iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Davy ľudí sú už pred domom Gotta, aj pred Žofínom

Praha sa snaží predísť komplikáciám, ktoré by mohol v piatok spôsobiť pohreb speváka Karla Gotta v paláci Žofín, informoval vo štvrtok server Novinky.cz. Prví fanúšikovia, ktorí sa chcú zúčastniť na piatkovej verejnej rozlúčke s umelcom, čakali na Žofíne už vo štvrtok večer.

Na omši za Karla Gotta sa zúčastnia Pellegrini aj Danko, prezidentka nie

Magistrát hlavného mesta ČR vyzýva najmä návštevníkov, ktorí prichádzajú z oblastí mimo hlavného mesta, aby sa nesnažili zaparkovať v centre mesta, ale využili mestskú hromadnú dopravu. Očakáva sa, že by sa so spevákom mohli prísť rozlúčiť až státisíce ľudí. Novinky.cz v tejto súvislosti upozorňujú na dopravné obmedzenia.

„Vodiči budú o uzávierkach informovaní na hlavných komunikáciách v centre a takisto na svetelných informačných tabuliach, ktoré sú umiestnené na najdôležitejších komunikáciách mimo centra,“ uviedol magistrát mesta Praha a zároveň vyzval vodičov, aby sa vyhli oblastiam okolo miesta rozlúčky.

Verejnosť sa s Gottom bude môcť rozlúčiť od 8.00 h do 22.00 h na Žofíne. Zádušná svätá omša sa uskutoční v sobotu v Katedrále svätého Víta na Pražskom hrade. Česká vláda na tento deň vyhlásila štátny smútok.

Na zádušnej omši za speváka Karla Gotta sa v Prahe zúčastnia v sobotu (12. 10.) predseda vlády Peter Pellegrini (Smer) aj predseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS). Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa na zádušnej omši nezúčastní.
Gottovi fanúšikovia sa na Žofíne začali schádzať už vo štvrtok. Karol Svoreň z pražských Letňan už od štvrtej popoludní
čaká v rade, aby sa v piatok o ôsmej dostal do Žofínskeho paláca a mohol sa rozlúčiť s Gottom, napísal portál iDnes.cz.

V Prahe sa v čase rozlúčky koná aj festival svetla Signal, zhromaždenie aktivistov z hnutia Extinction Rebellion a v piatok večer futbalová reprezentácia ČR odohrá zápas v rámci kvalifikácie ME 2019 s Anglickom.
Karel Gott zomrel krátko pred polnocou v utorok 1. októbra, po boji s leukémiou./agentury/

X X X

Dago Daniš: Polícia šikanovala oznamovateľa korupcie

Na komunikácii Kočnera, Jankovskej a sudcov bude pracovať samostatný tím NAKA Hmla. Keď sa posilní a rozšíri vyšetrovanie na celú Kočnerovu (a Bödörovu) sieť, bude to dobrá správa. Mimoriadny prípad si zaslúži mimoriadny prístup. Podozrenia sa už netýkajú len vraždy Jána Kuciaka, ale oveľa hlbšieho problému – zneužívania polície a súdov v réžii Kočnera.

Aby sme boli konkrétni: podnikateľ, ktorý na jar 2018 verejne prehovoril o korupcii štátnej tajomníčky za Smer Jankovskej, mal byť pre výstrahu posadený do väzby. Za ohováranie, čo by bol európsky unikát. Pracovali na tom Jankovská, Kočner a jeho kamarát Bödör – aspoň podľa správ cez aplikáciu Threema, ktorú skúmajú vyšetrovatelia.
Polícia v tom čase dostala úlohu zadržať Janíčka a zavrieť ho do väzby. Neprešlo to však cez prokuratúru.

Nakoniec sa rozhodlo o náhradnom riešení. Janíčka posadili do cely policajného zaistenia. Polícia to vysvetlila tým, že Janíček pokračoval v trestnej činnosti (ohováraní), čomu sa vraj pokúšala zabrániť. V skutočnosti to pritom bolo naopak. Janíček pokračoval v oznamovaní trestnej činnosti. Tvrdý zákrok polície ho mal umlčať.

Dnes, po čítaní Kočnerových správ v Threeme, sa potvrdzuje aj ďalšia vec. Policajnú buzeráciu Janíčka si mala vyžiadať priamo Jankovská. Kočnerovi sa sťažovala, že podnikatelia Janíček a Vida ju verejne obviňujú z korupcie z roku 2001. Naliehala, že „tých dvoch treba urobiť“. Neskôr mala svoje plány spresniť: „Musia ich cez víkend zadržať!“ Obaja mali totiž v pláne vystúpiť pred médiami. A opísať, ako mala kedysi Jankovská, ešte ako sudkyňa v Trenčíne, žiadať úplatok tri milióny korún za prácu pre mafiánsku skupinu čongrádyovcov.

Kočner Jankovskú ubezpečoval, že na tom pracuje.

Súbežne s tým kontaktoval (tiež cez Threemu) Norberta Bödöra. Oligarchu, ktorý mal svojich ľudí vo vedení polície a NAKA. Kočner mu písal, že treba zavrieť „tých dvoch, čo útočia na Moniku“.Keďže Vida medzitým dostal strach a zmenil výpoveď, polícia sa zamerala len na Janíčka. Mala byť pripravená zadržať Janíčka, akonáhle dostane súhlas prokuratúry s jeho väzobným stíhaním.

5. mája 2018 mala nervózna Jankovská písať Kočnerovi: „Tak toto je úplne v p..i. Problém je, že prokurátor nechce dať súhlas so zadržaním. Ja to je..m.“ Podľa nej sa asi zľakol „ulice“.

Nakoniec 15. mája polícia pristúpila k náhradnému riešeniu. Janíčka posadili do cely policajného zaistenia. Na výstrahu. Po medializácii prípadu bol prepustený. Záver: z komunikácie na linke Jankovská – Kočner a Kočner – Bödör vyplýva, že polícia mala na objednávku stíhať a šikanovať tých, ktorí oznamovali trestnú činnosť (korupciu Jankovskej). Plány komplikovali len médiá, verejné protesty a následne aj prokuratúra.

