iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Gorila vyhnala ľudí do ulíc: chcú koniec Fica v SR...

Gorila vyhnala ľudí do ulíc: chcú koniec Fica a vidieť Čižnárovo peklo: Priebeh z protestu Za slušné Slovensko sme priniesli minútu po minúte. Potom, čo anonym rozposlal do médií približne 39 hodinovú nahrávku zachytávajúcu hlasy, ktoré majú patriť bývalým či súčasným politikom, vrátane predsedu Smeru-SD Roberta Fica, vyšli tisícky ľudí opäť protestovať Za slušné Slovensko.

• Organizátori žiadajú aj politický koniec Roberta Fica. Ten sa mal v konšpiračnom byte rozprávať o financovaní Smeru-SD so šéfom finančnej skupiny Penta Jaroslavom Haščákom.

• Fico ale nie je jediný, koho iniciatíva Za slušné Slovensko vyzýva na odchod z verejného života. Podobne by podľa nich mali skončiť aj ľudia, ktorí mali slúžiť Mariánovi Kočnerovi.

• Celkovo sa má protest uskutočniť v 16-tich miestach nielen na Slovensku, ale napríklad aj v New Yorku, Melbourne či Londýn.

X X X

Autor spisu Gorila: Za Fica odpočúvanie Penty vyhodnotili ako vlastizradu. A vyrazili ma

Vedenie Slovenskej informačnej služby za prvej Ficovej vlády vyhodnotilo odpočúvanie šéfa Penty Jaroslava Haščáka ako nezákonnú akciu a vlastizradu. V relácii NA ROVINU to povedal Peter Holúbek, bývalý dôstojník SIS, ktorý v rokoch 2005 a 2006 realizoval spravodajskú akciu Gorila a spracoval o nej analytický spis.

Spis Gorila bol anonymne zverejnený v decembri 2011 a ukazoval na rozsiahlu korupciu, za ktorou mal byť šéf finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák.

Ešte predtým, po voľbách 2006 a nástupe prvej Ficovej vlády, sa však dokumenty z akcie Gorila skartovali. Nové vedenie SIS Petra Holúbeka prepustilo.

Neoficiálnym vysvetlením malo podľa neho byť, že sa podieľal „na trestnej činnosti a vlastizrade“, keď pracoval na odpočúvaní Haščáka a zástupcov Dzurindovej vlády. Oficiálnym dôvodom prepustenia bolo to, že mal v aute staršie magnetofónové kazety s hudbou, čo bol pre príslušníkov SIS „nepovolený nosič informácií“

Holúbek s odstupom času vníma akciu tajnej služby Gorila ako „chybu v systéme“. Teda ako niečo, čo sa v štáte ovládanom oligarchami a finančnými skupinami nemalo stať a už sa to zrejme nikdy nezopakuje. Spustenie akcie Gorila bolo podľa neho možné len vďaka viacerým šťastným náhodám a hlavne vďaka Ladislavovi Pittnerovi. Ten v rokoch 2003 až 2006 riadil SIS.

Únik zvukovej nahrávky v októbri 2019 podľa Holúbeka nebol vo verejnom záujme, vyšetrovanie to podľa neho môže skôr poškodiť. Za únikom vidí pokračovanie spravodajských a politických hier.

Pravosť zvukovej nahrávky Holúbek nemôže potvrdiť, keďže si ju celú nevypočul a nebol zbavený mlčanlivosti. Potvrdil však, že to, čo počul, sa zhoduje s tým, čo počul kedysi, počas odpočúvania bytu na Vazovovej ulici, v ktorom sa Haščák stretával s politikmi.

Holúbeka sme sa tiež pýtali, prečo v spise Gorila, ktorý bol zverejnený v roku 2011, nebola zmienka o Ficovi a o jeho tvrdení, že Smer zohnal od sponzorov na kampaň 250 miliónov korún. Holúbek tvrdí, že táto informácia sa v analytickom spise Gorila neobjavila zámerne. Dôvod však odmietol vysvetliť s tým, že ide o utajovanú skutočnosť.

Holúbek tvrdí, že po prípadnom zbavení mlčanlivosti je pripravený vypovedať pred vyšetrovateľmi z tímu Gorila a v prípade potreby aj pred súdom, aktuality.sk

X X X

Mikuláš Dzurinda reaguje: Kauza Gorila je kauza Roberta Fica

Bývalý premiér tvrdí, že kauza Gorila je o zlyhaní jednotlivcov.

Expremiér Mikuláš Dzurinda odmieta, že by počas svojej vlády rozhodoval inak, ako podľa svojho svedomia. Zdôrazňuje, že nikdy neprijal úplatok a nemá indície, že by jeho vláda konala pod vplyvom finančnej skupiny. Ak sú informácie z Gorily pravdivé, svedčia podľa Dzurindu o zlyhaní jednotlivcov, nie vlády - tak ako to občanom podsúva Robert Fico (Smer-SD). Dzurinda to uviedol vo svojom stanovisku, ktoré poskytol TASR. Dodáva, že kauza Gorila je predovšetkým kauza Roberta Fica.

