iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Advokátka Mišíková:Trnku už nikdy obhajovať nebudem

Bývalá elitná prokurátorka, dnes advokátka vydala v týchto dňoch knihu o prípadoch, na ktorých pracovala. Po odchode z prokuratúry zastupovala v disciplinárnom konaní bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, čo by už nikdy neurobila. Eva Mišíková sa v rozhovore pre Aktuality.sk vyjadrila aj k aktuálnemu dianiu okolo prokuratúry a justície po tom, ako sa prevalilo, že viacerí ľudia z týchto kruhov komunikovali s trestne stíhaným Marianom Kočnerom.

V týchto dňoch vydávate knižku, o čom je?

Je to niečo z môjho osobného života. Ako som vyrastala, spomienky na rodinu, ako som si vybrala štúdium práva, čo ma k tomu viedlo, čo ma motivovalo, či som k tomu bola nejakým spôsobom motivovaná z domu.
No a následne moje rozhodnutie pôsobiť predovšetkým v oblasti justície a predovšetkým v oblasti trestného práva.
Vypočujte si bývalú elitnú prokurátorku Mišíkovú v podcaste Aktuality Nahlas:

Ktoré známe prípady v knihe rozoberáte?

Z tých najznámejších prípadov ide o trestnú vec Mikuláša Černák a spol. Pre nás sa začala kauzou vraždy Poliaka Grzegorza Szymaneka (v prvom rozsudku boli Černák a spol. spod tejto vraždy oslobodení – pozn. red.).

Ja som si najprv naštudovala oslobodzujúci rozsudok a následne sme dávali mimoriadny opravný prostriedok. Hovorím aj o tom, za akých okolností došlo k vytvoreniu špeciálneho tímu na vyšetrovanie Černáka, s ktorým som potom ruka v ruke pracovala. Druhá taká veľmi závažná vec, ktorú v knihe rozoberám, bola kauza kyselinári – tá sa vymykala z bežného rámca organizovanej kriminality. Myslím si, že na nej bola vynikajúco odvedená práca tímu, ktorý prípad objasňoval.

To bol pre mňa naozaj jeden obrovský šok, že sa za takú krátku dobu na území Slovenskej republiky objavila trestná vec, v ktorej likvidovali obete trestných činov rozpúšťaním v kyseline. Ďalšia vec, ktorá ma šokovala a o ktorej sa v knihe zmieňujem, je trestná činnosť tzv. kukláčov, ktorí lúpežne prepadávali ľudí a nakoniec to viedlo až k vražde pána Kubašiaka. Ďalej je to trestná vec bytovej mafie, kde ľudí oberali o domy podvodným konaním, dokonca došlo aj k likvidácii niektorých osôb.

Pristavme sa pri Černákovi. Tam ste boli v tíme aj s Petrom Šufliarskym, s ktorým ste neskôr mali konflikt. Teraz sa objavili jeho správy,ktoré si písal s Marianom Kočnerom. Vnímali ste pána Šufliarskeho na začiatku rovnako ako dnes, alebo sa zmenil?

Pokiaľ ide o Šufliarskeho: keď prišiel, to bol úplne iný človek. On ma oslovil, že by rád prišiel na stáž. Odjakživa som mala zvyk, ktorý som si priniesla už z domu, že mladým ľuďom treba pomáhať a treba veriť, že bude dobre, keď získajú nové skúsenosti. V tom čase som bola zástupkyňou riaditeľa trestného odboru generálnej prokuratúry a musela som sa spýtať šefa, či máme voľné miesto. Zašla som za riaditeľom, a ten mi povedal, že „tu je vždy veľa roboty, nech príde.“

Peter Šufliarsky bol jeden skromný prokurátor, ktorý so mnou od samého začiatku spolupracoval. Popravde, ja už som v tom čase dávno pracovala s vyšetrovacím tímom na černákovských veciach a on sa najprv pri mne len tmolil. Jeho nikto nepoznal. Ani na Úrade boja proti organizovanej kriminalite, teda predchodcovi NAKA. To vám potvrdí každý z tých príslušníkov policajného zboru.

Nikto nevedel, kto to je. Prišiel z Banskej Bystrice, v živote nerobil kauzu Černák ani žiadnu organizovanú skupinu. Pretože sa javilo, že má záujem o prácu, tak sa nejakým spôsobom zapojil, dnes ani neviem. U mňa vtedy nevzbudzoval žiadne pochybnosti, ale čas ukázal, že mal.

Čiže, vy ste mu pomohli a potom sa vám to vypomstilo?

Nemôžem povedať, že sa mi to vypomstilo. Ja som bola v prvom rade sklamaná z človeka, o ktorom by som si nikdy nebola myslela, že bude postupovať tak, ako postupoval. Konkrétne v trestnej veci Karola Mella a v niektorých ďalších veciach. Ja som mu prestala dôverovať a tým sa naše cesty - aj pracovné - v podstate rozišli. On bol potom riaditeľom Odboru osobitného určenia, ale postrehla som, že sa mu nedá dôverovať.

Vy ste boli na Generálnej prokuratúre 36 rokov. Boli ste tam aj pod Dobroslavom Trnkom. Pamätáte si na časy, kedy na Generálnu prokuratúru chodil za Trnkom Kočner?

Ja vám naozaj čestne zodpoviem, nemám dôvod zavádzať. Ja som pána Trnku poznala ešte ako hlavného vojenského prokurátora, už vtedy sme v niektorých veciach spolupracovali. Či mi niekto uverí alebo nie, ja som Kočnera nikdy nestretla na pôde Generálnej prokuratúry.

On ma mal v zuboch za to, že som prijala kandidatúru na funkciu generálneho prokurátora deň predtým, ako bol deadline na odovzdanie. Pokiaľ som bola prokurátorkou, nikdy som s ním neprišla do styku. Prvýkrát naživo som pána Kočnera videla asi koncom roku 2017, keď som už ako advokátka zastupovala v trestnej veci Gábora Grendela, kde bol vtedy stíhaný aj Daniel Lipšic. Išlo o kauzu údajného úniku bankového tajomstva.

