, že to riešime.

Medzitým plynul čas a tlak verejnosti sa voči nám stupňoval. Pravdepodobne to súvisí s vyššou intenzitou vyjadrení pána poslanca. A keďže SAV je apolitická vedecká inštitúcia a požíva dosť vysokú dôveru v spoločnosti, spájaním so statusmi poslanca Blahu sme vťahovaní do politickej roviny.

Prečo ste sa ale rozhodli konať práve teraz?

Začal výrazne narastať počet podnetov, e-mailov či esemesiek, ktoré žiadali, aby SAV prijala nejaké stanovisko. Preto sme sa rozhodli od vyjadrení pána Blahu dištancovať. Našou primárnou povinnosťou je chrániť dobré meno SAV.
A ako ste si všimli, my nerozporujeme obsah jeho statusov. Hovoríme len toľko, že poslanec Blaha je spájaný so SAV, vďaka čomu sa dostávame do negatívneho svetla. Rozhodli sme sa vyjadriť. Nič viac, nič menej.
My nebránime poslancovi Blahovi robiť jeho politickú agendu a kariéru. My totiž ani nemáme žiadne právne prostriedky, ako voči nemu postupovať. Chceme len, aby nás ľudia oddelili od jeho statusov.

Hovoríte, že ste kvôli tomu dostali viacero podnetov, aby ste v tejto veci konali. O akom množstve takýchto podnetov zvonka hovoríme?

Pred časom to boli jednotky, v posledných dňoch to už ale boli desiatky. Píšu nám napríklad slovenskí vedeckí pracovníci zo zahraničia, ktorí nás kvôli tomu začali spochybňovať ako vedeckú inštitúciu.
A to sú pritom ľudia, o ktorých máme záujem, aby sa na Slovensko vrátili. Nemôžeme dovoliť, aby sme v očiach týchto ľudí, ako aj v očiach verejnosti vystupovali tak, že nakoniec v nás stratia dôveru.

Čo týmto slovenským vedcom pôsobiacim v zahraničí najviac prekážalo na spôsobe komunikácie Ľuboša Blahu na sociálnej sieti?

Vyplýva to z neznalosti štruktúry SAV. Prevládal u nich totiž názor, že keď niekto poškodzuje dobré meno inštitúcie, malo by voči nemu konať predsedníctvo, že má dosah na takého človeka. Žiadali nás preto, aby sme ho personálne riešili alebo vyvodili nejaké právne konzekvencie. Veľmi ťažko sa mi vysvetľuje, že to nie je možné v právnej rovine. Ja môžem len požiadať riaditeľa daného ústavu, aby zaujal stanovisko.

Spomínali ste, že ste to chceli riešiť aj na Etickej komisii SAV. Tam ste s týmto návrhom neuspeli?

Etická komisia je orgán, ktorý je demokratický a jeho zvažovanie a posudzovanie stavu vecí trvá nevyhnutný čas. Komisia Predsedníctvu SAV ešte neposkytla konkrétny výstup a tento problém je stále v riešení.

Kedy by teda stanovisko etickej komisie mohlo byť známe?

Myslím, že teraz sa konanie komisie prudko urýchlilo (úsmev). Vo štvrtok máme zasadnutie Predsedníctva SAV, kde vyzvem jej predsedu, aby sme dostali ich stanovisko v krátkom čase.

Kto inicioval stanovisko, ktoré ste v utorok zverejnili?

Bolo to kolektívne vzopätie, ktoré súviselo s tým, že SAV bola viac a viac spájaná s jeho vyjadreniami, ako aj to, že pribúdali kritické názory zo Slovenska aj mimo neho. Aj medzi Predsedníctvom SAV sa tak zvyšovala potreba vyjadriť sa. Vznikol text, ktorý pripomienkovala väčšina členov predsedníctva, bolo to kolektívne dielo.

Mal niekto aj výhrady voči finálnej podobe vyhlásenia?

Všetky stanoviská boli podporné. Len jeden člen predsedníctva sa zdržal k finálnej podobe vyhlásenia.

Snažili ste sa kontaktovať aj poslanca Blahu?

S poslancom Blahom sme sa nesnažili spojiť. Predsedníctvo SAV nemá s poslancom pracovno-právny vzťah. Navyše jeho pracovný pomer v SAV je špecifický. On je totiž podľa zákona uvoľnený na výkon verejnej funkcie a vo vzťahu k nemu som ja ako predseda SAV len občan ako každý iný.

