iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Johnson pošle Tuskovi list so žiadosťou o odklad brexitu

Britský premiér Boris Johnson v sobotu telefonicky odkázal predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi, že mu ešte v priebehu dňa pošle list so žiadosťou o odklad brexitu. Informovala o tom tlačová agentúra AFP s odvolaním sa na zdroj z prostredia Európskej únie. „Premiér potvrdil, že dnes pošle Tuskovi list. Tusk na základe toho začne konzultácie s lídrami EÚ o tom, ako reagovať. Môže to trvať niekoľko dní,“ uviedol pre AFP daný zdroj.

Britský parlament vyjadruje dohode o brexite iba predbežnú podporu

Zákonodarný zbor hlasoval o dodatku nezávislého poslanca Olivera Letwina k príslušnému vládnemu návrhu v úvodnej časti sobotňajšieho zasadnutia, ktoré sa koná mimoriadne v tento deň týždňa prvýkrát za posledné desaťročia. Podľa pôvodných očakávaní mali poslanci hlasovať priamo o dohode o odchode Británie z Európskej únie, ktorej revidovanú podobu vyrokoval premiér Boris Johnson s Bruselom v uplynulých dňoch.

Dolná snemovňa Letwinov dodatok schválila v tesnom pomere 322 ku 306 hlasom.

Na základe dodatku parlament vyjadruje dohode o brexite iba predbežnú podporu a definitívne ju nepodporí dovtedy, kým nebude schválená legislatíva o jej zapracovaní do britského práva. Znamená to, že poslanci už v sobotu o dohode nebudú ďalej hlasovať, hoci ide o posledný termín, stanovený dávnejšie schváleným zákonom. Ten Johnsonovi v takomto prípade prikazuje požiadať o ďalší odklad brexitu, doteraz naplánovaného na 31. októbra.

Samotný Johnson podľa Sky News vyhlásil, že vzhľadom na Letwinov dodatok rokovanie parlamentu stratilo význam, a trval na tom, že najlepšie pre Spojené kráľovstvo a celú Európu bude, ak dôjde k brexitu s dohodou 31. októbra. Dodal, že nebude s EÚ vyjednávať o odklade a neprinúti ho k tomu ani zákon.

„Budem naďalej robiť všetko v mojich silách, aby sme brexit dokončili k 31. októbru,“ vyhlásil Johnson. Letwinov dodatok bol zdôvodňovaný obavami, že po schválení dohody o brexite v stanovenej lehote by Johnson síce nemusel požiadať o odklad brexitu, ale parlament by nemusel do 31. októbra stihnúť schválenie „implementačného mechanizmu“. To by teoreticky viedlo k „bezdohodovému“ odchodu Británie z EÚ i napriek tomu, že dohoda bola odhlasovaná, vysvetľuje tlačová agentúra AFP.

Očakáva sa, že Johnson sa bude v súlade so svojím vyhlásením ďalej snažiť o včasné presadenie dohody v parlamente a že v pondelok predloží návrh spomínanej súvisiacej legislatívy. V prípade podania žiadosti o odklad brexitu a následnom presadení dohody i mechanizmu v parlamente do 31. októbra by mohol premiér túto žiadosť stiahnuť, pripomenula tlačová agentúra DPA.

Ak premiér Johnson odmietne napísať list so žiadosťou o odloženie brexitu, je pravdepodobné, že bude čeliť stíhaniu. Pokiaľ aj Johnson požiada o odklad, nie je záruka, že s tým ostatné krajiny EÚ budú súhlasiť. Po tom, ako dohodu o brexite zhodnotili lídri na tohtotýždňovom summite EÚ, o nej bude rokovať ešte aj Európsky parlament, ktorý má v tejto veci posledné slovo.

Eurokomisia žiada od Británie vysvetlenie, europarlament zatiaľ o brexitovej dohode nebude hlasovať

Európska komisia (EK) požiadala v sobotu vládu britského premiéra Borisa Johnsona, aby urýchlene vysvetlila, ako chce ďalej postupovať v prípravách na odchod Británie z Európskej únie po tom, ako v stanovenej lehote nedosiahla schválenie príslušnej dohody v parlamente. Reakciu Bruselu na výsledok sobotňajšieho mimoriadneho zasadnutia britských zákonodarcov priniesli tlačové agentúry AFP a DPA.

Komisia podľa vyjadrenia svojej hovorkyne Miny Andreevovej berie na vedomie rozhodnutie Dolnej snemovne britského parlamentu, ktorá schválila dodatok k revidovanej dohode o tzv. brexite na základe návrhu nezávislého poslanca Olivera Letwina.