Slovom, mali sme tu ukážkové zneužívanie moci v záujme kriminálnych skupín. Je zrejmé, že vyšetrovanie by už nemalo byť zamerané len na Kočnera a Jankovskú. Udrieť treba hlavne na bývalých šéfov NAKA a ich pasákov, ktorým sa hovorilo „bödörovci“. Za to, že z polície urobili ochranku mafie, akuality.sk

X X X

Turci postupujú rýchlo. Niektorí varujú, že ich invázia môže vysídliť státisíce ľudí

Turecká invázia zahalila sýrske pohraničie do dymu.

o severu Iraku medzičasom prichádzajú správy, že na nový prílev utečencov nie sú pripravení. Najskôr v popoludňajších hodinách sýrskym pohraničím zatriasli letecké údery, potom sa do hraničných betónových blokov pustili žeriavy, aby o niekoľko hodín neskôr umožnili pozemným jednotkám vstup na sýrske územie.

Turci v Sýrii operujú jeden deň a už stihli niektorých vojenských analytikov zaskočiť rozsahom ofenzívy. V prvých hodinách operácie sa totiž turecké nálety, ktoré zasiahali už 181 cieľov, dostali až k mestu Kamišli, blízko irackého pohraničia.

O prekvapivom rozsahu hovorí blízkovýchodný expert Multu Civiroglu. „Už zasiahli dĺžku 300 kilometrov a hĺbku 50 kilometrov, zasiahli tiež takmer všetky väčšie mestá,“ cituje Civiroglua stanica Al-Džazíra.

Mieria do miest, kde žijú Arabi

Analytici si všímajú napríklad to, že sa Ankara zamerala na rýchle získanie miest, kde žijú vo väčšine etnickí Arabi, ktorí sa voči Turkom v pohraničí nebudú stavať na odpor.

Súvisiace články k téme

• Môže turecká ofenzíva vzkriesiť spiaci Islamský štát?
• Čo robia Turci v sýrskom Afríne?

Do rúk Turkov by sa mohli dostať už v krátkom čase. Turecký bezpečnostný analytik a bývalý vojak Necdet Ozcelik podľa Al-Džazíry očakáva, že prvá fáza operácie bude trvať zhruba desať dní, maximálne pár týždňov. Podľa Civiroglu sú teraz v hre dva scenáre. Prvý, Turecko zintenzívni pozemnú operáciu. Ten druhý hovorí o úplnom opaku a síce, že sa turecká invázia po tlaku zahraničia zastaví.

Mnohé krajiny, vrátane Slovenska, totiž Ankare stihli odkázať, že s jej vojenskými manévrami, ktoré už stáli život desiatky civilistov a podľa Turkov aj zhruba stovky kurdských bojovníkov, na severe Sýrie nesúhlasia.

Napríklad Nóri si namiesto posielania depeší zvolili inú cestu - ohlásili, že pozastavujú všetky dodávky zbraní do Turecka.
Z Ankary sa do Európy vrátili vyhrážky. „Otvoríme brány a pošleme vám 3,6 milióna utečencov,“ nechal sa počuť turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan, ktorému sa nepáči, že jeho operáciu v sýrskom pohraničí niektorí označujú slovom okupácia.

Pohli sa prví utečenci

Z oblasti, kde operujú Turci, sa medzičasom pohli i prvé desiatky tisíc ľudí, ktorí utekajú pred bojmi. Nejde len o Kurdov, ale i etnických Arménov či sýrskych kresťanov. Medzinárodný záchranný výbor (IRC) varuje, že ofenzíva by mohla vysídliť až 300-tisíc ľudí a pochovať dodávky humanitárnej pomoci.

„Máme veľké obavy o životy dvoch miliónov civilistov, ktorí žijú na severovýchode Sýrie, ktorí už predtým prežili brutalitu Islamského štátu a niekoľkonásobné presídlenie,“ cituje organizáciu kurdská agentúra Rudaw. Pohnúť sa budú musieť viac do vnútrozemia Sýrie, prípadne prekročiť hranice irackého Kurdistanu.

IRC upozorňuje, že mnohí presídlenci pravdepodobne zamieria k mestu Rakka, niekdajšej sýrskej bašte Islamského štátu. Mesto je však i po dvoch rokoch od jeho dobytia kurdskými jednotkami, ktorým pomohlo americké letectvo, pre civilistov rizikom - v ruinách sa stále nachádza množstvo nevybuchnutej munície a jeho infraštruktúra neposkytuje vhodné bývanie či stále dodávky elektrického prúdu.Navyše, tábory v jeho okolí fungujú nadoraz a pre ďalších ľudí chýbajú kapacity.

Ďalej od hraníc sa presídľujú aj Turci

Podobné správy prichádzajú aj z irackého Kurdistanu, ktorý dnes hostí zhruba 225-tisíc sýrskych Kurdov. Podľa niektorých tamojších humanitárnych pracovníkov nie sú na nový prílev utečencov pripravení. Domovy dočasne opúšťajú aj turecké rodiny, ktoré žijú blízko hranice.

„Ideme na západ, pretože na východnej strane mesta boli zasiahnutí ľudia,“ cituje denník New York Times jednu z obyvateliek Akçakale. Podľa agentúry AFP, ktorá sa odvolova na mieste úrady, prišlo doposiaľ v tureckom pohraničí o život päť ľudí.

X X X

Dago Daniš: Polícia šikanovala oznamovateľa korupcie

Na komunikácii Kočnera, Jankovskej a sudcov bude pracovať samostatný tím NAKA Hmla. Keď sa posilní a rozšíri vyšetrovanie na celú Kočnerovu (a Bödörovu) sieť, bude to dobrá správa. Mimoriadny prípad si zaslúži mimoriadny prístup. Podozrenia sa už netýkajú len vraždy Jána Kuciaka, ale oveľa hlbšieho problému – zneužívania polície a súdov v réžii Kočnera.

Aby sme boli konkrétni: podnikateľ, ktorý na jar 2018 verejne prehovoril o korupcii štátnej tajomníčky za Smer Jankovskej, mal byť pre výstrahu posadený do väzby. Za ohováranie, čo by bol európsky unikát. Pracovali na tom Jankovská, Kočner a jeho kamarát Bödör – aspoň podľa správ cez aplikáciu Threema, ktorú skúmajú vyšetrovatelia.

Polícia v tom čase dostala úlohu zadržať Janíčka a zavrieť ho do väzby. Neprešlo to však cez prokuratúru.
Nakoniec sa rozhodlo o náhradnom riešení. Janíčka posadili do cely policajného zaistenia. Polícia to vysvetlila tým, že Janíček pokračoval v trestnej činnosti (ohováraní), čomu sa vraj pokúšala zabrániť. V skutočnosti to pritom bolo naopak. Janíček pokračoval v oznamovaní trestnej činnosti. Tvrdý zákrok polície ho mal umlčať.

