iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Bárdy: Kúpi Penta Markízu? Kellner už v minulosti záujem

Peter Bárdy: Kúpi Penta Markízu? Kellner mal už v minulosti záujem: Penta Investments bude mať šancu kúpiť si najsledovanejšiu slovenskú televíziu. Potvrdenie predaja americkej spoločnosti CME otvára množstvo otázok. Český milionár Petr Kellner mal už v minulosti záujem o kúpu zahraničných televízií, ale či si nechá slovenskú TV Markíza vo svojom portfóliu, to bude naozaj témou pre nasledujúce mesiace.

Okolo Markízy totiž už roky krúži Penta. Tá sa netajila, že mala záujem o kúpu celej CME, ktorá pôsobí v piatich krajinách strednej a východnej Európy (Bulharsko, Česká republika, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko) a ktorá prevádzkuje asi 30 televíznych staníc. Len pre zaujímavosť, tieto stanice sleduje spolu asi 45 miliónov ľudí.

Takže najbohatší Čech, presnejšie jeho skupina PPF, kúpila poriadnu mediálnu bombu. Tá sa však, ako hovorí šéf Penty Jaroslav Haščák, môže stať atómovým kufríkom. Haščák totiž pred pár rokmi vyhlásil, že nekupujú médiá, aby sa stali atómovým kufríkom.

Naozaj?

Oligarchizácia médií v regióne strednej a východnej Európy je veľký problém. Týka sa to, samozrejme, aj Slovenska. Odchod zahraničných vydavateľov znamená, že oligarchovia majú šancu nakupovať. Tak to bolo v prípade Penty, Andreja Babiša, Antona Siekela a dnes aj Petra Kellnera.

Keď sme sa na začiatku roku 2019 stretli s Jaroslavom Haščákom, aby nám vysvetlil, čo v jeho komunikácii s Marianom Kočnerom znamená slovné spojenie „odje.ať čuráka", dotkli sme sa aj otázky médií. Penta je dnes najväčším hráčom na slovenskom mediálnom trhu. Haščák hovoril, ako sa mu Kočner sťažoval na prácu novinárov z penťáckeho mediálneho portfólia.

Ale povedal aj inú vec. Približne v polovici roku 2017 ho mal Kočner kontaktovať, lebo sa mal dozvedieť o záujme Penty kúpiť CME. A mali riešiť zmenky. Je to zrejme len špekulácia, ale Haščák sa v tom čase mohol fakticky ako jeden z prvých dozvedieť o Kočnerovej hre s pravdepodobne falošnými zmenkami TV Markíza na 69 miliónov eur, ktoré mu mal podpísať Pavol Rusko.

Haščák tvrdí, že mu pravosť zmeniek neuveril a že keď Kočnera „varoval", že Američania sa budú brániť, ten len arogantne dodal, že „že ich má v p..i".

Vráťme sa však späť k téme.

Je veľmi pravdepodobné, že si Kellnerova skupina PPF nebude chcieť nechať celú sieť televízií, ale že si nechá len českú TV NOVA. V konečnom dôsledku, malo by to logiku, či už v tom, že NOVA je najziskovejšia a predajom zvyšných televízií si PPF zníži vstupné investície. Takto, je zrejmé, že s týmto kalkulovali ešte skôr, ako si s Američanmi potriasli rukou.

Takže, ak sa nám tu rysuje scenár, že PPF bude predávať Markízu a cena nebude privysoká, je veľmi reálne, že Penta bude prvá v rade, kto o ňu prejaví záujem.

Haščák však bude musieť vyriešiť Protimonopolný úrad, pretože na Slovensku (na rozdiel od Českej republiky) je zakázané krížové vlastníctvo médií. Ale to sa dá, samozrejme, obísť. Môže nájsť napríklad nejaký oligarcha, ktorý sa cíti odstrčený a „ten si Markízu kúpi"...

TV Markíza môže pokojne skončiť v Haščákovom portfóliu. Či už priamo, alebo prostredníctvom medzičlánku, ktorý sa bude navonok tváriť ako vlastník. Pokiaľ sa to stane, hrozí nám vždy problém.

Problémom je centralizácia médií do rúk oligarchov, ktorí sú namočení v korupčných kauzách, ktorí podnikajú so štátom, ktorí chcú, aby o ich aktivitách médiá mlčali... Ak by Jaroslav Haščák získal Markízu (vplyv v nej), tak nebude mať atómový kufrík, ale nálož, ktorá bude extrémne nebezpečná, aktuality.sk

X X X

Sú dni Glváča zrátané? Jeho odchod žiada už aj Bugár

Už nielen opoziční poslanci, ale aj predseda koaličného Mostu-Híd Béla Bugár žiada odchod poslanca Smeru-SD Martina Glváča z funkcie podpredsedu Národnej rady. Dôvodom má byť jeho komunikácia s Marianom Kočnerom.
Necelých 24 hodín pred začiatkom mimoriadnej parlamentnej schôdze, kde by mali zákonodarcovia hlasovať o odvolaní Martin Glváča, posiela jasný odkaz svojmu vládnemu partnerovi aj Béla Bugár.

„Pán Glváč by mal zaujať jednoznačné stanovisko. Bolo by lepšie, keby odstúpil a netraumatizoval spoločnosť, Smer-SD aj koaličných partnerov,“ skonštatoval.

