iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Čaputová: Berlínsky múr padol, aby padali aj múry v nás

Berlínsky múr padol a je dôležité, aby padali aj múry nedôvery v nás. Vyhlásila to prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá sa v sobotu na pozvanie nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera zúčastnila v Berlíne spolu s prezidentmi Česka, Poľska a Maďarska na oslavách pri príležitosti 30. výročia pádu Berlínskeho múru.

Pád Berlínskeho múru nie je podľa prezidentky len symbolom konca rozdelenia jedného mesta a jednej krajiny. „Spolu so slobodnými voľbami v Poľsku, paneurópskym piknikom v Maďarsku a Nežnou revolúciou v Československu tvorí jeden fascinujúci príbeh vzájomnej pomoci, solidarity a túžby po slobode a demokracii,“ napísala na sociálnej sieti.

Čaputová je presvedčená o tom, že tento príbeh sa neskončil pádom komunistických režimov, ale pokračoval zjednotením Nemecka, transformáciou strednej Európy a pokračuje dodnes ako príbeh zjednotenej Európy. „Berlínsky múr padol a je dôležité, aby padali aj múry nedôvery v nás. Je veľmi dôležité, že si toto významné výročie pripomíname v čase, keď až príliš často počuť hlasy o pretrvávajúcom delení Európy na východ a západ,“ povedala prezidentka.

Je presvedčená o tom, že je povinnosťou spraviť všetko pre to, aby na takéto hlasy nebol dôvod. Taktiež je podľa nej potrebné ukázať, že tak ako pred 30 rokmi, tak aj v súčasnosti je schopnosť spolupráce, empatie a vzájomného porozumenia.

Lajčák: Výročie je nielen monumentom našej minulosti, ale aj odkazom pre našu budúcnosť

„Pád Berlínskeho múru je symbolom slobody, demokracie a zjednocovania v Nemecku i v celej Európe. V súčasnosti sú vzájomný dialóg a porozumenie čoraz dôležitejšie nielen medzi štátmi, ale aj v rámci každej spoločnosti. Toto výročie je preto nielen monumentom našej minulosti, ale aj silným odkazom pre našu budúcnosť,“ vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák počas dnešných (9. novembra 2019) osláv 30. výročia pádu Berlínskeho múru, na ktorých sa v Berlíne zúčastnil na základe pozvania svojho nemeckého rezortného kolegu Heiko Maasa.

Samotnému slávnostnému aktu predchádzala recepcia pre ministrov zahraničných vecí členských krajín Európskej únie, USA, Ruska a Kanady spolu s Vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a generálnym tajomníkom NATO. Účasť vybraných ministrov odrážala spoločnú históriu s okolitými štátmi, ukotvenie Nemecka v EÚ a NATO, ale aj nezastupiteľnú úlohu 4 mocností (USA, ZSSR/Rusko, Spojené kráľovstvo a Francúzsko) pri zjednotení Nemecka. Na slávnostnom ceremoniáli vystúpili s príhovormi spolkový prezident Frank Walter Steinmeier a starosta Berlína Michael Müller.

Pri príležitosti 30. výročia pádu Berlínskeho múru v Nemecku a revolučných udalostí z Novembra 1989 na Slovensku minister Lajčák odprezentoval veľkorozmernú maľbu súčasného slovenského umelca Ota Hudeca na fasáde slovenského veľvyslanectva v Berlíne. Maľba s názvom Korene hlbšie ako múry zobrazuje dva stromy oddelené múrom, ktorých korene sú navzájom prepojené.

Dielo vzniklo na základe umeleckej súťaže iniciovanej slovenským veľvyslanectvom v Berlíne, v spolupráci s Kunsthalle Bratislava a kurátorkou Lenkou Kukurovou. Víťazný návrh vybrala slovensko-nemecká odborná porota. „Veľkorozmerné umelecké dielo na fasáde slovenského veľvyslanectva v Berlíne je unikátny spôsob, ako si pripomenúť výročie významných udalostí na ceste k demokracii,“ uviedol Lajčák.

Slovenské veľvyslanectvo sa nachádza v blízkosti Postupimského námestia, ktoré bolo pred rokom 1989 na hranici Západného a Východného Berlína. „Maľba pripomína nielen spomínaný múr, ale aj mnohé ďalšie symbolické, či skutočné múry, ktoré stále stoja a je nutné ich zbúrať,“ uzavrel Lajčák.

Pellegrini: Pád Berlínskeho múru bol asi najviditeľnejším dôkazom meniaceho sa sveta

Pád Berlínskeho múru pred 30 rokmi bol azda najviditeľnejším dôkazom meniaceho sa sveta. Povedal to predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) pri príležitosti sobotňajšieho 30. výročia pádu Berlínskeho múru.

Po páde Berlínskeho múru prišla podľa premiéra o týždeň neskôr očakávaná nová éra aj do vtedajšieho Československa. „Priniesla množstvo zmien – mnohé veľmi potrebné a prospešné, ale aj viaceré živelné a nebezpečné. Aj dnes sa svet výrazne mení a Slovensko žije v očakávaní novej éry,“ napísal na sociálnej sieti Pellegrini. Ako podotkol, je však potrebné priniesť zodpovedné zmeny, ktoré pomôžu udržať krok so svetovými trendmi a priniesť lepší život všetkým ľuďom na Slovensku.

