iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Trnka spochybnil autentickosť nahrávky s Kočnerom

Bývalý generálny prokurátor SR Dobroslav Trnka spochybnil autentickosť medializovanej nahrávky, v ktorej sa má spolu s Marianom Kočnerom zhovárať o kšeftovaní s nahrávkou z kauzy Gorila. "Bez problémov sa dá zmanipulovať niečo také," uviedol. Dobroslav Trnka to uviedol v rozhovore pre portál tvnoviny.sk. Odmieta tiež to, čo záznam naznačuje, teda napríklad to, že kšeftoval s nahrávkou. Tvrdí, že nikdy nič také nemal a už vôbec nie v trezore na pracovisku Generálnej prokuratúry.

Dôrazne poprel, že by sa pokúšal vydierať šéfa Penty Jaroslava Haščáka. "To sa nikdy nestalo, oficiálne som ho videl raz v živote,“ uviedol pre televíziu. Trnka nepopiera, že sa s Kočnerom sporadicky stretával, no žiadny „biznis“ s ním nerobil.
Či bude reflektovať na výzvy verejnosti i politikov a postu prokurátora sa vzdá, oznámi v najbližších dňoch. „K tomu, ako budem postupovať, sa vyjadrím v najbližších dňoch,“ reagoval na margo medializovanej nahrávky s Marianom Kočnerom a výzvam na jeho osobu.

Trnka po zverejnení komunikácie s obvineným a obžalovaným podnikateľom Marianom Kočnerom naďalej trvá na svojom stanovisku, že v kauze nahrávky bude stále nápomocný príslušným orgánom. Výzvy ústavných činiteľov či Rady prokurátorov, aby zvážil dočasné prerušenie funkcie prokurátora Generálnej prokuratúry SR, podľa svojich slov plne akceptuje.

Zasadne brannobezpečnostný výbor

Pre nahrávku rozhovoru Kočnera a Trnku bude zvolané dodatočné rokovanie parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť. Opoziční poslanci Národnej rady (NR) SR spísali a podali návrh na utorkovom rokovaní výboru. Chcú vedieť, či mala polícia nahrávku k dispozícii a ako sa prípad vyšetroval, situáciu by malo vysvetliť vedenie polície aj ministerstva vnútra.

Členovia výboru návrh odsúhlasili, jeho predseda Anton Hrnko (SNS) oznámil, že termín rokovania dohodnú aj s ministerkou vnútra Denisou Sakovou (Smer), aby sa na ňom mohla zúčastniť.

Medializované informácie podľa nezaradeného poslanca Ľubomíra Galka indikujú, že je možné, že polícia mala nahrávku k dispozícii už dlhšiu dobu. Opozícia preto chce, aby na rokovanie prišiel situáciu vysvetliť okrem ministerky vnútra aj policajný prezident Milan Lučanský. „Nechceme z toho robiť politiku, môže to by pokojne aj v utajenom režime,“ dodal Galko.

Hrnko si myslí, že nahrávka je predovšetkým kauzou Kočnera a predsedu SaS Richarda Sulíka, ktorý bol predsedom parlamentu v čase, keď sa mali kupovať hlasy poslancov pri voľbe generálneho prokurátora. Podľa Hrnkových slov sa treba pozrieť na ľudí, ktorí vtedy Trnku navrhovali na pozíciu generálneho prokurátora.

Na otázku, či SNS opustí koalíciu so Smerom, ktorého poslanci Trnku do funkcie navrhovali, odpovedal, že krátko pred voľbami nevidí priestor na takéto „teatrálne gesto“. Ak sa preukáže, že poslanci koaličných strán v minulosti prijali peniaze za svoje hlasy, mali by ich strany prinútiť odísť z parlamentu. „Korupcia je u nás trestný čin,“ reagoval na otázku, či by mali byť trestne stíhaní. To, či by mal Trnka odísť z prokuratúry, je podľa Hrnka jeho rozhodnutie.

„Je veľmi zlé, keď takáto nahrávka uzrela svetlo sveta a je ešte horšie, že bývalý generálny prokurátor komunikoval s Marianom K.,“ povedal podpredseda výboru Peter Šuca (Smer). V čase, keď Trnku Smer nominoval na pozíciu, sa podľa jeho slov „javil ako principiálny človek“.

V súvislosti s kupovaním hlasov poslancov skonštatoval, že jemu nikto žiadnu ponuku nedal a nemyslí si, že by takí poslanci boli v parlamente. Nemyslí si ani to, že by o nahrávke kauzy Gorila vedel predseda Smeru Robert Fico. „Marian K. toho narozprával strašne veľa. Môžem tomu veriť a môžem tomu neveriť,“ dodal.

Rada prokurátorov je pobúrená informáciami o vzťahu Trnku s Kočnerom

Rada prokurátorov je hlboko znepokojená a pobúrená medializovanými informáciami týkajúcimi sa vzťahu Dobroslava Trnku s Marianom Kočnerom. Uvádza sa to v stanovisku, ktoré poskytol predseda Rady prokurátorov Slovenskej republiky Juraj Purgat.

