iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Slovensko má vďaka kotlebovcom len 11 europoslancov

...Aspoň v praxi: Je to, akoby ste sedeli v aute na zadnom sedadle a nemali žiadny vplyv na to, kam vás vezú, hovorí o kotlebovcoch v europarlamente Michal Šimečka. Majú menej priestoru na vystupovanie, nie sú pri dôležitých politických rozhodovaniach a v praxi majú preto takmer nulový vplyv.

Europoslanci, ktorí nie sú členmi žiadnej frakcie, to majú mimoriadne ťažké – ak teda chcú vôbec niečo presadiť a svoj mandát nevyžívajú len na sebaprezentáciu prostredníctvom videí zverejňovaných na sociálnych sieťach.
V prípade tých slovenských platí ešte niečo ďalšie: kolegovia ich absolútne ignorujú.
„Vôbec sa s nimi nestretávam ani ich nevyhľadávam. Nemám na to dôvod ani čas,“ priznáva pre Aktuality.sk slovenský europoslanec Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska.

Akoby sme mali o dvoch menej

Je to, akoby Slovensko malo o dvoch europoslancov menej, počuť na chodbách Európskeho parlamentu od slovenských zástupcov.

Slovenskí europoslanci priznávajú, že s Kotlebovcami sa nestretávajú. Ani s Milan Uhríkom či jeho kolegom Miroslavom Radačovským. Ten druhý kandidoval formálne ako nezávislý, ale na kandidátke ĽSNS.

Pre politických súperov kotlebovcov je hlavným argumentom na ich ignorovanie to, že ich považujú za extrémistov.
Slovenskí diplomati, ktorí by mali byť nestranní, však tvrdia, že s kandidátmi zvolenými za ĽSNS sa nemá význam rozprávať z iného dôvodu – nie sú členmi žiadnej frakcie.

Frakcie v europarlamente majú mimoriadny vplyv a nebyť ich členom je skutočne obrovská nevýhoda.
Všetky zásadné politické dohody vznikajú najskôr v rámci nich a neskôr aj medzi konkurenčnými frakciami, keďže v súčasnom europarlamente nemá žiadna z nich väčšinu.

Majú zviazané ruky

Najväčšími a najvplyvnejšími frakciami sú ľudovci (EPP), socialisti (S&D) a liberáli z Renew Europe (Obnovme Európu) prezývaní aj „macronovci“ podľa francúzskeho prezidenta, ktorý frakciu založil.

Nezávislí poslanci majú zviazané ruky vo viacerých oblastiach. Napríklad nemajú právo nominovať kandidátov na predsedov či podpredsedov v parlamente, musí sa ich nazbierať aspoň 40.

Je pravda, že nezávislí môžu predkladať aj vlastné legislatívne návrhy. Ale aj tu je malý, aj keď významný háčik. Legislatívne správy totiž musia schváliť aj príslušné výbory, kde hrajú kľúčovú rolu opäť len frakcie.
Napokon, nezávislí poslanci majú v praxi aj menej času na vystupovanie v debatách pred celým plénom.
Prvú časť debaty si rozdeľujú jednotlivé frakcie, pričom každá dostáva rovnaký priestor, a v tejto fáze môže vystúpiť len jediný nezaradený europoslanec. Nasleduje časť, ktorá sa delí podľa veľkosti frakcií.

Až potom príde rad na nezávislých. V praxi tak majú na vystúpenie menej priestoru ako ich zaradení kolegovia.
Slovenský veľvyslanec v EÚ: Nepozývame ich

Na vytvorenie politickej skupiny je potrebných minimálne 25 europoslancov. Háčik je v tom, že musia pochádzať aspoň z jednej štvrtiny všetkých štátov, čo je v súčasnosti sedem. Dnes je v europarlamente 54 nezaradených poslancov. Ešte donedávna ich bolo o troch viac, ale tento počet sa neustále mení.

Pochádzajú z ôsmich krajín vrátane Slovenska. Ale nie sú medzi nimi len extrémisti – väčšinu nezaradených tvoria poslanci Brexit Party, je ich až 29. Predstava, že by vytvorili novú frakciu so stranou typu ĽSNS či podobne radikálnym gréckym Zlatým úsvitom, je pritom vylúčená.

ĽSNS je na európskej úrovni členom radikálnej strany Aliancia za mier a slobodu. Ale tú okrem kotlebovcov v europarlamente už nezastupuje nikto ďalší a strana si nevie vytvoriť frakciu.

Slovenskí europoslanci vo frakciách:

• socialisti (S&D): Monika Beňová, Miroslav Číž, Robert Hajšel
• ľudovci (EPP): Vladimír Bilčík, Ján Štefanec, Peter Pollák, Michal Wiezik
• konzervatívci a reformisti (ECR): Lucia Ďuriš Nicholsonová, Eugen Jurzyca
• liberáli (Renew Europe): Martin Hojsík, Michal Šimečka
• nezaradení (NI): Milan Uhrík, Miroslav Radačovský

Radačovský pre Aktuality.sk prednedávnom tvrdil, že ho „oslovila“ nacionalistická frakcia Identita a demokracia. Ale nie je jasné, či ho tam nevzala samotná frakcia alebo či jeho členstvo zablokovala Sme rodina Borisa Kollára, ktorá je jej súčasťou.

Radačovský paradoxne naznačuje, že členom žiadnej frakcie vlastne ani nechcel byť.

„Je pravdou, že som bol oslovený aj frakciou Identita a demokracia, ale aj inými frakciami o možnosti pôsobenia v ich radoch. U mňa je jediný problém, že ako dlhoročný sudca mám v sebe zakódovanú nezávislosť a s podmienkami práce pôsobenia vo frakciách trošku tej nezávislosti ubúda,“ tvrdí bývalý sudca.

So slovenskými nezaradenými však odmieta komunikovať aj slovenské zastúpenie pri Európskej únii. Formálne práve preto, že nie sú v žiadnej frakcii a majú takmer nulový politický vplyv.

„S týmito poslancami nekomunikujeme,“ priznáva pre Aktuality.sk slovenský veľvyslanec pri EÚ Peter Javorčík. „Jednak nie sú zaradení do žiadnej politickej frakcie v EP, čo samo osebe o niečom hovorí. Spolupráca medzi naším zastúpením a europoslancami je konštruktívna a aktívna. Ale nie s týmito dvoma,“ uzatvára slovenský diplomat.