On (Kočner) bol oznamovateľom a bol vypočutý na NAKA v Nitre. To nie je tak dávno. Keď sme išli na ten výsluch a čakali sme na vyšetrovateľa, ktorý pre nás príde, vtedy som ho prvýkrát videla naživo, predtým som s ním nikdy neprišla do styku. Nikdy som nebola oslovená, aby som niekde prišla tak ako Šufliarsky. Snáď to nevyznie namyslene, ale myslím si, že Trnka mal predo mnou rešpekt. Mňa by nikdy nebol zavolal k takémuto niečomu.

Kočner bol známy tým, že písal rôznym prokurátorom, sudcom a politikom. Vás nikdy nekontaktoval?

Nikdy.

On totiž o vás hovorí aj v Threeme. Ja som si vypísal tú citáciu o tom, keď sa v kontexte toho, že Lucia Žitňanská odchádza z ministerstva spravodlivosti rozprávajú, že kto by ju mal nahradiť. Martin Glváč hovorí, že Mišíková je tiež zaujímavá a Kočner mu na to odpovedá, že Mišíková má viac rečí ako výsledkov. Čo na to hovoríte?

(smiech) Pre neho by asi boli pozitívne iba také výsledky práce, ktoré sú z jeho strany želateľné.

A čo hovoríte na to, že ste boli zaujímavá pre Martina Glváča?

Toto počujem prvýkrát a som šokovaná.

A poznáte sa s ním?

Nie. Ja som ho v živote okrem televízie nevidela.

Takže ani neviete, že oni o vás nejakým spôsobom rozmýšľali?

Absolútne, ani neviem odkiaľ. Nikdy som s nimi nebola. To s Glváčom ma úplne šokuje. Neviem si to vysvetliť.
Ešte jedna zmienka z aktuálnych uniknutých rozhovorov by sa vás mohla týkať. Zaznela v rozhovore, keď si Kočner Trnku nahrával a nadával mu za to, že údajne vydieral partnera Penty Jaroslava Haščáka. Trnkovi zazvoní telefón a hovorí: „Potreboval som dať preč Zuzu, daj tam Evu.“ Tušíte, o čom hovorí? Je to z roku 2014.

Rozmýšľam nad tými súvislosťami. Jeho manželka je Zuza. V roku 2014, keď polícia postúpila Glance House na disciplinárne prejednanie (možného priestupku D. Trnku - pozn. red.), tak dovtedy ho zastupovala jeho manželka, lebo ona bola advokátka.

Mňa oslovil vtedajší námestník Generálnej prokuratúry, že s disciplinárnou komisiou, ktorá Trnkov prípad riešila, manipulovali. Jeho žena už na to nemala nervy, ani tomu tak nerozumela. Vtedy Trnkovi povedali, že by som to mala zobrať ja, veď sme sto rokov spolu robili.

A poviem vám pravdu, keby som to na vlastné oči nevidela, že prípad odobral pôvodnej disciplinárnej komisii Šufliarsky, teda človek ktorý bol s Trnkom veľký kamarát aj v súkromí, tak by som to určite nebola zobrala.

Napokon nám vlastne dali súdy dvakrát za pravdu práve preto, že videli, ako sa kreovala disciplinárna komisia.
Musím poznamenať, že každý právnik má zabezpečiť potrebnú mieru spravodlivosti bez ohľadu na to, či ide svedka, podozrivého alebo obvineného.

Len doplním, že to bolo disciplinárne stíhanie Dobroslava Trnku, kde ste vy boli Trnkova advokátka.

A ja ešte dodám, že okrem tohto disciplinárneho konania ho už v žiadnom prípade zastupovať nebudem. Teda vo veciach, ktoré sa týkajú Kočnera. O tom ani nemôže byť reč. Principiálne.

Vy ste ho zastupovali v tomto disciplinárnom konaní a tvrdili ste, že bolo zmanipulované, ale že tam úlohu mal zohrať aj švagor Mariana Kočnera. Ako to bolo?

To som ja nikdy nepovedala. Je pravdou, že švagor Mariana Kočnera pracoval na Generálnej prokuratúre, ale ten nebol zodpovedný za to, že komu sa to pridelí. To je len zložka prokuratúry, na ktorej on pracoval, ktorá de facto dostane pokyn na to, ktorej komisii sa to má dať. On je v podstate len realizátor rozhodnutia niekoho iného. Ten jeho švagor nemal na rozhodovanie o komisii žiadny vplyv.

Ako poznáte Dobroslava Trnku? Vy ste s ním naozaj strávili veľkú časť kariéry. Aký to bol človek, keď ste ho spoznali v porovnaní s tým, čo vidíme teraz?

Rozhodne priepastný rozdiel. Ja som s ním primárne pracovala na kauzách organizovaného zločinu. Vzhľadom na miestne prepojenia vtedy prokuratúra prevzala tieto kauzy do vlastného dozoru. Dnes už by tomu možno ľudia ani neverili, ale Trnka ma rešpektoval. Celý ten čas, ktorý som robila tieto kauzy, mi pomáhal logisticky. Okrem toho inicioval stretnutia na najvyššej úrovni, či už to bolo s ministrom vnútra alebo s ďalšími vysokopostavenými policajnými funkcionármi, aby sme navzájom nemali zlé vzťahy.

Pokiaľ ide o agendu, ktorú som robila, nemôžem na neho povedať, že by mrazil nejaké ďalšie vyšetrovanie. A vôbec nemôžem povedať, že by niekedy za mnou prišiel, aby som s nejakou vecou niečo urobila alebo zasiahla do danej veci v prospech niekoho. Naozaj nemám dôvod klamať, prepadla by som sa od hanby.

Vedelo sa, že je s Kočnerom kamarát, čo netajil ani jeden ani druhý a že spolu varia. Nepovedali síce čo, ale povedali, že spolu varia. Bolo zrejmé, že boli v kamarátskom vzťahu. Ja by som bola asi ten posledný človek, ktorý by mal informácie o tom, čo dnes rezonuje v spoločnosti, či už to bolo v Threeme alebo hocikde.

Myslím si, že aj keď poprosil kolegov, aby ma oslovili na jeho zastupovanie, tak je to dôkaz, že ma považoval za osobnosť ktorá pôjde po právnej stránke do veci.

Ako ho vnímate teraz? Neviem, či ste videli jeho rozhovor pre televíziu Markíza u neho doma. On tam tak zahmlieval, tvrdil, že jeho hlas je zameniteľný a teda na tej nahrávke nemusí byť on. Ako to vnímate?

