iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Putin: Sýria zbaviť zahraničnej vojenskej prítomnosti

Sýria sa musí zbaviť zahraničných vojenských jednotiek, vyhlásil podľa ruských tlačových agentúr ruský prezident Vladimir Putin. Informovala o tom svetová agentúra Reuters.„Každý, kto je protiprávne na území nejakého štátu, v tomto prípade Sýrie, musí z tohto územia odísť. To platí pre všetky štáty,“ povedal Putin pre televízie RT (Russia Today), Sky News Arabíja a al-Arabíja v rozhovore, z ktorého pasáže citovali ruské tlačové agentúry.

Putin tiež povedal, že ruské ozbrojené sily prítomné v Sýrii sú takisto pripravené odísť z krajiny, len čo nová legitímna sýrska vláda Moskve oznámi, že už nepotrebuje jej pomoc.

Turecko musí podľa Macrona zastaviť operáciu v Sýrii

Francúzsky prezident Emmanuel Macron hovoril o tureckej ofenzíve v Sýrii s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. V telefonáte varoval pred možným oživením aktivít dzihádistickej skupiny Islamský štát (IS) v dôsledku tejto vojenskej operácie, oznámil v sobotu Elyzejský palác.

Francúzsky líder v rozhovore z piatkového večera „zopakoval potrebu dosiahnuť okamžité zastavenie tejto tureckej ofenzívy“, citovala z vyhlásenia agentúra AFP.

Macronova kancelária podľa nej neuviedla, či prezident apeloval na to, aby americké sily zasiahli. Trumpovo rozhodnutie stiahnuť americké jednotky z oblasti otvorilo cestu pre ofenzívu Turecka proti kurdským oddielom na severovýchode
Sýrie, ktoré Ankara vníma ako hrozbu.

Macron vyzdvihol „predovšetkým potrebu zabrániť akémukoľvek oživeniu IS v regióne“ a podporiť kurdské sily, ktoré pomohli Spojenými štátmi vedenej vojenskej koalícii opätovne dobyť sýrske a iracké územia z rúk extrémistov IS.
Francúzsko zažilo viaceré krvavé útoky extrémistov spojených s IS, pripomína AFP.

Vyhlásenie Macronovej kancelárie dodáva, že Francúzsko a USA majú rovnaké spoločné obavy, pokiaľ ide o tureckú operáciu v Sýrii, a zostanú v najbližších dňoch v úzkom kontakte.
Líder Ligy arabských štátov vyzval Turecko, aby opustilo Sýriu

Líder Ligy arabských štátov vyzval Turecko, aby zastavilo ofenzívu v Sýrii a stiahlo z krajiny svoje vojská. Ahmad Abúl Gheit sa v sobotu na mimoriadnom summite ligy zároveň vyjadril, že turecká vojenská operácia na severe Sýrie spôsobila ďalšiu vlnu vysídľovania a ohrozuje pokroky dosiahnuté v boji proti extrémistickej organizácii Islamský štát (IS).
Turecko tvrdí, že chce zatlačiť sýrske kurdské Ľudové obranné jednotky (YPG), ktoré považuje za teroristov napojených na niekoľko desaťročí trvajúce kurdské povstanie na svojom území.

Kurdská polícia medzičasom informovala o výbuchu bomby v aute pred väzením, kde držia členov Islamského štátu. Obete nehlásia. K zodpovednosti sa zatiaľ nikto neprihlásil, no podobné útoky zvyknú mať na svedomí spiace bunky IS./agentury/

X X X

Erdogan vs Kurdi. Turci v sýrskom pohraničí neoperujú prvýkrát

Rodiny po začiatku tureckej invázie utekujú z pohraničného mesta Ras al Ain.

Prieskumy ukazujú, že Turci, ktorým sa zhoršuje ekonomika, sa k sýrskym utečencom stavajú odmietavo.
Kurdskou oblasťou na severe Sýrie otriasajú explózie, niekoľko rakiet zasiahlo aj ciele v tureckom pohraničí. Podľa OSN už pred tureckou inváziou z domovov utieklo sto tisíc ľudí, útočisko hľadajú v školách a iných budovách v mestách Al-Hasakah či Tall Tamr.

Na slobode je aj prvých päť bojovníkov Islamského štátu, ktorým sa podľa kurdských jednotiek po tureckom ostreľovaní podarilo ujsť z väzenie pri meste Kamišlí.

Turecku po Nórsku zastavuje dodávky zbraní už i Holandsko, Švédi budú o pár dní hľadať podporu na zbrojné embargo proti Turecku na úrovni Európskej únie. Svet od stredy sleduje vývoj v sýrsko-tureckom pohraničí, kde Turci po odsune amerických jednotiek spustili ďalšiu ozbrojenú operáciu. A kde sýrski Kurdi, ktorí majú za sebou vyčerpávajúci boj proti Islamskému štátu, hlásia, že oblasť budú brániť.

Moderné korene konfliktu

Kurdi a Turci sú v otvorenom ozbrojenom konflikte už od konca 70. rokov minulého storočia. Voči vláde sa vtedy v Turecku vzbúrili kurdské povstalecké skupiny žiadajúce autonómiu, prípadne rovnaké práva, aké mali Turci. Tí sa Kurdov snažili držať na okraji spoločnosti, vo vlastných oblastiach nemohli napríklad používať rodný jazyk či tradičný odev.

