iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Vládu s Harabinom nevylúči Kotleba, Kollár, SNS ani Smer

Vládu s Harabinom nechce vylúčiť Kotleba, Kollár, SNS ani Smer: Pred vládou Smeru a strany Štefana Harabina varoval už Andrej Kiska ešte ako prezident. Ak by sa po budúcoročných voľbách Harabinovej strane Vlasť podarilo dostať do Národnej rady, jej koaličný potenciál by nemusel byť až taký mizerný. Väčšina strán spoluprácu so Štefanom Harabinom kategoricky vylučuje, sú však aj také, ktoré to odmietajú urobiť.

Aj podľa politológa Grigorija Mesežnikova treba rátať aj s tým, že Vlasť môže byť súčasťou budúcej koalície. Jednoznačné stanovisko – s Harabinom nikdy – zaujali SaS, OĽaNO, KDH, koalícia PS/Spolu, Za ľudí aj Most-Híd. Odpovede predstaviteľov či hovorcov týchto strán nájdete pod článkom.

Bývalý minister zdravotníctva Tomáš Drucker, ktorý založil stranu Dobrá voľba, sa nevyjadril tak explicitne, v podstate však tvrdí, že si to nevie predstaviť. „Ako som na tlačovke povedal, na prípadnú spoluprácu je potrebný hodnotový prienik. Myslím si, že v tomto prípade by sa tento prienik hľadal ťažko,“ hovorí pre Aktuality.sk.

Nezatvárajú pred ním dvere

No a potom sú tu strany, ktorým osoba Štefana Harabina neprekáža natoľko, aby spoluprácu s jeho stranou vylúčili už teraz. Jednou z nich je aj ĽSNS, s ktorou je Harabin v konflikte. Kotlebovcov obviňuje z diskreditácie národných myšlienok a samotného Kotlebu viní zo svojho neúspechu v prezidentských voľbách. ĽSNS napriek tomu vládu s Vlasťou nevylučuje.

„Naša strana si vie predstaviť spoluprácou s každou stranou, ktorá nemá program v rozpore s naším programom a je postavená na národnom, kresťanskom a sociálnom princípe,“ tvrdí podpredseda strany Martin Beluský.

Pred Harabinom dvere nezatvára ani Sme rodina. Boris Kollár hovorí, že principiálne nechcú pred voľbami hovoriť, s kým áno a s kým nie. „Ja sa budem po voľbách baviť s každým,“ dodal.

Neplatí to však pre ĽSNS, s ktorou by Kollár išiel do vlády len vtedy, ak by kotlebovci vysvetlili svoj postoj k holokaustu či Slovenskému štátu. Podobný postoj k Vlasti zaujala aj SNS. Podľa podpredsedu národniarov Antona Hrnka to bude SNS riešiť až po voľbách. „V politike platí – nikdy nehovor nikdy,“ poznamenal.

ĽSNS odmietol, o Harabinovi mlčí

No a napokon je tu strana Smer. Poslanec Erik Tomáš prednedávnom v relácii RTVS O 5 minút 12 vyhlásil, že Smer nepôjde do vlády s ĽSNS. Spýtali sme sa ho, ako je to v prípade Vlasti. Na SMS správu však neodpovedal, telefón nedvíhal.

Oslovili sme aj podpredsedu strany Juraja Blanára či Martina Glváča, mlčia aj oni. Ozval sa až hovorca Smeru Ján Mažgút, ktorý spoluprácu s Harabinom nevylúčil, iba napísal, že sa pred voľbami nebudú vyjadrovať k téme prípadnej povolebnej spolupráce.

Faktom je, že Harabin bol ministrom spravodlivosti v prvej vláde Roberta Fica. Fakt, že spomínané strany nevylučujú vládu s Harabinom, ešte neznamená, že ju spolu po voľbách aj vytvoria. Minimálne však takáto možnosť prichádza do úvahy. O niečom podobnom už v minulosti viackrát hovoril prezident Andrej Kiska, dnes šéf strany Za ľudí.

„Vidieť, že Smer je pripravený vytvoriť koalíciu s fašistami,“ povedal. „Harabin zakladá politickú stranu a predseda strany Smer je s Harabinom veľký kamarát. Ich povestný bozk je nám všetkým známy,“ konštatoval v rozhovore pre Sme.sk.

Rozdiel medzi Harabinom a Dankom?

Politológ Grigorij Mesežnikov si vie predstaviť, že by sa Harabin dohodol s Kotlebom a SNS.

„Je nejaký rozdiel medzi SNS a Harabinom?

Andrej Danko je kultivovanejší a asi aj zodpovednejší, ale čo sa týka nejakých programových východísk, asi tam nie sú neprekonateľné rozdiely,“ domnieva sa. Smer si podľa Mesežnikova netrúfne vytvoriť vládu s ĽSNS, mohol by však vládnuť s ich tichou podporou v parlamente.

Čo hovoria na spoluprácu s Harabinom?

KDH: „Určite nie. Neviem si ani predstaviť, kto by chcel spolupracovať s Harabinom.“ (predseda Alojz Hlina) Koalícia PS/Spolu: „Štefan Harabin je unikát slovenskej politiky, ktorý spája Mečiarovu a Kočnerovu generáciu politikov a má spolu s Robertom Ficom najväčší podiel na hroznom stave spravodlivosti na Slovensku. Preto s jeho stranou spoluprácu vylučujeme.“ (hovorkyňa Silvia Hudáčková)

Obyčajní ľudia: „OĽaNO nikdy nespolupracovalo ani nebude spolupracovať s mafiánmi, priateľmi mafiánov ani inými gaunermi. Minister spravodlivosti z prvej Ficovej vlády Štefan Harabin je priamo zodpovedný za zlý stav slovenského súdnictva, keďže následky jeho bačovania na ministerstve spravodlivosti pretrvávajú dodnes. OĽaNO preto vylučuje akúkoľvek spoluprácu s týmto človekom.“ (hovorca Matúš Bystriansky)

