iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Čižnár odmieta tvrdenia o nečinnosti pri mlčanlivosti Trnku

Generálny prokurátor (GP) SR Jaromír Čižnár odmieta tvrdenia o nečinnosti pri zbavovaní mlčanlivosti prokurátora Dobroslava Trnku mlčanlivosti. Jeho stanovisko zopakovala hovorkyňa GP Andrea Predajňová v reakcii na rozhodnutie brannobezpečnostného parlamentného výboru. Dodáva, že výbor na rokovanie nepozval nikoho z prokuratúry.

Výbor po rokovaní s ministerkou vnútra Denisou Sakovou (Smer-SD) v policajným prezidentom Milanom Lučanským skonštatoval, že polícia nepochybila pri vyšetrovaní nahrávky rozhovoru bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku a Mariana Kočnera a nespomaľovala ho. Ak dochádzalo pri vyšetrovaní ku zdržaniam, bolo to podľa členov výboru spôsobené komunikáciou s prokuratúrou pri zbavovaní mlčanlivosti osôb z nahrávky.

„Generálny prokurátor sa ostro ohradzuje voči tvrdeniam niektorých politikov a médií, že pri zbavovaní mlčanlivosti prokurátora D. T. koná s prieťahmi, respektíve koná obštrukčne," uvádza sa v stanovisku, ktoré zobrazuje časový harmonogram postupu.

Domová prehliadka u Kočnera

Nahrávku mali podľa GP zaistiť počas domovej prehliadky u Kočnera. 16. októbra 2018. Analýzu a prepis nahrávky predložili Čižnárovi 8. januára 2019. „Bol to práve generálny prokurátor Jaromír Čižnár, ktorý po oboznámení sa s prepisom nahrávky vydal dňa 16. januára 2019 písomný pokyn špeciálnemu prokurátorovi na preverenie všetkých podozrení z trestnej činnosti vyplývajúcej z nahrávky," doplnila Predajňová.

Trestné stíhanie vo veci zneužívania právomoci verejného činiteľa a prijímania úplatku začali dňa 19. marca 2019. Žiadosť na zbavenie mlčanlivosti Trnku prišla podľa GP 1. augusta. „Teda takmer po piatich mesiacoch od začatia trestného stíhania vo veci," zdôrazňuje Predajňová.

Žiadosť podľa GP neobsahovala potrebné náležitosti, tak požiadali o doplnenie. „Po troch týždňoch bola žiadosť vyšetrovateľom doplnená a doručená na generálnu prokuratúru," dopĺňa Predajňová s tým, že generálny prokurátor vyhovel žiadosti vyšetrovateľa 30. septembra a doručil ju vyšetrovateľovi 1. októbra. "V prípade, že by už prvá žiadosť obsahovala všetky potrebné náležitosti, mohol byť prokurátor D. T. zbavený mlčanlivosti oveľa skôr," zdôraznila GP.

Predajňová zároveň poukazuje, že GP v rovnakom období rozhodovala o ďalších troch žiadostiach na zbavenie mlčanlivosti Trnku. „Generálny prokurátor vyhovel doposiaľ všetkým žiadostiam vyšetrovateľa, čo svedčí o absolútnej včasnej súčinnosti generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára s vyšetrovateľmi. Na základe vyššie uvedených faktov, nech verejnosť posúdi, kto v trestnej veci koná s prieťahmi a kto bez prieťahov," uzavřela, aktuality.sk

X X X

Bývalé Bašternákove majetky štát zatiaľ nepreverí. Slovensku môžu uniknúť milióny eur

Inštitúcie, ktorým Ladislav Bašternák dlhoval peniaze, sú už vyplatené. Postarala sa o to jeho manželka. Majetok, ktorý odsúdený daňový podvodník stihol prepísať na svoju rodinu, si štát preto nateraz nevšíma. Kým si odsúdený Ladislav Bašternák zvyká na život za mrežami, jeho majetok sa ide speňažovať.

Presnejšie iba zlomok jeho majetku, pretože väčšinu previedol na svoju rodinu. Aj keď viacerí právnici hovorili, že by sa aj o tieto prepísané majetky dalo ešte zabojovať, zatiaľ to vyzerá skôr nereálne.

Speňažovať sa tak nateraz bude len to, čo Bašternákovi oficiálne ostalo, teda niekoľko zbraní, byt v Bonaparte, ktorého podnájomníkom bol expremiér Robert Fico s manželkou Svetlanou, a nebytové priestory v tomto luxusnom komplexe na hradnom vŕšku. Všetko toto má celkovú hodnotu približne 1,6 milióna eur.

Opäť ukráti Slovákov

Vila na Slavíne, luxusná chata na Donovaloch či viaceré autá už oficiálne Bašternákovi nepatria, a tak z nich štátu nepripadne ani cent.

Prepadnutie majetku je súčasť trestu, ktorý Bašternák okrem päťročného väzenia dostal za daňové podvody.
„V súčasnosti robím úkony smerujúce k speňaženiu zbraní, nehnuteľnosti Bonaparte prídu na rad koncom októbra,“ uviedla konkurzná správkyňa Lenka Ivanová.

K podnájomníkom Ficovcom sa s odvolaním na mlčanlivosť nevyjadrila. Takéto kroky by ale mohli znamenať, že čoskoro už podnájomníkmi nebudú.