Dnes, po čítaní Kočnerových správ v Threeme, sa potvrdzuje aj ďalšia vec. Policajnú buzeráciu Janíčka si mala vyžiadať priamo Jankovská. Kočnerovi sa sťažovala, že podnikatelia Janíček a Vida ju verejne obviňujú z korupcie z roku 2001. Naliehala, že „tých dvoch treba urobiť“. Neskôr mala svoje plány spresniť: „Musia ich cez víkend zadržať!“ Obaja mali totiž v pláne vystúpiť pred médiami. A opísať, ako mala kedysi Jankovská, ešte ako sudkyňa v Trenčíne, žiadať úplatok tri milióny korún za prácu pre mafiánsku skupinu čongrádyovcov.

Kočner Jankovskú ubezpečoval, že na tom pracuje.

Súbežne s tým kontaktoval (tiež cez Threemu) Norberta Bödöra. Oligarchu, ktorý mal svojich ľudí vo vedení polície a NAKA. Kočner mu písal, že treba zavrieť „tých dvoch, čo útočia na Moniku“.Keďže Vida medzitým dostal strach a zmenil výpoveď, polícia sa zamerala len na Janíčka. Mala byť pripravená zadržať Janíčka, akonáhle dostane súhlas prokuratúry s jeho väzobným stíhaním.

5. mája 2018 mala nervózna Jankovská písať Kočnerovi: „Tak toto je úplne v p..i. Problém je, že prokurátor nechce dať súhlas so zadržaním. Ja to je..m.“ Podľa nej sa asi zľakol „ulice“.Nakoniec 15. mája polícia pristúpila k náhradnému riešeniu. Janíčka posadili do cely policajného zaistenia. Na výstrahu. Po medializácii prípadu bol prepustený.

Záver: z komunikácie na linke Jankovská – Kočner a Kočner – Bödör vyplýva, že polícia mala na objednávku stíhať a šikanovať tých, ktorí oznamovali trestnú činnosť (korupciu Jankovskej). Plány komplikovali len médiá, verejné protesty a následne aj prokuratúra.

Slovom, mali sme tu ukážkové zneužívanie moci v záujme kriminálnych skupín.

Je zrejmé, že vyšetrovanie by už nemalo byť zamerané len na Kočnera a Jankovskú. Udrieť treba hlavne na bývalých šéfov NAKA a ich pasákov, ktorým sa hovorilo „bödörovci“.Za to, že z polície urobili ochranku mafie, aktuality.s

X X X

Zločinci by v Česku mohli prísť o azyl

Česko bude môcť zamietnuť azyl utečencovi, ktorý by na území ČR spáchal trestný čin, alebo by bol hrozbou pre bezpečnosť krajiny. Neudelenie žiadostí o azyl žiadateľom z bezpečných krajín by už nemusel skúmať Najvyšší správny súd ako doteraz. Počíta s tým novela zákona o azyle, ktorú pripravuje české ministerstvo vnútra a ktorá je v pripomienkovom konaní, informoval vo štvrtok spravodajský server Novinky.cz.

Podľa Pavly Novotnej, riaditeľky odboru azylovej a migračnej politiky ministerstva vnútra, novela zavádza dva dôvody na neudelenie a odňatie azylu: spáchanie trestného činu na území ČR a ohrozenie bezpečnosti štátu.

Zmena zákona je reakciou na verdikt Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vyvrátil námietku Najvyššieho správneho súdu v kauze čečenského utečenca, ktorý sa v ČR dopustil lúpeže. Súdny dvor potvrdil, že odňatie azylu je v súlade s medzinárodným právom aj Ženevským dohovorom.

Ten stanovuje, že utečenca, ktorému v krajine pôvodu hrozí smrť, nemožno vyhostiť - a ČR sa tým riadi už od roku 1992. Takýto človek by v ČR spadal pod tzv. Inštitút strpenia, ktorý v českom právnom poriadku už existuje, a to až dovtedy, kým by sa situácia v jeho krajine nezlepšila, vo väčšine prípadov by čakal vo väzení.„Opatrenie by sa týkalo úplne ojedinelých prípadov. Iba tých, na ktoré sa vzťahuje Ženevský dohovor a zároveň by spáchali zločin,“ povedala novinárom Novotná.

Okamurova kritika

Zámer ministerstva vnútra kritizoval na sociálnych sieťach predseda SPD Tomio Okamura. Inštitút dočasného strpenia by podľa neho znamenal, že ČR nemôže okamžite vyhostiť migranta, ktorý nemá nárok na azyl. „Fakticky na našom území bude zostávať každý migrant vrátane zločincov,“ napísal Okamura.

Minister vnútra a vicepremiér Jan Hamáček (ČSSD) na jeho slová zareagoval otvoreným listom, v ktorom Okamurovi odpovedal, že zámer novely nepochopil. Nový zákon naopak znemožňuje zločincom udelenie azylu.

„Pre migrantov to znamená oveľa tvrdšie podmienky, pretože strpenie, ktoré existuje v našom právnom poriadku už celých 20 rokov, a nejde teda o žiadnu novinku, ako sa úplne mylne snažíte prezentovať, je oveľa menej ako azyl,“ napísal Okamurovi Hamáček.

Strpené osoby je podľa neho navyše možné vracať hneď, nemusí sa riešiť odňatie postavenia azylanta, ktoré sa môže ťahať roky. Doplnil tiež, že zmena by sa netýkala nelegálnych migrantov, ktorí na medzinárodnú ochranu nemajú nárok.
Najviac žiadateľov je z Ukrajiny a postsovietskych republík

Hamáčkov rezort chce skrátiť aj súdne konanie pri posudzovaní statusu azylanta. Dodnes totiž rozhodnutia ministerstva vnútra a nižších súdov musí skúmať Najvyšší správny súd, podľa novely by túto povinnosť stratil v prípadoch, keď sú žiadosti o azyl zjavne neodôvodnené.

Išlo by predovšetkým o žiadateľov z bezpečných krajín, ako sú Ukrajina, Gruzínsko či Albánsko.

