iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Matovič zverejnil 900 správ Glváča s Kočnerom

Igor Matovič po utorkovom zverejnení 46 správ z komunikácie Martina Glváča s Marianom Kočnerom sprostredkoval ďalšie stovky správ, ktoré si mali títo dvaja ľudia vymeniť. Urobil tak po tom, čo Glváč nevypočul výzvu lídra OľaNO, aby do stredy poludnia odstúpil z pozície predsedu parlamentu.„Nejde o niečo, čo by nemali orgány činné v trestnom konaní,“ skonštatoval pred novinármi o správach.

Pozrite si, ako dnes Matovič čítal z komunikácie medzi Glváčom a Kočnerom:

Matovič už včera avizoval, že má k dispozícii 900 správ podpredsedu Smeru-SD a Kočnera z rokov 2014 až 2016. Tieto správy majú pritom podľa Matoviča dokazovať, že si dohovárajú schôdzky.

„V týchto správach sú dokumentované minimálne tri alebo štyri ich stretnutia. (...) Je tu X dôkazov, že sa stretávali a aktívne dohadovali" vyhlásil líder OĽaNO.

Kočnerov človek vo vedení SIS

Časť správ z 22. mája 2016 sa má týkať podľa Matoviča toho, že Glváč mal prezradiť Fedorovi Flašíkovi, ktorý v minulosti robil volebné kampane pre Smer-SD, informáciu, podľa ktorej si Kočner dosadil svojho človeka na post zástupcu SIS.

„Neviem, či má vôbec zmysel niečo riešiť, keďže dnes som sa dozvedel, že si povedal, že ja si dávam svojho človeka za zástupcu riaditeľa SIS. Kedysi si mne pi..val, že si nedávam pozor na jazyk. Takže, aby zbytočne nekolovali medzi nezainteresovanými ...., tak bude lepšie, keď si každý budeme šťať na vlastnom piesočku," mal Kočner písať Glváčovi.

„Vôbec nerozumiem, ale ok. A komu som to mal povedať. Myslíš, že to je na chválenie? To čo je zase za intrigu?," mal reagovať Glváč.

„Dnes to trepol Fedor. A on už vôbec nie je vhodný, aby sa pred ním čokoľvek rozprávalo. Do vysokej hry sa nehodí," mal pokračovať Kočner.

„A teba už naozaj je...?..." mal odpísať Glváč.

Tieto slová majú podľa šéfa OĽaNO dokazovať nielen Kočnerov vplyv na polícii, prokuratúre, v justícii, ale aj vo vedení SIS. „A vedel o tom priamo Martin Glváč," dodal Matovič.

Stretnutie v kancelárii Imreczeho?

Ďalším dôkazom, ktorý má podľa lídra opozičného hnutia dokazovať spoluprácu Glváča s Kočnerom, sú správy, podľa ktorých mal politik Smeru-SD organizovať stretnutie v kancelárii vtedajšieho šéfa Finančnej správe (FS) Františka Imreczeho. A to deň pred vymenovaním 1. viceprezidenta FS Dušana Páteka.

Dušan Pátek mal byť podľa Matoviča tým, ktorý zohral dôležitú úlohu v kauzách odsúdeného podnikateľa Ladislava Bašternáka.

„Ako riaditeľ Daňového úradu Bratislava odobril podvody, nadmerné odpočty. Legitimizoval tak podvody Ladislava Bašternáka," pripomenul líder OĽaNO.

Glváčove výhovorky

Glváč pritom tvrdil, že sa s Kočnerom nestretol od roku 2012. Podľa Matoviča v tom Glváč vedome klamal a má o tom dôkazy.

Podľa utorkových správ z aplikácie Viber mal Kočner vybavovať vopred pripravený rozhovor Glváča cez novinárku Martinu Lebiš Ruttkayovú v Plus 7 dní. „Máme komunikáciu 900 správ z rokov 2014 do 2017," avizoval Matovič.
Matovič v stredu dodal, že to nebol jediný prípad dohodnutého rozhovoru v prospech Glváča, aktuality.sk

X X X

Policajný prezident Lučanský reaguje na rozpustenie tímu Kuciak

Milan Lučanský tvrdí, že obavy môžu mať mafiáni, ktorí sa schovávali v štátnom sektore.
Vyjadrenie prezidenta Policajného zboru generála Milana Lučanského prinášame v plnom znení tak, ako dnes zverejnila polícia, medzititulky sú redakčné:

„Po obžalovaní osôb v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa skončila práca polície a teda aj vyšetrovacieho tímu. Prípad bude pokračovať na súde, polícia už nemá k dispozícii vyšetrovací spis. Preto som sa rozhodol vyšetrovací tím KUCIAK rozpustiť, a to aj na základe konzultácie s dozorovým prokurátorom.