Obsah Gorily, či v písanej alebo audio forme, hovorí podľa Dzurindu o pokusoch konkrétnej finančnej skupiny (jej predstaviteľa) ovplyvňovať rozhodnutia vlády a vládnych inštitúcií, jednotlivcov alebo politických strán. "Nie je mojou úlohou a nie je ani v mojich silách, aby som skúmal autenticitu zverejnených materiálov, ani aby som jednotlivé podozrenia vyšetril či komentoval," uviedol Dzurinda.

Vyhlásil, že nikdy počas svojho pôsobenia, či už ako premiér, minister alebo poslanec, nerozhodoval inak, ako podľa svojho vedomia a svedomia. "Nikdy som neprijal žiaden úplatok, ani províziu. Nikdy mi úplatok ani provízia ponúknuté neboli. Nikdy som neposlal žiadneho človeka, aby v mojom mene, v mene vlády, ktorej som predsedal, alebo v mene strany, ktorú som viedol, prijal, požadoval alebo zjednával úplatok či províziu," zdôraznil.

Dzurinda podľa vlastných slov nemá žiadnu informáciu a nemal ani indície o tom, že by vláda či SDKÚ, ktorým predsedal, rozhodovali inak, ako vo verejnom záujme. "Nemôžem vylúčiť zlyhanie jednotlivcov. Či už členov vlády, predstaviteľov strany alebo našich nominantov v rôznych pozíciách. Takýchto zlyhaní mi bolo vždy ľúto a pri vážnych podozreniach som sa vždy usiloval o vyvodenie

čo najrýchlejšej politickej zodpovednosti," doplnil.

Expremiér: V Gorile zlyhávali jednotlivci

Ak sú informácie z kauzy Gorila pravdivé, svedčia podľa Dzurindu o zlyhaní jednotlivcov, nie vlády. „Gorila hovorí o zlyhaní jednotlivcov, ktorí boli nominantmi vládnych strán, ale aj vtedajšej opozície. Je to predovšetkým kauza Roberta Fica," vyhlásil expremiér. Dodal, že sa vždy usiloval obmedzovať priestor korupcie a nekalého správania.

„Svedčia o tom desiatky zákonov a vládnych opatrení z relevantného obdobia. Ak je Gorila pravdivá, tak svedčí aj o tom, že SIS mala v období mojich vlád voľné ruky a polícia a orgány činné v trestnom konaní konali. S nástupom vlády Roberta Fica bolo príslušné odpočúvanie skončené, dôkazy skartované a vyšetrovanie marené," uviedol Dzurinda.
Dodal, že po prepuknutí kauzy poskytol vyšetrovateľom úplnú a okamžitú súčinnosť. „Ako svedok som vypovedal viackrát," podotkol s tým, že sa vždy usiloval o to, aby páchatelia trestnej činnosti boli potrestaní. Tiež som sa usiloval vyvodiť politickú zodpovednosť voči strane, ktorú som viedol, i voči sebe," poznamenal, aktuality.sk

X X X

Kočnerova Threema: Novinárka Ruttkayová si pýtala od Kočnera peniaze na dovolenku

Novinárka Martina Ruttkayová si podľa údajnej komunikácie z Threemy pýtala od Mariana Kočnera peniaze na dovolenku. Malo to byť za články, ktoré písala v jeho prospech. Rutkayová pracovala v týždenníku Plus 7 dní a denníku Plus 1 deň. Naposledy pôsobila ako šéfredaktorka Glob.sk.
„Marian, Kapverdy 1200 e. Moze byt alebo je to vela?“ písala Kočnerovi. „Môže,“ odpísal jej Kočner.

O komunikácii Rutkayovej upozornil portál O médiách. Dovolenka mala byť za odmenu. Novinárka svojimi článkami mala pomôcť k odchodu Lucie Žitňanskej z postu ministerky spravodlivosti.
O písaní novinárky pre Kočnera informoval tiež Postoj.

„Zaplatím Vám a deťom dovolenku, keď sa tak stane. Tak trochu do toho poštuchajte,“ napísal Kočner 12. marca 2018.
„Zitnanska ide do p..e. Idem na dovolenku.“ Napísala o dva dni Rutkayová. Novinárka odmietla, že by jej Kočner platil dovolenku. „Ja som na žiadnych Kapverdoch nikdy nebola. Takže mi nemohol nikto nič zaplatiť,“ reagovala.
Na sociálnej sieti mala z tohto obdobia fotku slnečnej pláže, aktuality.sk

X X X

Polícia zasahovala u bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku

Polícia zasahovala u bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Kontrolovala u neho všetky zbrane. Tie mal v legálnej držbe. Informovala o tom portál tvnoviny.sk. Trnka je držiteľom štyroch zbraní. Jednu z nich si odložil v trezore v práci.