„Rada prokurátorov SR považuje tieto informácie za natoľko závažné, že minimálne do ich vyšetrenia orgánmi činnými v trestnom konaní neumožňujú bývalému generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky pokračovať vo výkone funkcie prokurátora. Zverejnené informácie nielen vrhajú zlé svetlo na ostatných prokurátorov, ale predovšetkým podkopávajú dôveru verejnosti v právny štát a princípy jeho fungovania,“ uvádza sa v stanovisku.

V ňom sa ďalej píše, že Rada prokurátorov SR si ctí princíp prezumpcie neviny a vyzýva Trnku, aby do vyšetrenia týchto mimoriadne závažných podozrení požiadal generálneho prokurátora o prerušenie výkonu funkcie prokurátora.
„Vyjadrenie generálneho prokurátora Slovenskej republiky Jaromíra Čižnára ohľadom zotrvania D. T. vo funkcii prokurátora potvrdzuje aj stanovisko Rady prokurátorov Slovenskej republiky, z ktorého jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na súčasný procesný stav vyšetrovania zotrvanie D. T. vo funkcii prokurátora záleží výlučne od jeho rozhodnutia. Ak sa D. T. rozhodne požiadať o prerušenie výkonu funkcie prokurátora, generálny prokurátor je pripravený bezodkladne rozhodnúť,“ zareagovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Andrea Predajňová.

Haščák odmieta, že by platil za nahrávky. Je ochotný vypovedať

Spolumajiteľ investičnej skupiny Penta Jaroslav Haščák sám písomne kontaktoval, ešte pred pondelkovým zverejnením nahrávky rozhovoru Kočnera s Trnkom, vyšetrovateľa a vyjadril ochotu vypovedať, ak o to bude záujem. Uvádza sa to v stanovisku, ktoré zaslal hovorca skupiny Penta Martin Danko. Ten zároveň pripomenul, že Haščák už v pondelok zverejnenom stanovisku odmietol, že by kedykoľvek komukoľvek platil za akékoľvek nahrávky, ktoré sa týkajú kauzy Gorila. Danko tiež zdôraznil, že skupina chápe „rozhorčenie, či šok, ktorý zverejnenie nahrávky v spoločnosti vyvoláva", k zverejneným informáciám je však podľa nich potrebné pristupovať vecne a snažiť sa ich najskôr overiť.

Denník N informoval, že získal 70-minútovú nahrávku rozhovoru medzi Trnkom a Marianom Kočnerom. Zvukový záznam z leta 2014 si mal urobiť Marian Kočner. Týkať sa má údajného Trnkovho pokusu o vydieranie spolumajiteľa Penty Jaroslava Haščáka nahrávkou jeho rozhovoru v konšpiračnom byte z kauzy Gorila. Podľa denníka mafián vyšetruje bývalého generálneho prokurátora, vrieska naňho vulgarizmy, vyhráža sa jemu aj jeho kumpánom fyzickou likvidáciou a tým, že jeho syn skončí. /agentury/

X X X

The Guardian: Vyjednávači sú blízko k dosiahnutiu dohody o brexite

Britský premiér Boris Johnson je zrejme už veľmi blízko k dosiahnutiu dohody o brexite po tom, čo urobil veľké ústupky voči požiadavkám Európskej únie v otázke írskej hranice. V utorok o tom informoval britský denník Guardian.
Návrh dohody by mohol byť zverejnený v stredu ráno, uviedli vysokopostavené zdroje z Británie a EÚ pre Guardian.

Avšak dvaja predstavitelia EÚ následne pre tlačovú agentúru Reuters povedali, že správa o tom, že Británia a Európska komisia sa už blížia ku konečnému textu brexitovej dohody, je „predčasná“. Tretí zdroj pre Reuters poznamenal, že nastalo určité „výrazné zblíženie názorov“ počas technických rozhovorov.

Podľa dostupných informácií Guardianu sa rokovacie tímy v zásade dohodli, že colná hranica bude prechádzať Írskym morom. Toto more oddeľuje ostrovy Írsko a Veľká Británia. Takéto riešenie odmietla predchádzajúca britská premiérka Theresa Mayová, podľa jej vtedajších slov takúto dohodu by žiadny britský premiér neprijal.

Johnson však bude teraz potrebovať súhlas parlamentu – vrátane severoírskej Demokratickej unionistickej strany (DUP), tvrdých zástancov brexitu z Konzervatívnej strany a aj euroskeptického zoskupenia konzervatívcov známeho ako Európska výskumná skupina (ERG). Na základe tejto dohody bude totiž Severné Írsko stále právne súčasťou colného územia Spojeného kráľovstva, dodal denník Guardian.

Barnier chce právny text o novej dohode o brexite do utorkového večera

Najnovšie návrhy britskej vlády týkajúce sa brexitu „nie sú dosť dobré“. Uviedol to v utorok v Luxemburgu hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier v rámci zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC). Jeho slová tlmočila tlačová agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na tri diplomatické zdroje.

Barnier podľa nemenovaných diplomatov spresnil, že potrebuje príslušný právny text do konca dňa, aby ho mohol v stredu predstaviť najskôr veľvyslancom členských krajín pri EÚ (COREPER) a následne premiérom a prezidentom 27 členských krajín odporučiť schválenie novej dohody na nadchádzajúcom summite EÚ (17. – 18. október). V opačnom prípade je veľmi pravdepodobné, že Barnier odporučí ďalšie rokovania s Londýnom až po summite EÚ, ktorý sa skončí v piatok poobede.

