iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Sudcovia sa spriahli s Kočnerom, hoci majú ísť príkladom

Pred desiatimi rokmi patril k sudcom, ktorí sa otvorene postavili Štefanovi Harabinovi. Dnes smeruje kritiku do vlastných radov – dôvodom je Kočnerova Threema. Sudca Najvyššieho súdu Dušan Čimo bol v roku 2009 jedným z iniciátorov vyhlásenia Päť viet, ktorým sa viac ako stovka sudcov postavila vtedajšiemu predsedovi tohto súdu Štefanovi Harabinovi.

Pred niekoľkými dňami sa podpísal pod výzvu, ktorá kritizuje komunikáciu viacerých sudcov s mafiánom Marianom Kočnerom cez šifrovanú aplikáciu Threema. Dva dokumenty, ktoré vznikli desať rokov po sebe, majú pritom veľa spoločného.

Podľa Čima sú sudcovia ako Monika Jankovská, David Lintner či Vladimír Sklenka z podobného cesta ako Harabin. „Monika Jankovská bola predsedníčkou Okresného súdu v Trenčíne. Menoval ju priamo Harabin, keď bol ešte ministrom,“ pripomenul Čimo v diskusnej relácii NA ROVINU s Marekom Vagovičom.

Rozdiel medzi Harabinom a týmito sudcami vidí v tom, že na rozdiel od neho boli prichytení pri čine. Písali si s Kočnerom, ktorý je obvinený vo viacerých kauzách – vrátane objednávky vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Čima prekvapilo nielen prepojenie viacerých sudcov na Kočnera, ale aj vulgárnosť ich komunikácie a nulové zábrany.
„Keď prijme sudca svoju funkciu, je to akoby vstupoval do rehole. Má povinnosť byť zdržanlivý.“
Podľa neho sa to týka aj známostí a kontaktov z minulosti – skrátka všetkého, čo by mohlo spôsobiť pochybnosti o jeho nestrannosti pri výkone tejto dôležitej funkcie.

Ovplyvňovanie sudcov

Nedôveru v slovenskú justíciu umocňuje aj fakt, že komunikácia sa týkala konkrétnych rozhodnutí. Jankovská mala napríklad cez svoju kamarátku - sudkyňu Denisu Cvikovú vybavovať, aby súd rozhodol v Kočnerov prospech v prípade zmeniek Markízy.

Hoci komunikácia viacerých sudcov s týmto mafiánom vrhá na justíciu zlé svetlo, Čimo je presvedčený, že drvivej väčšiny jeho kolegov sa to netýka. „Sudcovia sa snažia pracovať na tom, aby sa trend poklesu dôveryhodnosti justície v očiach verejnosti zastavil,“ tvrdí. Aj preto vznikla výzva, aby si tí, ktorí komunikovali s Kočnerom, pozastavili výkon svojich funkcií.

Väčšina sudcov je však ticho. Čimo odhaduje, že zhruba 15 percent z nich je otvorene kritických voči súčasnému stavu, ďalších 15 percent je za zachovanie súčasného stavu. Zvyšok predstavuje mlčiacia väčšina.
„Kolegovia majú problém postaviť sa na jednu alebo druhú stranu sporu. Je im v lepšie v šedej zóne, kde sa cítia komfortne.“

Podľa Čima vládla v justícii za Harabina doma temna, ktorú vystriedala apatia. Napriek tomu je opatrný optimista. „Apatiu je o niečo lepšia ako doba temna, kedy sa ľudia aktívne stavajú na podporu zla.“

Vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej však považuje za hraničný moment v histórii Slovenska. „Zásadným spôsobom to pohlo verejnou mienkou, ľudia sa začali daľeko viac zaujímať o verejné dianie. Uvedomili si, že prišlo niečo, čo ohrozuje samotnú podstatu štátu, ktorý ma v Ústave slová demokratický a právny."

Podľa neho sú procesy s Marianom Kočnerom výzvou aj pre slovenskú justíciu a spravodlivosť ako takú. „Sú pozorne sledované a zásadným spôsobom ovplyvňujú verejnú mienku. Podpisujú sa na obraze všetkých orgánov, ktoré na tom participujú.“, aktuality.sk

X X X

Maas varoval Francúzsko, aby nepodrývalo autoritu NATO

Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas v nedeľu varoval pred podrývaním autority NATO, čím reagoval na kritické vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, podľa ktorého NATO zažíva "mozgovú smrť". Informovala o tom agentúra Reuters.