Premiér Peter Pellegrini sa už pred pár týždňami vyjadril, že šéf Smeru už v Bonaparte podľa jeho informácií nebýva.
Dlhy vyplatila „tretia osoba“

Napriek tomu, že správkyňa Ivanová ešte len bude speňažovať zbrane aj byt, Bašternákových veriteľov už stihla uspokojiť, teda vyplatiť im dlhy.

Podľa našich zistení mali byť veritelia traja – Slovenská sporiteľňa, Sociálna poisťovňa a herec Milan Kňažko, ktorý vyhral susedský spor s Bašternákom o 100-tisícové odškodné.

S Kňažkom sa vyrovnala priamo Bašternákova manželka, a tak sa ako veriteľ z konkurzu odhlásil. Bašternákova manželka mala byť podľa informácií Aktuality.sk tá, ktorá ponúkla peniaze aj na vyplatenie ostávajúcich veriteľov, ale tentokrát oficiálne cez správkyňu.

Išlo o sumu minimálne viac ako pol milióna eur. Informovali sme o tom už začiatkom septembra. Správkyňa meno „darcu“ neuviedla, hovorí len to, že veriteľov uspokojila z finančných prostriedkov tretej osoby.

„Pôvod finančných prostriedkov som v zmysle zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti preverila a je preukázaný,“ uviedla Ivanová.

Otázne je, prečo sa pre tento krok Tatiana Bašternáková rozhodla.

Veriteľov vyplatili, o majetok sa nebojuje

Keďže sú veritelia uspokojení, konkurzná správkyňa vraj nateraz nevie zabojovať o majetok, ktorý odsúdený podnikateľ stihol prepísať na svoju rodinu.

Teno prepis urobil Bašternák s veľkou pravdepodobnosťou účelovo, aby neskončilo celé jeho nahonobené imanie v rukách štátu. Urobil tak ešte predtým, ako nad ním súd vyniesol definitívny verdikt. Ak by tieto prevody chcela Ivanová napadnúť, musela by podať takzvané odporovacie žaloby a tým by zbavovanie sa majetku spochybnila.

Okresný úrad Bratislava, ktorý ju vybral do funkcie konkurznej správkyne, jej odporučil, aby preskúmala možnosti podania odporovacích žalôb a ak sú splnené podmienky, aby tak konala.

Podľa nej ale v tomto momente „podmienka pre podanie odporovacích žalôb naplnená nie je“.

Vysvetlenie? Ako správkyňa môže podľa jej slov napadnúť tieto prevody, len ak by sa Bašternákovi veritelia nedostali k celej sume peňazí, ktorú im dlhoval.

Inak povedané, ak by niektorý z nich mal byť ukrátený, teda nesplatil by sa mu celý dlh, až vtedy by mohla odporovať prevody majetku.

V takom prípade by sa ho následne snažila speňažiť a potom vyplatiť všetkých a všetko, čo Bašternák dlhoval.

Trest sa míňa účinku

Súčasní veritelia sú ale plne uspokojení a nikto nový sa zatiaľ neprihlásil.

„Žaloby podám, keď budú splnené podmienky na ich podanie, teda ak v konkurze budú prihlásené pohľadávky veriteľov, ktoré by v konkurze neboli uhradené v plnom rozsahu z majetku, ktorý aktuálne podlieha konkurzu,“ uviedla Ivanová.
Iný dôvod na podanie žaloby podľa nej nie je a hovorí o potrebe novelizovať zákon o konkurze, aby správca mohol za každých okolností odporovať účelové zbavovanie sa majetku.

Čo ale súčasná situácia v preklade znamená? To, že ak sa už neprihlási nikto, komu by Bašternák dlhoval väčšiu sumu peňazí, tak sa Bašternákova rodina nemusí o darovaný majetok obávať.

Navyše čas na podanie odporovacej žaloby sa kráti.

Niekto by ale mohol namietať, že je tu predsa ešte štát. Štát, v prospech ktorého Bašternákov majetok prepadol.
Problémom ale je, že štát nemá v konkurznom konaní postavenie veriteľa.

Štát by mal v podstate „len“ dostať tie peniaze, ktoré ostanú po vyplatení všetkých známych veriteľov. Fakt, že štátu ostalo iba mizivé percento skutočného Bašternákovho majetku, je opäť len šikovnosť daňového podvodníka Bašternáka a nedokonalosť zákonov.

Z vyjadrenie Okresného úradu Bratislava však možno čítať, že na to, aké má štát postavenie, vlastne nemajú jednoznačný názor ani odborníci. Sám sa preto obrátil na rezort Gábora Gála.

„Na základe nejednoznačného výkladu zákona nezúčastnenými právnikmi, správcami konkurznej podstaty, tlaku predstaviteľov tlače a verejnosti k postaveniu a oprávneniam štátu ako veriteľa požiadal Okresný úrad Bratislava o výklad postavenia štátu v konkurznom konaní Ministerstvo spravodlivosti SR,“ uviedol úrad.

Výklad ministerstva bude v tomto smere s veľkou pravdepodobnosťou kľúčový a od neho sa budú pravdepodobne odvíjať aj ďalšie kroky, teda či budú Bašternákove prevody napadnuté, alebo nie.