Viete, ako to vnímam? Že každý má právo brániť sa spôsobom, ktorý uzná za vhodný. Nie je to len otázka Trnku, je to otázka ďalších osôb, ktoré vystupujú v Threeme. Ja osobne si myslím, že je to ich zodpovednosť, ako sa vyrovnajú s ich obhajobným prednesom – nikoho som nikdy nevidela, nepoznala, nie, nie je to tak.

Ale to sa týka aj Moniky Jankovskej, proste všetkých, ktorí tam sú. Okrem Reného Vaneka, ktorý povedal, že si písal a priznal to a Bystríka Paloviča, ktorý niečo priznal, ale nie podstatu veci. Je to ich zodpovednosť a oni sa budú musieť vyrovnať s tým, čo si o takejto ich obhajobe verejnosť myslí. Až čas ukáže, ako to bolo. Podľa mňa sú presvedčení, že toto je najsprávnejší spôsob obhajoby.

Ale ako občan, ako človek, ktorý so spravodlivosťou dlhé roky robil, to celé mimoriadne odsudzujem, ak to teda bude úplne verifikované. Je to smutné, že ľudia takýmto spôsobom ovplyvňovali chod justície.

Je podľa vás v poriadku, že Dobroslav Trnka je stále prokurátor?

Už sa k tomu viacerí vyjadrili, že disciplinárne konanie je už premlčané. Pokiaľ ide o trestné konanie, to primárne nie je v rukách generálneho prokurátora alebo prokuratúry ako rezortu. Je to vecou polície, aby všetky tieto podklady, ktoré majú, čím skôr vyhodnotili z hľadiska zákonnosti nadobudnutých dôkazov, vypočuli týchto ľudí a rozhodli o ďalšom postupe. To je zodpovednosť predovšetkým špecializovaných zložiek Národnej kriminálnej agentúry a samozrejme prokurátorov, ktorí nad tým dohliadajú.

Nemal by sa on sám vzdať funkcie?

Je to na jeho úvahe. Keby som bola na jeho mieste, ja by som určite požiadala o prerušenie výkonu funkcie. To platí vo vzťahu ku všetkým. Aj keď sú všelijaké obhajobné reči s tými nahrávkami, tak to je všetko predčasné. Nevidím dôvod, prečo by neboli tieto dôkazy procesne použiteľné. Nevidím do toho, nemôžem to povedať so stopercentnou istotou. Ale predpokladám, že boli zaistené zákonným spôsobom.

Myslím si, že všetci do nohy, ktorí sa v tých komunikáciách objavili v zmysle, že zneužili svoju právomoc, ovplyvňovali alebo nebodaj súvisia s nejakou korupciou, by mali z rezortu okamžite odísť. Práve preto, aby to nevrhalo svetlo na všetkých tých ostatných, ktorí konajú podľa zákona.

Sú podľa vás Jaromír Čižnár a Dušan Kováčik muži na svojich miestach?

Poviem to otvorene, nie.

Prečo?

Pokiaľ ide o Kováčika, má sa viac venovať riadiacej činnosti. Neviem pochopiť, prečo má v dozore 61 vecí. Riadi jeden mimoriadne dôležitý špecializovaný úsek prokuratúry a nechápem, prečo si nechal 61 vecí. Veď ho tak aj volajú, že 61:0. Je všeobecne známe, že nepodal žiadnu obžalobu, aspoň do tohto dátumu, ak si to dobre pamätám.

Aj keď generálny prokurátor tvrdí, že nemá právomoc, istým spôsobom právomoc má. Mali sa pozrieť, aké veci si prideľuje, lebo je úplne neštandardné, aby si jeden riaditeľ Úradu špeciálnej prokuratúry týchto 61 vecí pridelil. On ich mal kontrolovať, mal zabezpečovať rozhodovanie o sťažnostiach. Ani po odbornej stránke si nemyslím, že by on bol tým človekom, ktorý by mal riadiť Úrad špeciálnej prokuratúry. To hovorím s plnou zodpovednosťou.

Pokiaľ ide o Čižnára, ja som s ním nikdy nejako extra nespolupracovala. Ja som krátko po jeho príchode zvážila celkovú situáciu v rezorte a povedala som: no, tuto určite nie. Prežila som osem alebo deväť generálnych prokurátorov a ďalej som to už považovala za neprijateľné. Poznala som osadenstvo, videla som, čo všetko tam prišlo. On sa síce obhajuje, že nezasahoval do vecí. Ale tie jeho vyjadrenia ohľadne vecí, ktoré mu Trnka ukazoval, hovoria za všetko. Myslím si, že to obsadenie vedenia Generálnej prokuratúry nie je na takej úrovni, ako by sa požadovalo pre jeden demokratický právny systém.

Teraz sa diskutuje o tom, či by mali odísť už teraz, lebo napríklad aj protesty Za slušné Slovensko dlhodobo žiadajú najmä hlavu Dušana Kováčika alebo, či by mali odísť až po voľbách a aby ich vlastne zvolil až nový parlament. Čo si o tom myslíte?

To sú také veci, že jedna je v rovine morálnej a zodpovednosti za tento balast, ktorý momentálne evidujeme. A nie len my, ale aj občania tohto štátu v rezorte prokuratúry. Druhá stránka veci je, že by mali nechať voľbu generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora až po nových voľbách.

Prečo?

Pretože si myslím, že by určite nebolo dobré, aby táto vládna garnitúra štyri mesiace pred voľbami zvolila nového generálneho prokurátora. Aby to nedopadlo obdobným spôsobom ako s Kováčikom.

Na tlačovke po prezentácii vašej knihy ste povedali, že ak sa na slovenských súdoch „vybavujú veci“, tak je to viac v občianskych ako v trestných prípadoch. Viete vysvetliť, čo to znamená, že vybavujú sa veci na súdoch?

Ľudia si mnohokrát myslia, že sa nemôžu domôcť svojej spravodlivosti. Nerozprávajme sa len o Bratislave, ale berme do úvahy menšie okresy, kde sa každý s každým pozná. Strata právneho vedomia potom ľudí vedie k tomu, že si hľadajú cestičky typu, kto koho pozná, lebo neveria, že vec bude spravodlivo posúdená.

