iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Na súde vypovedala Kočnerova dcéra. Čítali sa aj správy

Karolína Kočnerová na súde v kauze zmenky, v ktorej je obžalovaný jej otec a Pavol Rusko. Karolína Kočnerová vypovedala pred súdom a čítali sa aj jej správy s Petrom Tóthom. Na pondelkovom pojednávaní sa čítali aj ďalšie správy z Threemy so sudcom Sklenkom, Zsuzsovou aj s Kočnerovou milenkou. To najdôležitejšie z pondelkového súdu:

- ako svedkyňa vypovedala Kočnerova dcéra Karolína

- o zmenkách z roku 2000 podrobnosti nevie, nevidela ich

- po zadržaní Kočnera mal Tóth navádzať rodinu Kočnerovcov, aby vymenili právnikov okolo Mareka Paru

- čítali sa ďalšie správy z Threemy; Kočner si o pláne v kauze zmeniek písal so sudcom Vladimírom Sklenkom, s Alenou Zsuzsovou aj s Jozefom Dučákom st.

- hoci Kočner a jeho obhajcovia Threemu nepovažujú za zákonne získaný dôkaz, aj oni zo správ napokon citovali a Kočner sa vyjadril aj k niektorým situáciám popisovaným v správach

- k možnému ovplyvňovaniu policajtov či sudcov Kočner nič konkrétne nepovedal ani nevysvetlil

16:21 - Predseda súdu Emil Klemanič prerušil hlavné pojednávanie. Pokračuje sa opäť zajtra.

16:19 - Sudca Emil Klemanič by chcel vypočuť aj manželku Ernesta Valka. Advokáta zavraždili v roku 2010. Jeho meno často spomína Rusko aj Kočner.

16:16 - V súdnej sieni opäť vznikla vtipná situácia. Obhajca Michal Mandzák oznámil, že našiel e-mailové adresy manželov Vargovcov a požiadal senát, aby ich skúsil kontaktovať a predvolať ako svedkov.

„No ja mám len jeden mobil, svoj vlastný a z toho im volať nebudem," reagoval sudca Emil Klemanič.

„Ani ja," krúti nesúhlasne hlavou sudkyňa Záleská.

Klemanič advokátovi Mandzákovi navrhne, aby sa pokúsil kontaktovať manželov Vargovcov on sám.

16:13 - Pojednávanie pokračuje, sudca číta, kto príde v utorok vypovedať.

V pozícii svedkyne má vypovedať novinárka a bývalá študentka žurnalistiky Nina Sobotovičová, ktorá s Kočnerom a Ruskom robila rozhovor na tému kauzy Gamatex.

Predvolanie dostal aj František Mojto. Účasť bývalého vlastníka podielu v Markíze Milana Fiľa je otázna.
V druhej polovici novembra by mala prísť už aj znalkyňa.

16:02 - Nasleduje krátka prestávka, senát sa chce poradiť o ďalšom postupe. Dnes sa už nebude čítať zo žiadnych listín či dôkazov.

16:00 - Právnička Markízy Lucia Tandlich reaguje na prečítaný rozhovor. Poukazuje na rozpor v odpovediach pre novinárku a v jeho výpovediach. Napríklad, kým novinárke pôžičku od mafiána Steinhübela poprel, vo výpovedi o nej rozprával.

15:56 - V reakcii na prečítaný rozhovor Kočner opäť komentuje výsluch jeho dcéry. Tvrdí, že s ňou nikdy obchodné veci nepreberal.

Ďalej komentuje novinárov a podľa neho mainstreamové médiá.

Lipšic si počkal na koniec Kočnerovej reči. Teraz tvrdí, že obžalovaný Kočner komentuje politické debaty a nesúvisiace dianie.

15:53 - Kočner prezrádza, že rád sleduje politické debaty počas pobytu vo väzbe. „Koľkokrát tam zaznieva Kočner a Threema. Naposledy som sa ale zabavil v nedeľu. Je vidieť ako sú niektorí politici slušne vychovaní z domu a ktorí nie."
Kočner vysvetľuje, že podpredseda Mostu Híd Ábel Ravasz ho nazýval „pán Kočner" a europoslankyňa Ďuriš Nicholsonová iba „Kočner".