Deravý zákon

Ivanová ale poukazuje na to, že už súd a prokuratúra počas trestného konania mohli zabrániť prevodom majetku, a to tak, že by ho zaistili.

„Nakoľko uvedené štátne orgány, ktoré by mali prezentovať záujem štátu, takto nekonali, otázku, prečo dnes majetok, ktorý by mohol byť speňažený, nie je vo vlastníctve úpadcu, treba smerovať na ne,“ uviedla konkurzná správkyňa.
Prokurátor navrhoval prepadnutie majetku už počas prvostupňového pojednávania s Bašternákom, ale majetok mu v prípravnom konaní nezaistil.

Bašternák, vedomý si toho, čo mu môže v ďalšom procese hroziť, sa začal majetku zbavovať.Luxusné nehnuteľnosti postupne prepísal na manželku, brata a ďalších príbuzných. Prokurátor uspel so svojím návrhom až pred druhostupňovým súdom. V tom čase mal však Bašternák oficiálne na seba napísaný už len zlomok zo svojho impéria nehnuteľností a luxusných áut, aktuality.sk

X X X

Trump pozastavil Ukrajine pomoc z politických dôvodov

Úradujúci vedúci kancelárie Bieleho domu Mick Mulvaney vo štvrtok na tlačovej konferencii priznal, že prezident Donald Trump pozastavil Ukrajine vojenskú pomoc takmer 400 miliónov dolárov sčasti aj z politických dôvodov, aby donútil Kyjev vyšetrovať teóriu, že Ukrajina pomáhala demokratom v prezidentských voľbách v USA v roku 2016. A tým, ktorých takýto Trumpov krok znepokojuje, Mulvaney odkázal: "Preneste sa nad to."

Informovala o tom americká spravodajská televízia NBC News na svojej webe a tlačová agentúra AFP, ktorá dodala, že táto sprisahanecká teória sa vo všeobecnosti pokladá za nepodloženú.

Mulvaney novinárov v Bielom dome doslova upozornil: „Preneste sa nad to. V zahraničnej politike bude stále existovať politické ovplyvňovanie.“ Mulvaney povedal, že na dohode typu „niečo za niečo“ nevidí nič zlé, pritom ju však doteraz Biely dom popieral.

Prezident Trump a jeho spojenci posledný mesiac tvrdili, že nedošlo k žiadnej dohode s Ukrajinou v duchu „niečo za niečo“. Americká Snemovňa reprezentantov však otvorila vyšetrovanie, ktoré môže viesť k impeachmentu prezidenta (ústavnej žalobe). Snemovňa k nemu prikročila po tom, čo sa informátor na príslušných miestach v USA sťažoval na Trumpov telefonický rozhovor s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským z 25. júla.

Biely dom o obsahu telefonátu v sumári uviedol, že Trump požiadal Zelenského o „láskavosť“ krátko po tom, čo Zelenskyj diskutoval o americkej vojenskej pomoci. V rámci tejto „láskavosti“ Trump Zelenského požiadal, aby Kyjev vyšetril teóriu o existencii e-mailového servera Demokratického národného výboru (DNC) na Ukrajine, ako aj činnosť niekdajšieho viceprezidenta Joea Bidena a jeho syna Huntera Bidena. DNC je najvyšší orgán americkej Demokratickej strany a demokrat Biden je možným súperom Trumpa v prezidentských voľbách v roku 2020.

Mulvaney vo štvrtok novinárom povedal, že čiastočným dôvodom pozastavenia pomoci bolo, že prezident Trump nechcel poslať peniaze skorumpovanej krajine. Mulvaney dodal, že prezident má zároveň silný odpor voči poskytovaniu zahraničnej pomoci a nemá rád „míňanie peňazí v zahraničí“.

„Spätný pohľad na to, čo sa v roku 2016 stalo, v ňom vyvolával obavy z korupcie na Ukrajine. Je to absolútne primerané,“ uviedol Mulvaney.

Na otázku, či rozhodnutie Ukrajiny vyšetrovať alebo nevyšetrovať túto záležitosť zohralo úlohu v pozastavení pomoci takmer vo výške 400 miliónov dolárov tesne pred júlovým telefonátom, Mulvaney odpovedal „áno“. Dodal, že peniaze „nakoniec potiekli“.

„V zahraničnej politike to robíme stále,“ vysvetlil. A dodal, že administratíva pozastavila financie aj trom stredoamerickým štátom, aby zmenili svoje imigračné politiky. „Bude sa to diať aj ďalej. Voľby majú následky,“ vyhlásil podľa webu NBC News./agentury/

X X X

Američania odišli, prišli Rusi. Jeden z nich sa pochválil videom z prázdnej americkej základne

Vojenské vozidlá s ruskými a sýrskymi vlajkami v severosýrskom meste Manbidž.

Kým sa Američania sťahovali zo severu Sýrie, Vladimir Putin si spravil turné v krajinách Perzského zálivu, ktoré patria k americkým spojencom.

Kým si ruský prezident Vladimir Putin nad letiskom v Abu Dabí prezeral bielo-modro-červenú trikolóru, ktorú vytvárali stíhačky korunného princa Spojených arabských emirátov, na sever Sýrie sa k tureckej hranici presunuli ruské jednotky.
Začali vypĺňať priestor po Američanoch, ktorí sa zo svojich pozícií stiahli v dôsledku tureckej operácie.