Také je neraz povedomie ľudí. Vidím to aj v sporoch, keď niekoho zastupujem. Títo ľudia majú veľké obavy, či nie je proces ovplyvňovaný. A teraz k vašej otázke: civilné spory nie sú pod výrazným drobnohľadom médií ani verejnosti. Tie prebiehajú v tichosti, veľmi dlho a nikto do nich až tak nevidí, ako je tomu v trestnom konaní.

Čo to znamená? Keď sa napríklad ľudia chcú rozviesť, súdia sa o majetok, tak je tam väčšie riziko, že napríklad bude sudca podplatený?

Treba rozdeliť jednotlivé odvetvia práva. Rizikovejšie sú samozrejme obchodné spory a občianskoprávnej spory. Rodinné právo má troška iný režim. Pravidlá sú tam nastavené tak, že súdy postupujú vždy rovnakým spôsobom, keď napríklad posudzujú komu zveriť deti, či bude striedavá starostlivosť alebo nie. Rodinné právo by som dala troška bokom. Tam je problém s veľkou dĺžkou konania na súdoch, hoci záujem maloletých detí je primárny.
Ja som mala na mysli také kauzy, kde ide o majetok, obchodné spory a podobne.

Stretli ste sa s prípadom, kde boli podozrenia naozaj veľmi vysoké?

Teraz to naposledy boli zmenky (ide o kauzu obžalovaných M. Kočnera a P. Ruska - pozn. red.). Ja v mojej vlastnej praxi takú konkrétnu vec nemám. Ale klienti, ktorých zastupujeme, sa zmieňujú o tom, že takéto podozrenia majú. Ľudia sa to ale niekedy boja nahlasovať alebo nemajú dostatok dôkazov, ktoré by ich motivovali k tomu, aby podali trestné oznámenie, aktuality.sk

X X X

Praženková podala návrh na disciplinárne stíhanie sudcu bratislavského súdu

Predsedníčka Súdnej rady SR Lenka Praženková podala vo štvrtok návrh na začatie disciplinárneho stíhania voči sudcovi Okresného súdu (OS) Bratislava I. Navrhuje jeho odvolanie z funkcie a súčasne aj pozastavenie výkonu funkcie sudcu. TASR o tom informovala hovorkyňa Kancelárie Súdnej rady Veronika Müller.

Stanovisko nešpecifikuje meno konkrétneho sudcu, avšak koncom augusta zadržala Národná kriminálna agentúra telefón aj sudcovi OS Bratislava I Vladimírovi Sklenkovi. Praženková vidí závažný dôvod v osobnej integrite daného sudcu. Ten sa podľa nej mal možnosť vyjadriť k veci, ktorá závažným spôsobom narúša dôveryhodnosť justície.

„Nevykonal tak napriek tomu, že na to mal dostatok času, ako i príležitostí. Týmto porušil povinnosť sudcu spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktorými sú morálny štandard a integrita sudcu,“ tvrdí stanovisko Súdnej rady.
Koncom augusta polícia zaistila okrem iných mobilné telefóny sudcovi OS Bratislava I Vladimírovi Sklenkovi a jeho kolegyni Miriam Repákovej. Ďalšia sudkyňa Denisa Cviková je predmetom komunikácie obžalovaného Mariana Kočnera s bývalou štátnou tajomníčkou Monikou Jankovskou. Táto sudkyňa mala byť nápomocná v miliónovej kauze televíznych zmeniek, aktuality.sk

X X X

Peter Bárdy: Glváč pripomína Kočnerovu opičku

Vzťah Martina Glváča s Marianom Kočnerom nie je nič, čo by nás malo prekvapiť, nedajbože šokovať. To je holý fakt, ktorý mnohí vedeli a Glváč sa tváril, že je to v poriadku.

Marian Kočner mal svoje opičky. Nie jednu, ale celé stádo. Verne mu pomáhali. Niektoré za peniaze, iné zo strachu alebo len tak – kamarátsky.

Pretože mať dobré vzťahy s Kočnerom sa im páčilo alebo vyhovovalo, alebo to bolo lepšie, ako s ním mať zlé vzťahy.
„Kamaráti“ zo skládky

To je prípad aj Martina Glváča. Keď Pezinčania bojovali, aby im neďaleko centra nevyrástla skládka komunálneho odpadu, boli to Marian Kočner a Martin Glváč, kto investorom pomáhal, aby im tento zámer vyšiel.
Syn Jána Mana, investora plánovanej skládky, bol šéfom krajského stavebného úradu a nominantom Smeru. Ján Man mladší bol aj vlastníkom pozemku, na ktorom mala skládka vyrásť.

Marian Kočner v prípade zastupoval firmu, ktorá na jar 2008 vstúpila do práv vtedajšieho prevádzkovateľa ako nový žiadateľ o skládku – spoločnosť Westminster Brothers. Bola to schránková firma sídliaca v Delaware.
Po istom čase nastala zmena. Westminster Brothers tvrdia, že neboli prevádzkovateľmi, a Kočner sa vysmieval novinárom, že to oni z nich urobili prevádzkovateľa. Lož. Mnoho lží.

Kočner mal už vtedy nadštandardné vzťahy s ľuďmi z generálnej prokuratúry. Len pripomeňme, že generálnym prokurátorom bol v tom čase Dobroslav Trnka. Kočnerov kamarát. Spomínali sme Jána Mana mladšieho, šéfa krajského stavebného úradu, ktorý dal firme jeho otca stavebné povolenie na výstavbu skládky.

Mladého Mana mal presadiť šéf bratislavskej krajskej organizácie Smeru Martin Glváč. Glváč bol v tom čase štátnym tajomníkom ministerstva výstavby. A pochádza z Pezinka, takže tam mal výborné kontakty. Nahlas sa hovorilo, že Kočner s Glváčom pomáhajú Manovcom, aby vznikla skládka. Nakoniec sa im to nepodarilo.

Čierna voda ich spája

Známy je aj vzťah Martina Glváča s Igorom Rattajom z J&T. Cesty Glváča s Rattajom sa stretli pri kauze Čierna voda z roku 2008, ktorej začiatok spadá ešte do rokov 2003-2004.

