iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Barnier: O brexite čaká Londýn a Brusel ešte veľa práce

Londýn a Brusel musia ešte v rámci vyjednávaní o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie uskutočniť "veľa práce", varoval v nedeľu hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier. Európska komisia zverejnila vyhlásenie, z ktorého citovala agentúra AFP, krátko po Barnierovom brífingu s európskymi diplomatmi v súvislosti s postupom vo vyjednávaní. Stalo sa tak krátko pred začiatkom jesenného summitu EÚ s témou brexitu.

„Michel Barnier dnes popoludní informoval 27 veľvyslancov EÚ po víkendových konštruktívnych rokovaniach na technickej úrovni so Spojeným kráľovstvom,“ píše sa vo vyhlásení EK. „Dnes večer bude tiež informovať riadiacu skupinu Európskeho parlamentu pre Brexit. Zostáva ešte veľa práce.“

Technické rokovania s britskými predstaviteľmi budú pokračovať v pondelok a v utorok. Barnier odcestuje do Luxemburgu, aby stručne informoval ministrov EÚ pripravujúcich sa na summit. Summit EÚ (štvrtok a piatok) stanovili za rozhodujúci dátum v rámci rokovaní o riadenom vystúpení Británie z EÚ ku 31. októbru.

Pokiaľ predseda britskej vlády Boris Johnson neuzavrie v októbri dohodu s ostatnými 27 európskymi predstaviteľmi, Britániu môže čakať odchod z Únie bez dohody, píše agentúra AFP. Vyjednávači Británie a Európskej únie pre brexit plánovali pracovať aj cez víkend a zistiť, či dokážu dospieť k dohode o brexite včas, pred blížiacim sa budúcotýždňovým summitom lídrov EÚ.

Barnier súhlasil so zintenzívnením diskusií po tom, čo britský premiér Boris Johnson a jeho írsky kolega Leo Varadkar vyhlásili, že po spoločných štvrtkových rokovaniach vidia „cestu“ vpred. Podľa oboch premiérov existuje možnosť, ako dosiahnuť novú podobu tzv. rozvodovej dohody medzi Britániou a zvyškom EÚ, ktorú Londýn v pôvodne vyrokovanej verzii odmieta. Hlavným kameňom úrazu je stále hranica medzi Severným Írskom a Írskou republikou, teda jediná pozemná hranica Spojeného kráľovstva s EÚ. /agentury/

X X X

Pellegrini sa bude uchádzať o premiérske kreslo, ak Smer vyhrá voľby

Ak Smer vyhrá voľby, tak sa Peter Pellegrini bude uchádzať o post predsedu vlády. Predseda strany Smer Robert Fico má byť podľa Pellegriniho na druhom mieste kandidačnej listiny strany. Spoluprácu s Marianom Kotlebom si nevie predstaviť ani v tichej koalícii, sedieť vo vláde však vie s exprezidentom Andrejom Kiskom. Povedal to v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo.

„Ak by Smer vyhral voľby a dostal by poverenie na zostavenie vlády, tak by som sa uchádzal o pozíciu predsedu vlády SR na ďalšie volebné obdobie,“ uviedol Pellegrini a dodal, že to má dohodnuté s Robertom Ficom. Ten je podľa Pellegriniho dvojkou na kandidátke Smeru.

„Môžem vás všetkých uistiť, že tú kandidátnu listinu spravíme tak, aby garantovala čo najväčší koaličný potenciál,“ povedal Pellegrini na margo otázky, či sa výpočet absencie „kontroverzných osobností“ na kandidátke končí bývalým ministrom vnútra Robertom Kaliňákom a niekdajším policajným prezidentom Tiborom Gašparom. Dodal, že bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská na kandidátke podľa neho nebude, pretože bude asi riešiť iné problémy.

Predseda vlády hodnotil aj podozrenia voči niektorým sudcom a sudkyniam, vrátane Jankovskej, ktoré vyplývajú z údajnej komunikácie obvineného podnikateľa Mariana Kočnera cez aplikáciu Threema. Pellegrini tvrdí, že o možnom protiprávnom konaní v justícii nevedel. Sám je za to, aby boli sudcovia, ktorí páchali trestnú činnosť, exemplárne potrestaní. „Pokiaľ sa potvrdia informácie, tak platí padni, komu padni. Nikoho nechránim ani nikoho neobhajujem.

Prechádzame takou ďalšou fázou. Slovensko v 90. rokoch minulého storočia trpelo pôsobením mafiánskych skupín a teraz prichádza doba, že je potrebné sa zrejme vysporiadať s ľuďmi, ktorí si myslia, že sú nad zákonmi. Povyzliekajme tých sudcov z talára, ak pochybili. Spravodlivosť jednoducho musí platiť pre všetkých," dodal premiér.

Zopakoval, že odmieta spoluprácu s ĽSNS. „Ja si neviem predstaviť a nikdy nebudem súhlasiť, aby Smer tvoril akúkoľvek koalíciu, či otvorenú alebo tichú, s týmito ľuďmi,“ povedal na margo možnej spolupráce s Kotlebovou ĽSNS. Prípadnú koalíciu by si vedel predstaviť aj s exprezidentom Andrejom Kiskom.