Novotná vo štvrtok novinárom povedala, že zhruba tretina žiadateľov o právnu ochranu v Česku pochádza z krajín, s ktorými má Európska únia bezvízový styk - najviac je Ukrajincov a Gruzíncov.

Veľkú skupinu tvoria žiadatelia z ďalších postsovietskych republík, ktoré doteraz síce bezvízový styk nemajú, ale nie sú nebezpečné. Celkovo žiadajú o medzinárodnú ochranu zhruba dve tisícky ľudí. Azylové konania podľa vnútra trvajú aj dlhšie ako rok, aktuality.sk

X X X

Ankara je s ofenzívou v Sýrii spokojná, Kurdi hlásia ťažké boje

Prvá noc tureckej protikurdskej ofenzívy na severe Sýrie bola podľa Ankary úspešná a boli obsadené vybrané ciele. Pri pohraničnom meste Tall Abjad sú turecké jednotky sedem kilometrov za hranicou. Kurdi hlásia ťažké boje v pohraničných dedinách, do ktorých sa Turci snažia vstúpiť. Turecko chce pozdĺž hranice zriadiť 30 kilometrov široký bezpečnostný pás, kam sa budú môcť vracať sýrski utečenci z Turecka. Terčom operácie sú oddiely sýrskych Kurdov YPG, ktoré Turecko označuje za teroristické a ktoré v oblasti pôsobia.

Podľa tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana Turci od stredy zabili 109 kurdských bojovníkov. Podľa exilovej Sýrskej organizácie ľudských práv (SOHR) majú boje po prvom dni 27 mŕtvych, z ktorých osem sú civilisti a zvyšok kurdskí bojovníci. Na úteku sú tisíce obyvateľov sýrskeho severu.

Zo zahraničia ďalej zaznieva kritika tureckého útoku aj amerického postupu, lebo USA pred tureckou inváziou stiahli svojich vojakov zo severu Sýrie. Paríž si pre postup Ankary povolal tureckého veľvyslanca. Európska komisia označila ofenzívu za ďalšiu prekážku v mierovom procese v Sýrii a Londýn vyzval k zdržanlivosti. Taliansko vyzvala Turecko, aby boje okamžite zastavilo. Rusko chce presadiť dialóg medzi sýrskou a tureckou vládou, Irán vyzval Turecko, aby svojich vojakov zo Sýrie stiahlo.

Turecko zasiahlo v rámci operácie ‚Prameň mieru‘ 181 cieľov

Turecké ozbrojené sily oznámili, že zasiahli 181 „teroristických cieľov“ v rámci Operácie ‚Prameň mieru‘. Tá sa začala v stredu bombardovaním a delostreleckou prípravou zameranou na pozície kurdských bojovníkov na severovýchode Sýrie. Neskôr Turecko spustilo aj pozemnú ofenzívu.

Podľa spravodajského servera BBC sa terčami leteckých útokov a delostreleckej paľby stali viaceré mestá a dediny, čo prinútilo tisíce civilistov k opusteniu svojich domovov. Kurdské sily uviedli, že najmenej piati civilisti doteraz prišli o život a najmenej 25 ďalších utrpelo zranenia. Podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) so sídlom v Británii si doterajšie vojenské akcie tureckých ozbrojených síl vyžiadali životy ôsmich civilistov vrátane dvoch detí. Zabitých bolo aj sedem bojovníkov Kurdmi vedených Sýrskych demokratických síl (SDF).

Prudké boje sa odohrávali okolo mesta Tal Abján, kde sa turecká ofenzíva začala. Hovorca SDF Mustafá Balí uviedol, že v tejto oblasti došlo k odvráteniu pozemnej invázie. Kurdské úrady vyzvali na všeobecnú mobilizáciu a ľudí vyzývali, aby „sa vydali na hranicu s Tureckom…a postavili sa na odpor v tejto citlivej, historickej chvíli“.

SDF tiež informovalo, že pri tureckom nálete bola zasiahnutá jedna z väzníc, kde sú zadržiavaní bojovníci Islamského štátu (IS). SDF požiadali Američanmi vedenú koalíciu proti IS, aby zriadila bezletovú zónu s cieľom zastaviť „útoky na nevinných ľudí“.

Protureckí povstalci obsadili dve dediny v severnej Sýrii

Turecko vo štvrtok oznámilo, že s Ankarou spriaznení sýrski opoziční povstalci „vyčistili od terorizmu“ dve dediny pri tureckej hranici v Sýrii. Podľa agentúry AP to znamená, že v týchto dedinách neostali žiadni kurdskí bojovníci.
Turecká štátna tlačová agentúra Anadolu bez ďalších detailov informovala o vstupe Tureckom podporovaných bojovníkov do dedín Jabisa a Tal Fandar.

Hovorca Tureckom podporovaných sýrskych povstalcov Júsif Hammúd tvítoval, že sa nachádzajú v dedine Jabisa neďaleko mesta Tal Abjad. Dodal, že je to „prvá dedina, ktorá získala slobodu“.

Monitorovacia organizácia Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) medzičasom uviedla, že turecké komandá vstúpili vo štvrtok ráno do dediny Bair Ašik neďaleko mesta Tal Abjad.

Turecko hlási vo svojom pohraničí päť mŕtvych a 70 zranených

Päť osôb vrátane deväťmesačného bábätka prišlo doteraz o život a približne 70 ďalších ľudí utrpelo zranenia v tureckých oblastiach pri sýrskych hraniciach pri ostreľovaní, ku ktorému došlo po tom, ako Ankara v stredu spustila vzdušnú a pozemnú ofenzívu na Kurdmi ovládanom území na severovýchode Sýrie. O obetiach informovala vo štvrtok agentúra AFP d odvolaním sa na miestne úrady.

Prvé z obetí boli hlásené v provincii Šanliurfa — išlo o zamestnanca daňového úradu v meste Akčakale a deväťmesačného sýrskeho chlapčeka. Úrad miestneho guvernéra uviedol, že sú to „prví mučeníci“ tureckej vojenskej operácie nazvanej Prameň mieru. Ďalšie tri obete na životoch následne hlásili aj úrady z provincie Mardin.
Reportéri agentúry AFP priamo na mieste hlásili, že v pohraničnom meste Akčakale počuť nepretržite výbuchy. Paľba podľa nich zasiahla aj budovu miestnej vlády, pričom zranenia utrpeli najmenej traja ľudia, z toho jeden vážne. Útoky boli hlásené aj z ďalšieho tureckého pohraničného mesta Ceylanpinar.