Súhlasí aj Šimečka. „Je to akoby ste sedeli v aute na zadnom sedadle a nemali žiadnu možnosť vplyvu na to, kam vás vezú. Sedíte, veziete sa a keď raz budete musieť vystúpiť zistíte, že vôbec netušíte, kde ste.“, aktuality.sk

X X X

Exšéf daniarov popieral kontakty s mužom, ktorý zarába na štáte. Boli spolu na „poháriku“ (usvedčujúca foto)

Dali si „drink“ v luxusnom podniku. František Imrecze pritom dlhodobo popieral nadštandardné kontakty s Michalom Suchobom, ktorý sa najnovšie objavil v škandalóznych Kočnerových nahrávkach.

Kontroverzné miliónové zákazky na základe utajených zmlúv, ktoré dnes preveruje Úrad pre verejné obstarávanie. Spoločné golfové turnaje aj posedenie v reštaurácii. Tak by sa dali v skratke zhrnúť styčné body medzi niekdajším šéfom finančnej správy Františkom Imreczcem a podnikateľom Michalom Suchobom.

Hoci Imrecze dlhodobo odmietal podozrenia z nadštandardných kontaktov s podnikateľom profitujúcim na štátnych IT zákazkách, realita ukazuje opak.

Obaja sa v minulosti stretli na golfových turnajoch, dokonca si zahrali v jednom tíme. Imreczce však namietal, že na turnajoch sa zúčastňoval ako šéf súkromnej IT firmy, „šlo o jeho prácu“ a priateľskú väzbu by v tom nehľadal. Odmietol tiež medializované informácie, že Suchoba je jeho osobným priateľom. Z najnovších zistení Aktuality.sk ale vyplýva, že niekdajší golfoví spoluhráči sa nezrazili iba na ihrisku.

S oligarchom v nóbl podniku

Najdlhšie slúžiaci šéf finančnej správy, ktorý skončil vo funkcii v septembri 2018 po prevalení kauzy colných podvodov za 300 miliónov eur, sa so Suchobom stretol aj mimo hracej plochy.

V júni 2018 navštívil vtedy najvyšší predstaviteľ kľúčového štátneho úradu v spoločnosti niekoľkých podriadených jeden z luxusných podnikov v historickom centre hlavného mesta. Spoločnosť im robil aj dodávateľ IT služieb pre daniarov Suchoba, ktorý najnovšie figuruje v kauze toxickej komunikácie s Marianom Kočnerom.

V Imreczeho prípade pritom nešlo o prvé stretnutie s podnikateľom profitujúcim na miliónových štátnych zákazkách.
Ako šéf finančnej správy sa zišiel aj s oligarchom Miroslavom Výbohom. S mužom označovaným za mecenáša strany Smer sa stretol niekoľko dní pred parlamentnými voľbami v marci 2016 v luxusnej reštaurácii v bratislavskej Petržalke.

Osobný neznámy

„Určite spolu nechodíme ani na dovolenky, ani na večere, ani nikam. Je to vzťah ako s inými relevantnými ľuďmi v IT biznise,“ tvrdil Imrecze o podnikateľovi Suchobovi v januári tohto roka v rozhovore pre Aktuality.sk.
Redakcia však získala fotografie, ktoré Imreczeho tvrdenia spochybňujú. V utorok 26. júna 2018 sa v historickom centre Bratislavy na pôde rodinnej reštaurácie Kogo zišla pozoruhodná spoločnosť: na jednej strane zamestnanci finančnej správy, na druhej strane podnikateľ s viacerými IT zákazkami od daniarov.

Imrecze dnes odmieta, že fotografia zo stretnutia so Suchobom vyvracia jeho niekdajšie vyjadrenia: „Trvám na tom, že som sa s ním nestretával nijakým spôsobom nad rámec toho, ako s inými dodávateľmi finančnej správy.“

Pôvodne si nevedel spomenúť, pri akej príležitosti sa schôdzka odohrala. „Ja si na to detailne nespomínam, mohlo to byť v rámci IOTA (Európska organizácia daňových správ, pozn. red.). Predpokladám, že to bola oficiálna akcia finančnej správy,“ spresnil niekdajší šéf štátneho úradu, ktorý si pod jeho vedením objednal IT služby bez súťaže a za sporných okolností.
Imreczeho na stretnutí sprevádzali aj jeho vtedajší podriadení – šéf tlačového odboru daniarov Richard Dírer a riaditeľka
Imreczeho kancelárie Andrea Stoklasová.

Dírer potvrdil slová svojho bývalého šéfa, že šlo o akciu nasledujúcu po oficiálnom podujatí. Neskôr spresnil, že to bol len večerný „drink“, ktorý nasledoval po oficiálnom podujatí IOTA.

Imrecze a Dírer sa zhodli, že každý si zaplatil vlastný účet.

Riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková upozorňuje, že Imrecze a daniari by mali vedieť dôkladne vysvetliť kontakty s ľuďmi profitujúcimi zo zákaziek v ich rezorte. „V opačnom prípade to vyvoláva dojem z klientelizmu a prihrávania kšeftov kamarátom,“ dodáva Petková.
Utajené milióny

Imrecze, ktorý sa stal šéfom daniarov v roku 2012 po odchode zo súkromného IT sektora, čelil otázkam týkajúcich sa vzťahu so Suchobom dlhodobo. Dôvodom boli štátne zákazky pre Suchobovu firmu Allexis.

Daniari totiž podpísali s firmou Allexis utajené zmluvy, pričom využili zdôvodnenie, ktoré im umožnilo uzatvárať miliónové obchody bez súťaže. Sporný postup zdôvodnili výnimkou určenou pre obstarávanie vojenskej techniky.
Kontroverznú prax aktuálne preveruje Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). Podnet na kontrolu utajených zmlúv podal svojho času aj vtedajší minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).

Zoznam utajených zmlúv:

Predmet zmluvy Dátum Zmluvná cena
Plánovanie, riadenie a výkon kontrol 27. 12. 2013 5 619 172 eur
Virtuálna registračná pokladnica 15. 12. 2014 6 911 200 eur
Kontrolné známky 29. 10. 2014 5 237 746 eur
Virtuálna registračná pokladnica (úložisko dát) 1. 2. 2018 4 000 000 eur

Prišli o previerku

Otázne je, ako bude spolupráca firmy Allexis a daniarov pokračovať. Firma už totiž nefiguruje v zozname spoločností s bezpečnostnou previerkou na stupeň tajné.

Národný bezpečnostný úrad odmietol zverejniť dôvody, pre ktoré Allexis vypadla zo zoznamu firiem disponujúcich platným bezpečnostným certifikátom. Odvolal sa na zákonné obmedzenia.