Na čelo guerilly sa postavila krajne ľavicová, nacionalistická Kurdská strana pracujúcich známa pod skratkou PKK, ktorá v roku 1984 vyhlásila kurdské povstanie. Výsledkom vzájomných ozbrojených akcií bolo 50-tisíc mŕtvych, prevažne na strane kurdských civilistov. Turci a Kurdi sa však predsa len párkrát pokúsili o prímerie. Naposledy to bolo v roku 2012, no už o tri roky neskôr PKK ohlásila, že z mieru nič nebude.

Rozbuškou medzi oboma stranami sa stal samovražedný atentát v meste Suruç, ku ktorému sa prihlásila teroristická organizácia Islamský štát. Výbuch zabil tridsiatku študentov, tureckých i kurdských dobrovoľníkov, ktorí sa práve chystali pomôcť s rekonštrukciami v neďalekom sýrskom meste Kobani.

O pár dní na to prišiel iný útok, tentokrát v meste Ceylanpinar, počas ktorého zahynuli dvaja tureckí policajti. Prihlásila sa PKK tvrdiac, že ide o odplatu za teroristický útok v Suruçi, pretože podľa nej policajti spolupracovali s ISIS. Muži v tureckom pohraničí sledujú dôsledky tureckých leteckých náletov.

Operácie v Sýrii

Vzájomné animozity sa však ukázali už predtým. Na konci roku 2014 vyslalo kurdské mesto Kobane v sýrsko-tureckom pohraničí signál SOS - ocitlo sa totiž v obliehaní džihádistov z ISIS. Turci vtedy s pomocou nielenže otáľali, dokonca sabotovali snahy Kurdov z regiónu poslať spolubojovníkom do Kobani posily.

Mesto však Kurdi - spojili sa kurdské ľudové a ženské zbory známe pod skratkami YPG a YPJ, PKK či kurdskí pešmergovia z Iraku - s podporou letectva koalície predsa len nakoniec ubránili. Nezmieriteľnosť medzi Turkami a Kurdmi sa ukázala aj v roku 2016, keď Turci na sýrskom území spustili operáciu Štít Eufratu.

Ankara vtedy operáciu odôvodňovala snahou vyčistiť mesto Džarabulus od ISIS. Jej delostrelectvo však zároveň namierilo na kurdské jednotky, ktorým sa v tom čase podarilo oslobodiť mesto Manbidž. Možným dôvodom bolo práve to, aby postupujúcim kurdským bojovníkom zabránili získať aj Džarabulus.

Už vtedy Turkom v oblasti pomáhalo zhruba 1500 členov tzv. Slobodnej sýrskej armády, ktorú ešte na začiatku povstania proti režimu sýrskeho prezidenta Baššára Asada pred ôsmimi tvorili opozičné sily a zbehovia sýrskych bezpečnostných zložiek, no neskôr ju infiltrovali rôzne islamistické a džihádistické skupiny.

Tí sa po ich boku objavili aj v ďalšej operácii na začiatku roka 2018.

Členovia tzv. Slobodnej sýrskej armády, ktorú podporujú Turci, v tureckom pohraničí. Na kudské územia posielajú Arabov

Operácia v sýrsko-tureckom pohraničí pri meste Afrín vtedy dostala názov Olivová ratolesť a Turci ju opäť odôvodňovali bojom s teroristami. Zaznelo, že operácia následne dovolí 3,5 miliónu Sýrčanov, ktorí dnes ako utečenci žijú v Turecku, vrátiť sa domov.

Turci nakoniec z oblasti vytlačili zhruba 150-tisíc ľudí, prevažne Kurdov - využili oslabené kurdské jednotky YPG i SDF (Sýrske demokratické sily, ktoré tvoria aj iné národnosti, nielen Kurdi, pozn. red), ktoré krátko predtým všetku svoju energiu sústredili na dobytie Rakky, niekdajšej bašty ISIS v Sýrii.

Do oblasti sa následne začala presúvať časť Sýrčanov a osídľovať domy, z ktorých boli nútené ujsť kurdské rodiny. Začiatkom tohto roka im v Afríne dokonca začali legalizovať miesto pobytu.

Teraz Turci na území Sýrie spustili operáciu s názvom Prameň mieru. Opäť ju odôvodňujú bojom s terorizmom a vytvorením tzv. bezpečnej zóny na úseku 480 kilometrov turecko-sýrskej hranice, do ktorej chce postupne nasťahovať až dva milióny sýrskych utečencov, sunnitských Arabov, čím by sa stratil kurdský charakter regiónu.

Turci sú k utečencom odmietaví

Niektorí experti však nepredpokladajú, že by turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan nakoniec do nárazníkovej zóny skutočne vysídlil také množstvo ľudí. Jedným z dôvodov, prečo o tom však hovorí, môže byť podľa nich snaha o upokojenie nespokojných voličov.

Prieskumy totiž ukazujú, že Turci, ktorým sa zhoršuje ekonomika, sa k utečencom stavajú odmietavo.
Augustový prieskum agentúry MetroPoll, ktorý spomína stanica Al-Džazíra, ukázal, že 73 percent Turkov vníma sýrskych utečencov ako bezpečnostnú hrozbu, 78 percent si zasa myslí, že by sa mali vrátiť nazad do Sýrie. Keby však Turci naozaj začali s masívnym vysídľovaním, ich plán tzv. bezpečnej zóny by sa nakoniec mohol minúť účinku.

