iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Kočner mal dať sledovať aj gen. prokurátora Čižnára

Marian Kočner mal dať okrem novinárov sledovať aj generálneho prokurátora. Jaromír Čižnár mal byť dokonca lustrovaný v policajných databázach a to viac ako 30-krát, informovala televízia JOJ. Prípadom sa zaoberá bratislavská krajská prokuratúra a vec plánuje postúpiť aj na Úrad inšpekčnej služby. Dôvodom, prečo bol Čižnár v hľadáčiku, je, že na neho ako na generálneho prokurátora nemali žiaden vplyv, informovala televízia JOJ.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry v polovici augusta (19. 8.) informoval, že okrem novinárov boli lustrovaní aj niektorí prokurátori. Celé to malo vyústiť do objednávky vraždy prokurátorov Maroša Žilinku a Petra Šufliarskeho a advokáta Daniela Lipšica.

V kauze lustrácie zavraždeného novinára Jána Kuciaka a ďalších novinárov začal vyšetrovateľ trestné stíhanie ešte v apríli tohto roka pre prečin zneužívania právomocí verejného činiteľa a prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi. Bývalého šéfa finančnej spravodajskej jednotky NAKA Pavla Vorobjova v súvislosti s lustráciou Kuciaka obvinili. Zároveň pokračuje vyšetrovanie zástupcu riaditeľa národnej jednotky finančnej polície Milana Mihálika a Michala Zubčáka z odboru podpory riadenia.

Policajný prezident Milan Lučanský ešte v apríli prisľúbil, že nezákonné lustrácie sa už v polícii nezopakujú. „V súvislosti so zamedzením neoprávnených lustrácií prezident Policajného zboru prikázal zvýšenú a dôkladnejšiu kontrolnú činnosť nadriadených užívateľov informačných systémov, aby boli podchytené všetky dôvody lustrácií. Zároveň boli uplatnené požiadavky na úpravu informačných systémov, konkrétne k doplneniu dôvodu lustrácie ako povinného kritéria a jeho doplnenia do logov u tých systémov, kde táto funkcionalita nebola. Taktiež Policajný zbor spolu s príslušnou sekciou ministerstva vnútra pracuje na vytvorení podmienok pre zavedenie elektronického služobného preukazu,“ priblížil zmeny hovorca policajného prezídia Michal Slivka.

Stanovisko Etickej komisie prokuratúry

Etická komisia prokuratúry s veľkým znepokojením vníma informácie o reálnom ohrození života a zdravia prokurátorov, iných verejne činných osôb a ich rodinných príslušníkov v súvislosti s výkonom ich verejných funkcií ako i informácie o sledovaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky a ďalších prokurátorov organizovanými skupinami či zločineckými skupinami a ich nezákonnom lustrovaní v policajných databázach.

Etická komisia prokuratúry zároveň vyjadruje podporu týmto osobám, ktoré napriek hrozbám, sledovaniam a lustráciám nekompromisne postupujú pri výkone svojej funkcie s nepokriveným hodnotovým kreditom v súlade so zákonom.
Etická komisia prokuratúry vážiac si hodnoty, na ktorých je postavené fungovanie každého právneho štátu, zastáva názor, že jeho imanentnou súčasťou je, aby všetci predstavitelia verejnej moci pri výkone svojej funkcie postupovali striktne podľa zákona, rešpektujúc pri tom slušnosť a spravodlivosť ako najvyššie hodnoty služby verejnej moci občanom.

Etická komisia prokuratúry je presvedčená, že len bezvýhradným napĺňaním zmyslu práva v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej moci s cieľom dosiahnuť spravodlivosť a slušnosť možno eliminovať snahy určitých skupín spoločnosti o znefunkčnenie právneho štátu, ktoré vyúsťujú dokonca k takým závažným skutočnostiam, ako je ohrozenie života a zdravia osôb, ktoré hodnoty právneho štátu bránia.

Etická komisia prokuratúry zároveň zvýrazňuje, že celá spoločnosť by mala svojimi postojmi chrániť právny štát, ústavné princípy a slobodu, ktorá nie je samozrejmá a ochrana ktorej je absolútnou prioritou každého člena spoločnosti./agentury/

X X X

Sudcovi Sklenkovi dočasne prerušil disciplinárny senát výkon funkcie

Na Vladimíra Sklenku podala podnet predsedníčka súdnej rady Lenka Praženková. Trojčlenný senát rozhodol v zložení Monika Jakubová, Martin Strážnický a Peter Paluda rovnako, ako v prípade bývalej štátnej tajomníčky rezortu spravodlivosti Moniky Jankovskej. Sklenka sa môže ešte proti rozhodnutiu odvolať.

Sudcovi Okresného súdu Bratislava I Vladimírovi Sklenkovi dočasne pozastavil disciplinárny senát výkon funkcie. Potvrdila to hovorkyňa Súdnej rady SR Veronika Müller. Zasadnutie senátu bolo neverejné, pričom podnet podala na Sklenku predsedníčka súdnej rady Lenka Praženková. Trojčlenný senát rozhodol v zložení Monika Jakubová, Martin Strážnický a Peter Paluda rovnako, ako v prípade bývalej štátnej tajomníčky rezortu spravodlivosti Moniky Jankovskej. Sklenka sa môže ešte proti rozhodnutiu odvolať.

Sudca Vladimír Sklenka čelí podozreniam, že komunikoval s Marianom Kočnerom cez aplikáciu Threema. Kočner už v súčasnosti čelí obžalobe z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka. Rovnako ako v prípade bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej, ktorá tiež čelí disciplinárke, žiada pre Sklenku Praženková najprísnejší trest – odchod zo sudcovského talára.

Podnet podala predsedníčka súdnej rady Lenka Praženková

Predsedníčka Súdnej rady SR Lenka Praženková podala vo štvrtok (24. 10.) návrh na začatie disciplinárneho stíhania voči sudcovi Okresného súdu (OS) Bratislava I. Navrhla jeho odvolanie z funkcie a súčasne aj pozastavenie výkonu funkcie sudcu.

Praženková vidí závažný dôvod v osobnej integrite daného sudcu. Ten sa podľa nej mal možnosť vyjadriť k veci, ktorá závažným spôsobom narúša dôveryhodnosť justície. „Nevykonal tak napriek tomu, že na to mal dostatok času, ako i príležitostí. Týmto porušil povinnosť sudcu spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktorými sú morálny štandard a integrita sudcu,“ tvrdí stanovisko Súdnej rady.