Samotní daniari tvrdia, že spoločnosť Allexis požiadala NBÚ o udelenie bezpečnostnej previerky, no proces stále trvá. „Finančná správa k dátumu ukončenia bezpečnostnej previerky okamžite ukončila s firmou Allexis zmluvu o postupovaní utajovaných skutočností,“ uviedla hovorkyňa finančnej správy Ivana Skokanová.
Zároveň ubezpečila, že hoci Allexis nedisponuje bezpečnostnou previerkou, nijako to neovplyvňuje fungovanie systémov finančnej správy.

Suchoba tlačil na Kočnera

Suchoba nevyvoláva otázniky iba v súvislosti s utajovaným biznisom na finančnej správe. Denník N zverejnil nahrávku zo stretnutia Suchobu s Kočnerom z roku 2015, ktorú polícia objavila v Kočnerovom mobile.

Podľa nahrávky si Suchoba na schôdzke s Kočnerom pýtal peniaze za to, že sa postará, aby daniari neprešetrovali Kočnerov biznis. Podľa Denníka N sa Kočner so Suchobom bavili o miliónových vratkách v kauze golfového areálu v Báči, na ktorú upozornil Ján Kuciak.

„V deň D si niekto nárokoval niečo, čo niekde inde nebolo zaplatené a štátny rozpočet je mínus 4,2 milióna,“ hovoril Suchoba Kočnerovi. „O tom sa s tebou nebavím, to máš absolútnu pravdu,“ reagoval Kočner, medzičasom obžalovaný z objednávky vraždy novinára, pri ktorej zomrela aj jeho snúbenica Martina Kušnírová.

„Keď k…t ukradol 4,2 milióna eur, za to sa platia iné peniaze, keď mu to pomôžeme upratať,“ mal sa podľa Suchobu vyjadriť vtedajší funkcionár daniarov Daniel Čech. Ten poprel komunikáciu so Suchobom na túto tému.
Cap záhradníkom

Otázkou zostáva, ako daniari po zverejnení Kočnerovej nahrávky naložia s utajeným biznisom pre Suchobovu firmu Allexis. Zatiaľ sa nechali počuť, že sú medializovanými informáciami pobúrení a od postupov zmienených v nahrávke sa dištancujú. „Zároveň prezidentka finančnej správy v tomto prípade požiadala o preverenie,“ dodala Skokanová.
Faktom je, že Imreczeho nástupkyňa na čele daniarov Lenka Wittenbergerová v minulosti odmietla problematickú prax uzatvárania zmlúv bez súťaže na základe spornej výnimky komentovať. Odvolala sa na prebiehajúcu kontrolu ÚVO. Odborník na IT má však jasno.

Ľubor Illek zo Slovensko.digital považuje za problém, ak daniari utajujú takmer všetky informácie o projekte z dôvodu bezpečnosti, ktorú však možné utajenie negarantuje.

„Zdá sa, že domnelá bezpečnosť je výhovorkou pre zvláštne postupy pri obstarávaní,“ tvrdí Illek. Naráža tak práve na utajené zmluvy daniarov s firmou Suchobu. Človeka, ktorý sa stretol na poháriku s dnes už bývalým šéfom daniarov a podľa zverejnenej nahrávky z mobilného telefónu Mariana Kočnera plánoval ovplyvňovať daňové kontroly v Kočnerov prospech.

Paradoxom je, že vďaka poslaneckému návrhu z dielne Ľubomíra Vážneho (Smer-SD) a Petra Marčeka (nezávislý) mali mať štátne úrady ešte voľnejšie ruky pri uzatvární zmlúv bez súťaže a v režime utajené. Umožniť im to mal poslanecký návrh, ktorý prezidentka Zuzana Čaputová napokon nepodpísala.

Predkladatelia Vážny – Marček argumentovali bezpečnosťou. „Bezpečnostné riziko je pritom úplne inde,“ upozornil Illek, aktuality.sk

X X X

Ceny ropy v utorok klesli, už druhý deň po sebe.

Trhy totiž znervózňuje obmedzený pokrok na rokovaniach medzi Čínou a Spojenými štátmi o vyriešení ich obchodného sporu. Zásoby ropy v USA sa zároveň zvyšujú.Televízia CNBC v pondelok (18.11.) citovala zdroj z čínskej vlády, podľa ktorého je v Pekingu pochmúrna nálada v súvislosti s vyhliadkami na obchodnú dohodu po tom, ako prezident USA Donald Trump vyhlásil, že neexistuje dohoda o postupnom zrušení ciel.

Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) s dodávkou v decembri sa v utorok o 7.34 h SEČ predával po 56,86 USD (51,40 eura). To bolo o 19 centov menej ako v predchádzajúci deň na konci obchodovania.
Cena januárového kontraktu na severomorskú ropnú zmes Brent sa znížila o 8 centov na 62,36 USD za barel, aktuality.sk

X X X

Prokurátor vidí obštrukcie, Ruska chce dostať za mreže

Obžalovaný Pavol Rusko opätovne neprišiel na pojednávanie v kauze falšovania zmeniek TV Markíza a marenia spravodlivosti. Senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) následne prerušil hlavné pojednávanie do 2. decembra.

Senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) prerušil hlavné pojednávanie v kauze falšovania zmeniek TV Markíza a marenia spravodlivosti do 2. decembra. Urobil tak po tom, čo obžalovaný Pavol Rusko neprišiel na pojednávanie s odvolaním sa na zdravotné dôvody. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Ján Šanta navrhol pre obštrukcie väzobné stíhanie obžalovaného. Obhajca Michal Mandzák to odmieta a pripomína, že ide o prvé ospravedlnenie v tomto konaní. Lekár Peter Lipták, ktorý péenku vystavil, tvrdí, že postupoval podľa zákona.

„Trvám na svojej žiadosti o vykonanie hlavného pojednávania v mojej prítomnosti,“ uviedol obžalovaný Rusko v liste, ktorý zaslal predsedovi senátu ŠTS Emilovi Klemaničovi. Ako dôvod uviedol aj plánované výpovede znalcov, ktorí skúmali sporné zmenky. Na poslednú chvíľu senát program pre obžalovaného Pavla Ruska zmenil, on však naďalej trval na osobnej účasti. Navrhol preto zrušenie niektorých pojednávacích dní.

„Navrhujem skúmať dôvody väzby,“ reagoval Šanta. „Nehodnotím to nijak inak ako bohapustú obštrukciu, najmä v kontexte toho, že zo strany svedka sme tu počuli, že obhajoba bohapusto marila výkon väzby,“ povedal Šanta.

