iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Petr Bárdy: Obvinenie Fica je vlastne žalostne smutné

Obvinenie Roberta Fica si mnohí vedia predstaviť pri výrazne závažnejších prípadoch, ako je podpora Mazurka.
Milan Mazurek bol odsúdený za extrémistické výroky proti Rómom. Najvyšší súd potvrdil, že Milan Mazurek je vinný z hanobenia rasy, národa a presvedčenia. Je to úmyselný trestný čin.

Do toho sa zrazu vložil Robert Fico. Nakrútil video, v ktorom odznelo: „Mazurek povedal to, čo si myslí takmer celý národ. A ak popravíte niekoho za pravdu, urobíte z neho národného hrdinu. Ak má byť rozsudok Najvyššieho súdu meradlom toho, čo je pri výrokoch na adresu Rómov trestným činom, to rovno môžu orgány činné v trestnom konaní vojsť do ktorejkoľvek krčmy na Slovensku a všetkých hostí, vrátane ležiacich psov, pozatvárať."

Dnes NAKA oznámila, že Roberta Fica obvinili z trestných činov hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti v súbehu s trestným činom schvaľovania trestného činu. Za to, že podporil odsúdeného extrémistu Mazurka a šíril to prostredníctvom sociálnych sietí.

Pripomeňme ešte, že Fico v „podpornom" videu na obranu Mazurka hovoril, že podobné rozsudky môžu kotlebovcom pomôcť, aby percentuálne narástli. Pokiaľ toto platí a novodobý extrémistický martýr Mazurek skutočne pomáha kotlebovcom v získavaní podpory verejnosti, rovnako to môže fungovať aj v prípade Smeru.

Robert Fico sa sám pričinil o to, aby lákal nacionalistického voliča. Je to jeden zo základných pilierov jeho politiky. Už v roku 2001 mal Fico obavy, „aby robenie detí nebolo spôsobom obživy rómskych rodín" Alebo, že „robia deti, lebo chcú peniaze. Ak nezastavíme populačný rast, o desať rokov tu máme problém."

V časoch, keď vládol so Slotom a Mečiarom (2006-2010), verbálne viackrát útočil na maďarskú menšinu na Slovensku. Prebral rétoriku Slotu a v podstate mu vykastroval stranu. Ľavicoví nacionalisti odišli z SNS do Smeru.
Aj preto sa Fico s radosťou chopil protimigračnej agendy. Aj preto sa išiel prezentovať spoločne s Robertom Kaliňákom a Tiborom Gašparom do osady pri Moldave nad Bodvou, kde 19. júna 2013 viac ako 60 policajtov fyzicky zaútočilo na približne tri desiatky ľudí - vrátane žien a detí.

Čiže extrémistický Ficov postoj k Rómom je konzistentný už roky. A politicky mu to pomáha.
Jeho dnešné obvinenie sa v kontexte tohto celého javí ako dobrý marketing pre Smer. Ruku na srdce. Kým Mazurkove výroky o Rómoch nepochybne naplnili skutkovú podstatu trestného činu hanobenia rasy, národa a presvedčenia, Ficove výroky vo videu podobne neznejú. Ani zďaleka nie.

Navyše, po mizernej obžalobe spackanej generálnym prokurátorom Jaromírom Čižnárom, ktorá fakticky neumožnila rozpustenie ĽSNS, po oslobodzujúcich rozsudkoch pre Stanislava Mizíka (ĽSNS), ktorý (ne)vedel robiť na počítači a teda podľa súdu nemoho napísať antisemitský status, je obvinenie Fica skôr na smiech.

Stíhanie Fica si navyše mnohí vedia predstaviť pri výrazne závažnejších prípadoch. Lenže, tam, kde by ho mali vyšetrovať, tam sa veci zametali a zametajú pod koberec. Robert Fico riadil krajinu v časoch obrovských rabovačiek, korupčných škandálov, úpadku zdravotníctva a školstva. V časoch, keď si organizovaný zločin podal ruku s Úradom vlády. V časoch, keď zavraždili investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ktorý presne o tomto písal.

Robert Fico je výrazným spôsobom zodpovedný za prehlbovanie korupcie v súdnictve, justícii, na polícii. Za vplyv oligarchov na najvyššiu politiku.
To, že je obvinený za podporu Mazurka na Facebooku, je v kontexte tohto všetkého vlastne žalostné, aktuality.sk

X X X

Súhlasíme s Ficom, tvrdia smeráci po obvinení šéfa strany z podpory extrémizmu

Vyjadriť sa k obvineniu z podpory extrémizmu je pod Ficovu úroveň, pred médiá tak nepredstúpil. Poslanci Smeru-SD sa dnes večer postavili za straníckeho šéfa, ktorého vyšetrovateľ NAKA obvinil z trestných činov hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti v súbehu s trestným činom schvaľovania trestného činu.

Samotný Fico sa ale pred novinárov nepostavil. Podpredseda strany Juraj Blanár tvrdí, že sa tak rozhodol preto, lebo je pod jeho úroveň, aby takýmto spôsobom obhajoval sám seba. „Smer-SD nikdy nekomentoval výroky orgánov činných v trestnom konaní. Avšak pri tomto nemôžeme byť jednoducho ticho," vyhlásil Blanár.

Smeráci vidia sústredený útok na stranu

Smeráci sa ústami zástupcov strany Juraja Blanára, Jána Podmanického, Erika Tomáša či Ľuboša Blahu vyjadrili, že stoja za tým, čo Fico povedal. Podľa nich ich stranícky šéf využil slobodu slova.

„Orgány činné v trestnom konaní robia kroky, ktoré významným spôsobom okliešťujú sloboda slova. Ak stihneme stíhať politikov za ich názory, je to koniec Slovenskej republiky. Je to nová totalita," tvrdí poslanec Smeru-SD Ján Podmanický, ktorý v minulosti napísal doslov k básňam o prezidentovi fašistického Slovenského štátu Jozefovi Tisovi.

Podmanický tiež naznačil, že za niektorými rozhodnutiami prokurátorov a policajtov stoja novinári ako hybná sila, ktorá ich vedie k začatiu trestného stíhania.

Smeráci preto avizovali, že zvolajú mimoriadny branno-bezpečnostný výbor, kde si chcú vypočuť dôvody od policajného prezidenta, špeciálneho prokurátora či generálneho prokurátora, prečo polícia obvinili ich šéfa.
„Vyhodnocujeme to tak, že ide o súčasť sústredeného útoku na Smer-SD a proti predsedovi Robertovi Ficovi," vyhlásil Blanár.

„Ak stíhate Fica, stíhajte aj nás“

„Len komentoval rozsudok Najvyššieho súdu a navyše povedal, že ho rešpektuje. Robil len to, čo na dennej báze robia opoziční kolegovia,“ obraňoval lídra Smeru-SD jeho poradca Erik Tomáš.
Stíhaní by podľa neho mali byť politici z konkurenčných strán, ako napríklad líder Progresívneho Slovenska Michal Truban, ktorý prednášal študentom o drogách.

Podľa Ľuboša Blahu nemôže byť politik stíhaný za názor. Vyjadril sa, že ak chcú policajti stíhať Fica, mali by stíhať aj zvyšných straníkov zo Smeru-SD.

Podobne reagoval aj Martin Glváč, ktorý komunikoval s obžalovaným Mariánom Kočnerom. Prokurátorovi odkázal, že ak stíha Fica za názor, nech začne aj ostatných smerákov, ktorí súhlasia s názorom Fica, aktuality.sk

X X X

ĽSNS bráni Fica: šéfa Smeru prenasledujú na objednávku podobne ako Mazureka

Igor Matovič tvrdí, že Fico s obvinením aj odsúdením rátal. Podľa neho sa tak chce priblížiť voličom Kotlebu.
Keď sa predseda Smeru Robert Fico pred dvoma mesiacmi verejne zastal odsúdeného Milana Mazureka z ĽSNS, kotlebovcov to prekvapilo. „Pán Fico je predstaviteľ tejto vlády a táto vláda je dosť proti nám. Nevieme, čo tým sleduje, ale o takéto vyjadrenia nestojíme ani ich nepotrebujeme,“ hovoril poslanec Rastislav Schlosár.