Koncom augusta polícia zaistila okrem iných mobilné telefóny sudcovi OS Bratislava I Vladimírovi Sklenkovi a jeho kolegyni Miriam Repákovej. Ďalšia sudkyňa Denisa Cviková je predmetom komunikácie obžalovaného Mariana Kočnera s bývalou štátnou tajomníčkou Monikou Jankovskou. Táto sudkyňa mala byť nápomocná v miliónovej kauze televíznych zmeniek. Disciplinárny senát jej v stredu (23. 10.) pozastavil výkon funkcie na podnet ministra spravodlivosti Gábora Gála (Most-Híd)./agentury/

X X X

Peter Bárdy: Spojenie Kočner-Bödör-Gašpar fungovalo aj po vražde

Mafián mal záujem o rozhovor s policajným šéfom. Vybavoval to cez oligarchu.„Vítam možnosť vyjadriť sa pre váš denník, lebo už som unavený z jednostranného spôsobu informovania. Pritom je to veľmi jednoduché: treba len hovoriť pravdu.“

Takto sa začína rozhovor Tibora Gašpara, bývalého policajného prezidenta, pre konšpiračný web Hlavnespravy.sk z 1. júna 2018. V tom čase už bývalý policajný prezident Tibor Gašpar bol prvým dňom v civile.

Čo tomu predchádzalo?

„Prosím, myslíš, že by sme vedeli sľúbiť Hlavným správam exkluzívny rozhovor s kamošom pred odchodom?“ Píše 15. mája, čiže dva týždne pred zverejneným rozhovorom, mafián Marian Kočner oligarchovi Norbertovi Bödörovi.

„Myslím, že áno,“ odpisuje Bödör a vďačný Kočner, ktorý sa označil za akcionára konšpiračného webu Hlavnespravy.sk a dodáva: „Ok. Pošlú mu mailom žiadosť, tak, prosím, mu to povedz.“

Pokiaľ ste rozhovor s odstupujúcim policajným prezidentom nečítali, v podstate ste o nič neprišli.

Išlo o vyviňovanie sa Gašpara z toho, že polícia sa dostala pod kontrolu oligarchov a zločincov.

Že polícia lustrovala novinárov, že zjavne pomáhala gaunerom, aby ich prípady zamietli pod koberec. Posťažoval si na médiá, ktoré kritizujú bödörizáciu polície.

Rozhovor prebiehal spôsobom pochlebovania Gašparovi. Drobná ukážka.

No, ale dosť... Konšpirátori zvyknú podporovať toxické osoby a radi pracujú s dezinformáciami, klamstvami, alebo sa snažia úplne zmeniť tému verejnej diskusie. Sú to ich pracovné nástroje. Fakty idú stranou, nastupujú emócie.
Podľa tohto kľúča by nám teda nemalo pripadať zvláštne, že sa odstupujúci policajný prezident spojený s oligarchami objaví v akomsi bilancujúcom rozhovore na konšpiračnej stránke.

Aj keď je to smutné a ukazuje to jeho osobnostné a morálno-hodnotové nastavenie, treba to rešpektovať.
Zásadný problém je v tom, že mu rozhovor s najväčšou pravdepodobnosťou manažoval mafián, ktorý mal objednať vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Človek, ktorý to mal vymyslieť a zaplatiť. A že ten rozhovor manažoval po vražde.

Spojenie Kočner-Bödör-Gašpar-časť polície tak fungovala nielen pred vraždou, ale aj po nej. A k tomu nezabúdajme na Gašparovu „osobnú iniciatívu“, keď na jeho fanúšikovskej stránke začal po odchode z polície uverejňovať konšpirácie, aktuality.sk

X X X

Opozícia odovzdala podpisy na mimoriadnu schôdzu, na ktorej chce odvolať Glváča

Opozičné hnutie OĽaNO odovzdalo v piatok popoludní do podateľne Národnej rady (NR) SR dostatok podpisov na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, na ktorej chcú odvolať Martina Glváča (Smer-SD) z funkcie podpredsedu NR SR. Dôvodom je jeho údajná komunikácia s Marianom Kočnerom, ktorý je obžalovaný z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka.

Predseda NR SR Andrej Danko (SNS) má v zmysle rokovacieho poriadku zvolať schôdzu do siedmich dní od odovzdania podpisov. Zo zverejnenej komunikácie podľa lídra OĽaNO Igora Matoviča vyplýva, že mal Glváč vedieť o viacerých kauzách, napríklad aj o tom, že si Marian Kočner nominoval svojho človeka do funkcie zástupcu riaditeľa Slovenskej informačnej služby.

Glváč medializované tvrdenia odmieta, podal pre ne aj trestné oznámenie. Poznamenal, že líder OĽaNO pácha trestnú činnosť, ak zverejňuje jeho údajnú komunikáciu. Trvá na tom, že sa s Marianom Kočnerom nestretol od roku 2012. Matovič tvrdí, že Glváč klame.

Premiér a podpredseda Smeru-SD Peter Pellegrini uviedol, že o medializovanej komunikácii budú v Smere-SD hovoriť a nebudú ju prehliadať. Predseda Mosta-Híd Béla Bugár vyhlásil, že ak polícia zistí, že je komunikácia medzi Glváčom a Marianom Kočnerom pravdivá, podpredseda parlamentu svoj post neudrží, aktuality.sk

X X X

Ukrajinský Naftogaz prosí Čaputovú, aby ho chránila pred korupciou

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Naftogaz požiadala slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú o pomoc v prípade, ktorý je podľa Naftogazu snahou o podvodné získanie miliónov dolárov od tejto ukrajinskej firmy.
Spoločnosť JSC Naftogaz Ukrainy poslala prezidentke SR list, v ktorom žiada o „akúkoľvek dostupnú podporu v boji proti vážnym prípadom korupcie“. Informuje o tom agentúra Bloomberg, ktorá má list k dispozícii. Neskôr odoslanie listu potvrdila aj hovorkyňa Naftogazu Aliona Osmolovska.

Prípad pochádza z roku 2012, keď ukrajinská spoločnosť Naftogaz na pôde Arbitážneho inštitútu Štokholmskej obchodnej komory prehrala arbitrážny spor s talianskou spoločnosťou IUGAS pre nedodanie zemného plynu. Generálny riaditeľ Naftogazu Andrij Koboljev však nesúhlasí s rozhodnutím súdu v Bratislave z roku 2017 umožňujúcim novému majiteľovi nároku vymôcť si ho zhabaním zemného plynu dodávaného Naftogazu cez slovenskú plynárenskú sieť.

Veriteľ IUGAS totiž postúpil pohľadávku dvom rôznym subjektom (švajčiarskej firme Omni Bridgeway a maďarskej firme Trameta) a na Slovensku sa začal exekuovať plyn patriaci Naftogazu, ale iba v prospech jediného subjektu, konštatuje Naftogaz.

Slovenská sudkyňa, ktorá prípad rieši, podľa ukrajinskej energetickej firmy podpisuje exekučné príkazy v prospech jedného z veriteľov bez toho, aby kontrolovala oprávnenosť, výšku nákladov na uskladnenie plynu či nakladanie so zadržaným plynom.