Most-Híd: „Doterajšie pôsobenie pána Harabina, jeho vyjadrenia v minulosti, ale aj jeho názory prezentované počas kampane pred ostatnými prezidentskými voľbami predznačujú zameranie jeho strany, ktoré zatvárajú všetky vráta pred spoluprácou so stranou Most-Híd.“ (hovorkyňa Klára Debnár)

SaS: „Jedným zo znakov demokracie je, že stranu si môže založiť hocikto. SaS si však nevie predstaviť spoluprácu so stranou, ktorej lídrom je Štefan Harabin.“ (hovorca Róbert Buček)

Za ľudí: „Štefan Harabin je bez emócií to najhoršie, čo sme za 30 rokov v slovenskom súdnictve zažili, dnes sa snaží o svoj návrat do politiky. Počas svojho politického života sa zameriaval na podmaňovanie si justície, šikanu a odstraňovanie vzdorných sudcov. Harabin bol ministrom spravodlivosti, šéfom Súdnej rady a aj predsedom Najvyššieho súdu a za jeho čias bola spravodlivosť znásilňovaná v prospech ‚našich‘ ľudí.“ (podpredseda Juraj Šeliga), aktuality.sk

X X X

Záujem o kondolenčnú knihu na počesť Karla Gotta je veľký, tvoria sa zástupy

Záujem verejnosti o zápis do kondolenčnej knihy na pamiatku Karla Gotta je veľký. "Od prvých minút sa tvorili zástupy ľudí, ktorí sa rozhodli aj takto vzdať hold zosnulej speváckej legende," informoval o piatkovej situácii v priestoroch pred budovou Veľvyslanectva ČR na Hviezdoslovovom námestí v Bratislave zástupca veľvyslanca Pavel Sladký.
VIDEO: Na veľvyslanectve Českej republiky v Bratislave sa mnohí občania Slovenska schádzajú kondolovať k úmrtiu fenomenálneho speváka Karla Gotta. Pozrite si video, na ktorom spomínajú na to, čo pre nich znamenal.

„Miestnosť s kondolenčnou knihou sme nechali otvorenú aj počas obeda, teda aj mimo pôvodne určeného času,“ informoval. Česká ambasáda sprístupnila kondolenčnú knihu pre verejnosť v piatok a v pondelok (7. 10.) v čase od 9.30 do 11.30 h a od 14.00 do 16.00 h. Veľvyslanec Tomáš Tuhý, ktorý kondolenčný odkaz využil ako prvý, avizoval, že v prípade veľkého záujmu veľvyslanectvo čas pre verejnosť upraví. Vo štvrtok (3. 10.) už do kondolenčnej knihy prispeli i predseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS) a ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková (Smer).

Karel Gott, kráľ webu i novín

Kondolenčnú knihu so všetkými odkazmi odovzdajú neskôr pozostalým. Karel Gott zomrel krátko pred polnocou v utorok 1. októbra, po boji s akútnou leukémiou. Verejná rozlúčka so 42-násobným zlatým slávikom bude v piatok 11. októbra v Paláci Žofín na Slovanskom ostrove v Prahe a štátny smútok v Česku je vyhlásený na 12. októbra. Verejnosť sa tam s ním bude môcť rozlúčiť od 8.00 h do 22.00 h. Omša pre pozvaných sa uskutoční o deň neskôr v Katedrále sv. Víta na Pražskom hrade. Gotta pochovajú so štátnymi poctam /agentury/

X X X

Ombudsmanka zvažuje navrhnúť disciplinárku voči sudcom z Kočnerovej Threemy

Ombudsmanka Mária Patakyová uviedla, že je pripravená podať návrh na disciplinárne konanie voči sudcom a sudkyniam, ktorých sa týka kauza komunikácie cez Threemu. Má tak urobiť v prípade, že „v krátkom čase nezafungujú samočistiace mechanizmy justície“.

Patakyová svoj krok avizovala na sociálnej sieti.

„Zo zverejnených častí komunikácie z aplikácie Threema vyplýva, že osoby z kriminálneho prostredia mohli ovplyvňovať konkrétnych sudcov a sudkyne a manipulovať ich rozhodovanie vo svoj prospech. A to v čase, kedy je dôvera verejnosti v štát alarmujúco nízka. Vnímam mimoriadnu závažnosť situácie a s obavami ju sledujem," napísala. Situácia by mala byť podľa nej riešená prostredníctvom samočistiacich mechanizmov justície, prípadne krokmi osôb, ktorých sa týkajú zverejnené podozrenia.

„Tieto mechanizmy zlyhávajú a v prípade, že v krátkom čase nezafungujú, som pripravená v záujme ochrany práva občanov na spravodlivý súdny proces a jeho nestrannosť podať návrh na disciplinárne konanie voči dotknutým sudcom a sudkyniam,“ dodala verejná ochrankyňa práv.

Mala komunikovať s Kočnerom

Z údajnej komunikácie Threemy medzi Marianom Kočnerom a Monikou Jankovskou, ktorú opisuje Denník N, vyplýva, že mali spoločne ovplyvňovať sudcov, ktorí rozhodovali v kauzách zmeniek TV Markíza, kým boli iba civilným sporom.
Civilné konanie o zmenkách bolo prerušené po tom, ako boli Kočner a Pavol Rusko obžalovaní z ich falšovania a marenia spravodlivosti. Jankovská autenticitu tejto komunikácie odmieta.

Na adresu Jankovskej sa v piatok vyjadrila aj šéfka Súdnej rady Lenka Praženková. Jankovská by mala podľa nej zvážiť podanie návrhu ministrovi spravodlivosti na prerušenie funkcie sudcu. Mala by tak urobiť z dôvodu zachovania dôvery verejnosti v justíciu, jej nestrannosť a nezávislosť, uviedla Praženková, aktuality.sk

X X X

Kalavská chce odvolať predsedu úradu pre dohľad pre tender na záchranky

Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru-SD) podáva návrh na odvolanie šéfa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) Tomáša Haška. Príčinou sú závažné dôvody, ktoré vzbudzujú pochybnosti o správnosti postupu úradu v procese výberového konania na licencie pre záchranky. Informovala o tom hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Ministerka sa pre odvolanie rozhodla na základe utorkového (1. 10.) stretnutia s komorou záchranárov a ďalších dostupných informácií. „S cieľom nezasahovania do konania orgánov činných v trestnom konaní sa ministerstvo nebude bližšie vyjadrovať k podrobnostiam predmetného podania ani súvisiacim úkonom a informáciám, napriek tomu, že obsah týchto medializovaných informácií je znepokojujúci,“ uviedla Eliášová.

