iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Kauza zmenky: Rusko sa na pojednávanie opäť nedostavil

... údajne je hospitalizovaný: Od pondelka do stredy (2. - 4. 12.) pokračuje hlavné pojednávanie v kauze falšovania zmeniek TV Markíza. Obžalovaný z falšovania televíznych zmeniek a marenia spravodlivosti Pavol Rusko sa opätovne nedostavil. Súdu ešte v piatok písomne oznámil, že je hospitalizovaný na neurologickom oddelení. Vypovedať má aj vdova po Ernestovi Valkovi. Rusko sa môže zúčastniť pojednávania v kauze televíznych zmeniek bez ohrozenia života a zdravia.

Podľa právnika Markízy Daniela Lipšica to tvrdí zdravotnícky odbor Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). Rusko sa na pondelkové pojednávanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) opätovne nedostavil, dôvodom je hospitalizácia, udelil ale súhlas na konanie v neprítomnosti.

Jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní by nijako neohrozila jeho zdravotný stav, uviedol Lipšic. Obhajoba však vyžaduje, aby zdravotný stav obžalovaného posúdila neutrálna strana.

Tento súhlas je vynútený a vždy to bude súhlas udelený pod nátlakom a strachom, povedal obžalovaný na margo udelenia súhlasu na konanie v neprítomnosti, ktorý dodatočne udelil. Podmienil ho však tým, že sa nebudú vypočúvať znalci, ktorí skúmali sporné zmenky. Súhlas udelil podľa vlastných slov preto, že sa bojí, že senát vyhovie prokurátorovi Úradu špeciálnej prokurátorovi Jánovi Šantovi, ktorý pre Ruska žiada väzbu. Odmieta, že by svoju diagnózu simuloval.

Obžalovaný nemá žiadne právo podmieňovať, čo sa má a nemá vykonať, reagoval Šanta. Na toho nadviazal Lipšic, ktorý opätovne žiadal súd, aby vydal zatýkací rozkaz, vyjadrenie Ruska považuje za psychologické vydieranie súdu.
Obhajca obžalovaných Michal Mandzák považuje situáciu za priaznivú. „S pánom prokurátorom a so splnomocnencom máme opačné názory na dôkazný stav. Myslíme si, že je tá situácia pre nás priaznivá,“ tvrdí Mandzák. Na to, či sa naozaj Rusko zo zdravotných dôvodov nemôže zúčastniť na pojednávaní, reagoval s tým, že nie je lekár.
Pojednávanie v kauze zmeniek pokračuje čítaním listín. Plánovaní znalci vypočutí zatiaľ nebudú.

Niekdajší riaditeľ CME Klinkhammer o zmenkách údajne nevedel

Niekdajší výkonný riaditeľ materskej spoločnosti Markízy CME Frederic Thomas Klinkhammer nemal o sporných zmenkách žiadnu vedomosť. Vyplýva to zo svedeckej výpovede, ktorú pred senátom ŠTS čítal prokurátor Šanta. Obžalovaný Kočner tvrdí, že Klinkhammer vo výpovedi klamal.

Nemal som vedomosť o existencii týchto zmeniek až do začiatku roka 2018. Ak by takéto zmenky boli, tak by som mal určité povinnosti ako pracovník CME, uviedol vo svojej svedeckej výpovedi Klinkhammer. Tú na pojednávaní Šanta číta, pretože Klinkhammer nežije na Slovensku. Predseda senátu ŠTS Emil Klemanič pred čítaním svedeckej výpovede vyhlásil, že je svedok pre súd nedosiahnuteľný, a teda sa povoľuje jej čítanie.

Klinkhammer vo svojej svedeckej výpovedi taktiež uviedol, že by musel zmenky nahlásiť v USA vzhľadom na to, že je CME americká spoločnosť, kótovaná na burze v New Yorku. Ich nenahlásenie by mohlo spôsobiť aj vyšetrovanie americkou FBI.

On s touto spoločnosťou nemal vôbec nič spoločné, uviedol v reakcii na Klinkhammerovu výpoveď obžalovaný Kočner. Ten ju spochybnil v tom, že podľa neho Klinkhammer nemal v spoločnosti STS, s. r. o., (prevádzková firma licencie TV Markíza) žiadnu funkciu. O zmenkách preto nemal odkiaľ vedieť.

STS mala zriadenú radu zástupcov, ktorej bol pán Klinkhammer predsedom. Táto rada zástupcov dohliadala na chod STS a Markíza bola vlastne len držiteľom licencie, reagovala zástupkyňa Markízy Lucia Tandlich. Tá doplnila, že Klinkhammera citoval ako svedka, ktorý o zmenkách vedel, aj Rusko ešte v civilnom konaní.

Na snímke vpravo obžalovaný Marian Kočner a vľavo jeho advokát Michal Mandzák počas hlavného pojednávania v kauze falšovania zmeniek TV Markíza, v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave, 2. decembra 2019.Autor: TASR, Jakub Kotian

Na ďalšie pojednávacie dni sú predvolaní manželia Vargovci, ktorých navrhla obhajoba obžalovaných. Pavol Varga v minulosti vstúpil spolu s manželkou Katarínou do spoločnosti Gamatex (cez firmu A.D.A.M.), ktorá mala s Markízou známy spor. Ten podľa obhajoby obžalovaných vyústil do podpísania sporných zmeniek. Predvolaný je aj niekdajší štátny úradník Ivan Beňačka.