K odsúdeniu Antonina Vadalu za pašovanie kokaínu v Taliansku uviedol Pellegrini, že žiadal bezpečnostnú previerku pre ľudí, ktorí sa pohybujú v jeho blízkosti. „Ja neviem, či bývalé priateľstvo slečny Troškovej s pánom Vadalom mohlo mať vplyv na bezpečnosť štátu a úrad vlády,“ uviedol premiér a dodal, že to bolo veľmi tvrdo zneužívané proti Ficovi.
Členka novovzniknutej strany Za ľudí a nezaradená poslankyňa NR SR Veronika Remišová uviedla na tieto skutočnosti, že sa ukázalo ako dobré, že žiadali odchod Fica aj Kaliňáka. Ten sa podľa Pellegriniho neudial pre tlak opozície, ale pre to, aby sa stabilizovala situácia.

V otázke IT projektu, keď mal podľa lídra koalície PS-Spolu Michala Trubana Pellegrini ešte ako vtedajší šéf digitalizácie poškodiť záujmy Slovenska, uviedol Truban, že Pellegriniho upozorňoval na možný konflikt záujmov. To Pellegrini odmieta. „Doménu spravuje firma, ktorá ma zmluvu podpísanú ešte z čias pána ministra Prokopoviča a my máme naďalej zmluvu s tou istou firmou,“ povedal a doplnil, že tam podľa neho nebol konflikt záujmov. „Tento dotyčný pán sa nezúčastňoval na rokovaní, ani takúto zmluvu nepodpísal,“ doplnil premiér.

Pri hospodárskom raste Pellegrini poukázal, že v minulosti hovoril o iných ekonomických opatreniach. V súvislosti so sociálnymi opatreniami uviedol, že na nich šetriť nemieni. Uviedol to v súvislosti so súčasným deficito. /agentury/

X X X

Harabin sa odmieta vzdať funkcie sudcu, odvoláva sa na európske právo

Sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin, ktorý vstúpil do politiky, sa odmieta vzdať funkcie sudcu. Naďalej trvá na tom, že sa mu funkcia iba pozastaví. Umožňuje mu to podľa neho európske právo. Predseda KDH Alojz Hlina ho za to kritizuje a vyčíta mu jeho súdne kauzy. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike.

„Sudca nesmie byť členom strany ani hnutia, ani vykonávať aktívnu politickú činnosť,“ citoval Hlina zákon. Dodal, že sa kvôli Harabinovi zákon novelizoval, aby sa vysvetlila aktívna politická činnosť. „To je vysvetlenie pre takých sudcov, ako ste vy,“ dodal predseda KDH.

Harabin kritizoval Hlinu, že sa ide spájať s „feťákmi, pedofilmi, homosexuálmi a kanibalmi“. Narážal na spoluprácu KDH s koalíciou PS-Spolu. „Konzervatívna strana musí chrániť normálnu rodinu,“ doplnil Harabin. Za konzervatívnu stranu nepovažuje ani SNS pre osnovy v školách, ktoré majú podporovať LGBT ideológiu. Hlina kritizoval Harabina za jeho súdne rozhodnutia. Poukázal na viaceré rozsudky. Napríklad na rozsudok, ktorým Harabin podľa Hlinu zničil istému kňazovi život./agentury/

X X X

Trump nariadil stiahnutie Američanov zo severu Sýrie, podľa Erdogana zbrojné embargá operáciu nezastavia

Americký minister obrany Mark Esper v nedeľu oznámil, že prezident Donald Trump nariadil všetkým americkým vojakom stiahnuť sa zo severnej časti Sýrie s cieľom vyhnúť sa prebiehajúcemu konfliktu medzi Tureckom a kurdskými bojovníkmi, ktorých USA podporujú. Informovala o tom agentúra AP.

Približne 1 000 príslušníkov amerických ozbrojených síl prítomných v Sýrii však podľa Espera krajinu úplne neopustí.
Minister obrany povedal, že v noci na nedeľu hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Témou ich rozhovoru bola turecká invázia do severnej časti Sýrie, ktorá sa začala v stredu a stáva sa čoraz nebezpečnejšou. Trump v tweete uviedol, že rozhodnutie vyhnúť sa intenzívnym bojom pozdĺž tureckej hranice bolo „veľmi múdre“.
Esper neuviedol presný počet amerických vojakov, ktorí sever krajiny opustia, no povedal, že väčšina z 1 000 prísluš¬níkov sa z oblasti stiahne tak rýchlo, ako to bude možné.

Turecko podľa Espera plánuje rozšíriť útoky ďalej smerom na juh, ako pôvodne plánovalo, a na západ. Dodal, že kurdské jednotky sa údajne snažia dosiahnuť dohodu so sýrskou armádou a Ruskom s cieľom uskutočniť protiútok proti Turecku.
USA zopakovali hrozby voči Turecku, Trump radí Kurdom stiahnuť sa

Spojené štáty cez víkend zopakovali svoje hrozby sankciami voči Turecku a varovali pred útekom zajatých bojovníkov teroristickej skupiny Islamský štát (IS). „Turecku som objasnil, že uvalíme rýchle, silné a tvrdé hospodárske sankcie, ak nedodržia svoje záväzky,“ vyhlásil americký prezident Donald Trump v sobotu večer miestneho času pred stúpencami vo Washingtone. K týmto záväzkom patrí „ochrana náboženských menšín a aj dohľad na zajatcov IS, ktorých sme zadržali“, citovala ho DPA.