Ministerstvo avizuje zmenu

Rezort zdravotníctva zároveň avizoval návrh na zmenu súčasnej právnej úpravy. Nastaviť má také pravidlá a postupy v procese výberového konania na obsadenie ambulancií záchrannej zdravotnej služby, ktoré „nebudú vzbudzovať žiadne pochybnosti o zákonnosti, transparentnosti tohto procesu a vylúčia akékoľvek podozrenia, ktoré boli v uplynulých dňoch a týždňoch zverejnené“. Ministerka ho má predložiť na jesennej schôdzi Výboru Národnej rady (NR) SR pre zdravotníctvo.
K procesu výberového konania prostredníctvom verejného obstarávania sa ministerstvo nechce vyjadrovať. Ako dôvod uvádza, že je v súčasnosti upravený platnou zákonnou úpravou.

Haško odmieta zaujatosť

ÚDZS vyhlásil výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby (ZZS) v polovici júna, týkalo sa 328 bodov. Najviac ich získala spoločnosť LSE – Life Star Emergency. Nasledovali štátne záchranky z Bratislavy a Košíc. Dôvodom pochybností okolo tendra sú informácie denníka Sme o prepojeniach členov výberovej komisie na najúspešnejšiu firmu. Predseda ÚDZS Tomáš Haško zaujatosť členov komisie odmieta. Trvá na tom, že tender bol v súlade s príslušnou legislatívou. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR podalo v prípade podnet, ktorým sa aktuálne zaoberá Národná kriminálna agentúra.

SaS návrh Kalavskej víta

Opozičná SaS víta rozhodnutie ministerky Kalavskej. Ako priblížila členka parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Cigániková (SaS) len s odvolaním Haška sa sulíkovci neuspokoja. „Žiadame novú spravodlivú súťaž na záchranky,“ avizovala. SaS zdôvodňuje odchod šéfa ÚDZS nielen pre pochybnosti okolo tendra na záchranky, dôvodom bolo aj jeho správanie pri poslaneckom prieskume.

Poslanec OĽaNO Marek Krajčí vyzval na podanie žaloby

Na podanie žaloby pre tender na záchranky vyzval dnes Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) poslanec Národnej rady (NR) SR Marek Krajčí (OĽaNO). Súd má požiadať, aby vyhlásil pridelené licencie v tendri na záchranky za neplatné. Informoval o tom na piatkovej tlačovej konferencii./agentury/

X X X

Kotleba vyhadzuje z klubu svojho poslanca Moru

Dôvodom sú vraj ideologické nezhody.

Z poslaneckého klubu ĽSNS čoskoro odíde ďalší poslanec. Rady kotlebovcov opustí Ján Mora, ktorý v parlamente nastúpil ako náhradník za zosnulého Ondreja Bindera. Podpredseda ĽSNS Martin Beluský informoval médiá, že na ukončení spolupráce s Morom sa dohodlo vedenie strany „po dlhodobejších ideologických a názorových nezhodách“.
„Zároveň sme mu odporučili, aby vystúpil z nášho poslaneckého klubu,“ dodal Beluský.

Požehnané biele Vianoce

Ján Mora pritom vystupoval ako Kotlebov veľmi blízky spolupracovník. Bol podpredsedom strany, svojho šéfa sprevádzal napríklad počas minuloročnej návštevy v Sýrii. Nie je jasné, o akých ideologických nezhodách ĽSNS hovorí. Mora sa totiž nikdy neprezentoval inak ako zvyšok kotlebovcov.

Predseda ĽSNS v Banskobystrickom kraji do parlamentu kandidoval z 15. miesta. Krúžkovalo ho 1748 ľudí. Svoju predvolebnú kampaň postavil na heslách ako „rovnaký meter pre bielych aj pre cigánov“, svojim fanúšikom na Facebooku želal „požehnané biele Vianoce“.

Pravidelne sa zúčastňoval na všetkých demonštráciách či verejných podujatiach, ktoré pravicoví extrémisti organizovali. Protestoval proti imigrantom v Trnave aj priamo v Gabčíkove, kde boli dočasne ubytovaní utečenci z Rakúska.
Odchody, úmrtie aj vyhadzovy

Poslanecký klub ĽSNS bol tvorený 14 ľuďmi, od roku 2016 sa však poriadne zmenil. Do národnej rady hneď na začiatku vôbec nenastúpil Andrej Medvecký, ktorý bol v tom čase obvinený za ublíženie na zdraví.

Nahradil ho Milan Mazurek, ktorý však tento rok tiež prišiel o mandát. Najvyšší súd ho totiž uznal vinným z extrémistických trestných činov. Mazureka zasa nahradil Milan Špánik, ktorý však do klubu ĽSNS nevstúpil.
Poslanec Ondrej Binder zomrel krátko po voľbách, v máji 2016, pri autonehode. Nahradil ho spomínaný Mora.
Klub opustil aj Milan Uhrík, ktorý sa stal europoslancom. Na jeho miesto nastúpil Marián Chmelár, pre ktorého teraz pracuje ako asistent Mazurek.

No a minulý rok od kotlebovcov odišiel Juraj Kolesár, ktorý kandidoval zo štvrtého miesta. Stranu opustil sám, Kotlebovi to oznámil listom. V klube ĽSNS by tak po novom malo byť 11 ľudí, aktuality.sk

X X X

V Paríži odhalili sochu obetiam teroristických útokov

Ide o pamätník obetiam série teroristických útokov, ktoré v rokoch 2015 - 2016 otriasli Parížom. Newyorský výtvarník Jeff Koons odhalil v piatok v Paríži svoju dlho očakávanú veľkorozmernú sochu s názvom "Kytica tulipánov". Ide o pamätník obetiam série teroristických útokov, ktoré v rokoch 2015 - 2016 otriasli Parížom, píše agentúra AP.