Vdova po zavraždenom advokátovi Ernestovi Valkovi Oľga Valková by mala svedčiť v stredu (4. 12.). Práve na osobu Ernesta Valka odkazujú viackrát obžalovaní ako na človeka, ktorý riešenie cez sporné zmenky vymyslel. To dlhodobo spochybňuje obžaloba aj s obhajcami Markízy, ktorí poukazujú na to, že obžalovaní opakovane odkazujú na ľudí po smrti.

Počas hlavného pojednávania neboli zatiaľ ani raz obžalovaní Pavol Rusko a Marian Kočner spolu prítomní. Para nevylúčil, že ide o taktiku.

Obžalovaní Kočner a Rusko podľa obžaloby prokurátora po vzájomnej dohode s obvineným Štefanom Ághom, ktorého trestná vec bola vylúčená na samostatné konanie, vyhotovili štyri sfalšované zmenky. Mali ich predložiť ako prílohy na vydanie platobných rozkazov.

Kočner čelí obžalobe v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a v kauze spoločnosti Gatex z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Rusko je obžalovaný z objednávky vraždy Sylvie Klaus-Volzovej./agentury/

X X X

Matovič hovorí o korupcii. Pellegrini mu odkazuje: Topiaci sa aj slamky chytá

Premiér Peter Pellegrini (Smer) si svojím vystúpením pred policajnými odborármi chcel kupovať hlasy policajtov vo voľbách. Vyhlásil to predseda OĽaNO Igor Matovič s tým, že by mohlo ísť o volebnú korupciu. Matovič sa odvoláva na nahrávku, na ktorej predseda vlády hovorí o príplatkoch pre policajtov, ale aj záchranárov horskej služby a hasičov. Premiér toto tvrdenie odmieta

Matovič na pondelkovej tlačovej konferencii citoval Pellegriniho slová z nahrávky, kde hovorí, že zvýšenie vybavila ministerka vnútra Denisa Saková (Smer). „Ja som sa jej pýtal, či je schopná to spraviť, má na to mechanizmus, nejakým plošným papierom to podpíše, čiže sa to stíha,“ citoval Matovič premiérové slová s tým, že chceli stihnúť zvýšenie do volieb. Avizoval podnet na štátnu volebnú komisiu.

Premiér na nahrávke hovorí o príplatkoch pre policajtov, hasičov a záchranárov horskej služby vo výške 120 eur, respektíve 160 eur pre policajtov v Bratislavskom a Trnavskom kraji.

Rozhodnutie o zvýšení osobného príplatku podľa Pellegriniho slov nie je jednorazové, má platiť dlhodobo, už od prvého decembra tohto roku. „Či aj v marci, to už povie nová vláda. Ja vám môžem povedať, že ak budem ja premiér, tak aj v marci, aj apríli,“ povedal v nahrávke. Poslanec Gábor Grendel (OĽaNO) v tejto súvislosti dodal, že ak bude hnutie súčasťou vlády, sociálne opatrenia rušiť nebudú.

Pellegrini trvá na tom, že hlasy policajtov nekupoval. Tvrdí, že išlo o verejný prejav, teda nešlo o tajné tvrdenia. Pellegrini povedal, že na otázku na verejnom zasadnutí len povedal, že kým bude on vo vláde, môže výhody pre policajtov garantovať. Podobne sa podľa neho vyjadruje aj k ďalším opatreniam zo sociálneho balíka. „Topiaci sa aj slamky chytá,“ reagoval Pellegrini na iniciatívu Matoviča.

Predseda Odborového zväzu polície v SR Viktor Kiss odmieta, že by si premiér zvyšovaním platov policajtov kupoval ich hlasy pred voľbami. Uviedol to v reakcii na pondelkovej tlačovej konferencii. Premiér podľa neho nikoho nežiadal, aby vo voľbách podporil jeho alebo určitú stranu. /agentury/

X X X

Rajtár a Galko žiadajú Generálnu prokuratúru o väzobné stíhanie Trnku

Poslanci žiadajú o väzobné stíhanie pre nahrávky Mariana Kočnera s Dobroslavom Trnkom.

Poslanci Národnej rady (NR) SR Jozef Rajtár a Ľubomír Galko (nezaradení) žiadajú Generálnu prokuratúru (GP) SR o väzobné stíhanie bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Zároveň vyzývajú súčasného šéfa GP SR Jaromíra Čižnára, aby zriadil špeciálny tím na vyšetrenie nahrávok Mariana Kočnera a Trnku. Informovali o tom v pondelok na tlačovej konferencii.

Väzobné stíhanie má podľa Galka predísť tomu, aby Trnka mohol ovplyvňovať svedkov a mariť vyšetrovanie, zabrániť jeho úteku a vyhýbaniu sa trestnému konaniu, ale aj zabezpečiť jeho bezpečnosť. „Svedectvá Dobroslava Trnku môžu pre niektorých ľudí znamenať usvedčenie z kriminálnych deliktov a následky môžu byť fatálne. Títo ľudia sa môžu pokúsiť o fyzickú likvidáciu Dobroslava Trnku,“ zdôvodnil.

Galko zároveň oznámil, že na zasadnutí parlamentného branno-bezpečnostného výboru, na ktorom bude prítomná aj ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD) a prezident Policajného zboru SR Milan Lučanský, navrhne zaradiť bod, v rámci ktorého sa budú členovia výboru pýtať na kroky polície v súvislosti s aktuálnym dianím.