„A ešte tu bude reč o pani Ďuriš Nicholsonovej, ja sa na to veľmi teším," avizuje Kočner ďalšie prekvapenie.

15:49 - Čítanie z rozhovoru skončilo. Slovo si zobral Marian Kočner. Približuje, že novinárke odpovedal v roku 2017, kedy trestná kauza v kauze falšovania zmeniek ešte nebola.
„Bohužiaľ, pán Langoš, pán Rezeš aj pán Valko sú po smrti a nemôžu mu dosvedčiť jeho verziu," vyjadruje sa k rozhovoru obžalovaný.

15:46 - Únava dopadá aj na samotného advokáta Pohoveja, ktorý už asi hodinu číta rozhovor s Kočnerom. Počas citovania si tlmene zívne a vydá čudný zvuk.

15:37 - Už takmer hodinu advokát Pohovej číta z rozhovoru Sobotovičovej s Kočnerom. Nejde pritom o rozhovor k zmenkám, ale ku kauze Gamatex. Kým Kočner s Ruskom na súde tvrdia, že kauzu Gamatex uzavreli práve podpisom zmeniek. Miliónové dokumenty ale Kočner v rozhovore nespomenul.

15:07 - Na pojednávaní sa naďalej cituje z rozhovoru s Kočnerom, ktorý je súčasťou bakalárskej práce o kauze Gamatex. V ňom Kočner podrobne opisoval kauzu, ale aj prechod Markízy na jeho spoločnosť, licencie aj hodnotu Markízy.
O zmenkách sa Kočner študentke vôbec nezmienil.

14:54 - Pohovej už číta časť rozhovoru, ktorá sa týka počiatkov takzvanej kauzy Gamatex. Hovorí o problémoch medzi Pavlom Ruskom a majiteľom ESPE štúdia Silošom Pohankom.

Rusko v minulosti nedodržal dohodu a nezaplatil Pohankovi. V roku 1998 tak vznikla pohľadávka v hodnote 80 miliónov korún, ktorú Pohanka predal Kočnerovi za jedinú korunu.

Muž z mafiánskych zoznamov potom začal vymáhať peniaze od Ruska po svojom. S ozbrojenými mužmi prišiel do televízie Markíza, aktuality.sk

X X X

Kisku nazlostili Truban s Beblavým. Dohodu o neútočení chceli nechať na kuriéra

Avizované rozšírenie dohody o neútočení medzi opozičnými stranami sa odkladá. Pre zaneprázdnenosť lídrov koalície PS/Spolu. Podpísanie dohody avizoval šéf novej strany Za ľudí Andrej Kiska na sociálnej sieti. Potom však dostal mail, že "pre náhlu zmenu programu lídrov PS/Spolu dohodu nepodpíšeme, ale posielajú ju kuriérom“.

To však odmietol so slovami, že taký dôležitý dokument by mali zástupcovia strán podpísať osobne. "Malo ísť o silné gesto voči verejnosti, že vieme komunikovať a spolupracovať,“ napísal Kiska na sociálnej sieti. Dodal, že práve on žiadal do pôvodného paktu o neútočení, ktorý koalícia podpísala s mimoparlamentným KDH, doplniť vylúčenie spolupráce so Smerom, fašistami a stranou Štefana Harabina.

"Podpisovanie silných politických dohôd by sa nemalo robiť prostredníctvom kuriéra, preto som navrhol, aby sme spoločne našli iný termín,“ vysvetlil Kiska, prečo nepripojil svoj podpis pod dohodu.

Pripomenul, že pred dvoma týždňami, 17. októbra, pozval lídrov demokratickej opozície na pódium pred úradom vlády. "To vyvolalo na námestí spontánne: "Konečne, konečne.“ Teší ma, že aj predseda SaS Richard Sulík povedal, že sa pod pakt o neútočení podpíše,“ dodal Kiska.

Sulík naozaj potvrdil vôľu pristúpiť k tejto dohode, má však podmienku. "SaS má záujem pristúpiť k takejto dohode, ak tam bude zmienka o tom, že zúčastnené strany nepôjdu po voľbách do koalície so stranou Smer,“ uviedol šéf SaS.
Zároveň si myslí, že SaS je jediná strana, ktorá dokáže dostať všetkých opozičných lídrov za jeden stôl, tak ako sa to stalo nedávno. U sulíkovcov sa stretli opozičníci 21. októbra a dohodli sa na oslavách výročia 17. novembra, pietnej spomienke druhého výročia vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a postupe v kauze Gorila.