Macron v rozhovore zverejnenom vo štvrtok 7. novembra v týždenníku Economist povedal, že „to, čo v súčasnosti zažívame, je mozgová smrť NATO“.

Francúzsky prezident sa sťažoval na nedostatočnú koordináciu medzi Európou a Spojenými štátmi a na agresívne kroky v Sýrii podnikané Tureckom ako kľúčovým členom vojenskej aliancie. Podkopávanie autority NATO by podľa Maasa bola chyba. „Bez Spojených štátov nebudú Nemecko ani Európa schopné účinne sa brániť,“ napísal Maas v príspevku v nemeckom týždenníku Der Spiegel.

Nemecký minister zahraničných vecí podporil Macronovu výzvu na posilnenie obranných kapacít Európy. „Preto spolu s Francúzskom tvrdo pracujeme s cieľom vybudovať Európu, ktorá oveľa užšie spolupracuje v oblasti bezpečnostnej politiky,“ napísal.

Maas zopakoval svoj návrh o vytvorení európskej bezpečnostnej rady, ktorej členom by bolo aj Spojené kráľovstvo, bez ohľadu na plánovaný brexit. Maas podľa svojich slov v tejto súvislosti spolupracuje s francúzskym ministrom zahraničných vecí Jeanom-Yvesom Le Drianom a návrh by mal byť predložený v druhej polovici roku 2020 počas nemeckého predsedníctva v Rade EÚ./agentury/

X X X

Čínske deti sa naučili slovenskú hymnu, Slováci majú cibriť čínskych pilotov

Slovensko-čínske vzťahy majú 70-ročnú tradíciu a priestor na ďalší rozvoj. Napríklad trénovaním čínskych pilotov na slovenských simulátoroch.

Slovenské firmy pokračujú v tradícii hospodárskej spolupráce v čínskej provincii Hebei. V oblasti neďaleko od hlavného mesta Peking, ktorá aj vďaka podpore bývalého Československa vyrástla z ekonomicky slabého farmárskeho regiónu do rozvíjajúcej sa priemyselnej zóny, by už onedlho mohli pribudnúť nové spoločné čínsko-slovenské projekty. Jedným z nich je aj projekt trenčianskej spoločnosti VRM na vybudovanie tréningového centra pre čínskych pilotov.

„Dvadsaťpäť rokov vyvíjame a vyrábame simulátory pre leteckú techniku. Tu v Číne sa snažíme priniesť simulátory leteckej techniky pre výcvik pilotov komerčných aeroliniek. To znamená pilotov lietadiel Boeing, pilotov lietadiel Airbus a ďalších typov lietadiel, ktoré používajú čínske aerolinky,“ povedal novinárom počas návštevy vicepremiéra pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho v meste Cangzhou šéf dozornej rady VRM Pavol Grman. Ako dodal, čínsky trh vnímajú ako veľmi perspektívny, keďže rast leteckej prepravy je tu veľmi dynamický a očakáva sa, že počas 15 rokov bude treba pre tento trh vytrénovať až 250 tisíc pilotov.

Trenčianska firma pritom rámcové zmluvy s čínskymi partnermi podpísala už v prvej polovici tohto roka. Teraz dokončuje finálnu zmluvu, ktorá by mohla byť podľa Grmana podpísaná do konca tohto roka. „Ak toto sa podarí zrealizovať, tak verím tomu, že toto je prvý projekt, ktorý sa dá replikovať s našimi čínskymi partnermi aj do iných provincií,“ dodáva. Aktuálne je dohoda nastavená tak, že dvaja čínski partneri plus mesto vystupujú v pozícii systémového integrátora a finančného investora, VRM by mala dodávať potrebné technológie a know-how pre výcvik pilotov.

Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši (tretí sprava) a viceguvernérka provinčnej vlády Che-pej Sia Jen-ťün (druhá zľava) si prezerajú Múzeum čínsko-československého priateľstva počas slávnostnej ceremónie k 70. výročiu nadviazania diplomatických vzťahov medzi Slovenskokou republikou a Čínou v čínskom meste Cchang-čou v provincii Che-pej 10. novembra 2019.Autor: TASR, Jakub Kotian

Práve provinciu Hebei si pritom na ukončenie svojej týždennej pracovnej cesty do Číny a zároveň oslavu 70. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi Slovenskom a Čínou vybral podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši. Česká a slovenská stopa je v tomto regióne výrazná, keďže začal prosperovať aj vďaka takmer siedmim stovkám poľnohospodárskej techniky, ktoré ešte v roku 1956 venovalo Československo miestnej vláde. Tá tu následne vybudovala farmu čínsko-česko-slovenského priateľstva, ktorá získala v roku 2003 štatút priemyselnej rozvojovej zóny a v roku 2007 sa včlenila do novovzniknutej Cangzhou New Bohai Area.

Vicepremiér však pri tejto príležitosti pripomenul, že ekonomické vzťahy medzi Slovenskom a Čínou stále nenaplnili svoj potenciál. „Som presvedčený, že na oboch stranách existuje priestor, ako aj kapacity na ďalšiu spoluprácu. S objemom bilaterálneho obchodu v roku 2018 na úrovni 5,87 miliardy eur predstavuje Čína nášho najväčšieho obchodného partnera v Ázii,“ povedal Richard Raš pri návšteve spomínanej farmy, kde je umiestnený dokonca aj slovenský pavilón zo svetovej výstavy Expo 2010 v Šanghaji, či múzeum čínsko-česko-slovenského priateľstva. Podpredseda vlády zároveň dúfa, že čínski investori objavia potenciál prosperujúcej ekonomiky Slovenska, ktorá je súčasťou eurozóny a ktorá už v súčasnosti predstavuje významného hráča v európskom automobilovom priemysle./agentury/

X X X

Spájanie ĽSNS a Vlasti: Harabin odpovedal na Kotlebovu ponuku

Štefan Harabin odpovedá neurčito, je pripravený rokovať.

Do 10. novembra sľúbil líder strany Vlasť Štefan Harabin odpovedať predsedovi ĽSNS Marianovi Kotlebovi na jeho ponuku, aby do parlamentných volieb išli spoločne.

Harabin svoj sľub splnil. Obaja politici už dlhšie komunikujú cez príspevky či videá na Facebooku a rovnaký postup zvolil Harabin aj dnes. V zverejnenom videu však Kotlebovi jednoznačne nehovorí ani áno, ani nie.
Tvrdí, že jeho strana je v záujme Slovenska pripravená stretnúť sa so všetkými stranami, ktorým ide o „normálne Slovensko“.

„Ako prvý verejne prejavil záujem stretnúť sa pán Kotleba. Preto sa s pánom Kotlebom, o ktorého strane Najvyšší súd rozhodol, že nie je fašistická, stretnem. Stretnem sa s ním však s rovnakou mierou záujmu, ako sa stretnem s predstaviteľmi iných politických strán, ktorým ide o normálne Slovensko,“ vyhlásil.
Kotlebu Harabin pozval na rokovania do sídla jeho strany. Ako dátum určil 14. november.

V približne päťminútovom videu sa ponuke ĽSNS Harabin venuje len asi minútu. Inak rozpráva o hroziacej vlne migrantov a vojne s Ruskom. Dokonca tvrdí, že strany PS, Spolu, SaS a Za ľudí chcú na Slovensku zaviesť „nenormálny režim, ktorého výsledkom môže byť masové a štátom schvaľované zneužívanie našich detí“.

Harabin a kotlebovci sa v posledných mesiacoch urážali a vzájomne obviňovali. Napokon však v polovici októbra prišiel Kotleba s ponukou na spoluprácu.

„Zabudnime na to, čo nás rozdeľuje, a myslime v tejto chvíli na to, čo máme spoločné. Poďme do volieb spoločne a ukážme, že pre Slovensko sa aj my dokážeme spojiť,“ hovoril líder ĽSNS vo videu, ktoré zverejnil na Facebooku.
Harabinovi odkázal, aby im dal vedieť do konca októbra. Večer 31. októbra, teda len pár hodín pred vypršaním Kotlebovej ponuky, Harabin na Facebooku napísal, že sa k výzve ĽSNS vyjadrí do 10. novembra, teda do konca tohto týždňa. Pre Denník N pritom predtým spojenie s Kotlebom odmietol: „Mne nikto ultimáta dávať nebude.“
No a 4. novembra zverejnil ďalšie video adresované Harabinovi Kotleba. Uisťoval ho, že z jeho strany nešlo v žiadnom prípade o akési ultimátum.