Závažnosť a rozsah podozrení pri Trnkovi a Marianovi K. je podľa Rajtára bezprecedentný. „Preto vyzývame generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, aby zriadil špeciálny vyšetrovací tím na vyšetrenie nahrávok Mariana Kočnera a Trnku,“ vyhlásil. Zložený by mal byť podľa neho z tých najlepších prokurátorov, ktorí majú za sebou konkrétne výsledky.
Galko na tlačovej konferencii tiež uviedol, že pred malou chvíľou sa dozvedeli o pokuse zastrašovať Rajtára. Ten chce detaily zverejniť počas týždňa, aktuality.sk

X X X

Rast európskych akcií prudko zabrzdili Trumpove krokyRRR

Európske akcie v pondelok utrpeli najprudší pokles za dva mesiace. Investorov znepokojilo rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa obnoviť clá na dovoz ocele a hliníka z Argentíny a Brazílie.

Paneurópsky akciový index STOXX 600 odpísal 1,57 percenta a obchodovanie uzavrel na 401,02 bodu. Na niektorých popredných európskych akciových trhoch, vrátane Nemecka a Francúzska, presiahli straty dve percentá.
Trump v pondelkovom vyhlásení o obnovení ciel na oceľ a hliník z Argentíny a Brazílie uviedol, že tieto dve krajiny devalváciou svojich mien poškodzujú amerických poľnohospodárov. Pokles napríklad zaznamenali akcie najväčšieho svetového producenta ocele ArcelorMittal.

Európske akcie najprv posilňovali vďaka priaznivým údajom o vývoji spracovateľského sektora v Číne a v eurozóne. Po Trumpovom vyhlásení sa ale vývoj na akciovom trhu otočil.

„Ak Trump zaťažuje clami tieto ďalšie krajiny, zdá sa byť len otázkou času, než začne opäť hovoriť o európskych clách,“ uviedol podľa agentúry Reuters analytik Michael Baker zo spoločnosti ETX Capital.

Index DAX, čo je hlavný cenový indikátor akciovej burzy vo Frankfurte nad Mohanom, sa v pondelok prepadol o 2,05 percenta na 12 964,68 bodu. Prvýkrát od začiatku novembra tak zostúpil pod 13 000 bodov. Viac ako dvojpercentné straty utrpeli taktiež hlavné indexy francúzskych, talianskych a španielskych akcií./agentury/

X X X

Britský vodič vyšiel s autom na chodník a usmrtil 12-ročného chlapca

Život 12-ročného chlapca a zranenia ďalších piatich ľudí si vyžiadal incident, ku ktorému došlo v meste Loughton v anglickom grófstve Essex. Vodič osobného auta značky Ford KA tam vyšiel so svojím vozidlom na chodník, pričom narazil do skupiny chodcov a z miesta činu ušiel. Informovala o tom spravodajská televízia Sky News.
Ďalšími obeťami incidentu, ktorých zranenia však nie sú život ohrozujúce, sú dvaja 15-roční chlapci, jeden 13-ročný chlapec, 16-ročné dievča a 53-ročná žena. Všetci tínedžeri sú pravdepodobne študentmi strednej školy Debden Park, neďaleko ktorej sa incident odohral./agentury/

X X X

Maďarský opozičný poslanec spochybnil tvrdenie, že tunel postavili migranti

Poslanec maďarskej opozičnej strany Demokratická koalícia (DK) Zoltán Szabó počas uplynulého víkendu spochybnil tvrdenie vlády, že dva tunely pod zábranami na srbsko-maďarskom úseku štátnych hraníc vybudovali migranti. Štátny tajomník rezortu vnútra Károly Kontrát v pondelok v parlamente vyzval Szabóa, aby prestal urážať príslušníkov pohraničnej stráže a polície a ospravedlnil sa im.

Opozičný poslanec, ktorý je povolaním matematik, na Facebooku okrem iného vypočítal, že 37 metrov dlhý tunel v šesťmetrovej hĺbke, ako to uvádzali viaceré médiá, museli migranti budovať najmenej mesiac, pričom by museli vykopať 13 metrov kubických zeminy s hmotnosťou vyše 25 ton.

Szabó na Facebooku položil množstvo otázok, na základe ktorých vyjadril pochybnosti o tvrdení vládnych orgánov, ktoré v uplynulých dňoch stále intenzívnejšie varujú pred migračnou hrozbou. Spochybnil, že by bolo možné nerušene kopať v bezprostrednej blízkosti prísne stráženého hraničného plota a zaujímal sa tiež, kam odnášali obrovské množstvo vykopanej zeminy.

Spravodajský server PestiSrácok.hu poznamenal, že Szabó si na Facebooku uťahoval z pravicových médií, ktoré informovali o tuneloch a robil si posmech aj z policajtov i maďarskej vlády. Preto ho Kontrát vyzval, aby sa za to ospravedlnil.

Minister riadiaci úrad vlády Gergely Gulyás minulý štvrtok (28.11.) v Budapešti oznámil, že migranti skúšajú nové techniky prekročenia štátnej hranice a na dvoch miestach vybudovali podzemné tunely. V katastri obce Ásotthalom cudzinci podľa jeho vyjadrenia vykopali 34 metrov dlhý tunel a pri obci Csikéria dlhý 21,7 metra. Pohraničná stráž obidva tunely našla a uzatvorila.