Pestrofarebná kytica siahajúca do výšky 12,6 metra je vyrobená z polychrómovaného bronzu, nehrdzavejúcej ocele a hliníka. Zobrazuje ruku, ktorá drží kyticu tulipánov pripomínajúcich balóny.

"Nafukovacie kvety predstavujú stratu, znovuzrodenie a vitalitu ľudského ducha," povedal Koons v piatok. Kvetiny sú podľa umelca symbolom toho, že "život ide ďalej". Na odhaľovaní sochy sa zúčastnili aj rodinní príslušníci niektorých obetí parížskych útokov v novembri 2015.

Realizáciu sochy, ktorej podarovanie Koons oznámil ešte v novembri 2016, na niekoľko rokov pozastavili nezhody v súvislosti s jej umiestnením. Sochu sa napokon rozhodli osadiť v záhradách na parížskej triede Champs-Élysées, aktuality.sk

X X X

Americký obchod kritizuje clá voči EÚ, zasiahnu bežných Američanov aj malé firmy

Úrad obchodného splnomocnenca USA oznámil, že na viaceré produkty z EÚ uvalí 25-percentné dovozné clá.
Zavedenie 25-percentných dovozných ciel na francúzske vína, španielske olivy, škótsku whisky, britské sušienky a stovky ďalších výrobkov z Európskej únie zasiahne okrem Európanov aj bežných Američanov, a to práve pred sviatkami, na ktoré mnohí tieto výrobky kupujú. Upozornili na to americkú vládu zástupcovia obchodu.

Úrad obchodného splnomocnenca USA v stredu (2. 10.) oznámil, že na viaceré produkty z EÚ uvalí 25-percentné dovozné clá ako odvetu za dotácie Bruselu pre európskeho výrobcu lietadiel Airbus. Povolenie na to získal Washington od Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá v ten deň oznámila aj sumu, v ktorej môžu USA clá zaviesť, konkrétne 7,5 miliardy USD (6,83 miliardy eur).

Podľa Specialty Food Association (SFA), asociácie zastupujúcej špecializované obchody, clá znížia tržby a negatívne zasiahnu pracovné miesta v maloobchode s potravinami naprieč celými Spojenými štátmi. Dôsledky budú "dramatické," uviedla SFA.

"Vyššie ceny pocítia Američania práve v období, keď sa blížia sviatky," dodala asociácia. "Kvalitné syry a ďalšie lahôdky, ktoré teraz stoja rodinu zhruba 45 USD, budú po zavedení ciel stáť približne 60 USD. Lahôdky, ktoré ľudia kupujú, aby s rodinou oslávili Deň vďakyvzdania či vianočné sviatky, si mnohí už nebudú môcť dovoliť."

Nespokojný je aj americký zväz obchodníkov s liehovinami DSC (Distilled Spirits Council). Clá na whisky, vína a likéry môžu zasiahnuť dovoz v objeme takmer 3,4 miliardy USD a viesť k zrušeniu približne 13.000 pracovných miest v oblasti dopravy, obchodu a služieb.

Aj známy šéfkuchár José Andrés, ktorý v USA vlastní viac ako 12 reštaurácií, skritizoval uvalenie dovozných ciel s tým, že "nezasiahnu iba producentov v Európe, ale aj tisícky malých amerických podnikov". Zároveň vyzval prezidenta, aby si to rozmyslel. Na Twitteri zapochyboval o Trumpovi ako o podnikateľovi a vyzval ho, aby v prípade, že dokáže rokovať s nepriateľmi, začal v tomto smere najskôr so spojenkami, aktuality.sk

X X X

Minimálna penzia podľa návrhu Danka by brala motiváciu, tvrdí Richterov úrad

Návrh novely zákona o sociálnom poistení od SNS, podľa ktorého by základná suma minimálnej penzie dosahovala tretinu z priemernej mzdy spred dvoch rokov, podľa ministerstva práce a sociálnych vecí významne narušuje princíp zásluhovosti v dôchodkovom poistení.

„U významného podielu poistencov by výška príjmu v ekonomicky aktívnej časti života nemala pri určení sumy starobného dôchodku význam, keďže suma ich dôchodku bude rovnaká ako v prípade poistencov poberajúcich minimálny dôchodok, ktorí prispievali do systému výrazne menej,“ uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí v stanovisku k návrhu novely zákona od národniarov. Napríklad pri 30 rokoch dôchodkového poistenia by rovnaký minimálny dôchodok dostávali tí, ktorí by penzijné odvody platili zo sumy 272 eur pri práci na čiastočný úväzok a tí, ktorých hrubá mzda by bola 848 eur.

„Je dôvodné predpokladať, že uvedené bude podstatná časť dôchodcov považovať za znevýhodňujúce,“ upozorňuje rezort práce a sociálnych vecí. Takýto krok môže podľa ministerstva spôsobiť, že niektorí ekonomicky aktívni ľudia stratia motiváciu platiť odvody. „Suma ich budúceho dôchodkového príjmu bude de facto rovnaká bez ohľadu na to, či platia, resp. platili poistné z 25 % alebo 75 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve,“ varuje ministerstvo.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí kritizuje aj to, že výška minimálnych dôchodkov sa má zvyšovať podľa toho, ako bude rásť priemerná mzda na Slovensku, ostatné penzie sa však budú zvyšovať podľa dôchodcovskej inflácie. Rast priemernej mzdy na Slovensku je totiž oveľa vyšší ako dôchodcovská inflácia. Napríklad v tomto roku by priemerná mzda na Slovensku mohla stúpnuť o vyše sedem percent, kým dôchodcovská inflácia je okolo dvoch percent.