Od pádu Berlínskeho múru uplynulo v sobotu 30 rokov. Berlínsky múr sa stal najznámejším symbolom studenej vojny. Viac ako 28 rokov rozdeľoval nielen Nemecko, ale aj Európu i celý svet. Pri pokuse o prekonanie 155 kilometrov dlhej a 3,6 metra vysokej nenávidenej stavby zahynulo minimálne 138 ľudí.

Výročie otvorenia hranice sa oslavuje aj na bývalom diaľničnom priechode

Niekdajší najväčší hraničný priechod medzi Východným a Západným Nemeckom, ktorý sa nachádzal na dnešnej diaľnici A2, sa stal v sobotu dejiskom veľkolepej slávnosti pri príležitosti 30. výročia otvorenia vnútronemeckej hranice. Historickú udalosť pripomenul festival „Grenzenlos“ (Bez hraníc) spojený s prehliadkami areálu, informovala tlačová agentúra DPA.

Slávnosť na bývalom diaľničnom priechode Helmstedt-Marienborn prilákala mnoho návštevníkov i napriek studenému a daždivému počasiu. Súčasťou podujatia bola bohoslužba, po ktorej nasleduje ďalší program spoluorganizovaný nemeckými spolkovými krajinami Sasko-Anhaltsko a Dolné Sasko. Prítomní boli obaja krajinskí premiéri – Reiner Haseloff a Stephan Weil.

Vo večerných hodinách má slávnosť uzavrieť koncert rockového speváka Wolfganga Niedeckena a Spolkového džezového orchestra.

Festival na bývalom diaľničnom priechode Helmstedt-Marienborn je jedným z najväčších spomedzi mnohých podujatí, ktoré sa konajú pri príležitosti sobotňajšieho výročia pozdĺž bývalej „nemecko-nemeckej“ hranice. Ťažiskom je hlavné mesto Berlín, kde sa pád Berlínskeho múru oslavuje aj v prítomnosti zahraničných štátnikov.

Trump 30 rokov po páde Berlínskeho múru ocenil Nemecko ako vzácneho spojenca

Prezident USA Donald Trump v sobotu ocenil Nemecko ako „vzácneho“ spojenca. Uviedol to v deň, keď si Nemecko pripomína 30 rokov od pádu Berlínskeho múru.

„Studená vojna sa už dávno skončila, ale diktátorské režimy po celom svete ďalej uplatňujú utláčateľskú taktiku totality sovietskeho štýlu,“ uviedol Trump z Washingtonu v odkaze, z ktorého citovala tlačová agentúra AFP.

„Blahoželám nemeckému ľudu k ohromným krokom, ktoré urobil pri znovuzjednotení svojej krajiny a znovuvybudovaní bývalého Východného Nemecka. Budeme pokračovať v spolupráci s Nemeckom, jedným z našich najvzácnejších spojencov, aby sme zaručili, že plamene slobody budú horieť ako fakľa nádeje a príležitosti, ktorú bude vidieť celý svet,“ dodal americký prezident.

Východonemecká pohraničná stráž 9. novembra 1989 pod tlakom veľkého davu Nemcov otvorila bránu do Západného Berlína a prvýkrát od postavenia múru dovolila ľuďom slobodne cez ňu prejsť.

Táto dôležitá udalosť nakoniec vyústila do pádu komunistického režimu a o rok aj do znovuzjednotenia Nemecka. Dovtedy bolo rozdelené na západnú demokratickú časť a východnú, patriacu do sovietskeho totalitného tábora.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová v sobotu v Berlíne vyhlásila, že Berlínsky múr by mal Nemcom pripomínať, „že sa musíme starať o slobodu a demokraciu“.

X X X

Blanár zo Smeru Matovičovi: Zverejnite nahrávku vášho rozhovoru s Kočnerom

Igor Matovič priznal stretnutie s Marianom Kočnerom už dávno. Politik sa s mužom z mafiánskych zoznamov, dnes už súdeným a obvineným z viacerých zločinov, stretol ešte v roku 2012. Podpredseda Smeru Juraj Blanár si myslí, že Igor Matovič si tajne nahrával Mariana Kočnera počas ich vzájomného stretnutia. Lídra Obyčajných ľudí vyzýva, aby túto nahrávku zverejnil.

„Ak si nahrával Procházku, som presvedčený, že má nahrávku aj s Kočnerom,“ povedal Blanár v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy. „Nech zverejní nahrávku, ktorú si urobil, chcel by som vedieť, čo tam preberali. Sú to určite veci zaujímavé pre verejnosť,“ dodal.

Matovič stretnutie s Kočnerom priznal už dávno. Politik sa s mužom z mafiánskych zoznamov, dnes už súdeným a obvineným z viacerých zločinov, stretol ešte v roku 2012.