Na schôdzi protiprisťaho¬valeckého kabinetu vládnej strany Fidesz v Budapešti predseda tohto orgánu Szilárd Németh v pondelok povedal, že súčasný stav nelegálnej migrácie na maďarských hraniciach možno pripodobniť ku krízovej situácii z roku 2015.

Členovia kabinetu si vypočuli správu o migrácii štátneho tajomníka rezortu vnútra K. Kontráta a štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Tamása Menczera. Na schôdzke zaznelo, že v roku 2018 zadržali na hraniciach 6506 cudzincov, zatiaľ čo do konca novembra 2019 počet zadržaných narušiteľov hraníc prekročil počet 12.500.

Ilegálni migranti sa podľa Németha pokúšajú dostať cez hranice po zemi i pod zemou, cez rieky, v kamiónoch, železničných vozňoch, ale i prekonaním hraničných zábran. /agentury/

X X X

Maltského premiéra Muscata uväznili v parlamente, obliehajú ho demonštranti

Muscat už cez víkend oznámil, že v januári odstúpi. Demonštranti však chcú, aby odstúpil hneď.
Premiéra Malty Josepha Muscata spolu s poslancami jeho Strany práce uväznili v budove parlamentu zhruba štyri tisícky demonštrantov, ktorí budovu obliehajú a nedovoľujú im vyjsť von. Demonštranti žiadajú Muscatove odstúpenie v súvislosti s vyšetrovaním vraždy investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej z roku 2017. S vraždou, ktorú svetové médiá často prirovnávajú k prípadu vraždy slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka, by mohol podľa niektorých kritikov súvisieť priamo maltský premiér, prípadne ľudia z jeho najbližšieho okolia.

V súvislosti s vraždou minulý týždeň zatkli a vypočúvali aj bývalého hlavného premiérovho poradcu Keitha Schembriho, vzápätí ho však prepustili. Samotný Muscat už cez víkend oznámil, že v januári odstúpi, demonštranti však požadujú, aby odstúpil hneď./agentury/

X X X

Národná banka Slovenska s Bank of England za 10 rokov na zlate zarobila 50 miliónov eur

Národná banka Slovenska (NBS) vďaka spolupráci s Bank of England zarobila na obchodovaní so zlatom za posledných desať rokov približne 50 miliónov eur. Uviedol to hovorca NBS Peter Majer v súvislosti s tým, že v poslednom čase zaznamenala centrálna banka rôzne úvahy spochybňujúce spravovanie a vlastníctvo zlatých investičných rezerv NBS.

Informoval o tom, že NBS v súčasnosti vlastní 31,694 tony zlata vo fyzickej forme (zlaté tehly). Zlato je investičné aktívum, ktoré NBS investuje na medzinárodnom trhu, aby dosiahla výnos. Depozitárom tohto zlata je podľa Majerových slov Bank of England, pričom NBS má v nej otvorený tzv. alokovaný účet, na ktorom sú umiestnené konkrétne zlaté tehly.

NBS s týmto zlatom podľa jeho slov aktívne obchoduje formou zlatých swapov, ktoré sa v účtovníctve zobrazujú ako repo obchody. Všetky tieto obchody sú kryté štandardnými zmluvami minimalizujúcimi s tým spojené riziko. Majer dodal, že pri splatnosti každého takéhoto obchodu sa Národnej banke Slovenska vracia rovnaké množstvo zlata, ako poskytla na začiatku obchodu. Množstvo zlata v držbe NBS sa preto nemení, aktuality.sk

X X X

Prezidentke Zuzane Čaputovej sa vyhrážali, v ochranke to brali vážne

Ľudia z okolia hlavy štátu už pripúšťajú, že by sa Zuzana Čaputová možno aj presťahovala. Aktuálne to však stav chátrajúcej vládnej vily neumožňuje. Prezidentka Zuzana Čaputová je síce podľa prieskumov najobľúbejenším politikom Slovenska, ale na sociálnych sieťach čelí aj rôznym vyhrážkam či tzv. hejtom. Aktuálne sa k týmto slovným výpadom mali pridať aj reálnejšie hrozby.

„Objavilo sa to predovšetkým v prostredí, kde je to ťažké potláčať,” povedal poradca hlavy štátu Marián Leško v relácii Fair Play Michala Kovačiča. Dôkazom, že ide do tuhého, má byť podľa Leška aj to, že niektoré hrozby bral veľmi vážne aj Úrad na ochranu ústavných činiteľov.

„Politici si neuvedomujú, že keď vnášajú do verejného života nenávistné záležitosti, ako tým povzbudzujú všetkých ľudí, ktorí z psychických dôvodov nie sú v poriadku,” poznamenal poradca prezidentky. Ministerstvo vnútra prijalo opatrenia. O čo bližšie ide, ale nechce špecifikovať v súčasnosti ani prezidentský hovorca Martin Strižinec či ministerstvo vnútra, pod ktorý ochrana ústavných činiteľov patrí.

„Niektoré informácie už boli medializované, ale k podrobnostiam sa nebudeme bližšie vyjadrovať práve vzhľadom na bezpečnosť pani prezidentky.“ Hovorca rezortu vnútra Petar Lazarov pre Aktuality.sk potvrdil, že Úrad pre ochranu ústavných činiteľov nepretržite monitoruje a vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu hlavy štátu.