Firma LM-Real, ktorá bola blízka Martinovi Glváčovi, sa dostala k lukratívnym pozemkom na Čiernej vode pri Bratislave.
Od reštituentov kúpili pozemky za 1,4 milióna korún, hoci ich trhová hodnota bola 500 miliónov korún (16,6 milióna eur). Je to teda podozrenie, že reštituenti boli uvedení do omylu alebo ich oklamali či podviedli.

Postupne firmu previedli na cyperskú spoločnosť, ktorej konateľkou bola Ľubica Skusilová, manželka Igora Rattaja.
No a Threema z 2. decembra 2017 ukazuje, že Kočner si mal s Glváčom dohadovať biznis na Čiernej vode.

„Ahoj, si tu?“ píše Kočner Glváčovi.

„Ano idem na tripartitu,“ odpisuje Martin Glváč.

„Je reálny záujemca o 20.000 m2 pozemok na Čiernej Vode. Valašík to mal s ostatnými prejednať. Klient už 2 týždne čaká na odpoveď. Vieš o tom???“ dodáva Kočner.

„Nie. asi ani nemusim. Valasik je dobry respondent,“ odpovedá Glváč. Milan Valašík je riaditeľom firmy Regionálne cesty Bratislava, v ktorej je akcionárom Rattajova RCBT.

Kočnera zaujíma, s kým môže riešiť ten pozemok:

„S Milanom V. alebo Ratajom. Mozem aj ja ked chces,“ reaguje Glváč, ktorý by však oficiálne s pozemkom nemal mať nič spoločné. Ten predsa patril cyperskej firme.

Na konci konverzácie píše Glváč, že Kočner môže vec riešiť s Rattajom.

No a potom tu máme nedávno zverejnené správy Igorom Matovičom, ktoré si mali vymeniť Kočner s Glváčom.
Stovky správ ukazujú, že Kočner mal pred Glváčom rešpekt, ale v podstate ho používal ako svoju opičku. Keď potreboval niečo vybaviť, napísal Martinovi a ten Majkovi – ako ho dôverne oslovil – zniesol modré z neba.

Za zmienku stojí, že Kočner v komunikácii s Glváčom spomína aj Hrnčiara. O vzťahu Hrnčiara s Glváčom sa rovnako dobre vie. Sú to typickí predstavitelia tzv. biznisového politického krídla.

Už sa môže len tváriť

Tak si to zrekapitulujme. Pri kauze pezinskej skládky to skutočne ukazuje, že Kočner aj Glváč mohli pomáhať investorovi Manovi, aby ju postavil. V kauze Čierna voda je, zdá sa, Glváč ten, kto by mal niesť zodpovednosť a Kočner ho reálne považoval za šéfa celého tohto projektu.

Mimochodom, je veľmi pravdepodobné, že v Čiernej vode mohli Kočner s Glváčom na seba naraziť ako konkurenti, ale neskôr sa ich vzťahy mohli napraviť, o čom svedčí aj komunikácia cez Viber.

A ešte tu máme Donovaly, ktoré oboch pánov rovnako spájali. Bývalý apartmán Martina Glváča sa nachádzal len pár metrov pred Športhotelom, ktorý vlastní Kočner.

Ozaj pripomeňme si, ako sa o vzťahu s Kočnerom vyjadril Glváč v októbri 2018: „...Naposledy som Mariána Kočnera videl a rozprával sa s ním ešte dávnejšie... Predtým som ho stretával predovšetkým na spoločenských akciách, prípadne na Donovaloch.“

Naozaj to vyzerá, že Kočner mal svoje stádo opičiek, na ktoré sa spoliehal, keď niečo potreboval, chcel, plánoval. Že do stáda patril aj Glváč, nie je prekvapujúce. Prekvapujúpce nie je ani to, žo to vrcholový politik Smeru popiera.
Veď sa pamätáme, ako reagoval, keď sa verejnosť dozvedela, ako si pod prezývkou Maznák písal so Zsuzsovou. A keď niekto nemá ani len toľko slušnosti, aby sa ticho stiahol do ústrania, budú ho tam musieť poslať voliči, aktuality.sk

X X X

Ľubomír Jaško: Zradený Danko bude menej škodiť

Dankove prehry nebolia a nebudú trápiť nikoho, len jeho.

Košom kvôli hlúpostiam

Ministerstvo cestovného ruchu? Rekreačné poukazy pre všetkých, ktoré namiesto Danka zaplatia aj malí zamestnávatelia?

Hoci sa Andrej Danko vo fejsbúkovom statuse zastrájal, že SNS robí ľudí šťastnými, zostáva dúfať, že väčšina bude šťastných aj bez jeho pochabých výmyslov. Dankova vzbura vyvolaná odmietnutím jeho legislatívnych úletov je len naoko. Musel sa na verejných vystúpeniach celkom premáhať, aby to vyzeralo ako naozaj.

Dostať košom za nápad nového ministerstva pár mesiacov pred voľbami nie je žiadne prekvapenie. Kto bude to ministerstvo v novej povolebnej zostave chrániť, obhajovať jeho existenciu a živiť?

Alebo hádam nová vláda dovolí, aby sa na ňom zašívali desiatky eseneskárov, ktorí budú akože podporovať penzióny v Tatrách a pozývať zo sveta turistov, ktorí by bez návštevy Slovenska mohli zomrieť v smútku?

Danko svoju urazenosť predstieral, aby znovu zaujal verejnosť a bez veľkej námahy (vlastne len neúspechom) dosiahol, že sa bude o ňom hovoriť.

Hryzenie pre dobro rozpočtu

Ak by chcel skutočný konflikt, pri ktorom sa bude iskriť, mohol otvoriť Glváča a všetkých možných Kočnerových kamarátov, ktorí sa pohybujú v koalícii (a vo vedení parlamentu). To by bola jazda!

Nie, Dankovi – priateľovi všeľudského porozumenia a zjednotenia – vadí, že premiér si vie predstaviť spoluexistovať s Kiskom.

Takto je to iba príznak agónie zlepenca, v ktorom sa na poslednú chvíľu Béla Bugár hrá na hlas zdravého rozumu a ekonomickej príčetnosti. Pellegriny (tak si ho vymysleli v SNS) je však v konečnom dôsledku pre Danka vážnejšia hrozba ako politický predstaviteľ maďarskej menšiny.