Turecko oznámilo obsadenie mesta Ras al-Ajn, Kurdi to popreli

Kurdským bojovníkom podľa agentúry odporúčal, aby sa stiahli z oblastí bojov pri hranici s Tureckom. Je veľmi ťažké poraziť vojenskú moc, ktorá – na rozdiel od ich vlastných jednotiek – disponuje vzdušnými silami, uviedol Trump.
V súvislosti s odsunom amerických jednotiek z tejto oblasti americký prezident povedal: „Nemyslím si, že naši vojaci by tam mali byť a strážiť hranicu medzi Tureckom s Sýriou ďalších 50 rokov, keď nedokážeme strážiť naše vlastné hranice doma.“ Narážal tým na početné nelegálne prekročenia južnej hranice USA s Mexikom.

Krátko pred tureckou ofenzívou na severovýchode Sýrie, spustenou tento týždeň, Trump nariadil odchod amerických vojakov z tejto oblasti. Podľa kritikov tým umožnil tureckému vedeniu zakročiť proti milíciám sýrskych Kurdov, ktoré boli dôležitým spojencom USA v boji proti džihádistom z IS. Turecko považuje tieto milície za odnož kurdskej povstaleckej organizácie na svojom území a tým za teroristickú organizáciu.

Trump povedal, že Spojené štáty nemôžu viesť nekonečné vojny. „Našich veľkých hrdinov, našich skvelých vojakov, musíme priviesť domov. Je načase,“ vyhlásil na výročnom stretnutí amerických spoločensko-konzervatívnych aktivistov. Blízky východ podľa agentúry AP vykreslil ako beznádejný prípad i po rokoch vojenskej angažovanosti a finančných investícií zo strany USA. „Je teraz menej bezpečný, menej stabilný a bojujú tam,“ dodal.

Trump tiež oznámil, že vyčlenil 50 miliónov dolárov núdzovej pomoci pre Sýriu na podporu tamojších kresťanských a iných náboženských menšín.

Erdogan: Zbrojné embargá nezastavia tureckú operáciu v Sýrii

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v nedeľu vyhlásil, že vyhrážky západných veľmocí sankciami a zbrojnými embargami nezastavia tureckú vojenskú ofenzívu proti kurdským militantom v Sýrii. Informovala o tom tlačová agentúra AFP. Neskôr nemecká kancelárka Angela Merkelová v telefonáte vyzvala Erdogana, aby okamžite zastavil ofenzívu na severe Sýrie. Varovala ho, že jeho vojenská operácia môže ďalej destabilizovať celý región a oživiť džihádistickú organizáciu Islamský štát (IS).

„Odvtedy, čo sme spustili operáciu, čelíme vyhrážkam ekonomickými sankciami a embargami na predaj zbraní. Tí, čo si myslia, že vyhrážkami zmenia názor Turecka, sa hlboko mýlia,“ povedal Erdogan v televíznom prejave.
Telefonát s Merkelovou

Erdogan uviedol, že v stredu sa telefonicky rozprával s nemeckou kancelárkou Merkelovou a spomenul jej záležitosť zbrojného embarga. „Povedal som jej, aby mi to vysvetlila. Naozaj sme pevnými spojencami v NATO, alebo bola teroristická skupina (YPG) prijatá do NATO bez toho, aby som bol o tom informovaný?“ opísal v prejave Erdogan svoj telefonát s Merkelovou.

Takisto odmietol návrh na akékoľvek sprostredkovanie rokovaní medzi Tureckom a YPG.
„Už ste niekedy videli, aby si štát sadol za jeden stôl s teroristickou skupinou?“ položil Erdogan otázku.

Merkelová vyzvala Erdogana na zastavenie operácie

Nemecká kancelárka túto nedeľu znova telefonovala s Erdoganom a vyzvala ho, aby okamžite zastavil ofenzívu na severe Sýrie, informoval vo vyhlásení jej úrad v Berlíne. Vojenská operácia Turecka totiž môže vyhnať veľké počty obyvateľov z ich domovov, „destabilizovať celý región a znovu vzkriesiť Islamský štát“, argumentovala Merkelová v telefonáte.

Francúzsko v nedeľu zasa vyjadrilo „obavy“, keď kurdské úrady informovali, že stovky príbuzných zahraničných bojovníkov z Islamského štátu ušli z tábora pre vysídlených ľudí v meste Ajn Ísá na severe Sýrie, a to práve počas tureckej ofenzívy.

„Samozrejme, že máme obavy z toho, čo sa môže stať. A preto chceme, aby Turecko… čo najrýchlejšie ukončilo vojenský zásah, ktorý začalo,“ povedala hovorkyňa francúzskej vlády Sibeth Ndiayeová pre televíziu France 3.

Zotábora ušli stovky podporovateľov Islamského štátu

Takmer 800 členov rodín bojovníkov z militantnej organizácie Islamský štát (IS) ušlo v nedeľu z tábora pre vysídlených ľudí v meste Ajn Ísá na severovýchode Sýrie práve v čase, keď oblasťou postupujú turecké sily a podnikajú tam nálety. Informovali o tom predstavitelia sýrskych Kurdov.

