iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Biely kôň, na neho prepisujú firmy za pár stoviek v SR

Biely kôň prehovoril, ako na neho prepisujú firmy za pár stoviek: Firmy, ktoré sú napísané na bieleho koňa Roberta Kubíka, majú dvojmiliónové dlhy. Biely kôň Kubík si pritom nevie dať rady, ako sa z firiem vymotať. V obci Doľany pod Malými Karpatmi je v piatok popoludní takmer ľudoprázdno. V areáli bývalého družstva sídli vinárstvo, kde si dvojica mužov kupuje prepravku vín a nasadá do auta.

Okrem vinárstva sídli v areáli družstva niekoľko menších firiem. Priamo za ním má sídliť jazdecká škola s kravínom a konskými stajňami. Ticho v areáli prerušuje iba štekot psa v klietke. V jednej z maštalí pracuje muž v červených teplákoch a špinavej mikine. Keď nás spozoruje, obíde kravín a smeruje k nám.

„Pán Robert Kubík?“ pýtame sa ho. Súhlasne prikývne.

Muž, ktorý ešte pred niekoľkými minútami prehadzoval hnoj v maštali, aby si zarobil na živobytie, je konateľom v ôsmich eseročkách. Niektoré z nich sú s najväčšou pravdepodobnosťou zapletené do dépeháčkarskej schémy.
Podnikateľ z maštale

Dépeháčkarska sieť týchto firiem sa spomína v jednom z rozsudkov Najvyššieho súdu z roku 2018. Napríklad firma Caprimoon figurovala pod názvom Slow-Mad Piešťany. V jej vlastníctve skončila časť pozemkov, z ktorých zas iná firma chcela získať vratky DPH vo výške 110-tisíc eur.

Firma dnes dlhuje na daniach 1,3 milióna eur. Jej majiteľom je práve muž z maštale a londýnska schránka Caprimoon LTD.

Biely kôň hovorí, že ho do problémov dostal jeho bývalý spoločník Vladimír Ulrich.

„Oklamal ma, prišiel za mnou s papiermi, dal mi dvesto eur a podpísal som to, nevedel som o čo ide,“ priznáva sa Kubík, ktorý má trvalý pobyt v gazdovskom dome v obci Štefanová pri Trnave. Sám má pravdepodobne v kúpnych sumách nejasnosti – raz spomína tisícové sumy, inokedy zas menšie.

„Tú firmu som kúpil, keď som ešte podnikal. Mal som jedného spoločníka a ten sa na mňa vykašľal, od neho som to všetko aj kúpil za 200 – 300 eur,“ vysvetľuje nám biely kôň Robert Kubík.

Nejde pritom o jedinú firmu, kde Kubík pôsobí. V ďalšej firme ERS Kapital napríklad dodnes figuruje podľa obchodného registra s niekdajším bosom sýkorovcov Róbertom Lališom. Lališ, prezývaný aj Kýbel, si pritom odpykáva doživotný trest za šesť mafiánskych vrážd.

„Nemáte strach, keď ste v jednej z firiem s Lališom?“ pýtame sa Kubíka. Muž z maštale nesúhlasne zakrúti hlavou. „Nemám s tým nič, len som mal jedného spoločníka, ktorý to mal všetko na starosti a ja som len podpisoval,“ dodal Kubík.

Čo sa deje s firmami dnes, nevie povedať

Kubíkovho spoločníka Vladimíra Ulricha sa nám nepodarilo nájsť. Kontakt na neho nemá podľa svojich slov ani bývalý spoločník. Ulrich mal v minulosti trvalé bydlisko v jednom z petržalských panelákov na Haanovej ulici. Na rovnakej adrese sídlila aj jeho ďalšia firma Stavošrot. Kubík pritom uvádza, že Ulrich mal mať v Bratislave šrotovisko. Firma už ale dva roky nefunguje.

Spomedzi Kubíkových firiem najviac vytŕča práve Caprimoon, ktorá má dodnes oficiálne sídlo v ďalšej novostavbe Dubravia v bratislavskej mestskej časti Dúbravka. Aspoň na papieri.