Prokurátor vo svojej reakcii žiadal osloviť Sociálnu poisťovňu aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou i lekára, ktorého meno podľa jeho slov vyvoláva závažné podozrenie, že chce participovať na závažnej obštrukcii. Ide o všeobecného lekára Petra Liptáka, ktorý je známy pre medializáciu svojich výrokov o prijímaní darov od pacientov.
Obhajca TV Markíza Daniel Lipšic poukázal na to, že on sám nemal problém zúčastňovať sa hlavného pojednávania deň po ortopedickej operácii.

Obhajca obžalovaného Marek Para argumentuje tým, že nie každé ospravedlnenie zo zdravotných dôvodov automaticky znamená obštrukciu. Pripomenul, že Pavla Ruska zastupuje od roku 2015 a za ten čas sa vždy všetkých úkonov zúčastnil.

Obžalovaní Marian Kočner a Pavol Rusko podľa obžaloby prokurátora po vzájomnej dohode s obvineným Štefanom Á., ktorého trestná vec bola vylúčená na samostatné konanie, vyhotovili štyri sfalšované zmenky. Mali ich predložiť ako prílohy na vydanie platobných rozkazov.

Kočner čelí obžalobe v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a v kauze spoločnosti Gatex z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Rusko je obžalovaný z objednávky vraždy Sylvie Klaus-Volzovej.

Prokurátor a Lipšic obviňujú Ruska z obštrukcií

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Ján Šanta a obhajca TV Markíza Daniel Lipšic obviňujú obžalovaného Pavla Ruska z obštrukcií.

„Takéto konanie hodnotím ako vysokú mieru podozrenia z obštrukčného konania,“ uviedol Šanta. Súdu navrhol, aby zdravotný stav obžalovaného preskúmala Sociálna poisťovňa a postup lekára zase Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Konštatovanie a správa lekára bola podľa mňa všeobecná, nekompetentná a veľmi pripomínajúca súčinnosť s takýmto obštrukčným konaním,“ povedal Šanta. Treba preto podľa neho veľmi dôsledne skúmať dôvody väzby.

Tvrdí, že lekárska správa nespĺňala zákonné parametre, ktoré stanovujú, že musí byť konkretizovaný zdravotný dôvod, pre ktorý by sa nemohol obžalovaný zúčastniť pojednávania. Uvedená diagnóza môže byť podľa obhajcu Markízy Lipšica stanovená iba špecialistom a nie všeobecným lekárom „pochybnej povesti“. Ošetrujúcim lekárom Ruska je Peter Lipták, ktorý je známy pre medializáciu svojich výrokov o prijímaní darov od pacientov.

Senát súdu podľa Šantu po ospravedlnení Ruska zmenil program pojednávania tak, aby v pondelok a utorok nevypovedali znalci. Navrhoval čítať listinné dôkazy a vypočúvanie svedkov manželov Vargovcov, ktorých navrhujú za stranu Mariana Kočnera. Aj takýto postup obžalovaný Rusko odmietol, čo považuje prokurátor za neúctu voči súdu.

Obhajca obžalovaného Michal Mandzák tvrdenia o obštrukcii odmieta. „Nie som lekár, takže nie som oprávnený posudzovať zdravotný stav. Nemám vedomosť, že by mal prokurátor medicínske vzdelanie, aby sa mohol vyjadrovať ku zdravotnému stavu,“ doplnil Mandzák. Problém v potvrdení samotnom a jeho obsahu nevidí. „Predpokladám, že keď vydal potvrdenie, tak postupoval v súlade so zákonom,“ doplnil Mandzák. Obhajca obžalovaného tiež uviedol, že prípadnou obštrukciou jeho klienti nemôžu nič získať. „Môj klient Marian Kočner je vo väzbe a každý deň vo väzbe je nepríjemný,“ uzavrel.

„Som presvedčený o tom, že som postupoval podľa zákona,“ reagoval Lipták. Nechcel riešiť cez médiá, či péenku vypísal účelovo. K tomu, či môže všeobecný lekár určovať diagnózu, ktorá je v péenke, poznamenal, že špecialistom je aj všeobecný lekár. Voči obvineniu Lipšica, že má byť lekárom pochybnej povesti, sa ohradil. „Z mojej strany sa poradím s právnikmi a pokiaľ takéto niečo je, tak to budem žalovať,“ avizoval. Poznamenal tiež, že je jediným lekárom, ktorý má od NAKA potvrdené, že neberie úplatky./agentury/

X X X

Luigi Ciotti: Majetky mafií treba konfiškovať

Ako účinne bojovať s mafiou? Konfiškáciou jej majetku a jeho následným použitím na sociálne účely, na prvom mieste pozostalým po mafiánskych zločinoch. Skúsenosť s tým majú v Taliansku. Už od roku 1996 tam platí špeciálna legislatíva, ktorá konfiškáciu umožňuje. A rovnako použitie zhabaného bohatstva mafiánov na pomoc ich obetiam.

Legislatíva sa pritom zrodila „zdola“. Iniciátorom bol práve don Luigi Ciotti, katolícky kňaz, ktorého farnosťou sú už polstoročie „ulice“ talianskych miest. V prvej polovici 90. rokov zorganizoval petíciu, ktorú podporilo vyše milión Talianov.
Don Ciotti založil aj združenie Libera, ktoré organizuje a poskytuje konkrétnu pomoc obetiam mafií. Ide pritom o tie najzákladnejšie veci: či už je to sprevádzanie pri súdnych procesoch, poskytovanie právnej pomoci cez pomoc materiálnu a duchovnú.

Dôležitým nástrojom v boji s mafiami je podľa Ciottiho odvážne informovanie o jej zločinoch a jej spôsoboch postupu. Hovorí, že dnešné mafie sú inteligentné, disponujú nepredstaviteľnými peniazmi, najmodernejšou technológiou a odborníkmi, o ktorých by ste v živote nepovedali, že môžu byť v službách organizovaného zločinu.

Môže byť talianska prax inšpiráciou pre Slovensko? A šlo by to bez osobností typu charizmatického dona Luigiho Ciottiho?
Budete počuť aj Mariu Graziu Mazzola, taliansku investigatívnu novinárku RAI a Jozefa Kuciaka, otca zavraždeného investigatívneho novinára, aktuality.sk

X X X

Dag Daniš: Umlčaný nebol len Ján Kuciak

Potreboval štyri milióny eur. Vybral si ich zo štátnej kasy. Na hulváta. A keď mu na to prišli, poslali za ním výpalníka finančnej správy. S odkazom, aby im zaplatil za upratanie kauzy.