Tábor je „teraz bez stráže“ a ušlo z neho 785 členov rodín džihádistov z IS, uviedli Kurdi, citovaní tlačovými agentúrami AP a AFP. Zadržiavané osoby zaútočili na brány tábora v Ajn Ísá a ušli, keď v okolí prebiehali intenzívne boje a turecké nálety. Ankara vedie na severovýchode ofenzívu zameranú proti kurdským bojovníkom. V tábore v Ajn Ísá žije približne 12 000 ľudí, vrátane takmer 1 000 cudziniek napojených na IS a ich detí.

Mesto, asi 35 kilometrov južne od tureckej hranice, je tiež administratívnym centrom tejto oblasti a nachádza sa v ňom jedna z najväčších základní koaličných síl vedených Spojenými štátmi na severovýchode Sý¬rie. Kurdské sily, ktoré spolu s USA dobyli obrovské oblasti na východe Sýrie od Islamského štátu, už skôr varovali, že zrejme nebudú schopné strážiť zadržiavacie zariadenia s tisíckami militantov – musia sa totiž sústrediť na boj proti postupujúcim tureckým silám.

Sýrski Kurdi znova dobyli kľúčové pohraničné mesto Ras al-Ajn

Sýrski Kurdi znova obsadili mesto Ras al-Ajn, ležiace na severovýchode krajiny na hranici s Tureckom, informovala v nedeľu organizácia monitorujúca vojnu v krajine. Správa prišla deň po tom, ako Turecko oznámilo dobytie tohto kľúčového mesta v rámci operácie zameranej na vytlačenie kurdských síl z pohraničného regiónu. Informovala o tom agentúra DPA.

Putin: Turecká operácia v Sýrii môže oživiť hrozbu zo strany Islamského štátu. Kurdmi vedené Sýrske demokratické sily (SDF) získali kontrolu nad väčšinou častí Ras al-Ajnu po tom, ako spustili protiútok voči tureckým jednotkám a ich spojencom z radov sýrskych povstalcov, uviedlo Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR).
Pri tomto protiútoku zahynulo najmenej 17 bojovníkov zo skupín spojených z Tureckom a štyria príslušníci milícií SDF, vyplýva z údajov organizácie.

Ras al-Ajn sa nachádza na dôležitej zásobovacej a dopravnej trase medzi ďalšími pohraničnými mestami, ktoré kontrolujú sily SDF – mestom Tal Abjad ležiacim západne a mestom Kámišlí na východ, približuje DPA.
Turecká oficiálna tlačová agentúra Anadolu v nedeľu informovala, že počas piateho dňa tureckej ofenzívy obsadili spojenecké sýrske jednotky mesto Sulúk, ležiace desať kilometrov južne od hranice na strategickej križovatke v okrese Tal Abjad.

Podľa Anadolu boli z centra tohto mesta vyhnaní bojovníci sýrskych kurdských Oddielov ľudovej obrany (YPG), ktoré sú hlavnou ozbrojenou zložkou SDF. Kurdský predstaviteľ pod podmienkou anonymity povedal, že zrážky v Sulúku pokračujú, píše agentúra AP.

Humanitárna kríza

OSN medzitým vyhlásila, že boje na severovýchode Sýrie vyhnali z domovov najmenej 130 000 ľudí, pričom mnoho ďalších sa zrejme ešte vydá na cestu. Miestna kurdská administratíva v nedeľu varovala pred hroziacou „humanitárnou katastrofou“, pretože dodávky pomoci na sever Sýrie brzdia boje.

OSN uviedla, že jej technické skupiny sa nemôžu dostať k vodárni v meste Hassaka, ktorá je navyše poškodená ostreľovaním. Z tohto dôvodu má prerušené dodávky vody 400 000 ľudí, vrátane 82 000 obyvateľov utečeneckých táborov.

Pápež vyzval na dialóg na ukončenie ofenzívy v Sýrii

Pápež František vyzval v nedeľu na nové úsilie o dialóg po tom, ako sa americké sily stiahli zo severovýchodnej Sýrie, čo otvorilo cestu pre ofenzívu Turecka proti tamojším sýrskych Kurdom. Informovala o tom agentúra AP.
František uviedol, že civilisti vrátane kresťanských rodín „boli nútení opustiť svoje domovy v dôsledku vojenskej akcie“.
V závere nedeľňajšej omše pápež apeloval na medzinárodné spoločenstvo, aby vyvíjalo „úprimné a transparentné“ snahy zamerané na nájdenie „účinných riešení“./agentury/

X X X

Kurdi sa dohodli s Damaskom na rozmiestnení armády na hranici s Tureckom

Kurdská regionálna správa v severnej Sýrii v nedeľu oznámila dohodu s vládou v Damasku o nasadení sýrskych jednotiek pri hranici s Tureckom s cieľom čeliť vojenskej ofenzíve Ankary, píše agentúra AFP.„S cieľom predchádzať tejto agresii a čeliť jej bola dosiahnutá dohoda so sýrskou vládou… tak, aby sa sýrska armáda mohla rozmiestniť pozdĺž sýrsko-tureckej hranice s cieľom pomôcť Sýrskym demokratickým silám (SDF),“ napísala kurdská administratíva v odkaze na sociálnej sieti Facebook.

Kurdi vo svojom vyhlásení ďalej uviedli, že dohoda dosiahnutá s vládou v Damasku „pripravuje cestu k oslobodeniu ostatných sýrskych miest, ktoré okupuje turecká armáda, ako je napríklad Afrín“, väčšinovo kurdská enkláva na severozápade Sýrie.