Neďaleko oboch zmienených miest sa nachádzajú sýrske pohraničné mestá Tal Abjad a Rás al-Ajn, ktoré sa stali hlavným terčom tureckej pozemnej ofenzívy.

Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) so sídlom v Británii zároveň vo štvrtok informovalo, že v dôsledku tureckej invázie už za necelý jeden deň ušlo zo svojich domovov vyše 60.000 ľudí žijúcich v sýrskych pohraničných oblastiach, pričom väčšina z nich sa vydala na východ smerom k mestu Hasaka.
Európske štáty vyzvali Turecko na ukončenie operácií v Sýrii

Päť európskych štátov na štvrtkovom mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) v New Yorku vyzvalo Turecko, aby ukončilo vojenské operácie na severovýchode Sýrie. Informovala o tom agentúra AFP.

„Sme hlboko znepokojení vojenskými operáciami Turecka na severovýchode Sýrie. Vyzývame Turecko, aby svoje jednostranné vojenské akcie zastavilo,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení Belgicka, Británie, Francúzska, Nemecka a Poľska.

Svoje znepokojenie z vojenského ťaženia Turecka v oblasti deklaroval aj generálny tajomník OSN António Guterres. „Chcem vyjadriť svoje hlboké znepokojenie z eskalácie konfliktu, ktorého svedkami sme na severe Sýrie,“ uviedol na tlačovej konferencii v dánskej metropole Kodaň.

Pompeo: USA nedali ofenzíve zelenú, Ankara však mala legitímne obavy

Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo v stredu uviedol, že Spojené štáty neschválili Turecku inváziu do Sýrie, no dodal, že Ankara mala „legitímne obavy o bezpečnosť“. Informovala o tom agentúra Reuters.
Americký prezident Donald Trump podľa Pompea rozhodol o stiahnutí amerických vojakov zo severovýchodu Sýrie, aby ich ochránil pred nebezpečenstvom. Minister zároveň v rozhovore pre televíznu stanicu PBS zamietol šíriace sa obavy z oživenia Islamského štátu (IS) v Sýrii.

Lavrov: Rusko chce presadzovať turecko-sýrsky dialóg

Ankara by mala o otázke kurdských milícií na severovýchode Sýrie diskutovať priamo s Damaskom, uviedol vo štvrtok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý aktuálnu tureckú cezhraničnú ofenzívu označil za produkt politiky Spojených štátov.

„Budeme sa usilovať o nevyhnutnosť dialógu medzi Tureckom a Sýriou,“ uviedol Lavrov a dodal, že vyriešenie tohto problému v minulosti „sťažovali činy Američanov a koalície“.

Čína po spustení tureckej vojenskej operácie vyhlásila, že sa „musí rešpektovať“ suverenita, nezávislosť a územná celistvosť Sýrie. „Všimli sme si, že všetky strany sa všeobecne obávajú možných následkov tureckej vojenskej operácie, a vyzvali sme Turecko, aby sa správalo zdržanlivo,“ uviedol v tejto súvislosti hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Keng Šuang.

Washington Post: Islamistov známych ako „The Beatles“ premiestnili do Iraku

Americký prezident Donald Trump v stredu oznámil, že obzvlášť nebezpečných bojovníkov Islamského štátu (IS), ktorých zadržiavali kurdské sily v severovýchodnej Sýrii, premiestnili pred tureckým útokom na Kurdov do väzby na bezpečné miesta. Neposkytol však bližšie informácie, informovala agentúra AFP.

„Zobrali sme jedných z najnebezpeč¬nejších bojovníkov IS a premiestňujeme ich na iné, bezpečné miesta,“ povedal Trump. Podľa amerického denníka The Washington Post premiestnili do Iraku Alexandu Koteyho a El Shafeeho Elsheikha, dvoch bojovníkov zo Spojeného kráľovstva, ktorí pôsobili v extrémne násilnej štvorčlennej bunke známej ako „The Beatles“. Jedného zo zvyšných členov bunky zabil ešte v minulosti dron, ďalší je väznený v Turecku, kde čelí obvineniam z terorizmu.

Turecko v liste Bezpečnostnej rade OSN: Operácia bude primeraná

Turecko uviedlo v stredu v liste Bezpečnostnej rade OSN, že jeho vojenská operácia v severnej Sýrii bude „primeraná, uvážená a zodpovedná“. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá pripomína, že BR OSN sa zíde vo štvrtok na žiadosť Británie, Francúzska, Nemecka, Belgicka a Poľska, aby prediskutovala situáciu v Sýrii.

„Tak ako to bolo v prípade predchádzajúcich protiteroristických operácií, reakcia Turecka bude primeraná, uvážená a zodpovedná,“ napísal v liste turecký veľvyslanec v OSN Feridun Sinirlioglu. Podľa neho sa operácia zameria iba na teroristov a ich skrýše, útočiská, pozície či vybavenie. Dodal, že sa prijali všetky opatrenia s cieľom vyhnúť sa obetiam medzi civilným obyvateľstvom.

Turecko odôvodnilo svoju akciu článkom 51 Charty OSN, ktorý hovorí o individuálnom alebo kolektívnom práve na sebaobranu voči ozbrojenému útoku.

Generálny tajomník OSN António Guterres je „veľmi znepokojený“ vývojom v severovýchodnej Sýrii a „akákoľvek vojenská operácia musí plne rešpektovať Chartu OSN a medzinárodné humanitárne právo,“ uviedol hovorca OSN Frahan Haq. Guterres vyzval na ochranu civilistov a civilnej infraštruktúry a domnieva sa, že neexistuje vojenské riešenie sýrskeho konfliktu.

Invázia Turecka na sever Sýrie je podľa vyjadrenia Ankary zameraná proti tamojším sýrskym kurdských bojovníkom. Ankara ich pokladá za teroristov, napojených na kurdské povstanie prebiehajúce v rámci Turecka.
Turecko sa musí prispôsobiť zahraničnej politike EÚ

Turecko musí vziať do úvahy, že snaha o vstup do Európskej únie znamená zapojiť sa do jej zahraničnej politiky. Upozornila na to vo štvrtok Európska komisia (EK).

„Vstup do Európskej únie vyžaduje, aby sa všetky kandidátske krajiny zosúladili so zahraničnou politikou EÚ. Ak to Turecko myslí vážne so svojimi ambíciami (pripojiť sa k EÚ), je to cesta, ktorou sa musí vydať,“ uviedla hovorkyňa EK Maja Kocijančičová na tlačovej konferencii v Bruseli.