„Bol to len čisto technický termín súvisiaci s podaním kandidátnej listiny, ktorú je potrebné podať najneskôr do 1. decembra 2019. Z tohto dôvodu je vami stanovený termín 10. november skutočne šibeničný. My v ĽSNS si však uvedomujeme vážnosť situácie a zodpovednosť pred národom, a preto do 10. novembra na vašu odpoveď počkáme,“ dodal, aktuality.sk

X X X

Zomrel bývalý minister vnútra Jozef Tuchyňa

Bývalý náčelník Generálneho štábu Armády SR v minulosti vstúpil do politiky.

Vo veku 77 rokov zomrel v sobotu (9. 11.) večer v Piešťanoch generálplukovník, bývalý minister vnútra, niekdajší náčelník generálneho štábu a bývalý poslanec Národnej rady SR Jozef Tuchyňa. TASR o tom informoval hovorca rodiny Tomáš Švec.

Jozef Tuchyňa sa narodil 11. novembra 1941 v Krásnej Vsi, okres Bánovce nad Bebravou. Po absolvovaní Jedenásťročnej strednej všeobecnovzdelávacej školy v roku 1958 študoval do roku 1963 na Ženijnom technickom učilišti v Bratislave. Potom ako vojak z povolania začal vo funkcii veliteľa čaty 15. motostreleckej divízie a do roku 1974 vykonával aj iné veliteľské funkcie.

Štúdium na akadémii

V rokoch 1974 - 1977 študoval na Vojenskej akadémii Antonína Zápotockého v Brne, ktorej absolvovaním (na odbore veliteľsko-štábnom vševojskovom) získal titul inžinier. Potom do roku 1982 zastával odborné funkcie operačnej prípravy na veliteľstve 13. tankovej divízie a veliteľstve Východného vojenského okruhu.

V rokoch 1982 až 1984 študoval na Vojenskej akadémii Generálneho štábu Ozbrojených síl ZSSR v Moskve (smer operačno-strategický). Potom bol náčelníkom štábu a neskôr veliteľom 13. tankovej divízie.

Od roku 1988 bol zástupcom veliteľa Východného vojenského okruhu a od roku 1989 náčelníkom štábu - 1. zástupcom veliteľa Východného vojenského okruhu. V novembri 1990 sa stal veliteľom Východného vojenského okruhu.

V roku 1992, keď bol vymenovaný za ministra vnútra SR, ho prepustili zo služobného pomeru vojaka z povolania. V máji 1994 sa opäť stal vojakom z povolania a zastával funkciu poradcu ministra obrany SR.

Od 1. septembra 1994 bol vo funkcii náčelníka Generálneho štábu Armády SR. Generálmajorom sa stal v roku 1988, generálporučíkom v roku 1991 a do hodnosti generálplukovníka bol povýšený v roku 1993. V roku 1998 odovzdal funkciu náčelníka Generálneho štábu Armády SR a odišiel do dôchodku. V roku 1998 vstúpil do politiky na kandidátke SDĽ a bol zvolený za poslanca Národnej rady SR, aktuality.sk

X X X

Prieskum: Ľudia nechcú, aby sa štát zadlžoval a žil si nad pomery

Slovensko by si malo požičať 7 miliárd a stavať cesty či nemocnice. Aj tieto slová v septembri povedal predseda SNS Andrej Danko, podľa ktorého je filozofia nezadlžovania sa celá zlá. Zdá sa však, že drvivá väčšina verejnosti sa s názorom Danka nestotožňuje. Vyplýva to z výsledkov prieskumu agentúry FOCUS pre TV Markíza.

Agentúra FOCUS sa 1021 respodentov pýtala túto otázku: „Niektorí politici tvrdia, že ak štát nemá dostatok vlastných peňazí, ktoré vyberie z daní, tak si ich má požičať, aby mohol financovať napríklad investičné projekty ako sú cesty, nemocnice, školy a podobne. Iní politici zasa hovoria, že štát sa nemá zadlžovať, pretože tieto dlhy budeme raz musieť splatiť. Aký máte na to názor?“

Názor, že štát si má požičať peniaze aj napriek tomu, že tieto peniaze bude musieť v budúcnosti vráti reprezentovalo 24,9 percenta opýtaných. Opačný názor, teda možnosť, že štát sa nemá zadlžovať a má míňať len toľko, koľko dokáže vybrať na daniach označilo až 70,1 percenta respondentov.