Erdogan hrozí únii utečencami, Trump džihádistami

Sýrska tlačová agentúra SANA už skôr bez bližších podrobností uviedla, že „sýrske… armádne jednotky smerujú na sever, aby čelili tureckej agresii na sýrskom území“. Podľa predstaviteľa sýrskych Kurdov a organizácie Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) sú vojská vlády v Damasku pripravené vstúpiť do kurdských miest, z ktorých sa pred tureckou operáciou sťahujú americké jednotky.

Dohodu podľa neho Kurdi uzavreli prostredníctvom Ruska. Cieľom je rozmiestniť vládne sily v určitých pohraničných mestách. SOHR uvádza, že ide aj o mestá Kobané a Manbídž.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan osobne uviedol, že cieľom tureckej vojenskej ofenzívy (operácia Prameň mieru) je zriadenie „bezpečnostnej zóny“, ktorá by siahala 30 až 35 kilometrov do Sýrie a smerovala z mesta Kobané až do Hasaky, v úseku približne 440 kilometrov. Ofenzíva si vyžiadala už najmenej 60 obetí z radov civilistov. O život prišlo podľa SOHR aj 104 bojovníkov Sýrskych demokratických síl (SDF) vedených Kurdmi.

OSN medzitým vyhlásila, že boje na severovýchode Sýrie vyhnali z domovov najmenej 130 000 ľudí, pričom mnoho ďalších sa zrejme ešte vydá na cestu.

Americký minister obrany Mark Esper v nedeľu oznámil, že prezident Donald Trump nariadil všetkým americkým vojakom stiahnuť sa zo severnej časti Sýrie s cieľom vyhnúť sa prebiehajúcemu konfliktu medzi Tureckom a kurdskými bojovníkmi, ktorých USA podporujú./agentury/

X X X

Andrej Danko odcestoval na návštevu Srbska

Počas nej sa v hlavnom meste Belehrad zúčastní na 141. zasadnutí Medziparlamentnej únie. Predseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko (SNS) v nedeľu popoludní odcestoval na dvojdňovú pracovnú návštevu Srbska. Počas nej sa v hlavnom meste Belehrad zúčastní na 141. zasadnutí Medziparlamentnej únie.

Danka tiež čaká bilaterálne stretnutie s rezortnou kolegyňou, predsedníčkou srbského parlamentu Majou Gojkovičovou, ale aj rokovanie s predsedom Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Radkom Vondráčkom a predsedom Národnej rady Rakúska Wolfgangom Sobotkom v rámci takzvaného Slavkovského formátu. Predseda slovenského parlamentu uskutočnil oficiálnu návštevu Srbskej republiky vlani v júni, keď vystúpil aj na pôde tamojšieho parlamentu. Poslednú pracovnú návštevu absolvoval v júni 2017, aktuality.sk

X X X

V Kosove hospitalizovali členov volebnej komisie s alergickou reakciou

Hovorca polície výskyt alergie potvrdil a dodal, že v tejto súvislosti prebieha vyšetrovanie. Kosovské úrady v nedeľu oznámili, že viac ako 20 členov ústrednej volebnej komisie bolo hospitalizovaných so zdravotnými problémami po tom, ako otvorili päť urien s hlasovacími lístkami zo Srbska. Informovala o tom agentúra AP.

Predčasné voľby v Kosove sa konali minulú nedeľu. Kosovská ústredná volebná komisia v stredu rozhodla, že odporučí prepočítanie hlasov z 303 volebných miestností z dôvodu technických chýb. Písal o tom kosovský portál Gazeta Express.

Dvadsaťšesť členov komisie malo po otvorení urien alergickú reakciu. Lekári uviedli, že postihnutí členovia trpeli svrbením a začervenaním kože. Národný inštitút pre verejné zdravie (NIPHK) oznámil, že deväť žien, z ktorých dve boli tehotné, bolo ošetrených po tom, ako zvracali a trpeli svrbením. Zdravotný stav žien je stabilizovaný.

Hovorca polície výskyt alergie potvrdil a dodal, že v tejto súvislosti prebieha vyšetrovanie. Rádio Slobodná Európa (RFE/RL) na svojej webovej stránke uvádza, že volebná komisia v nedeľu v hlavnom meste Priština počítala hlasy občanov žijúcich v cudzine. Podľa výsledkov ľavicová nacionalistická strana Sebaurčenie (Vetëvendosje; LVV) získala 26 percent hlasov, o jedno percento viac než konzervatívna stredopravicová Demokratická liga Kosova (LDK), aktuality.sk

X X X

Matovič si nechce narušiť vzťahy so SaS, odídencov by však bola škoda

Predseda opozičného hnutia OĽaNO Igor Matovič si nechce rozhnevať SaS ponukami odídencom zo strany. Pri niektorých si však myslí, že by bola škoda, keby z politiky odišli. SaS považuje naďalej za najbližšieho partnera v opozícii.

„Čokoľvek, čo budeme robiť, budeme robiť tak, aby to nenarušilo naše vzťahy,“ povedal Matovič v reakciu na otázku, či bude dávať ponuky na miesta na kandidátke OĽaNO skupine tzv. Demokratického jadra SaS.

