iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Verejná rozlúčka s Gottom bude v pražskom Paláci Žofín

Verejná rozlúčka so zosnulým českým spevákom Karlom Gottom sa bude konať so štátnymi poctami v piatok 11. októbra v Paláci Žofín na Slovanskom ostrove v Prahe. Verejnosť sa tam s ním bude môcť rozlúčiť od 08.00 h do 22.00 h. Súhlasila s tým rodina zosnulého Gotta. Omša pre pozvaných sa uskutoční o deň neskôr v Katedrále sv. Víta na Pražskom hrade, oznámila vdova po spevákovi Ivana Gottová.

Manželka zosnulého speváka na webe uviedla, že súhlasí s tým, aby bol Gott pochovaný so štátnymi poctami. V priebehu piatka sa s Gottom bude môcť verejnosť rozlúčiť v pražskom Paláci Žofín. V sobotu sa bude pre pozvaných hostí konať od 11.00 h zádušná omša v pražskej Katedrále sv. Víta, ktorú bude slúžiť arcibiskup Dominik Duka. Gottová napísala, že sa tak stane „v súlade s vôľou manžela a po predchádzajúcom rokovaní s Arcibiskupstvom pražským“.

„Touto cestou by som chcela poďakovať všetkým, ktorí nám vyjadrili sústrasť s odchodom môjho manžela, Karla Gotta. Zároveň ďakujem pánu premiérovi a vláde za iniciatívu spojenú s usporiadaním štátneho pohrebu. Po dôkladnej úvahe som sa rozhodla pre pohreb so štátnymi poctami,“ vyjadrila sa vdova a dodala: „Vážim si podporu, ktorej sa nám v týchto dňoch dostáva.“

Štátne pocty navrhla Gottovej rodine vláda. Presadzoval to premiér Andrej Babiš aj minister kultúry Lubomír Zaorálek.
Podľa bývalého šéfa hradného protokolu Miroslava Sklenářa môže na obrade so štátnymi poctami povedať príhovor minister kultúry, príbuzní alebo niekto ďalší, koho určia pozostalí. „Vidieť, že s verejnosťou odchod maestra Gotta zahýbal a že je vôľa verejnosti a štátu dôstojne sa s ním rozlúčiť,“ povedal Sklenář.

Babiš najprv v stredu na tlačovom brífingu povedal, že rozlúčka s Gottom by mala mať podobu štátneho pohrebu, potom od toho ustúpil a navrhol obrad so štátnymi poctami. K štátnemu pohrebu patria niektoré formality, napríklad smútočne zasadá parlament a rakva so zosnulým je prevezená na lafete, za ktorou ide vojenská vrchnosť, napísal portál ČT. Takýto pohreb mal v histórii samostatnej Českej republiky len Václav Havel v roku 2011./agentury/

X X X

Zeman trvá na zrušení uznania Kosova

Český prezident Miloš Zeman vo štvrtok povedal, že predloží návrh na zrušenie uznania nezávislosti Kosova. Očakáva aj to, že môže byť demokraticky prehlasovaný, ale napriek tomu chce aj potom ďalej presviedčať premiéra Andreja Babiša, predsedu Senátu Jaroslava Kuberu a šéfa Poslaneckej snemovne Radka Vondráčka. Informoval o tom portál Novinky.cz.
Zeman na tlačovej konferencii po rokovaní skupiny V4 v Lánoch zopakoval svoje známe stanovisko ku Kosovu a povedal, že návrh na zrušenie uznania jeho nezávislosti Českom predloží na najbližšej porade štyroch najvyšších českých ústavných činiteľov.

Český prezident o myšlienke odvolať uznanie Kosova hovoril prvýkrát na svojej návšteve srbského Belehradu v polovici septembra. Vtedy povedal aj to, že Kosovo nemá rád, pripomenul portál Novinky.cz.„Mám rád Srbsko a Srbov,“ povedal Zeman podľa tlačovej agentúry AP po anglicky svojmu hostiteľovi, prezidentovi Aleksandarovi Vučičovi. Potom stíšeným hlasom pokračoval: „A nemám rád Kosovo.“ Štát, v ktorého vedení sú „vojnoví zločinci“, nepatrí do spoločenstva demokratických štátov, dodal ešte Zeman.VV

Český minister zahraničných vecí Tomáš Petříček následne uviedol, že nevidí dôvod, prečo by malo Česko odvolať uznanie Kosova. „Napriek tomu, že na takúto debatu v tejto chvíli nevidím dôvod, lebo situácia na Balkáne sa nijako dramaticky nezmenila, rád sa s pánom prezidentom o jeho názore porozprávam,“ reagoval vtedy Petříček.

Kosovo aj po rozpade Juhoslávie patrilo Srbsku, v roku 2008 však vyhlásilo nezávislosť – po krvavej vojne v rokoch 1998 a 1999, ktorú ukončilo NATO náletmi. Kosovo v osamostatnení podporili aj západné veľmoci. K nim sa pridalo Česko a väčšina štátov OSN. Srbsko stále pokladá Kosovo za svoju provinciu a odmieta uznať jeho nezávislosť. Uznať ho odmietli aj Slovensko, Španielsko, Rusko, Bosna či Grécko.