Bez podpory koaličných voličov

Nápad, aby sa štát zadĺžil nad svoje možnosti pritom vo väčšej miere nepodporujú ani voliči vládnych zoskupení.
V prípade voličov SNS by za takýto scenár bolo 30,5 percenta a medzi voličmi Smeru-SD 26 percent opýtaných.

Opačný postoj, teda, že štát má míňať len toľko, koľko dokáže vybrať na daniach, má podľa prieskumu Focusu 61,4 percenta voličov SNS a 65,7 percenta voličov Smeru-SD.
Sporiť chcú hlavne voliči KDH a OĽaNO

Trochu paradoxne najviac sympatizantov nadmerného míňania zo strany štátu je medzi voličmi mimoparlamentnej SMK a opozičnej SaS. Takto sa vyjadrilo 40,6 percenta voličov SMK a 34,8 percenta voličov strany Richarda Sulíka.
Najviac voličov, ktorí si myslia, že štát sa nemá zadlžovať a má míňať len toľko, koľko dokáže vybrať na daniach, majú KDH a OĽaNO.

V prípade voličov kresťanských demokratov si to myslí 85,6 percenta opýtaných a medzi voličmi hnutia Igora Matoviča je to 82,5 percenta, aktuality.sk

X X X

Američania si pripomínajú národného hrdinu pôvodom zo Slovenska

Smerický vojak slovenského pôvodu Michal Strank pri dvíhaní vlajky

Seržant americkej Námornej pechoty Michal Strank sa narodil 10. novembra 1919 v obci Jarabina. V detskom veku emigroval do USA.

V deň (10. novembra 2019) výročia založenia americkej námornej pechoty si v USA pripomínajú aj jedného z jej najslávnejších príslušníkov, rodáka z obce Jarabina v okrese Stará Ľubovňa Michala Stranka, ktorý je spolu so svojimi spolubojovníkmi, zvečnený na ikonickej fotografii vztyčovania vlajky na ostrove Iwo Jima.

Na sté výročie jeho narodenia sa v kaplnke Námornej pechoty USA Semper Fidelis vo Virgínii uskutočnila pietna spomienka spojená so svätou omšou. Veľvyslanec Slovenskej republiky vo Washingtone Ivan Korčok, za prítomnosti zástupcu veliteľa Námornej pechoty USA a príslušníkov rodiny Michala Stranka, položil v kaplnke veniec a počas slávnostného obeda prečítal list prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej.

Uvádza sa v ňom, že „posledné momenty [Strankovho] života, zvečnené v slávnom pamätníku Námornej pechoty pri Arlingtonskom cintoríne, nám budú navždy pripomínať hrdinstvo každého, kto sa odhodlal bojovať proti zlu a nespravodlivosti“.

Kontext ceremónie

Ivan Korčok v tejto súvislosti uviedol, že Slovensko sa hlási k svojmu rodákovi a Strankova obeta „reprezentuje milióny vojakov, ktorí počas druhej svetovej vojny bojovali a stratili svoje životy pri obrane ľudskosti, a tým umožnili vytvoriť spojenectvo demokratických národov, ktoré pretrvalo desaťročia, a ktoré je potrebné naďalej uchovať.“

Spomienková ceremónia za Michala Stranka zapadá do kontextu viacerých podujatí, ktorými si Veľvyslanectvo SR vo Washingtone v americkom prostredí v roku 30. výročia Nežnej revolúcie pripomína význam slobody a demokracie.
Seržant americkej Námornej pechoty Michal Strank sa narodil 10. novembra 1919 v obci Jarabina, odkiaľ ešte ako dieťa so svojou rodinou emigroval do USA, podobne ako to od konca 19. storočia do prvej polovice 20. storočia urobili státisíce ďalších obyvateľov Slovenska.

Strank bol zabitý delostreleckou paľbou 1. marca 1945, týždeň po slávnom okamihu vztyčovania americkej vlajky na vrchu Suribači na tichomorskom ostrove Iwo Jima, kde prebiehali počas druhej svetovej vojny ťažké boje medzi USA a Japonskom.