Do vnútra budovy sa bez povolenia nedá dostať.

Prechádzame zoznam mien na zvončekoch bytovky, firma Caprimoon však medzi záplavou mien nie je. Aj táto firma funguje len na papieri. Jej tržby sa pritom v minulosti pohybovali v miliónových hodnotách. Kubík mal dokonca donedávna firmu aj v Českej republike. Volala sa Ability House a jej sídlo bolo do mája tohto roku v opustenom dome v Hornom Benešove.

„Je daňovým tajomstvom informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Nemôžeme komentovať postupy Finančnej správy voči jednotlivým konkrétnym daňovým subjektom,“ odbila nás hovorkyňa Finančnej správy Ivana Skokanová. Od daniarov sme chceli vedieť, či sa firmou alebo Kubíkom v minulosti zaoberali. Ak áno, s akým výsledkom.

Dôveryhodná firma

Firma ERS Kapital síce na daniach dlhuje len niečo cez štyristo eur, no je zaujímavá niečím iným. Okrem toho, že je jej konateľom biely kôň Kubík a spoločníkom odsúdený mafiánsky bos Kýbel, je čudná aj jej adresa.

Jej oficiálne sídlo je v staršom dome na Železničiarskej ulici v Zohore. Po niekoľkých zvoneniach sa na balkóne domu objaví rozospatý muž. Ide o Roberta Kincsesa, ktorý pred siedmimi rokmi vo firme aj figuroval. Hoci má v dome prihlásené bydlisko, nie je jeho.

Keď sa ho začneme pýtať na firmu, ktorá z časti patrí bosovi Kýblovi, príde sa dole porozprávať.

„A to vás zaujíma firma s miliónovým dlhom? Veď sú iné, ktoré dlhujú päť aj desať miliónov,“ čuduje sa Robert Kincses, keď sa ho pýtame na Kubíkove firmy a ich dlžoby.

Muž však tiež hovorí, že nevie, čomu sa firma ERS Kapital venovala, nevie ani koľko zamestnancov mala a čo robila.
„Prišiel za mnou kamarát, či si nechcem zarobiť a byť vo firme, tak som prijal,“ zalomí rukami zavalitý muž. Tiež nás presviedča, že s touto eseročkou už nemá nič spoločné.

„Aj som chcel, aby nebola už firma písaná na tejto adrese, ale neviem, ako to urobiť,“ tvrdí Kincses a uvádza, že občas mu niekto zatelefonuje na číslo, ktoré má firma zverejnené na webe.

Podľa webovej stránky by sa mala firma venovať výrobe náhrobných kameňov. Od roku 2011 ale nevykazuje žiadne zisky ani straty, miesto toho sa na svojej stránke pýši certifikátom, že ide o „dôveryhodnú firmu“.

O čo vlastne v DPH-schéme išlo?

Spoločnosť Slow-Mad Piešťany (dnes Kubíkov Caprimoon) bola v minulosti súčasťou sietí firiem, ktoré si medzi sebou predávali pozemky za účelom neskoršieho nadmerného odpočtu DPH.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu mali byť v roku 2011 do jej vlastníctva prevedené bližšie nedefinované pozemky, ktoré mali byť predmetom zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a zriadení záložného práva medzi dvoma inými firmami.
Faktúra o tomto prevode nebola ale nikdy zaplatená. Pozemky predávala firma Simcor a kupovala i.m.l. Trade, no miesto toho skončili sčasti v rukách Slow-Mad Piešťany (druhá časť skončila v inej firme).

Na základe faktúry, ktorá ani nemala prebehnúť, si i.m.l. Trade chcela uplatniť nadmerný odpočet DPH vo výške 110-tisíc eur. Finančné riaditeľstvo SR ale firme i.m.l. Trade tento odpočet nepriznalo, čo neskôr odobril v roku 2017 aj Krajský súd v Bratislave a v roku 2018 aj Najvyšší súd.