Úloha postrážiť štátne peniaze v čase predvolebného bláznovstva bude čoraz ťažšia. Ešte zostávajú iné nápady, pri ktorých by roztržka medzi vládnymi stranami v konečnom dôsledku Slovensku pomohla. Vzájomné hryzenie v tomto prípade šetrí spoločné peniaze, aktuality.sk

X X X

Kam uložiť peniaze? 7 možností, ako zhodnotiť vaše financie

Experti ľuďom odporúčajú, aby nenechávali väčšinu svojich peňazí na bežných bankových účtoch, kde strácajú na svojej hodnote. Peniaze na účtoch v bankách v posledných rokoch svojim majiteľom takmer vôbec nezarábajú. Vďaka rastúcej inflácii dokonca strácajú na hodnote.

Vzhľadom na politiku Európskej centrálnej banky sa situácia bude ešte zhoršovať. Niektoré banky v Európe už ohlásili zavedenie negatívnych úrokových sadzieb. To znamená, že financie uložené na bežných účtoch budú ešte viac prerábať.
Redakcia Aktuality.sk prináša 7 možností, ako zhodnotiť nasporené finančné prostriedky mimo bánk.
1. Investovanie na akciových trhoch

Každý, kto chce, aby mu inflácia nepožierala jeho nasporené financie, by mal investovať do akcií. Analytici sa zhodujú, že časť úspor by mali ľudia nasmerovať práve na tieto finančné trhy.

„Cez držanie akcií reprezentujúcich celý trh sa človek má možnosť podieľať na ziskoch firiem, ktoré sú zodpovedné za rast ekonomiky. Dnes môže byť každý, kto má internet a vie si usporiť mesačne pár desiatok eur aj kapitalistom. Akcie v dlhodobom horizonte dosahujú násobné vyšší reálny výnos než nehnuteľnosti,“ vysvetľuje analytik inštitútu INESS Juraj Karpiš.

Drobní investori majú v súčasnosti dve možnosti, ako vložiť peniaze do akcií. Prvom možnosťou sú podielové fondy. Tie sú však celkom drahé na poplatkoch. Oveľa lacnejšou alternatívou je investícia do takzvaných ETF fondov.
Tie sú obľúbené hlavne pre nízke poplatky za správu. Investori nemusia platiť drahých portfólio manažérov, keďže ETF fondy iba pasívne kopírujú vybraný burzový index, či skupinu akcií alebo dlhopisov firiem.

„Dokonca viaceré štúdie ukazujú, že mnoho manažérov nedokáže správne časovať trh a dosahujú horšie výsledky, ako pri pasívnom prístupe. Jednou z podstatných výhod ETF fondov je, že po jednom roku klient neplatí z výnosov daň, čo je veľká konkurenčná výhoda práve tohto nástroja,“ dodáva Martin Švidroň z portál Finančná Hitparáda.

Pri takomto type zhodnocovania musia ľudia počítať aj s istým rizikom. Ceny akcií môžu v krátkom časovom horizonte kolísať, a preto sa môžu ocitnúť aj v mínuse. Podstatné však je, že hodnota akcií v dlhodobom horizonte (10 a viac rokov) rastie.

2. Nákup podnikových a korporátnych dlhopisov

Okrem akcií Martin Švidroň z portál Finančná Hitparáda odporúča podnikové alebo korporátne dlhopisy. V tomto prípade ide o trochu rizikovejší spôsob investovania. Výhodou je, že klient dopredu vie časový interval investície a aj výnos investície.

„Výnos môže byť dokonca vyplácaný ešte pred splatnosťou dlhopisu. Treba si však dať pozor na firmu alebo spoločnosť, ktorej touto formou požičiavate. Určite si treba dobre overiť históriu emitenta dlhopisu. Ideálne je, ak pôsobí vo viacerých oblastiach ekonomiky, má dobré meno na trhu, je to veľký hráč a má veľa zamestnancov,“ dodáva Švidroň.

Podľa generálneho riaditeľa Partners Investments Maroša Ovčarika niektoré dlhopisy sú príliš rizikové a neponúkajú výnos zodpovedajúci podstúpenému riziku. Inými slovami, riziko nie je zaplatené. Navyše porovnanie a výber nie je jednoduché. Väčšina dlhopisov totiž nemá rating, ani žiaden iný jednoduchý parameter, ktorý by pomohol pri rozhodovaní.

3. Investície do nehnuteľností

Ďalšou alternatívou, ako zhodnotiť peniaze sú nehnuteľnosti. „Nehnuteľnosti sú dobrou doplnkovou investíciou, no z dlhodobého hľadiska tiež ponúkajú výnos na úrovni inflácie,“ hovorí analytik spoločnosti Finax Ján Jursa.
Odborníci na reality radia v tomto prípade zvoli vhodnú lokalitu a prikláňajú sa skôr k novostavbám. Hoci aj ceny nehnuteľností zaznamenali v nedávnej histórii svoje veľké pády, z dlhodobého hľadiska rastú.

4. Nákup pôdy

Nefinančnou investíciou, ktorá určite oživí portfólio každého investora, je nákup poľnohospodárskej pôdy. „Ide o dlhodobú konzervatívnu a z hľadiska času celkom bezpečnú investíciu, ktorá spolu so špekulatívnou a rizikovou finančnou investíciou vytvorí správny mix,“ tvrdí Martin Sklenář, analytik Saxo Bank.

Pri pôde by však ľudia nemali počítať s percentuálnym výnosom vo výške desiatok percent. „No hoci tento typ investície neprinesie vysoké zhodnotenie, investor má dlhodobo alokované finančné prostriedky,“ dodáva analytik.
Na záver Sklenář poukazuje na ešte jednu príležitosť v tejto oblasti, a to je les. Odporúča zamerať sa na príležitosť v prípade zalesňovania, nakoľko majiteľ môže dostať na to aj štátne dotácie.

5. Stávka na životné prostredie

Pokiaľ by niekto chcel spojiť zhodnocovanie svojich úspor aj so životným prostredím, analytik Saxo Bank Martin Sklenář ponúka možnosť investovanie do emisných kvót. „Existuje investičná banka, ktorá tento obchod sprostredkuje bežným investorom, nie len úzkej skupine finančných inštitúcii a korporácií, ktoré s emisnými kvótami obchodujú,“ vysvetľuje.