Jediné, čo sme mohli urobiť, je, že sme diskutovali s predsedom vedeckej rady ústavu, kde pán Blaha pôsobí. Zaujíma nás totiž aj jeho vedecká činnosť. Vždy sme ale došli k bodu, že nemáme na neho priamy právny dosah. Keď sa však začala verejná mienka otáčať voči SAV ako celku, museli sme ako predsedníctvo chrániť jej dobré meno.
Ministerka školstva Martina Lubyová vo štvrtok reagovala, že „SAV by zo zákona mala byť apolitická inštitúcia, a preto by nemala používať politické aktivity ľudí ako argumenty v pracovno-právnom vzťahu“.

Súhlasím úplne s tým, že SAV je apolitická inštitúcia. Preto sa nevyjadrujeme k politike v akejkoľvek oblasti. Ale svoje dobré meno musíme jednoducho chrániť. Z našej strany to preto bola úplne apolitická reakcia, aby nás nikto nemohol cez poslanca Blahu vťahovať do politického zápasu.

Šéfka rezortu školstva hovorila aj to, že „pracovno-právny vzťah nie je možné rušiť z titulu názorových nezhôd“. Ak tomu ale správne rozumiem, vy tvrdíte, že neriešite obsah, ale formu statusov poslanca Blahu?

Áno. Preto sme ho len vyzvali, aby zvážil svoje pôsobenie v SAV, keďže je spájaný s našou inštitúciou. Nepovedali sme mu, že má odstúpiť. Môže sa rozhodnúť slobodne, ako uzná za vhodné.

S - pomínali ste, že ste hodnotili aj vedeckú činnosť Ľuboša Blahu. Za tie roky, ktoré je v politike, publikoval niečo v odbornej oblasti?

Priznám sa, že som v stredu videl zoznam jeho publikácií, podľa ktorého bol aktívny predovšetkým v roku 2014. Za posledné obdobie vydal len monografiu v roku 2018.

Ku kvalite sa vyjadriť nemôžem. Povedal by som to ale asi tak, že ak svojimi publikáciami významnou mierou prispieval k hodnoteniu ústavu politických vied, tak v tej ostatnej akreditácii, ktorú robil medzinárodný panel, tento ústav nedopadol veľmi dobře, aktuality.sk

X X X

Ruský plyn z Ukrajiny zrejme nepritečie. Štát chystá krízový scenár

Plynová kríza, teda prerušenie dodávok plynu z Ruska cez Ukrajinu na Slovensko podobne ako v januári 2009, je pravdepodobná. Uviedol to po stredajšom rokovaní vládneho kabinetu šéf Ministerstva hospodárstva (MH) SR Peter Žiga (Smer-SD).

„Je to viac pravdepodobné ako nie. Koncom roka 2019 totiž exspiruje kontrakt medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý bol desaťročný a vznikol za predchádzajúcej plynovej krízy v roku 2009,“ priblížil minister hospodárstva SR.
Potečie v januári na Slovensko ruský plyn cez Ukrajinu?

MH SR sa na situáciu podľa Žigu pripravuje. „V pondelok 16. decembra budeme mať stretnutie aj s kompetentnými inštitúciami, teda so Slovenským plynárenským priemyslom (SPP), so spoločnosťou SPP-Distribúcia, ako aj so spoločnosťou Nafta týkajúce sa zásobníkov (plynu). Bude to u nás na ministerstva hospodárstva,“ oznámil.
Aj na základe stretnutia tzv. Normandskej štvorky to podľa Žigových slov nevyzerá, že by sa rokovania pohli k tomu, aby boli úspešne uzavreté a aby sa kontrakt ohľadom dodávok plynu buď obnovil alebo predĺžil.

„V tejto chvíli to teda vnímam tak, že sme skôr bližšie ku kríze, teda k tomu, že Rusi zastavia plyn cez Ukrajinu a my budeme musieť použiť všetky tie opatrenia, na ktorých sme 10 rokov pracovali. Budeme musieť zabezpečiť dodávky plynu pre slovenské domácnosti a pre slovenské podniky,“ dodal Žiga.