Lama Fakihová z organizácie Human Rights Watch upozorňuje, že bezpečné zóny boli len zriedkakedy bezpečné - ozbrojenci ich pripravujú o humanitárnu pomoc, verbujú v nich nových bojovníkov a vedia ich zneužívať v rámci bojovej taktiky. Stačí si spomenúť na príbeh zo Srebrenice z roku 1995, ktorá sa nakoniec stala vojenským cieľom a bosnianski Srbi v nej o život pripravili tisícky bosnianskych moslimov, aktuality.sk

X X X

Nová Európska komisia sa ujme funkcie možno až v decembri

Predseda Európskeho parlamentu (EP) David Sassoli v sobotu uviedol, že je pravdepodobné, že nová Európska komisia (EK) sa ujme úradu o mesiac neskôr po tom, ako europoslanci odmietli viacerých kandidátov na eurokomisárov.
Poslanci EP po vypočúvaní jednotlivých kandidátov zamietli francúzsku nominantku Sylvie Goulardovú, ako aj kandidátov Maďarska a Rumunska do novej Komisie pod vedením Ursuly von der Leyenovej, ktorá by mala nastúpiť do funkcie 1. novembra.

„Parlament vykonáva transparentný proces (posudzovania kandidátov). Rumunsko, Maďarsko a Francúzsko teraz musia vymenovať troch iných kandidátov a potom prikročíme k preskúmaniu ich kandidatúr," citovali Sassoliho talianske médiá.
„Myslím si, že už pravdepodobne nie je možné dodržať termín 1. novembra a presunieme sa na 1. decembra," dodal taliansky šéf EP.

Schvaľovanie kandidátov na členov exekutívy EÚ v europarlamente by sa malo podľa pôvodných plánov skončiť 23. októbra. Hovorkyňa EK v piatok uviedla, že to, kedy sa bude môcť nová Európska komisia ujať funkcie, záleží na Európskom parlamente a tom, ako dlho potrvá zmieneným trom členských krajinám navrhnutie nových kandidátov, aktuality.sk

X X X

S témou migrácie sa bude narábať aj v kampani, myslí si Osuský

Narábať s témou migrácie sa bude aj v predvolebnej kampani. Téma sa môže zneužívať. Myslí si to poslanec NR SR za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) a člen Zahraničného výboru NR SR Peter Osuský. Systém prerozdeľovania migrantov zatiaľ podporuje sedem krajín. Slovensko je proti povinnému prerozdeľovaniu.

„My sme nikdy neboli ich cieľová krajina. Do pár mesiacov by sa u nás rozplynuli a odišli inde. Možno to znie cynicky, ale Slovensko by si možno mohlo dovoliť túto politiku. Naša pridelené kvóta by u nás aj tak neostala," povedal Osuský v relácií RTVS Sobotné dialógy.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval pri prijímaní migrantov na dohodu, na ktorej sa budú podieľať všetky krajiny EÚ, inak budú potrestané finančne. Šéf Európskej rady Donald Tusk vyzval stredoeurópske krajiny, aby prijali zodpovednosť nielen za svoje problémy, ale aj za celú Európu. Zároveň naznačil, že stredná Európa berie EÚ ako dojnú kravu.

„Ak dostane sedem krajín príspevok z EÚ na prijatie migrantov, dostanú teda aj naše finančné prostriedky," povedal prvý podpredseda Slovenskej národnej strany (SNS) a podpredseda Zahraničného výboru NR SR Jaroslav Paška. „Keď si spočítame finančné benefity a koľko kapitálu je vyvezeného do EÚ, je to vyrovnané. Nedostávame viac, ako sa odtiaľto vyvezie. Benefitom je, že máme spoločnú menu a že sme krajina, do ktorej chodia investori aj z iných krajín, nielen z EÚ," uviedol Paška.

Paška: Turecko, ako člen NATO, organizuje inváziu do susedného štátu

Turecko vstúpilo na územie suverénneho štátu, hovorí Paška na margo tureckej invázie do Sýrie a dodal, že tam riešia problém, ktorý nemajú riešiť. „Spôsob života Kurdov v Sýrii je záležitosťou medzi sýrskou vládou a Kurdmi,“ spresnil.
Osuský Paškovi oponoval v tom, či je Sýria suverénny štát. „Turci vpadli do úplne rozvráteného štátu,“ a dodal, že keby Sýria suverénnou bola, tak sa voči vojenskej akcii Turecka bráni a nenechá si vytvoriť na svojom území 30-kilometrové pásmo. „Sýrsky štát je v kolapse,“ doplnil.

„Ja sa pamätám, ako Turci zostrelili ruské lietadlo. Tiež to vyzeralo veľmi dramaticky a pekne sa to ticho urovnalo,“ uviedol Osuský ako odpoveď na otázku, či hrozí vojenský konflikt medzi USA a Tureckom. „Bolo by dobré, keby sa tí utečenci z Turecka vrátili do Sýrie,“ uviedol Paška a dodal, že dovtedy, kým budú v Turecku, ich bude môcť „Erdogan vydierať“. V prípade eskalácie konfliktu sa obáva možnej imigračnej vlny do Európy. To sa podľa Osuského môže stať aj bez vojenského konfliktu.