Reagoval tak na dnešné rozhodnutie súdu v kauze zmeniek TV Markíza, keď sudca pripustil komunikáciu Mariana Kočnera cez aplikáciu Threema ako dôkaz.

V tejto komunikácii sa totiž spomína aj Glváč, čo podľa lídra Mostu-Híd mení doterajšiu situáciu.
„Mal by odísť. (…) Lebo inak máme aj my problém,“ skonštatoval Bugár na margo otázky, či by jeho strana mohla podporiť odvolanie zástupcu Smeru-SD zo stoličky podpredsedu parlamentu.

Ešte minulý týždeň pritom líder OĽaNO Igor Matovič zverejnil údajnú komunikáciu pozostávajúcu z 900 správ medzi Kočnerom a Glváčom.

Blanár: V koži Glváča by som sa nikdy neocitol

Podpredseda Smeru-SD Juraj Blanár nechcel v pondelok večer povedať, či pripustenie spomínanej komunikácie Mariana Kočnera mení názor aj jeho strany.

„Neviem sa k tomu vyjadriť, prečo súd takto rozhodol. Pán podpredseda dá určite vyhlásenie a pomenuje svoju pozíciu. Takto to sľúbil,“ vyhlásil Glváč.

Blanár neodpovedal ani na otázku, či Glváč vysvetlil svoju komunikáciu s Kočnerom aspoň vnútri strany. Zopakoval len to, že to „pán podpredseda jasne zadefinuje“.Zároveň ale na otázku, ako by sa zachoval na mieste Glváča, vyhlásil, že on by sa v jeho koži nikdy neocitol.

Hrnko a jeho citlivosť

Podpredseda SNS Anton Hrnko vyhlásill, že ich strana sa rozhodne o ďalšom postupe v tejto veci až v utorok po rokovaní poslaneckého klubu. Má však jasno v tom, ako by jednal, keby išlo o neho.

„Mám svoju citlivosť a niekto má inú citlivosť. V mojom pohľade by to tak bol úplne iná, než pri citlivosti, ktorú majú oni,“ povedal pre Aktuality. sk.

Na otázku, či by teda odstúpil dodal: „To ste povedali vy.“

X X X

Kočnerova Threema: Keď Kuciak našiel bieleho koňa, mafiána to nahnevalo

Firma Inkasný Servis zohrala dôležitú úlohu v kauzách Mariana Kočnera. Komunikácia z Threemy naznačuje, že podpisy bielych koňov by mohli byť sfalšované. Zoltán Mezsáros vyšiel na balkón len v trenkách a tielku. Nepáčilo sa mu, že ho niekto vyrušil.

Bývalý trestanec bol na prvý pohľad prekvapený, keď ho novinári vypátrali v rodičovskom dome v Dvoroch nad Žitavou. Jeho meno pritom na zvončeku nebolo uvedené. Písal sa október 2017 a Mezsáros bol vonku z väzenia niekoľko mesiacov. Za mreže sa dostal, lebo neplatil výživné na svoje dieťa. Po prepustení sa pretĺkal a hľadal možnosť, ako zarobiť.

„Ja? To nie..,“ odpovedá Zoltán Meszáros neochotne, keď sa ho spýtame, ako sa stal členom dozornej rady firmy Inkasný servis.

Hneval sa, že ho natáčame, o firmách, kde je konateľom sa odmietal baviť.

Keď sme sa v dedine na Meszárosa pýtali, ľudia ho označovali za robotníka, ktorý si rád vypije.
Dom, v ktorom býva s matkou bol v minulosti zadĺžený v dvoch nebankovkách. Zoltán Mezsáros však na jeseň 2017 zohral dôležitejšiu rolu: bieleho koňa jednej z kľúčových firiem Mariana Kočnera.

V septembri toho roku sa Meszáros stal totiž novým členom dozornej rady firmy Inkasný Servis, firmy, ktorú kedysi riadil Marian Kočner a použil ju vo viacerých svojich kauzách. Vo firme sa nachádza dodnes.

Pravé podpisy?

Podľa uniknutých správ z aplikácie Threema medzi Marianom Kočnerom a jeho právnym zástupcom Andrejom Šabíkom, Kuciakov článok vtedy veľmi nahneval.

„Tieto kone ku..a neboli o veci informované ??? A predpokladám že to ani nebudú ich podpisy… Bude z toho problém…,” napísal Kočner cez aplikáciu Threema svojmu právnemu zástupcovi Šabíkovi. Pripojil aj link na článok v Aktualitách s názvom Kočnerovmu biznisu šéfuje trestanec. Informoval o tom Denník N.

Muž, ktorý je obžalovaný z vraždy Jána Kuciaka si v komunikácii s právnikom Šabíkom neodpustil ani urážky na adresu novinára. Meno advokáta Andreja Šabíka sa pritom spája aj s kauzou vladnutia Technopolu.

„Ten k..ot Kuciak to bude omieľať, až kým sa toho nechytia zas policajti…,” dodal Kočner, ktorého článok zjavne rozhneval. Mafián Kočner by sa tým priznal k tomu, že ľudia nasadení do firmy boli v skutočnosti len bielymi koňmi.

Maďarská stopa

Biely kôň Zoltán Mezsáros nebol jediným novým zástupcom firmy Inkasný servis.Okrem neho sa do spoločnosti, s ktorou sa spájali kauzy zmenky voči TV Markíza za 69 miliónov eur, či byt v Bonaparte, kde v minulosti býval aj expremiér Robert Fico.