O plynovej kríze z roku 2009 je podľa súčasného vedenia ministerstva hospodárstva Slovensko pripravené na prípadné zastavenia alebo obmedzenia dodávok plynu tak, aby bol zabezpečený plyn pre odberateľov na Slovensku.
„Sieť dodávok plynu je diverzifikovaná, pričom vieme dovážať plyn aj inými trasami, respektíve z iných častí Európy,“ uviedol prednedávnom pre agentúru SITA hovorca ministra hospodárstva Maroš Stano. V oblasti energetickej bezpečnosti je teda podľa rezortu hospodárstva Slovensko na krízové situácie pripravené neporovnateľne lepšie ako pred desiatimi rokmi.

Dodávka zemného plynu pre slovenských odberateľov bude aj v prípade vypuknutia plynovej krízy zabezpečená hlavne na základe zmlúv jednotlivých dodávateľov plynu pôsobiacich na Slovensku. V prípade vypuknutia plynovej krízy sa môžeme podľa ministerstva spoľahnúť aj na zásoby plynu v podzemných zásobníkoch, ktoré prevádzkujú firmy Nafta, Pozagas a SPP Storage. Ich celková kapacita je 4,66 miliardy metrov kubických.

Pomôže reverzný tok

Slovensko sa môže spoľahnúť už aj na viacero nových plynovodných prepojení s okolitými krajinami, ktoré pred desiatimi rokmi chýbali. V rámci prepojenia slovenskej a českej prepravnej siete vykonali prepravné spoločnosti technické opatrenia, ktoré umožnia reverzný tok plynu z Českej republiky na Slovensko. Denne sa môže týmto reverzom prepraviť

67 miliónov metrov kubických plynu.

Reverzný tok plynu môže Slovensko využiť aj z Rakúska. Kapacita tohto plynovodného prepojenia je 23 miliónov kubíkov denne. V prípade mimoriadnych núdzových situácií by bolo možné využiť aj funkčné prepojenie na úrovni distribučných sietí Kittsee – Petržalka. Od roku 2015 je v prevádzke aj plynovod medzi Slovenskom a Maďarskom. Týmto plynovodom by mohlo na naše územie denne prúdiť päť miliónov metrov kubických plynu.

Na Slovensku je v súčasnosti viac ako 1,5 milióna odberateľov plynu vo všetkých spotrebiteľských segmentoch. Najvýznamnejším dodávateľom plynu je spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Dodávku zemného plynu má zabezpečenú na základe dlhodobej zmluvy s ruskou spoločnosťou Gazprom Export. Uvedenú zmluvu firmy podpísali v novembri 2008 s platnosťou od 1. januára 2009 na obdobie 20 rokov.

Rokovania Moskvy a Kyjeva pokračujú

Prezidenti Ruska a Ukrajiny počas mierových rokovaní v Paríži diskutovali aj o novej zmluve o dodávkach plynu, ale dohodu sa im nepodarilo dosiahnuť. Informovala o tom v utorok ruská vláda. „Zatiaľ nemôžeme povedať, že sa našlo riešenie tohto problému,“ vyjadril sa pred novinármi hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal, že obe krajiny sa dohodli na „pokračovaní rokovaní“ o tejto problematike.

Prvá a zatiaľ jediná plynová kríza zasiahla Slovensko v januári 2009. Úplné zastavenie dodávok zemného plynu na Slovensko z Ruska cez Ukrajinu trvalo zhruba dva týždne. Redukcia zásobovania bola dôsledkom dlhodobého sporu medzi Kyjevom a Moskvou týkajúceho sa cien plynu./agentury/

X X X

Slováci v zahraničí majú už len necelý mesiac na vybavenie žiadosti potrebnej na to, aby mohli voliť v parlamentných voľbách. Rezort vnútra aj mestské úrady očakávajú najväčší nápor pred Vianocami a krátko po sviatkoch.
V posledných parlamentných voľbách volilo zo zahraničia poštou viac ako 17-tisíc Slovákov, podľa odhadov ďalších 30-tisíc pricestovalo a volilo priamo na Slovensku. O voľbu poštou zo zahraničia treba požiadať do 10. januára budúceho roka.

Doterajší počet žiadostí naznačuje rastúci záujem o hlasovanie. Vyplýva to z údajov ministerstva vnútra aj mestského úradu v Petržalke - najväčšieho slovenského sídliska.