Téma brexitu

Poslanci sa v relácií dotkli aj témy brexitu. Podľa Osuského sme si tvrdý brexit ošetrili legislatívne, ale nie sme naň reálne pripravení. „Nie sme a ani nemôžeme byť pripravení. Pripravená však nie je ani EÚ, ani Veľká Británia," povedal a dodal, že každého teraz zaujíma, či to risknú „natvrdo" alebo sa dohodnú. Po 29. marci a 12. apríli je novým oficiálnym dátumom brexitu 31. október./agentury/

X X X

Danko s Pellegrinim leteli na pohreb Karla Gotta dvoma špeciálmi

Na zádušnej omši za Karla Gotta vycestovali dva vládne špeciály. V jednom sedel premiér Peter Pellegrini, v druhom predseda parlamentu a SNS Andrej Danko.

Upozornil na to portál Pluska.sk. „Predseda parlamentu Andrej Danko navrhol premiérovi Petrovi Pellegrinimu, aby išli do Prahy spoločne. No ten to odmietol, lebo letí z Popradu,“ povedal serveru Dankov hovorca Tomáš Kostelník.
Dôvod premiérovho kroku nevedel vysvetliť.

V sobotu popoludní hovorkyňa premiéra Patrácia Macíková uviedla, že predseda vlady mal v piatok pracovne rokovanie s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom, ktoré končilo o 22 hodine. „Z tohto dôvodu letel z Popradu," dodala.
Pellegrini mal podľa Plusky v piatok v Trenčíne pracovný program. Stihol navštíviť Expo Centrum, slávnostný začiatok rekonštrukcie Strednej školy, stretol sa s predsedom VÚC Jaroslavom Baškom, zúčastnil sa podujatia v rámci projektu Creativa.

V prípade, že by sa museli zastavovať špeciálom ešte v Bratislave po Andreja Danka, stratili by cenný čas a preto zvolili let do Prahy priamo z Popradu, aktuality.sk

X X X

Čaputová chce uzavrieť dlho neriešenú otázku bývania hlavy štátu

Prezidentská vila na Slavíne je dlhodobo nevyužívaná a v súčasnosti chátra.Autor: Ľuboš Pilc, Pravda
Dlho neriešenú otázku bývania pre hlavu štátu chce súčasná prezidentka Zuzana Čaputová po rokoch uzavrieť. Prezident vo funkcii ma k dispozícií vilu na bratislavskom Slavíne, ktorá je však neobývateľná.

„Pani prezidentke záleží na tom, aby už nechátral štátny majetok (vila na Slavíne, poznámka) a otázka bývania sa riešila komplexne,“ povedal hovorca prezidentky Martin Strižinec. Aj preto prezidentka Čaputová prebrala záštitu nad architektonickou súťažou študentov, ktorí majú navrhnúť budúce využitie vily na Slavíne. Ideové návrhy študentov môžu podľa Strižinca poslúžiť ako podklad pre prípadnú architektonickú súťaž a pomôcť pri hľadaní definitívneho riešenia.

Vláda sa už v roku 2018 uzniesla na potrebe zabezpečenia bývania pre najvyšších ústavných činiteľov. Prezidentka Čaputová v súčasnosti býva v Pezinku, pričom od jej nástupu do úradu sa rieši, či by sa nemala presťahovať. Strižinec hovorí, že riešenie hľadajú v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí, respektíve Správou služieb diplomatického zboru. Rezort diplomacie uviedol, že minister Miroslav Lajčák o tejto téme s prezidentkou hovoril už začiatkom júla. Okrem toho jej aj zaslali list, v ktorom ju žiadajú o vyjadrenie k návrhu vlády o zabezpečení nehnuteľnosti pre najvyšších ústavných činiteľov.

V roku 2000 kúpil vilu na Slavíne od Východoslovenských železiarní za 36 miliónov korún (1,2 milióna eur) prezident Rudolf Schuster. Ten v nej býval do roku 2004. Schusterov nástupca Ivan Gašparovič vilu v Bratislave nevyužíval, obe funkčné obdobia žil v Limbachu v okrese Pezinok. Vilu na Slavíne nerekonštruovali ani počas pôsobenia Andreja Kisku, je tak už 15 rokov neobývaná./agentury/

X X X

Podľa Čarnogurského bolo odstúpenie Fica chyba

V tomto prehľade sa okrem témy z titulku dozviete aj o povolebnej situácii v Portugalsku či kritike Republikánov po Trumpovom rozhodnutí stiahnuť vojakov z turecko-sýrskej hranice. No a pikoškou bude zas vyhlásenie prezidenta USA o jeho „bezkonkurenčnej múdrosti“.

ČT 24: Čarnogurský tvrdí, že odstúpenie Fica bolo nesprávne

Bývalý premiér Ján Čarnogurský v relácii Interview ČT 24 uviedol, že odstúpenie Roberta Fica z postu predsedu vlády po vražde Jána Kuciaka „nepovažuje za správny výsledok demonštrácií“ (video od 10:30 tu). Podľa neho má demokracia fungovať na základe volieb, vláda sa má meniť po nich alebo po hlasovaní v parlamente, čo sa v prípade abdikácie Roberta Fica nestalo.