Pol roka predtým, než Najvyšší súd vydal vo veci rozsudok, sa firma Slow-Mad Piešťany premenovala na Caprimoon. Firme sa okrem názvu zmenilo aj sídlo, spoločníci aj konatelia. Čo bolo pravou príčinou týchto zmien sa možno len domnievať.

Firma Caprimoon dnes dlhuje na daniach 1,3 milióna eur. Robert Kubík figuruje spolu v ôsmich firmách, ktoré sídlia prevažne v bytovkách Bratislavy alebo Košíc.
Caprimoon nie je jediná Kubíkova zadlžená firma. Výška všetkých dlhov, ktoré musí Kubík vo firmách znášať, sa pohybuje vo výške takmer dvoch miliónov eur.

Aktuálne firmy bieleho koňa Roberta Kubíka a ich dlhy na daniach:

Caprimoon, s. r. o. – 1,3 milióna eur,

Dartan business s. r. o. – 577 eur,

ERS KAPITAL s. r. o. – 420 eur,

First Year, s. r. o. – 510 eur,

RK Hold, s. r. o. – 60-tisíc eur,

ZANDBERG Distribution, s. r. o. – 403-tisíc eur,

Bakku-shan, s. r. o. – 54-tisíc eur,

RokuMont, s. r. o. – bez dlhu aktuality.sk

X X X

EÚ vyplatí ďalších 663 miliónov eur v rámci dohody o utečencoch s Tureckom

Európska únia vyčlení ďalších 663 miliónov v rámci financovania, na ktorom sa dohodla s Tureckom v rámci dohody o utečencoch z roku 2016. Oznámila to vo štvrtok Európska komisia (EK), informovala agentúra DPA.

Tieto peniaze budú použité na podporu zdravotníckych a vzdelávacích programov v Turecku, v ktorom v súčasnosti žije najviac utečencov na svete. V krajine sa podľa oficiálnych údajov nachádzajú štyri milióny utečencov vrátane viac než 3,6 milióna Sýrčanov.

EÚ v roku 2016 prisľúbila šesť miliárd eur na podporu utečencov v Turecku. Ankara výmenou súhlasila, že zastaví ich prílev do Únie, ktorá je vnútorne hlboko rozdelená, pokiaľ ide o postup v otázke prichádzajúcich žiadateľov o azyl.
Turecko však v uplynulých mesiacoch vyzývalo EÚ, aby poskytla viac financií, a sťažovalo sa, že sľúbené peniaze neboli dodané.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan tento mesiac pohrozil, že „otvorí brány“ a vpustí utečencov do Únie, po tom, ako EÚ kritizovala tureckú operáciu v severnej Sýrii. V rámci príslušného programu EÚ bolo dosiaľ vyplatených vyše 2,6 miliardy eur, uviedla vo štvrtok EK, aktuality.sk

X X X

Týždeň v kocke Daga Daniša: Markízu zrejme ovládne Penta

Sedem dní v skratke: 1. Oligarchizácia médií vstupuje do finále. Na rade je Markíza. 2. Fico sa zastal Glváča. Možno aj preto, že je niečo ako stranícky realitný maklér. 3. Smer, SNS a kotlebovci presadili zákaz zverejňovať predvolebné prieskumy. 4. Zakladateľa Facebooku Zuckerberga grilovali v Kongrese – pre jeho plány s vlastnou virtuálnou menou libra.

1. Bitka o Markízu

V pondelok sa potvrdil najväčší mediálny obchod ponovembrovej éry. Český miliardár Petr Kellner kupuje stredoeurópske televízie CME. Medzi nimi aj českú Novu a slovenskú Markízu.

O Kellnerovom obchode sa už dlhšie hovorí, že má byť „skladačkou“ oligarchov z viacerých krajín, ktorí si televízie podelia. O Markízu má napríklad už dlhodobo záujem finančná skupina Penta.