Nahrávka rozhovoru Kočnera s „podnikateľom“ Suchobom z roku 2015 patrí medzi najcennejšie úlovky vyšetrovateľov. Ukazuje, ako to za Ficovej vlády chodilo na úradoch. Pri majetkových kauzách sme tu mali niečo ako štátnych výpalníkov.
Keď daňoví inšpektori zistili, že zo štátnej kasy zmizli milióny eur, ktoré skončili v Kočnerových firmách, posunuli to šéfom. Tí potom poslali za Kočnerom vybavovača. Aby sa vyplatil. Lebo vraj zobrať zo štátneho rozpočtu štyri milióny nie je len tak a keď chce mať pokoj, musí zaplatiť. No nie chýbajúce vratky DPH, ale úplatky „chlapcom a dievčatám z finančnej správy“.

Z nahrávky, ktorú si Kočner uložil v mobile, je zrejmé, že za zástupcu finančnej správy sa vydával podnikateľ Michal Suchoba. Obchodník s väzbami na vtedajšieho šéfa finančnej správy Imreczeho (formálne nominant Kažimíra, reálne nominant Kaliňáka). Za úplatky mal vybavovať blokovanie daňových kontrol.

Z nahrávky tiež vyplýva, že takto to malo fungovať roky a na viacerých úrovniach. Suchoba sa chválil Kočnerovi, že podobné rozhovory mal „s veľmi vysoko postavenými ľuďmi, ktorí majú milióny eur v rôznych kok.tinách a na účtoch tu a v zahraničí“.

A nakoniec: nahrávka potvrdzuje aj staršie podozrenia, že polícia a špeciálne jej elitná agentúra NAKA ľuďom ako Kočner kryla chrbát. Kočner viackrát v rozhovore so Suchobom tvrdil, že NAKA je vybavená a nebude robiť problémy.
Reči a realita

Samozrejme, nahrávky tohto druhu treba brať s rezervou. A filtrovať, resp. konfrontovať s realitou. Kočner aj Suchoba zrejme preháňali, keď rozprávali o svojom vplyve. Kočner sa odvolával na údajné dohody s Ficom, ktoré zrejme neexistovali. Inak by za ním nechodili ľudia ako Suchoba.

Suchoba zas nemusel mať na vedenie finančnej správy až taký dosah, aký predstieral. Úrady nefungujú ako rodinné firmy (dúfajme).

V konečnom dôsledku však platí, že podstata rozhovoru Kočnera a Suchobu sa zhoduje s realitou. Kočner mal naozaj problém s daňovými kontrolami. Pri rozsiahlych miliónových podvodoch sa tomu nedalo vyhnúť.
Sedí aj to, že vyšetrovanie v réžii NAKA sa skončilo presne tak, ako avizoval Kočner. Vyšetrovatelia Štefan Jombík a Jaroslav Barochovský preverovali Kočnerove miliónové podvody s DPH. A vec uzavreli podľa návodu Kočnera. Vraj nešlo o trestný čin.

Ján Kuciak

V roku 2017 však prípad opäť otvoril novinár Ján Kuciak. V sérii investigatívnych článkov upozornil na hrubé chyby vyšetrovateľov. Po jeho zisteniach bola prokuratúra nútená konať. A obnoviť vyšetrovanie Kočnerových „obchodov“.
Jeho schéma bola pomerne jednoduchá. Kočner predal svoje hotely na Donovaloch svojej vlastnej firme. Tá za ne nezaplatila reálne, ale len zmenkami. Časť peňazí zo štátnej kasy mal použiť na financovanie „projektu Welten“ (golfového areálu v Báči).

Reálne zaplatené však boli vratky DPH. Štát, konkrétne finančná správa poslala Kočnerovej schránkovej firme štyri milióny na zápočte DPH. Tá istá suma sa mala štátu vrátiť od ďalšej firmy v reťazci. Tú však Kočner previedol na svojho kamaráta Štefana Agha a nechal ju skrachovať.

Výsledok: Kočner neprišiel ani o hotely, keďže ich predal vlastnej firme. Ani o peniaze, keďže platil len papierikmi nazývanými zmenky. A zarobil štyri milióny, ktoré si cez vratky DPH načapoval zo štátnej kasy.
Takto to robili viacerí „podnikatelia“. Napríklad Bašternák, Kaliňákov obchodný partner a Ficov domáci pán... Alebo ľudia s väzbami na ministrov Počiatka a Kaliňáka.

Prečo padol vyšetrovací tím

Pozornejší čitateľ zrejme tuší, prečo bol tak rýchlo rozpustený vyšetrovací tím, ktorý riešil vraždu novinára Kuciaka.
Vyšetrovací tím mal pôvodne pracovať na všetkom, čo súviselo s vraždou novinára. Po podaní obžaloby na vykonávateľov a objednávateľa vraždy sa mal tím zamerať na pozadie prípadu – zaistené dôkazy (vrátane nahrávok Kočnera o korupcii na finančnej správe), ich súvislosť s článkami a zisteniami Jána Kuciaka, prepojenia Kočnera na políciu, súdy, úrady...

„Tímu Kuciak“ však najskôr zobrali časť prípadov, ktoré priamo súviseli s investigatívnou prácou zavraždeného novinára. Nechali mu len stíhanie vykonávateľov a objednávateľa vraždy. Potom ho zrušili (a jeho šéfovi Petrovi Juhásovi zakázali rozprávať).

Napriek tomu, že mal na stole nahrávky a dôkazy o tom, že trestná činnosť Kočnera – rovnako ako zistenia Jána Kuciaka – boli rozsiahlejšie, ako sme sa domnievali. Mali sa týkať aj „veľmi vysoko postavených ľudí“.
Vlastne... Vyšetrovací tím zrejme zrušili práve preto.
Bol umlčaný. Rozkazom zhora, aktuality.sk

X X X

Prezidentka udelila milosť mužovi, ktorý spôsobil z nedbanlivosti dopravnú nehodu

Prezidentka Zuzana Čaputová udelila individuálnu milosť 44-ročnému J. H., ktorý v roku 2015 spôsobil z nedbanlivosti dopravnú nehodu. Pri posudzovaní žiadosti o milosť zohľadnila okrem právnych aspektov prípadu najmä kritickú sociálnu a rodinnú situáciu odsúdeného. Informoval o tom prezidentkin hovorca Martin Strižinec.

""Prezidentka .{target:_blan¬k}„:[tt_news:533007] pri posudzovaní žiadosti o milosť zohľadnila okrem právnych aspektov prípadu najmä kritickú sociálnu a rodinnú situáciu odsúdeného a odpustila mu trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený, a súčasne nevykonaný zvyšok trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Tresty boli odpustené s účinkom zahladenia odsúdenia,“ uviedol Strižinec.