Vyšetrovací tím KUCIAK bol zriadený na objasnenie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, nie na ďalšie trestné činy, ktoré z priebehu vyšetrovania vyplynuli. Na týchto trestných činoch ďalej pracujeme, pracujú na nich rovnakí vyšetrovatelia ako boli v tíme KUCIAK.

HMLA či vyšetrovanie nahrávky Trnka-Kočner

Ide napríklad o činnosť pracovnej skupiny HMLA či vyšetrovanie nahrávky Trnka-Kočner. Nebudem konkretizovať ich súčasné kroky, lebo ich prezradením by som mohol varovať tých, proti ktorým polícia podľa zákona zasiahne.
Napriek týmto skutočnostiam, ktoré ovládajú nielen advokáti, ale aj predstavitelia z politického života, ma v médiách zaskočili niektoré hysterické vyjadrenia, ktoré pomaly hovoria o tom, že týmto krokom marím vyšetrovanie iných trestných činov, ktoré vyplynuli z vyšetrovania vraždy.

Hystéria môže zachvátiť maximálne obžalovaných, ale aj ďalšie zatiaľ neobvinené osoby zo súkromnej i štátnej sféry.

Chcem pripomenúť, že pri nástupe do funkcie policajného prezidenta rovnaké, ale aj ďalšie osoby predpovedali, že som nastúpil s cieľom zmariť vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Tak ako im vtedy nevyšla ich predpoveď, rovnako to bude aj v aktuálnych prípadoch.

Čo sa týka vyšetrovacieho tímu KUCIAK, tak môžem povedať, že si za jeho prácou stojím, jeho členov považujem za profesionálov a verím, že súd nenájde dôvody, aby spis vrátil na spätné dokazovanie. Ak sa tak stane, nikto iný ako vedúci vyšetrovacieho tímu KUCIAK bude mať na starosti jeho doplnenie. Zo strany vedenia Policajného zboru môžem povedať, že ak bude na tieto úkony potrebovať napríklad analytikov alebo operatívcov, bude mu vyhovené.

Moderátor Braňo Závodský mi dnes pripomenul pôsobenie vyšetrovacieho tímu ČERNÁK, ktorého som bol súčasťou. Na porovnanie, tento tím bol tiež rozpustený po podaní návrhu na obžalobu. Ako jeho člen, zástupca vedúceho pre operatívu, som bol preradený na okresné riaditeľstvo PZ, rovnako ako aj šéf tímu. Napokon bola činnosť tohto tímu neskôr obnovená, už s iným personálnym zložením. V prípade tímu ČERNÁK išlo o sériu vrážd, pričom na aj základe jeho výpovedí sú kontinuálne otvárané nové prípady, ktoré sa týkajú jeho mafiánskej minulosti. V prípade tímu KUCIAK išlo o vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy.

Kapitolu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sme ako Policajný zbor uzavreli. Spravili sme preto všetko. A ideme ďalej, aktuality.sk

X X X

Mečiarov exposlanec Cabaj sa chce dostať do parlamentu na čele mikrostrany

Do Národnej rady sa chce dostať aj bývalý Mečiarov minister Štefan Harabin a o svojom návrate hovoril aj samotný expremiér. Vlna návratov kolegov Vladimíra Mečiara pokračuje. Neskúša to len jeho exminister spravodlivosti Štefan Harabin či bývalý minister financií Sergej Kozlík. Najnovšie by sa chcel budúci rok dostať do Národnej rady aj exposlanec HZDS Tibor Cabaj.

Od 14. októbra tohto roka je podpredsedom strany Slovenská liga, ktorá vznikla premenovaním mimoparlamentného subjektu Nový parlament. Vyplýva to z registra politických strán. Stranu vedie Jozef Behýl, ktorý v roku 2014 neúspešne kandidoval na prezidenta.

Futbal sa nedá hrať z lavičky

Cabaj bol dlhé roky poslancom Národnej rady za Mečiarovo HZDS. V roku 2009 sa stal na približne rok podpredsedom parlamentu.

Po rozpade HZDS sa pripojil k Novému parlamentu, ktorému podľa vlastných slov pomáha s časťou programu o zmene volebného systému.

Cabaj by chcel dosiahnuť, aby sa Slovensko rozdelilo na toľko obvodov, koľko sa bude voliť poslancov. Túto zmenu v minulosti sám v Národnej rade predkladal.

„Nemôžete z lavičky náhradníkov hrať futbal. Ak chceme niečo zmeniť, tak jedine cez parlament,“ hovorí o tom, či má ambície kandidovať do parlamentu.

Zároveň dodáva, že nič zatiaľ nie je uzavreté. „O všetkom ešte rozhodnú delegáti snemu do termínu, keď sa budú podávať kandidátky,“ hovorí bývalý Mečiarov poslanec.