Na otázku moderátora, či odstúpenie Fica bolo chybou napriek tomu, že si to žiadali najmasovejšie demonštrácie na slovenských námestiach od roku 1989, Čarnogurský naďalej tvrdil, že to nepovažuje za správne.
„Takéto politicko-emocionálne vzchopenia môžu nastať, no nakoniec sa ukáže, že neboli celkom oprávnené,“ uviedol Čarnogurský.

Ako moderátor Čarnogurského uzemnil

Následne uviedol, že veď jeden z organizátorov demonštrácií Juraj Šeliga vstúpil potom do Kiskovej politickej strany.
Moderátor mu na to oponoval, že veď to bola podobná situácia, ako keď po masových zhromaždeniach na sviečkovej demonštrácii v roku 1988 sa o rok neskôr stal zas Čarnogurský podpredsedom federálnej vlády.
„Teda vlastne rovnaká cesta,“ uzemnil moderátor Čarnogurského.
Ten túto paralelu prešiel súhlasným úsmevom...

Keď tvár novembra popiera podstatu Nežnej revolúcie

Čarnogurský bol pozvaný do relácie ako jedna z bývalých tvárí novembra 1989. Jeho zneváženie protestov po vražde novinára je pritom popretím aj samotnej podstaty Nežnej revolúcie. Ľudia v roku 1989 neprišli na námestia protestovať predsa preto, aby si raz za štyri roky odvolili a potom boli ticho. Chceli sa aktívne zúčastňovať politického života permanentne.To im však Čarnogurského „definícia“ demokracie vlastne znemožňuje.

X X X

Guardian: Portugalsko povedie zrejme zase ľavicová koalícia

V Portugalsku sa minulý týždeň konali parlamentné voľby, v ktorých opäť zvíťazili ľavicovo-centristickí Socialisti.
Z 230-ich miest v najvyššom zákonodarnom zbore obsadia 106 miest, čím si polepšili o 20 mandátov. Podľa denníka The Guardian by si za koaličného partnera mohli vybrať Ľavý blok a komunistov, s ktorými vládli aj predchádzajúce obdobie.
Šéf Socialistov António Costa už potvrdil, že si pravdepodobne „svoju koaličnú skúsenosť zrejme zopakuje, lebo voličom sa ich vládnutie zjavne páčilo“.

Portugalsko je tak ďaľšou európskou krajinou, kde ľavicové strany slávia úspech. Posledné voľby dávajú ľavičiarom dôvod k oslavám vo Švédsku, Dánsku či Fínsku. No a na juhu zas okrem Portugalcov dominujú socialisti aj v Španielsku.
Recept na úspech? Mať program reálne oslovujúci najslabšie sociálne vrstvy a vyhýbať sa machináciám s oligarchami či nebodaj zločincami.

V krajinách, kde tomu tak nie je, bude vždy lepšie, ak strany s ľavicovým názvom pohoria. Rozhodujú totiž skutky a nie názov strany.

Politico: Trumpa za stiahnutie zo Sýrie kritizujú aj Republikáni

Prezident USA Donald Trump začiatkom týždňa oznámil svoje rozhodnutie stiahnuť amerických vojakov zo sýrskeho územia blízko tureckých hraníc.

Spravil tak po telefonáte s tureckým prezidentom Erdoganom, ktorý o pár dní zahájil ofenzívu proti Kurdom.
Tí boli najvernejšími a najúspešenjšími spojencami Američanov v boji proti Islamskému štátu, turecký prezident ich však považuje za teroristov.

Trump svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iných aj tým, že „veď vojna s Islamským štátom je už vyhraná“.
Ako Politico píše, Trumpova zrada spojencov vyvolala vlnu kritiky ešte aj medzi republikánskymi členmi Kongresu USA. Senátor Lindsey Graham, ktorý je považovaný za zarytého podporovateľa Donalda Trumpa, zavolal do televízie Fox News, kde prezidentove tvrdenie, že Islamským štát je porazený, označil za „najväčšiu lož“.

Politico upozorňuje, že Trumpova kritika zo strany Republikánov prichádza vo chvíli, keď ich potrebuje najviac. Demokrati totiž začali proces impeachmentu amerického prezidenta.

Aj keď oficiálnym dôvodom impeachmentu má byť nátlak Trumpa na ukrajinského prezidenta, aby začal stíhať syna jeho politického rivala Joe Bidena, zrada Kurdov je v medzinárodnom merítku oveľa väčším zločinom. Ukazuje totiž, že prezident USA je ochotný kedykoľvek hodiť cez palubu aj svojich spojencov. Jeho krok navyše ohrozuje i relatívnu stabilitu v tomto regióne, čo nakoniec môže vyústiť do obnovenia utečeneckej vlny do Európy.