Dnes, keď NAKA Fica obvinila z extrémizmu a schvaľovania trestného činu, Kotlebova strana lídra Smeru bráni.
Hovorca ĽSNS Ondrej Ďurica tvrdí, že majú informácie, podľa ktorých ide vo veci stíhania Fica o politickú objednávku na pokyn najvyšších miest prokuratúry.

„Ide o paralelu a rovnaký scenár ako v prípade prenasledovania nášho bývalého poslanca Milana Mazureka a predsedu našej strany Mariana Kotlebu,“ hovorí Ďurica pre Aktuality.sk.

Podmanický: Sloboda slova je ohrozená

Poslanec Smeru Ján Podmanický si nemyslí, že by sa Fico dopustil trestného činu a verí, že ak sa vec dostane až pred súd, rozsudok bude objektívny.

Kroky polície podľa Podmanického smerujú k ohrozovaniu slobody slova a demontáži demokratického zriadenia. „Stíhať politikov a občanov za ich výroky je v demokratickom štáte neprípustné,“ dodal.

Podmanický tiež očakáva, že prokuratúra bude rovnako postupovať aj voči tým politikom, ktorí verejne schvaľovali činy odsúdeného poslaneckého asistenta Filipa Rybaniča, ktorý nahliadol do účtov Roberta Kaliňáka.
Rovnakú argumentáciu zvolil aj ďalší zákonodarca z radov Smeru Marián Kéry. Tiež poukazuje na to, že polícia mala konať aj v prípade politikov, ktorí verejne schvaľovali čin Rybaniča, za ktorý bol právoplatne odsúdený.

Na Ficovej podpore Mazurekovho vyjadrenia, za ktoré bol odsúdený, však nevidí nič zlé. Zároveň však dodal, že on osobne by sa Mazureka nikdy nezastal. „Určite si to nezaslúži, tým, ako sa správal v minulosti, aké boli jeho skutky a postoje. Už len to video, ako tam hulákal na tých cudzincov, ktorí sa strachovali, padali tam kamene a polícia ich musela ochraňovať,” hovorí Kéry.

No podľa jeho slov mala polícia konať za celkom iné skutky ako za tie, za ktoré bol Mazurek odsúdený. „V minulosti pán Mazurek spáchal oveľa horšie skutky, ktoré mu prešli,” dodal poslanec Smeru.

Matovič: Fico vedel, čo robí

Most-Híd sa predsedu svojho koaličného partnera nezastal. „Rovnosť pred zákonom a spravodlivosťou v každej demokratickej spoločnosti by mala byť samozrejmosťou. Ako i to, že politici a politické strany rešpektujú konanie vyšetrovateľa a rozhodnutie prokurátora, ako v prípade Milana Mazureka, tak v prípade Roberta Fica,” reagovala hovorkyňa Mosta Klára Magdeme.

Na obvinenie Fica už reagoval aj šéf OĽaNO Igor Matovič. Fico ako docent trestného práva podľa neho veľmi dobre vedel, že schvaľovaním trestného činu Mazureka sa sám dopustí trestného činu.

„Napriek tomu to vypočítavo spravil, lebo vedel, že za tento skutok bude obvinený, obžalovaný a odsúdený. A to všetko s cieľom, aby sa pred voľbami priblížil k voličom Mariána Kotlebu,“ reaguje Matovič.

Šéf Obyčajných ľudí očakáva, že vyšetrovatelia a prokurátori po voľbách vyšetria aj trestné činy, za ktoré Robert Fico vo väzení aj reálne skončí, aktuality.sk

X X X

Vyše trištvte milióna Francúzov demonštrovalo proti dôchodkovej reforme

Počas štrajku proti dôchodkovej reforme vo Francúzsku krotili demonštrantov policajti – 5. decembra 2019

Protestné zhromaždenia sa konali v približne 70 mestách.

Do pochodov a zhromaždení proti dôchodkovej reforme vo Francúzsku sprevádzaných štrajkom sa vo štvrtok zapojilo viac ako 806.000 ľudí. Uviedlo to francúzske ministerstvo vnútra. Zhromaždenia sa konali v asi 70 mestách a sprevádzal ich aj štrajk, ktorý paralyzoval cestnú, železničnú i leteckú dopravu a prejavil sa aj v sektore školstva či energetiky. Odborári, ktorí štrajk a protesty zvolali, informovali o 1,5 milióne účastníkov.

Väčšina akcií mala podľa televízie LCI pokojný charakter, ale v Paríži museli policajti použiť slzotvorný plyn, aby rozohnali skupinu výtržníkov, ktorá prevrhla a podpálila nákladné auto so stavebným mechanizmom, ničila pouličné bezpečnostné kamery a rozbíjala výklady a okná. Celkovo bolo v Paríži zadržaných najmenej 80 ľudí.
Slzotvorný plyn polícia nasadila aj proti davu demonštrantov v meste Lille, uviedol portál LCI.

Práca z domu či voľno

Situáciu v krajine počas dňa monitoroval krízový štáb vlády. Premiér Édouard Philippe ocenil prístup občanov, ktorí pre štrajk v doprave dali prednosť práci z domu alebo si vzali voľno, čo sa pozitívne prejavilo na hustote áut na cestách najmä v metropolitnej oblasti Paríža. Vyzdvihol tiež prístup organizátorov štrajku a verejných zhromaždení, keďže s výnimkou
Paríža nedošlo k závažným incidentom.

Štrajk v doprave bude pokračovať aj v piatok. Letecká spoločnosť Air France oznámila zrušenie 30 percent vnútroštátnych a približne desať percent medzinárodných letov. Upozornila však súčasne cestujúcich na možné meškania letov, pričom dodala, že môže dôjsť aj k rušeniu letov. Air France očakáva problémy v leteckej doprave ešte aj v sobotu.
Verejná doprava v Paríži bude v súvislosti so štrajkom obmedzená aj v piatok: podobne ako vo štvrtok v obvyklom režime bude premávať metro len na dvoch linkách. Ďalších desať liniek bude úplne odstavených.

Obmedzenia aj v piatok

Doprava na železničných tratiach bude v piatok tiež „veľmi obmedzená“, informovala štátna železničná spoločnosť SNCF. V rámci metropolitnej oblasti Paríža bude zabezpečených len 30 percent spojov. Pokiaľ ide o rýchlovlaky triedy TGV, spojenia budú veľmi obmedzené. Podobná situácia bude aj v medzinárodnej vlakovej doprave, pričom smerom do Švajčiarska, Talianska, Nemecka a Španielska nebudú vypravené žiadne vlaky.

Agentúra AFP informovala, že okrem kontinentálneho Francúzska sa protesty vo štvrtok konali aj v niekoľkých zámorských departementoch, napríklad v meste Saint-Denis na ostrove La Réunion.

Vláda prezidenta Emmanuela Macrona ešte nezverejnila konkrétnu podobu svojho návrhu dôchodkovej reformy, avšak avizovala, že na to, aby bol systém finančne udržateľný, budú musieť Francúzi odchádzať do dôchodku neskôr. Ohlásená reforma vyvolala vlnu nevôle nielen medzi štátnymi zamestnancami, ale aj ľuďmi pracujúcimi v súkromnom sektore.

Súčasný časovo neobmedzený štrajk, ktorý môže trvať niekoľko dní, pripomína podľa AFP konfrontáciu vlády s odbormi o budúcnosť dôchodkového systému z roku 1995. Štátna moc vtedy nakoniec v dôsledku tri týždne trvajúcich protestov ustúpila, aktuality.sk

X X X

Putin je pripravený rokovať s USA: Bude obmedzenie strategických zbraní platiť aj naďalej?

Ruská federácia je pripravená ešte do konca roka a bez predbežných podmienok predĺžiť platnosť Zmluvy o obmedzení strategických útočných zbraní (START). Podľa agentúry TASS to vo štvrtok vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin.
Na stretnutí so zástupcami ministerstva obrany Putin vyhlásil, že chce "opätovne potvrdiť pozíciu Ruskej federácie: Rusko je pripravené okamžite, čo najskôr, tesne pred koncom tohto roka, bez akýchkoľvek podmienok, predĺžiť zmluvu START-3".
Uviedol tiež, že ide o jeho oficiálne vyhlásenie, ktoré zverejnil, aby predišiel dezinterpretácii tejto pozície Ruska. Putin pripomenul, že platnosť zmluvy START-3 sa čoskoro skončí. "Všetky naše návrhy na predĺženie platnosti tejto zmluvy (START-3) sú na stole, zatiaľ sme nedostali od partnerov žiadnu reakciu," dodal Putin podľa TASS.