„Malo to trvať 15 minút, no v skutočnosti stretnutie trvalo šesť hodín,“ chvastal sa Kočner pred dvoma rokmi.
„Priznávam, netušil som, čo je to za človeka a ani som vtedy nevedel, že figuruje v mafiánskych zoznamoch. Okrem tohto jedného stretnutia na jeho žiadosť sme neboli v žiadnom inom kontakte,“ vysvetľoval neskôr Matovič.

Milión za nahrávku

Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Eduard Heger v Sobotných dialógoch vyhlásil, že rozhovor Matoviča s Kočnerom určite netrval šesť hodín, ako to viackrát zopakoval aj Blanár. Vraj boli spolu asi hodinu a stretli sa preto, lebo Kočner Matoviča upozornil, že má pre neho informácie o nejakom trestnom čine. Podľa Hegera Matovič žiadnu nahrávku nemá.

Naopak, Heger upodozrieva ľudí zo Smeru, že takú nahrávku majú oni. „Vyzývame vás, kľudne zverejnite tú nahrávku. Igor Matovič sa nemá čoho báť,“ zdôraznil.

Matovič už v apríli tohto roku vyhlásil, že dá milión eur tomu, kto mu prinesie nahrávku, ktorá by potvrdila pravosť údajného prepisu rozhovoru medzi ním a Kočnerom. Prepis rozposlal redakciám anonym, Matovič ho označil za podvrh a pomstu „mafiánsko-politických kruhov“ za to, že odstavil z funkcie bývalého prvého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho.

Blanár: Ja Glváča neobhajujem

Blanár ocenil krok svojho straníckeho kolegu Martina Glváča, ktorý sa pod tlakom rozhodol vzdať funkcie podpredsedu parlamentu. „Ja pána Glváča neobhajujem,“ povedal. Je však presvedčený, že by ho mali nasledovať aj politici ako Richard Sulík, ktorý sa s Kočnerom tajner stretával pred deviatimi rokmi, či práve Matovič. Heger by Matoviča s Glváčom neporovnával.

„Vy, pán Blanár, obhajujete človeka, ktorý má 20-ročný vzťah s Kočnerom, a porovnávate ho s Matovičom, ktorý mal hodinové stretnutie. A je trápne, že vy ako múdry muž sa na to pozeráte takto,“ nedal sa Heger. Blanár mu kontroval tým, že o Kočnerovi sa už dávno vedelo, čo je to za človeka a musel to veľmi dobre vedieť aj šéf OĽaNO, aktuality.sk

X X X

Politológ Koziak: Pokles preferencií SaS je alarmom pre Sulíka

Preferencie strane Sloboda a Solidarita (SaS) výrazne klesli. Dôvodom je, že veľká časť z jej predstaviteľov odišla do Demokratickej strany. Dôležitá je tiež úloha strany exprezidenta Andreja Kisku Za ľudí, ktorá SaS odčerpáva asi najviac voličov. Myslí si to Tomáš Koziak z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Ako uviedol, koalícia strán Progresívne Slovensko/Spolu môže SaS tiež preberať voličov. V prieskume z konca augusta patrilo SaS štvrté miesto so ziskom 7,9 percenta hlasov. V dnes zverejnenom prieskume agentúry FOCUS pre koalíciu PS/Spolu namerali SaS päť percent.

„Ak sa nemýlim, už je to prieskum od druhej agentúry, ktorý ukazuje pokles preferencií SaS. Päť percent je riziková hranica. SaS má potenciál dostať sa do parlamentu, skôr by bolo prekvapenie, keby sa tam nedostala. Je to však silný alarm pre predsedu Richard Sulíka i ľudí, ktorí budú určovať smerovanie strany,“ uviedol Koziak s tým, že si myslí, že SaS bude po parlamentných voľbách 2020 v Národnej rade Slovenskej republiky.

Koziak poukázal na fakt, že strane Štefana Harabina Vlasť rastú preferencie. „Nebude úplným outsiderom. Strana má potenciál ešte rásť. Viem si predstaviť, že bude mať nad päť percent. Ak sa spojí s ĽSNS, môžu vytvoriť silný politický subjekt,“ uviedol s tým, že Harabinova strana odčerpáva najviac hlasov práve ĽSNS. „Odčerpáva ich tiež Slovenskej národnej strane a Smeru, keďže im klesli preferencie. Harabin možno porastie aj na úkor Sme rodina,“ myslí si politológ.
Voľby by podľa najnovšieho prieskumu agentúry FOCUS pre koalíciu strán Progresívne Slovensko/Spolu opäť vyhral Smer so ziskom 20 percent. V októbrovom prieskume mala najsilnejšia koaličná strana 22 percent. „Na Smer sa to valí z každej strany. Nemožno vylúčiť, že ešte klesnú. Záleží na tom, čo sa všetko do volieb ešte objaví,“ uviedol Koziak. Je presvedčený, že preferencie Smeru klesnú pod 20 percent.