Barnier v utorok uviedol, že uzavretie dohody medzi Londýnom a Bruselom o odchode Británie z Európskej únie tento týždeň je ešte stále možné, britská vláda však musí predložiť jej oficiálne znenie. Informovala o tom agentúra AP. „Aj keď uzavretie dohody bude náročné – čoraz náročnejšie – ešte stále je možné, že k nemu dôjde tento týždeň,“ povedal Barnier.

Podľa Barniera je momentálne najväčšou výzvou premeniť britské návrhy na riešenie zložitého problému hraníc medzi Írskou republikou a Severným Írskom na „čosi záväzné“.Ak do 19. októbra nedôjde k novej dohode o brexite medzi Londýnom a Bruselom, zákon, ktorý v septembri prijal britský parlament, núti britského premiéra Borisa Johnsona, aby požiadal o ďalší trojmesačný odklad brexitu. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa v tejto súvislosti vyjadril, že exekutíva EÚ prípadnú žiadosť Londýna o odklad brexitu odobrí /agentury/

X X X

Turecko neukončí ofenzívu v Sýrii ani napriek odporu medzinárodného spoločenstva

Turecko v utorok vyhlásilo, že vo vojenskej operácii na severe Sýrie bude pokračovať aj napriek nesúhlasu medzinárodného spoločenstva, pričom odsúdilo „špinavú dohodu“, ktorú sýrski Kurdi uzavreli s vládou v Damasku po tom, ako sa z oblasti stiahli ich bývalí americkí spojenci. Informovala o tom agentúra AFP.

„Budeme pokračovať v boji proti všetkým teroristickým skupinám vrátane Islamského štátu (IŠ) bez ohľadu na to, či svet súhlasí s podporou našich snáh,“ vyhlásil riaditeľ komunikačného odboru kancelárie tureckého prezidenta Fahrettin Altun.
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa medzitým vyhlásila, že v priebehu najbližších 24 hodín vycestuje do Ankary viceprezident USA Mike Pence, aby Turecko dotlačil k uzavretiu prímeria so sýrskymi Kurdmi. Pence oznámil plán vycestovať do Turecka ešte v pondelok, avšak nekonkretizoval vtedy presnejší čas odletu.

Americký minister obrany Mark Esper v pondelok avizoval, že členské krajiny NATO požiada, aby Turecko za jeho inváziu do Sýrie potrestali. Spresnil ďalej, že na budúci týždeň vycestuje do centrály NATO v Bruseli a spojencov v Aliancii požiada, aby „prijali kolektívne aj individuálne diplomatické a ekonomické opatrenia“ v reakcii na tieto „neslýchané“ kroky Turecka.

Esper Ankaru zároveň v pondelok obvinil z toho, že inváziou prispela k prepúšťaniu nebezpečných zajatcov z IS. Anonymný zdroj z prostredia americkej administratívy však tieto informácie pre AFP v utorok vyvrátil, keď povedal, že Spojené štáty si nie sú v súvislosti s Tureckou inváziou vedomé žiadneho „masového“ úteku bojovníkov IŠ z internačných táborov pod kontrolou Kurdov, aktuality.sk

X X X

Trump trestá Turkov, nad Kurdmi si umyl ruky

Šéf Bieleho domu uvalil sankcie na Ankaru za jej inváziu do severnej Sýrie, ktorú stiahnutím amerických vojakov umožnil. Donald Trump v pondelok telefonicky žiadal od tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana okamžité prímerie.
O Trumpovom rozhovore s Erdoganom informoval americký viceprezident Mike Pence, s tým, že urýchlene odcestuje na rozhovory do Turecka. „Spojené štáty nedali Turecku zelenú na inváziu do Sýrie,“ vyhlásil Pence len dve hodiny potom, čo si jeho šéf verejne umyl ruky na osudom najspoľahlivejších spojencov USA v bojoch proti džihádistom z tzv. Islamského štátu, a pozval „Rusko, Čínu, alebo Napoleona Bonaparteho“, aby Kurdov zachránili.

Úlohy pomôcť ohrozeným Kurdom sa na podnet Moskvy ujal jej chránenec, sýrsky režim Bašara Asada. Na videu, nasnímanom v pondelok na ceste pri meste Kobane vidieť, ako sa míňajú vejúcimi štátnymi vlajkami vyzdobené vojenské kolóny USA a sýrskej vlády. Kým Američania dokončovali sťahovanie z 32-kilometrovej zóny, ktorú si pozdĺž tureckej hranice načrtol Edogan, Asadovi vojaci mierili do jej vnútra.

Trump potvrdil, že severovýchod Sýrie opúšťa všetkých tisíc amerických vojakov, ktorý tvorili akýsi nárazník medzi tureckými ozbrojenými silami a kurdskými milíciami. Tie Ankara označuje za teroristov. Najsilnejšia armáda NATO tak fakticky uvoľnila ruky druhej najpočetnejšej armáde aliancie aby sa v nerovnom zápase vysporiadala s kurdskými bojovníkmi vyzbrojenými zväčša iba ľahkými ručnými zbraňami.