Turecký parlament schválil spornú dohodu: Líbyjská vláda je pobúrená

Zmluva New START/SNV-III bola Moskvou a Washingtonom uzavretá v roku 2010. Podpísali ju vtedajší prezidenti USA a Ruska - Barack Obama a Dmitrij Medvedev. Dokument bude platiť do 5. februára 2021. Podľa dohody môže byť jeho platnosť predĺžená o päť rokov.

Putin preto už niekoľkokrát vyzval Spojené štáty na začatie rokovaní o novej zmluve. Washington však o to podľa agentúry AFP prejavuje len malý záujem.

Rusko i Spojené štáty vo februári odstúpili od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF). Stalo sa tak po tom, ako sa vzájomne obvinili z jej porušovania. Zmluva, ktorú v roku 1987 podpísali vtedajší lídri Spojených štátov a bývalého Sovietskeho zväzu, obom stranám zakazovala okrem iného výrobu, skúšky alebo vlastníctvo jadrových a konvenčných rakiet s plochou dráhou letu, ktoré majú dolet 500 - 5500 kilometrov a sú odpaľované z pevniny.

Desivý odhad USA: Počas protestov v Iráne mohlo zomrieť viac ako tisíc ľudí

Ruský prezident prišiel so svojím dnešným vyhlásením deň po tom, ako sa v Británii skončil vrcholný summit NATO, ktorého účastníci potvrdili, že Rusko stále predstavuje hrozbu. Agentúra AFP dodala, že Putinovo vyhlásenie sa súčasne objavilo deň po tom, ako sa v zahraničnom výbore Snemovne reprezentantov USA v stredu rokovalo o dôležitosti zmluvy

Námestníčka generálneho tajomníka NATO Rose Gottemoellerová, ktorá v minulosti pôsobila ako zástupkyňa ministra pre kontrolu zbrojenia a medzinárodnú bezpečnosť na americkom ministerstve zahraničných vecí, podľa AFP varovala, že bez zmluvy START by sa "veci mohli drasticky a rýchlo zmeniť" a prípadne doviesť Spojené štáty aj k "strategickej kríze", nový čas

X X X

Hlavný podozrivý z vraždy novinárky Caruanovej-Galiziovej vedel o vývoji vyšetrovania

Maltskú novinárku zabili pred dvoma rokmi bombou v aute.

Podnikateľ Yorgen Fenech, ktorý je hlavným podozrivým v prípade vraždy maltskej novinárky Daphne Caruanovej-Galiziovej, vo štvrtok pred maltským súdom vyhlásil, že bývalý poradca premiéra Josepha Muscata mu poskytoval podrobnosti o vyšetrovaní prípadu. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP.

Magnát Fenech, ktorého zatkli v druhej polovici novembra, keď sa na svojej jachte pokúšal opustiť krajinu, vo štvrtok povedal, že bývalý šéf úradu maltskej vlády Keith Schembri mu poskytoval podrobné pokyny, čo povedať polícii, keby sa ho pýtala na vraždu novinárky Caruanovej-Galiziovej.

Fenech na súde vysvetlil, že so Schembrim sa poznajú od detstva. „Zverovali sme sa jeden druhému a stretávali sme sa zo dvakrát do týždňa,“ uviedol. „Neustále ma, v reálnom čase, informoval o podrobnostiach vyšetrovania,“ dodal.
Podľa agentúry AFP Fenech uviedol, že tieto informácie Schembri svojho času získaval údajne od hlavného vyšetrovateľa prípadu novinárkinej vraždy Keitha Arnauda.

Vopred informovaný

Takto bol Fenech vopred informovaný aj o zatknutí Vincenta Muscata a bratov Alfreda a Georgea Degiorgiovcov, ktorí sú obvinení z prípravy, nastraženia a aktivovania bombovej nálože v aute, ktorá pred dvoma rokmi zabila známu investigatívnu novinárku.

Nové odhalenia vo vyšetrovaní vraždy investigatívnej novinárky otriasli politickou scénou na Malte. O funkciu už prišiel Schembri i minister cestovného ruchu Konrad Mizzi a premiér Muscat bol donútený oznámiť, že podá demisiu. Stane sa tak v januári budúceho roku. Odchod z funkcie oznámil aj minister hospodárstva Chris Cardona, ktorý uviedol, že "sám seba suspenduje".

Kritici premiéra obviňujú, že marí spravodlivosť, aby chránil svojich politických spojencov a spolupracovníkov.

Vinu popiera

Minulý týždeň maltská prokuratúra obvinila Fenecha zo spolupáchateľstva v prípade vraždy novinárky, spoluviny v súvislosti s výbuchom bomby, ktorá ju usmrtila, a členstva v zločineckej organizácii. Samotný Fenech vinu vo všetkých bodoch obžaloby poprel.

Novinárku Caruanovú-Galiziovú, ktorá písala protikorupčný blog, viedla vyšetrovanie škandálu Panama Papers na Malte a bola ostrou kritičkou maltskej vlády, zabila v októbri 2017 bomba nastražená v jej aute. Jej smrť krajinou otriasla a vyvolala protesty. Caruanová-Galiziová z korupcie obviňovala aj Schembriho a exministra Mizziho, aktuality.sk

X X X

Turci schválili spornú dohodu o morských hraniciach s Líbyou

Dohoda sa týka vojenskej spolupráce a spolupráce v oblasti bezpečnosti a námorného práva. Turecký parlament vo štvrtok odobril spornú dohodu o morských hraniciach v oblasti Stredozemného mora, ktorú dosiahlo Turecko a líbyjská vláda podporovaná OSN. Informovala o tom agentúra AP.

Zákonodarcovia podporili dohodu, ktorá Turecku umožní prístup do ekonomickej zóny v oblasti Stredozemného mora a odmietli námietky Cypru, Egypta, Grécka a konkurenčnej mocenskej základne v Líbyi.

Dokument podpísali minulý týždeň v Istanbule turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a premiér medzinárodne uznanej líbyjskej vlády národnej jednoty Fájiz Sarrádž. Dohoda sa týka vojenskej spolupráce a spolupráce v oblasti bezpečnosti a námorného práva.

Porušenie medzinárodného práva

Dohoda vyvolala pobúrenie v líbyjskom parlamente, ktorý sídli vo východnej časti krajiny a je prepojený s Líbyjskou národnou armádou (LNA) vedenou Chalífom Haftarom. Zákonodarcovia dohodu označili za „zjavné porušenie“ bezpečnosti a zvrchovanosti Líbye a tvrdia, že Turecku udeľuje právo na využívanie líbyjského vzdušného priestoru, vôd a takisto im povoľuje budovať vojenské základne na líbyjskom území.

Cyprus, Egypt a Grécko dohodu o hraniciach označili za porušenie medzinárodného práva. Svoju rolu v tomto spore zohráva aj ťažba zemného plynu vo výlučnej ekonomickej zóne v blízkosti Cypru, ktorý je členskou krajinou EÚ, či obavy z porušenia zbrojného embarga uvaleného na Líbyu.

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis povedal, že o tejto a ďalších záležitostiach medzi Gréckom a Tureckom hovoril s Erdoganom v stredu na okraji summitu NATO. Obaja lídri podľa neho pripustili nezhody.

Chaos v Líbyi

Líbya sa zmieta v chaose od roku 2011, keď tam bol za pomoci NATO zosadený dlhoročný vodca Muammar Kaddáfí. Chaos prerástol v roku 2014 do ozbrojeného konfliktu, v ktorom proti sebe stoja na jednej strane sily verné medzinárodne uznanej vláde a parlamentu a na strane druhej jednotky generála Chalífu Haftara. Proti obom vedú ozbrojený boj islamisti a ich spojenci.

Haftar v roku 2014 vyhlásil vojnu islamským militantom v meste Benghází. Získal si tým podporu mnohých Líbyjčanov nespokojných s politickým a bezpečnostným chaosom, ktorý v ich krajine zavládol v roku 2011 po zosadení a zabití Muammara Kaddáfího.