Zároveň Matovič pripúšťa, že sú medzi nimi ľudia, ktorí by nemali odísť z politiky. „Určite nebudeme robiť niečo, s čím by zásadne nesúhlasila SaS,“ doplnil líder OĽaNO. Potenciálnu dohodu medzi ním a predsedom SaS Richardom Sulíkom o tom, že odídencov nezoberie na kandidátku, poprel.

V posledných dňoch odišlo zo strany SaS viac ako 20 členov, medzi nimi poslanci parlamentu Ľubomír Galko, Jozef Rajtár alebo Jana Kiššová. Poslankyňa a teraz už bývala šéfka poslaneckého klubu Natália Blahová bola zo strany vylúčená na nominačnom kongrese strany. K svojej politickej budúcnosti sa zatiaľ nevyjadrovali./agentury/

X X X

Kaczynského strana valcuje, môže zložiť ďalšiu jednofarebnú vládu

Víťazom nedeľňajších parlamentných volieb v Poľsku sa podľa prieskumov medzi voličmi vychádzajúcimi z volebných miestností so ziskom 43,6 percenta hlasov stala vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS Pokiaľ sa tieto výsledky potvrdii, PiS by tak ešte vylepšilo svoj výsledok z predchádzajúcich volieb. Strana tak naďalej mohla vládnuť sama bez koaličného partnera.

Opozičná Občianska koalícia (KO) dostala podľa týchto údajov 27,4 percenta hlasov. Na treťom mieste skončila podľa odhadov koalícia Ľavice s 11,9 percentami. Štvrtá je koalícia ľudovcov s antisystémovým hnutím Kukiz‘15 s 9,6 percenta a piata pravicová Konfederácia, získala 6,4 percenta hlasov. Podľa ústrednej volebnej komisie dosahovala volebná účasť o 17.00 h SELČ 45,94 percenta. Oficiálne výsledky by mali byť známe do utorka.

Viac ako 30 miliónov registrovaných voličov si vyberalo 460 poslancov dolnej snemovne a 100 senátorov. Volebné miestnosti sa otvorili o 07.00 h SELČ a zatvorili sa o 21.00 h SELČ.

Vláda PiS v Poľsku po svojom nástupe v roku 2015 spustila rozsiahle reformy, ktoré sú podľa nej potrebné na boj proti korupcii, a tiež reorganizáciu súdnictva stále nezbaveného vplyvov z éry komunizmu, ako vláda tvrdí. Brusel však opakovane obvinil Varšavu, že v dôsledku jej krokov hrozí narušenie zásad právneho štátu, ku ktorým sa Poľsko prihlásilo vstupom do Európskej únie, aktuality.sk

X X X

Druhé kolo prezidentských volieb v Tunisku podľa prieskumov vyhral Kajs Saíd

V Tunisku sa v nedeľu večer skončilo hlasovanie v druhom kole prezidentských volieb. Obyvatelia sa rozhodovali, či budú voliť konzervatívneho akademika Kajsa Saída alebo mediálneho magnáta Nabíla Karawího, píše agentúra DPA.
Podľa výsledku prieskumu medzi voličmi odchádzajúcimi z volebných miestností (exit polls), ktorý citoval miestny rozhlas, druhé kolo so ziskom 72,53 percenta hlasov vyhral akademik Saíd.

Volebná účasť dosiahla tri hodiny pred skončením hlasovania 38,2 percenta. Oznámila to na tlačovej konferencii ústredná volebná komisia. Dodala, že účasť bola omnoho vyššia než na nedávnych parlamentných voľbách.
Približne 7,2 milióna registrovaných voličov mohlo svoj hlas odovzdať vo viac ako 4500 volebných miestnostiach po celej krajine. Volebné miestnosti boli otvorené desať hodín.

V prvom kole prezidentských volieb z 15. septembra zvíťazil odborník na ústavné právo Saíd so ziskom 18,4 percenta hlasov pred Karawím, ktorý dostal 15,6 percenta hlasov.

Karawího nová strana Srdce Tuniska pred týždňom v nedeľu skončila druhá v parlamentných voľbách. Saída podporuje umiernená islamistická Strana obrody (an-Nahda), ktorá bude najväčším subjektom v novom parlamente.
Akademik Saíd (61) presadzuje radikálnu decentralizáciu moci s uplatňovaním lokálnej demokracie a možnosti odvolať volených predstaviteľov počas výkonu ich mandátov. Karawí (56) zase oslovil voličov výraznými charitatívnymi kampaňami.

Druhé slobodné prezidentské voľby v Tunisku od revolúcie z roku 2011, pri ktorej zosadili dlhoročného diktátora Zína Ábidína bin Alího, sa konajú predčasne po júlovej smrti prvého demokraticky zvoleného prezidenta Bádžího Káida Sabsího. /Agentury/

X X X

Obľúbený podnik Václava Havla: Nepoložil ho komunizmus ani dve povodne

René Soukup, majiteľ reštaurácie Vltava

V čase normalizácie sem chodieval Václav Havel a dohadovala sa tu Charta 77. Ako dnes vyzerá miesto tajných schôdzok disidentov ale aj uší a očí vtedajších bezpečnostných zložiek?

Po druhej svetovej vojne dostal Jan Soukup nápad, že na pražskej náplavke na Rašínovom nábreží postaví reštauráciu. Miesto upravené na ľahký prístup k vode (náplavka) bolo vtedy dôležitým prístaviskom parníkov, kde sa pohybovalo množstvo ľudí. Práve im chcel Ján Soukup ponúkať občerstvenie. Reštauráciu otvoril v roku 1947 spolu s manželkou a 20-ročným synom Janom.