Druhým spoločníkom, ktorý prišiel do firmy Inkasný Servis bol Imrich Gašparík, ktorý býval len niekoľko ulíc od Mezsárosa. Miestny ho považovali za taxikára. Tretím členom, na ktorého sa firma prepísala bol Maďar Tamás Kotek z Nyúlu.

Všetci traja vo firme fungujú podľa Obchodného registra dodnes.
Keď sa Ján Kuciak pýtal Kočnera ešte v septembri 2017, komu predal Inkasný servis, odpovedal mu vulgárne: „Do toho vás hovno je!“

Inkasný servis a kauzy:

1) spoločnosť mala figurovať v kauze Pezinok, v ktorej je Kočner obvinený. V jej účtovníctve mala byť pohľadávka voči podnikateľskej skupine okolo Pavla Jánošíka, ktorému sa mal Kočner vyhrážať.

2) mala od roku 2001 vlastniť aj zmenky proti Pavlovi Ruskovi a Markíze za takmer 70 miliónov eur, ktoré vymáhala iná Kočnerova firma. V súčasnosti prebieha súdny proces, v ktorom sú Marian Kočner a Pavol Rusko obžalovaní z falšovania zmeniek.

3) V roku 2011 dostala na účet formou pôžičky 1,6 milióna eur z vratiek DPH za obchody s hotelmi na Donovaloch. Záväzok neskôr zanikol v zložitých zápočtoch, do ktorých sa zapojila aj britská schránka Exton Systems, ktorá zase zohrala úlohu v kauze Welten.

V kauze Welten je dnes tiež Marian Kočner obvinený vyšetrovateľom. Odhaduje sa, že Kočner týmto spôsobil škodu približne 7,5 milióna eur, z toho štyri milióny štátu.

Ako skončili ďalšie firmy

Za aktivity firmy je v prvom rade zodpovedné jej predstavenstvo, čo bol v prípade spoločnosti Inkasný servis do júla 2017 len Marián Kočner.

Spoločnosť, v ktorej kedysi Kočner sústredil cenné aktíva (najmä miliónové pohľadávky, ale aj byty vo Five Star residence), ovládli ľudia, s ktorými Kočner nikdy v žiadnom známom biznise nebol.

Tí následne posunuli firmu na ľudí, ktorí pôsobia ako typické biele kone. Odvtedy sa však šéfovia menili viackrát.

Podobným spôsobom – prepisom na nekontaktné osoby – skončili v minulosti aj iné firmy, cez ktoré Marian Kočner podnikal.

A) Donotel: spoločnosť obchodovala s hotelmi na Donovaloch.

B) Real Štúdio K.F.A.: firma postavila komplex Bonaparte podľa webu Finančnej správy dlhovala na daniach 10,7 milióna eur. Aktuality.sk

X X X

Bašternák sa zbavil nielen luxusných nehnuteľností, ale aj majetnej firmy

Kým majetnú spoločnosť Bašternák prepísal na svojho obchodného partnera, skrachovanú firmu, ktorá prevádzala byty v Bonaparte, nechal daňový podvodník na krku štátu. Ladislav Bašternák vybabral so štátom nielen na daniach. V čase, keď už tušil, že pre svoje podvody môže prísť nielen o slobodu, ale aj o majetok, prepísal vo veľkom na svoju rodinu a známych nielen nehnuteľnosti, ale aj podiely vo firme. Takto sa zbavil aj svojho väčšinového podielu vo firme Profi Betón. Stalo sa tak len niekoľko dní predtým, ako ho súd poslal do väzenia.

Podiel získal jeho partner vo firme Dušan Slaninka.

Spoločnosť mala ku koncu minulého roka obrat 1,6 milióna eur, vyše miliónový zisk a majetok v hodnote cez 600-tisíc eur.
Ak by Bašternák podiel neprepísal, dnes mohol štát rátať peniaze, ktoré by zaň získal.

Advokát Štefan Rybovič vysvetľuje postup, ako by insolvenčný správca vyčísľoval hodnotu firmy. Zosumarizoval by sa jej majetok vrátane pohľadávok, ale aj dlhy firmy. Jednoducho by zmapoval celú obchodnú a finančnú situáciu vo firme a potom by sa určila hodnota obchodného podielu. No tiež dodáva, že je na správcovi, za akú cenu obchodný podiel ponúkne a potom je na potenciálnych kupujúcich, akú cenu budú ochotní zaplatiť.

Bašternák sám sebe

Bašternák prepísal začiatkom roka na svojho brata aj firmu Balax, v ktorej bol jediným majiteľom.
Firma na tom nebola na konci vlaňajšieho roku ekonomicky dobre, ale vlastnila zaujímavý majetok – obrovskú rozostavanú vilu s pozemkami vedľa luxusného Bonaparte, ktorú nedávno podľa našich informácií predala za takmer 1,5 milióna eur.

Príbeh, ako sa vila dostala do vlastníctva práve tejto firmy, je jedným z tých, kde Bašternák obchodoval sám so sebou.
Jej výstavbu rozbehol developer ešte v roku 2016. Starší dom, ktorý na pozemku stál, zbúral a začal stavať veľkorysú vilu s niekoľkými terasami a bazénom. Úradom oznámil, že stavia ako fyzická osoba.