Schválenie dodatku znamená, že parlament v sobotu vyjadril dohode iba predbežnú podporu a definitívne tak urobí až vtedy, keď bude prijatá súvisiaca legislatíva o jej zapracovaní do britského práva. Johnson by tak mal vzhľadom na nedodržanie zákonnej lehoty požiadať Brusel o ďalší odklad odchodu Británie z EÚ, ktorý je v súčasnosti naplánovaný na 31. októbra. Bezprostredne po schválení dodatku však premiér deklaroval, že o ďalšom odklade brexitu nebude vyjednávať.

„Je na vláde Spojeného kráľovstva, aby nás čo najskôr informovala o ďalších krokoch,“ napísala Andreevová na Twitteri.
Hovorca predsedu Európskej rady Donalda Tuska nechcel najnovší vývoj okolo brexitu komentovať, doplnila tlačová agentúra APA. Jeden z podpredsedov Európskeho parlamentu (EP), rakúsky europoslanec Othmar Karas, podľa nej v súvislosti s dianím v Londýne oznámil, že sa neuskutoční hlasovanie o brexitovej dohode v tomto orgáne EÚ, ktoré bolo naplánované na budúci týždeň.

Kancelária francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona uviedla v reakcii na hlasovanie britských poslancov, že ďalší odklad brexitu nie je v nikoho záujme. „Dohoda bola dojednaná. Je teraz na britskom parlamente, aby sa vyjadril, že ju prijíma alebo odmieta,“ konštatoval Elyzejský palác. Macron vyhlásil ešte vo štvrtok, keď Londýn a Brusel dosiahli revidovanú dohodu o brexite, že „si je pomerne istý“ jej schválením britskými poslancami.

Johnson: Ďalší odklad brexitu je nezmyselný, drahý a škodlivý

Johnson poslancom adresoval presvedčenie, že predstavitelia Európskej únie „majú veľmi malú chuť“ na ďalšie predĺženie termínu odchodu Británie z EÚ. Ďalší odklad je „nezmyselný, drahý a veľmi škodlivý pre dôveru verejnosti“, povedal Johnson na mimoriadnom zasadnutí parlamentu, ktoré sa cez víkend koná po prvý raz za 37 rokov.

„Teraz je čas pre Dolnú snemovňu, aby sa spojila a spojila aj ľudí,“ vyhlásil Johnson a dodal, že verí tomu, že ľudia doma dúfajú a očakávajú výsledok hlasovania. Johnson povedal, že jeho nová dohoda o brexite môže urovnať rozpory v britskej politike a zjednotiť bojujúce frakcie, napísala agentúra AP.

Na základe tejto dohody tak podľa neho Británia opäť prevezme kontrolu nad svojimi hranicami, rybárstvom a obchodom a zachová výsledky Veľkopiatkovej dohody z roku 1998, ktorá pomohla ukončiť násilie v Severnom Írsku.

Líder hlavnej britskej opozičnej Labouristickej strany Jeremy Corbyn dohodu vyrokovanú Johnsonom však podľa televíznej stanice Sky News označil za ešte horšiu, než bola predchádzajúca, ktorú vyrokovala bývalá premiérka Theresa Mayová.
Táto nová dohoda podľa neho spôsobí napríklad rušenie pracovných miest vo výrobe v celej Británii. „Absolútne rozumiem sklamaniu a únave v tejto krajine i v tejto snemovni – avšak jednoducho nemôžeme zahlasovať za dohodu, ktorá je ešte horšia než tá, ktorú (Dolná) snemovňa už trikrát odmietla,“ vyhlásil Corbyn.

Johnson na Corbynove slová reagoval, že poslanci by ich mali ignorovať a zahlasovať za „skvelú dohodu, ktorá posunie Britániu aj celú Európu vpred“.

Za druhé referendum o brexite demonštrujú v Londýne desaťtisíce ľudí

Desaťtisíce ľudí protestujúcich za vypísanie druhého referenda o tzv. brexite, sa v sobotu zúčastňujú na pochode v britskej metropole Londýn, zatiaľ čo v Dolnej snemovni parlamentu prebiehajú rokovania poslancov o novej dohode o vystúpení Británie z Európskej únie, na ktorej sa vo štvrtok dohodol premiér Boris Johnson s predstaviteľmi Únie. Informovali o tom agentúry AP a Reuters.