Kandidátne listiny treba odovzdať najneskôr 29. novembra tohto roka. Parlamentné voľby sa pravdepodobne budú konať 29. februára 2020.

S Harabinom vraj žiadne rokovania o spojení nevedie. „Stretol som sa s ním naposledy pred poldruha rokom, keď ohlásil, že bude kandidovať na prezidenta,“ dodal Cabaj.

Harabin už zasahuje do predvolebného súboja. Nedávno sa postavil do čela strany Vlasť ako volebný líder. Do strany zatiaľ nevstúpil. Zároveň stále pôsobí ako sudca Najvyššieho súdu. Začiatkom tohto roka neúspešne kandidoval na prezidenta.

Jeho synovec Slavomír Harabin sa zas v májových eurovoľbách neúspešne uchádzal o post europoslanca. Do súperenia o europarlament ho nasadila strana Národná koalícia, ktorej podpredsedom je ďalší Mečiarov bývalý minister Sergej Kozlík.

Mečiarova podpora

A o svojom návrate sa v auguste s dávkou záhadna zmieňoval aj samotný Mečiar.
„Nehovorím, že ja sa vrátim, ale tá strana. Bude nová a bude zaujímavá aj programovo, ale hlavne bude iná ako ostatné strany. Chýba tu strana, ktorá by vedela povedať, že Slovensko je pre ňu na prvom mieste,“ povedal v rozhovore pre portál pluska.sk.

Zhruba mesiac pred rozhovorom sa Mečiar zúčastnil na stretnutí v bratislavskej mestskej časti Devín, kam prišli aj zástupcovia ĽSNS, Doma dobre, Slovenskej ľudovej strany Andreja Hlinku, Slovenskej národnej jednoty, Národnej koalície, Slovenského hnutia obrody, Práce slovenského národa a napokon aj vtedy ešte Nového parlamentu, ktorého súčasťou je aj Cabaj.

Zástupcovia strán, ktoré samy seba titulujú ako národné sily alebo pronárodné, debatovali o vytvorení jednotného postupu do parlamentu. K významnejšej dohode však nedospeli, aktuality.sk

X X X

Disciplinárny senát dočasne pozastavil Jankovskej výkon funkcie

Disciplinárny senát dočasne pozastavil v stredu sudkyni Krajského súdu v Bratislave Monike Jankovskej výkon funkcie.
Senát tak urobil po zverejnení údajnej komunikácie medzi Jankovskou a Marianom Kočnerom, na ktorého podal prokurátor obžalobu v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka.

TASR to potvrdila hovorkyňa Kancelárie Súdnej rady SR Veronika Müller.

Podnet na Jankovskú podal minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd). Dôvodom podania návrhu na disciplinárne konanie voči Jankovskej bolo porušenie povinnosti sudcu spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti, a to po celý čas trvania funkcie.

Jankovskej klamstvo o dovolenke

Konanie voči Jankovskej malo byť za to, že klamala, že počas dovolenky nebola u advokáta Radomíra Bžána v Chorvátsku. Bžán potvrdil, že tam bola a pobyt manželov Jankovských u advokáta potvrdzuje aj fotografia, ktorú zverejnil manžel bývalej štátnej tajomníčky.

„Minister spravodlivosti má za to, že predmetný disciplinárny návrh nie je v rozpore s prípadným trestným konaním. Prípadné trestné konanie by sa mohlo vzťahovať na iné skutky sudkyne,“ spresnil rezort spravodlivosti.

Jankovská bola ešte donedávna štátnou tajomníčkou na ministerstve spravodlivosti. Z funkcie odišla po tom, ako sa objavili informácie o jej kontaktoch s Marianom Kočnerom. Z údajnej komunikácie vyplýva, že mali ovplyvňovať sudcov, ktorí rozhodovali v kauzách zmeniek TV Markíza, kým boli iba civilným sporom.

Civilné konanie o zmenkách bolo prerušené po tom, ako boli Marian Kočner a Pavol Rusko obžalovaní z ich falšovania a marenia spravodlivosti. Jankovská však autenticitu tejto komunikácie odmieta, aktuality.sk

X X X

Hviezdny americký ekonóm: Slovensko prežije aj bez migrantov

V deň, keď hocijaký Číňan ráno vstane a ide do práce, profituje z toho aj Američan, hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk americký popularizátor ekonómie John Tamny. Americká vláda by sa podľa neho nemala starať do vecí, ako je prijímanie migrantov či bezplatná zdravotná starostlivosť.

Všetko by mala ponechať na slobodné rozhodovanie bežných ľudí.

Američan John TAMNY patrí v súčasnosti medzi najpopulárnejších ekonómov. Píše pre magazín Forbes, ale predovšetkým pre rešpektovaný ekonomický portál RealClearMarkets.