Aliancia Fair Play ale upozornila na následné zvláštne prevody tejto nehnuteľnosti. Vilu najprv predal vlastnej firme LTB Rent, s. r. o., za 850-tisíc. Dlho sa však majetok vo firme neohrial a už o pár mesiacov nehnuteľnosť aj s pozemkami vlastnila ďalšia Bašternákova spoločnosť Balax, s. r. o.

„Nehnuteľnosti na Hummelovej 2 v priebehu troch mesiacov mali minimálne troch majiteľov. Zďaleka nie je bežné, keď jedna osoba predá nehnuteľnosť svojej firme a tá ju v podstate bezprostredne posunie ďalšej firme s rovnakým majiteľom. Všetko stojí námahu, čas a poplatky,“ uviedla aliancia.

Z verejne dostupných zdrojov nie je známe, či prišlo aj k uplatneniu vratiek DPH pri týchto prevodoch. Zo stavebného povolenia však vyplýva, že stavebné práce Bašternákovej firme Balax dodávala ďalšia firma napojená na Bašternáka – Hesit.

Bašternákov brat Peter vilu v októbri tohto roka predal Pavlovi Jančovičovi, prezidentovi združenia dopravcov Česmad.
Jančovič podľa vlastných slov ani jedného z Bašternákovcov nepozná. Petra Bašternáka stretol len raz – pri podpise zmluvy. Nehnuteľnosť našiel prostredníctvom realitnej kancelárie.

Odoporovacie žaloby nepodá

Tak ako v prípade bytov, ktoré previedol Bašternák na svoju rodinu a známych, tak aj v prípade podielov vo firmách by tieto prevody mohla konkurzná správkyňa napadnúť takzvanými odporovacími žalobami. V prípade Balaxu je ale otázne, či by tým štát niečo získal, keďže firma dlží viac, ako je hodnota jej majetku. Aj šanca dostať naspäť už predanú vilu je podľa Ryboviča mizivá.

Konkurznou správkyňou v prípade Bašternákovho majetku je Lenka Ivanová. Tá ale nateraz nevidí dôvod podávať odporovacie žaloby, pretože, ako tvrdí, nie sú splnené podmienky na ich podanie. Podľa jej slov by prevody mohla napadnúť, len ak by veritelia nemali v konkurze svoju pohľadávku vyplatenú v plnom rozsahu.

V tomto momente už ale podľa nej všetci známi veritelia – teda tí, ktorým Bašternák dlhoval – vyplatení sú. A to sa ešte ani nezačal predávať jeho majetok.

V tomto prípade totiž nastala zvláštna situácia a peniaze na vyplatenie manželových záväzkov poskytla priamo Tatiana Bašternáková. Išlo minimálne o pol milióna eur.

Sudkyňa Katarína Bartalská, ktorá dozerá na konkurz na Bašternákov majetok, odporučila konkurznej správkyni, aby zvážila využitie „inštitútov odporovateľnosti právnych úkonov“, kam spadá aj odporovacia žaloba.
Súd v tomto prípade ale nemôže správcovi prikazovať, ako má konať, môže mu to len odporúčať.
„Odporučila som správcovi, aby zvážil uvedený postup,“ uviedla Bartalská.

Danajský dar štátu

V čase, keď súd rozhodol o prepadnutí Bašternákovho majektu, vlastnil už len jedinú spoločnosť N-Bonaparte, ktorá svojho času predávala byty v komplexe s rovnomerným názvom.

Predávala ich hlboko pod cenu ľuďom, ktorí už robili s Bašternákom zvláštne prevody v komplexe Five Star Residence.
Firma, ktorá pred rokmi vykazovala státisícové až miliónové tržby, je ale dnes pre štát „danajským darom“.
Od roku 2017 má nulové tržby, je v strate a má záporný vlastný kapitál. Jej majetok je vo výške len 5-tisíc eur a na daniach dlhuje takmer 160-tisíc eur.

Transakcie v súvislosti s touto spoločnosťou vyšetruje aj polícia, nikoho zatiaľ v prípade neobvinila.
„V súvislosti so spoločnosťou N-Bonaparte je vedené trestné stíhanie za zločin krátenia dane a poistného,“ uviedla hovorkyňa policajného prezídia Denisa Bárdyová. Advokát Rybovič si myslí, že správkyňa túto firmu nedokáže speňažiť v konkurze, keďže si nevie predstaviť, kto by ju chcel v takejto nepriaznivej situácii kúpiť.

„Predpokladám, že správca po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu (napr. veriteľského výboru) vylúči tento majetok zo súpisu a tým pádom by sa majetok mal vrátiť dlžníkovi (Bašternákovi, pozn. red.) a on by mal bez zbytočného odkladu podať návrh na vyhlásenie konkurzu,“ uviedol advokát. Ak však spoločnosť nebude mať žiadny majetok, čo očividne nemá, daňový úrad nedostane v konkurze nič a spoločnosť jednoducho zanikne.

Bašternák ešte predtým, ako išiel do väzenia, vedel, že firma je na tom zle, pravdepodobne preto s ňou už nič nerobil. Nepreviedol ju na žiadneho príbuzného či známeho, ako to urobil v prípade Profi Betónu, a takto sa jej elegantne zbavil.
Rozhodnutie, čo ďalej s firmou N-Bonaparte, je teraz výlučne na správkyni Ivanovej, ktorá svoj postup zatiaľ nechce komentovať.