„Je možné predpokladať, že výška základného minimálneho dôchodku bude rásť význame rýchlejším tempom ako výška zásluhových invalidných a starobných dôchodkov, čo spôsobí, že počet poberateľov minimálneho dôchodku bude každým rokom narastať,“ tvrdí rezort. Každoročne tak bude narastať podiel dôchodcov, ktorých výška dôchodku bude rovnaká, bez ohľadu na výšku ich príjmu v ekonomicky aktívnej časti života.

„Výraznejší rast základného minimálneho dôchodku v porovnaní s rastom zásluhových dôchodkov budú poberatelia zásluhových dôchodkov vnímať so značnou nevôľou a dožadovať sa výhodnejšieho valorizačného mechanizmu aj pre zásluhové dôchodky,“ upozorňuje ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Sumy minimálnych dôchodkov by po schválení návrhu od SNS boli v porovnaní so súčasným právnym stavom v roku 2021 vyššie zhruba o 68 eur. „Poslanecký návrh tak bude mať za dôsledok rastúce výdavky štátneho rozpočtu na minimálny dôchodok a zvyšujúci sa počet poberateľov minimálneho dôchodku,“ poznamenáva rezort. Z rozpočtu Sociálnej poisťovne si tento krok v nasledujúcich rokoch vyžiada stovky miliónov eur. V roku 2021 by náklady mali dosiahnuť približne 147 miliónov eur a v roku 2022 takmer 188 miliónov eur. Počet poberateľov minimálnej penzie by pritom stúpol zo súčasných 51 tisíc na 238 tisíc v roku 2021 a na 278 tisíc v roku 2022.

Riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová v reakcii na výhrady rezortu práce a sociálnych vecí pre agentúru SITA uviedla, že národniari budú na prijatí ich návrhu trvať. „SNS bude trvať na stanovení systému na minimálnu mzdu a minimálne dôchodky,“ tvrdí.

Slovenská národná strana chce zmeniť systém výpočtu minimálneho dôchodku. Podľa návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý parlament na septembrovej schôdzi posunul do ďalšieho legislatívneho procesu, by mala základná minimálna penzia po získaní 30 rokov dôchodkového poistenia od roku 2021 dosahovať 33 % z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Podľa makroekonomickej prognózy Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií zo septembra tohto roka by priemerná mzda na Slovensku za rok 2019 mohla predstavovať 1 088 eur. Ak sa tento predpoklad naplní, v roku 2021 by minimálny dôchodok pri 30 rokoch poistenia bol 359,10 eura.

Pri získaní viac ako 30 rokov a menej ako 40 rokov dôchodkového poistenia by sa základný minimálny dôchodok zvyšoval za každý rok o 2 % zo sumy životného minima a pri 40 a viac rokoch dôchodkového poistenia za každý rok o 3 % zo sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. Dve percentá zo sumy životného minima pritom v súčasnosti predstavujú 4,2 eura a tri percentá 6,3 eura.

Minimálny dôchodok sa na Slovensku zaviedol od júla 2015. Podmienkou pre nárok na minimálny dôchodok je získanie najmenej 30 rokov dôchodkového poistenia. Pre ľudí, ktorí počas života nadobudli 30 rokov dôchodkového poistenia, minimálny dôchodok dosahuje 136 % zo sumy životného minima, čo pre tento rok predstavuje 278,90 eura. Suma minimálnej penzie sa zvyšuje za každý ďalší rok dôchodkového poistenia o 2 percentuálne body a od 40 rokov o 3 percentuálne body. Napríklad pri 45 rokoch dôchodkového poistenia minimálna penzia v tomto roku predstavuje 352,80 eura. Keďže minimálne dôchodky sú v súčasnosti naviazané na životné minimum, sumy minimálnych penzií sa zvyšujú každoročne od 1. januára podľa toho, o koľko percent od začiatku júla predošlého roka stúplo životné minimum. /agentury/

X X X

Po zákaze masiek prepukli v Hongkongu zrážky protestujúcich s políciou

Protestujúci v Hongkongu v piatok večer zapaľovali požiare, stavali barikády a rozbíjali priečelia obchodov na mnohých miestach po tom, čo správkyňa Hongkongu Carrie Lamová oznámila zákaz nosenia tvárových masiek počas demonštrácií. Stanice metra v niekoľkých štvrtiach boli zničené, pričom okná na operačných miestnostiach boli rozbité a vnútrajšok posprejovaný, opísala situácia tlačová agentúra DPA.

Lamová v piatok uviedla, že od soboty 5. októbra začína platiť zákaz nosenia tvárových masiek počas protestov, ktoré v tejto osobitnej administratívnej oblasti Číny prebiehajú od konca marca. „Každý, kto tento zákaz poruší, môže byť odsúdený až na jeden rok väzenia alebo na finančnú pokutu,“ povedala Lamová.

Skupina protestujúcich podpálila v luxusnej nákupnej štvrti Causeway Bay vchod na stanicu a potom vytvorila ľudskú reťaz, aby zabránila hasičom dostať sa k požiaru.

Na viacerých miestach použila polícia slzotvorný plyn a vztýčila tiež varovné vlajky naznačujúce, že ak sa davy nerozídu, použije aj gumové projektily. Medzitým hongkonský aktivista Lester Shum podal žiadosť o právne posúdenie zákazu tvárových masiek – takto sa snaží zablokovať jeho uplatňovanie v praxi od polnoci. Aktivista dodal, že jeho žiadosťou sa bude zaoberať v priebehu piatka najvyšší súd.

X X X

Maskovaní demonštranti zabarikádovali cestu v centre Hongkongu

Maskovaní demonštranti v piatok postavili barikády v obchodnej štvrti v centre Hongkongu po tom, ako správkyňa Hongkongu Carrie Lamová oznámila zákaz nosenia tvárových masiek počas protestov, informovala agentúra AFP.
Desiatky demonštrantov použili plastové zátarasy, drevené palety a dopravné kužele na výstavbu provizórnych bariér v strednej časti mesta, kde má svoje sídlo množstvo významných medzinárodných spoločností.