Vyšli mu už tri knihy, v ktorých popularizuje ekonómiu a píše o nej tak, aby jej rozumeli aj bežní ľudia.
Tá štvrtá mu vyjde v novembri, Tamny nám ju však dal k dispozícii už v predstihu.

V rozhovore s ním sa rozprávame aj o Slovensku a o tom, či má naša ekonomika šancu prežiť aj bez prijímania migrantov.
„Imigrácia je prekrásna vec, pretože je to znak toho, že ľudia sa chcú mať lepšie,“ hovorí Tamny.

„Ale nemyslím si, že by vaša klesajúca pôrodnosť bola zásadným problémom. Krajiny s najnižšou pôrodnosťou majú spravidla aj najvyšší ekonomický rast.“

V rozhovore sa dozviete

• prečo Tamny neverí ani republikánom ani demokratom,
• prečo si myslí, že Američania by mali prijímať neobmedzené množstvo migrantov,
• prečo by každý Američan nemal mať bezplatnú zdravotnú starostlivosť,
• či by sme sa mali tešiť z toho, že ekonomike Číny sa darí,
• či sa na nás rúti nová ekonomická kríza.

Vaša najnovšia kniha sa volá Obaja sa mýlia (They‘re Both Wrong). Očividne máte na mysli amerických demokratov a republikánov. V čom sa teda podľa vás najviac mýlia?

V prvom rade sa mýlia v tom, že chcú veci naprávať. Ja napríklad netuším, prečo mám tento supertelefón vo svojom vrecku. Ale mám ho. Pripomína nám to, že ak sa ponechá ľuďom sloboda, sú schopní robiť zázraky.
Nepotrebujeme legislatívu, aby sme dosiahli nejaké výsledky, nepotrebujeme ani tvorcov politík. Nechajme ľuďom slobodu.

Takže obaja sa mýlia, pretože chcú dosiahnuť výsledky prostredníctvom hlasovania. Namiesto toho by ich mali dosiahnuť tým, že vláda sa ničoho nebude chytať.

Ale ak chceme žiť v slobodnej spoločnosti, potrebujeme predsa nejaký politický systém. Súhlasíte?

Samozrejme.

Čo je teda choré na súčasnom politickom systéme v Spojených štátoch?

To, že vo federálnej vláde vo Washingtone D. C. je koncentrovaná prílišná moc. Nebolo to tak vždy. Viete, fascinujúce na našej pôvodnej americkej ústave je, že nelimitovala moje práva ako občana, ale limitovala práva federálnej vlády.
Pôvodná myšlienka bola taká, že federálna vláda bude mať len veľmi malý počet veľmi malých práv. Tak, aby si ľudia mohli vybrať nielen politických lídrov, ale aj rozsah ich moci. Kľúčová moc bola na pleciach lokálnych politikov či guvernérov. Federálna moc bola veľmi slabá.

Ale v moderných dejinách sme tento systém obrátili na hlavu. A presne preto sú dnes Spojené štáty také rozdelené. Washington D. C. dnes robí veci, ktoré nikdy nemal robiť.

Poviem vám jeden príklad, ktorý nespomínam v knihe, ale dobre ilustruje, ako by to podľa mňa malo fungovať. Volám to príklad Burger King.

Tento reťazec rýchleho občerstvenia sa nedávno rozhodol zaradiť do svojej ponuky vegetariánsky hamburger. Je to nový produkt, takže nikto nevie, či sa uchytí.

Ale Burger King namiesto toho, aby ho začal predávať vo všetkých 7200 reštauráciách, ktoré má v USA, ho testuje len v štátoch St. Louis a Missouri.

Burger King čaká, ako sa tento nový produkt uchytí na lokálnych trhoch a ak uspeje, pomaly ho bude nasadzovať aj v ďalších štátoch USA. A presne takto by mala fungovať aj politika. Najskôr by sa mali veci implementovať na lokálnej úrovni a až potom postupne na celoštátnej.

Ale nie vo všetkých prípadoch. Washington sa mýli v tom, že na každý problém hľadá celoštátne riešenie. Ale celoštátne riešenia už z definície nemôžu fungovať všade.

Mnoho ľudí v Európe či na Slovensku sa z diaľky pozerá na USA ako viac-menej jednoliatu krajinu. To však nie je presná realita. Ako by ste im vysvetlili, že niektoré veci môžu fungovať v Texase, ale nikdy by nefungovali trebárs v Missouri?

Viete, pôvodná myšlienka za vznikom 50 amerických štátov bola tá, že to bude 50 rozdielnych štátov. A každý z nich si vyberie vlastnú politiku, ktorú chce presadzovať. V moderných časoch sa to zmenilo.