„Z takticko-bezpečnostných dôvodov nemôžeme poskytnúť bližšie informácie a špecifikovať vykonávané opatrenia,” dodal.

Doteraz verejnosť vedela len o jednej hrozbe, ktorú riešila aj česká polícia, konkrétne pražské protiextrémistické oddelenie. Začiatkom októbra sa objavila informácia, podľa ktorej 60-ročná žena mala podnecovať k vražde Zuzany Čaputovej.

Presťahuje sa?

Aj pre spomínané aktuálne hrozby sa opäť stáva aktuálnou otázkou možnosť sťahovania prezidentky. Zuzana Čaputová po zvolení do kresla prezidentky svoj domov nezmenila, stále žije v Pezinku vo vlastnom dome. A hoci pôvodne sa sťahovať nechcela, dnes to už pripúšťa.

„Je to niečo, čo by prichádzalo do úvahy, keby sa mala kam presťahovať. To, čo sa v súčasnosti totiž ponúka, nie je obývateľné,” pripomenul Marián Leško osud chátrajúcej vily, ktorú štát kúpil pred rokmi, ale nikdy tam žiadna hlava štátu nebývala.

Pre Blahu je Čaputová omyl

Spomedzi politikov venuje hlave štátu zrejme najväčšiu pozornosť na sociálnych sieťach poslanec Smeru-SD Ľuboš Blaha. Naposledy koncom novembra pre nové osvetlenie prezidentského palácu.
„Čaputová zosmiešnila svoj úrad a vysvietila Prezidentský palác ako dedinský erotický klub. A namiesto toho, aby sa ospravedlnila a hanbila, zatĺka ako chlap doma po návšteve nevestinca. Tá žena je omyl. Najsmutnejší omyl Slovenska,” napísal politik Smeru-SD.

Keď sa internetom začala šíriť informácia, že Prezidentský palác je nasvietený na dúhovo, zareagovala aj prezidentka - fámu označila za dezinformáciu.

„Nie je to pravda a mrzí ma, že to preberajú aj seriózne médiá a novinári, hoci im stačí prísť si pozrieť palác a na vlastné oči sa presvedčiť, či a ako je nasvietený. Fotky, ktoré sa takto šíria, sú len fotkami zo skúšky funkčnosti svietidiel,“ dodala vo vyhlásení na sociálnej sieti, aktuality.sk

X X X

Čo spôsobia Fico a Danko v penzijnom systéme? Odpoveď dáva Grécko

Slovenská ekonomika zatiaľ bežala samospádom a aj napriek škodlivým zásahom politikov. Neschopnosť vymaniť sa priemeru a presadiť niečo výnimočné likviduje šance, aby sme sa niekedy priblížili Švajčiarom či Švédom.
Robert Fico (Smer-SD) a následne Andrej Danko (SNS) výrazne zasiahli do slovenského dôchodkového systému.
Čo možno očakávať a prečo si to napriek prázdnej verejnej pokladnici môžu dovoliť?

Odpovede treba hľadať v Grécku, kde penzisti zažili prepad dôchodkov o 40 percent.

Premiéri v tieni

Konstantinos Simitis a Kostas Karamanlis. Simitis vládol v Grécku dve volebné obdobia a vytvoril tak grécky rekord v dĺžke pôsobenia v premiérskom kresle. Karamanlis bol premiérom v čase gréckej olympiády 2004, keď sa síce už spomínali ekonomické problémy, no Grékom sa ešte žilo dobre. Minimálne v porovnaní s tým, čo prišlo.
Simitisa a Karamanlisa pozná za hranicami Grécka určite menej ľudí než Andreu Papandrea, Antonisa Samarasa či Alexisa Tsiprasa, ktorí boli po neoficiálnom bankrote Grécka denne spomínaní vo svetových médiách

Páve oni, respektíve Gréci práve pod ich vedením schytali, čo im zasiali Simitis a Karamanlis vládnúci v rokoch 1996 až 2009, prípadne predchodcovia. V snahe zapáčiť sa voličom grécki politici utrácali toľko, až systém skolaboval.
Fico navrhol dôchodkový strop na 65 rokov. Napokon schválili 64 rokov. Pozrite sa, ako výrazne skresával budúce dôchodky už Ficov návrh:

Pandorina skrinka od Fica a Danka

Robert Fico prišiel v prvej polovici roka 2018 – zhruba dva mesiace po tom, ako zavraždili Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú a predseda Smeru sa pod tlakom vzdal post premiéra – s návrhom, aby sa zastavilo predlžovanie odchodu do dôchodku a nárok na penziu vznikal vo veku 65 rokov.

Napokon v marci 2019 s podporou opozičných strán Sme rodina a ĽSNS, ako aj nezaradených poslancov ústavným zákonom nárok na dôchodok určili na 64 rokov.

Kritici tvrdili, že ide o mimoriadne cynický populizmus, pretože ešte niekoľko rokov sa bude odchod do dôchodku odďaľovať a platiť začne až pre ročník 1966, teda okolo roku 2030. Náklady na opatrenie, ktoré politici prezentovali ako zásah proti zdieraniu ľudí, tak budú musieť riešiť rovnako ako v Grécku až ich nasledovníci.