Podľa Naftogazu preto existuje podozrenie, že zabavený plyn sa potichu nezákonne predáva a jeho uskladnenie, ktoré je účtované s premrštenými nákladmi, je len fiktívne. Šéf ukrajinskej energetickej firmy dodáva, že prípadom sa slovenská polícia zaoberala, ale prešetrovanie zastavila./agentury/

X X X

Reforma nemocníc je v Smere otvorená, väčšina opozície ju podporuje

Smer by mal o reforme nemocníc ešte hovoriť, téma je otvorená. Povedal to poslanec Národnej rady (NR) SR Dušan Jarjabek (Smer). Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru) predložila novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti parlamentu. Sme rodina stratifikáciu napokon podľa slov jej lídra Borisa Kollára nepodporí. Reformu v pléne naopak chválila poslankyňa z SaS Jana Cigániková, podporu reforme vyjadril aj poslanec OĽaNO Marek Krajčí.

„Toto je úloha pre odborníkov. Názory sú aj také aj onaké. Ministerka dostala jednu úlohu – pýtať sa čo najväčšieho počtu ľudí, ktorí sa problematikou zaoberajú, má zmapovať situáciu v krajoch, do konca schôdze má podať správu z týchto stretnutí,“ vysvetlil Jarjabek s tým, že následne sa k tomu vyjadria odborníci zo zdravotníckeho výboru. Potom sa podľa jeho slov Smer rozhodne, ako bude o reforme hlasovať.

Sme rodina napokon novelu pravdepodobne nepodporí. „Aj keď nás ministerka ubezpečovala z každej strany, sú tu signály, že by za tým mohla byť zvýhodnená skupina Penta. A hlavne, takáto veľká zmena mala prísť na začiatku, nie teraz tesne pred voľbami,“ skonštatoval Kollár. Podľa jeho slov sa v strane obávajú aj prípadného rušenia nemocníc. Smer však podľa neho nemá morálne právo sa k tomu vyjadrovať, mali by to nechať ďalšej vláde.

Cigániková vyjadrila novele podporu. Ministerstvo musí podľa nej týmto návrhom riešiť problém, ktorý mali mať na starosti poisťovne. „Poisťovne sú tie, ktoré majú zazmluvňovať poskytovateľov, tých lepších zhodnotiť, koľko výkonov urobili a ako kvalitne, mala by to byť skôr úloha poisťovní,“ poznamenala.

„Som za stratifikáciu. Viem, že v našom klube to nie je jednoduché,“ vyhlásil poslanec Smeru Vladimír Baláž s tým, že má pár výhrad. Podotkol, že reforma prichádza neskoro vzhľadom na voľby. Za dôležité považuje vedieť, aký vplyv bude mať po zavedení do praxe. V reforme však nevidí priestor na ovládnutie zdravotníctva Pentou. Zdôraznil, že štát by mal rozhodovať o zdravotníctve, pretože zdravie je verejný statok.

Predseda zdravotníckeho výboru Štefan Zelník (SNS) vyjadril v pléne podporu pre novelu. Reformu nemocníc považuje za potrebnú. Podpredseda Sme rodina Peter Pčolinský naopak vyhlásil, že stratifikáciu nepodporí. „Nie v tomto čase, je tu príliš veľa otázok, ktoré nie sú zodpovedané,“ podotkol.

„Most-Híd od začiatku podporuje tento návrh. Myslím si, že tento zákon potrebujeme pre zlepšenie slovenského zdravotníctva,“ vyhlásil predseda poslaneckého klubu Mosta-Híd Tibor Bastrnák. Upozornil však na niektoré nedostatky, tie sa však podľa neho dajú spoločnými silami v druhom čítaní odstrániť.

Krajčí v diskusii povedal, že v hnutí pripravujú pozmeňujúci návrh, ktorý chcú predložiť v druhom čítaní. Návrhom chcú dosiahnuť, aby mal pacient garantovaný termín svojho zákroku.

Poslanec za SNS Karol Farkašovský považuje za prioritu dovybavenie nemocníc. Súhlasí aj s potrebou vyššieho financovania zdravotníctva, obáva sa však, či zvýšenie financií prispeje aj k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti. Poznamenal, že stratifikácia by mohla v tomto smere priniesť pozitívum. Poukázal pri tom na potrebu zlepšenia samotného vzdelávacieho systému a ukotvenia absolventov na Slovensku, aby nedochádzali do zahraničia, kde by aj bez atestácie dostali vyššie platy.

Kalavská: Pri reforme nemocníc treba nabrať odvahu

Keď niekto niečo kritizuje, musí to chcieť zlepšiť. V súvislosti s reformou nemocníc to povedala ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru). Poslancov Národnej rady (NR) SR vyzvala, aby nabrali odvahu robiť zmeny a požiadala ich o podporu novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá reformu obsahuje.

„Počúvam, aké je slovenské zdravotníctvo zlé. Keď niečo kritizujete, potom to musíte chcieť zlepšiť. Keď nič iné nemáte, potom by ste asi mali zahlasovať za to, o čom je väčšina presvedčená, že to funguje,“ skonštatovala Kalavská po diskusii k návrhu v parlamente.

Šéfka rezortu zdravotníctva diskusiu poslancov ocenila. Podľa svojich slov má pocit, že všetci chcú zmenu, no nemajú odvahu zahlasovať za zákon. „Mala som pocit, že po odbornej stránke nás nikto nenapádal, že by to bolo zle pripravené,“ povedala Kalavská a poukázala na to, že vyspelé krajiny už zmeny urobili.

Na otázku, či presvedčila poslancov, odpovedala, že urobila všetko, čo vedela a snažila sa im to vysvetliť po odbornej stránke. Ak návrh prejde do druhého čítania, vidí priestor na prípadné konštruktívne zmeny. „Už aj teraz máme vychytané tri-štyri ‚zlepšováky‘ od koaličných aj opozičných poslancov, ktoré sa budeme snažiť, ak to prejde prvým čítaním, zakomponovať v rámci pozmeňujúcich návrhov,“ uviedla./agentury/

X X X

Financial Times pochválil Slovensko: Koniec lacnej pracovnej sily

Postkomunistické krajiny sa ekonomicky posúvajú vpred, všimli si to novinári v Spojených štátoch. Česko, Poľsko a Maďarsko sa snažia zbaviť povesti krajiny s lacnou pracovnou silou,“ píše novinár amerického denníka Financial Times Ben Hall.

Po otázke portálu Aktuality.sk do zoznamu zaradil aj Slovensko. „Nesnažil som sa naznačiť, že Slovensko nebude čeliť rovnakej výzve ako Poľsko. V tomto ohľade som ho mal spomenúť tiež,“ reagoval na naše otázky. Práve slovo „výzva“ si treba všímať pri posudzovaní aktuálneho vývoja, vyplýva z vyjadrenia slovenského analytika Radovana Ďuranu.

Namiesto činov estráda

V USA si všímajú, ako poľský premiér Mateusz Morawiecki oznámil, že chce „uzavrieť kapitolu“ lacnej pracovnej sily a nízkych miezd. Sľúbil, že do roku 2023 zvýši minimálnu mesačnú mzdu o 78 % na 4000 zlotých (935 eur) z 2250 zlotých (526 eur).