Trvalo ďalších 63 rokov, kým príslušník Námornej pechoty USA slúžiaci na americkom veľvyslanectve v Bratislave, seržant Matt Blais, zistil, že Strank nebol narodený v USA a nikdy mu oficiálne nebolo udelené americké občianstvo. Po tom, ako oň v jeho mene podal žiadosť, mu ho americké úrady udelili, aktuality.sk

X X X

Jordánsko získalo zvrchovanosť nad územiami prenajatými doteraz Izraelu

Jordánsky kráľ Abdalláh II. v nedeľu oznámil, že Jordánsko "nastolilo úplnú zvrchovanosť nad každým kúskom" svojich dvoch území, ktoré boli uplynulých 25 rokov prenajaté Izraelu. Počas prejavu pri príležitosti otvorenia novej parlamentnej schôdze potvrdil, že platnosť príslušných dodatkov mierovej zmluvy s Izraelom vypršala, uviedla agentúra DPA s odvolaním sa na správu jordánskej oficiálnej tlačovej služby Petra.

Izraelské médiá informovali ešte v sobotu o vrátení enkláv prenajatých od Jordánska po tom, ako Abdalláh II. vlani deklaroval, že Ammán nesúhlasí s predlžovaním doterajšieho stavu.

Jordánske pohraničné územia al-Bákúra a al-Ghamr sú v hebrejčine známe ako Naharajim a Cofar a viac než 70 rokov ich využívali izraelskí roľníci. Prvé z týchto území, označované aj ako Mierový ostrov, sa nachádza na sútoku riek Jordán a Jarmúk južne od Tiberiadského jazera, zatiaľ čo druhé je v púšti Arava, južne od Mŕtveho mora.

Izraelská armáda v sobotu uzavrela príjazd k tzv. Mierovému ostrovu, s ktorým sa prišli v tento deň „rozlúčiť“ stovky ľudí.
Izraelská vláda vyhlásila, že „ľutuje“ rozhodnutie Jordánska nepredĺžiť prenájom týchto území. Podľa hovorkyne ministerstva zahraničných vecí Dorit Herskovičovej jordánska vláda prisľúbila, že v súlade s mierovou zmluvou „bude naďalej rešpektovať práva súkromných vlastníkov v Naharajime“. Dodala, že Jordánsko prisľúbilo aj to, že umožní izraelským roľníkom pozbierať svoju úrodu v Cofare.

Jordánsko uzavrelo v roku 1994 mierovú zmluvu s Izraelom ako druhá arabská krajina po Egypte. Situácia na izraelsko-jordánskej hranici je odvtedy prevažne pokojná. V roku 1997 však zahynulo sedem izraelských školáčok, keď duševne narušený jordánsky vojak začal strieľať na skupinu turistov v enkláve Naharajim./agentury/

X X X

Voľby v Španielsku vyhrali socialisti

Vládnuca Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) získala v nedeľu najviac hlasov v predčasných parlamentných voľbách, podobne ako v apríli však nedosiahla väčšinu. Krajne pravicová strana Vox svoj volebný zisk oproti aprílu zdvojnásobila. Vyplýva to z prvých prognóz volebných výsledkov zverejnených španielskou verejnoprávnou televíziou (RTVE), informovala tlačová agentúra DPA.

Odhaduje sa, že PSOE obsadí len 114 – 119 z celkove 350 parlamentných kresiel, zatiaľ čo doteraz ich mala 123. Konkurenčná Ľudová strana (PP) by si mala polepšiť a namiesto doterajších 66 obsadiť 85 – 90 kresiel.
Krajne pravicový Vox vystupuje v odhadoch ako tretí v poradí so ziskom 56 – 59 kresiel, čo je oproti predchádzajúcim voľbám viac než dvojnásobok. Na ďalších priečkach sa umiestňujú krajne ľavicové zoskupenie Spoločne môžeme (Unidas Podemos; 30 – 34 kresiel, doteraz 42) a liberálna strana Občania (Ciudadanos; 14 – 15 kresiel, doteraz 57).
Dve hodiny pred skončením hlasovania vo väčšine volebných miestností hlásilo španielske ministerstvo vnútra volebnú účasť okolo 57 percent, čo bolo o takmer štyri percentuálne body menej ako pri predchádzajúcich voľbách v apríli. Volebné právo má v Španielsku viac ako 37 miliónov obyvateľov./agentury/

X X X

Harabin pozval Kotlebu na stretnutie

Líder mimoparlamentnej strany Vlasť Štefan Harabin pozýva na stretnutie predsedu strany ĽSNS Mariana Kotlebu. Stretnutie má byť 14. novembra v sídle strany Vlasť. Povedal to vo videu na sociálnej sieti.
Harabin je pripravený stretnúť sa so všetkými stranami, ktorým ide vo voľbách o „normálne Slovensko“. „Ako prvý prejavil záujem stretnúť sa Kotleba. O jeho strane Najvyšší súd SR rozhodol, že nie je fašistická, a preto sa s ním stretnem,“ uviedol Harabin.