Dlho sa však z reštaurácie netešili. O štyri roky neskôr prišlo znárodnenie a rodina musela podnik opustiť. Odvtedy prešla rukami rôznych prevádzkovateľov.

„Doma sa o tom nikdy nerozprávalo. Otec mi v živote nepovedal, že by sme niečo také mali. Ani náznakom - až taký mal vplyv komunizmus na ľudí,“ prezrádza súčasný spolumajiteľ a vnuk pôvodného zakladateľa reštaurácie René Soukup.
V roku 1990 videl na vlastné oči, ako im štát podnik vrátil. Starí rodičia sa však toho už nedožili.
Tri generácie v jednej reštaurácii

Navrátenie podniku bolo pre rodinu zadosťučinením za niekoľkoročné útrapy. „Bral som to ako odkaz dedka, ktorému to už nebolo dané a nám áno,“ reaguje na otázku, či mal jasno, či chce pokračovať v rodinnom podniku. Vyštudovaný kuchár napokon desať rokov v reštaurácii varil, dnes skôr manažuje a obsluhuje hostí.

Na zachovaných historických fotografiách nám ukazuje, ako vyzeral podnik v samotných počiatkoch a vysvetľuje, akými zmenami si prešiel. Komunisti urobili na mieste bývalej terasy betónovú dlažbu a priestor zastrešili, čím získali viac miest na sedenie.

Zaujímavejšou ako stavebné premeny sa však javí skutočnosť, že podnik bol obľúbeným miestom Václava Havla.
Tamojší štamgasti aj hostinský dlho spomínali na návštevy odporcov režimu a jeho priateľov z disidentu aj na všadeprítomné oči a uši príslušníkov štátnej polície. Renému Soukupovi to hovoril aj samotný Havel, keď jeho podnik navštívil už ako prezident.

Čo sú to náplavky a za kým účelom pôvodne vznikli, sa dozviete vo videu:

Miesto schádzania disidentov

Disident navštevoval v časoch normalizácie viacero podnikov ako aj bytov spolupracovníkov. Na reštauráciu Vltava, ktorá sa v tých časoch volala Paroplavba, to mal však najbližšie. Dom na Rašínovom nábreží, v ktorom vyrastal a v ktorom prežil väčšinu svojho života, je totiž od náplavky vzdialený iba niekoľko metrov.

Soukup nám ukazuje Havlovo obľúbené miesto v reštaurácii. Je posadené v zadnom rohu podniku, z ktorého vidieť na hlavný vchod a na takmer celú reštauráciu. Je to tiež jediné miesto, kde má zákazník krytý chrbát. Ak vstúpili príslušníci ŠtB do podniku, Havel o tom vedel a mohol utiecť bočným vchodom, kde dnes nájdete toalety.

„Tam sme hovorili o Charte, tam sme napísali Několik vět, dohadovali podpisy a ďalšie veci,“ citoval portál euro.cz Havla, keď rozprával o podniku. Dokument sa napokon stal najmasovejšou protirežimovou petíciou v histórii Československa.
Národná kultúrna pamiatka

Havel nezabudol na podnik ani v čase, keď už bol na Hrade. Keď sa Povodie Vltavy pustilo do opravy nábrežného múra a v rámci protipovodňových opatrení chcelo reštauráciu zbúrať, prezident inicioval stretnutie s pamiatkármi. V roku 1995 sa tak drevená stavba stala pre svoj hodnotný dobový architektonický výraz národnou kultúrnou pamiatkou.
Počas pracovných stretnutí rád využíval salónik, no chodieval sem často aj so svojou prvou manželkou Olgou. Ich podpisy sú hneď prvými v zachovanej kronike, ktorú povodeň v roku 2002 takmer rozpila. Otec Reného Soukupu ju však nechal zreštaurovať.

Voda siahala až po strechu

Voda, ktorá sa v roku 2002 valila dole Vltavou, siahala až po strechu reštaurácie, no ako zázrakom ju prúd neodniesol. „Bolo to devastačné, škoda bola viac ako dva milióny korún, od poisťovne sme dostali milión a zvyšok sme museli dať zo svojho. Stropy boli popadané, všetko bolo nasiaknuté bahnom a špinou, ktoré voda priniesla,“ hovorí nám René Soukup s tým, že museli začať úplne od začiatku.

Druhá povodeň prišla o jedenásť rokov neskôr. Z reštaurácie však stihli zachrániť minimálne 50 percent vecí.
Havel sa majiteľov zastal aj vtedy, keď sa menil správca náplaviek a Praha prostredníctvom Technickej správy komunikací (TSK) prenajala úsek súkromnej firme PMC Servisní, ktorá vyhrala výberové konanie. PMC Servisná totiž okamžite zdvihla nájomné majiteľom prevádzok na náplavke.