Minimálna mzda by tak dosiahla zhruba 60 % priemernej mzdy, čo by predstavovalo najvyšší podiel v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), upozorňuje Hall. Zvyšovanie minimálnej mzdy je však len politickou estrádou, určite nie reálnym a udržateľným riešením, upozorňuje analytik.

Minimálnu mzdu poberá mizivé percento populácie, takže jej zvyšovanie môže teoreticky pomôcť len veľmi malej skupine ľudí. A naozaj len teoreticky. Ak totiž politici nútia podnikateľov, aby platili za niečo, čo sa ekonomicky nevyplatí, riskujú, že „predražených“ ľudí skrátka prepustia.

„Ako slovenská vláda vytesňuje lacnú pracovnú silu z krajiny? Môžeme hovoriť o transformácii hospodárstva?“ pýta sa Ďurana. Vzápätí si aj odpovedá.

Kým sa politici nezamerajú na kvalitnejšie vzdelávanie, ktoré by Slovákom zásadne zvyšovalo konkurencieschopnosť voči lacnej Číne či Indii, nezjednodušia daňovo-odvodový systém a neprestanú hádzať podnikateľom polená pod nohy v podobe rekreačných poukazov a plytvaním verejných peňazí, „dovtedy budú umelé zásahy vlády, ako je prudký rast minimálnej mzdy, pôsobiť viac deštruktívne ako tvorivo,“ zhrnul Ďurana. Akonáhle prepukne recesia - a už je za dverami - skončia na ulici ako prví práve ľudia s nafúknutou minimálnou mzdou.
Predbehneme Poľsko

Ďurana zároveň pripomína, že Slovensko je v tejto oblasti dokonca ešte pred spomínaným Poľskom. „Do koša krajín s minimálnou mzdou 60 % priemernej mzdy OECD budeme patriť skôr ako Poľsko,“ podotkol pre Aktuality.sk.
Ďurana si tiež nemyslí, že by sa okolité štáty rozvíjali rýchlejšie: „Región V4 sa viacmenej vyvíja podobným tempom, pričom Česko mierne vyčnieva. Rovnako čisté finančné aktíva na obyvateľa sú v Česku najvyššie.“

Stredoeurópsky región rastie napriek neschopnosti politikov. Jediným dôvodom ekonomického rozmachu nie je to, že by sa u nás podmienky zlepšovali, ale to, že inde sa ešte zhoršujú. Príkladom je Turecko, kde chcel Volkswagen postaviť nový závod, ale po zhoršení politicko-spoločenskej situácie nemecká automobilka plán zavrhla.

Stále platí, že jediná okolnosť, ktorá dokáže zvyšovať platy naprieč populáciou, je zdravá konkurencia. Len keď sa firmy musia biť o dobre pripravených ľudí a zároveň vedia, že títo ľudia im pomôžu uspieť na svetových trhoch, sú nielenže ochotné, ale dokonca prirodzene nútené zvyšovať mzdy.

„Štát by mal vytvoriť také prostredie, v ktorom investori budú súťažiť o kvalifikovanú pracovnú silu svojim nápadmi. Nemal by vytvárať dopredu víťazov a porazených pomocou investičných stimulov či zvýhodnení. Investori a podnikatelia sa o zvyšovanie produktivity postarajú sami,“ uzavrel Ďurana, aktuality.sk

X X X

OĽaNO a KÚ ponúkli KDH polovicu kandidátky. Hlina hovorí o pomste starej gardy

Opozičné hnutie OĽaNO a mimoparlamentná strana Kresťanská únia (KÚ) ponúkli predsedovi mimoparlamentného KDH Alojzovi Hlinovi polovicu miest na spoločnej kandidátke. Hlina by na nej mal tretie miesto. Povedal to líder OĽaNO Igor Matovič a predsedníčka KÚ Anna Záborská. Hlina reagoval, že ide o pomstu. "Stará garda, ktorá parazitovala na KDH zacítila šancu pomstiť sa za to odstavenie od koryta," odkázal Hlina.

„Ponúkame polovičku miest na kandidátke a zároveň ponúkame vlastný program pre KDH,“ vyhlásil Matovič. Okrem toho si podľa jeho slov môžu kresťanskí demokrati vytvoriť po voľbách vlastný poslanecký klub. Zdôraznil, že Hlina môže kandidovať z tretieho miesta na kandidátke, pričom pred ním nebude žiadny iný aktívny politik.

„Musíme sa spojiť. Musíme vytvoriť formáciu, ktorá dokáže zásadne zmeniť výsledky volieb,“ povedala Záborská. Podľa svojich slov osobne pozvala Hlinu na stretnutie v súvislosti s ich ďalšou spoluprácou. Doteraz odpoveď nedostala, preto ho chceli opätovne vyzvať k spolupráci ešte pred radou KDH, ktorá má byť v sobotu.

Matovič poukázal aj na výsledky prieskumov pred voľbami v roku 2016. KDH malo vtedy podľa jeho slov viac percent ako v súčasnosti, no ani to nestačilo, aby sa dostalo do parlamentu. Zdôraznil potrebu spájať sa v boji proti mafii. „Nesmie zvíťaziť naše ego. Musíme uprednostniť verejný záujem celej demokratickej opozície,“ skonštatoval líder OĽaNO.
OĽaNO a KÚ nedávno oznámili, že do volieb pôjdu na jednej kandidátke. Záborská by mala kandidovať zo štvrtého miesta. KÚ rokovala o spolupráci aj s inými stranami, medzi nimi aj s KDH.

Hlina: Dnes zaznela falošná výzva na spájanie

Predseda mimoparlamentnej strany KDH Alojz Hlina zareagoval na ponuku Igora Matoviča (OĽaNO) a Anny Záborskej (KÚ) odmietavo. Na sociálnej sieti uviedol, že KDH sa nebude spájať so stranou, ktorá má štyroch členov (OĽaNO) a ani so stranou, ktorá bola tesne pred eurovoľbami kúpená (KÚ).

„Zničiť KDH chcel Matovič už dávno, dnes už má aj spojencov. Stará garda, ktorá parazitovala na KDH zacítila šancu pomstiť sa za to odstavenie od koryta a dokonca ešte spriada plány, že na ruinách KDH postavia novú stranu, ktorá by im zase dlhé roky slúžila. Majú však problém. Nie jeden. A hlavne, nevyjde im to,“ dodal Hlina./agentury/

X X X

Stoltenberg privítal návrh na vytvorenie bezpečnostnej zóny na severe Sýrie

NATO naďalej podporuje politické riešenie situácie v Sýrii a bude pokračovať vo výcviku ozbrojených síl v Afganistane. Po skončení dvojdňových bruselských rokovaní ministrov obrany Severoatlantickej aliancie to uviedol jej šéf Jens Stoltenberg. Členovia aliancie majú podľa neho na dianie v severovýchodnej Sýrii rôzne názory, zhodujú sa však na tom, že je tam potrebné zaistiť výrazné zníženie úrovne násilia.