Šéf Bieleho domu zároveň oznámil celý balík trestov pre Ankaru, čo jeho kritici považujú len za jeho alibistickú snahu zachrániť si svoju tvár. Trump teraz oznámil, že vydal exekutívne príkaz na uvalenie sankcií na dve turecké ministerstvá a troch ministrov, na zavedenie 50-percentných dovozných ciel na tureckú oceľ a na okamžite zastavenie rokovaní o novej americko-tureckej obchodnej dohode v hodnote sto miliárd dolárov.

„Som plne pripravený rýchlo zlikvidovať ekonomiku Turecka, ak budú vedúci politici v Turecku pokračovať v tejto nebezpečnej a ničivej ceste,“ vyhlásil americký prezident.

Američanmi opustení Kurdi sa v snahe zastaviť inváziu Turecka obrátili o pomoc na Asadov režim, ktorého armáda sa zo severovýchodu Sýrie stiahla v roku 2012. Sýrske štátne médiá informovali, že vládne sily vstúpili do centra strategicky významného mesta Manbidž, kde ich vítali miestni obyvatelia.

Erdogan už naznačil, že Turecko so svojimi miestnymi spojencami je pripravené Manbidž, odkiaľ sa Američania stiahli v pondelok, dobyť. Predbežne sa však turecká ofenzíva sústreďuje na oblasť medzi mestami Tal Abijád a Rás al-Ajn, kam Damask zatiaľ nenariadil svojim silám aby vstúpili.

Turecko v utorok vyhlásilo, že vo vojenskej operácii na severe Sýrie bude pokračovať aj napriek nesúhlasu medzinárodného spoločenstva, pričom odsúdilo „špinavú dohodu“, ktorú sýrski Kurdi uzavreli s vládou v Damasku po tom, ako sa z oblasti stiahli ich bývalí americkí spojenci.

„Budeme pokračovať v boji proti všetkým teroristickým skupinám vrátane Islamského štátu bez ohľadu na to, či svet súhlasí s podporou našich snáh,“ vyhlásil riaditeľ komunikačného odboru kancelárie tureckého prezidenta Fahrettin Altun.
Tureckí vojaci a ich spojenecké miestne milície nateraz zastavili svoj postup v nebezpečnej blízkosti od Manbidžu. Podľa agentúry RIA Novosti ruská vojenská polícia hliadkuje na línii medzi nimi a sýrskymi vládnymi vojakmi. Moskva má v Sýrii silný vojenský kontingent, ktorý Asadovi pomohol znovuovládnuť väčšinu územia vojnou rozvrátenej krajiny.

V posledných rokoch Rusko udržiava korektné vzťahy aj s Tureckom. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova Moskva nechce ani uvažovať o možnosti, že by sa jej vojaci v Sýrii dostali s tureckou armádou do ozbrojeného konfliktu. Medzi veleniami jednotiek oboch krajín funguje horúca linka, ktorá má zabrániť mimoriadnym situáciám.

Za týždeň tureckej invázie zo severovýchodu Sýrie ušlo už 275-tisíc ľudí vrátane 70-tisíc detí, oznámila včera miestna kurdská samospráva. Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva tvrdí, že boje si doteraz na kurdskej strane vyžiadali životy 70 civilistov a 135 bojovníkov. Straty na životoch má aj druhá strana. Rovnaký zdroj uvádza, že turecká armáda prišla o 8 vojakov a jej miestni spojenci o 122 bojovníkov.

Kurdi v Sýrii: Otázky a odpovede

Koľko Kurdov je v Sýrii?

Kurdi pred vojnou v roku 2011 tvorili 8 až 10 percent sýrskeho obyvateľstva. Žijú prevažne na severe krajiny, blízko hraníc s Tureckom spolu s arabským obyvateľstvom a ďalšími etnickými skupinami. Veľká časť Kurdov žije v Turecku (približne 20 percent populácie krajiny), Iraku (15 až 20 percent populácie) a v Iráne (približne 10 percent populácie). Túžba Kurdov po nezávislosti sa po prvej svetovej vojne a rozpade Osmanskej ríše nenaplnila, zostali rozdelení vo viacerých štátoch Blízkeho východu.

Ako vstúpili do vojny v Sýrii?

Po tom, čo demonštrácie proti prezidentovi Bašarovi Asadovi prerástli do občianskej vojny, o kontrolu nad Sýriou bojovali rôzne frakcie. Asadov režim sa sústredil v prvom rade na arabských rebelantov. Sýrski Kurdi, ktorých práva boli potláčané, sa zamerali najmä na ochranu oblastí, kde žijú, a vytvorenie regionálnej autonómie. Vplyv kurdských milícií, z ktorých najsilnejšími sú Ľudové obranné jednotky, známe pod skratkou YPG, vzrástol po tom, čo sa stali spojencami USA v boji proti teroristom z tzv. Islamského štátu. Turecko však YPG považuje za teroristov.

Ako sa Kurdi stali hlavnými spojencami v boji proti Islamskému štátu?

USA spočiatku nechceli priamo zasahovať v sýrskej vojne a poskytovali skôr financovanie a výcvik niektorým skupinám. Keď v roku 2014 vyhlásil Islamský štát kalifát, USA sa pridali k medzinárodnej protiteroristickej koalícii, a to najmä leteckými útokmi.