Za prenájom necelých 180 metrov štvorcových požadovala pred trinástimi rokmi 1,42 milióna korún ročne bez DPH ( takmer 55-tisíc eur). Predchádzajúci nájom (v roku 2005) pritom predstavoval zhruba 30-tisíc ročne (1 158 eur). Táto suma bola odôvodnená tým, že ide o záplavovú oblasť, čo okrem iného znamená, že budova je nepoistiteľná.
Súdne prieťahy kvôli nájomnému

V zámeroch firmy PMC Servisná Havel videl snahu premeniť náplavku na raj kasín a zároveň prosperujúce parkovisko. O tomto úmysle svedčí aj to, že správca začal vzápätí po prevzatí náplavky rysovať parkovacie miesta. Prezident preto napísal bývalému primátorovi Pavlovi Bémovi, aby sa vecou začal zaoberať.

Bém dal ale Havlovi jasne najavo svoj postoj, keď mu odpísal: „Na základe neúplných a skreslených informácií pán Soukup ide cestou vytvárania tlaku na TSK s použitím svojich osobných stykov a známostí. Týmto neštandardným spôsobom však mesto ani jeho organizácie postupovať nemôžu.“

Keď sa Reného Soukupa pýtame, či neboli kvôli stykom s Havlom pred inými prevádzkami uprednosťnovaní, rázne zamietne. „My sme vôbec neboli v nejakom osobnom priateľstve. On k našej reštaurácii mal jednoducho vzťah, pretože sem chodieval, ešte keď nebol známou osobnosťou,“ tvrdí spolumajiteľ reštaurácie Vltava.

Spor nakoniec skončil pred súdom, kde rodina Soukupových v roku 2010 uspela.

Otec Reného zomrel krátko po vyhratí sporu. „On si s rodičmi prežil znárodnenie počas komunizmu a potom prišlo likvidačné navýšenie nájomného, ktoré považoval za také ekonomické vyvlastnenie. Už ani z víťazstva sa nedokázal tešiť,“ opisuje René.

Krásne povolanie má dnes nálepku poníženia

Kým jeho otec sa 18 rokov snažil od mesta odkúpiť pozemok, pod ktorým reštaurácia stála, René Soukup sa už neusiluje. „Pretože viem, čo to stálo môjho otca úsilie a strasti. Ja dnes skôr preferujem to, že sme kultúrna pamiatka. Sme pod ochranou štátu a snažím sa ju udržovať v stave, aby robila mestu radosť.“

Skôr sa obáva, či to bude mať kto po ňom a bratovi prevziať. „V pohostinstve dnes už nechce nikto robiť, je to namáhavé a niektorí ľudia to berú ako ponižujúce, keď majú niekomu slúžiť. Ja v tom vidím krásne povolanie, vďaka ktorému sme zachovali dedkov odkaz a chcel by som, aby to aj moje deti vnímali tak,“ dodáva.
Divoký západ a neriadená krčma

René Soukup spolu s bratom pracujú v rodinnom podniku už takmer tridsať rokov. Za ten čas prešla náplavka na Rašínovom nábreží viacerými zmenami. Dnes je živou promenádou, na ktorej sa schádzajú ľudia, jazdia cyklisti. Cez víkendy sa tu konajú trhy a na lodiach koncerty.

No s pribúdajúcim záujmom ľudí, ktorých láka výhľad na Vltavu a Hrad, pribúdali okrem lodí a podnikov aj viaceré problémy. Miestni obyvatelia sa začali sťažovať na dlhotrvajúci a obťažujúci hluk z koncertov ako aj na odpadky a porozbíjané poháre po akciách.

„Skutočne eskalovať to začalo okolo roku 2012/2013, kedy to začalo byť úplne šialené. Začali sa tam valiť tisíce ľudí a behom sezóny sme tu mali takmer každý deň koncert či moderovanú šou,“ hovorí pre Aktuality.sk obyvateľ pražského Podhradia a člen spolku Hraběnka Jiří Cieslar. Sám pozná pár, ktorý sa kvôli neudržateľnému hluku odsťahoval. V tom čase nazval náplavku divokým západom a neriadenou krčmou.

Prísnejšia regulácia

Poslednou bodkou pre ľudí žijúcich na Rašínovom nábreží a v okolitých uličkách bol vizuálny smog z výstavy na lodi o Karlovi Gottovi, ktorá presahovala múr nábrežia a nebolo cez ňu vidieť na vodu. Obyvatelia začali spisovať petície, organizovať protestné hnutia a volať po regulácii.

„Aj my sme si prešli ťažkým obdobím, kedže pribúdajúce kotviace lode nám zobrali know how,“ pridáva sa René Soukup. Dlhé roky sa totiž zákazníci mohli z presklennej terasy dívať na rieku a Hrad, dnes je to skôr pohľad na loď a ľudí na nej.
„Lode síce naplnia kapacitu ľudí, ktorí navštívia náplavku, ale od októbra do apríla nie sú v prevádzke a len zaberajú výhľad na rieku,“ sťažuje sa majiteľ reštaurácie Vltava.

Tvrdí však, že niekoľkokrát sa zišiel s prevádzkovateľmi lodí a snaží sa s nimi byť za dobre. „Oni sú, samozrejme, silný partner a zrejme ich mesto preferuje viac ako nejakú reštauráciu, ktorá zaberá na náplavke miesto a možno im to vadí,“ dopĺňa Soukup.

Od kedy magistrát najal kurátora, ktorý sa stará o rozvoj náplavky, prišli s ním viaceré zmeny v podobe tichého režimu od nedele do utorka. Nové pravidlá sa týkajú aj konkrétnych pozícií pre púšťanie hudby ale aj počtu veľkých akcií počas sezóny, aktuality.sk