Tisícky ďalších ľudí sa zdržiavali v priestore za barikádami. Blokády demonštranti vytvorili aj v oblasti Ťiou-lung Tchang (Kowloon Tong) a niekoľko stoviek ľudí sa zúčastnilo na protestnej akcii v mestskej časti Ša-tchien (Sha Tin).
Lamová v piatok oznámila, že od 5. októbra začína platiť zákaz nosenia tvárových masiek počas demonštrácií. „Každý, kto tento zákaz poruší, môže byť odsúdený až na jeden rok väzenia alebo na finančnú pokutu,“ povedala Lamová.

Viacerí účastníci demonštrácií však na margo zákazu, ktorý bol avizovaný už vo štvrtok, uviedli, že ho nemienia rešpektovať. Protesty v Hongkongu sa začali 9. júna. Demonštranti pôvodne žiadali správkyňu Lamovú, aby jej vláda stiahla sporný zákon, ktorý by umožňoval vydávanie osôb podozrivých zo spáchania trestných činov do pevninskej Číny. Stiahnutie tohto zákona Lamová oficiálne oznámila 4. septembra.

Demonštrantom to však nestačí a medzičasom požadujú aj Lamovej odstúpenie, nezávislé vyšetrovanie neprimeraného násilia zo strany polície, prepustenie zatknutých osôb, odvolanie obvinenia zo „vzbury“, ako aj politické reformy a skutočne slobodné voľby./agentury/

X X X

Bielorusko prepustilo ukrajinského novinára väzneného za špionáž

Bieloruské orgány prepustili ukrajinského občana a novinára Pavla Šarojka, ktorého osem rokov zadržiavali pre obvinenie zo špionáže. Informoval o tom v piatok Kyjev, píše agentúra AFP.„Novinár Pavlo Šarojko, ktorý bol v Bielorusku väznený osem rokov, dostal milosť a je už doma na Ukrajine,“ napísal v piatok na Twitteri ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ukrajinská ombudsmanka Ľudmyla Denisovová uviedla, že novinára prepustili po rozhovoroch medzi Zelenským a bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom.

Lukašenko absolvoval v piatok návštevu Ukrajiny. Kyjev vo štvrtok v rámci dohody o výmene väzňov prepustil bieloruského občana, ktorého v roku 2017 zatkli na Ukrajine pre podozrenie zo špionáže, uviedla AFP. Bieloruský Výbor pre štátnu bezpečnosť (KGB) pôvodne obvinil Šarojka zo „založenia špionážnej siete“ zloženej z občanov Bieloruska, ktorým platil za poskytovanie vojenských a politických informácií.

Šarojko pracoval v Minsku od roku 2011 ako korešpondent pre ukrajinský rozhlas. Odsúdili ho v Bielorusku vo februári 2018. Šarojko predtým pôsobil ako hovorca ukrajinskej tajnej služby, v roku 2009 sa vrátil do médií, uviedlo ministerstvo obrany.

Podľa KGB sa Šarojko v novembri 2017 priznal, že je zamestnancom Hlavnej správy rozviedky (GUR) Ministerstva obrany Ukrajiny pracujúcim pod krytím, pričom má hodnosť plukovníka. Podľa KGB Šarojko bieloruským občanom platil za informácie o politických a vojenských záležitostiach Bieloruska a vytváral tak sieť spolupracovníkov ukrajinskej tajnej služby v Bielorusku. V Bielorusku mal údajne krytie ako spravodajca ukrajinského verejnoprávneho rozhlasu. Koordináciu jeho činnosti v Bielorusku mal na starosti zamestnanec GUR Ihor Skvorcov, ktorý mal krytie ako radca ukrajinského veľvyslanectva v Bielorusku./agentury/

X X X

Kríza nie je za dverami, v chémii už začala

Súčasná nepriaznivá podnikateľská situácia na Slovensku, sprevádzaná rastom cien energií, dopadmi zvyšovania minimálnej mzdy a sociálnych balíčkov, spolu so zahraničnými dopadmi, je už za hranicou únosnosti a spôsobuje chemickým a farmaceutickým podnikom, ale aj iným odvetviam značné ekonomické škody. Prezídium Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR, na zasadaní v Bratislave vo štvrtok 3.októbra 2019, preto vyzvalo slovenských politikov a orgány štátu aby sa správali zodpovedne a prestali zhoršovať podnikateľské prostredie na Slovensku prijímaním nesystémových populistických rozhodnutí.

,,Účet za pokračovanie v politike pretekov v predvolebnom nadbiehaní voličom zaplatia v konečnom dôsledku obyvatelia tejto krajiny stratou pracovných miest a rastom nezamestnanosti. Chemický priemysel už na to dopláca, o čom svedčia varovné signály v podobe dramaticky rastúcich mzdových nákladov, pri súčasnom poklese produktivity práce. Len za 2.štvrťrok tohto roka poklesla produktivita práce v porovnaní s 1. štvrťrokom 2019 o 2,6%, ale medzi štvrťročný nárast miezd bol až 8,9%. Pritom chemický a farmaceutický priemysel v SR zaznamenal za prvý polrok 2019 pokles tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2018 o 2,5%,“ argumentuje Prezídium ZCHFP SR.

Ďalej upozorňuje nato, že avizovaný pokles cien exportovaných výrobkov pre 4.Q.2019 je v rozsahu viac ako 10 %. Pritom väčšina slovenských chemických podnikov patrí k tým, ktoré nemajú finančné rezervy. Vlaňajší rast tržieb odvetvia totiž sprevádzal pokles ziskov a pokles pridanej hodnoty, ako dôsledok rastu cien vstupov (energií) a v predchádzajúcich rokoch niekoľko rokov za sebou klesali aj tržby.