„V tejto súvislosti vítam návrh nemeckej ministerky obrany na vytvorenie bezpečného pásma (v severnej Sýrii),“ vyhlásil Stoltenberg. Z pohľadu NATO je podľa neho dôležité ochrániť „zisky“, ktoré boli dosiahnuté v boji proti tzv. Islamskému štátu (IS).

Postoj Aliancie k Afganistanu sa podľa Stoltenberga nemení, lebo spojenci sú aj naďalej odhodlaní poskytovať výcvik a finančnú podporu afganským ozbrojeným silám, aby boli schopné zaistiť bezpečnosť v krajine.

Členské krajiny sa okrem toho dohodli aj na aktualizácii základných požiadaviek pre civilné telekomunikácie vrátane 5G sietí. Medzi tieto požiadavky patrí potreba dôkladného posúdenia súvisiacich rizík, čo zahŕňa identifikáciu počítačových hrozieb a vlastníckych vzťahov.

„Je to dôležité, pretože telekomunikácie novej generácie ovplyvnia všetky aspekty našej spoločnosti. Od dopravy, cez zdravotníctvo až po vzdelávanie. A rovnako aj naše vojenské operácie,“ skonštatoval šéf Aliancie.

Spojenci na schôdzke v Bruseli opäť potvrdili snahy o rovnomernejšie zdieľanie finančnej záťaže. Stoltenberg ocenil, že už piaty rok po sebe výdavky európskych členov NATO a Kanady na obranu rastú a že do konca roku 2020 by mal kumulatívny úhrn týchto nákladov dosiahnuť sumu 100 miliárd dolárov. Potvrdil tiež, že otázka rozpočtov na obranu bude jednou z hlavných tém decembrového summitu NATO v Londýne.
USA posilnia vojenskú prítomnosť v Sýrii, aby ochránili ropné polia pred IS

Ministerstvo obrany Spojených štátov plánuje posilniť prítomnosť americkej armády v severovýchodnej časti Sýrii, aby mohla ochrániť miestne ropné polia pred hrozbou opätovného obsadenia bojovníkmi teroristickej organizácie Islamský štát (IS) v prípade, že by došlo k jej oživeniu. Tlačová agentúra AFP to uviedla s odvolaním sa na štvrtkové vyjadrenie nemenovaného predstaviteľa tohto rezortu.

Pre Spojené štáty a ich partnerov bolo podľa neho „jedným z najvýznamnejších úspechov v boji proti IS získanie kontroly nad ropnými poľami vo východnej Sýrii“, ktoré bývali pre IS „rozhodujúcim zdrojom príjmu“.

„Spojené štáty sú odhodlané v koordinácii s partnerskými Sýrskymi demokratickými silami (SDF) posilniť svoje postavenie v severovýchodnej Sýrii dodatočnými vojenskými aktívami, aby zamedzili tomu, že tieto ropné polia opäť padnú do rúk IS alebo iných destabilizujúcich aktérov,“ dodal.

Americký prezident Donald Trump minulý týždeň oznámil, že Spojené štáty stiahnu všetkých svojich vojakov zo severovýchodnej Sýrie, kde slúžili ako „nárazník“ medzi SDF pod vedením Kurdov, sýrskymi vládnymi silami a tureckou armádou. V stredu však vyhlásil, že malá časť amerických vojakov zostane v tejto oblasti, aby chránili ropné polia.
Rusko vyslalo do Sýrie 300 vojenských policajtov z Čečenska

Rusko vyslalo do Sýrie približne 300 ďalších príslušníkov vojenskej polície z Čečenska, aby plnili špeciálne úlohy v 30 kilometrov širokom páse sýrskeho územia pozdĺž hranice s Tureckom. Oznámilo to v piatok ruské ministerstvo obrany, ktorého vyhlásenie citovala tlačová agentúra TASS.

„Približne 300 vojenských policajtov z ozbrojených síl Ruskej federácie, ktorí slúžili v Čečenskej republike, pricestovali do Sýrskej arabskej republiky, aby vykonávali špeciálne úlohy,“ uviedlo ministerstvo s tým, že ich presun sa uskutočnil letecky zo Severného Osetska.

Rusko a Turecko dosiahli v utorok dohodu o spoločnej kontrole nad severovýchodnou Sýriou po zastavení tureckej ofenzívy proti Kurdom, ktorú Ankara spustila 9. októbra.

Dohoda umožňuje Turecku zachovať si kontrolu nad oblasťou, ktorú obsadilo pri ofenzíve, pričom ruskí a sýrski vojaci budú kontrolovať zvyšok turecko-sýrskej hranice. Kurdom dáva 150 hodín, so začiatkom od stredajšieho poludnia, na stiahnutie svojich ozbrojených síl 30 kilometrov od spomínanej hranice./agentury/

X X X

Čína chce vymeniť nákup potravín z USA za zrušenie niektorých ciel

Najvyšší predstavitelia obchodu z americkej a čínskej strany budú v piatok rokovať o zvýšení nákupu amerických agroproduktov zo strany Číny, Peking však za to bude požadovať zrušenie niektorých plánovaných aj existujúcich amerických dovozných ciel. Uviedli to pre agentúru Reuters zdroje oboznámené so situáciou.

Americký obchodný splnomocnenec Robert Lighthizer, americký minister financií Steven Mnuchin a na druhej strane čínsky vicepremiér Liou Che sa v telefonickom rozhovore pokúsia zmierniť 16 mesiacov trvajúci obchodný spor. Ten zasiahol finančné trhy, narušil dodávateľské siete a spomaľuje tempo rastu svetovej ekonomiky.

„Obidve strany sa pokúsia o zhodu na texte takzvanej prvej fázy obchodnej dohody, ktorú oznámil americký prezident Donald Trump 11. októbra tak, aby bola pripravená na podpis na summite Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) v novembri v Čile,“ uviedli zdroje.

Trump zatiaľ ustúpil iba čiastočne, vďaka čomu sa 15. októbra nezvýšili dovozné clá na čínske produkty v hodnote 250 miliárd USD (224,66 miliardy eur) ročne. Urobil tak po prísľube Pekingu, že sa zvýši dovoz agroproduktov z USA do Číny, zlepší prístup na čínsky trh finančných služieb a zvýši ochrana duševného vlastníctva.

Peking však podľa dvoch zdrojov z USA plánuje požadovať, aby Washington zrušil aj svoje plány zaviesť od 15. decembra clá na tovary v hodnote 156 miliárd USD. Tie sa majú týkať mobilných telefónov, laptopov či hračiek. Minister financií Mnuchin minulý týždeň v tejto súvislosti povedal, že o týchto clách sa ešte nerozhodlo, dodal však, že „sa tieto veci budú riešiť“.