Druhú priečku v najnovšom prieskume obsadila koalícia strán Progresívne Slovensko/Spolu s 11,7 percenta. Na treťom mieste je strana exprezidenta Andreja Kisku Za ľudí, ktorá by získala 10,6 percenta. Štvrtá priečka patrí Ľudovej strane Naše Slovensko, ktorú by podporilo 10,3 percenta respondentov. Sme rodina by získala sedem percent, Slovenská národná strana 6,8 percenta, KDH a OĽaNO zhodne po 5,7 percenta. Posledným subjektom, ktorý by sa dostal do Národnej rady Slovenskej republiky by bola strana SaS s piatimi percentami./agentury/

X X X

Na severe Sýrie vypukli ťažké boje medzi vládnymi a tureckými vojakmi

Intenzívne zrážky prebiehali v sobotu medzi sýrskymi vládnymi silami a tureckými vojakmi na severe Sýrie. Informovala o tom sýrska štátna tlačová agentúra SANA a následne agentúra AP.

Pri zrážkach, ktoré prebiehali v dedine Um Šajfa neďaleko mesta Ras al-Ajn, nastala aj ťažká guľometná paľba.
Turecko začalo vojenskú operáciu na severovýchode Sýrie minulý mesiac, aby vytlačilo sýrskych kurdských bojovníkov z oblasti pri svojej hranici, pretože ich pokladá za bezpečnostné riziko.

Kurdské zoskupenia následne požiadali sýrsku vládu prezidenta Bašára Asada, aby zastavila postup Turecka.
Sýrske vládne sily sa odvtedy dostávajú do zrážok s tureckými vojakmi a so sýrskymi opozičnými bojovníkmi, ktorí sú na strane Turecka a nechávajú sa ním podporovať. Moskva síce vyrokovala krehké prímerie na severe Sýrie, ale boje občas prepukajú.

Minulý týždeň zadržali turecké sily v tejto oblasti 18 sýrskych vládnych vojakov, ale po niekoľkých hodinách ich prepustili, čo sprostredkovala Moskva./agentury/

X X X

Podnikatelia sa tešia z Novembra 1989: Zvládli sme to, čo inde za 100 rokov

Organizácie združujúce podnikateľov hodnotia uplynulých tridsať rokov na Slovensku ako úspech. Od novembra 1989 sme podľa ich vyjadrení stihli to, čo inde za sto rokov. Napriek tomu však svorne konštatujú, že Slovensko ešte má čo doháňať.

„Napriek bolestivému transformačnému procesu, ktorého následky cítia niektoré skupiny obyvateľstva doteraz, naša krajina prešla od kolabujúceho a neefektívneho centrálne plánovaného hospodárstva k vyspelej trhovej ekonomike,“ uviedol pre agentúru SITA k 30. výročiu Nežnej revolúcie tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták. Dnes pritom Slovensko patrí medzi 36 najvyspelejších krajín sveta (členov OECD).

Podnikatelia na Slovensku zakladajú jednu firmu za druhou

Ako doplnil výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Serina v mnohom sa podnikanie na Slovensku začalo po revolúcii na zelenej lúke so všetkými negatívami a pozitívami z toho vyplývajúcimi.

„Ale aj so všetkými zlozvykmi z čias totalitného režimu,“ upozornil. Problém je podľa neho v kvalite prostredia, inštitúcii, spoločenskej morálky a v nastavení štandardov, ktoré by celý systém držali pohromade a funkčný. „Ale to nie je len problém podnikateľov ale celej spoločnosti. Kým nepochopíme, že sa musia zmeniť a skvalitniť hodnoty celej spoločnosti, tak sa ani podnikateľské prostredie nezlepší,“ myslí si Serina.

Napriek trom dekádam sa podľa neho nepodarilo na Slovensku zaviesť procesy oddeľujúce podvodníkov a tiež podnikateľov od reálnych podnikateľov, ktorí dodržiavajú pravidlá, tvoria hodnoty a formujú spoločnosť a republiku. Ku kritike sa pridala aj RÚZ. Slovensko podľa únie zlyháva ako právny štát.

„A toto konštatovanie nevychádza len z udalostí posledných dní či mesiacov. Podnikateľov dlhodobo sužujú problémy s vymožiteľnosťou práva – zdĺhavý a neefektívny proces vymáhania pohľadávok, zdĺhavé riešenie obchodných sporov, právna neistota. To všetko sú oblasti, kde pred reformou ešte stojíme,“ skonštatoval Hošták. Ďalej sú to podľa neho nekonečná byrokracia, pôsobenie štátu viac ako bariéry v podnikaní, namiesto toho aby všetky jeho zložky podnikanie uľahčovali a tým, ktorí tvoria pracovné miesta, pomáhal.