Prezidentkina kancelária pripomína, že muža právoplatne odsúdili v roku 2019 za spáchanie prečinu ublíženia na zdraví na trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov. Výkon trestu bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní jedného roka. Súd odsúdenému zároveň uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere dvoch rokov.

Odsúdený spôsobil v roku 2015 z nedban¬livosti dopravnú nehodu, keď pri odbočovaní nedal prednosť v jazde protiidúcemu motorovému vozidlu. Kancelária prezidentky poukazuje, že pri nehode nedošlo k ťažkej ujme na zdraví ani k stratám na živote, alkohol odsúdený muž nepožil. „Pred uvedeným odsúdením viedol J. H. bezúhonný život a nebol v minulosti trestne stíhaný ani odsúdený. V evidenčnej karte vodiča má evidované tri priestupky, všetky za prekročenie povolenej rýchlosti,“ doplnila kancelária.

Muž je živiteľom rodiny a pracuje ako vodič – kuriér. Po odobratí vodičského oprávnenia mu podľa kancelárie hrozí strata zamestnania a následne okamžitá splatnosť úveru na byt, ktorý mu poskytol obchodný partner jeho zamestnávateľa. „Družka odsúdeného, s ktorou vychovávajú spoločne 6-ročného syna, je invalidná dôchodkyňa, ktorá trpí onkologickým ochorením a jej zdravotný stav si vyžaduje časté návštevy zdravotníckych zariadení,“ opísala kancelária prezidentky s tým, že finančne im vypomáha rodina. Prezidentka pri udeľovaní milosti postupovala podľa Ústavy SR./agentury/

X X X

Gruzínska opozícia obnovila protesty

Pri budove gruzínskeho parlamentu v Tbilisi sa obnovil protest prívržencov opozície, ktorí žiadajú predčasné parlamentné voľby podľa pomerného volebného systému a demisiu vlády.
Žiadajú tiež okamžité prepustenie demonštrantov zadržaných v pondelok večer pri zásahu polície proti obyvateľom stanového tábora

Ako informovala v utorok tlačová agentúra Interfax, demonštranti si v noci na pondelok opäť rozložili niekoľko stanov, nie však na Rustaveliho triede ako doteraz, ale na námestí pred parlamentom.

Počas likvidácie tábora demonštrantov bolo zadržaných 37 ľudí. Ako uviedol Interfax, o ich ďalšom osude rozhodne v utorok súd. Príčinou protestu prívržencov opozície je výsledok hlasovania gruzínskeho parlamentu zo 14. novembra, keď poslanci neschválili súbor zmien a dodatkov k ústave, ktorými by sa súčasný väčšinový volebný systém zmenil na pomerný. Opozícia presadzovala túto zmenu, pretože je presvedčená, že momentálne platný volebný systém zvýhodňuje vládnu stranu Gruzínsky sen. Tá túto interpretáciu odmieta.

Gruzínsky sen je čoraz menej populárny

Na protest proti výsledku tohto hlasovania sa v nedeľu pred parlamentom v Tbilisi konalo veľké zhromaždenie odporcov súčasnej vlády, ktoré prerástlo do blokády zákonodarného zboru. V pondelok podvečer proti nim zasiahla polícia.
Strana Gruzínsky sen, ktorá je pri moci od roku 2012, zažíva značný pokles popularity v dôsledku toho, že sa jej nepodarilo vyriešiť hospodársku stagnáciu krajiny. Verejnosť vníma aj jej odklon od záväzku posilňovať demokraciu v krajine.

Kritici tiež obviňujú oligarchu a zakladateľa Gruzínskeho sna Bidzinu Ivanišviliho, že dáva prenasledovať svojich politických oponentov, umlčiava kritické médiá a vytvára skorumpovaný politický systém, v ktorom rozhodnutia vlády závisia od jeho osobných záujmov, aktuality.sk

X X X

Väčšina nemeckých bánk účtuje záporné úroky, najmä firmám

Takmer 60 % nemeckých bánk už účtuje záporné úrokové sadzby z vkladov firemným klientom. A viac ako 20 % robí to isté aj retailovým klientom. Ukázal to prieskum nemeckej centrálnej banky Bundesbank, ktorý je jedným z najjasnejších údajov o tom, koľko veriteľov spoplatňuje zákazníkom vklady peňazí, keďže Európska centrálna banka (ECB) v polovici septembra znížila úrokové sadzby hlbšie do záporného teritória.

Bundesbank uskutočnila prieskum v 220 finančných ústavoch koncom septembra, teda dva týždne po tom, ako ECB znížila svoju depozitnú sadzbu na rekordné minimum –0,5 %. V reakcii na to 58 % bánk uviedlo, že zavádzajú záporné sadzby z niektorých podnikových vkladov a 23 % potvrdilo, že robia to isté aj v prípade retailových vkladateľov.

Väčšina veriteľov zavádza záporné sadzby iba pre inštitúcie, spoločnosti alebo jednotlivcom s vysokými vkladmi, ale táto prax sa ukázala byť obzvlášť kontroverznou v Nemecku, kde ECB čelí kritike, že penalizuje „obozretných sporiteľov“.
James von Moltke, finančný riaditeľ Deutsche Bank, minulý mesiac povedal analytikom, že najväčší nemecký veriteľ zintenzívnil svoje snahy preniesť negatívne úrokové sadzby na klientov.

A Stephan Engels, finančný riaditeľ Commerzbank, druhého najväčšieho poskytovateľa pôžičiek v Nemecku, tento mesiac zaviedol záporné sadzby pre vklady nad 1 milión eur.

Jeden z najagresívnejších krokov v tomto sektore predstavuje postup Berliner Volksbank, ktorá minulý mesiac uviedla, že začne uplatňovať sadzbu –0,5 % na všetky vklady nad 100 000 eur.

ECB zaviedla záporné úrokové sadzby v eurozóne prvýkrát v júni 2014, aby podporila ekonomiku tak, že banky prinúti požičiavať viac peňazí, namiesto toho, aby si v centrálnej banke uložili prebytok likvidity.
Ale to ešte znížilo výnosy európskych bánk, ktoré držia v ECB kombinované rezervy vo výške 1,9 bilióna eur, aby splnili nariadenia o likvidite po kríze.

Podľa nemeckej webovej stránky Biallo.de na porovnávanie cien si už 140 úverových ústavov v Nemecku začalo účtovať záporné úrokové sadzby.

ECB s cieľom poskytnúť bankám určitú úľavu od nákladov na záporné sadzby zaviedla systém „odstupňovania“, ktorý oslobodzuje časť ich vkladov v centrálnej banke od poplatkov.