Protestujúci mávajúci vlajkami EÚ smerujú z ulice Park Lane pri londýnskom Hyde Parku k Parlamentnému námestiu. Ľudia nesú transparenty s nápismi podporujúcimi zastavenie procesu brexitu. Na niektorých z nich brexit prirovnávajú k zvoleniu Donalda Trumpa za prezidenta Spojených štátov. Protestujúci vytvorili i papierové modely zosmiešňujúce premiéra Johnsona.

James McGrory, líder záujmovej skupiny People's Vote, ktorá protestný pochod zvolala, pred jeho začiatkom uviedol, že vláda by si mala všímať hnev proeurópskych občanov a uskutočniť druhé referendum o zotrvaní alebo odchode Británie z EÚ. McGrory na Twitteri vyzval vládu, aby umožnila referendum, ktoré bude mať v otázke brexitu konečné slovo. Dodal, že pokiaľ ide o vyriešenie krízy okolo brexitu, dôveru vkladá do ľudí, a nie do premiéra Borisa Johnsona.

Skupina People's Vote, ktorá podobný protest zorganizovala aj v marci, takisto povzbudzuje ľudí, aby podpísali list adresovaný Johnsonovi, európskym lídrom a poslancom britského aj Európskeho parlamentu. Požaduje v ňom, aby politici preverili, či ľudia naozaj chcú, aby Británia odišla z EÚ.

V referende o brexite, ktoré sa konalo v roku 2016, zahlasovalo za vystúpenie z EÚ 52 percent Britov.

Bývalá premiérka Theresa Mayová v svojom prejave v Dolnej snemovni vyzvala členov opozičnej Labouristickej strany, aby zahlasovali za novú dohodu. Teraz majú podľa jej slov šancu ukázať, či im skutočne záleží na ľuďoch. „Ak nechcete brexit bez dohody, mali by ste hlasovať za túto dohodu,“ dodala. „Ak chcete túto krajinu posunúť vpred, zahlasujte dnes za túto dohodu,“ vyzvala Mayová./agentury/

X X X

Exprezident Andrej Kiska: Tajné stretnutie s majiteľmi Esetu

Obyčajné stretnutie alebo zháňa sponzorov? Exprezident Andrej Kiska (56) sa v posledných mesiacoch venuje svojej novej strane Za ľudí. Nedávno mali ustanovujúci snem a po Slovensku spustil veľkú bilbordovú kampaň.

Už pri oznamovaní strany hovoril, že pred voľbami minie státisíce eur, s ktorými mu budú pomáhať aj ďalší ľudia. Nový Čas zachytil Kisku na stretnutí s viacerými podnikateľmi zo slovenskej spoločnosti Eset. Medzi nimi bol aj Anton Zajac, ktorý v minulosti priznal, že ak bude záujem, peniaze Kiskovi poskytne.

Na schôdzke v piatok krátko popoludní v bratislavskej reštaurácii sa zišla celá skupina ľudí, ktorí sa pohybujú okolo Esetu. Najznámejšou tvárou pre slovenskú verejnosť bol práve Kiska. Ten sa ponoril do družnej debaty so spolumajiteľom firmy Zajacom, ktorý je podľa aktuálneho rebríčka Forbes 16. najbohatším Slovákom s majetkom viac ako 260 miliónov eur.
Exprezident s ním trávil čas v rozhovore, no venoval sa aj ďalším hosťom. Kiska a jeho strana Za ľudí budú v kampani potrebovať státisíce eur. Už v minulosti sa práve spolumajiteľ Esetu Zajac vyjadril, že je ochotný financovať stranu. „Andrej Kiska musí pokračovať ďalej, jeho kredit je veľmi silný. Urobil obrovský kus práce a pokiaľ by mal plány zmeniť Slovensko, tak určite to podporím,“ povedal ešte počas volebnej noci v marci tohto roku Zajac pre SME.