„Som na americkej základni. Včera ráno tu ešte boli oni a dnes ráno sme tu my,“ hlásil z pozície neďaleko mesta Manbidž ruský novinár Oleg Blochin, ktorý podľa niektorých médií v teréne spolupracuje so súkromnou žoldnierskou organizáciou známou ako Wagnerova skupina, hoci samotný Blochin to odmieta.

Jeho videá teraz kolujú sociálnymi sieťami a ukazujú vyprázdnený priestor, z ktorého sa evakuovala americká armáda.
„Doteraz funguje klimatizácia, vonku je horúco, tu chladno. Nachádzať sa na takomto mieste je veľmi príjemné,“ komentoval na jednom z nich.

Informácie o tom, že Manbidž môže skončiť v ruských rukách, sa objavili už predtým, ako si klimatizované stany tamojšej základne nakrúcal Blochin.

Magazín Newsweek prišiel ešte v pondelok s informáciou, ktorú zazdrojoval jedným z predstaviteľov Pentagonu, že Američania, ktorí boli v oblasti dlhší čas, asistovali ruským jednotkám pri navigácii cez predtým nebezpečné oblasti. „Je to v podstate odovzdanie (mesta, pozn. red),“ citoval magazín zdroj.

Americký web Business Insider s odvolaním na jedného z predstaviteľov väčšinovo kurdských Sýrskych demokratických síl (SDF) pri Manbidži pre zmenu tvrdil, že Američania svojím stiahnutím sa z priestoru postúpili kontrolu práve Wagnerovcom.

Rusi podľa zdroja z SDF údajne pomohli Američanom s eskortou z oblasti a na oplátku dostali základňu.
„Myslím si, že sa Rusi čoskoro presťahujú do všetkých amerických základní,“ tvrdí.

„Manna z neba“

Američania mali svoje pozície v Manbidži od roku 2016, kde spolu s tamojšou vojenskou radou, zloženou z miestnych arabských obyvateľov, spojencov kurdských jednotiek YPG, udržiavali bezpečnosť.

Pred pár dňami sa z mesta ale začali sťahovať po tom, čo kurdské ozbrojené sily súhlasili so spoluprácou s režimom sýrskeho prezidenta Baššára Asada, ktorého armáda sa následne začala presúvať k severnej hranici.

Nad mestom Manbidž tak nakoniec zaviala sýrska zástava a v priestore začali hliadkovať vojenské vozidlá s ruskými vlajkami, keďže Asadovým spojencom je v sýrskom teréne od roku 2015 Vladimir Putin.

Zdá sa, že je to práve on, kto najnovšie ťaží z napätia, ktoré vzniklo vo vnútri NATO, respektíve medzi Západom a Ankarou.

„To, čo sa dnes deje, je veľmi zložito zamotaný uzol. Pre Putina je to nečakaný dar,“ všíma si pre New York Times blízkovýchodný analytik Alexander Šumilin z Európskeho inštitútu Ruskej akadémie vied v Moskve, podľa ktorého Rusko vždy vedelo benefitovať z prešľapov Západu.

„Treba povedať, že všetky najvýznamnejšie úspechy Ruska v Sýrii neboli výsledkom úmyselných snáh Moskvy. Jednoducho na Putina a Moskvu spadli ako manna z neba v dôsledku neobvyklého správania západných krajín a Turecka,“ okomentoval Šumilin.

Rusi sa chytajú príležitosti

Rusi sa v teréne severnej Sýrie teraz stavajú do pozície mediátorov.

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov sa už nechal počuť, že Moskva chce zabezpečovať nielen dialóg medzi Kurdmi a sýrskym režimom, ale aj medzi sýrskym režimom a Tureckom.

Už dnes sa podľa ruského rezortu obrany ich jednotky pohybujú medzi pozíciami Turkov a sýrskej armády, aby medzi nimi vytvárali nárazník.

Kremeľ chce zároveň čoskoro hostiť tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ten už odkázal, že s prijatím pozvania nemá problém.Ponuka pritom prišla v čase, keď do Turecka smeroval americký viceprezident Mike Pence, aby prímerie medzi Tureckom a sýrskymi Kurdmi dohodla práve americká strana.

Sýria nie je jediné pole, kde sa Rusi vracajú do hry. V októbri by ich mal čakať aj samit tzv. Normandskej štvorky, ktorý po dlhšom čase prerokuje situáciu na východe Ukrajiny. Na Donbase sa však dovtedy musia stiahnuť vojská na dvoch bodoch kontaktnej línie, čo sa zatiaľ kvôli pokračujúcim prestrelkám nepodarilo.

Turné v Perzskom zálive

Svetové médiá si zároveň všímajú, že kým sa Američania sťahovali zo Sýrie, Putin si spravil turné po krajinách Perzského zálivu: Spojených arabských emirátoch a Saudskej Arábii - tradičných spojencoch USA.
Putinovi, ktorý je v Sýrii spojencom ich rivalov - nejde pritom len o sýrsky režim, ale aj Irán - sa dostalo mimoriadne vrelého privítania.