Andrej Danko rozšírením inštitútu minimálneho dôchodku hlboko načrie už do budúcoročného rozpočtu. Nápad si podľa odhadov vyžiada 150 miliónov eur, čiže viac než školské obedy zdarma (asi 100 miliónov eur ročne).

Už bez rozširovania minimálnych dôchodkov hrozilo, že verejný rozpočet skončí v budúcom roku so sekerou okolo 500 miliónov eur, podľa hodnotenia zo zahraničia schodok dokonca presiahne miliardu eur.

Smer-SD či SNS tak nielenže nenavrhli žiadne opatrenia, ako si poradiť s rastúcimi nákladmi na penzie, ale navyše neustrážili rozpočet ani v časoch rekordného hospodárskeho rastu.

Niekto si to odskáče

Grécku ekonomickú siestu hnanú dlhmi ukončila kríza z roku 2008. Priemerné dôchodky sa prepadli do roku 2015 z 1350 eur na približne 830 eur. Medzičasom síce vzrástli k 900 eurám a na slovenské pomery ide stále o nevídané sumy (priemerný dôchodok u nás bol ku koncu októbra 2019 približne 460 eur), ale pre mnohých Grékov to bol skok do chudoby.

Počet ľudí ohrozených chudobou sa rozšíril oproti roku 2008 z 28 percent na takmer 35 percent. Nezamestnanosť sa stále drží nad 16,5 percentami. Na obzore je navyše ďalšia hospodárska kríza a aby toho nebolo málo, Grécko má pred sebou veľkú demografickú výzvu.

Počet ľudí vo veku 65 rokov a starších sa podľa projekcií udrží nad dvomi miliónmi. No skupina produktívnych sa zúži do roku 2060 z terajších približne sedem miliónov na zhruba štyri milióny. Pomer produktívnych k dôchodcom sa zhorší z 3,5 ku 1 na približne 2 ku 1.

Jasné čísla

Na Slovensku bude vývoj ešte trochu radikálnejší. Zo súčasného pomeru zhruba 4:1 sa v roku 2050 dostaneme na 1,5:1.
Aj bez úprav Danka a Fica a napriek spusteniu druhého penzijného piliera bol dôchodkový systém neudržateľný. Aj preto krátko po voľbách 2012, po ktorých zostavil Smer-SD jednofarebnú vládu, Ficova strana presadila zvyšovanie dôchodkového veku každý rok približne o dva mesiace – s platnosťou od roka 2017.

Systém sa v spomínanom roku 2017 aj aktivoval a pobeží, kým sa do penzie nepôjde v ústavne zakotvených 64 rokoch, ku ktorým vyústila Ficova „stropová“ iniciatíva.

Sociálna poisťovňa, ktorá v súčasnosti vypláca penzie zhruba miliónu dôchodcov, by mala v budúcom roku minúť približne 8,7 miliardy eur z 39,35 miliardového verejného rozpočtu.

V roku 2050 či 2060 by sa pri zachovaní súčasných parametrov a zohľadnení úbytku produktívnych ľudí výdavky na penzie zdvojnásobili. Ak by politici chceli dieru vyplniť presunom z iných oblastí, museli by úplne zrušiť najväčšie ministerstvá — vnútra (2,9 miliardy eur), práce (2,6 miliardy), obrany (1,6 miliardy eur) a dopravy (1,6 miliardy eur).
Druhou možnosťou je znížiť penzie na polovicu, čiže v priemere by v dnešných cenách padli na 230 eur.

Treťou alternatívou je predlžovať vek odchodu do dôchodku tak, aby sa náklady na penzie udržali na približne terajšej úrovni. Podľa demografov by bolo treba na dosiahnutie takéhoto cieľa do roku 2060 predĺžiť vek odchodu do penzie na 73 rokov.

Prehľad najväčších výdavkov v návrhu verejného rozpočtu na rok 2020 a porovnanie s rokom 2019:

rok 2019 rok 2020
Sociálna poisťovňa (najmä dôchodky) 8,53 miliardy eur 8,71 miliardy eur
zdravotné poisťovne 5,18 miliardy eur 5,42 miliardy eur
obce a mestá 4,99 miliardy eur 4,81 miliardy eur
vyššie územné celky 1,51 miliardy eur 1,58 miliardy eur
ministerstvo vnútra 2,90 miliardy eur 2,92 miliardy eur
ministerstvo práce 2,64 miliardy eur 2,85 miliardy eur
ministerstvo obrany 1,59 miliardy eur 1,61 miliardy eur
ministerstvo školstva 1,47 miliardy eur 1,58 miliardy eur
ministerstvo dopravy 1,56 miliardy eur 1,16 miliardy eur
ministerstvo pôdohospodárstva 1,25 miliardy eur 943 miliónov eur
ministerstvo financií 512 miliónov eur 592 miliónov eur
ministerstvo spravodlivosti 467 miliónov eur 457 miliónov eur
ministerstvo životného prostredia 514 miliónov eur 455 miliónov eur
ministerstvo hospodárstva 354 miliónov eur 309 miliónov eur
ministerstvo kultúry 294 miliónov eur 291 miliónov eur
ministerstvo zahraničných vecí 160 miliónov eur 133 miliónov eur
príspevok do rozpočtu EÚ 780 miliónov eur 914 miliónov eur
správa štátneho dlhu 1,10 miliardy eur 1,16 miliardy eur
celkové príjmy 37,74 miliardy eur 38,87 miliardy eur
celkové výdavky 38,38 miliardy eur 39,35 miliardy eur
schodok 640 miliónov eur 480 miliónov eur

Demografia vs. ekológia

Niektorí čitatelia reagovali v diskusiách k článkom o aktuálnom rozširovaní a zvyšovaní minimálnych dôchodkov cynickou poznámkou, že Slovensko sa dostalo do šlamastiky, z ktorej sa už nedá dostať. A tak sa v réžii Fica s Dankom „žúruje“, kým je to možné.