Koalícia PS-Spolu a KDH začiatkom júla podpísali predvolebnú dohodu, ktorá obsahuje dva konkrétne záväzky. Dohodli sa na vzájomnom neútočení v predvolebnej kampani a chcú hľadať prienik v programových prioritách budúcej vlády./agentury/

X X X

Údajný boss takáčovcov Ľubomír Kudlička ide do väzby

Údajný boss bratislavskej skupiny takáčovcov 53-ročný Ľubomír Kudlička, prezývaný Kudla, ide do väzby.
Rozhodol o tom v pondelok sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica. Príslušníci Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) ho zadržali v sobotu, je obvinený za objednávku obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy Romana Krajčiho, ktorý prišiel o život pred 13-timi rokmi.

„Dôvodom väzby je obava z ovplyvňovania svedkov. Obvinený ako aj prokurátor podali proti rozhodnutiu sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd Slovenskej republiky,“ informovala Aktuality.sk hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Kudjáková.

Romana Krajčiho rozstrieľali dvaja strelci, keď 21. decembra 2006 vystupoval z auta pred svojim domom na Puškinovej ulici v Prievidzi. Najprv dostal niekoľko dávok zo samopalu, zasiahlo ho 15 striel. Vrah mu napokon zasadil aj ranu istoty do hlavy. Vražda sa stala večer, bez svedkov.

Prepojenie medzi takáčovcami a sátorovcami

Krajči patril medzi desiatky obvinených v obrovskej kauze Olejári, ktorí boli podľa policajtov zapojení do neprehľadnej siete kšeftov s pohonnými hmotami. Vyšetrovatelia odhadovali, že v rokoch 2001 až 2003 skrátili dane o štvrť miliardy korún, ale celkovú škodu odhadovali na 1,5 miliardy korún.

Policajti pre starú vraždu olejára v sobotu počas akcie Lyžiar zadržali 53-ročného bossa bratislavskej skupiny takáčovci Ľubomíra Kudličku. „Vraždu Romana Krajčiho si mal objednať v roku 2006. Poškodeného zavraždila zločinecká skupina tzv. „sátorovci" v meste Prievidza,“ uviedla polícia na sociálnej sieti.

Vyšetrovanie tohto prípadu tak po prvýkrát odkrýva možné prepojenie medzi takáčovcami a sátorovcami z južného Slovenska, o ktorom sa doposiaľ len špekulovalo, aktuality.sk

X X X

Čínsky prezident sa stretol so správkyňou Hongkongu, vyjadril jej podporu

Zastavenie násilia a znovunastolenie poriadku musia podľa slov čínskeho prezidenta zostať najvyššou prioritou hongkonskej vlády. Čínsky prezident Si Ťin-pching na pondelňajšom stretnutí so správkyňou Hongkongu Carrie Lamovou vyjadril plnú podporu a uznanie jej vláde. Stalo sa tak v čase pokračujúcich protivládnych protestov v Hongkongu, ktoré trvajú už takmer päť mesiacov informovala čínska tlačová agentúra Sin-chua.

Stretnutie oboch politikov sa uskutočnilo na medzinárodnom veľtrhu v čínskom Šanghaji.
Lamová čínskeho prezidenta informovala o aktuálnej situácii v Hongkongu. Si Ťin-pching vyhlásil, že Lamová a jej administratíva má plnú podporu a uznanie centrálnej vlády v Pekingu.

Zastavenie násilia a znovunastolenie poriadku musia podľa slov čínskeho prezidenta zostať najvyššou prioritou hongkonskej vlády. Zároveň musí pokračovať dialóg medzi vládou a členmi spoločnosti, dodal.

Masové protesty, ktoré v Hongkongu vypukli 9. júna prebiehajú už 22. týždeň. Demonštranti pôvodne žiadali Lamovú, aby jej vláda stiahla sporný zákon o extradícii, k čomu oficiálne došlo 23. októbra.

Hongkončania však protestujú aj proti zasahovaniu Číny do osobitného štatútu Hongkongu, ktorý sa riadi heslom „jedna krajina, dva systémy” a požadujú demokratické reformy a ďalšie ústupky, aktuality.sk

X X X

Voľby sú za dverami. Čaká školy ďalší nájazd politických agitátorov?