Stanica BBC pripomína, že Putin, ktorý Saudov naposledy navštívil v roku 2007, v Rijáde nielenže stihol prediskutovať regionálnu bezpečnosť, no zároveň dohodnúť obchod v hodnote dvoch miliárd dolárov. V Abu Dabí zasa Rusi podpísali zmluvy, ktoré sa týkajú nových technológií, zdravotníctva a energetiky, v hodnote 1,3 miliardy, aktuality.sk

X X X

Kočnerova Threema: Ty si kúpiš byt, ja platím všetko ostatné, napísal Jankovskej

Monika Jankovská si s Marianom Kočnerom cez aplikáciu Threema písala aj o luxusnom byte, v ktorom teraz sudkyňa býva. Mala doň vraziť celé svoje úspory. Aktuality.sk získali časť komunikácie z Threemy medzi Marianom Kočnerom a Monikou Jankovskou, kde sa rozprávajú o byte, o ktorý má Jankovská záujem.

Monika Jankovská býva v státisícovom byte svojich synov tesne pod Bratislavským hradom. Byt má 168 metrov štvorcových, ďalších 15 metrov štvorcových má balkón s lodžiou. Projekt sa nazýva Rezidencia Hradný vrch. Byt má podľa odhadu odborníka na realitný trh, ktorý chcel zostať v anonymite, hodnotu 500- až 550-tisíc eur.

Len obývačka má väčšiu rozlohu ako priemerný 3-izbový byt. Hlavná miestnosť v byte, ktorej súčasťou je aj kuchyňa a jedáleň, má viac ako 70 štvorcových metrov. V byte sa tiež nachádza priestranný šatník s rozlohou deväť metrov štvorcových. Bohatá na priestor je aj 14-metrová kúpeľňa.

Okrem bytu majú Jankovskí v rezidencii aj dve parkovacie miesta a skladový priestor.O byte v rezidencii sa Jankovská bavila aj s Kočnerom v aplikácii Threema. Komunikácia o byte prebiehala počas novembra a decembra 2017.

„Poznáš byty Rezidencia Hradný vrch?“ otvára Jankovská tému svojho bývania v správach s Kočnerom. Ten jej odpovedá, že pozná. Pýta sa, či plánuje v projekte kúpiť byt.

„Nemám dosť peňazí. Len zisťujem,“ odpovedá Jankovská.

„Na pomstu sú potrebné peniaze. Ver mi. Ale tie dám ja. Ty si kúpiš byt a ja platím ostatné,“ snažil sa jej zdvihnúť náladu Kočner.
„Len to všetko trvá,“ posťažovala sa Jankovská.

„Ja fakt na veciach pracujem. Platím informácie, fotky, nahrávky, videá,“ ubezpečoval ju Kočner s tým, že tím na sledovanie novinárov ho stojí 10-tisíc eur mesačne.

V poslednej správe k bytu žiada Jankovská Kočnera o právnu pomoc s ochranou pred novinármi.„Potrebujem dobreho pravnika na ichrany osobnosti!!! Je.em cely byt. Všetko, čo mam našetrene do toho dám.“

„OK. Dopíše moje a padreho žaloby a môže sa ti venovať,“ reagoval Kočner. Padre je označenie pre Norberta Bödöra. Spolu si Kočner s Jankovskou vymenili až 6-tisíc správ.

Monika Jankovská telefón nezdvíhala a na zaslané otázky neodpovedala.

Aktuality.sk zaslali polícii otázky, či a ako plánujú skúmať pôvod peňazí za byt. „Špeciálny tím Hmla intenzívne pracuje, žiadne bližšie informácie o konkrétnych úkonoch však nie je možné v tejto chvíli poskytnúť,“ uviedol policajný hovorca Michal Slivka, aktuality.sk

X X X

SIS poskytla bezpečnostnému úradu hodnotenie previerok Moniky Jankovskej

Šéf Slovenskej informačnej služby tvrdí, že Národný bezpečnostný úrad dostal pripomienky pri poslednom otvorení bezpečnostnej previerky Moniky Jankovskej.

Slovenská informačná služba (SIS) poskytla Národnému bezpečnostnému úradu (NBÚ) pripomienky týkajúce sa bývalej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej pri poslednom otvorení jej bezpečnostnej previerky v roku 2019. Či tak urobila aj predtým, pri udelení a prvých opakovaných otvoreniach Jankovskej bezpečnostnej previerky, šéf tajných Anton Šafárik nekonkretizoval.

„SIS má mať informácie o osobách a prostredí, v ktorom sa deje trestná činnosť. Nejaké materiály sme mali, ale či a ako boli postúpené, to nechám na posúdení kompetentných,“ povedal Šafárik.

Hovoril len o tom, že SIS dala NBÚ hodnotenie. Odpovedi na otázku, či išlo o pozitívne hodnotenie sa Šafárik vyhol. „Opýtajte sa NBÚ,“ odkázal novinárom a zopakoval, že v roku 2019 adresovala SIS pripomienky pri poslednom otvorení bezpečnostnej previerky. Tie sú vzhľadom na to, že sama Jankovská stiahla súhlas s preverovaním a previerkou už nedisponuje, podľa Šafárika irelevantné.