Luis de Guindos, viceprezident ECB, v pondelok (18.11.) vo svojom prejave uviedol, že ziskovosť európskych bánk je „trvalo nízka“ a ich celková návratnosť vlastného kapitálu sa v období do júna znížila pod 6 %. Negatívne úrokové sadzby však podľa neho nie sú hlavnou príčinou a obvinil zo slabých ziskov nedostatok konsolidácie a nafúknuté náklady v porovnaní s americkými a severskými súpermi./agentury/

X X X

EÚ naďalej považuje židovské osady v Predjordánsku za nezákonné

Európska únia sa v pondelok večer dištancovala od rozhodnutia Spojených štátov, ktoré krátko predtým oznámili, že židovské osady v Predjordánsku už viac nebudú považovať za nezákonné. Informovala o tom agentúra DPA.
„Postoj Európskej únie k izraelskej politike budovania osád na okupovanom palestínskom území je jasný a ostáva nemenný,“ uviedla v pondelok večer v Bruseli vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová. Dodala, že osídľovanie tohto územia je v súlade s medzinárodným právom nezákonné a podkopáva „vyhliadky na trvalý mier“ aj životaschopnosť riešenia dvoch štátov.

Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo predtým oznámil, že USA už nebudú pokladať židovské osady v Predjordánsku za nezákonné. „Po dôkladnom preštudovaní všetkých strán právnej debaty dospeli Spojené štáty k záveru, že zakladanie izraelských osád na Západnom brehu (Jordánu) nie je samo osebe v rozpore s medzinárodným právom,“ uviedol.

Zmene politiky Washingtonu ohľadom židovských osád v Predjordánsku predchádzala približne rok trvajúca analýza vypracovaná právnym oddelením ministerstva zahraničných vecí, na ktorej sa podieľali odborníci v oblasti medzinárodného práva, ako aj predstavitelia iných krajín.

Vznik analýzy podnietilo rozhodnutie administratívy predchádzajúceho amerického prezidenta Baracka Obamu z decembra 2016 podporiť rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, podľa ktorej je budovanie židovských osád v Predjordánsku v „jednoznačnom rozpore“ s medzinárodným právom a nemá „nijakú právnu validitu“.

Zmena politiky stavia USA v tejto veci do konfliktu s EÚ a v podstate aj zvyškom sveta, a odporuje tiež zmienenej rezolúcii prijatej BR OSN, píše agentúra AFP. Mogheriniová sa vo svojom pondelkovom vyhlásení priamo k tejto zmene nevyjadrila, no výstavbu osád v Predjordánsku odsúdila a Izrael vyzvala, aby s ňou prestal.
Palestínčania odsúdili zmenu politiky USA

Palestínska samospráva odsúdila rozhodnutie Spojených štátov, ktoré v pondelok oznámili, že židovské osady v Predjordánsku už viac nebudú považovať za nezákonné. Informovala o tom agentúra AFP.
Hovorca palestínskeho prezidenta Mahmúd Abbás Nabíl abú Rudajná v pondelok v reakcii na krok USA uviedol, že Washington „nie je kvalifikovaný ani oprávnený na to, aby rušil rezolúcie v oblasti medzinárodného práva a nemá právo prisúdiť zákonnosť žiadnemu izraelskému osídľovaniu“.

Kroku naopak privítal izraelský premiér Benjamin Netanjahu, podľa ktorého takéto zmena politiky USA „napráva historickú neprávosť“ dotýkajúcu sa zhruba 600 000 izraelských osadníkov žijúcich v Predjordánsku a východne od Jeruzalema – medzi tamojšou populáciou zhruba 2,9 milióna Palestínčanov.

„Táto politika odráža historickú pravdu, že Židia nie sú v Judsku a Samárii zahraničnými kolonistami,“ uviedol Netanjahu používajúci pre Predjordánsko biblické termíny. „V skutočnosti sa voláme Židia (hebrejsky Jehudi – judský, pochádzajúci z Judska), pretože sme ľudom Judska,“ dodal.
Veľvyslanectvo USA v Jeruzaleme varuje pred možnými útokmi Palestínčanov

Veľvyslanectvo Spojených štátov v Jeruzaleme vydalo varovanie pred možnými palestínskymi nepokojmi v súvislosti so zmenou postoja Washingtonu k židovským osadám postaveným na okupovaných územiach.
Varovanie je určené pre občanov Spojených štátov, ktorí sú v Jeruzaleme, na západnom brehu Jordánu alebo v pásme Gazy, alebo tam plánujú vycestovať. Informoval o tom v utorok denník The Times of Israel.

Veľvyslanectvo Spojených štátov v Izraeli vo svojom vyhlásení radí americkým občanom, aby zvážili cesty do Jeruzalema, do Predjordánska alebo do pásma Gazy. Ak sa tam už nachádzajú, nabáda ich na ostražitosť a oboznamovanie sa s vývojom situácie v danej oblasti.

Veľvyslanectvo dodalo, že „jednotlivci a skupiny, ktorí sú proti nedávnemu oznámeniu ministerstva zahraničných vecí, sa môžu zamerať na vládne zariadenia Spojených štátov, ich záujmy alebo občanov“./agentury/

X X X

Polícia zatkla pri univerzite v Hongkongu už približne 400 demonštrantov

Približne 100 demonštrantov je stále zabarikádovaných v jedenej z hongkonských univerzít. Oznámila to v utorok ráno na tlačovej konferencii propekinská správkyňa Hongkongu Carrie Lamová, ktorú citovala agentúra AP pripomínajúc, že polícia univerzitu oblieha už tretí deň.

Lamová okrem toho uviedla, že areál Hongkonskej polytechnickej univerzity (PolyU) už do utorka opustilo zhruba 600 demonštrantov vrátane 200 osôb mladších než 18 rokov. Polícia univerzitu obkľúčila a zatýka ľudí, ktorí ju opúšťajú.
Správkyňa dodala, že osobám mladším ako 18 rokov úrady povolili odísť domov po tom, ako preverili ich totožnosť. Je však možné, že v budúcnosti ich ešte môžu stíhať, povedala Lamová. Zvyšných 400 osôb, ktoré areál opustili, polícia zatkla.

Lamová zabarikádovaných demonštrantov vyzýva, aby sa vydali do rúk polície a situáciu tak bolo možné vyriešiť pokojným spôsobom. Tento cieľ sa dá podľa jej slov dosiahnuť len tak, že sa demonštranti vzdajú, odovzdajú zbrane, prestanú s násilím, uposlúchnu pokyny polície a pokojne vyjdú.