V parlamentných voľbách 2020 sa podľa neho rozhodne, či Slovensko bude patriť normálnym ľuďom a nie skorumpovaným politikom. Predseda ĽSNS a poslanec Národnej rady SR Marian Kotleba ponúkol Harabinovi spoločný postup do budúcoročných parlamentných volieb. Kotleba chcel od Harabina odpoveď do konca októbra.

„Zabudnime na to, čo nás rozdeľuje, a myslime v tejto chvíli na to, čo máme spoločné. Poďme do volieb spoločne a ukážme, že pre Slovensko sa aj my dokážeme spojiť,“ odkázal Harabinovi Kotleba s tým, že ak sa nespoja, tak „národné hlasy zostanú roztrieštené a prepadnuté“./agentury/

X X X

Predsedom strany Máme toho dosť! je František Oravec

Predsedom novozaloženej mimoparlamentnej politickej strany Máme toho dosť! sa stal František Oravec. Rozhodli o tom účastníci ustanovujúceho snemu v sobotu (9. 11.) v obci Gyňov v okrese Košice-okolie. Podpredsedami sú Patrik Magdoško, Raymond Kopka a Róbert Pikáli. Na sneme zvolili deväťčlenné predsedníctvo podľa regionálneho princípu, ako aj 27-člennú radu regiónov.

Cieľom strany je dostať sa do parlamentu a byť silným hlasom regiónov v Bratislave. Svoj ekologický, hospodársky a regionálny program plánujú predstaviť v najbližších mesiacoch. Ako Oravec povedal, po celom Slovensku budú zbierať podnety a požiadavky, ktoré sa pretavia do programu.

Zdôraznil, že strana je postavená na troch silných princípoch, najdôležitejším je podľa neho ten regionálny, ďalším je hospodárstvo. Budeme podporovať malých miestnych a stredných podnikateľov. Investičné stimuly sa budeme snažiť prerozdeľovať hlavne im, pretože vo vyspelých krajinách Európskej únie (EÚ) je malý a stredný podnikateľ hlavný ťahúň ekonomiky, vysvetlil. Tretí najsilnejší atribút strany je podľa jeho slov ekologický, ktorý zahŕňa ochranu vody, pôdy, lesa a vzduchu.

Táto strana nie je iba pre poľnohospodárov, ale pre všetky segmenty hospodárstva na Slovensku, tak výrobné, ako aj nevýrobné, uzavrel s tým, že chcú hájiť aj záujmy roľníkov a vlastníkov pôdy.
Strana Máme toho dosť! už pri svojom vzniku avizovala, že chce smerovať k silným regiónom a vidieku. Nespokojní farmári vtedy pripomenuli, že ich protesty nepomáhali, a preto sa rozhodli ísť do politiky./agentury/

X X X

Prezidentské voľby v Rumunsku vyhral podľa odhadov Klaus Iohannis

Aj napriek víťazstvu v prvom kole nebol zatiaľ zvolený. V druhom kole volieb by súperkou Klausa Iohannisa mala byť premiérka Viorica Dancilaová. Úradujúci rumunský prezident Klaus Iohannis, ktorý sa uchádza o druhé päťročné funkčné obdobie, dosiahol v nedeľu najväčší zisk spomedzi kandidátov v prvom kole prezidentských volieb. Vyplýva to z prvých prognóz výsledkov na základe prieskumov medzi voličmi, informovali tlačové agentúry AFP a DPA.

Podľa zverejnených údajov by mal Iohannis získať 39 percent odovzdaných hlasov, čo znamená, že i napriek víťazstvu nebol zatiaľ zvolený. Voľby tak zrejme postupujú do druhého kola, kde bude Iohannisovou súperkou doterajšia premiérka Viorica Dancilaová, ktorej v prvom kole predpovedajú druhú priečku so ziskom 22,5 percenta.
Výsledky tzv. exit polls uskutočnených inštitútom CURS-Avantgarde prevzala DPA z rumunskej tačovej agentúry Mediafax.