Zlyhanie štátnych orgánov

Predseda osobitného kontrolného výboru Národnej rady (NR) SR na kontrolu činnosti NBÚ, nezaradený poslanec Ľubomír Galko v stredu (16. 10.) informoval, že polícia v predchádzajúcich rokoch neuviedla NBÚ informácie o závažných podozreniach a bezpečnostných rizikách, ktoré sa týkali sudkyne Moniky Jankovskej, ani pri opakovaných otvoreniach jej bezpečnostnej previerky.

Polícia mala podľa Galka až pri poslednom otvorení bezpečnostnej previerky, po medializovaní údajnej komunikácie Jankovskej s obvineným Marianom Kočnerom, poslať NBÚ niekoľko závažných bezpečnostných informácií, ktoré sa majú týkať viac ako desiatich prípadov od roku 2012, medzi nimi i podozrení na závažné trestné činy. Galko je presvedčený, že išlo o zlyhanie jedného či viacerých orgánov. Zistenie výboru postúpi Generálnej prokuratúre (GP) SR.

Polícia sa zatiaľ k záverom výboru nevyjadruje. „Relevantné stanovisko budeme môcť zaujať, až keď sa s ním oboznámime,“ uviedol pre TASR hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka, aktuality.sk

X X X

Vo veku 98 rokov zomrela legendárna kubánska baletka Alicia Alonsová

Kubánska tanečná legenda a choreografka Alicia Alonsová zomrela vo štvrtok vo veku 98 rokov. Informovala o tom tlačová agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie Kubánskeho národného baletu (BNC), ktorý zosnulá umelkyňa založila.

Alonsová bola jedinou latinskoamerickou tanečnicou, ktorá dostala honorárny titul „prima ballerina assoluta“ – ojedinelé ocenenie udeľované najvýznačnejším baletkám svojej generácie. Od roku 1894 sa tejto pocty dostalo iba 13 ženám.
Umelkyňa zomrela v nemocnici v Havane. Alonsová založila medzinárodne uznávaný BNC v roku 1948 a zosobňovala kubánsky umelecký program pod vládou Fidela Castra. Dohľad nad BNC udržiavala napriek takmer úplnej slepote aj po prekročení svojej deväťdesiatky.

Alonsová bola zároveň v 40. a 50. rokoch členkou Amerického baletného divadla (ABT) v New Yorku, pričom sa nemalou mierou pričinila o to, že sa ABT zaradilo medzi najvýznamnejšie baletné súbory v Spojených štátoch, dopĺňa tlačová agentúra AP.

Alonsová ohromovala publikum svojím dramatickým a precíteným pohybovým prejavom. Bola známa svojou náladovosťou, ale aj striktnou disciplínou. Ako choreografka vyžadovala perfekcionizmus a mala vysoké nároky na účinkujúcich. Aktívnemu tancu sa venovala ešte ako 70-ročná./agentury/

X X X

Nasledujúci summit G7 sa bude konať v Trumpovom golfovom klube

Biely dom vybral golfový klub prezidenta Donalda Trumpa vo floridskom meste Miami za miesto konania budúcoročného summitu krajín G7. Vo štvrtok o tom informoval samotný Biely dom. Dodal tiež, že zmena klímy "nebude na programe" tohto summitu G7.

Oznámenie prišlo práve v období, keď prezident Trump obviňuje rodinu Joea Bidena z profitovania z verejného úradu, a to vzhľadom na podnikateľské aktivity Huntera Bidena na Ukrajine, keď bol jeho otec viceprezidentom U¬SA.
Prezidentov golfový rezort s názvom Trump National Doral Golf Club vybrali spomedzi 12 rôznych amerických lokalít. „Sme absolútne presvedčení, že toto je pre summit najlepšie miesto,“ vyhlásil úradujúci vedúci kancelárie Bieleho domu Mick Mulvaney na tlačovej konferencii, citovali ho tlačové agentúry AP a AFP.

Summit skupiny siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 sa bude konať 10. – 12. júna. Nápad usporiadať toto podujatie v Trumpovom golfovom klube v Miami kritizovali už skôr rôzne orgány na kontrolu etiky vlády.

Trump navrhol svoj golfový komplex ako vhodné miesto, pretože je blízko letiska, je tam množstvo hotelových izieb a ponúka aj samostatne stojace budovy pre každú delegáciu. Trump to navrhol už na ostatnom stretnutí G7 v auguste vo francúzskom Biarritzi.

Keď boli Spojené štáty hostiteľskou krajinou summitu v minulosti, konal sa v Portoriku, v meste Williamsburg v štáte Virgínia, v Houstone, Denveri, na Sea Island v štáte Georgia a v Camp Davide, víkendovom sídle prezidenta a jeho rodiny v štáte Maryland./agentury/

X X X

Šéfka MMF: Iba prímerie v obchode medzi USA a Čínou nestačí

Nová šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová privítala čiastočnú obchodnú dohodu medzi USA a Čínou. Ako však v tejto súvislosti uviedla, na vyriešenie problémov vo svetovom obchode to nestačí. Rovnako opatrne privítala aj dohodu Británie a Európskej únie o brexite.

Čo sa týka čiastočnej dohody o obchode medzi USA a Čínou, podľa Georgievovej "je to skutočne veľmi dobrá správa, že Čína a USA spolu opätovne diskutujú". Ako však v prvý deň konania výročnej schôdzky MMF a Svetovej banky vo Washingtone dodala, "je to stále málo".