Je nám jasné, že nás už onedlho bude riadne bolieť hlava, ale ešte si nevyhnutnosť skúšame nevšímať.
Škodlivosť tohto prístupu podľa vizionárov najviac pocítime v momente, keď najhoršie už možno odznie, ale nebudeme schopní, pripravení – jednoducho naučení – chopiť sa príležitosti.

A veľké výzvy podľa všetkých dostupných ukazovateľov prídu omnoho skôr než o desať či dvadsať rokov, keď by mali začať prepukať vážne dôchodkové problémy. Vyvolá ich devastácia životného prostredia. Ľudstvo bude musieť znížiť tlak na prírodné zdroje, čo povedie k poklesu životnej úrovne a v mnohých regiónoch sveta k ešte vážnejším následkom

Slovensko, Grécko – a vlastné celá východná a južná Európa – či Nemecko môžu vyťažiť práve z demografie. Úbytok v skupine produktívnych síce zamáva systémom dôchodkov, no mal by sa zmierňovať tlak na tvorbu pracovných miest a príroda by mala trpieť menej než v regiónoch s rastúcou populáciou, aktuality.sk

X X X

Nehodu autobusu v Čile neprežilo najmenej 20 ľudí

Na severe Čile sa zrútil do rokliny autobus. Nehodu, ktorá sa stala počas nedeľnej noci v regióne Taltal, neprežilo najmenej 20 ľudí. Ďalších 21 je zranených. Záchranári v pondelok vyťahovali obete z vozidla, ktoré zišlo z kľukatej cesty a zrútilo sa do priekopy hlbokej 20 až 30 metrov. Vyšetrovateľ Ricardo Castro uviedol, že nehodu neprežilo najmenej 20 ľudí a 21 cestujúcich utrpelo zranenia. Dodal, že príčinu nehody zatiaľ nepoznajú./agentury/

X X X

Zelenskyj má pre Donbas i plán B

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že na riešenie situácie na východe Ukrajiny má aj "plán B", ale jeho podstatu a detaily zatiaľ nezverejní. Podľa agentúry Interfax to Zelenskyj uviedol v rozhovore pre novinárov z redakcií denníkov a týždenníkov Der Spiegel, Le Monde, Time a Gazeta Wyborcza.

Zelenskyj podľa nich vyhlásil, že o svojom „pláne B“ nechce teraz hovoriť, keďže podľa svojich vlastných slov „verí v plán A“. Ubezpečil však, že plán B skutočne existuje, pričom „nespočíva v tom, aby všetko bolo tak, ako je to teraz“.

V odpovedi na otázku, či nemá obavy, že sa 9. decembra počas summitu normandskej štvorky v Paríži ocitne zoči-voči ruskej strane, Zelenskyj uviedol, že je človekom, ktorý „reaguje na fakty“.

„Myslím si, že európski politici musia a budú nám pomáhať,“ vyhlásil Zelenskyj na margo svojich očakávaní. Upozornil však, že ak v prvej polhodine rokovaní na normandskom summite pobadá nedostatok podpory Ukrajine zo strany Západu, oznámi to aj verejne.

Summit normandskej štvorky sa bude konať 9. decembra v Paríži. Zelenskyj v novembri avizoval, že ako tému na ňom chce predostrieť otázku o konkrétnych termínoch skončenia vojny v Donbase.

Zahraničnopolitický poradca šéfa Kremľa Jurij Ušakov minulý týždeň oznámil, že počas summitu v Paríži sa zrejme uskutoční aj bilaterálne stretnutie prezidentov Ruska a Ukrajiny Vladimira Putina a Volodymyra Zelenského.
V spomínanom interview pre západné médiá Zelenskyj tiež vyhlásil, že nikdy nerozpúta vojnu v Donbase, pretože by to mohlo viesť až k „totálnej vojne“ v Európe.

Uviedol, že výzvy na navrátenie dočasne okupovaných území Ukrajiny iniciujú ľudia, ktorí predtým boli na Ukrajine pri moci. Spresnil, že tieto ich snahy uňho i u politikov v zahraničí vyvolávajú údiv. Normandský formát je diplomatické zoskupenie najvyšších predstaviteľov Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka a ich ministrov zahraničných vecí. Jeho cieľom je urovnať krízu na východe Ukrajiny.

Normandský formát vznikol v júni 2014, keď sa pri príležitosti 70. výročia vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii stretli vtedajší ukrajinský prezident Petro Porošenko, šéf Kremľa Vladimir Putin, vtedajší francúzsky prezident Francois Hollande a nemecká kancelárka Angela Merkelová. Táto štvorica politikov po prvý raz diskutovala o spôsoboch vyriešenia konfliktu na Ukrajine.

Kremeľ diskusiu o Kryme odmieta

Kremeľ v pondelok opäť vylúčil akúkoľvek diskusiu o problematike Krymského polostrova. Vyhlásil to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, keď komentoval vyhlásenie Kyjeva o začiatku budovania stratégie, ktorej výsledkom má byť návrat Krymského polostrova pod správu Ukrajiny.