V auguste minulého roka sa povolenka na metrickú tonu emisií obchodovala za cenu okolo 17 eur. O rok neskôr už cena vzrástla na 29 eur. „Budúca cena bude iste determinovaná zvyšujúcimi sa požiadavkami na znižovanie emisií. Ide o vysoko špekulatívne obchody, ale s možným vysokým zhodnotením,“ dodáva Sklenář.

6. Vzdelanie a podnikanie

Často opomínaná investícia je vzdelávanie. Môže byť jedným z najlepších rozhodnutí v živote. Experti tvrdia, že nový svetový jazyk, získanie novej zručnosti alebo vedomosti môžu ľudí nasmerovať úplne iným smerom a môžu tak získať mnohonásobné zhodnotenie svojej investície. A to bez ohľadu na vek.

Podľa Karpiša podceňovanou alternatívou je aj vlastné podnikanie. Vďaka informačným technológiám, ktoré znížili transakčné náklady je dnes možné za relatívne málo peňazí, popri

zamestnaní skúšať rôzne podnikateľské plány, z ktorých časom nejaký môže aj vyjsť.

„Rizikom je stratený čas a investované prostriedky v prípade, že to nevyjde. Človek ich môže ale mentálne preklasifikovať ako náklady za celoživotné vzdelávanie. Dôležité je, aby na jeden podnikateľský plán neriskoval príliš veľa a mohol ich tak otestovať i niekoľko bez ohrozenia
úspor na dôchodok,“ dopĺňa Karpiš.

7. Ďalšie alternatívne investície

Možností, kde ľudia môžu zhodnotiť peniaze, je nespočetne veľa. Ekonómovia okrem iného spomínajú aj investície do umenia, vína, veteránov či známok.

„Môže to byť vhodná voľba v prípade, ak je klient odborník v danej oblasti, vyzná sa a vie ako rastie hodnota tohto aktíva z dlhodobého hľadiska. A ak mu okrem samotného finančného zhodnotenia prináša táto investícia aj radosť, odporúčam v rozumnej miere,“ dodáva Švidroň.

Podľa Ovčarika by sme nemali zabúdať ani na kryptomeny. Na trhu ich je obrovské množstvo a vybrať budúceho víťaza, teda menu, ktorá sa významnejšie presadí, aj v reálnom živote je zatiaľ otázka. Preto segment digitálnych peňazí stále vníma ako stávku a tomu by tiež prispôsobil aj výšku investície, aktuality.sk

X X X

Dago Daniš: Kiska dal opäť progresívcom košom

Sedem dní v skratke: 1. Kiska odmietol volebnú koalíciu s progresvcami a Beblavým. Nepotrebuje sa viazať. 2. „Vyšetrovací tím Kuciak“ bol rozpustený. Bleskovo a veľmi podozrivo. 3. Parlament má stále podpredsedu, ktorý slúžil Bašteránkovi a Kočnerovi. 4. Bugár dostal veľmi škaredo po hlave. Od Orbána.

1. Traja

Tri roky ho chystali. Aj tak ho nechytili.

Vábenie Kisku do spolku progresívcov a Beblavého vyšlo naprázdno. Kiska povedal strohé nie. Ešte začiatkom leta by sme takýto postoj Kisku mohli považovať za prekvapenie. Tri nové strany majú veľmi podobnú politickú ponuku. A delia sa o tých istých voličov.

Od leta sa však veľa zmenilo.

Osobné vzťahy medzi Kiskom a progresívcami boli vždy napäté. No v priebehu posledných mesiacov sú vyslovene zlé. Každý z nich hrá na seba – a na vlastných spojencov. Hoci o to až tak nejde. Dôvody rozhodnutia Kiskovej strany sú iné.
Kiska sa zjavne nechce viazať do komplikovanej volebnej trojkoalície, v ktorej by sa každý cítil ako líder. Radšej sa chce presadiť dominantný hráč, ku ktorému sa ostatní pridajú. Ako menší partneri.

Keďže koalícia PS-Spolu svižne padá a Za ľudí rastie, Kiska sa nemá kam ponáhľať. Progresívci obsadili priestor, ktorý sa rozšíril pre nové strany, tak trochu umelo. Bez silného lídra, bez atraktívnej programovej ponuky. Teraz, keď majú konkurenta, sa sily preskupujú. Presne podľa pôvodných zámerov Kiskovho tímu.

Ďalej: Za ľudí už nie je strana jedného muža. Kiska musí akceptovať postoje Remišovej a ďalších ľudí z vedenia strany. Jednou z požiadaviek Remišovej bolo to, že Kiska sa nebude tlačiť do spolku s progresívcami, kým to nebude nevyhnutné.

A nevyhnutné to nie je.

Napokon, Kiskova strana môže pristúpiť k aliancii s progresívcami a Beblavým kedykoľvek. Bez toho, aby sa s nimi musela deliť o miesta na nejakej spoločnej kandidátke. Je pravdepodobné, že skôr či neskôr aj tak skončia pri sebe. No nie podľa pravidiel, ktoré si narysovali Beblavý s Trubanom.

V konečnom dôsledku stále platí to, čo od roku 2017, keď progresívci tlačili prezidenta do spolupráce. A do záväzkov. Progresívci potrebovali a potrebujú Kisku. Lebo sú skôr nafúknutou bublinou ako reálnou silou s pevným zázemím voličov. Kiska ľudí z PS nepotrebuje. Otravujú ho.

A v istom zmysle nepotrebuje ani stranu, do ktorej bol povolaný ako líder. Aj tá ho možno otravuje. Lenže – už existuje. Naberá vlastnú gravitáciu a vlastné záujmy. Aj také, ktoré nezapadajú do schém a projekcií tých, čo na ňu roky čakali.

2. V polícii to smrdí

Vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky smeruje na súd. Je to skvelá správa. Obžalovaní sú vykonávatelia, organizátori aj objednávateľ.