Kým Saudská Arábia, Egypt a Spojené arabské emiráty podporujú Haftara, ktorý v apríli spustil ofenzívu v snahe zmocniť sa Tripolisu a vyhnať odtiaľ bojovníkov lojálnych medzinárodne uznanej vláde, Turecko a Katar otvorene podporujú Haftarovho rivala Fájiza Sarrádža, predsedu svetom uznávanej líbyjskej vlády.

Grécko - člen NATO podobne ako aj Turecko - udržiava so svojím susedom - Tureckom - veľmi krehký vzťah. Turecko sa totiž okrem iného stalo bránou do Európy pre tisíce žiadateľov o azyl snažiacich sa dostať na grécke ostrovy a odtiaľ do iných krajín EÚ, aktuality.sk

X X X

Zola Mikeš: Únia i Slovensko musia presadzovať reformu NATO

Namiesto osláv ukážka politických rozporov. Asi takto by sa dal zhodnotiť samit k 70-emu výročiu NATO v Londýne. Vzhľadom na počet a vážnosť tých rozporov medzi jednotlivými členskými štátmi aliancie sa nedá dúfať, že časom vymiznú. A tak aliancia, ak má prežiť, potrebuje nutne reformu.

Prezident Emmanuel Macron len nedávno vyjadril názor, že NATO sa nachádza v stave mozgovej smrti. Až také vážne to nebude, ale diagnóza možného ochrnutia organizmu aliancie nie je vylúčená.

Turecko ako problém

Macron má pravdu v tom, že najproblematickejším členom aliancie je Turecko. Jeho vydieranie pred londýnskym samitom, že Ankara nepodporí obranu pobaltských republík a Poľska v prípade útoku Ruska, ak ostatné členské štáty aliancie nepodporia jeho pohľad na Kurdov ako teroristov, treba brať vážne. A to napriek tomu, že ho neskôr na samite „odvolal“. Dôležité je, ako by sa v prípade napadnutia zachoval.

Spoliehať sa na jeho slová pritom nemožno. Veď Erdogan sa nerozpakoval postaviť na odpor ani USA, keď napriek svojim sľubom nakúpil raketový systém S-400 práve od Ruska.

Samozrejme fakt, že Erdogana treba brať vážne ešte neznamená, že by aj Macron a celá únia mali hodiť Kurdov cez palubu tak, ako to spravili Donald Trump a Spojené štáty. Kurdi boli a sú najefektívnejšími bojovníkmi proti teroristom z Islamského štátu, ktorý Erdoganovo Turecko ticho podporovalo.

Trump ako problém

EÚ nemôže opomenúť ani nevypočítateľnosť Donalda Trumpa a jeho vlažný postoj k článku 5 aliančnej zmluvy. Ďaľším problémom, ktorý do aliancie vnáša americký prezident, je jeho požiadavka, aby NATO bralo Čínu ako hrozbu, pričom jej vážnosť stavia na roveň ohrozenia Ruskom.

To sa dosť ťažko vysvetľuje „východným“ členom aliancie, vrátane Slovenska. Iste, pekingskí komunisti sú morálnym problémom, ale že by Čína zaútočila v Európe tak ako Rusko na Kryme či v Donbase, to je dosť nepravdepodobné.
Nemožno sa preto ubrániť dojmu, že Trump chce na v NATO riešiť obchodné spory medzi Washingtonom a Pekingom. Tie nám však môžu byť z hľadiska našej bezpečnosti ukradnuté.

Aliancia budúcnosti

A pod optikou vyššie spomenutých problémov je nutné reagovať aj na volanie amerického prezidenta po zvýšení finančných príspevkov do aliančnej pokladnice. Únia by svoje príspevky mala podmieňovať reformou NATO.
Aliancia budúcnosti by mala fungovať ako niekoľko kompatibilných skladačiek Lego, pričom únia musí mať tú svoju vlastnú. Ak Turecko alebo USA nebudú ochotné brániť niektoré z členských štátov únie, musíme mať funkčnú európsku armádu, ktorá to dokáže. Ak sa USA a Turecko pridajú, vďaka kompatibilnosti armádnych skladačiek vyššia efektivita spoločnej obrany ohrozená nebude.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg má pravdu v tom, že Európa musí prispievať viac do aliančnej pokladnice nie preto, aby potešila Trumpa, ale v záujme svojej obrany. Len dôraz by mal byť kladený nie na vyššie finančné prostriedky, ale na zabezpečenie vlastnej európskej obrany.

Ak časti organizmu aliancie ochrnú, tá naša európska musí zostať funkčná, aktuality.sk

X X X

Uhlíkové clá, letecká daň. Európa hľadá akčný plán pre klímu

Slovenská republika v rámci aktuálnych celoeurópskych debát podporuje zavedenie uhlíkového cla na hraniciach Európskej únie, zo zavedenia leteckej dane nevidí plynúť žiadne možné výhody. Uviedol to vo štvrtok v Bruseli minister financií SR Ladislav Kamenický po skončení sa zasadnutia ministrov financií EÚ (Ecofin).

Kamenický poznamenal, že jednou z hlavných tém rokovaní ministrov financií bol akčný plán v prospech klímy, konkrétne energetické dane, kde základom je myšlienka, aby boli zvýhodňované také druhy energie, ktoré sú prijateľné k životnému prostrediu.

„Teda sa budú aj viac využívať a skôr dosiahneme klimatickú udržateľnosť,“ skonštatoval minister. Ambíciou EÚ je dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu, čiže nevytvárať viac skleníkových emisií, ako ich EÚ dokáže absorbovať.

Podľa Kamenického Slovensko presadzuje zavedenie tzv. uhlíkového cla. Bolo by to clo vymáhané na hraniciach EÚ a platilo by pre krajiny ako napríklad Čína, ktorá nedodržiava všetky ekologické štandardy. „Clo by sa zaviedlo na dovoz tovarov, ktoré sú uhlíkovo náročné a nie sú priateľské k životnému prostrediu. Bolo by v prospech tých, ktorí vnútri Únie dodržiavajú ekologické štandardy,“ vysvetlil Kamenický. Dodal, že tento postoj má viacero členských krajín EÚ.

Menšia názorová jednota je pri zavádzaní leteckej dane, čiže dane z leteckého paliva. Kamenický zopakoval, že pre SR tento návrh nie je veľmi lákavý, pretože obyvatelia Slovenska väčšinou lietajú z Viedne či Budapešti a výhody takejto dane by mali iné krajiny.

„Ak sa nenájde nejaká racionálna dohoda, z ktorej by Slovensko malo príjem, ak sa nezohľadní tento fakt, tak my s takýmito návrhmi nebudeme súhlasiť,“ odkázal.

Separátnou témou ministerských rokovaní bola otázka prania špinavých peňazí, čo sa dá využiť aj pri plánovaní teroristických útokov. Kamenický spresnil, že na úrovni Ecofinu sa hľadajú cesty, ako zabrániť tomuto fenoménu.
„Veľmi dôležitá je výmena informácií medzi členskými krajinami. Slovensko takúto výmenu robí a bude ju aj naďalej podporovať,“ opísal situáciu Kamenický. /agentury/

X X X

Macronova skúška štrajkom

Francúzsky prezident Emmanuel Macron verzus nahnevané odbory. Tisíce ľudí vo Francúzsku sa zapojili do najväčšieho štrajku zamestnancov verejného sektora za uplynulé desaťročia. Proti plánovanej dôchodkovej reforme, hoci jej konkrétny návrh ešte nie je známy, štrajkovala veľká časť zamestnancov železníc a verejnej dopravy, učiteľov a zdravotníkov.

Ako dlho bude protest trvať, zatiaľ nie je jasné. Macron je podľa zdrojov televízie BFMTV odhodlaný reformu presadiť. Francúzske médiá však pripomínajú situáciu z konca roku 1995, keď expremiér Alain Juppé napokon po troch týždňoch protestov od svojej plánovanej reformy ustúpil.

Macron chce v rámci reformy zjednodušiť komplikovaný dôchodkový systém, ktorý je podľa neho nielen finančne náročný, ale aj nespravodlivý. Konkrétne plány má vláda zverejniť na budúci týždeň. Už teraz sa však veľká časť Francúzov búri pre očakávané zvýšenie veku odchodu do dôchodku, prípadne, že budú mať nižší dôchodok, ak pôjdu do dochôdku skôr ako v 62 rokoch.