Bývalý generálny prokurátor potvrdil, že ide o samopal upravený na športovú streľbu. Podľa zákona má byť takýto typ zbrane uložený v trezore len na strelnici. Polícia preto po preverení vyhodnotila tento stav ako priestupok na úseku zbraní a streliva.

Trnka argumentoval, že zbraň chcel na druhý deň odovzdať. Tiež vyjadril svoju obavu z toho, že by mu mohol niekto zbrane vziať a zneužiť ich. Tvrdí tiež, že všetky zbrane chcel dať polícii dobrovoľne a sám./agentury/

X X X

Trump: Erdogan chce, aby prímerie v Sýrii fungovalo

Americký prezident Donald Trump v piatok uviedol, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan ho ubezpečil, že si želá, aby "prímerie" s kurdskými militantmi na severe Sýrie skutočne fungovalo. Informovala o tom agentúra AFP.
„Práve som hovoril s tureckým prezidentom Erdoganom. Povedal mi, že veľmi chce, aby prímerie, alebo prestávka, fungovalo. Podobne aj Kurdi si želajú, aby došlo ku konečnému riešeniu,“ napísal Trump na Twitteri.

V tejto súvislosti dodal, že podľa neho je na oboch stranách vôľa a veľká šanca na úspech. Podotkol, že niektoré európske krajiny, ktoré nemenoval, sú „teraz prvýkrát ochotné prijať bojovníkov“ teroristickej organizácie Islamský štát (IS) pochádzajúcich z ich krajín. „Je to dobrá správa, ale malo k tomu dôjsť vtedy, keď sme ich zajali,“ dodal Trump.
Erdogan: V bezpečnostnej zóne v Sýrii bude 12 pozorovacích stanovíšť

Turecký prezident v piatok povedal, že ak sa podarí vytvoriť pozdĺž hranice na severe Sýrie plánovanú bezpečnostnú zónu, tak turecká armáda na nej zriadi 12 pozorovacích stanovíšť. Informovala o tom agentúra AP.
Erdogan v piatok zahraničným novinárom v Istanbule povedal, že tzv. bezpečnostná zóna bude od tureckej hranice zachádzať 32 kilometrov do Sýrie a bude ju tvoriť pás v dĺžke 444 kilometrov, zaberajúci územie od kurdského mesta Manbidž po hranicu s Irakom.

Turecký prezident taktiež povedal, že 195 z približne 750 bojovníkov teroristickej organizácie Islamský štát (IS), ktorých podľa neho prepustili bojovníci kurdských milícií po začatí tureckej operácie proti nim, znova zajali. Tureckých občanov spomedzi nich uväznia a budú súdiť v Turecku, dodal Erdogan.

V súvislosti so správami o zverstvách, ktoré údajne spáchali príslušníci sýrskych milícií podporovaných Tureckom, Erdogan povedal, že ich turecká armáda i tajné služby vyšetrujú.

Dohoda o prímerí bola ohlásená po štvrtkovom stretnutí amerického viceprezidenta Mikea Pencea s tureckým prezidentom Erdoganom v Ankare. Turecko sa ňou zaviazalo prerušiť svoju vojenskú operáciu na severe Sýrie, aby umožnilo kurdským silám stiahnuť sa v priebehu 120 hodín z oblasti tzv. bezpečnostnej zóny.

Vyše týždňovú ofenzívu na severovýchode Sýrie spustila Ankara 9. októbra po tom, ako sýrski Kurdi náhle prišli o podporu Washingtonu, keď prezident Spojených štátov Donald Trump stiahol zo severu Sýrie takmer všetky americké sily. Následne Kurdi podpísali Ruskom sprostredkovanú dohodu so sýrskym prezidentom Bašárom Asadom./agentury/

X X X

Gorbačov: Rusko a USA musia viesť jadrové rozhovory

Posledný sovietsky líder Michail Gorbačov varoval, že svet sa dostáva do nebezpečnej éry militarizovanej politiky, pričom vyzval Moskvu i Washington, aby bezodkladne začali rokovať o kontrole jadrových zbraní.

Gorbačov, ktorého úsilie o kontrolu jadrového arzenálu a demokraticky orientované reformy v 80. rokoch prispeli k ukončeniu studenej vojny, svoje komentáre uviedol pre piatkové vydanie novín Izvestija – dva mesiace po zániku kľúčovej jadrovej zmluvy, ktorú podpísal v roku 1987.„Máme tu nebezpečné trendy – sú už na dohľad. Vyčlenil by som dva z nich – ľahostajnosť k medzinárodnému právu a militarizácia svetovej politiky,“ povedal 88-ročný Gorbačov.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa oficiálne odstúpila od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF) v auguste, obviňujúc Moskvu z jej porušovania, a následne otestovala raketovú strelu s doletom, aký INF zakazovala.