Pri postupe teroristov sa práve kurdskí bojovníci z jednotiek YPG ukázali ako jedna z mála sýrskych ozbrojených skupín, ktorá dôsledne bojovala proti teroristom. Aj preto sa stali partnerom pre medzinárodnú koalíciu vedenú USA. Kurdskí bojovníci postupne vytlačili teroristov zo severnej Sýrie. Zahynulo odhadom 11-tisíc kurdských bojovníkov. Kurdi prevzali kontrolu nad štvrtinou územia v Sýrii vrátane väčšiny pohraničného pásma s Tureckom.

Prečo chce Turecko Kurdov z tohto územia vyhnať?

Kurdi z YPG sú podľa Ankary odnožou povstaleckej Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorá roky operovala v Turecku a je na zozname teroristických organizácií. To, že Kurdi ovládajú územie pri hraniciach s Tureckom, považuje Ankara za bezpečnostnú hrozbu. Turecko je členom NATO a jeho nepriateľstvo voči Kurdom bol od začiatku pre západných spojencov problém.

Kurdské jednotky z YPG sa preto stali súčasťou Sýrskych demokratických síl (SDF), tvoria jej väčšinu, ďalší bojovníci sú Arabi a príslušníci iných etník. Americké sily zas podľa denníka New York Times pôsobili na turecko-sýrskom pohraničnom území ako mierové jednotky – kontrolovali tureckú hranicu, najskôr samostatne, potom spolu s tureckými jednotkami. Nedávno USA presvedčili Kurdov, aby ako gesto dobrej vôle voči Turecku stiahli svoje sily z hraníc a rozobrali viacero obranných opevnení.

Prečo sa USA obrátili Kurdom chrbtom?

Šéf Bieleho domu Donald Trump chcel už dávnejšie stiahnuť americké sily zo Sýrie. Prvý raz o tom rozhodol v decembri, ale svoj plán odložil, keď na protest proti tomu odstúpil vtedajší minister obrany Jim Mattis. Trump však svoje rozhodnutie opäť náhle zmenil začiatkom októbra po telefonáte s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Následne 6. októbra nariadil americkým jednotkám opustiť pohraničné územie. Tým dal Turecku otvorený priechod na kurdské územie.
Turecké jednotky začali inváziu 9. októbra.

Erdogan sa poďakoval Orbánovi za podporu
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v Baku vyjadril vďaku maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi za to, že podporuje Turecko, informovala v utorok internetová stránka komerčnej televízie ATV.

Orbán zdôraznil, že s veľkým očakávaním sa pripravuje na maďarsko-turecký vládny summit, ktorý sa bude konať 7. novembra v Budapešti. Politici sa na dvojstrannom rokovaní stretli v rámci regionálnej konferencie krajín s turkickou identitou v azerbajdžanskom hlavnom meste.

Turecký prezident sa Orbánovi poďakoval za to, že sa Turecka zastáva na medzinárodnej scéne, ako aj za to, že v Budapešti otvorili zastupiteľskú kanceláriu Turkickej rady. Jej členmi sú Azerbajdžan, Kazachstan, Kirgizsko a Turecko.
Opozičná maďarská strana Demokratická koalícia (DK) v utorok popoludní vydala vyhlásenie, ktorým protestovala proti tomu, že Orbán otvorene podporuje „krutého diktátora, ktorý svojimi vojnovými opatreniami nesie zodpovednosť za smrť ľudí“.

Katar vyjadril Turecku podporu

Katar v utorok podporil vojenskú operáciu Turecka, pričom predstavitelia tejto arabskej krajiny zdôraznili, že Ankara sa len snaží reagovať na „akútnu hrozbu“ pre svoju bezpečnosť. S odvolaním sa na vyhlásenie katarského ministerstva zahraničných vecí o tom informovala agentúra DPA. Katarský minister zahraničných vecí Muhammad Sání vo svojom prejave na Globálnom bezpečnostnom fóre v Dauhe vyhlásil, že Turecko sa snaží vytlačiť „hrozbu od svojich hraníc“.

Sání v tejto súvislosti zdôraznil, že turecká vláda sa snažila viac ako rok vyriešiť tento problém v súčinnosti so Spojenými štátmi s cieľom zriadiť bezpečnostnú zónu, pričom dodal, že Turci v oblasti nechcú zostávať.Turecko sa postavilo na stranu Kataru v roku 2017, keď s ním prerušili diplomatické vzťahy štyri arabské krajiny, ktoré Dauhu obvinili z podpory extrémistov a Iránu.

Po tom ako Egypt, Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia a Bahrajn začali Dauhu bojkotovať, to bolo popri Iráne práve Turecko, ktoré pomohlo zabezpečiť zásobovanie Kataru potravinami a iným nevyhnutným tovarom.