Z hľadiska výziev, ktoré aktuálne stoja pred podnikateľmi, hovoria obe organizácie najmä o zmene prístupu verejnosti, ako aj štátu k nim samotným ale i k podnikaniu ako takému. Serina vyzdvihol nutnosť preniesť podnikanie z národnej na celoeurópsku a globálnu úroveň, ale aj potrebu zmeniť pohľad verejnosti na podnikateľov, ako na stabilizujúcu a základnú silu slobodnej a demokratickej spoločnosti. Podľa Hoštáka je to z dlhodobého hľadiska reforma vzdelávania, s ktorým nie sú spokojní zamestnávatelia, učitelia, študenti, ďalej efektívny boj s byrokraciou, či skvalitnenie legislatívneho procesu. Aktuálne však najmä vysporiadanie sa s následkami populistických predvolebných balíčkov, ktoré neúmerne zaťažili firmy. /agentury/

X X X

Vyše 70 krajín sa zaviazalo, že zmenšia množstvo potravinového odpadu

Vyše 70 krajín sa v sobotu v talianskej metropole Rím zaviazalo, že sa budú viac snažiť zmenšovať množstvo potravín vyhodených z dôvodu nesprávneho chladenia. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Tieto krajiny podpísali dohodu na výročnom stretnutí signatárov Montrealského protokolu. V rámci neho ministri, vládni predstavitelia a odborníci pracujú na regulácii syntetických chemikálií používaných v chladiacich a vzduchotechnických systémoch, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. Stretnutie sa konalo v Ríme v sídle Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), špecializovanej agentúre OSN.

Približne tretina svetových potravín sa pokazí alebo vyhodí. Je však nádej, že vyvinutím lepších metód na udržanie potravín v chlade počas skladovania a prepravy sa zníži množstvo odpadu. Zlé chladenie vedie k strate asi deviatich percent netrvanlivých potravín v rozvinutých krajinách a asi 23 percent v rozvojových krajinách, kde milióny ľudí trpia podvýživou.

Odborníci tvrdia, že lepšie chladenie pomôže znížiť emisie skleníkových plynov a škodlivých plynov, používaných v chladiacich a vzduchotechnických systémoch. Záväzok podpísali v sobotu v Ríme Spojené štáty, Čína, členské krajiny Európskej únie a mnoho krajín zo Severnej aj Latinskej Ameriky, Afriky a Ázie./agentury/

X X X

Prvá smrtiaca lavína spadla v rakúskych Alpách ešte pred začiatkom sezóny

Dve osoby zahynuli v sobotu pri páde lavíny v alpskom lyžiarskom stredisku Sölden v rakúskej spolkovej krajine Tirolsko. Zatiaľ neidentifikovanú dvojicu zasypala uvoľnená vrstva snehu, keď sa zrejme pohybovala mimo zjazdovky, uviedla tlačová agentúra APA s odvolaním sa na vyjadrenie polície. Lavína spadla krátko po 12.00 h. Záchranári oboch zasypaných čoskoro lokalizovali, nedokázali im však už nijako pomôcť.

V Rakúsku ide o prvé nešťastie tohto druhu od predošlej sezóny zimných športov. Nová sezóna sa ešte nezačala a nefunguje tak ani služba, ktorá by denne sledovala lavínovú situáciu. Úrady zatiaľ informujú len príležitostne prostredníctvom blo¬gu.

V piatok bola vyznávačom zimných športov a alpinistom odporúčaná opatrnosť pre „zvýšenú pravdepodobnosť lavínových nešťastí“.

Podľa APA hlásili túto prvú smrtiacu lavínu v rakúskych horách „extrémne skoro“. Vlani zahynul prvý lyžiar 13. decembra a počas celej zimy 2018/2019 si lavíny v Rakúsku vyžiadali celkove 19 mŕtvych./agentury/

X X X

Sme rodina predstavila deväťbodový program pomoci rodinám

Hnutie Sme rodina predstavilo v sobotu deväťbodový program pomoci rodinám do najbližších parlamentných volieb. Program podľa členov reaguje na najnaliehavejšie výzvy dnešných dní a ponúka reálne riešenia. Hnutie deklarovalo, že je pripravené prevziať zodpovednosť za Slovensko. Sme rodina program predstavila na sobotnej programovej konferencii.
Líder Sme rodina Boris Kollár hovorí, že strana sa chce na ľudí pozerať „cez srdce“ a nie „cez peňaženku“. „Politici tu teraz hrajú na obyčajných ľudí divadlo. Pozerajú sa len na to, ako ich dobre okradnúť a dostať ich do nepríjemností. Neostáva pre tých ľudí nič. My nechceme ísť takýmto spôsobom,“ uviedol Kollár.

Podpredseda hnutia Peter Pčolinský predstavil deväť hlavných programových priorít. Sme rodina chce dať 200 eur do každého rodinného rozpočtu. Chce zaviesť aj verejnú dopravu zdarma pre stredoškolákov. „Máme tu pre žiakov dopravu zadarmo na železniciach, ale nikto nemyslel na deti, ktoré nemajú prístup k železniciam, ale iba k autobusovej doprave,“ vysvetlil Pčolinský. Ďalším bodom je aj právo na štátny nájomný byt od 119 eur na mesiac. Hnutie chce aj zrušiť doplatky na lieky pre deti a dôchodcov a pridať ženám 30 eur k dôchodku na každé ich dieťa.