Celoštátny štrajk je pre Macrona najväčšou skúškou od protestov hnutia žltých viest pred vyše rokom. Tie často sprevádzalo násilie. Napäté situácie zažívala francúzska polícia aj dnes. V Nantes zasahovala slzným plynom voči demonštrantom, ktorí útočili na poriadkové sily. V Paríži popoludní pri násilnostiach zadržali vyše 40 ľudí.

Veľké protestné zhromaždenia sa konali vo viacerých mestách, nahlásených bolo vyše 200 demonštrácií. Nepremávala väčšina regionálnych vlakov, v Paríži väčšina liniek metra, obmedzené boli niektoré lety. Nepracovali zamestnanci niektorých nemocníc, učitelia, ale aj niektorí advokáti a hasiči. Pre komplikovanú dopravu zostala zatvorená aj Eiffelova veža. Podľa francúzskeho denníka Le Figaro šlo o „čierny deň v doprave“, podľa denníka Le Monde nastala pre Macrona „hodina pravdy“.

Napriek tomu doprava úplne neskolabovala. Časť verejnej dopravy musí podľa zákona fungovať aj v čase štrajku a mnohí ľudia sa rozhodli komplikáciám s dopravou vyhnúť prácou z domu, prípadne šli na bicykli, elektrokolobežkách alebo na motorkách. Viaceré inokedy rušné vlakové stanice a preplnené vozne v Paríži zívali prázdnotou. „Je to naozaj
čudné, že tu nikoho nie je. Kde sú všetci?,“ povedal reportérke televízie France 24 na prázdnej stanici Gare du Nord nemenovaný Angličan, zvyknutý čakať v dlhom rade na to, aby sa dostal do vlaku smerom do Londýna.

Otázne je, ako dlho bude táto situácia trvať. „Tridsať rokov sa vlády snažili o reformy a neuspeli, pretože odbory mrzačili krajinu. Ľudia si s tým dokážu poradiť dnes, zajtra, ale na budúci týždeň budú znechutení,“ povedala pre Reuters 56-ročná majiteľka kaviarne Isabelle Gibalová.

Postoj Francúzov k dôchodkovej reforme je rozpoltený. Hoci podľa jedného z prieskumov verejnej mienky väčšina súhlasí s tým, že dôchodkový systém by sa mal zmeniť, podľa ďalšieho väčšina považuje protest proti dôchodkovej reforme za oprávnený.

Francúzske výdavky na dôchodky vo verejnom sektore patria k najvyšším na svete. Terajší komplikovaný dôchodkový systém rozlišuje 42 rôznych profesií, na základe ktorého môžu napríklad železničiari ísť do dôchodku skôr. Macron to chce zjednodušiť zavedením jednotného bodového systému.

„Podľa mňa má zmysel mať jednotný dôchodkový systém pre všetky profesie. Práca na železnici má svoje špecifiká ako každá iná, ale nezdá sa mi, že práca v hoteli, reštaurácii či na stavbe je ľahšia, či už fyzicky alebo z hľadiska počtu odpracovaných hodín,“ povedal pre Reuters jeden z oslovených cestujúcich. Tí, čo sa zapojili do protestov, to vnímajú inak. „Päť týždňov platenej dovolenky, štátny systém zdravotnej starostlivosti – to sme dosiahli vďaka sociálnemu boju ľudí, ktorí sa finančne obetovali, aby to pre nás dosiahli,“ povedal pre agentúru AP 41-ročný Gilles Pierre, ktorý má nárok na dôchodok ako 52-ročný a pripúšťa, že francúzsky sociálny systém je naozaj štedrý.

Štrajk vo Francúzsku

• do štrajku sa zapojili zamestnanci verejného sektora – železničiari, zamestnanci hromadnej dopravy, zdravotníci, učitelia
• štátne železnice vypravili len desatinu spojov, štrajkovalo 85 percent rušňovodičov
• nepremávala väčšina liniek parížskeho metra, hromadná doprava bola obmedzená aj v ďalších veľkých mestách – v Marseille, Lyone, Toulouse, Štrasburgu, Bordeaux, Nice
• do štrajku sa zapojilo vyše 50 percent učiteľov, v Paríži 78 percent
• v krajine bolo nahlásených vyše 250 demonštrácií, niektoré protesty sprevádzalo násilie /agentury/

X X X

Bolo to nemecké Salisbury? Berlín obviňuje Moskvu

Trvalo to takmer štvrť roka, ale augustová chladnokrvná vražda Čečenca v Berlíne nezostala bez politických dôsledkov. Prípad, ktorý už viacerí analytici označujú za nemecké Salisbury, podľa anglického mesta, kde agenti Moskvy podľa Londýna zaútočili nervovoparalytickým jedom na bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa, prerástol do diplomatického konfliktu. Dvaja čerstvo vyhostení ruskí diplomati si už v Berlíne balia kufre a Moskva avizuje odvetné kroky.

Vyšetrovanie vraždy Zelimchana Changošviliho, bývalého čečenského poľného veliteľa s gruzínskym občianstvom, prevzala tento týždeň nemecká generálna prokuratúra, čo je podľa miestnych médií jasný signál, že vyšetrovatelia podozrievajú ruské bezpečnostné služby, že stoja za týmto zločinom. Úrad v Karlsruhe sa rozhodol ujať kauzy potom, čo forenzní experti identifikovali predpokladaného vraha ako Vadima Krasikova, ktorý pricestoval do Berlína s dokladmi na meno Vadim Sokolov deň pred vraždou.

Štyridsaťročný Zelimchan Changošvili, ktorý v minulosti bojoval proti Rusom v Čečensku, prišiel o život 23. augusta. V parku neďaleko centra Berlína, v blízkosti vládnej štvrte, ho útočník z bezprostrednej blízkosti zozadu opakovane strelil do hlavy. Podozrivého Sokolova (Krasikova) krátko po čine zatkli. Stále je vo väzbe a s vyšetrovateľmi odmieta spolupracovať.

Nemecké médiá od začiatku informovali o viacerých podozrivých okolnostiach, ktoré naznačujú, že by za vraždou mohli stáť ruské alebo čečenské štátne úrady. K tomuto názoru sa teraz priklonila aj generálna prokuratúra. "Existuje dostatok faktických dôvodov domnievať sa, že vražda bola vykonaná buď na príkaz štátnych orgánov Ruskej federácie, alebo na príkaz orgánov Čečenskej republiky, ktorá je súčasťou Ruskej federácie,“ uviedla vo svojom vyhlásení.

Magazín Der Spiegel už v auguste uviedol, že podozrivý Sokolov má číslo pasu, ktoré ukazuje na napojenie na ruskú vojenskú tajnú službu GRU. Podozrivé sú ale aj ďalšie okolnosti. Generálna prokuratúra vychádza z toho, že sa Vadim Sokolov v skutočnosti volá Vadim Krasikov. Po Krasikovovi pre podozrenie z vraždy spáchanej v roku 2013 nápadne podobným spôsobom, ako bol zastrelený Changošvili, vyhlásili ruské úrady pátranie. V júli 2015 ho však bez vysvetlenia zrušili a dva mesiace po tom, čo zmazali informáciu o pátraní, vystavili osobné doklady na meno Vadim Sokolov. Podľa nemeckých médií je veľmi pravdepodobné, že hľadaného ruské úrady našli a zverbovali.

Aby Sokolov (Krasikov) získal vízum do schengenského priestoru, doplnil tento rok svoju žiadosť potvrdením zamestnávateľa – firmy ZAO RUST, kde údajne pracuje ako stavebný inžinier. Podľa ruského obchodného registra je ale firma od tohtoročného apríla v "reorganizácii“ a vlani mala jediného zamestnanca. Číslo faxu na ZAO RUST je rovnaké ako číslo na dve firmy patriace pod ruské ministerstvo obrany.

Do Berlína Sokolov (Krasikov) dorazil cez Paríž a Varšavu 22. augusta. Vyšetrovatelia pritom nemajú žiadne indície, že by bol Sokolov v Berlíne už predtým, aby obeť sledoval a čin pripravil. Je preto pravdepodobné, že to urobil niekto iný.
Changošviliho, ktorého sa už v roku 2015 v Gruzínsku niekto pokúsil zavraždiť, nemecké úrady najprv na základe informácií Moskvy registrovali ako nebezpečného islamistu, postupne ho ale prestali sledovať, pretože sa im nejavil ako podozrivý.