Pomáha aj nová aplikácia, ktorá vytvorí žiadosť a odošle ju na e-mail podľa miesta trvalého pobytu voliča. „Kebyže sa mám sama trápiť s písaním a tvorením žiadosti, asi by som sa do toho nepustila,“ hovorí Petra žijúca v dánskom Odense, ktorá už žiadosť vyplnila.

Do zahraničia odišla v roku 2012 za štúdiom, po skončení školy si tam našla aj prácu. Voliť poštou bude druhýkrát. Jediné, čo jej chýba, je spätná väzba — teda, že daný úrad obdržal jej hlas. „Človek sa nemôže 100 percent spoľahnúť na poštu a list sa môže vrátiť,“ hovorí pre Aktuality.sk.

Cestovanie by ich stálo stovky eur

Ak by chcela Petra prísť osobne, stálo by ju to veľa času aj peňazí. „Lístok na vlak, na letisko a späť, spiatočná letenka z Kodane do Viedne a autobusový lístok z Viedne do Brezna a následne späť. Celý výlet by ma stál cca 150-200 eur,“ vypočítava potenciálne náklady.

Aj napriek tomu, že sa zúčastní volieb, nemá pocit, že by sa politici zaujímali o našincov v cudzine. „Nemyslím si, že nová vláda zvýši úsilie v starostlivosti o krajanov,“ dodala.

Cestovať domov kvôli voľbám neplánuje ani Matúš. Ten počas zimnej sezóny pracuje v rakúskom lyžiarskom stredisku, vzdialenom 700 kilometrov od hraníc. Domov sa kvôli práci nedostane ani na Vianoce.

„Ak by som chcel ísť voliť domov, musel by som si vybaviť tri dni voľna, čo je tu dosť ťažké a cesta by ma stála asi 100 eur domov 100 eur naspäť. Minimálne,“ tvrdí ďalší našinec. Voliť však neplánuje ani poštou. Nevie, koho by krúžkoval a podľa vlastných slov ani nemá energiu informácie popri práci hľadať a študovať.
Viac ako 5 percent voličov

Z 5,4 milióna obyvateľov Slovenska má právo voliť zhruba 4,5 milióna ľudí. V zahraničí žije podľa údajov zo zdravotných poisťovní, ktoré majú najlepší prehľad o ľuďoch, ktorí žijú dlhodobo mimo domoviny, približne 300-tisíc ľudí. To je viac než päť percent oprávnených voličov.

No hoci ide o veľkú skupinu, pre strany nie je príliš zaujímavá.

„Preferencie Slovákov v zahraničí budú rozptýlené naprieč celým politickým spektrom. V zahraničí sú rôzne vrstvy spoločnosti, od študentov, cez vysokopostavených úradníkov medzinárodných organizácií, po robotníkov v stavenom priemysle. Nemyslím si preto, že by to výrazne niektorej strane pomohlo, respektíve poškodilo; možno len v jednotkách percent,“ vysvetľuje volebný expert Daniel Kerekeš.

Aj keď v najbližších voľbách budú pre viaceré strany otázkou prežitia dokonca desatiny percenta, medzi vysťahovalcami sa budú hlasy loviť len veľmi ťažko.

Koľko Slovákov volí zo zahraničia?

Rok Počet voličov, ktorí zaslali návratnú obálku z cudziny

2006 3 427
2010 5 861
2012 7 051
2016 17 278

O Slovákoch v zahraničí vieme málo

Okolo 100-tisíc Slovákov žije podľa odhadov vo Veľkej Británii a ešte viac v Česku. Je to jedna z mála konkrétnejších informácií, ktoré máme o rodákoch v cudzine.

„O mnohých Slovákoch v zahraničí vlastne nič nevieme. Nevieme ani presne koľko ich je, kde sú a podobne. Cieliť na nich akúkoľvek kampaň by bolo veľmi náročné. Ich náklady na voľbu sú tiež vysoké, čo znižuje ich motiváciu voliť, čo je ďalšia prekážka ich mobilizácie zo strany politikov,“ pokračuje Kerekeš.

Mnohí Slováci v zahraničí apelujú na úrady, aby sa dalo voliť elektronicky alebo na miestnych zastupiteľstvách. Elektronizáciu nateraz vládni predstavitelia odmietajú aj kvôli obavám o heckerský útok či falšovanie hlasov. Ani voľba na zastupiteľských úradoch by neodstránila všetky problémy.