Pčolinský tiež pripomenul, že Sme rodina sa aj naďalej chce zaoberať exekučnou amnestiou. Hnutie chce, aby štát prenajímal autá za 100 eur mesačne pre každú rodinu, a prispieť chce aj žiakom základných škôl sumou 100 eur na pomôcky. Sme rodina má zahrnuté vo svojom programe aj dorovnanie príjmu pre ženy na materskej dovolenke.
„Program bol konzultovaný s rôznymi stavovskými organizáciami, odborármi, profesijnými združeniami a ekonómami,“ povedal Pčolinský.

Člen a ekonomický expert hnutia Sme rodina Štefan Holý vysvetľuje, že väčšina vecí, ktoré navrhujú, je financovaná na báze kapitalizácie budúcich výnosov. „Žiadnym spôsobom nezaťažujú štátny rozpočet, naopak, vytvárajú zdroje, ktoré sa cez rôzne multiplikátory dostávajú naspäť do rozpočtu verejnej správy,“ podotkol Holý a pokračoval s tým, že tieto návrhy posilňujú verejné financie a nekladú žiadny nárok na ne. Dane sa podľa neho zvyšovať nebudú. „Kľúčom k takému finančnému modelu je vyňatie niektorých štátnych podnikov z rozpočtu verejnej správy,“ skonštatoval./agentury/

X X X

Demonštranti v Hongkongu si uctili smrť študenta a úrady zatkli zákonodarcov

Desaťtisíce obyvateľov Hongkongu sa v sobotu zhromaždili v parku, aby si uctili pamiatku študenta, ktorý prišiel o život po tom, ako utrpel zranenia počas zrážok s políciou, informovala agentúra AFP. Polícia takisto zatkla skupinu prodemokratických zákonodarcov.

Prodemokratické protesty v Hongkongu prebiehajú už niekoľko mesiacov; čínska vláda však podľa AFP odmieta ustúpiť voči väčšine požiadaviek demonštrantov.

Smrť 22-ročného študenta Alexa Chowa viedla k opätovnému zvýšeniu napätia. Študent informatiky ešte v pondelok spadol z viacpodlažnej budovy parkovacieho domu, nachádzajúceho sa asi 120 metrov od miesta, kde polícia voči demonštrantom zakročila slzotvorným plynom. Následkom zranení podľahol v piatok.

„Žiadam nezávislé vyšetrovanie, pretože sa tým potvrdí, že Hongkong je stále miesto, kde sa uplatňujú princípy právneho štátu,“ povedala jedna z účastníčok protestu.

Mnohí demonštranti polícii vyčítajú, že je za pád študenta z viacposchodovej budovy zodpovedná. Tá však akékoľvek obvinenia odmieta. Polícia od piatku vzniesla obvinenia najmenej proti siedmim zákonodarcom, ktorým v prípade usvedčenia hrozí trest odňatia slobody v dĺžke do jedného roka.

Obvinenia sa týkajú udalostí z mája 2019, keď sa prodemokratickí zákonodarcovia snažili zastaviť sporný návrh zákona. Ten by umožnil osoby podozrivé zo spáchania trestného činu vydávať do pevninskej Číny. Masové protesty, ktoré v Hongkongu vypukli 9. júna, pôvodne žiadali správkyňu Hongkongu Carrie Lamovú, aby jej vláda sporný návrh stiahla. Vláda tak oficiálne urobila 23. októbra.

Hongkončania však protestujú aj proti zasahovaniu Číny do osobitného štatútu Hongkongu, ktorý sa riadi heslom „jedna krajina, dva systémy“, a požadujú demokratické reformy a ďalšie ústupky./agentury/

X X X

Voľby 2020: Smer padá, rastie Kiska aj Harabin

Najnovší prieskum si u agentúry Focus nechala spraviť koalícia strán PS a Spolu. Preferencie novej strany Vlasť Štefana Harabina pomaly stúpajú, rastie aj strana Andreja Kisku Za ľudí. Naopak, vládny Smer klesá a opozičná SaS je už na samej hranici zvoliteľnosti.

Ukazuje to nový prieskum agentúry Focus, ktorý uskutočnili od 30. októbra do 6. novembra na vzorke 1020 respondentov. Prieskum si nechala spraviť koalícia strán PS a Spolu.

Najsilnejšou stranou by bol Smer so ziskom rovných 20 percent. Ide o dva percentuálne body menej ako v októbri. Smer by v parlamente zastupovalo 36 poslancov.

Trubanovci aj Kiskovci rastú

Koalícia PS/Spolu by získala 11,7 percenta oproti 11 percentám spred mesiaca. Pre koalíciu by to znamenalo 21 mandátov.

Kiskova strana narástla z 9,1 na 10,6 percenta. Kiskovcov by v národnej rade zastupovalo 19 zákonodarcov.
Štvrtou najsilnejšou stranou by bola Kotlebova ĽSNS, ktorá si v novembri drží približne rovnaké preferencie (10,3 percenta) ako v októbri (10,2 percenta).

Ako sa zmenila podpora voličov?