,,Už vlani v novembri Prezídium ZCHFP SR upozornilo na mimoriadne zhoršovanie podnikateľského prostredia v SR, dramatický rast cien energií, enormný nárast minimálnej mzdy a ďalších mzdových príplatkov a nárokov, ktoré v konečnom dôsledku vedú k znižovaniu konkurencieschopnosti výrobných spoločností na Slovensku. Vtedy varovalo, že pokiaľ sa tento trend nezmení, môže v prípade začiatku ekonomickej krízy dôjsť až ku kolapsu hospodárstva. Odvtedy sa situácia nezlepšila, naopak pokračuje licitovanie o historicky najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy a návrhy ďalších záťaží pre podnikanie. Považujeme to za nezodpovedné a populistické predvolebné kupovanie si voličov na úkor budúcnosti. Kríza v chemickom odvetví nie je za dverami, ale už začala. V tejto situácii apelujeme na zdravý rozum a zodpovednosť,“ vyzýva Prezídium ZCHFP SR.

ŠÚ SR v prvom polroku 2019 evidoval v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 297 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracovalo ku koncu 1.polroka 2019 spolu 44 235 osôb, čo je takmer 11% všetkých zamestnancov v priemysle. Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150.

Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel, ktorého význam je pre SR tak dôležitý. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie. Zamestnanosť sa v prvom polroku 2019 znížila o 4,5% v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2018. Priemerná mesačná mzda zamestnancov v chemickom a farmaceutickom odvetví v 1. polroku 2019 bola 1743 EUR. Ing.Štefan Kuča, PR agentúra PAPER LIFE

X X X

Prepustí Irán zadržanú ruskú novinárku?

Irán prisľúbil, že čoskoro prepustí ruskú novinárku Juliju Juzikovú, ktorú zadržali pre podozrenie zo špionáže v prospech Izraela. Informovali o tom noviny Jerusalem Post s odvolaním sa na správy ruských médií. Skoré prepustenie novinárky podľa agentúry RIA Novosti v piatok prisľúbil hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Abbás Músaví.

Ruský rezort diplomacie si predtým v súvislosti so zadržaním Juzikovej predvolal iránskeho veľvyslanca v Moskve. Podľa hovorkyne rezortu Marije Zacharovovej Moskva požadovala objasnenie dôvodov, ktoré viedli k zadržaniu žurnalistky. Julia Juziková v minulosti pracovala v Teheráne ako korešpondentka a vrátila sa tam len minulú nedeľu na základe súkromného pozvania.

Hneď po prílete na teheránske letisko jej vzali pas vraj s prísľubom, že jej ho pred odletom vrátia. Vo štvrtok do jej hotelovej izby vpadli strážcovia islamskej revolúcie, vyrazili dvere, zatkli ju a obvinili zo spolupráce s Izraelčanmi.
Ruská ambasáda neuviedla dôvod novinárkinho zadržania. Jej bývalý manžel, novinár Boris Vojcechovskij však uviedol, že mu Juziková telefonovala z väzby. "Zavolať do Moskvy jej dovolili včera večer, a to na jedinú minútu. Stihla len povedať, že sedí na podlahe v cele, nemá žiadne spojenie so svetom a v sobotu sa má konať súd. Obviňujú ju zo spolupráce s izraelskými tajnými službami. Za to je najmenej desať rokov, "napísal Vojcechovskij na facebooku.

Vojcechovského informácie potvrdil v rozhlasovej stanici Echo Moskvy dagestanský opozičný aktivista Ruslan Magomedov. O tom, že súd sa má konať 5. októbra, informovala aj dcéra zadržanej novinárky. Juziková v minulosti pracovala ako reportérka ruských novín Komsomolskaja pravda či ruskej mutácie časopisu Newsweek. Od roku 2003 sa venuje investigatívnej žurnalistike.

Juziková pred tromi rokmi kandidovala v severokaukazskom Dagestane do ruského parlamentu za opozičnú stranu Parnas, ktorá ale vo voľbách neuspela./agentury/

X X X

Vyslanec USA sa stretol so zástupcami Talibanu, prvýkrát od kolapsu rokovaní

Americký osobitný vyslanec pre Afganistan Zalmay Khalilzad sa stretol s delegáciou militantného hnutia Taliban. Informovala o tom v piatok agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenované zdroje. Schôdzka sa uskutočnila vo štvrtok v pakistanskej metropole Islamabad. Ide o prvé známe stretnutie oboch strán od 7. septembra, keď americký prezident Donald Trump zastavil viac než rok trvajúce mierové rokovania USA a Talibanu o ukončení 18 rokov trvajúceho konfliktu v Afganistane.

Podľa agentúry Reuters štvrtková schôdzka v Islamabade trvala viac ako hodinu, nemožno ju však považovať za obnovenie oficiálnych rokovaní. Účastníci stretnutia sa pokúšali len o vzájomné obnovenie dôvery.

Ani jedna zo strán oficiálne nepotvrdila, že k schôdzke skutočne došlo. Americké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo len to, že vyslanec Khalilzad tento týždeň strávil niekoľko dní v Pakistane. Hovorca Talibanu zase priznal, že delegácia hnutia bola v piatok v Islamabade.

Spojené štáty a Taliban viedli viac než rok mierové rokovania v katarskom hlavnom meste Dauha, kde má toto militantné islamistické hnutie aj vlastné zastupiteľstvo.

Americký prezident Donald Trump 7. septembra prekvapivo vyhlásil označil rokovania s Talibanom za „mŕtve“. Obe strany už pritom krátko predtým podpísali predbežnú dohodu, ktorá mala umožniť stiahnutie amerických vojakov z Afganistanu výmenou za bezpečnostné záruky zo strany vzbúrencov.

Trump tak reagoval na útok v Kábule zo začiatku septembra, pri ktorom zahynul americký vojak a ďalších 11 ľudí. Podľa neoficiálnych zdrojov má Taliban veľký záujem na obnovení mierových rokovaní a stále podporuje podpísanú predbežnú dohodu s USA./agentury/

X X X

Trump Poliakom zrušil vízovú povinnosť pre cesty do USA

Americký prezident Donald Trump dnes podpísal zaradenie Poľska do programu bezvízového styku. Oznámil to dnes podľa agentúry Reuters sám šéf Bieleho domu. Poľsko bolo jednou z posledných krajín Európskej únie, ktorej občania musia naďalej žiadať o víza pre cesty do USA.

Poľsko sa o bezvízový styk so Spojenými štátmi dlhodobo usilovalo a americkí predstavitelia v poslednom čase Varšave sľubovali, že zrušenie vízovej povinnosti sa blíži.