Peskov podľa agentúry TASS súčasne vyhlásil, že diskusia na túto tému v rámci summitu v normandskom formáte by neviedla k neúspechu týchto rokovaní. Podľa medializovaných správ si Zelenskyj želá, aby sa tam diskutovalo aj o Krymskom polostrove.

Agentúra Interfax pripomenula, že Zelenskyj v najnovšom rozhovore pre vybrané západné médiá uviedol, že ukrajinskému vedeniu by s riešením situácie súvisiacej s anektovaním Krymu mohli pomôcť Spojené štáty. Podľa názoru Zelenského by bolo vhodné zorganizovať k tejto téme trojstranné rokovania.

Interfax už 22. novembra informoval, že Zelenského tím sa aktívne snaží vybudovať stratégiu na návrat Krymu pod správu Ukrajiny. Samotný Zelenskyj začiatkom novembra vyjadril presvedčenie, že Ukrajine bude prinavrátený nielen Krymský polostrov, ale i Donbas, kde vznikli samozvané proruské republiky – Donecká a Luhanská.

Krym sa stal súčasťou Ruskej federácie na jar roku 2014 po referende, v ktorom sa väčšina obyvateľov polostrova vyslovila za opätovné pripojenie k Ruskej federácii. Ukrajina, USA a EÚ, ktoré toto referendum neuznali, následne obvinili Moskvu zo zabratia cudzieho územia./agentury/

X X X

Rekordný kráľ. Messi odsunul Ronalda a získal šiestu Zlatú loptu

Argentínsky futbalista Lionel Messi z FC Barcelona získal rekordný šiestykrát Zlatú loptu magazínu France Football. V 64. ročníku hlasovania odsunul na druhé miesto Holanďana Virgila van Dijka, tretí bol Portugalec Cristiano Ronaldo, ktorý figuruje v najlepšej trojke nepretržite od roku 2011.

Tridsaťdvaročný Messi nadviazal na pondelňajšom galavečere v parížskom divadle Chatelet na triumfy z rokov 2009, 2010, 2011, 2012 a 2015 a osamostatnil sa na čele historického poradia od Ronalda.

Kto mal podľa vás získať Zlatú loptu 2019?

Lionel Messi
Virgil van Dijk
Cristiano Ronaldo
Sadio Mané
Mohamed Salah
Kylian Mbappé
Niekto iný

Zobraziť výsledky ankety

Od predchádzajúceho úspechu obsadil dvakrát druhé miesto za Portugalcom, vlani sa nezmestil do najlepšej trojice po prvý raz od roku 2006.

Obhajca prvenstva Luka Modrič z Chorvátska, ktorý prerušil dekádu víťazstiev Messiho alebo Ronalda, absentoval v tridsaťčlennej nominácii. Jej polovicu tvorili futbalisti z najvyššej anglickej súťaže vrátane Van Dijka, ktorý sa nestal prvým obrancom s touto trofejou za trinásť rokov. FC Liverpool mal v najlepšej desiatke štyroch hráčov.

Barcelonský útočník získal v tomto roku druhé prestížne ocenenie, v septembri vyhral anketu Hráč roka podľa Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA). Za najlepšieho hráča podľa Európskej futbalovej únie (UEFA) vyhlásili Van Dijka.

„Ďakujem novinárom, ktorí za mňa hlasovali a chceli, aby som získal toto ocenenie. Obrovské ďakujem patrí aj kolegom v klube, tí sa výraznou mierou podieľali na tomto úspechu,“ povedal Messi po tom, ako si prevzal šiestu Zlatú loptu z rúk Modriča.

„Bol to skvelý rok, bol som blízko, ale bohužiaľ, je tu veľa skvelých hráčov ako Messi. Som na seba veľmi hrdý,“ povedal Van Dijk.

Holandský stopér Matthijs de Ligt, ktorý v lete prestúpil z Ajaxu Amsterdam do Juventusu Turín, získal cenu Raymonda Kopu pre najlepšieho futbalistu do 21 rokov. Prevzal si ju od Kyliana Mbappeho, francúzsky útočník sa vlani stal jej premiérovým držiteľom. Prvýkrát odovzdali cenu Leva Jašina pre najlepšieho brankára, vyslúžil si ju Brazílčan Alisson Becker z FC Liverpool. Medzi ženami triumfovala Američanka Megan Rapinoeová.

Zlatá lopta 2019
1. Lionel Messi (FC Barcelona)
2. Virgil van Dijk (FC Liverpool)
3. Cristiano Ronaldo (Juventus Turín)
4. Sadio Mané (FC Liverpool)
5. Mohamed Salah (FC Liverpool)
6. Kylian Mbappé (Paríž St. Germain)
7. Alisson Becker (FC Liverpool)
8. Robert Lewandowski (Bayern Mníchov)
9. Bernardo Silva (Manchester City)
10. Riyad Mahrez (Manchester City)
Zlatá lopta žien: Megan Rapinoeová (USA/FC Reign)
Cena Leva Jašina (pre brankárov): Alisson Becker (Braz./FC Liverpool)
Cena Raymonda Kopu (pre hráčov do 21 rokov): Matthijs de Light (Hol./Juventus Tu¬rín) /agentury/