Kremeľ kategoricky popiera podiel na vražde. Niektorí nemeckí predstavitelia pôvodne špekulovali, že ruská stopa môže byť falošná s cieľom zasiať sváry medzi Rusko a Európu. Avšak neochota ruskej vlády čokoľvek vysvetliť vyvolala podozrenie.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí vyhostenie dvoch ruských diplomatov zdôvodnilo tým, že napriek opakovaným a dôrazným výzvam Berlína Moskva nedostatočne spolupracovala pri snahách čin objasniť. "Rusko nám, žiaľ, neposkytlo žiadnu aktívnu pomoc pri vyjasnení tohto činu,“ vyhlásila nemecká kancelárka Angela Merkelová. Jej vláda nevylúčila, že po vyhostení dvoch diplomatov budú nasledovať aj ďalšie kroky.

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v Bratislave tieto obvinenia odmietol a Nemecku odporučil, aby používalo existujúce špeciálne kanály pre kontakty s Ruskom na úrovni orgánov činných v trestnom konaní. "Takto sa s nikým nemožno zhovárať, a tým viac s Ruskou federáciou,“ citovala ministra agentúra TASS. /agentury/

X X X

Kauza Tipos: Najvyšší súd poslal Barcziho a Preleca do väzby

Bývalý riaditeľ Tiposu a bývalý šéf IT odboru stávkovej spoločnosti tvrdia, že sa cítia byť nevinní. Senát Najvyššieho súdu im však nariadil najprísnejšiu väzbu. Bývalým manažérom Tiposu hrozí desať až pätnásť rokov väzenia. Za ich vedenia mali ignorovať porušovanie pravidiel pri online hrách. Špekulantom sa tak podľa polície podarilo preliať 27 miliónov eur z hráčskych účtov na bežné účty v bankách.

Koncom novembra vrazili kukláči do centrály Tiposu a šéfa Jána Barcziho a riaditeľa IT sekcie odviedli v putách. Po troch dňoch vo väzbe ich sudca Špecializovaného trestného súdu Michal Truban prepustil na slobodu s tým, že nie sú dôvody na väzobné stíhanie.

Toto rozhodnutie ale senát Najvyššieho súdu vo štvrtok popoludní zrušil a Barczimu s Prelecom nariadil kolúznu väzbu. Ide o najprísnejšiu formu obmedzenia slobody.

Svedok o nátlakoch šéfa

Predsedníčka senátu argumentovala aj niektorými výpoveďami svedkov o Barczim a Prelecovi.

„Trestnú činnosť mali páchať spoločne. Stíhanie je na začiatku, bude treba vypočuť tých jednotlivých pracovníkov, bude zaujímavý svedok Čuba, taká záhadná osoba, ktorá sa tam pohybuje,” hovorila o údajnom Barcziho poradcovi sudkyňa.
Aktuality.sk vo štvrtok informovali, že poradca Milan Čuba v deň zásahu kukláčov dal v Tipose výpoveď. V štátnej akciovke ho zamestnanci nepoznali, za dva a pol roka zinkasoval vyše 100-tisíc eur. Podľa našich informácií je v Spojených štátoch, prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry upozornil v súdnej sieni, že polícii sa už niekoľko dní nedarí kontaktovať ho.

Predsedníčka senátu citovala aj z výpovede svedka, ktorý hovoril o Barcziho nátlakoch. Riaditeľ mal zamestnanca opakovane vyzývať k tomu, aby „obmedzil aktivitu v súvislosti s rušením kont”, zaznel aj citát jedného zo svedkov, že „generálny riaditeľ je boh, čo povie, to platí. Ak nevyhoviete, môžete odísť.” Podľa viacerých svedkov sa bývalý šéf správal nátlakovo a nadradene k zamestnancom.

Bez funkcie

„Tie náznaky kolúzneho správania sú. Skutočnosť, že obaja obvinení v tom Tipose nemajú žiadne pozície neznamená, že nemôžu nejakým spôsobom ovplyvňovať svedkov. Práve táto kolúzna väzba slúži na to, aby bol riadne zistený skutkový stav bez akýchkoľvek negatívnych vplyvov na svedkov alebo spoluobvinených,” vyhlásila sudkyňa po tom, čo oznámila verdikt.

Argumentovala aj tým, že ide o prevenciu pred možným ovplyvňovaním.

Barczi s Prelecom sú obvinení z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a z legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Prokurátor spresnil, že manažéri Tiposu „neoznámili alebo nenahlásili skutočnosti, že iný spáchal trestný čin, respektíve neoznámili neobvyklú obchodnú operáciu.”

Od roku 2012 do roku 2018 totiž elektronický systém Tiposu umožňoval to, čo v podmienkach zakazoval. Špekulatívni hráči sa o diere v systéme dozvedeli, vložili si peniaze na hráčske konto, nehrali však štandardne. Prostriedky si iba preposlali na účet v banke.

Takto očistené peniaze sa tvárili ako výhra, v skutočnosti si hráči mohli týmto spôsobom preprať aj špinavé peniaze, napríklad z krádeže, vraždy či korupcie.

Polícia eviduje zrhuba 140 hráčov, ktorí pravidlá obchádzali. Dohromady mali preprať zrhuba 27 miliónov eur. Prokurátor upozornil, že škoda vznikla aj štátnej akciovke. Za všetky vklady na hráčske kontá totiž Tipos platí akési odvody či poplatky. Lotériový gigant pod vedením Barcziho tak mal prísť až o 649-tisíc eur.

Kto stál za hráčskymi kontami a na akých účtoch peniaze skončili bude predmetom ďalšieho vyšetrovania.
Barczi ani Prelec sa po skončení pojednávania nechceli k ničomu vyjadriť. V putách odkráčali zadnou chodbou v sprievode justičnej stráže.

Advokát Barcziho sa k väzbe vyjadrovať nechcel. Martin Krakovský, ktorý zastupuje Miloša Preleca, upozornil, že nie všetky dôvody väzby, ktoré prokurátor uviedol, súd akceptoval.

„Prokurátorovi vyhoveli iba z tretiny. Nie je tu dôvod na útekovú väzbu, ani na preventívnu väzbu. Je to však malá útecha,” skonštatoval Krakovský. Dodal, že predsedníčka senátu sa vyjadrovala najmä k obvinenému Barczimu, nie k jeho klientovi. Chce si preto počkať na písomné rozhodnutie, v ktorom by mal senát odôvodniť väzbu oboch manažérov, aktuality.sk

X X X

Česi nahradia staré ruské radary izraelskými

Izrael dodá do Česka celkom osem radarových systémov

Izrael dodá českej armáde osem mobilných 3D rádiolokátorov. Príslušná dohoda v hodnote 125 miliónov dolárov (112 miliónov eur) bola podpísaná vo štvrtok v Jeruzaleme. Informovala o tom agentúra AFP s tým, že ide radarové systémy, aké Izrael používa vo svojom protiraketovom obrannom systéme Železná kupola.

Prvé radary Česko získa do 20 mesiacov. Všetkých osem by ich česká armáda mala mať k dispozícii do 40 mesiacov, informoval spravodajský portál Novinky.cz. Podľa agentúry AFP sa dodávka uskutoční v rokoch 2021-23.
Minister obrany ČR Lubomír Metnar uviedol, že nákup rádiolokátorov MADR je jedným z kľúčových modernizačných projektov českej armády. a českí vojaci túto techniku nutne potrebujú. Vysvetlil tiež, že ČR takto ukončí závislosť od zastaraných ruských radarov a zároveň „získa špičkový a v boji preverený systém“.
Životnosť prekročili už niekoľkokrát

Metnar vyzdvihol aj skutočnosť, že na realizácii objednávky i na podpore nových radarov v dobe ich životnosti sa bude podieľať aj český priemysel.

Nová technika nahradí ruské radary, ktoré už niekoľkokrát prekročili svoju životnosť. Izraelské rádiolokátory zaistia armáde prehľad o situácii vo výškach od 100 do 3000 metrov.