Európska únia podľa Kocijančičovej zastáva stanovisko, že turecká ofenzíva v oblastiach Sýrie obývaných Kurdmi zmenšuje akúkoľvek nádej na pokrok smerom k ukončeniu konfliktu.

„Táto ofenzíva zvýši prílev utečencov zo Sýrie, eskaluje násilie voči nevinným civilistom a znemožní boj proti teroristickej organizácii Islamský štát,“ upozornila hovorkyňa EK. Zopakovala diplomatickú pozíciu EÚ, že konflikt v Sýrii nemožno vyriešiť vojenskou, ale jedine politickou cestou.

Nórsko pozastavilo vývoz zbraní do Turecka

Nórsko pozastavilo vo štvrtok všetky dodávky zbraní do Turecka. Reagovalo tak na spustenie operácie Ankary proti Kurdom na severovýchode Sýrie, informovala agentúra AFP.

„Vzhľadom na to zložitú a rýchlo sa meniacu situáciu nebude ministerstvo zahraničných vecí v rámci preventívnych opatrení plniť nové objednávky na vývoz obranného alebo viacúčelového materiálu… do Turecka,“ uvádza sa vo vyhlásení nórskeho ministerstva.

Liga arabských štátov v sobotu mimoriadne zasadne

Liga arabských štátov (LAŠ) v stredu oznámila, že na požiadavku Egypta zvolá na sobotu do Káhiry mimoriadne zasadnutie ministrov zahraničných vecí, ktoré sa bude zaoberať tureckou vojenskou ofenzívou voči kurdským silám v Sýrii.

Podľa zástupcu generálneho tajomníka LAŠ Húsáma Zakího je táto ofenzíva „neakceptovateľným útokom“ porušujúcim medzinárodné právo LAŠ zároveň varovala, že útok by mohol pomôcť Islamskému štátu (IS) znovunadobudnúť aspoň časť svojej sily. Útok medzičasom odsúdila Saudská Arábia. Podľa nej táto „agresia“ tureckej armády naruší stabilitu regiónu a podkope boj proti džihádistom.

Trump: Ak útok na Kurdov nebude humánny, vyhladím tureckú ekonomiku

Americký prezident Trump uviedol v stredu v súvislosti so začatou tureckou ofenzívou, že dúfa v „racionálne“ správanie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.

Dodal, že pokiaľ táto vojenská operácia nebude vykonaná „najhumánnejším možným spôsobom“, „vyhladí“ tureckú ekonomiku. „Ak bude neprimeraná, zaplatí veľkú hospodársku cenu,“ varoval. Odmietol však definovať pojem humánny prístup. Trump svojím výrokom o vyhladení tureckej ekonomiky reagoval na otázku novinára, či ho neznepokojujú špekulácie, podľa ktorých má Erdogan v úmysle vyhladiť sýrskych Kurdov.

Americký prezident zároveň odmietol kritiku, podľa ktorej bude mať Washington v budúcnosti problémy vytvárať spojenectvá v dôsledku jeho rozhodnutia stiahnuť americké ozbrojené sily zo sýrskej hranice s Tureckom. „Spojenectvá sú ľahké,“ uviedol. Podľa jeho slov Kurdi pomáhali americkým jednotkám v boji proti Islamskému štátu (IS) len pre vlastné záujmy a pre „svoje územia“. Zároveň tento národ bez vlastného štátu obvinil z toho, že nepomohol Amerike počas druhej svetovej vojny ani s vylodením v Normandii.

USA: Senátori navrhujú prísne sankcie

Skupina amerických senátorov z radov republikánov aj demokratov v stredu oznámila, že sa dohodla na prijatí rozsiahlych sankcií voči Turecku, ak sa jeho sily nestiahnu zo susednej Sýrie. Republikánsky senátor Lindsey Graham uviedol, že spolu s demokratom Chrisom Van Hollenom predkladajú legislatívu, ktorá by zmrazila všetok majetok na území USA tureckému politickému vedeniu vrátane prezidenta Recepa Tayyipa

Erdogana, jeho viceprezidenta a ministra obrany. Sankcie by sa tiež vzťahovali na organizácie, ktoré uzatvárajú obchody s tureckou armádou alebo s ropnými a plynárenskými spoločnosťami slúžiacimi tureckým ozbrojeným silám.
Grahama a ďalších amerických zákonodarcov nahnevalo náhle rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa stiahnuť vojakov USA zo severnej Sýrie. Tento krok označili za zradu kurdských síl, ktoré roky pomáhali bojovať proti islamským

X X X

Mona príde čas, keď sa budete musieť mnohým ľuďom ospravedlniť.“ Takto reagoval Robert Fico niekoľko dní po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na otázky týkajúce sa prepojení Márie Troškovej a Viliama Jasaňa na Antonina Vadalu.

Mária Trošková mala biznis s Antoninom Vadalom. Jej mama naznačila, že Mária mala s Vadalom aj viac, ako len biznisový vzťah. Neskôr Trošková pracovala u Viliama Jasaňa, z ktorého sa stal tajomník Bezpečnostnej rady SR. Jasaň mal v milosti tiež biznis s Vadalom. Kariéra Troškovej smerovala k najsilnejšiemu človeku krajiny – na úrad vlády k Robertovi Ficovi.

Antonino Vadala bol hlavnou postavou poslednej reportáže Jána Kuciaka. Tá dokumentovala pôsobenie Talianov prepojených na 'Ndranghetu na Slovensku. Po vražde Jána a jeho snúbenice a po tom, ako sme spoločne s médiami na celom svete zverejnili túto reportáž, Trošková aj Jasaň skončili.

Robert Fico, ktorý začínal tušiť, že sa rúca jeho domček z kariet, zúril: „Možno príde čas, keď sa budete musieť mnohým ľuďom ospravedlniť.“ Nakoniec by to mal byť Fico, kto by sa mal ospravedlniť, že mal vo funkcii hlavnej štátnej radkyne ženu, ktorá mala blízko k drogovému dílerovi.