Ohromne veľa vecí, ktorými sa musíme riadiť, k nám prichádza z Washingtonu D. C. Napríklad aj Obamacare z roku 2009. To bol príklad celonárodného riešenia niečoho, čo sa dalo vyriešiť aj na lokálnej úrovni.

Niektorí si mysleli, že Obamacare je zlá myšlienka. Niektorí zase, že to bol dobrý nápad. Ale tým, že Obamacare bola nanútená aj ľuďom žijúcim na miestach, kde ju nechceli, rozdelilo to celú spoločnosť.

Vo svojej knihe nepíšete len o Washingtone ale rozoberáte viaceré otázky od klimatickej zmeny cez minimálnu mzdu až po migráciu. Píšete, že migrácia je z definície skvelá vec. Prečo si to myslíte?

Myslím si, že imigrácia je prekrásna vec, pretože je to znak toho, že ľudia sa chcú mať lepšie.

Títo ľudia odchádzajú z horších do lepších krajín, pretože veria, že tam môžu maximalizovať svoje ekonomické možnosti. Myslím, že ľudia sú pôvodcami pokroku, sú motorom ekonomického rastu.

Takže migráciu milujem preto, lebo mi to umožňuje naživo vidieť, ako sa ľudia rozhodujú zlepšovať si vlastný život. História je v tomto veľmi jasná. Krajiny, ktoré priťahujú najviac ľudí, sú tie, kde je najväčšia prosperita.

Obálka knihy od Johna Tamnyho s názvom Obaja sa mýlia: Metodická príručka pre frustrovaných nezávislých amerických mysliteľov.

Ale to je len ekonomický pohľad. Keď som čítal vašu knihu, mal som dojem, že zanedbávate všetky ostatné možné nevýhody imigrácie. Mám na mysli možné hrozby sociálnych nepokojov, napätia či ďalšie možné problémy. Sme schopní kvantifikovať množstvo imigrantov, ktoré konkrétna krajina ešte zvládne absorbovať a aký počet je naopak už príliš veľký a môže spôsobiť viac nevýhod ako výhod?

Viete, Spojené štáty sú neuveriteľne rozľahlá krajina. Existuje jedna nedávna štúdia, ktorá vypočítala, že ak by sa každý ľudský tvor na tejto planéte presťahoval do Texasu, tento americký štát by z hľadiska hustoty obyvateľstva vyzeral ako San Francisco. Ale treba dodať aj druhú vec.

Američania nemôžu mať jedno aj druhé. Nemôžeme mať aj prosperitu a zároveň sa uzavrieť pred imigrantmi.
Ľudia z iných krajín sa tu objavia tak či tak. Otázka je, či na to chceme mať nejaký normálny proces a umožniť ľuďom legálne tu pracovať, alebo chceme, aby sem prúdili potajme a nelegálne.

Je to v ľudskej podstate, ľudské bytosti chcú odchádzať na miesta, kde je ekonomický rast. Takže nie je otázkou to, či sem prídu migranti, ale len to, ako sem prídu.

Keď sme tu v Európe v roku 2015 mali migračnú krízu a Nemecko prijalo milión migrantov, najmä u nás v strednej Európe sa debatovalo o tom, koľko imigrantov ešte ako Západ zvládneme a koľko by už bolo priveľa. Dá sa to nejako kvantifikovať?

Nemyslím si, že sa to dá kvantifikovať. A poviem vám prečo. Dvadsiate storočie bolo plné pokusov o centrálne plánovanie. Hovorili vám, že potrebujete toľkoto ocele či toľkoto chleba. Centrálne plánovanie sa skončilo katastrofou.
Motorom pokroku sú ľudia. A týka sa to aj imigrácie. Niečo mi hovorí, že do menej rozvinutých európskych krajín v roku 2015 neprichádzalo toľko migrantov. Ľudia skrátka chodia tam, kde sú najlepšie ekonomické príležitosti.
Je to v ľudskej podstate. Otázka je, či sa to budeme snažiť ponechať na trh, alebo toto rozhodovanie zveríme vláde.

Čo je dnes najväčším problémom diskusie okolo imigrantov v USA?

Myslím, že je to rozšírené presvedčenie, že imigranti k nám prichádzajú preto, aby získali sociálne dávky. Čo je na tom ale zaujímavé, a spomínam to aj v knihe, je, že v rokoch 2009 až 2014 viac Mexičanov opustilo Spojené štáty, ako do nich prišlo. To je veľmi nepríjemná pravda pre tých, ktorí hovoria, že títo ľudia k nám prichádzajú, aby dostali niečo zadarmo.
Nie, prichádzajú sem preto, aby sa pridali k rastúcej ekonomike. A keď ekonomika v USA nerastie, imigrácia klesá.
Ľuďom, ktorí si myslia, že priveľa imigrantov prúdiacich do USA je problémom, hovorím, že potom jediným riešením je vytvoriť prostredie, kde je menej ekonomickej slobody.