"Iba prímerie nestačí, svetový obchod potrebuje trvalý mier, aby sa mohol vrátiť k svojej pôvodnej úlohe motora svetovej ekonomiky," povedala, pričom zároveň vyzvala krajiny, aby začali spolupracovať na reforme svetového obchodného systému.

Podobne privítala aj dohodu Bruselu a Londýna o vystúpení Británie z Európskej únie. "Kde je vôľa, tam je cesta," uviedla pre novinárov. Podľa nej je však potrebné veci dotiahnuť do konca. Dohodu ešte musí schváliť Európsky parlament a najmä britský parlament, ktorý o nej bude hlasovať v sobotu (19. 10.).

V súvislosti s brexitom šéf Svetovej banky David Malpass uviedol, že brexitová sága viedla k zvýšeniu neistoty, ktorá sa odrazila na vývoji svetovej ekonomiky. "Najmä európska ekonomika zaznamenala výrazné spomalenie," povedal Malpass, aktuality.sk

X X X

Pri Donbase nepanuje zhoda. Podarí sa Zelenskému zorganizovať voľby na okupovanom území?

Ukrajinský prezident hovorí aj o pláne B, keď Rusi odmietnu z Donbasu stiahnuť vojsko a vrátiť Ukrajincom kontrolu nad ich hranicou. Detaily si zatiaľ necháva pre seba. Žiadne cudzie armády, žiadne zbrane. Riadne volebné komisie, politická súťaž či prístup zahraničných pozorovateľov.

Kyjev okupovaným územiam na východe, no aj zvyšku krajiny, vysiela signály o tom, ako si predstavuje voľby, vďaka ktorým by separatistický región mohol potenciálne získať osobitý štatút v rámci Ukrajiny. Odkaz z Bankovej, ulice, kde sídli ukrajinský prezident, je jasný: voľby sa musia uskutočniť podľa ukrajinských zákonov, inak z nich nič nebude.

To, či s ukrajinskými podmienkami Rusi budú súhlasiť, môže ukázať nadchádzajúce stretnutie tzv. Normandskej štvorky.
Súhlas so Steinmeierom

Tému volieb na území separatistov na Ukrajine otvoril pred dvomi týždňami niekoľkominútový brífing prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý na stretnutí s novinármi zhŕňal čerstvé výsledky rokovaní v Minsku.
Popri informáciách o ďalšej možnej výmene väzňov medzi Ukrajinou a Ruskom či pláne sťahovať vojská na dvoch pozíciách kontaktnej línie na východe krajiny sa verejnosť dozvedela aj to, že Ukrajina súhlasila s tzv. Steinmeierovým návrhom.

Teda s uskutočnením volieb na územiach, ktoré majú pod kontrolou separatisti, a následným štatútom pre Donbas, ak voľby prebehnú podľa pravidiel. Odvtedy Ukrajinci diskutujú o tom, čo to pre krajinu vlastne bude znamenať. Časť z tých, ktorí s plánom nesúhlasia a považujú ho dokonca za krok ku kapitulácii, svoju nespokojnosť prezidentovi odkazujú z námestí.

Plán B

Z Kyjeva zatiaľ zaznieva, že pravidlá pre uskutočnenie volieb sú zrejmé: na starosť ich dostane Centrálna volebná komisia, strážiť bezpečnosť bude ukrajinská polícia, prístup musia mať všetky zaregistrované strany, sledovať ich majú novinári i zahraniční pozorovatelia.

Hoci Steimeierov plán hovorí viac o zorganizovaní volieb, než bezpečnosti, prezident odkazuje aj to, že podmienkou volieb je i stiahnutie Rusov z priestoru či obnovenie kontroly nad východnou hranicou. Z Donecka a Luhanska však prichádzajú správy, že úsek východnej hranice Kyjevu nevrátia.„Máme plán B, ale nechcem o ňom teraz hovoriť,“ odpovedal pred pár dňami Zelenskyj na otázku, čo vláda spraví v prípade, že sa Rusi nestiahnu a z kontroly hranice nič nebude.

Minister zahraničných vecí Vadym Prystajko v septembri naznačoval, že kompromisom by mohlo byť, že by kontrolu nad hranicou prevzalo medzinárodné spoločenstvo. Predtým však podľa neho treba odpovedať na množstvo otázok. Napríklad, kto bude tvoriť medzinárodnú pohraničnú stráž, koľko bude mať členov, či to, kde budú rozmiestnení.

Medzičasom sa začalo hovoriť už aj o možných termínoch volieb.

V kancelárii prezidenta podľa denníka Ukrajinská pravda zvažujú dva scenáre.Jeden predpokladá, že voľby by sa mohli uskutočniť spolu s miestnymi voľbami, ktoré Ukrajinu čakajú v októbri 2020. Druhý hovorí o predčasných voľbách len na teritóriách dočasne okupovaných častí Luhanskej a Doneckej oblasti v jari alebo v lete.

Podľa denníka je Kyjev skôr za variant, aby voľby prebehli v rámci celej Ukrajiny naraz. Špekuluje sa aj o tom, že by Ukrajina mohla posunúť miestne voľby na skorší termín. Na to ale potrebuje spraviť ústavné zmeny. Ukrajinská ústava podľa Ukrajinskej pravdy voľby v tomto prípade stanovuje na poslednú októbrovú nedeľu.