Čína však môže žiadať aj o zrušenie 15-percentných dovozných ciel, ktoré Američania zaviedli od 1. septembra na čínske tovary za 125 miliárd USD, dodal jeden zo zdrojov. Trump o týchto clách rozhodol po neúspešnom kole rokovaní, čo znamenalo, že USA začali uplatňovať sankčné clá takmer na celý čínsky dovoz do USA, ktorý ročne dosahuje okolo 550 miliárd USD.„Číňania chcú dostať clá späť na tovary v maximálnej hodnote 250 miliárd USD,“ dodal zdroj./agentury/

X X X

Šéf štátneho fondu tvrdí, že ho zaskočilo, ako sa delili peniaze za jeho chrbtom

Dva roky trvalo, kým sa štátny úrad očistil od pôsobenia kšéftárov s grantmi. Dnes je úrad "pionierom", ktorý ukazuje, ako by sa malo zverejňovať prideľovanie dotácií. Bývalý šéfredaktor denníka Új Szó Norbert Molnár od roku 2017 šéfuje štátnemu Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý rozdeľuje dotácie. Hneď pri prvom rozdávaní grantov čelil fond škandálu z rodinkárstva a prospechárstva. O dotáciách v komisii rozhodovali súrodenci Ladislav a Marta Richterovci, ktorí zároveň žiadali o peniaze pre im blízke mimovládky.

Uspel tiež Richterov syn, ktorému rovnako odklepli dotáciu. Po dvoch rokoch je fond v novom zložení a chce sa očistiť.

„Priznávam, že vtedy som urobil chybu,“ hovorí Norbert MOLNÁR v rozhovore pre Aktuality.sk.

V rozhovore sa dočítate:

• ako je možné, že si brat a sestra rozdeľovali granty,
• ako sa dohadovali „kšeftári s dotáciami“, komu pridelia peniaze,
• ako sa rozdávali dotácie v pred dvomi rokmi na Úrade vlády,
• prečo je dnes fond „pionierom“ v transparentnom rozdeľovaní dotácií.

Ako je možné, že si dotácie pre kultúru menšín dohadzovali brat, sestra a ušlo sa aj synovi, prípadne o grantoch pre mimovládky rozhodovali ľudia, ktorí v nich v minulosti pôsobili?

Na Slovensku máme trinásť menšín, z toho rómska a maďarská menšina sú najväčšie. Náš úrad existuje od augusta 2017. Zo zákona sme mali päť mesiacov na to, aby sme úrad vybudovali. Prvého augusta som nastúpil do úradu, dostal som zmluvu, ale nemali sme ani samostatné IČO. A sedemnásteho augusta sme museli mať zverejnenú výzvu na registráciu mimovládnych organizácií. Prvý polrok to bola skutočne kovbojka a naraz sa robilo všetko.

Navyše za tri mesiace už museli byť vytvorené odborné rady, ktoré hodnotia projekty. Tie vznikali tak, že troch členov si volia samostatné mimovládne organizácie. Preto Rómovia aj Maďari majú vo fonde tri odborné rady, ostatné menšiny po jednej rade.Mimovládne organizácie, ktoré zastupujú menšiny, si zvolili do odbornej rady troch členov, dvoch som menoval sám. Preto sme boli v októbri radi, že sme to stihli podľa zákona.

Ako sa teda mohlo stať, že príbuzní si delili dotácie?

Priznávam, že vtedy som urobil chybu, keď som menoval do rady Martu Richterovú. Chcel som urobiť gesto, keďže do konkurzu na riaditeľa fondu kandidovala proti mne. Preto som jej dal na výber, do ktorej rady chce ísť a ona si vybrala tú, kde bol zvolený aj jej brat. To som vtedy netušil.

Dostali ste od ľudí v hodnotiacich komisiách sľub alebo čestné prehlásenie, že nebudú na dotáciách profitovať?

Áno, hneď na začiatku mi to povedali aj Richterovci. No hneď po prvom zasadnutí sme cítili, že tam nebude všetko v poriadku. Fond bol vytvorený pre to, aby si menšiny samosprávne určovali, čo potrebuje ich kultúra a kam chcú, aby podpora smerovala. Sme iba administratívnou pomocou, aby menšiny mali kultúrnu samosprávu. Každá menšina si zvyká, ako s ňou narábať. Niektoré s tým problém nemajú, iné sa to musia učiť.

Ktoré menšiny to zvládli bez problémov a ktoré nie?

Napríklad slovenskí Maďari, Chorváti, Rusíni, židovská komunita to zvládli bez chýb, rómska komunita sa to musela postupne učiť. Veľmi záležalo aj na ľuďoch, ktorých si mimovládky zvolili do odborných rád vo fonde.
Predtým, než tieto rady zasadli, museli nám nahlásiť konflikt záujmov a nemohli rozhodovať o sebe blízkych projektoch. Vtedy išli von a nemohli sa zúčastniť hodnotenia.Tento model funguje, keď je prostredie dostatočne inteligentné. Napríklad, v Nórsku si takto rozhodujú o grantoch pre svoje kultúry.

Kedy ste si všimli, že to nejde podľa nórskeho modelu?

Pri hodnoteniach projektov napríklad u Chorvátov alebo Bulharov sme počuli, že konkrétny projekt by bolo dobré podporiť, lebo má dlhoročnú tradíciu, alebo má veľmi dobré meno v komunite, či výborné výsledky.

Pri jednej rómskej rade to však nebolo časté. Skôr sa opakovalo, že konkrétny projekt treba podporiť, ale bez odôvodnenia. Akoby tie rozhodovania boli automatizované. Potom prišli prvé ohlasy, že to nebude dobré. Bohužiaľ, vtedy bol zákon nastavený tak, že som nemohol odvolať žiadneho člena odbornej rady. Ani tých, ktorých som sám vymenoval.
Potom, ako ste vydali článok, sme začali tlačiť na členov rady, aby sami odstúpili. Potom malo aj zmysel prehodnotiť všetky rómske projekty. Zároveň sme značne znížili sumy pre projekty, ktoré boli “problematické”.
Chcem zdôrazniť, že komisie ešte v pôvodnom, problematickom zložení napokon nerozhodli ani o jednom cente, lebo ich rozhodnutia boli zrušené.

Čo sa dialo vo fonde, keď ste zistili, ako si tam prihrávajú dotácie?

Zrušili sme všetky rozhodnutia o grantoch pre rómsku národnostnú menšinu a znovu sa prehodnotili. Vedeli sme však, že bez zmeny ľudí v komisiách to nebude mať zmysel.

Nakoniec sme presvedčili mojich nominantov, aby odstúpili verejne. Zároveň sme značne znížili sumy pre projekty, ktoré boli „problematické“.

Sťažovali sa Vám „kšeftári s dotáciami“, prečo ste im stopli granty?

Nie, pravdupovediac, každý bol ticho, iba začali chodiť rôzne anonýmne listy.

Uvedomovali si, že urobili chybu?

Myslím si, že áno, ale neviem hovoriť za iných.

Od septembra je vo fonde nové zloženie hodnotiacich radách, kde „kšeftári“ nie sú. Čo sa zmenilo?

Po dvoch rokoch boli voľby a vymenili sa ľudia. Len štyria z pätnástich ostali na svojich miestach. Preto dúfam, že aj zástupcovia menšín si uvedomili, že potrebujú viac odborníkov ako lobistov.