Politická strana november 2019 október 2019 rozdiel
Smer-SD 20,0 22,0 -2,0
PS a Spolu 11,7 11,0 +0,7
Za ľudí 10,6 9,1 +1,5
ĽS Naše Slovensko 10,3 10,2 +0,1
Sme rodina 7,0 7,2 -0,2
SNS 6,8 6,9 -0,1
KDH 5,7 6,5 -0,8
OĽaNO 5,7 6,0 -0,3
SaS 5,0 5,2 -0,2
Most-Híd 4,1 3,8 +0,3
SMK-MKP 3,5 3,2 +0,3
Vlasť 3,0 1,8 +1,2
Dobrá voľba 2,9 2,4 +0,5
Máme toho dosť! 1,0 1,2 -0,2
Strany s menšou podporou

Hlboko pod hranicou desatich percent sa pohybujú Sme rodina (7 percent), SNS (6,8 percenta), KDH a OĽaNO (zhodne po 5,7 percenta). Rovných 5 percent má SaS.

Do národnej rady by sa neprebojovali Most-Híd (4,1 percenta) ani SMK (3,5 percenta). Harabinovu stranu Vlasť by volili 3 percentá opýtaných v porovnaní so ziskom 1,8 percenta v októbri.

Respondentom bola položená nasledujúca otázka: „Teraz si, prosím, predstavte, že by sa parlamentné voľby konali tento víkend a kandidovali by nasledujúce politické strany a hnutia. Ktorej strane alebo hnutiu by ste dali svoj hlas?“
Voliť by vôbec nešlo 14,4 percenta respondentov a 10,5 percenta odpovedalo „neviem“.

X X X

Ľudia vyšli do ulíc v irackých mestách Bagdad a Basra.

Celkovo sedem protivládnych demonštrantov prišlo o život počas sobotňajších zrážok medzi bezpečnostnými zložkami a protestujúcimi v irackých mestách Bagdad a Basra, informovala agentúra AFP.

Bezpečnostné zložky v sobotu znova získali kontrolu nad troma mostmi nad riekou Tigris v Bagdade, ktoré čiastočne obsadili protivládni protestujúci. Zložky sa potom presunuli k ústrednému miestu protestov na námestí Tahrír.
Traja demonštranti zomreli na následky streľby a štvrtého usmrtila nádoba so slzotvorným plynom, ktorá ho zasiahla do hlavy.

Ostrou muníciou proti demonštrantom

Ďalšie tri obete na životoch a desiatky zranených si vyžiadali zásahy bezpečnostných zložiek v meste Basra v juhovýchodnej časti krajiny.

Pri protestoch, ktoré sa začali v Bagdade 1. októbra a rýchlo sa rozšírili do južných provincií Iraku, bolo zabitých vyše 280 ľudí. Bezpečnostné sily naďalej používajú proti demonštrantom ostrú muníciu - okrem kanistrov so slzotvorným plynom a omračujúcich granátoch odpaľovaných priamo na protestujúcich. Demonštranti žiadajú reformu politického systému a kritizujú korupciu vládnucej elity, dominujúcej v krajine od zvrhnutia Saddáma Husajna v roku 2003 aktuality.sk

X X X

Vnuci Franca majú obrovský majetok, podiel mali aj v Slovenskej plavbe

Lodná doprava je iba špičkou ľadovca obrovského obchodného konglomerátu, ktorý ovláda sedem detí Carmen Francovej, jediného dieťaťa španielskeho diktátora. Vnuci zosnulého španielskeho diktátora Francisca Franca vlastnia obrovský majetok, ktorý donedávna zahŕňal okrem paláca, domov, parkovísk, firiem a pozemkov na vidieku aj podiel v spoločnosti Slovenská plavba. Uviedol to denník El País.

Slovenská spoločnosť zabezpečuje prepravu tovaru aj cestujúcich po Dunaji. Až do roku 2016 v nej rodina Francisca Franca Martíneza Bordiú, najstaršieho vnuka španielskeho diktátora, vlastnila kontrolný podiel prostredníctvom spoločnosti Tabacmesa, jednej zo siedmich rodinných firiem Francových potomkov. Podľa záznamov spoločnosti Tabacmesa tento podiel v roku 2016 predala za 7,5 milióna eur.

Lodná doprava je iba špičkou ľadovca obrovského obchodného konglomerátu, ktorý ovláda sedem detí Carmen Francovej, jediného dieťaťa španielskeho diktátora. Zomrela v roku 2017 vo veku 91 rokov.

Vnuci diktátora teraz dohliadajú na rozsiahlu sieť 21 firiem s celkovým čistým majetkom vo výške 102,5 milióna eur, a na aktíva, ktoré podľa odhadov El País zahŕňajú 258 nehnuteľností. Samotné portfólio nehnuteľností pozostáva z paláca, 22 domov, 195 parkovísk, 29 vidieckych nehnuteľností, piatich obchodných priestorov a troch vidieckych pozemkov.

Neznámy pôvod peňazí

Potomkovia diktátora sú síce spojení najmä s nehnuteľnosťami, ale majú prsty aj vo firmách, ktoré pôsobia v oblastiach, ako sú vzťahy s verejnosťou či materské škôlky alebo hotely.