Okrem N-Bonaparte „nechal“ Bašternák štátu už len pár zbraní, byt v Bonaparte, ktorý si prenajímal expremiér Robert Fico, niekoľko priestorov v tomto luxusnom komplexe a tiež asi 12-tisíc eur na účte v banke.
Ide však len o zlomok majetku, ktorý za roky nahonobil, aktuality.sk

X X X

Kočner v Threeme „natrel“ košického sudcu z kauzy Unipharma

„Dva roky hral na našu stranu,“ píše Kočner o sudcovi, ktorý rozhodoval v kauze Unipharma.
Marian Kočner sa chcel zmocniť majetku spoločnosti Unipharma za 45 miliónov eur. Mal na to pripravený plán, v ktorom sa zjavne spoliehal aj na ľudí na košickom súde.

Potom sme však na Aktuality.sk uverejnili zistenia, ktoré odhalil Ján Kuciak. Po jeho vražde sa Kočnerov plán získať desiatky miliónov rozpadol ako domček z kariet.

Kočnerovi sa ešte vo februári 2016 podarilo presvedčiť súd, že majetok Unipharmy by mal zablokovať. Obával sa, že firma by sa mohla majetku zámerne zbaviť a ak by v spore uspel, k peniazom by sa už nemusel dostať.
Súd jeho požiadavke vyhovel a vydal predbežné opatrenie. Lekárenská firma tak nemohla nakladať so svojím majetkom nielen na Donovaloch, ale po celom Slovensku. Nemohla ho napríklad predať, darovať či prenajať.

Nahnevaný

18. mája 2018, ešte pred vynesením rozsudku, ktorý Kočnerovi zabránil zmocniť sa majetku Unipharmy, píše mafián obžalovaný z objednávky vraždy Jána Kuciaka svojmu kamarátovi Sisákovi: „Dva roky hral na moju stranu a potom ma odj...l.“Reč je o sudcovi Adrianovi Pažúrovi, ktorý rozhodoval kauzu Unipharma, píše SME.

Sudca a predseda Okresného súdu Košice II Adrián Pažúr

Túto komunikáciu prečítali na dnešnom pojednávaní v kauze zmenky TV Markíza.

Len pre zaujímavosť, pár dní predtým, 12. mája, píše evidentne rozčúlený Kočner cez Threemu Zsuzsovej: „Ku..a, tak som rozzúrený na tie Košice... 2 roky roboty.“

Zsuszová sa ho snažila upokojiť, ale zbytočne.

„To sa ti ľahko povie, že sa nemám rozčuľovať. Trasie sa mi ruka!!!!,“ písal jej.

„Radšej premýšľaj, ako to dáš kamarátovi odrobiť,“ odpísala mu ona. O koho išlo, nie je z komunikácie jasné.
Kočner bol rozčúlený aj napriek tomu, že v tom čase už pohľadávku voči Unipharme oficiálne nevlastnila jeho spoločnosť, ale schránková firma Stockbridge Holdings z amerického Delawaru. Tá sa o pár mesiacov na to stala aj oficiálnym žalobcom v spore.

Prípad Kočner vs. Unipharma dostal na stôl sudca Adrián Pažúr, ktorý je od roku 2011 aj predsedom Okresného súdu Košice II. On zablokoval vybraný majetok aj priamo Unipharme. A to napriek tomu, že biznis s Kočnerom mala mať iba dcérska firma Unipharmy.

Sudca tiež odpustil Kočnerovej firme súdny poplatok, pretože vraj bola nemajetná. Lekárnická firma podala niekoľko návrhov na zrušenie blokovania. Podali aj ústavnú sťažnosť, no Ústavný súd ju zamietol.

Uspeli až na štvrtýkrát. Prečo sudca Pažúr blokovanie majetku napokon zrušil? V uznesení to vysvetľuje tým, že počas vykonaného dokazovania sa „upresnil hmotnoprávny stav“, a to predovšetkým výpoveďou konkrétneho svedka.
Keď sme sa v auguste tohto roku prípadom opäť zaoberali, sudca Pažúr bol v súvisloti s Kočnerom rázny: „Ani pán Kočner, ani žiadne iné osoby na mňa nevyvíjali nátlak, aby som v spore rozhodol v prospech niektorej strany sporu.“
Faktom je, že nakoniec celý spor rozhodol v auguste minulého roka v prospech Unipharmy a jej dcérskej firmy. Žalobu voči nim zamietol.

„Z toho vyplýva, že som žalobcom rozhodne nemohol byť ovplyvňovaný. Môj postoj k uvedenému sporu je jednoznačne vyjadrený v odôvodnení predmetného rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené odvolacím súdom,“ uviedol Pažúr, aktuality.sk

X X X

Všetko na Slovensku je horšie ako v Česku, sťažuje sa Klub 500

Slovensko v porovnaní s Českou republikou zaostáva takmer vo všetkých oblastiach ekonomiky aj spoločnosti. "Od roku 2014 sme prestali nášho západného suseda dobiehať v porovnaní výšky hrubého domáceho produktu (HDP), máme horšie výsledky v školstve, platíme vyššie dane a odvody a máme horšie súdy." Vyplýva to z analýzy Klubu 500, ktorá porovnáva základné ukazovatele určujúce vývoj oboch krajín po rozpade federácie.