Riaditeľom a učiteľom pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami prvý raz hrozí sankcia, ak by dovolili na škole robiť politickú kampaň. Zákon je taký nejasný, že nie je ľahké určiť, kedy vlastne k porušeniu zákazu politickej agitácie dochádza. Školy zrejme svoje brány ani teraz politikom nezabuchnú.

Písal sa rok 2015, keď si tretiaci gymnázia v Trnave mali údajne povinne vypočuť prednášku vtedajšieho premiéra Roberta Fica. Rozprával o Európskej únii a o probléme s utečencami z Afriky. Študentov prednáškou vraj zaujal.
Učiteľ dejepisu a protikorupčný aktivista Juraj Smatana spomína, že expremiér chodil najčastešie, keď sedel ešte v opozícii – vtedy dokázal otočiť aj dve školy naraz.

„Ja som zažil Fica prednášať. Vždy odmietol otázku na slovenskú politiku a rozprával o ľudských právach. Vyzeralo to fér, ale nebolo, pretože sa sebaprogagoval, aký je vtipný a výrečný, ale študenti mu nemohli položiť otázku o reálnych problémoch,“ spomína si Smatana.

Aj prednedávnom chcel Robert Fico prednášať na Prešovskej univerzite, kde mal rečniť na tému 15 rokov Slovenska v Európskej únii. Napokon od toho upustil.

Expremiér nie je ale jediný, kto chodí odborne prednášať na školy. Oslovení učitelia nám potvrdili, že na školách sa už stretli s Vladimírom Mečiarom, Robertom Kaliňákom, Danielom Lipšicom, Martinom Poliačikom, Branislavom Gröhlingom a mnohými ďalšími.

Teraz sme štyri mesiace pred voľbami a školy budú opäť riešiť rovnakú dilemu.
Je to PR. Politikov na školách ale potrebujeme

Na Slovensku je agitácia v školách zakázaná, zakazuje to školský zákon. Politici svoje návštevy na školách zväčša zdôvodňujú odbornými prednáškami, prípadne sa tam chodia rozprávať s učiteľmi o problémoch, ktoré ich trápia.
Aj keď politik nepríde na školu otvorene propagovať stranu, často to tak vyznie. „Už len to, že sa stretne, podá žiakom ruku, oni si ho obzrú, zistia, aký je vysoký – všetko to môže pôsobiť presvedčivo,“ hovorí učiteľ Smatana.

Podľa jeho názoru pri takomto marketingu nikdy nejde o obsah, ale o osobný kontakt. Prekvapuje ho, ak sa politici skrývajú za odbornú prednášku, ale volajú na ňu len žiakov vyšších ročníkov, ktorí už môžu prvý raz v živote voliť.
Politológ Grigorij Mesežníkov je presvedčený, že ak aj politik hovorí o odbornej prednáške, vždy sa za ňou skrýva aj politické pospolstvo. „Ja mám pocit, že väčšina má záujem o také obdobie, keď treba posilniť pozície, nielen parlamentné, ale aj regionálne, komunálne či európske,“ dodal.

Politici na školách zvyknú najčastejšie prednášať o práve, verejnej politike, zahraničí a mnohých ďalších témach.
„Netreba sa toho báť a robiť z každého politika propagandistu v straníckom zmysle. Najmä na vysokej škole je dobré, že študenti môžu politikov vidieť naživo, môžu im položiť otázky a nie sú pre nich len ‚hovoriace hlavy‘ z televíznej obrazovky,“ hovorí skúsená sociologička Oľga Gyárfášová.

Niektorí sa na školy boja ísť

Od septembra sa podmienky prítomnosti politikov na školách sprísnili. Riaditeľom škôl hrozí vylúčenie či pokuta, ak by politik na škole agitoval.

Novela zákona sa ale stretáva s kritikou, pretože je nejasná a školy vlastne ani nevedia, čo je ešte povolené.
Poslanci školského výboru parlamentu pred schválením novely navrhovali sankciu počas akéhosi moratória pre vystúpenia politikov a návštevy politikov na školách pred voľbami, nie počas celého školského roka. Návrh ale neprešiel.
Aktuality.sk sa pýtali politikov, zväčša členov školského výboru na to, či v predvolebnom období plánujú prednášky na školách.