Boston Globe: O „Trumpovej jedinečnej múdrosti“

Pikoškou tohto týždňa bude reakcia Donalda Trumpa na vyššie zmienenú kritiku stiahnutia amerických vojsk zo Sýrie. Americký prezident na ňu odpovedal na Twitteri týmto vyhlásením: „Ako som už predtým rozhodne vyhlásil, len aby som to zopakoval, ak Turecko vykoná niečo, čo ja vo svojej nesmiernej a jedinečnej múdrosti budem pokladať za nepatričné, úplne zničím a vyhladím tureckú ekonomiku (ako som to už urobil predtým)...“

Treba len dodať, že Turecko sa Trumpovej jedinečnej múdrosti nezľaklo a útok na Kurdov už zahájilo.
Mimochodom Boston Globe ponúka v článku aj zoznam ďaľších podobných narcistických vyhlásení prezidenta USA, ktoré učinil v minulosti, aktuality.sk

X X X

V Ubli zadržali lekára, obvinili ho z prijímania úplatkov

Korupcia v najvyššej politike existuje, tvrdí Ficov úradník

Polícia zadržala tento týždeň v obci Ubľa v okrese Snina lekára, ktorého vyšetrovateľ obvinil zo zločinu prijímania úplatku.
Obvineniu z podplácania zároveň v prípade čelí sedem osôb, ktoré mali poskytnúť úplatky za vystavenie potvrdenia o práceneschopnosti. TASR to v sobotu potvrdila hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.
„Príslušníci NAKA po dlhodobom operatívnom rozpracovaní a vyšetrovaní vykonali policajnú akciu v Ubli a okolí (okres Snina), ktorej výsledkom bolo zadržanie lekára. Vyšetrovateľ muža obvinil zo zločinu prijímania úplatku," uviedla Bárdyová.

Podľa denníka Korzár polícia odviedla lekára priamo z ambulancie v Ubli. Obvinení sú trestne stíhaní na slobode. K policajnej akcii došlo v stredu (9. 10), aktuality.sk

X X X

Slovensku recesia nehrozí, ale jeho rast sa spomalí

Obavy z ekonomickej krízy na Slovensku silnejú od začiatku augusta. Problémy z roku 2008-2009 však podľa analytikov Slovensku zatiaľ nehrozia.

„V recesii je ekonomika vtedy, keď má dva štvrťroky po sebe záporný medzikvartálny rast. Ekonomická kríza nemá jednoznačnú definíciu, ale spravidla ide o prudký prepad hodnoty niektorých aktív (prasknutie bubliny) spojený s hlbokou recesiou,“ vysvetľuje analytik Tatra banky Tibor Lörincz. Hoci analytici Tatra banky pre slovenskú ekonomiku s recesiou nepočítajú, nie je podľa nich „všetko ružové“.

„Napriek tomu, že sme už na konci roka 2018 patrili medzi najväčších pesimistov ohľadom hospodárskeho rastu na Slovensku, museli sme pristúpiť k revízii rastu na rok 2019. Rast slovenskej ekonomiky predpokladáme v rokoch 2019 a 2020 horší ako pôvodne. Keď sa ale pozrieme na rok 2022 a ďalej, tak kým 2,5-% rast sa nám v tomto roku môže máliť, v roku 2022 to už bude rast týmto tempom dobrá správa,“ očakáva Lörincz.

Za spomalením je zahraničný dopyt

Rast slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku tohto roka spomalil na dve percentá. „V 2. kvartáli sa zišlo viacero jednorazových vplyvov, ktoré by mali v treťom štvrťroku odznieť. Zároveň, keď sa pozrieme na dlhodobejší vývoj od roku 1995, kým dvojpercentný rast v druhom štvrťroku bol sklamaním, z historického pohľadu nejde o výnimočne zlý rast,“ doplnil Lörincz.

Za spomalením hospodárskeho rastu analytici banky vidia viaceré faktory. „Ide najmä o zahraničný dopyt, konkrétne koketovanie nemeckej ekonomiky s recesiou, a nie problémy slovenskej ekonomiky. Slovenský priemysel si v zásade drží svoje pozície a preto nevidíme šok, ktorý by sa mal prejaviť v službách. Tie by tak mali držať ekonomiku, zamestnanosť, ale aj mzdy v pozitívnom teritóriu,“ očakáva Lörincz. Upozornil, že pri ich prognóze počítajú aj so sekundárnym spomalením rastu HDP v USA. „Výrazný negatívny vplyv brexitu a clá z USA na európske výrobky vnímame ako negatívne riziko. Ako pozitívne riziko vnímame slabšie spomalenie eurozóny a Nemecka,“ doplnil Lörincz.

Nová daňová prognóza: Štát bude mať o stovky miliónov menej

Recesiu neočakáva ani hlavný ekonóm Czech Fund Lukáš Kovanda. „Región strednej a východnej Európy (SVE) síce musí počítať so spomalením, avšak recesia nehrozí žiadnej krajine v ňom. Zatiaľ ani kríza z roku 2008 nehrozí,“ očakáva Kovanda.

Pesimizmus domácností a firiem však paradoxne podľa ekonómov nahráva kríze. „Dôvodom je to, že v krajinách regiónu SVE je podstatnou časťou hrubého domáceho produktu domáca spotreba a výdavky štátu. Preto pri strašení krízou môžeme dospieť k tomu, že sa výrazne obmedzí chuť obyvateľstva míňať a tým pádom sa spoločnosti dostanú do začarovaného kruhu, kde ďalšie obmedzenia dopytu povedú k zníženiu tržieb,“ vysvetľuje country manažér spoločnosti Coface Juraj Janči.