OSN vyzvala Turecko, aby vyšetrilo informácie o popravách

Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR) vyzval v utorok Turecko, aby vyšetrilo údajné popravy Kurdov v severnej Sýrii, ktoré mala vykonať sýrska ozbrojená skupina podporovaná Tureckom. Informovala o tom agentúra AP.
Hovorca OHCHR Rupert Colville sa odvolával na videozábery, ktoré podľa všetkého zachytávajú, ako bojovníci zo skupiny Ahrár aš-Šarkíja v sobotu na diaľnici v severnej Sýrii zadržali a popravili troch kurdských zajatcov. Na tom istom mieste malo podľa hovorcu v sobotu dôjsť aj k ďalšej vražde, ktorej obeťou sa stala kurdská politička.

Novinárom v Ženeve Colville povedal, že Turecko „možno považovať za zodpovedné“ za násilnosti spáchané ozbrojenými skupinami, nad ktorými má „faktickú kontrolu“, alebo ku ktorým dochádza v rámci vojenských operácií. Spomínané videá sa objavili aj na internetových sociálnych sieťach. Bezpečnostná rada OSN prediskutuje v stredu tureckú vojenskú operáciu v Sýrii. Informovala o tom v utorok agentúra

TASS s odvolaním sa na nemenovaný zdroj.

Konzultácie požadovali všetky štáty Európskej únie zastúpené v 15-člennej BR OSN – Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Británia a Poľsko. Agentúra AFP pripomína, že na prvom stretnutí boli členovia BR OSN minulý štvrtok v tejto otázke nejednotní a iba európski členovia vydali vyhlásenie vyzývajúce na ukončenie tureckej ofenzívy.

Ofenzíva zastavila prísun humanitárnej pomoci

Kurdské úrady v utorok oznámili, že turecká ofenzíva v severnej časti Sýrie donútila všetky medzinárodné mimovládne organizácie opustiť túto oblasť. Prerušenie prísunu humanitárnej pomoci – podľa vyhlásenia kurdských úradov – zhoršuje už aj tak ťažkú situáciu obyvateľov vysídlených v dôsledku bojov.

Turecko už siedmy deň podniká v Sýrii ofenzívu proti sýrskym kurdským Oddielom ľudovej obrany (YPG), ktoré vníma ako „teroristov“, pričom ich deklarovaným cieľom sú aj bojovníci z IS. YPG boli rozhodujúcim spojencom USA a západných veľmocí v boji proti IS, keď v časti Sýrie, aj susedného Iraku, vyhlásila táto organizácia samozvaný kalifát.

Ofenzíva (operácia Prameň mieru) proti Sýrskym demokratickým silám (SDF) vedených Kurdmi si vyžiadala už najmenej 60 obetí z radov civilistov. O život prišlo podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) aj 104 bojovníkov Sýrskych demokratických síl (SDF) vedených Kurdmi.

Na ukončenie ofenzívy tureckej armády proti Kurdom v severovýchodnej Sýrii vyzvali v nedeľu okrem iných aj francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová. Pre situáciu na severe Sýrie zasadla v piatok taktiež Bezpečnostná rada OSN. Prijatie vyhlásenia, ktoré obsahovalo výzvu k Turecku, aby zastavilo svoju vojenskú ofenzívu v severovýchodnej Sýrii, však zablokovalo Rusko./agentury/

X X X

Dago Daniš: Z čoho má Fico strach

Šéfa Smeru zjavne trápi zvukový záznam akcie Gorila z roku 2005. S dokumentom, ktorý sa našiel v Kočnerovom dome, pracujú vyšetrovatelia. Zrejme je len otázkou času, kedy unikne do médií a zasiahne do volebnej kampane.
Fico vo svojom videu veľmi dôrazne opakuje, že s kauzou Gorila nemá nič spoločné a že ide o škandál Dzurindovej pravicovej vlády, ktorá mala pracovať pre Haščáka a Pentu. Za miliónové provízie. Teda za úplatky.

V tomto má Fico, samozrejme, pravdu. No len čiastočnú.

Spis Gorila, zverejnený v decembri 2011, už dolámal krk skorumpovanej SDKÚ. Vo voľbách 2012 pohorela. Ficov Smer dosiahol rekordný úspech, po ktorom zostavil jednofarebnú vládu. Dnes už neexistuje ani Dzurindova SDKÚ, ani Ruskova ANO. Existuje však zvuková nahrávka Gorily. Tá by mala (okrem iného) zachytávať aj rozhovory Jaroslava Haščáka s Robertom Ficom.

Teda: na rade je Ficov Smer. Ako ďalšia obeť kauzy Gorila.

Ficovi veľmi nepomôže, že v roku 2005 bol len opozičný politik, ktorý nebol súčasťou korupčných schém. V politike, a špeciálne vo volebnej kampani, sú rozhodujúce jednoduché obrazy. A emócie, ktoré tieto obrazy vyvolávajú.
Obraz, ktorý Ficovi naháňa strach, môžeme odhadnúť pomerne presne. Bude na ňom Haščák. Šéf finančnej skupiny, spájanej s korupčnými kauzami. A bude na ňom Fico. Šéf strany, spájanej s korupčnými kauzami. Verejné prehrávanie ich rozhovorov bude výbušné. Bez ohľadu na obsah. Ten bude druhoradý.