Slovensko totiž nemá zastupiteľské úrady vo všetkých krajinách. Navyše vo veľkých krajinách by podľa odborníkov bolo neefektívne a nákladné zriadiť volebnú miestnosť, keďže voliči by aj tak museli za ňou ďaleko cestovať.
O voľbu poštou zo zahraničia treba požiadať do 10. januára budúceho roka. Vytvoriť žiadosť môžu voliči aj cez webovú aplikáciu združenia Srdcom doma.

Volič s trvalým pobytom na Slovensku musí poslať žiadosť o voľbu poštou obci, kde má trvalý pobyt. Volič bez trvalého pobytu na Slovensku musí žiadosť v listinnej podobe doručiť na adresu odboru volieb, referenda a politických strán Ministerstva vnútra SR. Elektronickú žiadosť treba posielať na emailovú adresu volby@minv.sk.

Ak bude žiadosť v poriadku, voličovi prídu najneskôr 35 dní pred dňom konania volieb na adresu miesta pobytu v cudzine úradne opečiatkovaná obálka, hlasovacie lístky, návratná obálka označená heslom „VOĽBA POŠTOU - ELECTION BY MAIL“ s predpísanými adresami a poučenie o spôsobe hlasovania, aktuality.sk

X X X

Demisia ministerky Kalavskej bola doručená do kancelárie prezidentky

Demisia ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej bola doručená do kancelárie prezidentky SR. Agentúru SITA o tom informoval hovorca prezidentky Zuzany Čaputovej Martin Strižinec.

Ministerka zdravotníctva sa rozhodla podať demisiu na začiatku týždňa. Najväčší problém mala Andrea Kalavská podľa jej slov s Robertom Ficom. Informovala o tom v stredu po rokovaní vlády s tým, že demisiu sa rozhodla podať najmä pre neho. Šéfka rezortu podľa jej slov neľutuje, že do politiky išla, je to podľa nej výborná skúsenosť.

Jej prioritným cieľom na ďalšie obdobie je byť lekárkou. „Nikdy nehovor nikdy, ale viac ma to ťahá do medicíny,“ konštatovala. So stranou Smer-SD však už pravdepodobne podľa jej slov do politiky nepôjde./agentury/

X X X

Marek Vagovič: Komunizmus a fašizmus sú rovnaké zlo, súdruh konšpirátor

Lucia Nicholsonová z SaS pripravuje trestné oznámenie na najukričanejšieho smeráckeho trolla Ľuboša Blahu. Dôvodom je propagácia komunizmu ako zločineckej ideológie. Už bolo načase. Strana Roberta Fica sa od svojho vzniku hrdo hlásila k tradícii SNP. V jej radoch sú však aj politici, ktorí obdivujú prezidenta slovenského štátu Jozefa Tisa.

Samotný predseda Smeru tvrdí, že je kovaný ľavičiar/sociálny demokrat. To mu však nebráni verejne obhajovať extrémistické názory kotlebovca Milana Mazureka.

Hra na ideológiu

Zdanlivo schizofrenický postoj má jednoduché vysvetlenie. Fico je vždy tým, čo práve potrebuje – a čo môže jeho strane priniesť hlasy. Dôchodcov aj fašistov. Na ideológiu to hrá len naoko. Po vražde Jána a Martiny už nikto nepochybuje, že v skutočnosti je len správcom akciovky, ktorá sa spriahla s oligarchiou aj mafiou.

V snahe politicky prežiť bude v predvolebnej kampani hlásať čokoľvek, aby sa zachránil. A nadbiehať masám zľava aj sprava, lebo mu už nič iné nezostáva. Smeru totiž prirodzenou cestou ubúdajú starší voliči ako kedysi Mečiarovi. Potrebuje ich preto nahradiť a medzi mladými je teraz v kurze Kotleba.

Nula celých nula

S Blahom je to podobné ako s Ficom. Aj on sa tvári ako rodený ľavičiar, o pozornosť publika sa však dlhodobo uchádza aj úplne protichodnými postojmi. Z jeho ukričaných výrokov a gest navyše trčí póza – a snaha provokovať za každú cenu. O ideológiu ide až na poslednom mieste, očividná je najmä ambícia zaujať.

S tým rozdielom, že Blaha by bol bez Smeru nula celých nula. Zrejme by žil z našich daní ako podpriemerný akademik, ktorého názory by nikto nebral vážne. Aj Fico platí v politike falošnými mincami, pričom jeho výtlak je neporovnateľne väčší ako v prípade užitočného idiota a smeráckeho trolla Blahu.