Moskva odmieta ignorovanie danej zmluvy, avšak ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že jeho krajina teraz nemá inú možnosť, než produkovať predtým zakázané raketové strely pre vlastnú bezpečnosť.

Posledná významná zmluva medzi Ruskom a USA o kontrole jadrových zbraní – Nová zmluva START – vyprší v roku 2021. Dokument obmedzuje počet strategických jadrových hlavíc, ktoré môžu tieto dve najväčšie jadrové veľmoci rozmiestniť.

Putin uviedol, že Moskva je pripravená platnosť tejto zmluvy predĺžiť, ale sťažoval sa na neochotu Washingtonu angažovať sa patrične v tejto záležitosti. Americkí predstavitelia podľa tlačovej agentúry Reuters tvrdia, že Nová zmluva START by sa mala po vypršaní svojej lehoty zrušiť a nahradiť niečím iným.

Gorbačov dodal, že zánik INF spravil z potreby americko-ruských jadrových rozhovorov ešte urgentnejšiu problematiku. „Ukázalo sa, že táto zmluva bola najdôležitejším pilierom strategickej stability. Potrebujeme rokovania, aby jej zrušenie nezvýšilo hrozbu vojny,“ zamýšľa sa bývalý šéf Kremľa /agentury/

X X X

Brexit čaká skúška ohňom

Pohne sa brexit alebo sa tesne pred cieľovou páskou opäť zasekne? Zajtra predloží britský premiér Boris Johnson do parlamentu návrh dohody o vystúpení jeho krajiny z Európskej únie. Malo by sa to stať už o polnoci 31. októbra. Británia a EÚ dosiahli vo štvrtok zhodu v tom, ako bude tento proces vyzerať. Nie je však jasné, či Johnson zmluvu presadí v Dolnej snemovni. Vláda v nej nemá väčšinu.

"V tejto chvíli je nemožné povedať, či sa premiérovi podarí nájsť dostatok hlasov v parlamente. Dohodu odmietajú severoírska Demokratická unionistická strana (DUP), labouristi, Liberálni demokrati a ostatné skupiny. Ale sú tu poslanci ako konzervatívni rebeli, ktorí sa obávajú scenára brexitu bez dohody, preto by mohli podporiť zmluvu. V tejto chvíli sa však nedá predvídať, koľko hlasov bude mať Johnson k dispozícii,“ uviedla pre Pravdu Victoria Honeymanová, politologička z univerzity v Leedsi.

Naťahovanie brexitu?

Britský premiér aj hlavný vyjednávač únie Michel Barnier označili dohodu za spravodlivú a rozumnú. Johnson tvrdí, že bude to buď jeho nová dohoda, alebo brexit bez dohody. Nechce ďalší odklad. V prípade, že mu však zmluva v parlamente neprejde, mal by o odklad požiadať. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vo štvrtok povedal, že keďže existuje dohoda, ďalšie naťahovanie brexitu nie je potrebné, hoci je smutný z odchodu Británie. Podľa denníka Guardian nemecká kancelárka Angela Merkelová na summite EÚ vyhlásila, že ak by sa predsa len vláda v Londýne rozhodla navrhnúť odklad, EÚ by to mala brať do úvahy. Politička tvrdí, že nie je správne vytlačiť Britániu z únie bez dohody.

"Diskusia s premiérom Johnsonom a potom aj bez neho bola na summite pomerne rýchla. Čakáme, či parlament rozhodne. Stále to môže dopadnúť rôzne. Dohodli sme sa, že ďalej budeme postupovať až po hlasovaní. Všetci si, samozrejme, želáme, aby dohoda prešla,“ povedal v Bruseli na schôdzke lídrov únie slovenský premiér Peter Pellegrini.
„Dohoda aj pre Slovensko znamená, že proces vystúpenia Británie z únie bude riadený a nemusíme očakávať žiadne dramatické otrasy.

Zmluvu budeme zavádzať do praxe až do konca roku 2020. Aj z pohľadu Slovenska je dobrou správou, že smerom k Británii sa v tomto medziobdobí nič zásadné meniť nebude, kým sa nedohodnú pravidlá fungovania vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom. Zdá sa, že tie by mohli smerovať k nejakému jednotnému colnému priestoru alebo k rámcu, ktorý by udržal bezproblémový pohyb tovaru a služieb. Zároveň by tak nemalo dôjsť k žiadnemu ohrozeniu Slovákov, ktorí pracujú, žijú a študujú v Británii,“ odpovedal Pellegrini na otázku Pravdy, čo by mala vyrokovaná dohoda znamenať pre Slovensko.