Už teraz, po zverejnení nahrávky Kočner - Trnka, je Haščák opäť terčom verejného pobúrenia. A hnevu. Po prípadnom zverejnení starších nahrávok z kauzy Gorila sa to len zvýrazní a znásobí. Keď sa do skladačky pridá obraz (hlas) Fica, ktorý sa s Haščákom tajne stretával v byte jeho gorily, bude vymaľované. Hlavne, ak ide o byt, kde sa kupovali politici, resp. ich služby pre finančnú skupinu Penta.

Výroky Fica z videa treba trochu opraviť. A postaviť z hlavy na nohy. Gorila dnes pôsobí len ako Ficova (a Haščákova) kauza. Pretože ostatní „lídri,“ ktorí si mýlili politiku s biznisom, už zmizli z obehu. Riešiť potom môžeme akurát tak to, ktorý z tých dvoch viac vytáča ľudí. Bude to tesné. Ich výkony sú v tejto disciplíne veľmi vyrovnané, aktuality.sk

X X X

Petr Bárdy: Kiska je dnes nielen Za ľudí, ale aj za vodou

Andrej Kiska už dnes nemusí riešiť otázku, či je pre jeho stranu existenčne dôležité spojiť sa s PS/Spolu. Na druhej strane však dôvodov na spokojnosť veľmi nie je.

Nátlak prieskumami verejnej mienky môže aj nemusí fungovať. Andrej Kiska a jeho strana boli v časoch, keď sa plazili okolo 5 percent atakovaní, aby sa spojili do predvolebnej koalície s PS/Spolu. Asi nezabudneme na snahu Miroslava Beblavého uchmatnúť Kiskovi jeho šou a jeho stranu, keď vystúpil na ustanovujúcom sneme strany Za ľudí s ponukou, aby sa vlastne v čase vzniku rozhodli pre zánik a splynutie s PS/Spolu.

Toto sa nerobí ani medzi kamarátmi. Toto sa nerobí, ani keď viete, že ste dnes ten silnejší.

Už v tom čase bolo viditeľné, že rast PS/Spolu sa zastavil a namiesto toho, aby komunikovali témy, ktoré by im mali pomôcť získať väčšiu podporu a aj koaličný potenciál napríklad aj pre predvolebné spájanie sa, museli riešiť kauzu videá svojho predsedu Michala Trubana. Aj preto Kiska urobil dobre, keď počkal.

Dnes je situácia iná. Podľa prieskumu agentúry AKO má strana Za ľudí 12-percentnú podporu a je len tesne za druhou koalíciou PS/Spolu (12,7 %) a a tretími kotlebovcami (12,3 %).

Za zmienku stojí aj prieskum agentúry Focus pre TV Markíza, kde sa pýtali ľudí, ako by ich rozhodnutie ovplyvnilo, keby sa kiskovci spojili s PS/Spolu. Medzi voličmi týchto subjektov to v podstate zafungovalo, ale treba si všímať aj okolo 11 percent voličov oboch táborov, ktorí vyjadrili nesúhlas s takýmto plánom.

Dnes to teda nie je Andrej Kiska, kto musí v strese vytvárať spojenectvá, aby sa mohol sústrediť na predvolebnú kampaň. Kiska je pre dnešok nielen Za ľudí, ale aj za vodou. Dvojciferné výsledky v prieskumoch ho poslali do pokojných vôd. Pri pohľade na to, čo dnes riešia v SaS, ako pokračuje v kampani Igor Matovič alebo Alojz Hlina a že Michal Truban ešte zjavne tiež nemá to najťažšie za sebou, sa môže zdať, že kiskovci nemusia nič zásadné robiť a ich politická budúcnosť vyzerá pozitívne.

Lenže, ono by to asi nemalo byť len o politickej budúcnosti Andreja Kisku a Za ľudí. Bývalý prezident oznámil vstup do politiky po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a po tom, ako mu Fico vyhlásil vojnu a začal na Kisku útočiť zbraňami hromadného ničenia. Čiže je veľmi pravdepodobné, že Kiska chce poraziť Fica. Ale to sám nedá.
Vráťme sa k prieskumu AKO. Ten jasne ukazuje, že tzv. demokratická opozícia by mala problém zostaviť väčšinu, aj keby a spojili všetky strany nad 5 % okrem Smeru, SNS a ĽSNS. A to by sa tam museli dostať KDH, OĽaNO a Sme rodina, ktoré sú na úrovni 5-6 %. No a museli by chcieť spolu vládnuť.

A nerozpadnúť sa hneď v prvom týždni po voľbách. Stále však nepoznáme volebný potenciál strany Štefana Harabina. Ak by zobral percentá Smeru, SNS, ĽSNS, to ešte neznamená, že oslabí Smer, resp. jeho snahu vyhrať voľby a postaviť vládu. Napriek animozite medzi Harabinom a Ficom sú to typy ľudí, ktorí sa v kľúčových momentoch vedia dohodnúť. Lebo majú veľmi podobný pohľad na svet aj hodnoty.

A potom tu máme možné spojenie SMK a Mostu-Híd. Ľudia maďarského premiéra Viktora Orbána v pozadí SMK vedia, že vláda so Smerom je jasná voľba. Béla Bugár, ktorý sa orbanizácii južného Slovenska bránil, zdá sa, priznáva porážku. Čiže okrem toho, že Ficovi vzniká nový potenciálny koaličný partner, tak tu máme problém, že na Slovensku získa väčšiu podporu politika Viktora Orbána.