„Nenašli sme žiadnu zásadnú oblasť, v ktorej by Slovensko bolo lepšie ako Česká republika z hľadiska medzinárodných ukazovateľov,“ povedal v pondelok výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Slovensko postupne dobiehalo Českú republiku v HDP. Kým v roku 1995 tvoril slovenský hrubý domáci produkt len tretinu českého, v súčasnosti sa blíži k hranici 44 %.

„Teda k hranici, ktorá bola v spoločnom štáte i vzhľadom na počet obyvateľov považovaná za prirodzenú. V posledných rokoch, a to od roku 2014, sa však nožnice začali opäť otvárať a ČR rastie rýchlejšie ako SR,“ upozornil Gregor.

Žije sa vám na Slovensku dobre?

Máte dobrý pocit zo života na Slovensku?

Jedným z ukazovateľov zdravej ekonomiky a prosperity je aj výška nezamestnanosti. Kým na Slovensku od roku 1998 klesla približne na polovicu, v ČR to bolo až o dve tretiny, keď naši susedia vykazujú iba 2,2 % nezamestnaných. Lepšie podmienky majú podľa porovnania Klubu 500 aj české podniky a podnikatelia, ktorí sú menej zaťažení daňami a odvodmi.

Ako vážny problém vnímajú podnikatelia nezávislosť slovenských súdov a sudcov. Podľa EU Justice Scoreboardu až 60 % Slovákov a 67 % slovenských podnikov považuje nezávislosť súdov a sudcov za zlú, čo nás radí na chvost v rebríčku EÚ. Pre porovnanie, nespokojných so súdmi a sudcami je len 36 % Čechov a 35 % českých podnikov.

Slovensko v robotizácii prekonáva Čechov, Maďarov aj Poliakov

„Slovenskej ekonomike sa darí, v porovnaní s Českou republikou však máme čo dobiehať. Vyššie dane a odvody a problémy s nezávislosťou súdnictva však tomu vôbec nepomáhajú,“ uviedol Gregor.

Slovensko má však v porovnaní s ČR základný problém vo vzdelaní, ktorý ho postupne môžu dobehnúť a výrazne negatívne ovplyvniť. To vykazuje v ČR výrazne lepšie výsledky ako na Slovensku. Podľa posledných dostupných údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v hodnotení škôl, sa kvalita slovenského školského systému neustále prepadá. Matematická gramotnosť slovenských študentov klesla v priebehu rokov 2003–2015 o 4,8 % a v porovnaní s ČR je nižšia o 3,6 %.

Práve zlepšenie úrovne školstva je podľa Gregora hlavným riešením súčasných, ale najmä budúcich problémov ekonomiky. „Určite by sa malo začať so školstvom, nakoľko školstvo je z nášho pohľadu kľúčová vec do budúcna pre konkurencieschop¬nosť,“ dodal Gregor./agentury/

X X X

Pred mešitou strieľal 84-ročný bývalý kandidát Le Penovej strany RN

Dvaja muži-sedemdesiatnici utrpeli vážne zranenia pri streľbe, ktorú na nich v pondelok spustil 84-ročný muž pri mešite v meste Bayonne na juhozápade Francúzska. Strelec, ktorého zadržala polícia, je niekdajším kandidátom francúzskej ultrapravicovej strany Národné zhromaždenie (RN) Marine Le Penovej, informovala tlačová agentúra AFP.
Muž identifikovaný ako Claude Sinke sa pôvodne pokúšal podpáliť mešitu, no jeho obete ho pri tomto čine vyrušili, uviedla miestna polícia s tým, že Sinke sa neskôr k streľbe priznal.

Sinke kandidoval v roku 2015 v komunálnych voľbách za stranu RN, ktorá sa vtedy nazývala Národný front (FN), píše AFP odvolávajúca sa na oficiálne zoznamy kandidátov.

Tento osemdesiatnik sa v pondelok popoludní pokúšal zapáliť bránu mešity v Bayonne. Vyrušili ho pritom dvaja muži vo veku 74 a 78 rokov, na ktorých následne začal strieľať, informovala na Twitteri prefektúra departmánu Pyrénées-Atlantiques. Oboch zranených hospitalizovali v neďalekej nemocnici.

Strelec pri úteku z miesta činu podpálil jedno vozidlo. Polícia ho krátko na to zadržala pri jeho dome, informovala tlačová agentúra DPA. Príslušné úrady incident vyšetrujú, pričom mešitu pre vyšetrovanie zatvorili. Do domu muža v obci Saint-Martin-de-Seignanx pri Bayonne vyslali pyrotechnikov. Muž sa polícii priznal k tomu, že vlastní tri zbrane, informuje AFP.
Francúzsky minister vnútra Christophe Castaner na Twitteri uviedol, že útok „vyvoláva pohnutie a hnev v každom z nás“, a adresoval „solidaritu a podporu moslimskej komunite, ktorá je pochopiteľne šokovaná a zhrozená“.

Útok krátko po ňom ostro odsúdil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Na Twitteri napísal, že Francúzsko nikdy nebude tolerovať nenávisť. „Urobí sa všetko pre to, aby boli páchatelia potrestaní a chránili sa naši moslimskí krajania. Zaväzujem sa k tomu,“ napísal. K útoku sa medzičasom vyjadrila aj Le Penová, ktorá ho označila za „neopísateľný čin“ a dodala, že mužovo konanie je v rozpore s hodnotami jej strany.