Napriek tomu sa treba na chvíľu pristaviť aj pri agende, ktorou zamoruje verejný priestor poslanec, ktorého meno sa v príčetných kruhoch obvykle nevyslovuje.

Rovnaký meter

Nejde ani tak o jeho konšpirácie, sorosoviny či latentný antisemitizmus, ktorým sa chce zapáčiť antisystému. Fašisti ho aj tak voliť nebudú, tí majú svojho vodcu. Blaha si navyše dáva pozor, aby neprekročil hranicu tak prvoplánovo ako Mazurek. Jeho „myšlienky“ sú o čosi sofistikovanejšie, aby neskončil ako naivný kotlebovec.

Blaha je však menej ostražitý, keď propaguje komunizmus ako zločineckú ideológiu – a zľahčuje jeho obete. Hoci to robí už roky, doteraz nad tým každý mávol rukou.

Trestné oznámenie, ktoré chce naňho podať Lucia Nicholsonová z SaS, môže byť preto užitočným príspevkom do diskusie, čo je ešte prípustné a čo už nie. Väčšina spoločnosti je totiž citlivá na prejavy pravicového extrémizmu, pričom už existuje aj precedens pri jeho potláčaní (odsúdenie Mazureka, stíhanie Fica). No pokiaľ ide o obhajobu ľavicového extrémizmu, ten je z nepochopiteľných príčin dlhodobo tolerovaný, hoci aj na jeho šíriteľov už máme zákon.

Príliš nežní

Komunizmus je totiž bez najmenšieho zaváhania rovnaké zlo ako fašizmus. Ak to súdruh Blaha nechápe, mali by mu to konečne vysvetliť policajní vyšetrovatelia. Pán poslanec sa bude zrejme brániť slobodou prejavu podobne ako Mazurek či Fico. Aj by sme ich poľutovali, keby ju nezneužívali na vlastné politické ciele.

Zlu v akejkoľvek podobe sa však treba postaviť včas a čelom, kým nie je neskoro. Inak nám tu potichu vyrastie generácia, pre ktorú sú obidva izmy rovnako cool.

Otázka je, či ako spoločnosť nechytáme mačku za chvost. S komunistami sme sa totiž mohli vysporiadať už v roku 1989 – ako s fašistami po druhej svetovej vojne.

Napríklad zákazom vykonávať verejné funkcie. No keďže sme boli až príliš nežní, dnes sa tu trápime s dedičmi zločineckých ideológií typu Blaha. Viva la revolucion, aktuality.sk

X X X

Verejná správa má dostať strop na výdavky, žiadne míňanie navyše

Ministerstvo financií navrhuje na budúci rok limitovať verejné výdavky tak, aby sa dosiahol štrukturálny deficit na úrovni 0,5 % hrubého domáceho produktu. Znamená to, že výdavky verejnej správy nebudú môcť v roku 2020 prekročiť 39,326 miliardy eur. Je to reakcia na výrazné odchýlenie od smerovania k vyrovnanému rozpočtu, ktoré ministerstvo financií vôbec prvý raz konštatovalo pri hodnotení plnenia pravidiel za rok 2018. Ministerstvo preto navrhlo spustiť korekčný mechanizmus, ktorým je práve limit na verejné výdavky.

Rezort financií predloží návrh limitu výdavkov na posledné tohtoročné rokovanie vlády v stredu 18. decembra. Limit výdavkov pritom vychádza zo schváleného rozpočtu verejnej správy na rok 2020. „Znamená to, že subjekty verejnej správy nebudú môcť minúť viac, než majú schválené v rozpočte. Okrem toho rezort financií zverejní v máji a auguste budúceho roka monitoring plnenia výdavkového limitu,“ uvádza ministerstvo. Ak vládny kabinet navrhnutý limit neschváli, bude musieť Národnej rade SR odôvodniť svoje rozhodnutie.

Pri takto stanovenom výdavkovom limite sa pritom podľa rezortu predpokladá, že sa postará o korekciu celého výrazného odchýlenia z roku 2018 už v budúcom roku. „V rámci hodnotenia plnenia výdavkového limitu sa budú zohľadňovať prípadné zmeny vo výdavkoch krytých príjmami z Európskej únie a výdavkoch, ktoré nie sú súčasťou rozpočtu z metodických či zákonných dôvodov,“ dodáva ministerstvo s tým, že tieto výdavky na základe predchádzajúceho vývoja predstavujú dodatočných 1,02 mld. eur.