Železná kupola (Kipat barzel) je mobilný systém protivzdušnej obrany vyvinutý izraelskou spoločnosťou Rafael Advanced Defense Systems, ktorý je určený na zneškodnenie rakiet krátkeho doletu a mínometných granátov. Izraelská armáda tento systém používa od roku 2011, pričom ním zneškodňuje rakety a granáty odpaľované z palestínskeho pásma Gazy a Sýrie, aktuality.sk

X X X

Štát chce kúpiť datacentrum za asi 38 miliónov eur. Potrebujeme ho, vraví šéf Slovensko.sk

Nákup má byť urgentný. Štát to zdôvodňuje havarijným stavom aj malou kapacitou doterajších priestorov.
Štát plánuje kúpiť budovu komerčného datacentra DataCube v bratislavskej Petržalke a odhaduje, že na to minie približne 38 miliónov eur. Teda samotnú budovu s vhodnými parametrami a technologickou výbavou – chladením, hasiacimi systémami či agregátmi pre záložné napájanie elektrinou. Nejde o samotné servery či inú výpočtovú techniku.
Chystanú kúpu štát priznal pre Živé.sk.

Téma v skratke

• Štát chce kúpiť budovu dátového centra DataCube v Bratislave. Odhadovaná cena je 38 miliónov eur, oproti prenájmu má ísť o výrazné šetrenie.
• Potreba má byť urgentná a kúpa má prebehnúť ešte do volieb.
• V cene je započítaná iba samotná budova stavebne prispôsobená do role dátového centra, nie samotné servery a ďalší hardvér.
• Podľa zatiaľ nezverejnenej analýzy má byť kúpa dátového centra výrazne výhodnejšia ako jeho prenajímanie.
• Štát chystá aj obnovu hardvéru, pretože súčasný je už zastaraný.

Obchod chcú stihnúť ešte do volieb. Prečo v tak krátkom čase, keď sa o ňom ani verejne nediskutovalo? „Do konca roka 2020 musíme mať postavené systémy. Keď to kúpime v marci, bude to s odretými ušami, aby sme to postavili a vymenili,“ povedal Živé.sk šéf Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES) Peter Ďurica.

Súčasný vlastník nehnuteľnosti s odpredajom už súhlasí. Je ním z 95 % podnikateľ Igor Rattaj, bývalý partner finančnej skupiny J&T, ktorý je okrem iného akcionárom prevádzkovateľa rôznych rekreačných stredísk Tatry Mountain Resorts. Zvyšných 5 % ovláda podnikateľ Anton Chladný.

Prečo chce štát kúpiť datacentrum?

A na čo konkrétne štát datacentrum potrebuje? Podľa Ďuricu ho využije napríklad pri budovaní Národného centra riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe, na infraštruktúru pre portál Slovensko.sk či potreby ďalších rezortov. Prvý menovaný projekt už štát stihol zazmluvniť – ide o investície tiež v desiatkach miliónov eur a spolupracujú na ňom Národný bezpečnostný úrad SR, úrad vicepremiéra, NASES a Slovenská informačná služba.
O kúpe nového objektu rozhodla analýza, ktorú si NASES objednal ešte v apríli od konzultačnej firmy stengl za skoro 78-tisíc eur s DPH. Zatiaľ ju nikto mimo štátu nevidel.

Nevedia, kde dajú nový hardvér

Ďurica vraví, že aktuálne priestory slúžiace ako provizórne datacentrum majú plné a navyše v „havarijnom stave“. Aj spolumajiteľ dodávateľa Slovensko.sk – firmy GlobalTel – Miroslav Strečanský pre Živé.sk potvrdil umiestnenie štátnych serverov a úložísk v nevyhovujúcich priestoroch. Prirovnal ich k obyčajnej serverovni v nejakej kancelárskej budove.

Národná agentúra dnes navyše používa hardvér starý osem až desať rokov, poukazuje jej šéf. Avizuje preto samostatné nákupy infraštruktúry a rátajú spolu s 12 miliónmi eur. Časť má ísť aj z eurofondového projektu zameraného na rozvoj centrálnych modulov Slovensko.sk a zlepšovanie digitálnych služieb.

„Máme nakreslenú architektúru novej infraštruktúry pod portálom. Je to najmodernejšia koncepcia. Budeme to budovať ako softvérovo riadené datacentrum,“ opísal riešenie Ďurica.

Všetko bude riadiť softvérová vrstva a vo vnútri sa bude dať zdieľať počítačový výkon medzi jednotlivými aplikáciami či systémami v rámci jedného prevádzkovateľa, dodal.

Už dnes v ňom časť štátu je. Byť inde je vraj riziko

Problémom nie sú iba nevyhovujúce priestory, kde sa dnes zariadenia nachádzajú. Ani keby požiadavky spĺňali, plánovaný hardvér nemajú už ani kde fyzicky umiestniť, tvrdí Ďurica.

Zadováženie celého dátového centra DataCube je v praxi vlastne dokúpením priestorov, lebo menšiu časť DataCubu štát už vlastní – jedno poschodie má rezort financií a ministerstvo vnútra poskytuje výpočtový výkon. Popritom má ďalšie miesto v objekte prenajaté Národné centrum zdravotníckych informácií, zmluva mu končí tento rok.
Ďurica poukazuje na to, že tieto fakty nerozhodli o zámere kúpiť si zvyšok. Predtým si podľa neho zmapovali všetky dátové centrá, ktoré boli u nás k dispozícii.

Riaditeľ Slovensko.sk opiera potrebu tiež o fakt, že elektronické služby štátu často bežia na infraštruktúre, ktorá sa nachádza v bežných administratívnych budovách bez štandardov pre datacentrá. DataCube spĺňa štandard Tier III, čo je vyspelá úroveň datacentier.

„Tieto priestory sú už alokované pre potreby jednotlivých projektov. Niektoré projekty samozrejme meškajú, ale tá alokácia tam platí.“

Peter Ďurica o možnosti využiť existujúci vládny cloud

Mali tiež vychádzať zo stratégie, ktorú si štát pre datacentrá napísal už pred rokmi. Ďurica popisuje, že určila, že Slovensko potrebuje na efektívnu prevádzku 5 000 metrov štvorcových plochy datacentier . „Od tej doby sa zrealizovala jedna investícia ministerstva financií, keď sa kúpilo 900 metrov štvorcových na jednom nadzemnom podlaží,“ opísal.

Odvoláva sa i na bezpečnostné odporúčanie jednotky CSIRT – prišla so záverom, že štát má budovať celky, ktoré má pod kontrolou: „Nie že si prenajmeme v jednej budove 100 metrov štvorcových, v ďalšej 50 a budeme u komerčných dodávateľov v prenájmoch, čo je vysoké bezpečnostné riziko.“

Vládny cloud si „šetria“

Využiť existujúce kapacity pod správou ministerstva financií vraj nemôžu, pretože sú obsadené.
„Tieto priestory sú už alokované pre potreby jednotlivých projektov. Niektoré projekty samozrejme meškajú, ale tá alokácia tam platí,“ konštatoval.

Aj keby to šlo, Ďurica hovorí, že ich požiadavky sú aj tak vyššie: „Naša potreba je ďaleko nad rámec toho, čo tam dnes je.“

Peter Ďurica hovorí, že hardvér majú dnes umiestnený v nevyhovujúcich priestoroch. Doslova spomína „havarijný“ stav.Z

Vraj ušetria milióny za 10 rokov

Kľúčovým argumentom pre kúpu DataCubu je už spomínaná analýza od firmy stengl. Porovnávala vraj tri alternatívy z ekonomického a organizačného pohľadu – výstavbu, kúpu a nájom. Najvýhodnejšie má byť nadobudnutie celej spomínanej budovy.

„Z nášho pohľadu neexistuje alternatíva, že to nemá byť,“ stojí za plánom Ďurica. Inú lokalitu pripúšťa len za predpokladu, že to je možné „v tak krátkom čase a v takom veľkom a kvalitnom rozsahu“.

Aktivujte si denný sumár noviniek do e-mailu!

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Pod nájom riaditeľ zahrnul aj nákup komerčných serverových služieb v zdieľaných centrách na spôsob Amazonu či Microsoftu, ktorých rozsah sa odvíja presne podľa aktuálne žiadaného výkonu, deklaroval šéf NASESu. Umiestnenie centrálnych komponentov do súkromného cloudu označil za „nemysliteľné“. Štát spoločné využívanie komerčných a vlastných cloudov volá zjednodušene hybridný.