Trump už minulý mesiac prisľúbil, že Poľsku zaistí prístup do programu bezvízového styku amerického ministerstva zahraničia. Podobne sa vyjadril pred mesiacom vo Varšave tiež viceprezident Mike Pence. Zaradenie do programu pre poľských občanov znamená, že pre obchodné alebo turistické cesty do USA v dĺžke do 90 dní nebudú odteraz potrebovať víza.

Poľsko patrí medzi najbližších spojencov USA v Európe. Pri júnovej návšteve poľského prezidenta Andrzeja Dudu v Bielom dome sa obe strany dohodli na posilnení americkej vojenskej posádky v Poľsku z terajších 4 500 na 5 500 vojakov. Varšava sa výmenou zaviazala, že náklady spojené s pobytom vojsk bude sama hradiť./agentury/

X X X

Pompeo pochválil rozhodnutie Čiernej Hory pripojiť sa k NATO

Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo pochválil v piatok rozhodnutie Čiernej Hory stať sa členskou krajinou NATO a odpútať sa od Ruska, informovala agentúra DPA.„Takisto môžeme vidieť záväzok Čiernej Hory postaviť sa tvárou hrozbám 21. storočia,“ povedal Pompeo v Podgorici po stretnutí s čiernohorským premiérom Duškom Markovičom.

Spolupráca v oblasti kybernetickej bezpečnosti viedla podľa Pompea k opatreniam proti najnovšiemu ruskému malvéru, ktoré teraz ochraňujú miliardy zariadení na celom svete.

Čierna Hora je členskou krajinou NATO od roku 2017 a uchádza sa aj o členstvo v Európskej únii. Pompeo krajinu takisto povzbudil, aby zvýšila úsilie s cieľom odstrániť korupciu, posilniť právny štát a zaručiť slobodu tlače. Prezidentovi Čiernej Hory Milovi Djukanovičovi, ktorý je pri moci od roku 1991, doma aj v zahraničí často vyčítajú korupciu, rodinkárstvo a nátlak na médiá, pripomína DPA.

Pompeo má v piatok popoludní navštíviť i Severné Macedónsko. Táto bývalá juhoslovanská republika oficiálne zmenila názov z Macedónska na Severné Macedónsko, aby rozptýlila obavy Grécka, ktoré má veľkú provinciu s rovnakým názvom. Tým sa balkánskej krajine po dlhoročnom spore otvorila cesta k členstvu v EÚ a v NATO./agentury/

X X X

Grécko zrýchli azylový proces a bude vyhosťovať migrantov, ktorí nespolupracujú

Grécko na základe nového zákona zrýchli azylový proces a bude vyhosťovať migrantov, ktorí nespolupracujú. Vyhlásil to v piatok v parlamente v Aténach grécky premiér Kyriakos Mitsotakis.„Odmietanie spolupráce bude mať v budúcnosti dôsledky,“ povedal Mitsotakis. To bude podľa jeho slov platiť aj pre migrantov, ktorí sa bránia presunu z jedného utečeneckého tábora do druhého, či tých, ktorí sa nedostavia na stretnutia súvisiace s ich azylovým konaním. Ten, kto nebude spolupracovať, by mal byť internovaný v uzavretých táboroch, z ktorých budú migranti vyhosťovaní, uviedol predseda gréckej vlády.

Do konca roku 2020 by mali z gréckych ostrovov poslať do Turecka 10.000 migrantov, ktorí nezískajú právo usadiť sa v Grécku. Naopak, 20.000 migrantov, ktorí budú smieť zostať, ubytujú vo všetkých regiónoch Grécka. V Ankare od štvrtka vedú ministri z Turecka, Grécka a Nemecka rozhovory o dohode medzi Tureckom a EÚ z roku 2016, ktorej cieľom bolo obmedziť prílev migrantov, ako i o najnovšom prudkom náraste počtu migrantov prichádzajúcich do Grécka.

Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu vyzval v piatok európske štáty, aby namiesto obviňovania Ankary z nárastu počtu utečencov prichádzajúcich do Európy spolupracovali s Tureckom na vyriešení utečeneckej krízy, uviedla agentúra AP. Čavušoglu sa vyjadril po stretnutí s nemeckým ministrom vnútra Horstom Seehoferom a komisárom EÚ pre migráciu Dimitrisom Avramopulosom.

Čavušoglu podľa agentúry DPA tieto rozhovory označil za „produktívne“. Venovali sa podľa jeho slov totiž „všetkým detailom“ dohody. „Otvorene sme vyjadrili, ako situáciu vidíme my a ako chceme s Európskou úniou spolupracovať,“ vyhlásil Čavušoglu. Európska únia však podľa neho musí dodržať to, čo sľúbila.

Šéf tureckej diplomacie narážal na tohtotýždňové vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý Turecko kritizoval za to, ako riadi migráciu. Macronove obvinenia sú „neakceptovateľné“, povedal Čavušoglu a dodal, že s ministrami rokoval aj o zriadení bezpečnej zóny v severovýchodnej Sýrii s cieľom presídliť tam približne dva milióny z celkových 3,6 milióna sýrskych utečencov, ktorí sú momentálne v Turecku.

V piatok popoludní sa Seehofer presunie do Atén, aby na základe situácie vyhodnotil, ako môže Nemecko Grécku pomôcť. Grécko dúfa v pomoc najmä ohľadom preplnených táborov na ostrovoch Lesbos, Chios, Samos, Leros a Kos slúžiacich na registráciu migrantov, v ktorých žije takmer 30.000 ľudí. Ide o najväčší počet od marca 2016, keď vstúpila do platnosti dohoda medzi Európskou úniou a Tureckom. Tá stanovuje, že EÚ môže poslať späť všetkých migrantov a utečencov, ktorí nelegálne prichádzajú na grécke ostrovy cez Turecko. V Grécku sa nachádza približne 70.000 prevažne sýrskych utečencov, ktorí sa tam dostali od roku 2015 cez susedné Turecko./agentury/