Limit na verejné výdavky je korekčným mechanizmom na základe hodnotenia plnenia pravidla o vyrovnanom rozpočte, ktoré je súčasťou európskych fiškálnych pravidiel, takzvaného fiškálneho kompaktu. Ministerstvo financií v novembri vôbec prvýkrát konštatovalo, že Slovensko sa v roku 2018 odchýlilo od cesty k strednodobému cieľu, teda polpercentnému štrukturálnemu deficitu.

Urobilo tak však až na základe nových údajov a tiež jesennej notifikácie údajov z Eurostatu. V predbežnom hodnotení plnenia pravidla vyrovnaného rozpočtu za rok 2018 z júna tohto roka totiž konštatovalo iba nevýrazné odchýlenie od cesty k strednodobému cieľu a korekčný mechanizmus spustiť nenavrhovalo. Iného názoru však už v lete bola rozpočtová rada, ktorá plnenie pravidla vyrovnaného rozpočtu taktiež hodnotí. Tá totiž už vtedy konštatovala, že rozpočtové výdavky Slovenska rástli vlani prirýchlo a treba preto korekčný mechanizmus spustiť./agentury/

X X X

Banskobystrický kraj poskytne Prešovu finančnú pomoc vo výške 50 000 eur

Jednomyseľne to schválili krajskí poslanci na štvrtkovom zastupiteľstve v Detve. Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) poskytne mestu Prešov 50 000 eur na odstránenie následkov tragickej udalosti po výbuchu plynu v bytovke na Mukačevskej ulici.

Jednomyseľne to schválili krajskí poslanci na štvrtkovom zastupiteľstve v Detve. Obete tejto tragickej udalosti si poslanci BBSK na začiatku rokovania uctili minútou ticha. „Veríme, že touto pomocou zmiernime následky tejto tragickej udalosti, ktorá zasiahla do života tamojších ľudí,“ uviedol pri predložení návrhu predseda BBSK Ján Lunter, aktuality.sk

X X X

Genocídu Arménov uznala aj horná komora Kongresu USA

Podobne ako ešte v októbri Snemovňa reprezentantov, aj Senát amerického Kongresu schválil vo štvrtok uznesenie, ktorým formálne uznal vyvražďovanie Arménov v Osmanskej ríši z rokov 1915 - 1917 za genocídu. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

Očakáva sa, že opakovane pozdržané schválenie tohto dokumentu Senátom znova rozhnevá Turecko. To popiera, že by sa Turci v spomínanom období dopustili systematického vyvražďovania, a zabitých Arménov označuje za obete prvej svetovej vojny.

Uznesenie schválené predtým Snemovňou reprezentantov presadzoval v Senáte politik opozičnej Demokratickej strany Robert Menendez. Proces viackrát zablokovali spojenci republikánskeho prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa, ktorý sa snaží o zblíženie s Tureckom a tamojším náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom. Erdogan počas novembrovej návštevy v Bielom dome varoval, že „istý historický vývoj a obvinenia sú využívané na zničenie“ americko-tureckých vzťahov.

Uznesenie Kongresu stanovuje, že politikou Spojených štátov je „pripomínať si arménsku genocídu prostredníctvom oficiálneho uznania a venovania pamiatky“. Súčasťou tejto politiky má byť aj „odmietanie snáh o zaangažovanie alebo iné zapojenie vlády Spojených štátov do popierania arménskej genocídy alebo akejkoľvek inej genocídy“.
Ankara krátko po odhlasovaní Senátom reagovala, že uznanie genocídy vystavuje americko-turecké vzťahy riziku.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan zase uznesenie označil za „víťazstvo spravodlivosti“.

Za arménsku genocídu sa označuje hromadné vyvražďovanie Arménov jednotkami osmanských Turkov z rokov 1915 – 1917. Podľa arménskych zdrojov si masakry a deportácie Arménov v Osmanskej ríši v týchto rokoch vyžiadali až 1,5 milióna mŕtvych. Turecká strana pripúšťa bilanciu 300 000 – 500 000 obetí, pričom odmieta označovať vtedajšie udalosti za genocidu. /agentury/