V minulosti podporoval Zuzanu Čaputovú a peniaze poskytol aj Progresívnemu Slovensku či iniciatíve Miroslava Beblavého. Zajac odmieta, že by to robil zo zištných dôvodov: „Nechcem za to žiadne protislužby, žiadne kontrakty.“ Kiska sa na jeho pomoc spoliehal už pred pár mesiacmi. „Na Slovensku je tak veľa dobrých ľudí, ako je aj pán Zajac, dúfam, že pomôžu,“ hovoril v relácii Na telo. Nový Čas sa ho pýtal, či sa so Zajacom dohodli, no do uzávierky neodpovedal.
Na schôdzke však nechýbali ani ďalší spolumajitelia Esetu ako Richard Marko, Peter Paško či Maroš Grund. Nie je jasné, či sa stretnutie nekonalo aj pri príležitosti galavečera Nadácie Eset, ktorý prebehol práve v piatok večer. Na ňom oceňujú výnimočných vedcov, aktuality.sk

X X X

Predsedom hnutia Socialisti.sk sa stal Eduard Chmelár

Predsedom politického hnutia Socialisti.sk sa počas sobotného ustanovujúceho snemu v Banskej Bystrici stal Eduard Chmelár. Podľa novozvoleného predsedu je hlavným cieľom socialistov "poraziť kapitalizmus a priniesť jeho demokratickejšiu alternatívu". Informoval o tom hovorca hnutia Matej Pintér.

Za podpredsedov boli zvolení Martin Sarvaš, Artur Bekmatov, Beáta Janočková, Daniel Patkoš a Alica Mihale Razgyelová.
Na sneme bol predstavený aj návrh programu pod heslom „Slovensko pre všetkých, nie pre vyvolených“, ktorý obsahuje šesť pilierov. Ide o vrátenie rozkradnutého majetku štátu, zabezpečenie dôstojného života pre pracujúcich ľudí, najmä pre chudobných, hendikepovaných a ohrozených. Socialisti sa chcú venovať aj prehĺbeniu demokracie a ľudských práv na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach, ale aj investícii do ochrany obyvateľstva pred následkami klimatickej zmeny, podpore rozmachu kultúry a inovácií a odporu proti vojnám a štrukturálnemu násiliu./agentury/

X X X

V poradí 49. protest žltých viest sprevádzala nízka účasť

Niekoľko stoviek sympatizantov protivládneho hnutia žltých viest sa v sobotu zišlo v meste Clermont-Ferrand v strednom Francúzsku na v poradí 49. sobote protestov proti reformám vlády prezidenta Emmanuela Macrona.
Účastníci pochodu ulicami mesta Clermont-Ferrand svojím pochodom vyjadrovali podporu hasičom, ktorých protest v uliciach Paríža sa v pondelok skončil stretmi s políciou.

Denník Le Figaro na svojom webe informoval, že sprievod asi 500 ľudí prešiel ulicami mesta až ku katedrále, odkiaľ sa vybrali do centra mesta, kde došlo k prvým prejavom vandalizmu – podpáleniu odpadkových košov. Polícia zadržala najmenej deväť osôb.

Viac ako 300 sympatizantov hnutia žltých viest sa v sobotu zišlo aj v západofrancúzskom meste Toulouse. Demonštranti sa pokúšali dostať do centra mesta, v čom im však zabránila polícia, ktorá okrem iného použila aj slzotvorný plyn.
V Bordeaux na západe krajiny sa na pochode žltých viest zúčastnilo asi 400 ľudí. K incidentom nedošlo, spresnila polícia. V severofrancúzskom meste Lille prišlo na akciu žltých viest asi 150 ľudí. Podobný počet ľudí sa zišiel aj v meste Nancy na západe krajiny.

Podľa vyjadrenia jedného z účastníkov protestu v Bordeaux treba pokračovať v sústredenom tlaku na vládu, lebo len takto sa počas uplynulého roka podarilo vybojovať niektoré ústupky v reformách presadzovaných centristickou vládou.
Hnutie žltých viest vzniklo vlani v novembri ako protest proti plánovanému zvýšeniu daní z pohonných hmôt, avšak postupne sa rozrástlo o širšie požiadavky týkajúce sa daní, platov a priamej demokracie. Počas leta 2019 činnosť hnutia i účasť na zhromaždeniach zoslabla./agentury/

X X X

Rusko tvrdí, že je pripravené podporiť Srbsko pri udržiavaní jeho suverenity

Podľa Dmitrija Medvedeva majú Rusko a Srbsko historicky osobitné vzťahy a „nič sa na nich nezmenilo“. Rusko dúfa, že situácia na Balkáne zostane stabilná a bezpečná a je pripravené podporiť Srbsko pri udržiavaní jeho suverenity a územnej celistvosti. Uviedol to ruský premiér Dmitrij Medvedev, ktorý v sobotu vystúpil s prejavom v srbskom parlamente.