Druhé kolo prezidentských volieb by sa malo v Rumunsku konať o dva týždne, aktuality.sk

X X X

Nemeckí neonacisti pochodovali na výročie pogromu

Neonacistický pochod prilákal približne 230 prívržencov strany Pravica.

Tisíce ľudí sa zúčastnili v sobotu na demonštráciách v nemeckom meste Bielefeld, aby vyjadrili nesúhlas s ohláseným pochodom neonacistov. Tí mali prechádzať ulicami a vzdávať poctu väznenej, opakovane odsúdenej popieračky holokaustu, a to práve v deň, na ktorý pripadá 81. výročie protižidovského pogromu známeho ako Krištáľová noc, informovala tlačová agentúra DPA.

Neonacistický pochod prilákal približne 230 prívržencov strany Pravica zatiaľ čo na 14 protidemonštráciách sa podľa odhadu polície zúčastnilo dokopy až 14 000 ľudí. Policajti rozmiestnili početné zátarasy, aby obe skupiny od seba oddelili.
V súvislosti s týmito zhromaždeniami polícia predbežne zadržala 11 osôb a začala trestné konanie v 14 prípadoch vrátane porušenia zákazu zahaľovania sa. V uliciach nasadila približne 1000 príslušníkov z celej spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko.

Odbory, cirkvi, spolky a politické strany vystúpili proti extrémistom pod spoločným heslom „Fašizmus nie je názor, ale zločin”. Krajinský minister vnútra Herbert Reul označil neonacistický pochod na výročie pogromu za „hanbu” a „čistú provokáciu pravicových hlupákov”, aktuality.sk

X X X

Ľubomír Jaško: Harabin vyšiel s novým bludom, rozpráva o normálnosti

Štefan Harabin pozýva Kotlebu na rokovania. Je pre neho dôležité, aby všetko, čo politicky podniká, pôsobilo od prvej chvíle vážne.

Aj „iná“ opozícia je rovnaká

Príslušníci alternatívnej opozície sa doťahujú na zástupcov demokratickej. Aspoň v miere organizačného chaosu a slabej miery zodpovednosti v dodržiavaní záväzkov. Pôvodne Harabin sľúbil vyjadrenie k spolupráci s Kotlebom do 10. novembra. Teraz sám pozýva potenciálneho partnera na rokovania.

Všetko teda zostáva otvorené. Harabin sa však výrazne pokúša hrať na režiséra týchto pytačiek. Nezávisle na oveľa nižšej pozícii v predvolebných prieskumoch.

Jeho filozofia zostáva rovnaká: Ak uverím tomu, že som dôležitý a majster sveta, tak sa ním naozaj stanem! Politické rozhovory v sídle novej strany - to znie tak štátnicky a naozaj. Ľahko sa môže stať, že s týmto sebavedomím u Kotlebu nepochodí. Lebo aj ješitnosť je niečo, čo nie je vyhradené iba Sulíkovi, Matovičovi alebo Kiskovi.

Harabin si starostlivo vybral aj ďalšie slová a posolstvá, s ktorými ide do pokusu o registrované partnerstvo s kotlebovcami. “Normálna vlasť, normálne Slovensko.”To je nová preznačkovacia finta. Niekto, kto nonstop blúznil o inom prístupe a zradcoch zo štandardných strán, teraz dáva do popredia normálnosť.

Je úplne jedno, že veľká časť normálnych si normálnosť predstavuje všelijako, len nie ako politický dvojzáprah Harabin-Kotleba, v ktorom bujnejú bludy, mýty a klamstvá.
Normálnosť má každý tú svoju, na politickom fronte sa vlastne nič nové nedeje.

Napriek všetkej skepse stále zostáva nádej, že zásoby tých, ktorí sú ochotní po Kotlebovi ešte uveriť aj Harabinovi, prípadne ich spoločnému projektu, sú vyčerpané. Takých “normálnych” predsa nemôže byť až tak veľa.
Ak by platil opak, treba sa začať báť aj úspechu starca, ktorý svoju rozlúčku “spánombohom, idem od vás” nevzal úplne vážne.
Nuž, v každom prípade nastáva čas mobilizácie tých, ktorí vedia, že normálnosť napriek zmätku na politickom trhu je iba jedna, aktuality.sk