Možno to neviete, ale na Slovensku udeľujeme azyl ročne len niekoľkým desiatkam či maximálne stovkám imigrantov. A to v situácii, keď nám z dlhodobého hľadiska klesá pôrodnosť. Našej ekonomike sa teraz aj napriek tomu relatívne darí.

Myslíte si, že ekonomika krajiny, ktorá odmieta migrantov a má znižujúcu sa pôrodnosť, je vôbec udržateľná?

Myslím si, že áno. Nezabúdajme, že ľudia sú motorom ekonomického rastu. Ale na konci dňa je to hlavne o niekoľkých schopných jedincoch, ktorí sú autormi obrovského ekonomického pokroku.

Pomáha vám, samozrejme, aj fakt, že ste súčasťou Európy. Kým majú ľudia na Slovensku slobodu produkovať čo chcú, nie je podstatná veľkosť vašej populácie. Lebo Slováci budú naďalej obchodovať s inými ľuďmi v Európe či v Spojených štátoch.

Nemyslím si, že by vaša klesajúca pôrodnosť bola zásadným problémom. Faktom je, že krajiny s najnižšou pôrodnosťou majú najvyšší ekonomický rast. Netvrdím, že je medzi tým nutne nejaká súvislosť, aj keď v skutočnosti tam paradoxne je.
My ľudia žijúci v slobodných krajinách sme v súčasnosti neuveriteľne produktívni aj vďaka technológiám.

Veľa sa dnes hovorí o tom, že nás čaká nová ekonomická kríza. Vidíte aj vy nejaké znaky, že niečo podobné sa blíži?
Ak by som na to vedel presne odpovedať, pravdepodobne by som bol miliardár (smiech). Ale ak sa pýtate na veci, ktoré ma v tejto súvislosti trápia, tak je to debata o tom, že by sme mali prijímať clá voči Číne či Európskej únii.

Čokoľvek, čo obmedzuje schopnosť ľudí vymieňať si tovary a služby, spomaľuje ekonomickú aktivitu. Pretože výmena nám umožňuje špecializovať sa. V 30. rokoch sme to naplno videli. Nielenže clá poškodili ekonomiku, ale napokon to prispelo aj k hroznej vojne.

Druhá vec, ktorá ma desí, je dolár. Prezident Trump jednoznačne povedal, že si želá slabší dolár.
To je nebezpečné z hľadiska ekonomiky z viacerých dôvodov. Jeden z nich je, že dolár zostáva svetovou menou, na ktorú sú nepriamo naviazané viaceré iné meny vo svete. Slabá mena odrádza investorov a v konečnom dôsledku škodí ekonomickému rastu.

Ale ekonomické krízy nikdy nevznikajú vinou trhu, ale zásahmi voči trhu. Ako aj píšem v knihe, ak by Bushova vláda v roku 2008 nechala padnúť problémové banky a ak by všetko nechala na trh, nikdy by žiadna kríza nevznikla.
Takže vy nepatríte k tým ekonómom, ktorí tvrdia, že za krízu mohol v skutočnosti Bushov predchodca Bill Clinton a jeho projekt Fannie Maye a Freddy Mac, ktorý mal miliónom Američanov pomôcť získať lacnejšie bývanie.

Nie. Ale vidím, že ste skutočne čítali moju knihu (smiech). Republikáni aj demokrati sa všeobecne snažili zabezpečiť Američanom štátom dotované bývanie. George W. Bush dokonca tvrdi, že dostupné bývanie spôsobí, že teroristi sa nás budú viac báť.

Je až šialené, ako americkí politici dlho verili tomu, že dopyt po bývaní naštartuje ekonomiku. Lenže vlastníctvo domu zo mňa nerobí produktívnejšieho človeka. V skutočnosti je to presne naopak. Bývanie je len dôsledkom ekonomického rastu, nie jeho motorom.

V dávnejšom rozhovore pre jednu americkú televíziu ste povedali, že aj pre Američanov je dobré, keď je Čína ekonomicky úspešná. Že všetci na Západe z toho budeme profitovať. Ale nie je cena za to privysoká? Čo čínske porušovanie ľudských práv, nútené práce či dokonca pracujúce deti? Mali by sme byť štastní z toho, že takáto Čína je ekonomicky úspešná?

To je skvelá otázka. Moja odpoveď je však áno. V deň, keď hocijaký Číňan ráno vstane a ide do práce, profituje z toho aj Američan.

Ekonomický rast Číny bol pre Spojené štáty skvelý. Naraz tu máme viac ako miliardu ľudí, ktorí boli predtým ekonomicky zotročení a teraz môžu prispievať k rastu svetovej ekonomiky aj k svetovej spotrebe.