„Keďže dnes platia tvrdé sankcie, nechceme riskovať ohrozenie riaditeľov a zamestnancov. Neoslovujeme školy a budeme sa snažiť organizovať besedy mimo škôl,“ hovorí poslanec z OĽaNO Miroslav Sopko.

Dopĺňa však, že keby prišla konkrétna ponuka a školy by sa nebáli rizika sankcií, tak by s tým nemal problém.
Poslanec z SaS Branislav Gröhling sa na školy chystá aj po zmene zákona. „Dal som avízo, či už na stredné, alebo vysoké školy, aby som tam prišiel prednásať a budem čakať odpoveď. Moje prednášky boli vždy odborné o uplatnení sa po strednej škole,“ tvrdí poslanec.

Vzhľadom na to, že ma stranícku nálepku, tak vždy počas prednášky povolí, aby ho nahrali na video. „Dal som si pravidlo, že mesiac pred voľbami nebudem chodiť, aby to nebolo negatívne vnímané,“ uzatvára.

Nezaradený poslanec a tiež už člen novovnizknutej strany Progresívne Slovensko Martin Poliačik hovorí, že školy navštevuje. „Ja som bývalý učiteľ a na školy chodím stále, neriešim, či sa blížia voľby, alebo nie,“ hovorí s tým, že pozná množstvo učiteľov a riaditeľov, ktorí ho na prednášky pozývajú.

„Nemám dôvod to meniť. Mám zásadu, že nehovorím, z ktorej som strany a o straníckej politike sa nebavíme," tvrdí Poliačik. Podľa neho sú si všetci členovania koalície PS-Spolu vedomí toho, že prednášať vo volebnej kampani by malo byť zakázané.

Ľubomír Petrák zo Smeru tiež hovorí, že sa do škôl nechystá. Za svojich kolegov sa ale zaručiť nevie. „Je potrebné zadefinovať veci, o ktorých by sa malo prednášať, aby to nebolo o politikárčení a získavaní nerozhodnutých voličov,“ myslí si Petrák.

Na školy sa nechystý ani poslankyňa SNS Eva Smolíková. „Ako bývalá učiteľka a riaditeľka školy by som nechcela, aby mi chodili prednášať politici. Na svojom názore nič nemením, aj keď by sa to týkalo mojich straníckych kolegov,“ hovorí.
Ani člen novovznikajúcej strany exprezidenta Kisku Za ľudí Michal Kovács sa do škôl nechystá. „Nie nechystám sa do škôl,“ hovorí. Spomína, že zrušil prednášky, ktoré mal mať v spolupráci na školách, a to práve pre novelu.
„Mal som naplánované návštevy škôl, aby som sa dostal do kontaktu s učiteľmi, ale už aj to vytára diskomfort pre učiteľov. Ešte by mali kvôli tomu problémy, to by bolo sebecké a krátkozraké,“ uzavrel.

Tajný prieskum?

Proti politikom na školách sa vymedzila aj ministerka školstva a nominantka SNS Martina Lubyová.
„Množia sa sťažnosti a podnety. Školská inšpekcia by mala podnety urgentne prešetriť a zdokumentovanú situáciu postúpiť ministerstvu. Pokiaľ bude na základe zistení školskej inšpekcie situácia v praxi natoľko závažná, aby si vyžadovala novú legislatívu, ministerstvo k nej pristúpi,“ tvrdila v Politickej aréne portálu Aktuality.sk ešte v máji.

Keď sme sa na podnety pýtali školskej inšpekcie, tá jej tvrdenia nepotvrdila. V roku 2018 jej nebolo doručené žiadne podanie poukazujúce na propagáciu politických strán na školách. V roku 2019 dostali tri takéto podnety. Dva boli odložené, iba jedno podanie vybavili ako sťažnosť.

Ministerstvo školstva ešte pred letom poslalo školám dotazník s množstvom otázok, ktoré sa týkali návštev politikov na školách. Ministerstvo už odpovede pozná, ale webu Aktuality.sk ich neposkytlo. Dozvedeli sme sa len to, že na vlastnú päsť chceli politici prednášku zorganizovať v 76 školách.

O tom, prečo je potrebné, aby politici odborne prednášali na školách, sme sa bavili so sociologičkou Oľgou Gyárfášovou, ktorá prednáša na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK.