Negatívne nálady nie, opatrnosť áno

Podobné upozornenia pred strašením domácností má aj slovenský exminister financií Ivan Mikloš, ako aj súčasný šéf rezortu financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). „Považujem za nebezpečné, aby sme vyvolávali nejaké negatívne nálady, lebo hovoríme o kríze, ktorá nie je. Zatiaľ nie sme ani v recesii, nie je dôvod na to, aby sme si takýmito náladami privolávali zmenu spotrebiteľských nálad, ktoré môžu priniesť negatívne dôsledky na hospodársky rast a na zamestnanosť,“ vyhlásil ešte koncom septembra minister.

Mikloš zase vysvetlil, že pokiaľ sa budú domácnosti na krízu pripravovať príliš, tak samé spôsobia zhoršenie vývoja ekonomiky, prípadne ho prehĺbia. „Na druhej strane skutočné fundamentálne príčiny zhoršenia nespočívajú v správaní spotrebiteľov, ale v absencii reforiem a nezodpovednej politike vlád,“ vyhlásil Mikloš na odbornej konferencii spoločnosti Coface v Brne.

Podľa analytikov je však opatrnosť namieste. „Potrebné je byť opatrný najmä z hľadiska miery zadlžovania a brať na zreteľ, že momentálne nízke úroky tu nemusia byť naveky,“ doplnil Janči.

Podľa Kovandu pre ďalší vývoj v regióne SVE bude dôležitý aj vývoj vo svete, ktorý majú v rukách i politici. „Obchodné vojny alebo hrozba tvrdého brexitu sú primárne politickým, nie ekonomickým problémom. Bohužiaľ, svetoví politici zatiaľ nevykazujú príliš veľkú vôľu na riešenie problémov. Ich konanie je zbytočným hazardom,“ dodal Kovanda.

X XX

Holandská polícia zatkla 130 protestujúcich z hnutia Extinction Rebellion

Holandská polícia v sobotu oznámila, že zadržala 130 protestujúcich z environmentálneho hnutia Extinction Rebellion (Vzbura proti vyhynutiu), ktorí zablokovali lokality v centre holandského hlavného mesta Amsterdam, aby pritiahli pozornosť na zmenu klímy. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.

Medzinárodné hnutie žiada vlády o okamžité opatrenia na odvrátenie najhorších škôd, ako ich načrtli vedci skúmajúci klímu, a organizuje dva týždne trvajúce prejavy občianskej neposlušnosti vo veľkých mestách po celom svete.
Demonštranti v Amsterdame priniesli čln, pomaľovaný heslami o klimatických zmenách, k slávnemu mostu „Blauwbrug“ (Modrý most) pred mestskou radnicou.

Polícia vo vyhlásení uviedla, že sa rozhodla účastníkov protestu zatknúť, lebo demonštrácia nebola povolená a aktivisti blokovali premávku.

Celkový počet zatknutých protestujúcich v Holandsku prekročil 200.

Protesty environmentálneho hnutia Extinction Rebellion (Vzbura proti vyhynutiu) majú za cieľ donútiť vlády, aby znižovali uhlíkové emisie, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie, a aby odvrátili klimatickú krízu, ktorá podľa ich slov prinesie hladovanie a kolaps spoločností./agentury/

X X X

Ako sa vyznať vo výsledkoch krvi: akú skratku má „zlý“ cholesterol?

MUDr. Katarína Kosová: Viete, akú skratku má „dobrý” a akú „zlý” cholesterol? Kedy už je potrebné užívať lieky a kedy sa môžete do normy dostať zmenou životného štýlu?

Po odberoch krvi čakáme na to, aké výsledky nám z nich lekári vyčítajú. Môžete sa v nich ale aspoň z časti vyznať aj sami. Prinášame vám sériu článkov, v ktorých vám lekárka poradí, ako na to.

Vysoká hladina cholesterolu a tukov (lekári hovoria aj “lipidov”) sa spája s vysokým rizikom srdcovocievnych ochorení. Výsledkom tak môže byť napríklad infarkt myokardu či náhla cievna mozgová príhoda. Ide o vážne ochorenia, ktoré môžu mať za následok smrť či invaliditu.

Je preto dôležité sledovať, či hladiny tukov v krvi príliš nepresahujú normálne hodnoty. Ak je zvýšenie privysoké, je potrebné zasiahnuť. Nenechajte sa oklamať tým, že vysoký cholesterol nebolí (kým neprídu následky).

Načo sú nám tuky v krvi?

Tuky sú pre náš organizmus potrebné a sú dôležitou základnou živinou. Ak však je ich množstvo v krvi nadmerné, môžu škodiť našim cievam a tým celému telu.

Napríklad cholesterol, ktorý nie je čistým tukom, ale obsahuje sčasti bielkovinu, sa nachádza v každej bunke. Má dôležité funkcie, ktoré súvisia s tvorbou vitamínu D, niektorých hormónov, enzýmov na trávenie potravy či látok potrebných na správnu funkciu buniek. Je natoľko dôležitý, že telo si ho dokáže vytvárať aj samo.