Dobrý dojem z práce polície ale pokazilo jedno pochybné rozhodnutie – okamžité rozpustenie vyšetrovacieho tímu.
Koniec „tímu Kuciak“ by sa dal akceptovať, ak by bola vražda novinára v réžii Kočnera a Zsuzsovej izolovaný prípad. Lenže nie je. Naopak, potvrdilo sa, že Kočner pred vraždou aj po vražde úzko spolupracoval s podnikateľom Norbertom Bödörom. A s jeho ľuďmi vo vedení polície. Vyšetrovací tím Petra Juhása mal ďalej pracovať na odkrývaní pozadia vraždy. A na množstve ďalších káuz Kočnera, Zsuzsovej a ich siete v polícii, na prokuratúre, v parlamente...

Práve toto však mnohým prekážalo. Bödörovci, Haščák, Kaliňák, Počiatek, Glváč, Fico (Kočnerov sused). Všetci z nich mali strach z dokumentov a dôkazov, ktoré zozbieral Juhásov vyšetrovací tím. Po obžalobe Kočnera a Zsuszovej sa mali vyšetrovatelia zamerať práve na skúmanie Kočnerovych archívov.

Narazili však na vyššiu moc.

Jedným z neoficiálnych dôvodov, prečo sa tak rýchlo rozpustil vyšetrovací tím, boli úniky informácií z vyšetrovania. Zrejme cez advokátov poškodených, ktorí mali prístup k spisom.

Úniky informácií boli nezákonné. Vo väčšine prípadov však bolo ich zverejňovanie vo verejnom záujme.
Skúsme si predstaviť, že za celý rok a pol by vôbec nič zo zaistenej Kočnerovej komunikácie (a nahrávok) neuniklo. Vyzeralo by to asi takto: Jankovská by bola ďalej štátnou tajomníčkou za Smer. Prokurátor Trnka by čakal na Vianočné odmeny. Bödörovci by sa tvárili, že s Kočnerom nič nemali a rozširovali by svoj vplyv. Haščák by tvrdil, že spis Gorila je výmysel. A Gvláč by čakal, či bude trojka na kandidátke Smeru, alebo až štvorka...

Buďme radi, že Juhásov tím bol neoblomný a úspešný pri vyšetrovaní Kočnerovych zločinov. A dúfajme, že svoju prácu raz dokončí.

3. Súdruh Glváč

Jedna z obetí únikov informácií z Kočnerovej Threemy je podpredseda parlamentu a podnikateľ Martin Glváč. Vôbec to neprekvapuje. Glváč mal blízke vzťahy s Bašteránkom. Riešili spolu developerské projekty a stavby rodinných domov v Bratislave. Rovnako mal veľmi blízke vzťahy s Kočnerom (a Zsuzsovou). Zariaďoval pre neho stretnutia s funkcionármi štátnej správy. Aby mohol Kočner pretláčať do tajnej služby, Finančnej správy a iných úradov vlastných ľudí.

Glváč má tento typ „politiky“ v génoch. Vždy bol taký.

Začínal za Mečiarovho HZDS. Ako spoluvlastník Flašíkovej agentúry Donar či mečiarovského Rádia Koliba. Po voľbách 1998 spolu s Flašíkom a Kaliňákom zakladali Smer. Pred voľbami 2006 mal Smer vybrať od sponzorov na kampaň 250 miliónov korún. Flašík si však mal nechať 80 miliónov pre seba. Fico vtedy zakročil a vyrazil Flašíkových ľudí (vrátane Beňovej-Flašíkovej) z kandidátky. Medzi vyrazenými mal byť aj podnikateľ Gvláč.

No nebol. Zaručil sa za neho (a teraz sa nesmejte) podnikateľ Kaliňák. Fico Glváča ušetril.

Po kauzách Kaliňáka a po volebnom výprasku Smeru v župných voľbách 2017 Glváč opäť usúdil, že treba prezliecť monterky. Kaliňáka s Ficom hodil cez palubu a pridal sa k perspektívnejšej skupine Pellegriniho. Do tzv. V4 v Smere (Pellegrini, Kažimír, Glváč, Žiga). Popri tom sa – spolu s Bašternákom a Kočnerom – venoval biznisu s nehnuteľnosťami.
Jeho hru na „progresívne krídlo Smeru“ ukončili až úniky z jeho komunikácie so Zsuzsovou. A Kočnerom.

4. Bugár v praku

Bélovi Bugárovi sa stala zvláštna vec. Nehoráznym spôsobom s ním vypiekli jeho rivali zo Strany maďarskej komunity.
Z obchodného pozadia SMK už pred mesiacom unikli informácie, že volebná dohoda s Bugárovým Mostom nebude. SMK, naviazaná na Orbána a oligarchu Világiho, si založila dcérsku stranu (Spolupatričnosť). Aby mohla simulovať „veľké spájanie maďarských síl“.

Medzitým si však vystrelili z Bugára. Doslova. Natiahli ho do prísľubu spolupráce – návrhom na spoločnú volebnú kandidátku Most-SMK. No v skutočnosti ho natiahli do praku. A vystrelili do steny. Keď Most schválil návrh spoločnej maďarskej kandidátky, SMK vycúvala. S argumentom, že zaznamenali vznik novej maďarskej strany (ktorú sami založili).

SMK sa teda ide spájať, no nie s Mostom, ale s (akože) novou stranou. Bugárovi dáva na výber. Buď sa pridá. Ako tretí do počtu. Alebo pôjde do rizika, že „spojené maďarské strany“ ho vo voľbách predbehnú. A vyradia.
Bugár tento týždeň dopadol, povedané jeho slovníkom, ako egreš, aktuality.sk

X X X

V Hongkongu protestovali na podporu katalánskych separatistov

Niekoľko stoviek ľudí vyšlo vo štvrtok do ulíc Hongkongu, aby tak podporili separatistov v španielskom regióne Katalánsko, za čo ich nemenovaný čínsky predstaviteľ obvinil so spolčovania sa so zahraničnými hnutiami. Informovala o tom agentúra AP.

Organizátori podujatie označili za prejav solidarity s neraz násilnými protestmi Katalánsku, ktoré vyvolalo rozhodnutie španielskeho najvyššieho súdu poslať do väzenia deviatich z dvanástich katalánskych lídrov. Na štvrtkové protestné zhromaždenie na podporu katalánskych separatistov prišiel v Hongkongu len zlomok účastníkov série tamojších čoraz násilnejších protestov, ktoré sa v meste konali od začiatku júna aktuality.sk