Predseda vlády však avizoval, že po rozhodnutí Dolnej snemovne sa stretne pracovná skupina pre brexit. "Aby sme sa pozreli na to, či potrebujeme ešte niečo urobiť. Sme pripravení aj na tvrdý brexit,“ pripomenul Pellegrini.
Johnson má momentálne v dolnej komore parlamentu k dispozícii asi 259 hlasov, potrebuje 320. Premiér teda musí presvedčiť desiatky zákonodarcov, že jeho dohoda je riešením brexitu. O vážnosti situácie svedčí to, že naposledy snemovňa zasadala v sobotu v roku 1982 a týkalo sa to vojny o Falklandy.

Zisky Británie

Predseda vlády Johnson má však niekoľko argumentov v prospech zmluvy. Mnoho pozorovateľov bolo skeptických, či Johnsonova vláda bude schopná vyrokovať revidovanú dohodu s EÚ. Samotný fakt, že sa to podarilo a text podporili lídri krajín únie, je nezanedbateľným víťazstvom predsedu vládu. Politológ Han Dorussen z Essexskej univerzity však naznačuje, že poslanci budú prihliadať na detaily dohody a nie všetkým sa bude páčiť, čo uvidia.

„Či sa dá povedať, že je zmluva skutočne spravodlivá a rozumná, závisí od perspektívy, z akej sa na ňu pozeráme. Keby sme nemali žiadnu dohodu, tak by nás to stálo príliš veľa. Takmer akákoľvek zmluva je rozumnejšia ako tvrdý brexit, keďže to by bol zlý výsledok pre všetkých zúčastnených. Čo sa týka toho, či je dohoda spravodlivá, tak to vnímam ako vyjadrenie pre prívržencov brexitu, ktorí sa sťažujú, že únia sa k Londýnu nesprávala férovo. Ich argumenty, ktoré sa toho týkajú, sú však veľmi diskutabilné,“ myslí si Dorussen.

Podľa experta EÚ urobila mierne ústupky, ale je otázne, čo z vyrokovanej dohody získa Británia. „Boris Johnson uzavrel zmluvu, ktorá je bližšie k uvažovaniu radikálnych stúpencov brexitu, ako tá, ktorú predtým položila na stôl premiérka Theresa Mayová. Bolo pre nich kľúčové, že Spojené kráľovstvo opustí colnú úniu a že aspoň v tejto chvíli nebude regulačne prepojené s úniou. Veria, že to im umožní uzavrieť dobré obchodné dohody s veľkými ekonomikami sveta, v prvom rade s USA. Je to však mimoriadne neisté. Uvidíme, či prípadné zisky Británia potom nestratí v ďalších rokovaniach s EÚ, ktorá je jej najväčším obchodným partnerom,“ uviedol Dorussen.

Odborník tiež pripomína, že vízia dynamickej ekonomiky bez regulácií nie je v Británii práve populárna. „Opoziční labouristi hovoria, že to nie je ich predstava. Škótsko a Wales tým tiež nie sú nadchnutí. V dlhodobom horizonte existujú obavy, že veľká časť ľudí, ktorí hlasovali za brexit, bude veľmi sklamaná, keď zistí, čo znamená život mimo EÚ,“ dodal Dorussen.

Juncker: Odmietnutie dohody o brexite by spôsobilo veľké komplikácie

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker varoval pred obrovskými komplikáciami, ktoré by mohli nastať v prípade odmietnutia novej brexitovej dohody britským parlamentom. Informovala o tom agentúra AFP. „Ak sa to nestane (ak britský parlament nevyjadrí s dohodou súhlas ), budeme v nesmierne komplikovanej situácii,“ uviedol Juncker v Bruseli./agentury/

X X X

Na zhromaždenie v Barcelone prišlo vyše pol milióna protestujúcich

V Barcelone ľudia protestovali proti odsúdeniu deviatich katalánskych separatistických lídrov na dlhé tresty odňatia slobody. Vyše pol milióna ľudí sa zhromaždilo v piatok v Barcelone na protest proti verdiktu španielskeho najvyššieho súdu, ktorý odsúdil deviatich katalánskych separatistických lídrov na dlhé tresty odňatia slobody za nevydarený pokus o vyhlásenie nezávislosti Katalánska z roku 2017. Informáciu o počte účastníkov demonštrácie poskytla miestna polícia, ktorú citovali tlačové agentúry AFP a AP.

Podľa údajov polície sa do piatkového protestu zapojilo 525 000 ľudí a mnoho tisíc z nich prišlo do Barcelony po trojdňovom pešom pochode z piatich iných miest katalánskeho regiónu na severovýchode Španielska. Táto pešia akcia sa nazývala „Pochody za slobodu“. Ich účastníci sa pridali k študentom a zamestnancom, ktorí tiež vyšli v piatok do ulíc v rámci protestného generálneho štrajku.