„Keď rozpočítate investíciu na 10 rokov, kúpa sa vráti ešte v predstihu a je lacnejšia, ako keď to budete prenajímať. A keď niekde postavíte infraštruktúru toho rozsahu, čo ideme postaviť, tak ju odtiaľ nezoberiete. Každá migrácia každého systému stojí milión eur,“ vyčíslil riaditeľ prevádzkovateľa Slovensko.sk. Dodáva, že kúpa budovy má vyjsť o 14,5 milióna výhodnejšie ako prenájom – podľa danej, zatiaľ neverejnej analýzy, pri posudzovaní 10-ročného horizontu.

„Z nášho pohľadu neexistuje alternatíva, že to nemá byť.“

Peter Ďurica o možnosti, že by datacentrum nekúpili
Investíciu zhodnotí ešte Útvar hodnoty za peniaze, ktorému plán dali preveriť dobrovoľne. Ďurica z NASESu to vysvetlil tým, že nehnuteľnosti by mali posudzovať až od hodnoty 40 miliónov eur a nie 10 miliónov, čo je hranica pre IT projekty.
Peniaze prisľúbili, cenu stanoví znalec

Ministerstvo financií už malo na obstaranie prisľúbiť potrebné peniaze, hoci ešte v auguste minister Ladislav Kamenický vyzval na šetrenie.

Finálnu cenu má stanoviť súdny znalec. Zatiaľ ju NASES podľa Ďuricu odhadol podľa už zrealizovaných obstarávaní rezortu financií na spomínaných 38 miliónov eur – bez serverov či dátových úložísk.

Vyhlásil tiež, že doteraz „neidentifikovali potrebu to verejne prediskutovať“. Po našich otázkach ale pripustil predstavenie aspoň úzkemu okruhu odbornej verejnosti. Ako príklad menoval občianske združenie Slovensko.Digital, IT Asociáciu Slovenska, ktorá sústreďuje tunajšie firmy, aj Digitálnu koalíciu s desiatkami členov, medzi ktorými figurujú hlavne univerzity, štátne subjekty, firmy aj mimovládky.

Aj keď štát kúpi celú budovu, agentúra si ponechá aj prenájom existujúceho datacentra na inom mieste. Vlastní ho jedna zo spoločností, ktorá patrí pod rovnaký holding ako dodávateľ Slovensko.sk. Štandardom pre dôležité služby je beh z dvoch rôznych lokalít. Druhá typicky zrkadlí obsah aj systémy a je záložnou. Pre ostrú prevádzku sa používa pri výpadkoch alebo prípadne preťažení.

V prípade systémov NASES je to vraj z kapacitných dôvodov čiastočne inak. Aj z druhej lokality totiž funguje časť ostrej prevádzky. „V druhej lokalite ju (ostrú prevádzku, pozn. red.) máme tiež, lebo sa do našej primárnej lokality už nič nezmestí. Primárna a sekundárna lokalita by mali byť po správnosti oddelené,“ priznáva Ďurica. Zaujímavosťou je, že v tomto prípade už štátu neprekáža umiestnenie dôležitých dát a služieb u súkromníka, aktuality.sk

X X X

Otec usmrtil dcéru († 22) výstrelom do tváre: Z SMS, ktorú mu napísala 3 mesiace pred tým, vás strasie

Tú mal podľa obžaloby zastreliť ešte v roku 2017 po tom, čo sa vrátila domov z rande. Celý príbeh však začal oveľa skôr. „Oci, nepáčilo sa mi, keď si ku mne vošiel do postele po tom, ako sme včera v noci popíjali. Potom si vliezol do postele ku mne a mame a dotýkal si sa ma naozaj nevhodne,“ napísala dnes už nebohá mladá žena v SMS-ke svojmu otcovi. Ako píše web Metro, táto komunikácia sa odohrala tri mesiace pred hroznou udalosťou.

„Možno si to nepamätáš, no naozaj ma to naštvalo, som smutná a je mi z toho zle,“ napísala zmätená dcéra otcovi. Ten jej odpísal, že si nič nepamätá a posledný záblesk z večera je ten, ako na neho jej matka mieri pištoľou. „Povedala mi, že ju otec udrel do nosa a začala krvácať. Jej matka ju potom bránila pištoľou,“ povedala vo výpovedi kamarátka mŕtvej, ktorá na súde vystupuje ako svedkyňa. Podľa jej výpovede sa obťažovanie opakovalo.

Diabolský čin matky: Cez hlavu synčeka prehodila plastovú tašku, zviazala ho a... To snáď nie!

Na základe toho sa mladé dievča rozhodlo odsťahovať k starým rodičom. Tí však bývajú len neďaleko jej rodičovského domu. Práve k starkým sa v osudnú noc vracala z rande. Dvere však otvoril jej otec. Namieril na ňu zbraň a strelil ju priamo do tváre. Potom sa rozbehol do svojho domu, zatiaľ čo oproti mu bežala matka zavraždenej, ktorá ju okamžite začala oživovať. Nepomohlo. Keď na miesto činu prišli policajti, našli Ronalda čistiť krvavé stopy z podlahy. Povedať im mal, že sa jeho dcéra hrala s nabitou pištoľou a tá vystrelila. V jeho neprospech však hovorí aj správa, ktorú poslal v osudnú noc svojej dcére. V nej sa jej vyhrážal, že ju nájde a privedie domov, nový čas

X X X

Slovenský hokej s najvyšším rozpočtom v histórii, pribudnú aj nové plochy

Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) schválil na svojom štvrtkovom kongrese v Sielnici pri Zvolene rozpočet na rok 2020, ktorý je jeden z najvyšších histórii a pohybuje sa na úrovni 28 miliónov eur. Prítomní delegáti zároveň prijali aj legislatívne úpravy v súťažnom a disciplinárnom poriadku.

"Počítame so ziskom z organizácie majstrovstiev sveta a v rozpočte je zahrnutá aj štátna dotácia, ktorá ide na rozvoj infraštruktúry. Počítame napríklad s výstavbou 20 prenosných ľadových plôch na Slovensku. Som rád, že sme našli podporu delegátov a rozpočet na rok 2020 zvýšili do takej výšky, v akej asi ešte ani nikdy v histórii nebol," uviedol po skončení kongresu prezident SZĽH Miroslav Šatan.

Ľadový hokej je druhý rok v rade jediný šport na Slovensku, v ktorom bol rozpočet schválený s mesačným predstihom ešte pred začiatkom nasledujúceho kalendárneho roku. "Je významný tým, že je jeden z najvyšších v histórii. Odzrkadľujú sa v ňom rozvojové aktivity zväzu, ale aj úspešné majstrovstvá sveta, ktoré priniesli rekordný zisk. Rozpočet tak nie je udržiavací, ale výrazne vyšší ako po minulé roky. Manažment sa môže pustiť do rozvojových aktivít," uviedol bývalý prezident SZĽH, v súčasnosti člen Výkonného výboru Martin Kohút, pričom netajil ani svoje pozitívne pocity:

"Prekvapený som bol plynulou diskusiu pri schválení rozpočtu, ako aj s obrovskou podporou s akou bol prijatý."
Delegáti kongresu SZĽH vo štvrtok schválil aj viaceré zmeny v presune a posilnení kompetencií pri schvaľovaní súťažného a disciplinárneho poriadku na Výkonný výbor (VV) SZĽH. "Išlo nám o to, aby riadenie súťaží bolo flexibilné, aby sa rozhodovalo v aktuálnom čase, teda vtedy, keď je to potrebné. Veľakrát sa totiž muselo čakať na kongres, ktorý sa koná raz, resp. dvakrát za rok," prezradil ďalší člen VV SZĽH Michal Handzuš, ktorý zároveň presadzuje, aby viac financií smerovalo v budúcom roku priamo do klubov:

"Rozprávame sa o vytváraní vhodného prostredia. Chceme sa zamerať na hráčov, na ich individuálny rozvoj. Hľadáme spôsoby, ako pomôcť klubom z hľadiska ľudských zdrojov a financií, aby boli schopné vytvoriť adekvátne prostredie pre hráčov. Samozrejme je potrebné pomôcť aj infraštruktúre, aby sme mali dostatok ľadových plôch. Aj zázemie musí byť dostačujúce na 21. storočie, pretože v súčasnosti tomu tak na veľa zimných štadiónoch na Slovensku bohužiaľ nie je.", novy čas