Taliansky súd odsúdil Vadalu na 9 rokov za pašovanie kokaínu do Talianska. Vyšetrovatelia zdokumentovali prípad, keď sa Vadala s pomocou 'Ndranghety snažil dostať do centra obchodu s kokaínom. Narazil však na agenta v utajení. (Celý príbeh o Vadalovom drogovom biznie >>)

Fico a jeho bezpečnostní experti teda umožnili, že na úrade vlády pracovala osoba s priamym kontaktom mafiána napojeného na medzinárodný organizovaný zločin.

X X X

V čase, keď Trošková robila pre Jasaňa a neskôr pre Fica, uskutočnila s Vadalom vyše 300 telefonátov. Podľa talianskych vyšetrovateľov Vadala tvrdil agentovi talianskej polície v utajení, že bol v čulom kontakte aj s vysokopostavenými ľuďmi na Slovensku. Objavili sa správy, že existuje nahrávka rozhovoru Fica s Vadalom.

Kto sa komu má ospravedlniť, pán Fico? Na jednej strane je tu predseda Smeru, ktorý zjavne neurobil maximum preto, aby sa na úrade vlády zamestnali ľudia s previerkami Prísne tajné, ktorí boli v priamom kontakte s nebezpečným človekom. Na strane druhej sú tu novinári a verejnosť, ktorí žiadajú, aby krajinu neriadili ľudia v prepojení na mafiu.
Ten, kto by sa mal ospravedlniť, je Robert Fico. Lenže, to už od neho nikto nečaká, aktuality.sk

X X X

Kubánsky parlament potvrdil Díaza-Canela ako prezidenta na základe zmeny ústavy

Kubánsky parlament vo štvrtok potvrdil vymenovanie Miguela Díaza-Canela za prezidenta republiky na základe novej ústavy, informovala agentúra DPA. Díaz-Canel bol doteraz oficiálne predsedom Štátnej rady, ktorá v obdobiach medzi zasadaniami Národného zhromaždenia (parlamentu) vykonáva zákonodarné právomoci. Na čele Štátnej rady bude odteraz stáť predseda kubánskeho Národného zhromaždenia Juan Esteban Lazo Hernández.

Novú ústavu schválil kubánsky parlament v apríli tohto roka. Nahradila ústavu z roku 1976 a znovu zaviedla funkciu premiéra, ktorý bude predsedať Rade ministrov. Nový premiér však ešte nebol vymenovaný. Prezident aj premiér budú môcť zastávať najviac dve funkčné obdobia.

Reforma ústavy zachováva systém jednej strany, na základe ktorého je komunistická strana jedinou povolenou stranou v krajine. Členovia Štátnej rady už viac nemôžu byť členmi vlády, čo má podľa DPA oddeliť výkonnú moc od zákonodarnej.
Miguel Díaz-Canel minulý rok nahradil na čele krajiny Raúla Castra. Ten v roku 2008 prevzal vedenie krajiny od svojho brata Fidela Castra, ktorý stál na čele krajiny od revolúcie v roku 1959.

Kubánsky prezident má právomoc udeľovať milosť a navrhovať parlamentu kandidátov na premiéra a ostatných štátnych predstaviteľov, sú ako guvernéri jednotlivých kubánskych provincií./agentury/

X X X

Ekvádorčania protestujúci proti zvýšeniu cien paliva zajali ôsmich policajtov

Skupiny pôvodných obyvateľov Ekvádora v rámci masových protestov proti stúpajúcim cenám pohonných hmôt zajali vo štvrtok v metropole Quito ôsmich príslušníkov polície. Lídri protestov tiež vyzvali na ich "radikalizáciu", informovala agentúra AFP.

Uniformovaných policajtov vrátane jednej ženy držia protestujúci v kultúrnom dome v Quite, kde majú skupiny pôvodných obyvateľov z celého Ekvádora svoj hlavný stan. Pôvodní obyvatelia podporovaní študentmi a odborovými zväzmi vyzvali Ekvádorčanov na generálny štrajk. Demonštranti tvrdia, že ich najdôležitejšou požiadavkou zostáva opätovné zavedenie dotácií na pohonné hmoty, ak im však vláda nevyhovie, tak by v konečnom dôsledku mohli žiadať aj o odstúpenie prezidenta Lenína Morena.

Moreno vyhlásil minulý štvrtok 60-dňový výnimočný stav. K takémuto opatreniu pristúpil po tom, ako vodiči autobusov a taxíkov zablokovali ulice Quita, kde medzitým dochádzalo k násilným zrážkam polície s demonštrantami.
Zrušením dotácií na pohonné hmoty po 40 rokoch sa ich ceny viac ako zdvojnásobia. Ekvádorská vláda však tvrdí, že vďaka tomu a daňovej reforme by mohla ušetriť miliardy dolárov. Zrušenie dotácií je zároveň súčasťou balíka úsporných opatrení, na ktorých implementácii sa Ekvádor dohodol s Medzinárodným menovým fondom (MMF)./agentury/

X X X

Seehofer po útoku pri synagóge sľúbil posilnenie bezpečnostných orgánov

Nemecký minister vnútra Horst Seehofer vo štvrtok prisľúbil posilniť bezpečnostné zložky v boji proti násiliu páchanému prívržencami krajnej pravice. Reagoval tak na stredajší útok pri synagóge v meste Halle, ktorý si vyžiadal dve obete na životoch. Minister útok namierený proti židom počas sviatku Jom kipur označil za hanbu pre Nemecko, uviedla agentúra AFP.
„Včerajší brutálny trestný čin bol hanbou pre celú krajinu,“ povedal Seehofer. Vláda podľa neho na spolkovej úrovni posilní právomoci bezpečnostných orgánov na boj s „krajne pravicovým terorom“.

Ozbrojený muž sa v stredu pokúsil dostať do synagógy v meste Halle v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko. Páchateľ identifikovaný ako 27-ročný nemecký občan Stephan Balliet následne v okolí synagógy zastrelil dve osoby a ďalších ľudí zranil. Útok, ktorý páchateľ naživo vysiela cez internet, má podľa zistení prokuratúry pravicovo-extrémistické a antisemitské pozadie.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa vo štvrtok vyslovila za využitie všetkých prostriedkov právneho štátu v boji proti pravicovému extrémizmu a antisemitizmu, čo sú javy, ktoré si nezaslúžia „nijakú toleranciu“. Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier navštívil vo štvrtok miesto útoku, kde položil veniec spoločne s Reinerom Haseloffom, premiérom spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko, a stretol sa s predstaviteľmi tamojšej židovskej obce. Tí kritizujú skutočnosť, že synagóga bola v čase jedného z najvýznamnejších židovských sviatkov nedostatočne chránená./agentury

X X X

Zvukové záznamy z norimberských procesov budú dostupné v digitálnej podobe

Archívna snímka z roku 1945 zachytávajúca norimberské procesy s nacistickými pohlavármi.Autor: SITA/AP
Zvukové záznamy norimberských procesov s nacistickými pohlavármi budú pre verejnosť po prvý raz dostupné v digitálnej podobe. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AP.