Je Čína dokonalá z hľadiska dodržiavania ľudských práv?

Samozrejme, že nie. Ale ak ideme robiť z ľudských práv podstatu toho, či budeme obchodovať s inými krajinami, veľmi rýchlo sa nám minie zoznam týchto štátov. Väčšina krajín nie je zďaleka taká slobodná ako my, či už ekonomicky, alebo individuálne.

Mám pocit, že to, že som Američan, je ako výhra v lotérii. Ale nemali by sme brániť firmám, aby obchodovali s krajinami, ktoré na tom nie sú tak dobre ako my. Firmy tu nie sú na to, aby urovnávali politické spory či tlačili na to, aby sa Číňania správali lepšie.

Takže vy si nemyslíte, že morálka je dôležitejšia ako prosperita?

To je výborná otázka. Myslím si, že prosperita podporuje morálku. Prosperita nám pomáha aj k empatii. Ťažko môžete byť empatický, keď hladujete. Prosperita v USA nám umožnila byť charititatívny a nemám na mysli len s ľuďmi žijúcimi u nás, ale po celom svete.

Ale čo ak je nejaká časť našej prosperity založená na mliónoch Číňanov pracujúcich v hrozných podmienkach či deťoch tráviacich čas v továrňach namiesto školy len preto, aby sme si niektoré veci mohli kupovať lacnejšie?

Viete, takto to zvyklo byť aj v Spojených štátoch. Tiež tu bola detská práca, pracovalo sa šesť dní v týždni od súmraku do úsvitu kdesi na farme.

Ale ako nám rástla ekonomika a zvyšovala sa nám prosperita, zvyšovala sa automatizácia práce, dostali sme sa k päťdňovému pracovnému týždňu a garantujem vám, že ešte za môjho života tu budeme mať štvor- či trojdňový pracovný týždeň.

Realitou dnes je, že Číňania nie sú takí bohatí ako my. Ešte v 70. rokoch bol ich priemerný ročný príjem 175 dolárov, čo bolo menej ako v subsaharskej Afrike. Takže nie je prekvapivé, že mnoho Číňanov je dnes stále chudobných. Ale nebude to tak navždy.

Aký je váš najobľúbenejší ekonomický mýtus?

To je skvelá otázka. Môj najobľúbenejší je ten, čo hovorí o tom, že ekonomický rast podporuje infláciu. Celý svoj ďalší život chcem venovať vyvracaniu tohto mýtu, ktorému aj dnes verí také obrovské množstvo ekonómov, aktuality.sk

X X X

Neonacisti zaútočili na budapeštianske komunitné centrum Auróra

Oslavy maďarského štátneho sviatku 63. výročia vypuknutia povstania proti diktatúre a sovietskej okupácii z roku 1956 narušilo približne 50 neonacistov, ktorí v Budapešti zaútočili na komunitné centrum Auróra.

Podľa internetového vydania ľavicového denníka Népszava skupina extrémnych pravičiarov oblečených v pulóvroch s nápisom Légió Hungária dlhší čas nerušene pochodovala ulicami hlavného mesta a smerovala na podujatie radikálnej strany Naša domovina.

Extrémisti sa pokúsili dostať do budovy komunitného centra Auróra, v ktorej sídli množstvo občianskych organizácií a v ktorej sa pred výtržníkmi zamklo niekoľko ľudí.

Neonacisti strhli z budovy dúhovú vlajku a na ulici ju zapálili, následne načmárali na steny Auróry neonacistické nápisy.
Prevádzkovatelia komunitného centra sa obrátili na políciu, ktorá na mieste incidentu okamžite zasiahla. Budapeštianska polícia neskôr zverejnila vyhlásenie, v ktorom oznámila, že začala vyšetrovanie pre podozrenie z výtržníctva, aktuality.sk

X X X

V kamióne v britskom Kente sa ukrývalo deväť migrantov

Deväť ľudí ukrytých v návese kamióna objavila v stredu polícia v grófstve Kent na juhovýchode Anglicka. Informovala o tom spravodajská stanica Sky News. Polícia našla deviatich migrantov po tom, ako boli jej jednotky upovedomené o tom, že v zadnej časti jedného z nákladných áut idúcich po diaľnici M20 sa nachádza niekoľko osôb.

Diaľnica M20 vedie z mesta Folkestone, kde sa začína aj eurotunel pod Lamanšským prielivom, a spája sa aj s rýchlostnou cestou A20 vedúcou do mesta Dover, kam prichádzajú trajekty z francúzskeho prístavného mesta Calais.
Ako uviedol hovorca polície v Kente, po tom, ako sa preverí zdravotný stav migrantov, budú odovzdaní imigračným úradom.