Aktuality.sk opísali aj systém nastrčených mimovládok, ktoré podávajú projekty, ale v konečnom dôsledku z nich profituje len hŕstka ľudí. Prekvapilo vás to?

Predtým som sa so systémom dotácií príliš nestretával. To, čo som videl na Úrade vlády, kde sa rozhodovalo o grantoch pre kultúru menšín, než vznikol fond, bolo netransparentné.

Nevedelo sa, kto, prečo a ako sa dostal do pozície hodnotiť projekty žiadajúce o granty. Menšiny si nevyberali navzájom, čo potrebovali, o dotáciách rozhodovali úradníci. Preto sme chceli tento systém zmeniť, aby si národnostná menšina vybudovala vlastnú odbornú samosprávu. Iba v jednom prípade sme neakceptovali rozhodnutia menšín, kam pošlú dotácie. To bol práve prípad rómskej komunity.

Vedia samotné menšiny, akú kultúru by chceli a kam poslať peniaze?

Nedá sa to povedať jednoznačne. Ľudí, ktorí sa odborne zaoberajú menšinovou kultúrou, je málo. Každá menšina má pritom iné postavenie. Sú malé a veľké komunity, niektoré skupiny sú tvorivé, iné sa viac zaoberajú s konzervovaním svojej kultúry, čo je úplne legitímne. Pravidlá sú však pre všetkých jednotné.

Napríklad, Maďarov je na Slovensku cez 456-tisíc, Srbov je 700. Niektoré menšiny chcú modernú menšinovú kultúru a sú skupiny s dôrazom na tradície. Pri moderných aktivitách hovoríme o filmoch, o televízii, o divadle. Pri tradičných zas o folklórnych festivaloch, ľudových tancoch, prezentácii krojov.

Má zmysel, aby menšiny sami rozhodovali o grantoch, keď je tam riziko, že potom sa skúšajú pretlačiť projekty na obohatenie sa?

Myslím si, že áno. Keď som nastúpil do funkcie, myslel som si, že vybudovať kultúrnu samosprávu v menšinách potrvá štyri roky.

Dnes to vidím na ďalších šesť rokov. Aby sa nastavil fungujúci systém, ale aj rozmýšľanie samotných zástupcov menšín pri rozdeľovaní dotácií.

Samotné menšiny musia vedieť, čo potrebujú, aby sa mohli zachovať a vyvíjať. A zároveň to napomôže aj k depolitizácii systému prerozdeľovania dotácií pre menšinovú kultúru.

Ako jediný štátny úrad ste začali zverejňovať detailne hodnotenia projektov pri rozdeľovaní grantov. Neľutujete to dnes?
Nie, lebo to pomohlo ku očiste. Keby sme nezverejňovali tieto informácie, nič by sa nezmenilo. Myslím si, že podobný systém by mal byť vo viacerých inštitúciách, kde sa rozhoduje o dotáciách. Aby ľudia, ktorí majú hodnotiť žiadosti o granty, vedeli, že sú pod verejnou kontrolou a nemôžu si rozhodovať len tak.

Keď sa dnes povie slovo dotácia alebo grant, zväčša sa to vníma ako súčasť korumpovania. Je otvorená kontrola spôsob, aby sa prideľovanie peňazí od štátu na projekty vnímalo pozitívne?

So zverejňovaním hodnotenia projektov, ktoré žiadajú o granty sme niečo ako pionieri. Neviem o žiadnej inej štátnej inštitúcii, ktorá by to robila tiež. Priznávam sa, že nepoznám všetky dotačné schémy štátu.

Ak sa však nechceme pozerať na prideľovanie dotácií ako na krádež alebo dohadzovanie si kšeftov, je potrebné zverejňovať čo najviac informácií o rozhodovaní pri projektoch. Aj hodnotiteľ sa inak správa, keď vie, že je sledovaný verejnosťou, ako keď rozhoduje anonymne, aktuality.sk

X X X

Bugár priznal, že na Maldivách bol aj údajný oligarcha Mostu Czucz

Predseda vládnej strany Most-Híd sa počas dovolenky stretol s trestne stíhaným Marianom Kočnerom.
Béla Bugár v čase vládnej krízy, po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, odletel s manželkou na exotickú dovolenku. Predseda strany Most-Híd vtedy vysvetľoval, že išlo o dlhodobo plánovaný výlet, aby mohol s manželkou osláviť výročie svadby.

Neskôr sa ukázalo, že v čase Bugárovej dovolenky sa na Maldivách objavil aj trestne stíhaný Marian Kočner a vo štvrtý deň Bugárovej dovolenky sa s ním stretol v reštaurácii. „Náhoda je blbec,“ povedal najskôr Bugár portálu Topky.sk a vyhlásil, že sa s Kočnerom len pozdravil.

Z uniknutej komunikácie cez Threemu vyplynulo, že Kočner sa stretnutím s Bugárom pochválil aj pred Alenou Zsuzsovou, s ktorou je obžalovaný z objednávky vraždy Kuciaka. Po prevalení tejto informácie Bugár priznal, že sa s Kočnerom aj krátko rozprával, keď si k nemu na raňajkách prisadol. Kočner sa ho vraj len opýtal, čo je nové na Slovensku a on mu odpovedal, že sa bude musieť vrátiť z dovolenky zrejme skôr.

Kočner cez Threemu poslal Zsuzsovej aj fotku jednej vily na Maldivách a pridal k nej ďalšiu zaujímavú vetu. „V tejto je Štefan Czucz. On to platí,“ tvrdil v správe Kočner.

Štefan Czucz je podnikateľ zo Šamorína, býva v Bugárovom susedstve. V zákulísi je považovaný za šedú eminenciu politickej strany Mosta-Híd. Bugár teraz priznal, že aj Czucz bol v čase jeho dovolenky na Maldivách.

„Bol tam aj Štefan Czucz,“ spýtal sa Bugára moderátor rádia Expres Braňo Závodský.

„Aj on tam bol, samozrejme, “ odpovedal Bugár.

„Bol vedľa vás vo vile - býval?,“ pýtal sa ho ďalej moderátor relácie Naživo.

„Áno,“ potvrdil Bugár.

„Platil aj vašu dovolenku tento človek?“

„Pán redaktor, ja za to nemôžem, že nečítate... neviete čítať s porozumením,“ nahneval sa Bugár.

Predtým v relácii viackrát zdôraznil, že na dovolenke bol v čase jarných práznin, takže lietadlo bolo plné Slovákov. Štefan Czucz nezdvihol telefón a zatiaľ neodpísal na zaslanú správu ohľadom dovolenky s Bugárom.

Aktuality.sk sa Bugára pýtali na to, či trávil dovolenku s Czuczom už v apríli. Hovorkyňa Mosta Klára Debnár vtedy priamo neodpovedala. „Pán Bugár bol na súkromnej dovolenke pri príležitosti okrúhleho výročia svadby so svojou manželkou,“ odpísala na zaslané otázky.