Odchod CME, resp. WarnerMedia z európskeho trhu znamená, že takmer všetky veľké médiá budú v rukách miestnych oligarchov. Po denníkoch ovládnu aj najväčšie televízie. Vplyv finančných skupín na politiku a verejnú mienku narastie. Priestor pre nezávislú a kritickú žurnalistiku sa zúži. Čo je veľmi zlá kombinácia.

Žiaľ, tento trend je do veľkej miery zákonitý. Súvisí finančnými problémami na mediálnom trhu. Profesionálni vydavatelia, pre ktorých boli médiá podnikanie, závislé od dôveryhodnosti a rešpektovania nepísaných pravidiel, ustupujú. A odovzdávajú priestor tým, pre ktorých sú médiá pákou na politiku. Alebo na iné formy biznisu.

Formálnymi riešeniami môžu byť regulácie, tvrdšia protimonopolná politika úradov, prísnejšie pravidlá. V konečnom dôsledku však tieto opatrenia nezaberú. Aspoň nie naplno a nie v slovenských podmienkach.

Skutočné riešenie je v rukách čitateľa. Ak si zvykne za informácie a „noviny“ platiť (ako to bolo celkom bežné v 20. storočí), médiá, ktorým dôveruje, prežijú. Ak sa uspokojí len s informáciami a službami „zadarmo“, teda so sponzorovaným obsahom, potom prežijú hlavne mediálne divízie oligarchov. Alebo reklamné klebetníky typu Facebook, aktuality.sk

X X X

Christine Lagardová a Mario Draghi

Po Talianovi Mariovi Draghim preberá vedenie Európskej centrálnej banky (ECB) Francúzka Christine Lagardová.
Bývalá ministerka financií (2007 - 2011) a šéfka Medzinárodného menového fondu (2011 - 2019) sa od piatka stáva po troch mužoch prvou ženou na čele ECB od jej vzniku v roku 1998.

Do vedenia ECB nastupuje Lagardová krátko po tom, ako banka opätovne uvoľnila menovú politiku s cieľom podporiť slabý hospodársky rast eurozóny. Ešte pred nástupom do funkcie dala najavo, že plánuje pokračovať v menovej politike presadzovanej jej predchodcom, ktorej súčasťou sú extrémne nízke, ako aj záporné úrokové sadzby a opätovný nákup aktív.

Zároveň však naznačila, že dôsledne preskúma vplyv negatívnych úrokových sadzieb na bankový sektor po tom, ako najmä Nemecko poukazuje na dôsledky nízkych sadzieb na zisky bánk a úspory obyvateľov. V tejto súvislosti napríklad nemecký denník Bild znázornil Draghiho ako „grófa Draghilu,“ ktorý podľa denníka vyciciava účty nemeckých sporiteľov.
Nízke úroky, ale najmä v týchto dňoch opätovne spustený program nákupu dlhopisov, viedli k takým rozporom medzi

členmi Rady guvernérov ECB, aké doteraz ECB nezaznamenala. Až tretina členov Rady guvernérov s novým programom nákupu dlhopisov nesúhlasila. Lagardová už informovala, že sa bude usilovať o lepšiu komunikáciu medzi členmi Výkonnej rady a Rady guvernérov ECB, ako aj o zlepšenie komunikácie s verejnosťou.

Nemecko však nebudú postoje novej prezidentky ECB zaujímať len v súvislosti s nízkymi úrokovými sadzbami. Lagardová najnovšie vyzvala bohaté krajiny ako práve Nemecko či Holandsko, aby banke pomohli v oblasti podpory ekonomiky a inflácie.