Žiadajú nezávislosť

Demonštranti zaplavili centrum Barcelony. Mávali vlajkami a požadovali nezávislosť Katalánska od zvyšku Španielska, ako aj prepustenie separatistických lídrov z väzenia.

Demonštrácia bola najprv prevažne pokojná; konala sa na piaty deň protestov v Barcelone, ktoré boli neobvykle násilné. Neskôr však aj počas piatkového zhromaždenia prepukli potýčky medzi poriadkovou políciou a nahnevanými maskovanými demonštrantmi. Tí hádzali do radov polície kamene a nádoby. Po uliciach ťahali kontajnery s odpadkami a zapaľovali ich.

Protesty sa začali v pondelok 14. októbra po tom, čo najvyšší súd odsúdil 12 politikov a aktivistov, ktorí sa v roku 2017 pokúsili odtrhnúť región od Španielska. Deväť z nich poslal súd do väzenia za protištátnu činnosť a vymeral im tresty od 9 do 13 rokov za mrežami, aktuality.sk

X X X

Reportáž: Uhrík rozprával o lesbách, Kotleba ďakoval Elánu. Potom ich prívrženci išli provokovať odporcov

V Trenčíne sa primátor pokúsil zhromaždenie ĽSNS nepovoliť. Trenčín tak bol na chvíľu miestom zápasu o práva garantované Ústavou. Pomedzi paneláky trenčianskeho sídliska sa pomaly prediera biela dodávka. Zelený pás nalepený po jej obvode pripomína policajné vozidlo.

Od stien zateplených pestrofarebných panelákov sa odráža nezrozumiteľné hlásenie vychádzajúce z ampliónov na streche auta. Po chvíľke jazdy sa zvuk vyčistí. Kto by čakal, že ďalší podnikavec vykupuje červotočivý nábytok, mýlil by sa.

Namiesto zľudovelých hlásení priestor sídliska zapĺňa oznam: „Vážení občania, pozývame vás na stretnutie s Marianom Kotlebom a ďalšími poslancami Ľudovej strany naše Slovensko zajtra o šestnástej hodine na Mierovom námestí v Trenčíne,“ snažia sa v predvečer konania podporiť už aj tak ostro sledovaný míting, ktorý mesto rozdelil na dva tábory.
Richard Rybníček sa ako prvý primátor rozhodol nepovoliť verejné zhromaždenie kotlebovcov.Trenčín sa tak na chvíľu stal miestom, kde sa nielen stretli názoroví protivníci, ale rozhodovalo sa aj o tom, kam až siahajú práva garantované ústavou.

Argumenty neobstáli

Základný zákon štátu totiž zaručuje slobodu zhromažďovania a zakazuje ju podmieňovať povolením mesta.
Rybníček sa napriek tomu domnieva, že aj ústavou zaručené práva majú svoje hranice.
„Nemôžete jedným absolútnym politickým právom na zhromažďovanie potláčať ďalšie ústavné práva na dôstojnosť, rovnosť,“ vysvetľuje nám svoje dôvody primátor Trenčína.

Práve tieto práva mohli byť podľa neho porušené počas mítingu. Predpokladal, že zástupcovia ĽSNS budú obhajovať svojho exposlanca Milana Mazureka, ktorého Najvyšší súd uznal vinným z hanobenia rasy, národa a presvedčenia.
Argumenty magistrátu napokon pred súdom neobstáli a spor s kotlebovcami prehral. „Načo mi je taká kompetencia? Vyzývam kompetentných v Národnej rade, aby mi ju zobrali, lebo mi je na dve veci. Nechcem byť len štatista,“ konštatuje primátor Trenčína.

Jeho neúspech však zmobilizoval miestnych aktivistov, ktorí na deň mítingu ĽSNS ohlásili protest na podporu Rybníčkovho kroku.

Čítali mená obetí

Vo štvrtkové poobedie sa námestie v centre mesta zapĺňa podporovateľmi ĽSNS, ale aj zvedavcami.
Idylu predvolebného stretnutia narúša len pietny monotónny mužský hlas, znejúci z reproduktorov inštalovaných v pouličnom osvetlení.

Od rána z nahrávky v slučke číta mená Trenčanov židovskej národnosti, ktorých počas druhej svetovej vojny vyviezli do koncentračných táborov. Bolo ich 1609. Vrátili sa len tri stovky.

Spolu s nimi hlas číta aj mená ľudí, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta od nacistov.

Primátor ich nechal znieť éterom na protest proti zhromaždeniu ĽSNS, ktorej predstavitelia si každoročne uctievajú vznik vojnovej Slovenskej republiky, oslavujú jej čelného predstaviteľa, prezidenta Jozefa Tisa a SNP považujú za puč a partizánov za banditov.