Audiosúbory zachytávajú niekoľko stoviek hodín procesov, ktoré sa konali v nemeckom meste Norimberg v rokoch 1945 a 1946. Doposiaľ boli dostupné len na 2000 obrovských kotúčoch, ktoré boli od roku 1950 uložené v knižnici Medzinárodného súdneho dvora (ICJ) v Haagu.

Francúzsku spoločnosť Gecko poverili digitalizáciou

záznamov z vypočúvania parížsky Pamätník holokaustu (Mémorial de la Shoah), americké múzeum holokaustu sídliace vo Washingtone (USHMM) a ICJ. Verejnosť si bude môcť zdigitalizované nahrávky čoskoro vypočuť vo všetkých troch spomínaných inštitúciách./agentury/

x x x

Johnson chce prelomiť pat okolo brexitu

Britský premiér Boris Johnson sa dnes v severnom Anglicku stretol so svojím írskym náprotivkom Leom Varadkarom. Po
ozhovoroch sa obaja premiéri zhodli v názore, že existuje "cesta k možnej dohode" o vystúpení Británie z EÚ. Rozhovory, ktoré sa konali za zatvorenými dverami, médiá považujú za poslednú šancu, ako prelomiť pat okolo brexitu a uzavrieť dohodu o podmienkach odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Do termínu brexitu zostáva 21 dní.

„Teším sa na podrobnú diskusiu, aby sme zistili, či je možné dosiahnuť nejaký pokrok,“ napísal pred stretnutím na twitteri Varadkar. Ešte v stredu uviedol, že bude „veľmi ťažké“ dohodu uzavrieť do dátumu brexitu, teda do 31. októbra.
V spoločnom vyhlásení po súkromnom stretnutí oboch premiérov na polostrove Wirral na severozápade Anglicka sa uvádza, že ich diskusia o brexite bola „podrobná a konštruktívna“.

„Obaja zotrvávajú v presvedčení, že nejaká dohoda je v záujme všetkých. Zhodli sa tiež v názore, že obaja vidia cestu k možnej dohode,“ uvádza sa vo vyhlásení s tým, že hlavnou témou stretnutia bolo riešenie režimu na hraniciach medzi Írskou republikou a Severným Írskom po odchode Británie z EÚ, teda tzv. írska poistka, ktorá má zabrániť obnoveniu tvrdej hranice medzi oboma časťami írskeho ostrova. Johnson s Varadkarom hovorili aj o prípadnom upevnení dvojstranných vzťahov najmä s ohľadom na Severné Írsko.

Miesto stretnutia britská vláda do poslednej chvíle tajila. Rokovania, označované za súkromné, sa konali v luxusnej rezidencii Thornton Manor neďaleko Liverpoolu. Budova sa využíva pre rôzne oslavy a predovšetkým svadobné obrady. Britské médiá k tomu podotkli, že Johnson a Varadkar sa „stretli v dejisku svadieb, aby sa pokúsili dosiahnuť rozvodovú dohodu“.

Spravodajkyňa BBC Laura Kuenssbergová na twitteri napísala, že dnešné rokovania sú významným míľnikom v celom brexitovom procese. Ak skrachujú, je podľa nej možné, že Johnson nepôjde budúci týždeň na kľúčový summit do Bruselu, kde sa malo o brexite rokovať.

Johnson minulý týždeň zaslal do Bruselu návrh na riešenie sporu okolo takzvanej írskej poistky, ktorá je hlavným sporným bodom brexitovej dohody. Na základe ním navrhovaného mechanizmu by Severné Írsko v podstate zostalo v únijnom jednotnom trhu, ale spoločne so zvyškom Británie by bolo mimo colnej únie EÚ. Colné kontroly by sa vykonávali v prístavoch v Írskom mori a mimo írsko-severoírsku hranicu.

Európska únia k plánu Británie vyjadrila výhrady a uviedla, že takýto plán nemôže byť základom brexitovej dohody. Johnson aj najvyšší predstavitelia krajiny však trvajú na tom, že dohoda je stále možná./agentury/

X X X

V Česká vládna letka je zastaraná, politici chcú kúpiť nové lietadlá

Na stretnutí na Pražskom hrade sa na tom vo štvrtok zhodli štyria českí najvyšší ústavní činitelia _ prezident Miloš Zeman, predseda Senátu Jaroslav Kubera, šéf Poslaneckej snemovne Radek Vondráček a premiér Andrej Babiš, informuje portál Novinky.cz.

„Najvyšší ústavní činitelia sa zhodli, že súčasná kapacita vládnej letky je nedostatočná a letka je zastaraná, čo sa prejavuje pri plánovaní zahraničných ciest a má negatívne dosahy na efektivitu najmä ekonomickej diplomacie,“ uviedol Pražský hrad v oficiálnej správe.

Konkrétne kroky na rozšírenie flotily vládnych lietadiel má načrtnúť české ministerstvo obrany.

Českú vládnu letku momentálne tvoria dva Airbusy A-319 z roku 2007, jeden malý Bombardier Challenger 601 z roku 1992 a dva ruské stroje Jak-40 z rokov 1978 a 1979. Tieto dve menšie prúdové lietadlá sovietskej výroby má česká armáda už 40 rokov a na budúci rok s ich používaním definitívne skončí. Sú staré, pomalé a ledva zvládnu lietať v rámci Európy, uvádza server Novinky.cz.

Český rezort obrany chce kúpiť nové lietadlo, ktoré by malo nahradiť starší Challanger CL-601. Ten má zabezpečený servis do roku 2021, často sa však kazí a jeho opravy sú drahé. Poslednú generálnu opravu toto lietadlo absolvovalo v roku 2014, pričom vyšla na 200 miliónov českých korún (7,74 milióna eur).Českí vojaci používajú ešte štyri vrtuľové transportné lietadlá Casa-295mm a šesť vrtuľových lietadiel L-410, aktuality.sk