Cholesterol je však ako Dr. Jekyll/Mr. Hyde. Má dve tváre, či lepšie povedané, dve formy. Jednou je “zlý” cholesterol - ten so skratkou LDL, čiže cholesterol s nízkou hustotou. Druhou formou je HDL cholesterol - ten s vysokou hustotou, nazývaný aj “dobrý”. Vyššia hladina HDL cholesterolu nás chráni pred dôsledkami vyšších hladín “zlého”, čiže LDL cholesterolu. V praxi to pre vás znamená, že lekár k vám bude zhovievavejší, ak popri mierne vyššej hodnote LDL cholesterolu nájde aj vyššiu hodnotu HDL cholesterolu a možno sa tak v niektorých prípadoch ešte vyhnete užívaniu liekov na znižovanie hladiny cholesterolu v krvi. Avšak aj privysoké hladiny HDL sa spájajú s rizikami.
Okrem hladiny LDL a HDL cholesterolu sa na výsledkoch z laboratória objavuje hodnota celkového cholesterolu a tiež triglyceridov - to sú čisté tuky v našej krvi.

Aké hodnoty krvných tukov sú v norme?

Váš lekár by najradšej vo vašich výsledkoch videl tieto hodnoty:

Celkový cholesterol menej ako 5 mmol/l

• LDL-cholesterol menej ako 3 mmol/l
• Triglyceridy menej ako 2 mmol/l
• HDL-cholesterol viac ako 1 mmol/l.

Môžete však byť rizikovým pacientom, pre ktorého platia prísnejšie odporúčania. V takom prípade váš lekár nedvihne obočie len pri nasledovných hodnotách:

Celkový cholesterol menej ako 4,5 mmol/l

• LDL-cholesterol menej ako 2,5 mmol/l
• Triglyceridy pod 1,7 mmol/l
• HDL cholesterol nad 1,2 mmol/l u žien. U mužov bude stačiť viac ako 1 mmol/l.

K rizikovým pacientom patríte, ak máte napríklad cukrovku, aterosklerózu, ischemickú chorobu srdca či trpíte obezitou. Vyššie riziko je tiež u fajčiarov, pri predčasnom výskyte srdcovocievneho ochorenia u pokrvného príbuzného alebo ak máte vek nad 55 rokov u žien a 45 rokov u mužov.

Ako sa správať pred odberom? Treba prísť nalačno?

Na odber treba prísť nalačno, aby nedošlo k skresleniu výsledkov. Nalačno znamená nejesť cca 12 hodín. Taktiež nie je vhodné posledné 2 týždne pred odberom dramaticky zmeniť životný štýl. Aspoň dva dni pred odberom nepite alkohol a nefajčite.

Možno ste nevedeli, že pred odberom je potrebné aspoň 15 minút pokojne sedieť v čakárni. Hladina cholesterolu je totiž vyššia v stoji. Nezabudnite na príjem vhodných tekutín - nesladenej vody či minerálky.

Kedy budete musieť užívať lieky na zníženie cholesterolu?

Váš lekár dokáže odhadnúť celkové riziko kardiovaskulárnych ochorení konkrétne u vás. A práve na základe tohto odhadu vám bude odporúčať alebo nebude odporúčať lieky na zníženie hladiny cholesterolu. Nedá sa preto povedať, pri akej konkrétnej hodnote hladiny cholesterolu už budete mať lieky a kedy nie. Záleží to od viacerých faktorov. Je to preto, lebo správny lekár nelieči laboratórne hodnoty, ale konkrétneho pacienta.

Pacienti totiž veľmi radi podceňujú liečbu pomocou zmeny životosprávy, bez liekov. Možno aj vy si myslíte, že je lepšie dať si tabletku, než potiť sa pri behaní alebo sa obmedzovať v strave. Tabletka však nevyrieši všetko za vás. Ak sa rozhodnete pre priaznivú zmenu životného štýlu, hladinu cholesterolu si môžete znížiť o slušné číslo. Také, ktoré zodpovedá jednej -dvom bežne užívaným tabletkám “na cholesterol”.

Zmyslom liečby nie je samotné zníženie hladiny cholesterolu, ale zníženie rizika, že vás postretne infarkt či mozgová mŕtvica a iné nepríjemné prejavy chorých ciev. Práve tie môžu byť niekedy prvými dôsledkami, ktoré (ak nedopadnú fatálne) donútia pacienta zamyslieť sa nad svojou životosprávou.

Ako si pomôcť?

Ak ste ešte nezahodili cigarety, teraz ich určite zahoďte. Hneď teraz je ten správny čas. Začnite sa pravidelne hýbať - najlepšie na čerstvom vzduchu, ideálne je začať prechádzkami v každom počasí a postupne zvyšovať počet minút strávených takouto primeranou fyzickou aktivitou. Skúste dosiahnuť aspoň polhodinku denne. Dobre si premyslite, čo si nakladáte na tanier. Strava musí obsahovať dostatočný podiel vlákniny zo zeleniny a ovocia. Voľte pestrú stravu a vyhnite sa extrémom. Nekonzumujte sladené nápoje, polotovary či jedlá z rýchleho občerstvenia.

Ak vám lekár odporúča lieky, užívajte ich. Nedá vám ich, ak je u vás riziko kardiovaskulárnych ochorení nízke. V takom prípade by totiž nemali efekt a okrem toho by vás mohli odrádzať od zmeny životného štýlu.

Ak však máte vysoké kardiovaskulárne riziko, z liečby týmito liekmi budete len ťažiť. Pomôžu vám znížiť pravdepodobnosť závažných ochorení. Ak začnete užívať lieky, upozornite lekára, ak sa u vás objaví bolesť svalov nesúvisiaca s prípadnou námahou. Taktiež ho upozornite na akékoľvek iné nežiaduce účinky, aktuality.sk