Mená obetí holokaustu a osloboditeľov mesta poobede prehlušujú pesničky Ondreja Ďuricu, ktorého kotlebovci označujú ako národného speváka. Ďurica v minulosti pôsobil v neonacistickej skupine Biely odpor. V tohtoročných eurovoľbách neúspešne kandidoval za ĽSNS.

Len o pár desiatok metrov ďalej prebiehajú posledné prípravy, protest proti extrémizmu sa začína hodinu po začiatku mítingu kotlebovcov.

Ďuricov hlas krátko po šestnástej dostáva reálne tvary. Spevák sa zjaví na mobilnom pódiu, obkolesenom niekoľkými mĺkvymi mužmi v čiernych oblekoch a so slnečnými okuliarmi na očiach. Pravdepodobne majú vzbudiť dojem, že predstaviteľom ĽSNS čosi hrozí.

Spolu s Ďuricom si ostro sledovaný míting nenechali ujsť ani špičky strany: predseda Marian Kotleba, podpredsedovia Milan Uhrík a Martin Beluský.

Nechýba ani odsúdený exposlanec Mazurek, ani Lívia Garčalová so svojím Kulturblogom, s ktorým sa neskôr vyberie provokovať medzi odporcov ĽSNS. V takejto zostave sa nestretli ani na nedávnych mítingoch v Prievidzi či Liptovskom Mikuláši, ktoré nemali toľko mediálnej pozornosti.

O škaredej žene aj konci DPH

Ich vystúpenie je plné nevkusných vtipov, predvolebných sľubov, martýrstva, aj obrazov úpadku západnej civilizácie.
„Nastúpil som v Bruseli do výťahu, a tam bola skutočne škaredá žena. Ale nebola to ani pani Beňová, ani pani Nicholsonová,“ pokúsi sa Uhrík, ktorý vystupuje ako štvrtý v poradí, žartom získať publikum. Ozve sa smiech a potlesk.
Škaredá žena mal byť napokon transsexuálny europoslanec z Belgicka. Uhrík pokračuje príbehom, ako v europarlamente videl bozkávať sa dve ženy. Tieto a ďalšie prípady mu slúžia ako ilustrácia úpadku, ktorý z pozície europoslanca sleduje.
Jeho kolega Beluský, ktorý sa na pódiu objaví ako druhý v poradí, sa sústredí najmä na program.

„Zrušíme najzbytočnejšiu daň, daň z pridanej hodnoty,“ sľubuje ľuďom. Publikum si zrejme nevie narýchlo predstaviť dopady takéhoto kroku a tak odozva zaostáva za množstvom energie, ktoré do ohlásenia predvolebného triumfu vložil.
Znie to zásadne, a tak ľudí vzápätí upokojuje, že DPH tvorí „len“ šestinu verejných príjmov.

Podľa zákona o štátnom rozpočte však čísla vyzerajú inak. Na DPH by sme tento rok mali vybrať zhruba šesť miliárd eur. Celkové príjmy štátu na tento rok sú plánované na úrovni približne 15,5 miliardy eur. DPH tak z tejto sumy tvorí viac ako tretinu.

Každoročný výpadok by sme podľa Beluského vykryli tým, že nebudeme nakupovať stíhačky, nebudeme platiť stránku slovensko.sk a podporíme domácu výrobu potravín.

Mazurek, trojka v poradovníku vystupujúcich, prítomným nič konkrétne nesľubuje. Strane slúži hlavne ako plamenný rečník a obeť systému. Sťažuje sa na médiá, doslova hovorí o mediálnej žumpe, ktorá cenzuruje aktivity ĽSNS.
Toto označenie mu však nebráni v tom, aby si o pár minút neskôr pomohol odhalením Denníka N.

Jeho reportéri zistili, že predseda SNS Andrej Danko získal titul JUDr. na základe okopírovanej rigoróznej práce. Táto informácia poslúži Mazurekovi na útok na jeho politického súpera.

Hodinové vystúpenie kotlebovcov zakončí predseda. „Pánovi Rybníčkovi asi ušlo, že Najvyšší súd povedal, že nie sme fašistická strana,“ začne Kotleba svoje vystúpenie narážkou na pokus o zákaz ich zhromaždenia.

Kotleba sa štylizuje do polohy ľudového politika. Prihovára sa dôchodcom, ktorí budovali „Československú socialistickú republiku“, potom federatívnu republiku, dnes „druhú Slovenskú republiku“ a v súčasnosti podľa šéfa ĽSNS žijú zo žobračeniek.

Napojí sa na Beluského úvahu, že štát má k dispozícii dostatok peňazí, len ich musí prestať míňať na „hlúposti ako členstvo v Európskej únii“, čím sa vráti k svojej protiunijnej rétorike, ktorú pred eurovoľbami strana utlmila.
Svoju ľudovosť podčiarkuje vyhlásením, že ani on, ani iní poslanci jeho strany nechodia jesť do luxusných reštaurácii Hradná hviezda na Bratislavskom hrade, ani do Parlamentky vedľa Národnej rady.