Takže ešte raz a pomaly. Andrej Kiska nemusí v panike hľadať útočisko v PS/Spolu. Skôr Michal Truban bude musieť čeliť antikampani a kauzám, čo sa deje už ostatné mesiace. No a Fico dobre vie, čo treba urobiť, aby vládol ďalšie volebné obdobie, aktuality.sk

X X X

NAKA zadržala bývalých siskárov Forischa, Feranca a Žiarana

Bývalých príslušníkov tajnej služby zadržali v súvislosti s násilnou, drogovou trestnou činnosťou a nedovoleným ozbrojovaním. Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala bývalých príslušníkov tajnej služby SIS Pavla Forischa, Jána Feranca a Stanislava Žiarana. Informáciu priniesla TV Markíza s tým, že všetkých troch mali zadržať doma.
„Policajti NAKA P PZ zasahujú v Bratislave a okolí v súvislosti s násilnou, drogovou trestnou činnosťou a nedovoleným ozbrojovaním,“ uviedla neskôr správu na sociálnej sieti polícia.

Potvrdila, že zatiaľ zadržali troch ľudí a procesné úkony v tejto chvíli naďalej pokračujú. „Ďalšie informácie vám poskytneme ihneď ako to procesná situácia dovolí,“ uzavreli nateraz policajti.
Blízky spolupracovník Rajtára

Pavol Forisch bol blízkym spolupracovníkom poslanca Jozefa Rajtára, ktorý sa do parlamentu dostal z kandidátky SaS. Líder strany Richard Sulík v relácii Na rovinu sa vyjadril, že pred rokom si vedel Rajtára predstaviť ako ministra vnútra.
„Bohužiaľ, odvtedy sa výrazne zmenil. Dozvedel som sa aj niekoľko nepekných vecí, takže dnes ho vnímam ako toxického človeka,“ uviedol Sulík. Kontakty Rajtára s Pavlom Forischom označil za veľký problém.
Rajtár spolu s Janou Kiššovou, Natáliou Blahovou či Ľubomírom Galkom vystúpili zo strany SaS a vystupujú aj z poslaneckého klubu SaS v parlamente, aktuality.sk

X X X

Rumunský prezident poveril lídra opozičnej strany zostavením novej vlády

Rumunský prezident Klaus Iohannis poveril v utorok lídra opozičnej Národnej liberálnej strany (PNL) Ludovica Orbana zostavením novej vlády. Stalo sa tak po tom, čo parlament minulý týždeň vyslovil nedôveru vláde vedenej sociálnodemokratickou premiérkou Vioricou Dancilaovou. Ako poznamenala agentúra AFP, Orban (56) – bývalý minister dopravy – si musí teraz získať podporu roztriešteného parlamentu a vyriešiť niekoľko mesiacov trvajúcu politickú nestabilitu v krajine.

Iohannis poveril Orbana zostavením vlády po dvoch kolách konzultácií s parlamentnými skupinami. Tento krok sa očakával, keďže PNL úspešne viedla hlasovanie o nedôvere vláde. Návrh na hlasovanie o nedôvere vláde presadila PNL, ktorá má blízko k Iohannisovi, začiatkom októbra.

Za vyslovenie nedôvery, ktoré iniciovala opozícia, hlasovalo minulý týždeň v 465-člennom parlamente 238 poslancov. Zvrhnutie vlády si vyžadovalo podporu väčšiny zákonodarcov, teda najmenej 233 hlasov. Dancilaová o svoje politické prežitie bojuje od augusta, keď jej Sociálnodemokra¬tická strana (PSD) prišla o podporu svojho koaličného partnera. Parlamentné voľby sa v Rumunsku konali naposledy v decembri 2016, pričom ďalšie by mali za normálnych okolností byť až v roku 2020./agentury/

X X X

Sudkyne, ktoré preverujú svojich kolegov z kontaktov na Kočnera, s ním boli na zabíjačke

Predsedníčka Súdnej rady SR Lenka Praženková

Súdna rada rieši, ako sa postaví k sudcom, ktorým polícia zobrala mobily pre podozrenia z Kočnerovej Threemy. Hodnotí to komisia, ktorej predsedá sudkyňa Marcela Kosová a členkou je aj Lenka Praženková. Obe boli pred dvomi rokmi na akcii, kde sa objavil aj Kočner, informoval postoj.sk. O účasti sudcov na zabíjačke si Kočner písal cez Threemu so štátnou tajomníčkou Monikou Jankovskou (Smer), ale aj bratislavským sudcom Vladimírom Sklenkom.

Obom policajti v auguste zobrali ich mobilné telefóny. Dôvodom bola komunikácia v Threeme. Sudcovia sú podozriví, že za úplatky ovplyvňovali rozhodnutia v Kočnerových obchodných sporoch.
Súdna rada teraz posudzuje správanie sudcov, ktorým policajti zobrali mobily. Predsedníčkou päťčlennej komisii je práve Kosová a patrí do nej aj Praženková. Obe účasť na spoločenskej akcii pri zabíjačke pred necelými dvoma rokmi potvrdili a hovoria, že z akcie odišli, keď zistili, že je tam aj Kočner, aktuality.sk