Gyárfášová hovorí, že nie je dobré, ak politici na školy vôbec nechodia. Na vysokej škole politici často rozprávajú o odborných témach, o verejných politikách, zahraničnopolitických otázkach a pod. Pokiaľ ide o odbornú prednášku predsedov politických strán, ktorí zastupujú rezorty, majú odbornosť, sú „podkutí“ v konkrétnej téme, je to podľa sociologičky v poriadku.

„Netreba sa toho báť a robiť z každého politika propagandistu v straníckom zmysle. Najmä na vysokej škole je dobré, ak študenti môžu politikov vidieť naživo, môžu im položiť otázky a nie sú pre nich len ‚hovoriace hlavy‘ z televíznej obrazovky,“ hovorí skúsená sociologička Oľga Gyárfášová.

Za roky úpornej snahy odpolizitovať školstvo sme sa podľa nej dostali do opačného extrému. Vyučovanie je sterilné, bez občianskeho rozmeru. Bolo by dobré, keby spoločensky závažné témy, ako napr. extrémizmus, ochrana životného prostredia, korupcia, dokázali učitelia vložiť ako prierezovú tému do vyučovania. Teraz sa tieto témy nekomunikujú takmer vôbec, no mladí ľudia to potrebujú.

„Mladí ľudia sa už aj v stredoškolskom veku o veci verejné zaujímajú a je dôležité, aby škola dokázala dať odpovede na ich otázky, aby mladí považovali školu za otvorený, bezpečný priestor, kde sa dá debatovať i na kontroverzné témy,“ hovorí Gyárfášová.

Z výskumov vieme, že nezáujem tínedžerov o politiku je mýtus. Témy súvisiace s politikou, spoločenským životom ich zaujímajú. „Veľmi často sa však nemajú s kým o týchto témach rozprávať. V rodine sa môže stať, že ak rodičia majú opačné politické názory, mladí si netrúfnu ich otvárať. Škola by mala ponúknuť otvorený, bezpečný priestor, kde budú počuť odpovede i názory učiteľa a učiteľky,“ tvrdí.

Mladého človeka môže politik ovplyvniť, aj keď ho počuje v televízii, rozhlase alebo na sociálnej sieti. „Nerobme z mladých ľudí na povel fungujúcich voličov, ktorí keď sa im niečo povie, tak automaticky, bez rozmýšľania idú voliť toho človeka,“ reaguje Gyárfášová na to, ako môže mladých ovplyvniť vystúpenie politika na škole, aktuality.sk

X X X

Tisíce demonštrantov v Barcelone narušili návštevu španielskeho kráľa

Zhromaždený dav sa dožadoval odchodu španielskej kráľovskej rodiny a pálili kráľove podobizne.Autor: SITA/AP, Emilio Morenatti Tisícky demonštrantov sa zhromaždili v katalánskej metropole Barcelona s cieľom narušiť priebeh návštevy španielskeho kráľa Filipa IV. Informovali o tom agentúra AP a denník ABC.

Španielska kráľovská rodina sa v Barcelone zúčastňovala na slávnostnom odovzdávaní cien pre nadaných mladých ľudí.
Demonštranti zablokovali prístup do budovy, v ktorej sa odovzdávanie cien konalo. Zhromaždený dav sa dožadoval odchodu španielskej kráľovskej rodiny a pálili kráľove podobizne.

Napätie v súvislosti s úsilím časti obyvateľov Katalánska o dosiahnutie nezávislosti je podľa AP jednou z hlavných tém pred predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré sa v Španielsku konajú 10. novembra.

V Katalánsku sa v posledných týždňoch uskutočnila séria protestov po tom, čo najvyšší súd 14. októbra odsúdil na tresty odňatia slobody 12 politikov a aktivistov, ktorí sa v roku 2017 pokúsili odtrhnúť tento región od Španielska./agentury/

X X X

Turecký súd rozhodol o prepustení dvoch prominentných novinárov

Istanbulský súd rozhodol o prepustení Ahmeta Altana a Nazli Ilicakovej od podmienkou, že sa budú pravidelne hlásiť na polícii. Súd v tureckom Istanbule nariadil v pondelok prepustenie dvoch novinárov, ktorí boli odsúdení v súvislosti s neúspešným pokusom o štátny prevrat v roku 2016. Informovala o tom agentúra AP.