Nad Donbasom nepanuje zhoda

„Viem si len ťažko predstaviť, že by sa voľby, ktoré by sa na Donbase uskutočnili v najbližších mesiacoch, konali podľa požiadavok, ktoré vzniesol Zelenskyj,“ hovorí pre Aktuality.sk Marek Příhoda z Ústavu východoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty Karlovej univerzity.

Všíma si aj to, že hoci sa prezident naďalej teší veľkej podpore, po prvýkrát počas svojho mandátu narazil na aktívnejší odpor časti ukrajinskej spoločnosti.

„Zelenskyj si na seba zobral veľkú zodpovednosť, keď sľúbil, že ukončí vojnu. Problém je v tom, že pokiaľ ide o Donbas, v spoločnosti nepanuje zhoda. Väčšina ľudí nechce bojovať, chce mier, no nie je zmierená s tým, aby mal mať nejaké zvláštne privilégiá,“ podotýka český expert.

Podľa prieskumu kyjevského think tanku Centrum Razumkova zo začiatku októbra si osobitý štatút pre Donbas nepraje nadpolovičná väčšina Ukrajincov (56 percent). Podporu myšlienke deklarovalo 26 percent opýtaných.

Zhruba 42 percent Ukrajincov podporuje to, aby ukrajinská vláda začala rokovania so samozvanými lídrami separatistických republík, 39 percent Ukrajincov to naopak neschvaľuje. Nadpolovičná väčšina Ukrajincov zároveň odmieta niektoré kompromisy.

Napríklad amnestie pre tých, ktorí bojovali po boku Rusov proti Ukrajine, sú neprijateľné pre 59 percent opýtaných, predstaviť si to vie 18 percent. S uznaním ruštiny ako druhého štátneho jazyka nesúhlasí 56 Ukrajincov, problém s tým nemá približne 30 percent opýtaných.

Prieskum verejnej mienky z okupovaných území pre zmenu ukazuje, že nadpolovičná väčšina opýtaných by radšej patrila k Ukrajine ako k Rusku. Podľa berlínskeho Centra pre východoeurópske a medzinárodné štúdie je za osobitý štatút v rámci Ukrajiny 31 percent obyvateľov tzv. Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky, 24 percent by rado patrilo k Ukrajine aj bez štatútu. Naopak, 18 percent opýtaných by chcelo byť súčasťou Ruska a 27 percent by chcelo mať v rámci Ruska osobitý štatút.

Časť Ukrajincov nesúhlasí s prijatím tzv. Steinmeierovho plánu.

Jedni vidia trójskeho koňa, iní hľadanie dialógu. Podľa niektorých odborníkov by voľby na východe a následný osobitý štatút znamenali zväčšenie vplyvu proruských politických síl na Ukrajine.

Šéf parlamentného výboru pre medzinárodné vzťahy zo Zelenského strany Sluha ľudu Bohdan Jaremenko sa na to díva z opačného uhla pohľadu - tvrdí, že vďaka voľbám by Ukrajina na okupovaných územiach mohla získať svojich zástupcov.

„Mali by sme aspoň nejakých predstaviteľov, ku ktorým by sme sa aspoň trochu vedeli postaviť tolerovateľne, a s ktorými by sme si mohli dovoliť nejakú formu dialógu. Na rozdiel od tých moskovských nominantov, ktorých nám dnes podsúvajú ako ‚lídrov DNR a LNR‘,“ povedal v rozhovore pre web RBK Ukrajina.

Podľa neho sa môže stať, že voľby, do ktorých by zasiahla Moskva, nebudú mať pre Ukrajinu nakoniec žiadny význam.
No na druhej strane sa môže stať aj to, tvrdí, že sa jej podarí dostať do orgánov miestnej správy, s ktorou bude môcť diskutovať o otázkach každodenného života.

Majdan ožíva

Medzičasom v krajine ožívajú námestia, na ktorých sa stretávajú ľudia, ktorí so Zelenského krokmi nesúhlasia.
Příhoda pripomína, že Zelenskyj už počas prezidentskej kampane predstavoval pre časť Ukrajincov hlas síl, ktoré sa usilujú ohroziť ukrajinskú identitu. „Riešenie, ktoré teraz ponúka, chápu v schéme: Zelenskyj predstavuje niečo, čo je ‚nepatriotické‘, predstavuje ‚inú Ukrajinu‘, nasiaknutú ruským vplyvom,“ približuje.

Na súčasných demonštráciách proti Steinmeierovmu plánu však nevidieť nutne len Zelenského kritikov či podporovateľov exprezidenta Petra Porošenka, ktorý obviňuje súčasné vedenie krajiny zo zrady.

Silné zastúpenie majú i veteráni, ktorí akékoľvek ústupky voči Rusom vnímajú ako zradu.

„Výrazným táborom sú aj verejne činní ľudia, ktorí sú úprimne presvedčení, že akýkoľvek kompromis vyjednaný s Ruskom, je porážkou. Hovoria, že Rusku nejde o to sa dohodnúť, ale využiť slabosti. Majú na to svoju argumentáciu opretú o historické skúsenosti. Hovoria to dlhodobo, to nie je nič nové. Sú to ľudia, ktorí za podobné ústupky kritizovali aj Porošenka,” uzatvára Příhoda, aktuality.sk