Násilné potýčky medzi políciou a demonštrantmi pokračovali v Hongkongu aj v noci na utorok, píše agentúra DPA. Dodáva, že mnohé školy a detské centrá ostali v utorok pre výtržnosti zatvorené.

Čína tvrdí, že má výlučnú právomoc rozhodovať o ústavných veciach Hongkongu

Čína odsúdila v utorok verdikt hongkonského najvyššieho súdu, ktorý deň predtým rozhodol, že tamojšou vládou nariadený zákaz nosenia tvárových masiek počas demonštrácií je neústavný. Peking zároveň v reakcii na tento verdikt uviedol, že má výlučnú právomoc rozhodovať o ústavných záležitostiach v tejto osobitnej administratívnej oblasti Číny.
Informovala o tom agentúra AFP s tým, že takéto vyhlásenie Číny by mohlo len viac vyostriť napätie v Hongkongu, kde už druhý mesiac prebiehajú násilné masové protesty proti zasahovaniu Číny do osobitného autonómneho štatútu tejto oblasti.

Zákaz nosenia masiek počas demonštrácií, ktorý mal zabrániť účastníkom skrývať svoju totožnosť, vstúpil do platnosti v októbri, keď propekingská správkyňa Hongkongu Carrie Lamová využila po prvý raz za vyše 50 rokov legislatívu ešte z koloniálneho obdobia.

Účinok opatrenia bol však do značnej miery symbolický. Demonštranti, z ktorých väčšina nosí masky, sa naďalej často dostávajú do násilných zrážok s políciou, keď presadzujú svoje požiadavky väčšej demokracie pre Hongkong, ako aj nezávislé vyšetrovanie obvinení z policajnej brutality.

Hongkonský najvyšší súd v pondelok rozhodol, že zákaz nosenia masiek je protiústavný. K záležitosti sa v utorok vyjadril Ťien Tchie-wej, hovorca výboru pre legislatívne záležitosti Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov (čínskeho parlamentu).

Podľa jeho slov má len čínsky parlament právomoc rozhodnúť, či je nejaký hongkonský zákon protiústavný alebo nie. „Nijaká iná inštitúcia nemá právo na vynášanie takýchto súdov či rozhodnutí,“ uviedol Ťien Tchie-wej, ktorého citovali čínske štátne médiá.

Masové protesty v Hongkongu sa začali 9. júna. Demonštranti pôvodne žiadali, aby vláda stiahla sporný návrh zákona, ktorý by umožnil osoby podozrivé zo spáchania trestného činu vydávať do pevninskej Číny. Teraz sa protesty týkajú najmä zasahovania Číny do osobitného autonómneho štatútu Hongkongu, ktorý je založený na hesle „jedna krajina, dva systémy“./agentury/

X X X

Izrael zachytil štyri rakety vystrelené zo Sýrie, pri Damasku hlásili výbuchy

Izraelský systém protivzdušnej obrany zachytil v utorok ráno štyri rakety vypálené na zo susednej Sýrie. Informovala o tom agentúra AFP odvolávajúca sa na vyhlásenie izraelskej armády, ktorá tiež oznámila, že rakety podľa prvotných zistení nezasiahli nijakú izraelskú obec.

Medzičasom bolo počuť tiež výbuchy z okolia letiska v sýrskej metropole Damask, uviedla v utorok ráno sýrska agentúra SANA. V minulom týždni bolo na Izrael vypálených z pásma Gazy zhruba 450 rakiet, píše AFP. Dodáva však, že nijaké ostreľovanie z územia Sýrie v tom čase Izrael nehlásil.

Raketové ostreľovanie izraelského územia Palestínčanmi bolo reakciou na cielený útok, pri ktorom prišiel minulý utorok o život vplyvný veliteľ palestínskej militantnej skupiny Islamský džihád Bahá abú Atá. Intenzívne obojstranné ostreľovanie sa skončilo v noci na štvrtok neistou dohodou o prímerí, píše AFP.

Agentúra dodáva, že v rovnaký deň ako zahynul Bahá abú Atá hlásili sýrske médiá, že izraelský nálet zasiahol v Damasku dom jedného z popredných členov palestínskej militantnej skupiny Islamský džihád Akrama Ažúrího, pričom zabil jeho syna a ďalšiu osobu./agentury/

X X X

Predaj nových áut v EÚ v októbri vzrástol o 8,7 percenta

Najžiadanejšie autá

Predaj nových osobných automobilov v Európskej únii (EÚ) v októbri 2019 vzrástol, ale za celých 10 mesiacov do konca októbra klesol. Informovalo o tom v utorok Európske združenie výrobcov automobilov (ACEA).
Podľa údajov ACEA v októbri 2019 bolo v EÚ zaregistrovaných 1.177.746 nových osobných áut. To bolo o 8,7 % viac ako pred rokom a najväčší počet nových áut pre tento mesiac od začiatku štatistík v roku 2009.

Na ilustráciu, vlani v októbri klesol počet registrácií o 7,3 %, keďže vstúpili do platnosti nové emisné pravidlá WLTP. Tým sa pre rok 2019 stanovila nízka porovnávacia základňa, v dôsledku čoho takmer všetky krajiny EÚ zaznamenali v októbri nárast registrácií, s výnimkou Cypru a Spojeného kráľovstva.

Štyri z piatich hlavných trhov EÚ pritom dosiahli výrazné zisky. V Nemecku predaj nových áut v sledovanom období stúpol o 12,7 %, vo Francúzsku o 8,7 %, v Taliansku o 6,7 % a v Španielsku o 6,3 %, len v Británii klesol o 6,7 %.
Za desať mesiacov od januára do konca októbra klesla registrácia nových automobilov v EÚ o 0,7 % na 12,9 milióna porovnaní. A hoci dopyt po autách v EÚ v septembri a v októbri rástol, Nemecko bolo jediným veľkým trhom v Únii, ktorý dosiahol rast aj za 10 mesiacov, a to o 3,4 %. Najstrmšie sa v období január-október znížil predaj nových áut v Španielsku o 6,3 % a v Británii o 2,9 %. V Taliansku klesol len o 0,8 % a vo Francúzsku o 0,3 %.

Lídrom na trhu bol v období január-október nemecký automobilový koncern Volkswagen s podielom 24,4 %. Francúzska skupina PSA si udržala druhé miesto s trhovým podielom 16,4 % a Renault bol tretí s podielom 10,6 %. Nasledovali automobilky Hyundai (6,8 %), BMW (6,4 %) a Daimler (6,3 %), aktuality.sk