Istanbulský súd rozhodol o prepustení Ahmeta Altana a Nazli Ilicakovej od podmienkou, že sa budú pravidelne hlásiť na polícii.

Turecký najvyšší súd zrušil v júli rozhodnutie súdu nižšej inštancie, ktorý Altana a Ilicakovú poslal do väzenia na doživotie. V pondelok istanbulský súd vymeral Altanovi 10,5 roka a Ilicakovej takmer deväť rokov. Obaja sú zadržiavaní od júla 2016.

Altana spolu s jeho bratom Mehmetom, Ilicakovou a ďalšími troma novinármi odsúdili vo februári 2018 na doživotie po tom, čo boli obžalovaní zo spojenia s moslimským duchovným Fethullahom Gülenom, ktorému Turecko pripisuje zodpovednosť za pokus o štátny prevrat z 15. júla 2016. Mehmeta Altana prepustili z väzenia v júni 2018.

Ilicaková písala pre noviny spojené s gülenistickým hnutím. Bratia Altanovci - obaja šesťdesiatnici - sa v uplynulých rokoch stali kritikmi tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a písali pre opozičné médiá.

Časť tureckej armády sa v noci z 15. na 16. júla júla 2016 pokúsila zosadiť vládu prezidenta Erdogana vládu s použitím tankov, lietadiel a helikoptér. Vojaci ostreľovali parlament a aj iné lokality, ale ich pokus nevyšiel. Porazení boli už po niekoľkých hodinách.

Prispela k tomu skutočnosť, že tisíce ľudí vyšli na výzvu prezidenta do ulíc, aby vyjadrili svoj nesúhlas s prevratom. Približne 250 ľudí prišlo o život a viac ako 2000 bolo zranených, aktuality.sk

X X X

USA oficiálne začali proces odstúpenia od parížskej klimatickej dohody

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa oficiálne oznámila OSN, že začala proces odstúpenia USA od parížskej klimatickej dohody. Informovala o tom agentúra AP.

Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo oznámil, že OSN zaslal príslušný oficiálny list. Tým sa začal proces odstúpenia, ktorý by mal potrvať rok. Pompeo vo vyhlásení uviedol, že ustanovenia parížskej klimatickej dohody predstavujú nespravodlivú záťaž pre americkú ekonomiku.

Parížska dohoda bola uzavretá v roku 2015 so zámerom obmedziť emisie tzv. skleníkových plynov po roku 2020 a nadviazať tak na starší Kjótsky protokol, dohodnutý v roku 1997. Parížsku klimatickú dohodu podpísalo takmer 200 krajín.
USA sú prvou krajinou, ktorá sa rozhodla od parížskej dohody odstúpiť. Pravidlá dohody však znemožňovali odstúpenie počas obdobia prvých troch rokov od jej ratifikácie zo 4. novembra 2016.
Úmysel odstúpiť od parížskej dohody avizoval Trump už v júni 2017, niekoľko mesiacov po svojom nástupe do úradu./agentury/

X X X

Šéf Nemocnice sv. Michala si nemyslí, že by mal odstúpiť pre tendre

Riaditeľ bratislavskej Nemocnice sv. Michala Marian Križko nevidí dôvod, prečo by mal po komunikácii s Marianom Kočnerom odstúpiť. Obchodnú komunikáciu považuje "za maximálne transparentnú" a "štandardnú". Povedal to na pondelkovom brífingu na pôde nemocnice.

Podľa údajnej komunikácie cez aplikáciu Threema mali spolu totiž obaja v roku 2017 komunikovať o rozšírení priestorov Nemocnice sv. Michala o budovu, ktorej vlastníkom bol práve Marian Kočner. Nadácia Zastavme korupciu však označila komunikáciu za „podozrivú“ a vyzvala ministerku vnútra Denisu Sakovú (Smer), aby Križka odvolala.

„Riaditeľ Nemocnice sv. Michala Marian Križko pred dvomi rokmi riešil s Marianom Kočnerom podrobnosti chystaného tendra. Nemocnica sa plánovala rozšíriť a Marian Kočner mal záujem, aby sa tak stalo v jeho susediacej budove,“ uviedla Nadácia Zastavme korupciu.