Jožo, vďaka!

V závere svojej reči sa dostal aj k novej pesničke Elánu s názvom Bulvárne krysy. Jozefovi Rážovi za ňu verejne poďakoval.

Len o pár desiatok metrov ďalej sa už zhromaždil podobne veľký dav, aký prišiel podporiť aj kotlebovcov. Niekoľko stoviek odporcov krajnej pravice a podporovateľov ĽSNS zo začiatku neprichádzalo do vzájomného kontaktu.

To sa zmenilo, keď kotlebovci skončili s oficiálnou časťou svojho programu a časť ich publika sa rozišla do mesta. Niektorí jednotlivci a malé skupinky demonštratívne prechádzali popred odporcov, mávali nálepkmi ĽSNS, hrdo ukazovali odznaky strany pripnuté na oblečení.

Na pódiu sa vystriedali bloger Ján Benčík, riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislav Mičev, aktivista a spevák Jakub Pohle, spisovateľ Silvester Lavrík a publiku sa prihovoril aj priamy účastník SNP Vladimír Strmeň. Akciu moderoval publicista Samuel Marec.

Kým demonštratívne prechody fanúšikov ĽSNS sa zaobišli bez incidentu, atmosféra sa zmenila, keď medzi odporcov krajnej pravice prišla Garčalová, ktorú celý čas sprevádzal okrem iných aj predseda stredoslovenskej krajskej organizácie ĽSNS Ján Mikovčák.

Organizátori požiadali políciu, aby kotlebovcov za narúšanie priebehu zhromaždenia odviedli preč.

Zásah polície

To sa však ani na tretí pokus nepodarilo, až napokon došlo ku konfliktu medzi Garčalovou, jej kameramanom a odporcami kotlebovcov.

„Tesne predtým som upozorňoval štátnych policajtov, že sú povinní ju vykázať, keď si to neprajeme. Oni tvrdili, že ľudia môžu odmietnuť jej odpovedať, ale takto to nefunguje,“ hovorí jeden z organizátorov protestu Ivan Hudcovský. Hliadky napokon zobrali štvoricu, ktorá prišla do konfliktu, na policajnú stanicu.

Podľa TASR sa na každom zhromaždení zúčastnilo približne 500 ľudí. Organizátori pritom pôvodne očakávali, že kotlebovcov prečíslia. Šimon Žďárský, ktorý patril k hlavný organizátorom kontrapodujatia, nevedel zhodnotiť, do akej miery spopularizoval akciu kotlebovcov krok primátora.

No Rybníčkov krok naďalej vínma pozitívne. „Keby zas nespravil nič, tak by sa povedalo, že je nám to jedno,“ hovorí Žďárský.

„Je pravda, že rozhodnutie súdu bolo veľmi mediálne sledované. Keď sa takéto niečo objaví v médiách na všetkých kanáloch, tak mali takú reklamu, s ktorou sme sa nemohli porovnávať. Fungovali sme len na sociálnej sieti,“ uvažuje.
Trenčín pritom nie je jediné mesto, kde sa konali protesty proti ĽSNS. Občianskemu protestu čelili kotlebovci koncom septembra aj v Liptovskom Mikuláši. Situácia však nebola pod takým drobnohľadom. Mesto sa totiž rozhodlo ísť menej konfliktnou cestou a zhromaždenie ĽSNS neskúšalo zakázať aj napriek tlaku aktivistov.

Na priečelie mestského úradu však vyvesilo plagát s nápisom „Mesto Liptovský Mikuláš sa dištancuje od prejavov a názorov politickej strany ĽSNS“.

Na rozdiel od trenčianskych kolegov sa mikulášski aktivisti dozvedeli o zámeroch ĽSNS len dva dni pred konaním akcie. Organizovali sa teda len na poslednú chvíľu.

„Náš protest nebol nahlásený, lebo tak musí byť učinené najmenej tri pred zhromaždením. Aby nás polícia nerozohnala – ako nám aj počas protestu viackrát oznámili, museli sme byť ticho a nenarúšať priebeh zhromaždenia ĽSNS,“ hovorí jeden z organizátorov protestu v Liptovskom Mikuláši Robert Repka.

Liptovský Mikuláš reagoval podobne ako Rybníček. Mesto by uvítalo rozšírenie možnosti posudzovať, aké zhromaždenie povolí a aké už nie. Repka si však aj napriek súčasnému nastaveniu zákonov myslí, že sa dalo urobiť viac: „Mesto sa jednoducho malo ohradiť a riskovať súdne konanie. Ide predsa o povahu našej spoločnosti, aktuality.sk