Ako povedala tento týždeň v rozhovore pre francúzsku rozhlasovú stanicu RTL, „krajiny s chronicky vysokými rozpočtovými prebytkami ako Holandsko a Nemecko by mali zvýšiť svoje výdavky do infraštruktúry, vzdelania a inovácií a pomohli tak zmierniť 'nerovnováhy' v eurozóne, aktuality.sk

X X X

Záchranná loď Alan Kurdi vplávala bez povolenia do talianskych vôd

Záchranná loď Alan Kurdi s 88 migrantmi na palube vplávala v piatok popoludní nepovolene do talianskych teritoriálnych vôd. Humanitárna organizácia Sea-Eye, ktorá loď prevádzkuje, uviedla, že dôvodom bolo nepriaznivé počasie, konkrétne silný vietor a rozbúrené more, informovali agentúry DPA a AP.„Počasie sa stále zhoršuje. Ľudia na palube sú premočení. Dnes zavčasu popoludní sme sa teda rozhodli, že loď musí hľadať útočisko pri pobreží,“ povedal DPA Gorden Isler, hovorca organizácie Sea-Eye.

Talianske orgány boli o tomto postupe informované a vzali ho na vedomie. Loď sa momentálne nachádza vo vzdialenosti približne piatich námorných míľ od Marzamemi, dediny ležiacej na juhovýchodnom okraji Sicílie, píše DPA.
Loď Alan Kurdi je v Stredozemnom mori už takmer týždeň. Minulú sobotu zachránila pri pobreží Líbye migrantov z člna prevádzačov, ktorý už nebol schopný plavby, pripomína AP.

Predstavitelia Sea-Eye tvrdia, že krajiny EÚ dospeli v tomto týždni k diplomatickému riešeniu situácie a dohodli sa, ako si migrantov z lode Alan Kurdi podelia. Lodi však dosiaľ nikto zakotviť nepovolil, aktuality.sk

X X X

Odbory vo Volkswagene pohrozili zablokovaním výstavby závodu v Turecku

Vplyvné odbory v nemeckej automobilke Volkswagen (VW) varovali, že zablokujú plány firmy postaviť závod v Turecku, dokiaľ sa neukončí násilie na severe Sýrie vyvolané ofenzívou Ankary. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
„Chcem, aby bolo jasné, že zástupcovia odborov nedajú súhlas (s výstavbou závodu) dovtedy, dokiaľ sa Turecko bude usilovať dosiahnuť svoje politické ciele silou a vojenským ťažením,“ uviedol predseda závodnej rady a člen dozornej rady VW Bernd Osterloh.

Automobilka oznámila pozastavenie výstavby závodu v Turecku v hodnote 1,3 miliardy eur minulý mesiac. Reagovala tak na medzinárodnú kritiku tureckej vojenskej operácie na severe Sýrie.

Výrobná kapacita závodu, v ktorom by sa mala vyrábať nová generácia Volkswagenu Passat a sesterský model Škoda Superb, je plánovaná na približne 300 000 áut ročne, pričom projekt by pre VW znamenal základňu pre expanziu v Turecku a v širšom regióne Blízkeho východu. Pre Turecko by závod zasa predstavoval významný míľnik v príleve zahraničných investícií po problematickom ekonomickom období.

Postoj odborov je kľúčový, keďže majú výrazný vplyv na strategické rozhodnutia firmy. Zástupcovia odborov kontrolujú polovicu kresiel v dozornej rade a majú aj právo veta. Proti výstavbe sa už postavil člen dozornej rady VW a premiér spolkovej krajiny Dolné Sasko Stephan Weil. Dolné Sasko vlastní vo VW 20 % a má veľký vplyv pri rozhodovaní automobilky.

Podľa informácií týždenníka Automobilwoche zo začiatku tohto týždňa by VW mohol v budúcnosti vyrábať model Passat namiesto v Turecku na Slovensku. Ako pre týždenník povedali zdroje oboznámené so situáciou, jednou z alternatív, o ktorej sa diskutuje v rámci koncernu, je aj presun produkcie Passatu do bratislavského závodu. Aktuálne sa v Bratislave vyrábajú napríklad športovo-úžitkové vozidlá (SUV) VW Touareg a Audi Q7 a malé autá VW Up, Seat Mii a Škoda Citigo. Produkcia týchto mini áut by sa mala postupne obmedzovať, keďže tento segment klesá, čo uvoľní potrebné výrobné kapacity, aktuality.sk