„Neurobil som nič protiprávne. Priamo som komunikoval s majiteľom nehnuteľnosti. Urobili sme oficiálny prieskum trhu cez printové médiá, kde obaja majitelia zložili svoje ponuky a nakoniec sme sa rozhodli, že nie sú dobré a rokovali sme ďalej. Dnes sme v realite niekde inde,“ komentoval s tým, že akékoľvek „spiknutia“ odmieta.

Križko priblížil, že už pred otvorením v roku 2015 nemocnica vedela, že bude mať problémy s priestormi. Zdravotnú starostlivosť tu poskytujú najmä civilnému obyvateľstvu. Požiadavka po nej bola podľa Križka „extrémne vysoká“. Ešte pred presťahovaním do priestorov budovy v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto urobili preto audit okolia. Podľa Križka mali k dispozícii budovy podnikateľa Jozefa Majského a Mariana Kočnera.

„Zákon o verejnom obstarávaní sa na kúpu nehnuteľností nevzťahuje. Rokovali sme priamo. Aby sme na nikoho nezabudli a bolo to oficiálne, tak sme urobili transparentný prieskum trhu, ktorý sme nazvali Podanie najvhodnejšieho návrhu. To je vlastne to výberové konanie. Nebola to ani obchodná verejná súťaž, ani verejné obstarávanie. Prišli dve ponuky. Na konci dňa sme vyhodnotili, že jedna je nevyhovujúca technicky a druhá finančne. To znamená, nekúpili sme. To je celý príbeh,“ konštatoval Križko s tým, že nemocnica sa napokon dohodla na odkúpení priestorov budovy na Lazaretskej a Cintorínskej od inej spoločnosti na konci októbra 2019.

Križko rovnako odmietol aj pochybnosti okolo tendra na údajný predražený nákup zdravotníckeho vybavenia, na ktorý rovnako v minulosti Nadácia Zastavme korupciu upozornila. „Inštitút zdravotnej politiky jednoznačne povedal, a nakoniec to skonštatoval aj Najvyšší kontrolný úrad, že čo sa týka výberového konania a cien, k predraženiu neprišlo,“ komentoval Križko.

Začiatkom októbra nemocnica vyhlásila a uzatvorila ďalší tender na čistiace a hygienické potreby, textilné výrobky či dopravu. Dokopy objednávala 141 rôznych položiek za takmer 230 000 eur s DPH.

Nadácia Zastavme korupciu tiež upozornila, že nemocnica pritom pod jednu súťaž zahrnula viacero odlišných oblastí, v tendri sa spomínajú výrobky konkrétnych značiek, inde zas chýba bližší popis. „Nemocnica si dokonca ponechala možnosť, aby jej víťaz súťaže dodal aj to, čo vôbec v zozname neuvádza,“ zhodnotila Xénia Makarová z nadácie.

„Ide o rámcovú zmluvu, ktorá nás k ničomu nenúti. Nemusíme od nich zobrať nič,“ dodal Križko s tým, že maximálna možnosť čerpania je jeden rok. Rovnako pripomenul, že sa netýka len Nemocnice sv. Michala, ale aj Vojenskej nemocnice v Košiciach, s ktorou sa v máji tohto roka zlúčili.

„Je výsmechom všetkých ľudí, že v čase, keď sa špina z Threemy začala vyplavovať na povrch, riaditeľ nemocnice Marian Križko, patriacej pod ministerstvo vnútra, uzatvoril podozrivý tender za takmer 230 000 eur. Podrobnosti tendra poukazujú na závažné podozrenia, že bol ušitý na mieru,“ tvrdí poslankyňa NR SR Jana Cigániková (SaS).

Vyzýva preto na okamžité zastavenie a prešetrenie podozrivého tendra na čistiace a hygienické potreby. Križko však hovorí, že aj v tomto prípade konal transparentne. „Pokojne môžem vycestovať na Úrad pre verejné obstarávanie. Tá zmluva je síce uzatvorená cez Elektronický kontraktačný systém, ale predmet plnenia zatiaľ nebol realizovaný,“ uzavrel Križko s tým, že zmluva sa môže aj zrušiť.
„Ministerstvo vnútra SR sa k situácii vyjadrovať nebude,“ dodal hovorca rezortu Petar Lazarov./agentury/