Podľa agentúry TASS Medvedev dodal, že Rusko sa snaží rozvíjať vzťahy so všetkými štátmi v regióne. Zdôraznil súčasne, že národy Ruska a Srbska majú historicky osobitné vzťahy a „nič sa na nich nezmenilo“. Dodal, že Moskva má záujem „výlučne o mierové urovnanie existujúceho problému (v regióne) na základe rezolúcie č. 1244 prijatej Bezpečnostnou radou OSN“. Tento dokument z roku 1999 Srbsko vníma ako garanciu územnej integrity a svojej suverenity nad Kosovom.

Bitka o Belehrad

Medvedev sa predtým v sobotu spoločne so srbským prezidentom Aleksandrom Vučičom zúčastnil na slávnostnej vojenskej prehliadke, ktorá sa konala na vojenskej základni Batajnica pri príležitosti 75. výročia oslobodenia Belehradu sovietskou armádou.

Predseda ruskej vlády vo svojom príhovore poznamenal, že osud nielen Európy, ale do veľkej miery aj celého sveta, závisel od takých bitiek, ako bola bitka o Belehrad. Pripomenul, že v Srbsku padlo 8000 sovietskych vojakov, pričom 4000 z nich padlo v bojoch o Belehrad. Medvedev dodal, že pre Rusko je dôležité, že v Srbsku „spomínajú na ich hrdinstvo a odvahu“ a starajú sa o hroby sovietskych vojakov. Podľa TASS Medvedev uviedol, že si vysoko cení snahy srbského vedenia ochraňovať pravdivý o druhej svetovej vojne a čeliť „vedomému skresľovaniu dejín“.

„Zabúdanie“

„Dnes sú búrané pamätníky vojakov, ktorí ich oslobodili od fašizmu, a kati, ktorí sú vinní za likvidáciu veľkého počtu ľudí, sú vyhlásení za národných hrdinov,“ kritizoval Medvedev. Poukázal aj na to, že šírenie nacistických ideí či agresívne akcie neonacistov sa stávajú bežnou záležitosťou. Medvedev v súvislosti s takýmto „zabúdaním“ podľa TASS varoval, že takto sa podkopávajú najdôležitejšie princípy medzinárodných vzťahov, ktoré sa konštituovali po druhej svetovej vojne, aktuality.sk

X X X

Čaputovú pozvali do Japonska: Čo má prezidentka v pláne?

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová odcestovala v sobotu do Japonska, kde sa počas nasledujúcich dní zúčastní na intronizácii japonského cisára Naruhita. Prijme ju aj japonský premiér Šinzó Abe. Návšteva sa uskutočňuje na základe pozvania japonskej strany. Prvá časť prevzatia trónu sa uskutočnila po abdikácii predchádzajúceho panovníka Akihita. Druhou časťou ceremónie je samotný rituál intronizácie, ktorý sa uskutoční v utorok budúci týždeň. Slovensko bude práve na ňom reprezentovať Zuzana Čaputová. Záverečnou fázou je banket s hosťami z celého sveta.

Naruhito vystriedal 1. mája na tzv. chryzantémovom tróne svojho otca Akihita, ktorý koncom apríla abdikoval. Dynastia japonských cisárov je najdlhšie vládnucou dynastiou na svete. Nástupom cisára Naruhita sa začala v Japonsku aj nová éra s názvom Reiwa (nádherná harmónia).

Američania sú zo slovenskej prezidentky hotoví: Neuveriteľné, čo o Čaputovej napísali

Prezidentku na úvod jej cesty prijme predseda japonskej vlády Šinzó Abe. Šéf japonského kabinetu bol v apríli na historicky prvej návšteve Slovenska. Spolu s premiérom Petrom Pellegrinim (Smer-SD) rokovali o investíciách a vzájomných zmluvách, ale aj o takmer 100 rokov trvajúcich diplomatických vzťahoch.

Okrem toho prezidentka navštívi projekt inovatívneho ekologického bývania Fudžisawa (Fujisawa Sustainable Smart Town), ktorý vznikol z iniciatívy prefektúry Kanagawa a súkromného sektora na vytvorenie modernej komunity.
Taktiež by mala navštíviť aj tokijskú elektrárenskú spoločnosť TEPCO, ktorá patrí medzi päť najväčších firiem tohto druhu na svete. Slovenská prezidentka by sa mala vrátiť na Slovensko vo štvrtok 24. októbra, aktuality.sk

X X X

Teroristické útoky v Burkine Faso si vyžiadali päť obetí

Armádne a bezpečnostné sily Burkiny Faso majú zlú výstroj a nedostatočný výcvik. Životy štyroch vojakov vládnej armády a jedného policajta si vyžiadali útoky, ku ktorým došlo v sobotu v dvoch lokalitách na severe afrického štátu Burkina Faso. Zranenia utrpelo 11 ôsob.

Agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie ozbrojených síl informovala, že terčom útokov, označených za teroristické, boli vojenské jednotky v lokalitách Bahn (provincia Loroum) a Yense (provincia Yatenga). Útoky sa odohrali v takmer rovnakom čase - okolo 03.00 h miestneho času. Armáda uviedla, že bezpečnostným silám sa podarilo útok odraziť ešte pred príchodom posíl.

Násilnosti sa začali pred 4 rokmi

AFP dodala, že až do roku 2015 bola západoafrická Burkina Faso ušetrená násilností, aké zasiahli Mali a potom aj Niger, s ktorými susedí na severe. Džihádisti, napojení na teroristickú sieť al-Káida či na Islamský štát, však po roku 2015 začali prenikať do severných oblastí Burkiny Faso a potom ohrozovať aj južné a západné hranice tejto vnútrozemskej krajiny.
V útokoch s použitím partizánskej taktiky boja, pri výbuchoch nastražených cestných mín a samovražedných atentátoch prišlo odvtedy o život takmer 600 ľudí, uviedla AFP. Aktivisti však uvádzajú vyšší počet obetí - do tisíc, pričom upozorňujú, že takéto útoky sú v Burkine Faso prakticky na dennom poriadku.

Armádne a bezpečnostné sily Burkiny Faso majú zlú výstroj a nedostatočný výcvik a už v minulosti preukázali, že nedokážu zastaviť rastúce násilie. V Burkine Faso je dislokovaných aj 200 francúzskych vojakov. Francúzsko sa v západnej a strednej Afrike podieľa aj na operácii Barkhane. Ide o najväčšiu vojenskú misiu Francúzska v zámorí a jej hlavnou úlohou je boj proti extrémistickým skupinám v africkom regióne Sahel (patria sem krajiny ako Burkina Faso, Čad, Mali, Mauritánia a Niger), aktuality.sk

X X X

Finančník Patrik Tkáč investoval milióny do nemeckej televízie ProSieben

Tkáčov holding prekročil 3-percentnú hodnotu, ktorá si podľa burzových pravidiel v Nemecku vyžaduje zverejnenie. V nemeckej súkromnej televízii ProSieben má 3,6-percentný podiel. Informovala o tom agentúra Reuters. Podľa Handelsblattu má balík akcií hodnotu 110 miliónov eur. „Vítame každého investora v ProSiebenSat.1 a vnímame to ako potvrdenie našej stratégie,“ vyjadrila sa o Tkáčovej investícii súkromná televízia so sídlom v Mníchove.

Naposledy bol Patrik Tkáč v pozornosti nemeckých médií, keď chcel s českým miliardárom Danielom Křetinským získať viac kmeňových akcií spoločnosti Metro AG, a tak mať nad ňou podnikateľskú kontrolu. To sa však napokon nepodarilo, keďže na to nebol dostatok vôle medzi ostatnými akcionármi. Křetínský s Tkáčom však stále vlastnia 17,5-percentný podiel v Metro AG.

Pokles príjmov z televíznej reklamy

Skupina ProSiebenSat.1 sa snaží o rozšírenie vlastných aktivít v digitálnom segmente a diverizifikáciu predaja vlastných služieb prostredníctvom internetu. Slabé príjmy z reklamy v komerčnom televíznom priemysle si chce kompenzovať aj odpredajom výrobných prostriedkov, ktoré má v USA.

Takmer 9,6-percentný podiel v ProSieben získala začiatkom roka aj mediálna skupina Mediaset bývalého talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho, ktorý býva označovaný ako mediálny magnát.

V slovenských pomeroch bol v minulosti podobne vnímaný jedine Pavol Rusko, ktorý neskôr predal TV Markiza americkej spoločnosti CME. Dnes je trestne stíhaný v kauze falšovanie zmeniek spolu s Marianom Kočnerom. Viaceré médiá či ich časti však vlastnia finančné skupiny.

Tkáč s Křetinským vlastnia alebo majú podiely aj vo viacerých českých médiách. Jozef a Patrik Tkáčovci majú podľa aktuálneho rebríčka Forbes majetok vo výške 600 miliónov eur.
V ostatnom čase rezonovala v médiách správa, že záujem o slovenskú TV Markíza a českú TV Nova prejavil oligarcha Petr Kellner, aktuality.sk