V priemyselnom parku Waterglade v meste Grays v susednom grófstve Essex bolo v stredu v kamióne nájdených 39 tiel. Vodiča kamióna, 25-ročného muža zo Severného Írska, zatkli pre podozrenie z vraždy, aktuality.sk

X X X

Glváč dáva trestné oznámenie na Matoviča. Nepriamo priznal komunikáciu s Kočnerom

Podpredseda parlamentu a krajský šéf Smeru-SD Martin Glváč podáva trestné oznámenie na lídra OĽaNO Igora Matoviča. Glváč tak reaguje na utorkovú tlačovú besedu Matoviča, na ktorej šéf opozičného hnutia zverejnil jeho údajnú komunikáciu s obžalovaným vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej - Marianom Kočnerom.
Matovič zároveň vyhlásil, že ak dnes podpredseda parlamentu neopustí svoje kreslo, zverejní aj ďalšie stovky správ, ktoré si mal s Kočnerom napísať.

Glváč dnes na sociálnej sieti vyzval príslušné orgány, aby v tejto veci urýchlene konali. Podľa neho totiž Matovič porušuje ústavou garantované práva, telekomunikačný zákon a dopúšťa sa trestného činu vydierania a hrubého nátlaku.
Zároveň však vysokopostavený funkcionár Smeru-SD nepriamo naznačil, že s Kočnerom reálne komunikoval.

„Každý kto dostane, a to aj náhodne súkromnú komunikáciu, porušuje zákon a nemôže ju zverejniť," napísal.
„Ak je pravdou, že disponuje mojou súkromnou komunikáciou s v tom čase nestíhaným a netrestaným M.K., ktorej predmetom by bola nejaká prípadná trestná činnosť je povinný odovzdať ju orgánom činným v trestnom konaní a nie ju zverejňovať," dodal Glváč.

Zároveň vyzval Matoviča, aby zverejnil svoj zdroj informácie. Tvrdí totiž, že ak ide o únik z vyšetrovacieho spisu, tak sa dopúšťa trestného činu marenia spravodlivosti, aktuality.sk

X X X

Remišová podáva podnet na finančnú políciu,aby preverila Jankovskej majetok

Nezaradená poslankyňa Národnej rady (NR) SR a predstaviteľka neparlamentnej strany Za ľudí Veronika Remišová podáva podnet na finančnú políciu, aby preverila majetok bývalej štátnej tajomníčky na ministerstve spravodlivosti a sudkyne Moniky Jankovskej. Remišová tak robí v súvislosti s kúpou a užívaním bytu Jankovskej.

Cena bytu mala byť podľa Remišovej minimálne 500 000 eur. „Byt je oficiálne napísaný na dvoch synov pani Jankovskej, byt kúpili v máji tohto roka, nie je zaťažený hypotékou,“ povedala Remišová na stredajšej tlačovej konferencii s tým, že Jankovskej synovia odmietajú vysvetliť, odkiaľ pochádzajú finančné prostriedky, za ktoré bol byt kúpený. Doplnila tiež, že Jankovská mala dostať aj vysoké odstupné.

Poslankyňa tiež pripomenula, že je povinnosťou štátu zhabať nelegálne nadobudnuté majetky. V septembri podala Remišová návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý nezískal podporu.

„Ak by platil tento zákon a Jankovská by nevedela preukázať, odkiaľ ona alebo jej synovia zobrali pol milióna eur na byt bez hypotéky, okamžite by bol byt zdanený 100-percentnou sadzbou a do štátneho rozpočtu by prišlo pol milióna eur,“ vyhlásila. Doplnila, že chce presadiť účinný zákon o preukazovaní pôvodu majetku.

Podozreniami voči Jankovskej by sa mala podľa predstaviteľky strany Za ľudí Márie Kolíkovej zaoberať Súdna rada SR. „Ak Jankovská nepreukáže značný majetkový prírastok legálnymi príjmami, dôsledkom by malo byť odvolanie z funkcie a predtým, samozrejme, dočasne pozastavenie výkonu funkcie sudcu,“ pripomenula.

Kolíková tiež skonštatovala, že súdna rada nevyužíva svoje kompetencie. Medializované informácie o sudcoch podľa nej hovoria nielen o podozreniach z trestnej činnosti, čiže z ovplyvňovania súdnych rozhodnutí a brania úplatkov, ale vždy aj o disciplinárnej zodpovednosti. Súdna rada musí podľa Kolíkovej sledovať, či má ktorýkoľvek sudca aj morálny kredit.
Sporný byt mal podľa zverejnenej údajnej komunikácie z aplikácie Threema Jankovskej zabezpečiť Marian Kočner. Oficiálne má byť napísaný na Jankovskej synov, zatiaľ čo ona má právo na doživotné užívanie, aktuality.sk