Kto je Štefan Czucz

Štefan Czucz je sused Bélu Bugára zo Šamorína. Czuczovi blízky podnikateľ Ján Genčík požičal aj 400-tisíc strane Most-híd a polmiliónovú pôžičku firme Parcus Bélu Bugára, ktorá vlastní kaštieľ v Rohovciach v čase, keď sa Genčík stal spoluakcionárom firmy.

Czucz je napojený na viacerých funkcionárov Protimonopolného úradu. V minulosti bol favoritom vlády na šéfa Úradu pre verejné obstarávanie ďalší človek blízky Czuczovi Od firmy REBOD SK napojenej na Czucza pravdepodobne pochádzala aj státisícová odmena Gábora Gála v čase, keď bol poslancom parlamentu, aktuality.sk

X X X

Kotlebovec Uhrík môže v europarlamente čeliť disciplinárnemu konaniu

Milan Uhrík môže čeliť disciplinárnemu konaniu za poznámky o belgickej poslankyni.

Slovenský europoslanec Milan Uhrík (ĽS NS) môže v Európskom parlamente (EP) čeliť disciplinárnemu konaniu pre status na sociálnej sieti. Práve v ňom zosmiešnil poslankyňu Petru De Sutterovú pre jej transrodové správanie sa.
Uhrík v správe z 18. októbra upozornil na prehnitosť bruselských inštitúcií, pričom uviedol, že poslankyňa De Sutterová je 56-ročný belgický chlap, transvestita. „A teraz si predstavte, že toto čudo rozhoduje aj o budúcnosti Slovenska, európskych rodín, európskej civilizácie a kultúry,“ uviedol poslanec.

Belgičanka o statuse vie

De Sutterová – podľa informácií TASR – už bola o tomto statuse informovaná. Belgičanka je členkou politickej frakcie Zelených, za ktorú získala predsednícke kreslo Výboru EP pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov (IMCO).

TASR oslovila poslanca Uhríka, aby sa ku kauze vyjadril. „Disciplinárneho konania sa nebojím, napísal som len pravdu – že je to 56-ročný belgický chlap,“ uviedol, pričom dodal, že na objektívnom fakte, že biologicky nie je ženou, to nič nemení.

Priznal, že najhoršie slovíčko, ktoré v statuse použil je „čudo“, po anglicky queer, zo skratky LGBTIQ+, ktorú táto komunita používa. Dodal, že nazvať niekoho čudákom nemôže byť podkladom na disciplinárne stíhanie poslanca EP, pričom ani samotné disciplinárne konania by ho neumlčali.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) upozornila, že spolu s inými poslancami zvažuje podať oznámenie šéfovi EP Davidovi Sassolimu, aby začal konať prostredníctvom disciplinárneho výboru. S De Sutterovou sa stretáva vo Výbore pre zamestnanosť (EMPL). Spresnila, že transrodová europoslankyňa, ktorá je bývalou uznávanou profesorkou gynekológie na Univerzite v Gente, neprišla do EP riešiť zmenu svojho pohlavia, ale zaoberá sa otázkami verejného zdravia, klimatických zmien a ochranou spotrebiteľov.

Myslí si, že keď v Európskom parlamente nemá (europoslanec) žiadnu agendu a keď mu nedovolia pracovať ani na jednom legislatívnom návrhu, vtedy sedí v kancelárii a rieši pohlavia kolegov a kolegýň. Zároveň zdôraznila, že sa s belgickou poslankyňou stretla na rokovaniach a vždy dokázala zaujať svojou perfektnou angličtinou, konštruktívnymi nápadmi a názormi napríklad o prepojení systémov sociálneho zabezpečenia.

Ivan Štefanec (KDH) potvrdil, že možnosť disciplinárneho konania bude koordinovať s ďalšími slovenskými poslancami. „Kritika pána Uhríka nebola vedená vo vecnej rovine a netýkala sa práce či politických postojov. Ide o osobný útok na človeka. Uhrík je predstaviteľom strany, ktorej členovia by mali byť tí poslední, kto na podobné veci poukazujú,“ povedal Štefanec.

Monika Beňová (Smer-SD) je kvestorkou a teda súčasťou vedenia EP. Podľa jej slov extrémisti si vždy namiesto práce hľadajú na kom by sa mohli bezdôvodne vyvyšovať. „De Sutterová, ktorú si Uhrík vybral za svoj terč, je okrem iného profesorkou v oblasti reprodukčnej medicíny a bola rovnako ako ostatní poslanci EP legitímne zvolená v májových voľbách. Spochybňovanie kohokoľvek len na základe rodovej identity, považujem za prejav absolútnej úbohosti,“ uviedla Beňová.

Dodala, že uvedený status je dôkazom, že europoslanec za Kotlebovu extrémistickú stranu si namiesto toho, aby sa v EP snažil presadiť aspoň niečo z toho, čo svojim voličom nasľuboval, radšej zaoberá výzorom iných ľudí, aktuality.sk

X X X

Ivana Gottová prezradila, kde bude miesto posledného odpočinku jej manžela

12. októbra sa rodina, priatelia aj verejnosť v Prahe posledný raz rozlúčili so zosnulým Karlom Gottom, o mieste jeho posledného odpočinku sa však doposiaľ iba špekulovalo. V piatok zverejnila Ivana Gottová na oficiálnej stránke speváka informáciu, že miestom jeho posledného odpočinku bude cintorín na pražských Malvazinkách. Ako uvádza Gottová, jej manžel si prial odpočívať na mieste, kde prežil veľkú časť svojho života.

„Rada by som vám oznámila, že na prianie môjho manžela bude miestom jeho odpočinku cintorín na pražských Malvazinkách. Prial si odpočívať tam, kde prežil veľkú časť svojho života, kde to mal rád a kde sa cítil doma. Verím, že vy, ktorí ste ho mali radi, si cestu k nemu vždy nájdete. Keď to bude aktuálne, oznámim vám konkrétne miesto,“ oznámila Ivana Gottová. Zároveň poďakovala všetkým priaznivcom zosnulého speváka za vyjadrenia sústrasti, ktoré v uplynulých dňoch obdržala a naďalej dostáva.

Počas poslednej rozlúčky, ktorá sa konala 12. októbra v Chráme sv. Víta, sa so zosnulým spevákom lúčili Ivana Gottová spolu s dcérami Charlottkou a Nellkou, ako aj spevákove staršie dcéry, Dominika a Lucie. Rovnako aj desiatky pozvaných hostí z oblasti umenia, športu či politiky. Okrem iných Jiří Bartoška, Eva Pilarová, Bolek Polívka, Marika Gombitová, Miro Žbirka, Dagmar Havlová, Zlata Adamovská, Ivana Chýlková, Jan Kraus a mnohí ďalší.
11. októbra sa na verejnej rozlúčke so zosnulým spevákom Karlom Gottom, ktorá sa konala v pražskom paláci Žofín, zúčastnilo 49 000 ľudí./agentury/