Rodina má napríklad 17-percentný podiel vo firme Dulcinea Nutrition, ktorá má zmluvu na dodávku jedla do sídla španielskej vlády La Moncloa. Napriek tomu, že v rokoch 2016 - 2019 dostala od štátnych úradov 3 milióny eur za svoje služby, neplatila zamestnancom pravidelne mzdy, čo malo za následok štrajky. Jej klientmi boli aj vojenský štáb, Rada pre vedecký výskum, ministerstvo práce či mesto Málaga.

Fakt, že samotný Francisco Franco zarobil v roku 1940 ako hlava štátu ročne iba 50 000 pesiet (zhruba 300 eur), tak vyvoláva otázku: odkiaľ pochádzajú všetky tieto peniaze?

Pre pochopenie tohto zázraku je potrebné zájsť do centra Madridu, alebo presnejšie na číslo 8 v ulici Hermanos Bécquer v luxusnej štvrti Salamanca. Táto palácová budova je klenotom Francovho klanu. Má sedem poschodí, 4800 metrov štvorcových (m2) a hodnotu 50 miliónov eur.

Nehnuteľnosť bola súčasťou majetku diktátorovej dcéry a teraz slúži ako sídlo spoločností jej detí, ako sú napríklad Fiolasa SLU a Sargo Consulting S.L. Tie počas života viedla samotná Carmen. Nechala sa vraj oslovovať Vaša Excelencia a v roku 2009 zarábala mesačne 17 000 eur.

Štyri zo siedmich spoločností, ktoré patria Francisovi, najmocnejšiemu z vnúčat bývalého diktátora, tiež sídlia na ulici Hermanos Bécquer. Jeho čisté aktíva majú hodnotu 44,7 milióna eur a má pod kontrolou 225 nehnuteľností: domy, sklady, komerčné priestory, vrátane kancelárskych priestorov na ulici Ayala v okrese Salamanca, kde m2 stojí od 8000 do 10 000 eur.

Väčšina peňazí mu však „tečie“ z parkovísk. Francis má v centre Madridu 193 parkovísk vo vlastníctve troch rôznych spoločností. Na ilustráciu, jedna z nich (Tabacmesa) prenajíma parkovacie miesta na ploche s rozlohou takmer 4000 m2 jedno po 181,50 eur mesačne.

Neprezradil podrobnosti

Francis odmietol prezradiť podrobnosti o svojich podnikoch, ale potvrdil informácie, ktoré zistil El País. V troch rozhovoroch s novinami sa vyhýbal otázkam o svojich záujmoch v zahraničí, okrem podielu v slovenskej lodnej spoločnosti, ktorý mu v roku 2014 priniesol dividendy vo výške 449 870 eur. Vlastnil aj podiely v českých tabakových spoločnostiach Frontera spol. a KOSLAVA spol., v Andradi Com v Rumunsku a Helitrade spol. na Slovensku. V decembri 2016 tento medzinárodný konglomerát zameraný na bezcolný predaj cigariet predal.

Neboli to však jediné Francisove zahraničné podniky. Jeho spoločnosť Montecopel SA s čistým majetkom 12,4 milióna eur požiadala o daňovú amnestiu, ktorú ponúkla vláda Mariana Rajoya v roku 2012. Tento krok vyniesol na svetlo 7,6 milióna eur predtým neohláseného zahraničného príjmu. Daňová amnestia umožnila jednotlivcom a spoločnostiam zaplatiť 10 % z ich nenahlásených príjmov, čo bolo výrazne menej ako pôvodná daň.

„V roku 1980 som sa presťahoval do Čile, kde som žil šesť rokov, potom som strávil ďalších 10 rokov v Argentíne,“ vysvetľoval Francis svoje zahraničné príjmy. „Tam som upevnil svoju kariéru ako podnikateľ; rovnako ako môj syn Francisco, ktorý žije polovicu života vo Švajčiarsku a v Spojených štátoch.“

Vnučka María del Carmen Martínez Bordiú, inak známa ako Mariola, zaznamenala vo svojom podnikaní podobný úspech. Ostatné vnúčatá diktátora sú v spojení s rodinnou sieťou spoločností: María del Mar s aktívami v hodnote 4,1 milióna eur, María Aranzazu (3,6 milióna eur, José Cristóbal (2,9 milióna eur) a Jaime Felipe Martínez Bordiú (900 000 eur).
Pôvod tohto majetku je možné „vystopovať“ až k špekulatívnemu obchodu, ktorý sa týka predaja nehnuteľnosti v Arroyomolinos v Madride. V 40. minulého storočia, keď diktátor kúpil tento pozemok, bol klasifikovaný ako vidiecky a nemohlo sa na ňom stavať. V roku 2003 však došlo k reklasifikácii a jeho hodnota sa zvýšila.

Ale podľa správcu dedičstva Francovho klanu, Luisa Felipeho Utrera-Molinu, má toto obrovské bohatstvo viac spoločného s manželkou diktátora Carmen Polovou. "Rodina Polovcov bola veľmi bohatá," vyhlásil tento právnik, ktorý opisuje Francisca Franca ako morálneho muža, ktorého nemožno obviňovať z chamtivosti, aktuality.sk