K incidentu došlo len niekoľko hodín po tom, ako sa Macron stretol so zástupcami Francúzskej rady pre moslimské vyznanie (CFCM), píše DPA. Anouar Kbibech z CFCM uviedol, že Macron ich „uistil“, že francúzski moslimovia by mali byť schopní „žiť svojim náboženstvom“. Macron podľa jeho slov taktiež povedal, že ráta s tým, že „prevezmú silnú iniciatívu“ v oblastiach, akými sú extrémizmus, zahaľovanie či miesto žien v islamskej spoločnosti.

Moslimovia sú vo Francúzsku najväčšou náboženskou menšinou, pričom väčšina z nich pochádza z bývalých francúzskych kolónii na severe Afriky. Agentúra AFP uvádza, že k útokom na mešity dochádza vo Francúzsku sporadicky už od roku 2007./agentury/

X X X

Moratórium na prieskumy sa predĺži zo 14 na 50 dní pred voľbami

Zákaz zverejňovať výsledky prieskumov sa predĺži zo 14 dní na 50 dní pred voľbami. Poslanci v pondelok odobrili pozmeňujúci návrh k novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ním zmenili aj zákon o volebnej kampani. Zmeny sa majú týkať už budúcoročných parlamentných volieb.

Moratórium na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky sa predĺži zo 14 na 50 dní. Parlament schválil pozmeňujúci návrh koaličných poslancov za Smer k novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva a taktiež celú novelu. O tom, že by sa malo moratórium predĺžiť, hovoril ako prvý predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko. Zdôvodnil to tým, že prieskumy sa na Slovensku kupujú.

Proti predĺženiu moratória je Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied či Inštitút verejných otázok. Sociologický ústav tvrdí, že návrhy na predĺženie moratória na zverejňovanie prieskumov preferencií politických strán pred voľbami sú v rozpore s princípmi slobody slova, zvýhodňujú politické strany na úkor verejnosti a môžu povzbudiť sledovanosť manipulatívnych zdrojov informácií. Zmeny sa budú týkať už budúcoročných parlamentných volieb.

Novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva taktiež zavádza, že údaje o zamestnaní kandidátov na kandidačnej listine sa nebudú zneužívať na propagáciu. Predkladatelia za Smer Marián Kéry a Martin Nemky presadili, že údaje o zamestnaní kandidátov na kandidačnej listine, ako aj na hlasovacom lístku, budú skutočne údajmi o ich zamestnaní a tento priestor sa nebude zneužívať na propagáciu občianskych združení, prípadne iných právnických osôb.

Po novom nebude tento údaj používaný na identifikáciu príslušnosti kandidáta k hnutiu, konkrétnej občianskej iniciatíve či združeniu. Novela zákona má podľa predkladateľov pomôcť najmä voličovi v jednoznačnom rozpoznaní nezávislého kandidáta od kandidáta na kandidačnej listine politickej strany. „Volič má právo na pravdivé, neskreslené informácie o kandidátoch a na základe týchto informácií sa vo volebnej miestnosti rozhodovať,“ píšu predkladatelia.

Samotný návrh upravujúci uvádzanie zamestnanca kandidátov na listine podľa politologičky z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Renáty Dulinovej Bzdilovej v zákone o voľbách znamená len kozmetické úpravy bez väčšieho celospoločenského prínosu. „Za úvahu by naopak stáli návrhy zmien súčasného pomerného systému vo voľbách do Národnej rady SR na väčšinový či zmiešaný, aby sme znížili regionálne rozdiely, čo je podstatne väčší problém ako propagácia vlastnej neziskovky či firmy počas volieb,“ uviedla Dulinová Bzdilová.

Predĺženie moratória na zverejňovanie prieskumov naopak čelilo ostrej kritike viacerých sociológov, ale aj opozičných politikov. Za pozmeňovací návrh i za celú novelu hlasovali najmä poslanci vládnych strán Smeru a SNS, ako aj ĽSNS Mariana Kotlebu.

Predĺženie moratória zrejme skončí na Ústavnom súde, myslí si Kresák

Predĺženie moratória na predvolebné prieskumy z aktuálnych 14 na 50 dní pred voľbami pravdepodobne skončí na Ústavnom súde SR. Myslí si to poslanec Mosta-Híd Peter Kresák. Povedal to po pondelkovom schválení novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorou sa zmenil aj zákon o volebnej kampani. V prípade námietky na Ústavnom súde vidí Kresák veľkú šancu na úspech. Poslanec Smeru-SD Dušan Jarjabek vylúčil dohodu s ĽSNS na podpore návrhu.

„Bola dohoda s niekým, kto nebol v koalícii. Mám veľký problém s týmto návrhom. Zrejme skončí na Ústavnom súde,“ reagoval Kresák na schválenie predĺženia moratória. Podotkol, že za túto zmenu nehlasoval, podporiť chcel, naopak, návrh nezaradenej poslankyne Kataríny Cséfalvayovej na skrátenie moratória na 48 hodín pred voľbami.

„Nakoniec sme sa rozhodli tak, že ak to prejde, nepodporíme ani zákon, ale s kotlebovcami to prešlo. Ja to ľutujem. Myslím si, že aj to spojenie samotné niečo ukazuje,“ poznamenal Bugár s tým, že je to horšie, ako keď bol Most-Híd kritizovaný za to, že v pléne nepodporil niektoré koaličné návrhy, ktoré napokon neprešli.

Zdôraznil, že strana od začiatku avizovala, že návrh nepodporí. Upozornil, že sa môže stať aj to, že akékoľvek neférové meranie pri prieskumoch sa takto dostane do zahraničia, do susedných krajín, kde bude zverejnené.

Politológ: Budeme vo svete raritou, tak výrazne veľké moratórium má málo krajín

Slovensko bude vo svete veľkou raritou. Krajín, ktoré majú tak výrazne veľké moratórium je totiž vo svete málo. Povedal to politológ Daniel Kerekes.

Politológ je z tohto rozhodnutia prekvapený a nemyslí si, že to bol dobrý nápad. Ciele, prečo moratórium predlžovať, sa podľa jeho slov totiž míňajú s realitou. „Prieskumy sa budú môcť dávať zverejňovať v zahraničí, na zahraničných portáloch, napríklad v českých médiách, a slovenskí voliči sa k nemu dostanú. Eventuálne sa to bude dať robiť rôznymi okľukami, že sa budú zverejňovať akoby ceny ovocia na trhu, z ktorých bude každému jasné, o čo ide. Nerozumiem, ako má tento zákon naplniť požadovaný cieľ,“ povedal.

Tvrdí, že zo strany navrhovateľov a podporovateľov predĺženia moratória ide o nepochopenie toho, ako vzniká volebné rozhodnutie voliča. Kerekes upozornil, že narastá podiel voličov, ktorí sa rozhodujú na poslednú chvíľu, a to deň pred voľbami, v deň volieb či dokonca priamo vo volebnej miestnosti. „Ich oberáme o pomerne cenné informácie a rozhodovanie im ešte viac sťažujeme,“ tvrdí.

Nemyslí si, že predĺženie moratória výrazne ovplyvní predvolebný boj, pretože relevantné strany si prieskumy verejnej mienky objednávajú pomerne často, budú k nim mať aj naďalej prístup a podľa toho budú vedieť, ako na tom sú. „Otázka je, či reálne budeme vedieť ten zákon vykonať a či voliči nebudú mať prístup k týmto informáciám, lebo pokusy obchádzať tento zákon, či už zo strany médií a minimálne zo strany politických aktérov, budú,“ skonštatoval.

Politológ súhlasí s tvrdeniami, že voličov ovplyvňujú prieskumy. Podľa neho to však nemusí byť nutne negatívny jav. Argumenty, prečo zakazovať voličom prístup k takýmto informáciám a na takú dlhú dobu, považuje však za veľmi slabé. On sám je zástancom toho, aby moratórium buď nebolo, alebo ak áno, tak iba na veľmi krátku dobu, a to v deň volieb alebo deň pred ich konaním. Kerekes apeluje skôr na prísnejšie pravidlá ako prieskumy zverejňovať a ako ich interpretovať.

„Na Slovensku nevieme poctivo interpretovať prieskumy a z toho vznikajú rôzne výčitky. Málo médií totiž správne interpretuje prieskumy v takzvaných intervalových odhadoch. V Česku sa to už napríklad realizuje,“ podotkol.
Prezidentka by nemala podpísať predĺženie moratória, myslí si Cséfalvayová

Nezaradená poslankyňa Národnej rady (NR) SR Katarína Cséfalvayová verí, že prezidentka SR Zuzana Čaputová nepodpíše schválené predĺženie moratória na 50 dní pred voľbami. O vrátenie zákona požiada prezidentku aj mimoparlamentná strana Za ľudí.

Podľa poslankyne by Čaputová vrátením zákona do parlamentu zabránila nedemokratickému meneniu sa pravidiel tesne pred voľbami a „nespravodlivému deleniu slovenských občanov na informovaných, a tých, čo majú ostať v nevedomosti“.
„Viacerí ústavní právnici, odborníci, ktorí sa dlhodobo venujú volebným systémom a politickým kampaniam, upozorňujú, že možno ide aj o porušenie ústavného práva na informácie. Preto by som chcel požiadať prezidentku Slovenskej republiky, pani Zuzanu Čaputovú, aby tento zákon posúdila a využila svoje prezidentské oprávnenia a vrátila ho Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie,“ uviedol podpredseda strany Za ľudí Michal Luciak v stanovisku, ktoré poslala strana.

Cséfalvayová sa obáva, že takýto neprimerane dlhý čas na moratórium je v rozpore s Ústavou SR. „Akýkoľvek zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov je obmedzením základného práva občanov na informácie. Toto právo môže byť obmedzené, len ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu záujmov, práv a slobôd iných. A čo je v dnešnej dobe hybridných hrozieb úplne najvážnejšie, schválený návrh zákona necháva otvorené dvere pre konšpirátorov, extrémistov, propagandu a šírenie falošných správ,“ dodala.

Schválenou zmenou sa podľa poslankyne slovenská verejnosť ponorí do informačnej tmy. „Prispejeme tak k informačnému chaosu a pretlaku neserióznych zdrojov informácií, ktoré sa veľmi pravdepodobne budú masovo šíriť slovenskými sociálnymi sieťami,“ dodala.

„Štyri mesiace pred dátumom volieb sa menia volebné pravidlá v rozpore so všetkými európskymi trendmi, bez riadneho legislatívneho procesu, bez dialógu s opozíciou,“ vyhlásila tiež Cséfalvayová./agentury/