Ak by Česko stiahlo svoje uznanie Kosova, zaradilo by sa medzi 12 krajín, ktoré tak urobili v posledných troch rokoch, napríklad Surinam, Lesotho, Šalamúnove ostrovy či Togo. /agentury/

X X X

Prezidenti V4 jednomyseľne podporujú vstup Srbska do EÚ

Sprava, srbský prezident Aleksandar Vučič, slovinský prezident Borut Pahor, slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, poľský prezident Andrzej Duda, maďarský prezident János Áder a český prezident Miloš Zeman pózujú pre spoločnú fotografiu počas stretnutia prezidentov skupiny V4 v na zámku Lány v Českej republike vo štvrtok 3. októbra 2019.Autor: TASR, Marián Garaj / Kancelária prezidenta SR

Prezidenti krajín Vyšehradskej štvorky (V4) po skončení dvojdňového summitu na zámku Lány v Česku vyhlásili, že jednomyseľne podporujú včlenenie Srbska do Európskej únie a ich stanovisko sa nemení ani do budúcna. Podporu Srbsku dlhodobo komunikuje aj Slovensko, uviedla na spoločnej tlačovej konferencii slovenská prezidentka Zuzana Čaputová na margo rozširovania EÚ o krajiny západného Balkánu.

„Slovenská republika dlhodobo komunikuje podporu Srbsku týmto smerom, samozrejme, po splnení všetkých podmienok a kritérií, ktoré sme museli splniť aj my ako Slovenská republika. Ten postupný transformačný proces bol vo výsledku úspešný aj pre nás. Prijali sme množstvo reforiem a dnes sme krajina, ktorá je integrovaná a voláme po ďalšej integrácii, a nie po návrate kompetencií k národným štátom,“ uviedla Čaputová na spoločnej konferencii s českým prezidentom Milošom Zemanom, poľským prezidentom Andrzejom Dudom, maďarským prezidentom Jánosom Áderom a najvyššími predstaviteľmi Slovinska a Srbska – Borutom Pahorom a Aleksandarom Vučičom.

To, čo poľa jej slov EÚ prináša, sú benefity, ktoré ľudia evidentne podľa prieskumov verejnej mienky oceňujú, keďže Slovensko má „historicky najväčšiu podporu vo vzťahu k EÚ“. Zároveň pripomenula, že stretnutie v Lánoch sa uskutočňuje 30 rokov od nežnej revolúcie a pádu Berlínskeho múru. V4 podľa nej vznikla, aby sme si navzájom pomohli a prispeli k zjednoteniu Európy.

Na dvojdňovom summite prezidenti diskutovali o smerovaní V4, ale zároveň aj jej postavení v rámci EÚ, fungovaní európskych inštitúcií, brexite, klimatickej kríze či právnom štáte.

Témou diskusií bol aj nový rozpočtový rámec EÚ. Čaputová v tomto kontexte uviedla, že Slovensko, ako aj iné krajiny V4 bude čeliť v oblasti hospodárstva určitým zmenám, ktoré predstavuje automatizácia a robotizácia. Pripomenula, že Slovensko okrem iného čaká transformácia najväčšieho hnedouhoľného regiónu a že na nový finančný rámec je potrebné sa pozrieť z hľadiska týchto možných výziev.

Prezidenti diskutovali aj o cenzúre na internete. „Sloboda prejavu je veľmi vysoká hodnota, ktorú sme si vydobyli pred 30 rokmi,“ povedala v tejto súvislosti slovenská prezidentka. Zároveň uviedla, že sloboda prejavu má svoju hranicu, pokiaľ zasahuje do práv alebo práv a záujmov iných osôb. A v tomto kontexte je podľa nej legitímne hľadať nástroje s cieľom stanoviť rovnováhu medzi slobodou prejavu a prípadným zásahom do práv.„Hovorili sme aj o potrebe, aby V4 prichádzala s konkrétnymi riešeniami a návrhmi a hľadali spojencov aj mimo nášho regiónu,“ dodala.

Na stretnutie sa rozhodla prezidentka pricestovať vlakom. Delegácia by sa mala vrátiť na Slovensko vo večerných hodinách. Čaputová sa na summite hláv štátov V4 zúčastnila v rámci svojho mandátu prvýkrát. /agentury/

X X X

Predsedníčka Súdnej rady apeluje na prokuratúru, aby konala v kauze Jankovskej

Z údajnej komunikácie medzi Kočnerom a Jankovskou vyplýva, že mali spoločne ovplyvňovať sudcov, ktorí rozhodovali v kauze zmeniek TV Markíza. Predsedníčka Súdnej rady SR Lenka Praženková apeluje na orgány činné v trestnom konaní, aby sa bezodkladne zaoberali medializovanými informáciami o bývalej štátnej tajomníčke rezortu spravodlivosti Monike Jankovskej, a to v čo možno najkratšom čase a bez prieťahov. "V prípade preukázania pravdivosti zverejňovaných údajov majú zákonnú povinnosť konať orgány činné v trestnom konaní," povedala pre TASR hovorkyňa Kancelárie Súdnej rady SR Veronika Müller.

Do tejto chvíle podľa jej slov realizovala predsedníčka Súdnej rady v rámci svojich kompetencií všetky kroky, ktoré jej umožňuje slovenský právny poriadok. "Bezodkladne a opakovane realizovala dopyt na príslušný orgán, kde chcela získať konkrétne informácie k medializovanej kauze, aby vyhodnotila, aké kroky je potrebné z jej strany, ako aj zo strany Súdnej rady uskutočniť," uviedla Müller. Ako podotkla, v tomto štádiu vyšetrovania jej však orgány činné v trestnom konaní odmietli poskytnúť akékoľvek informácie.

Pred pár dňami bola podľa slov Müller zriadená päťčlenná komisia, ktorej úlohou je zaoberať sa ďalším postupom Súdnej rady vo veci týkajúcej sa sudcov, u ktorých boli vykonané zaisťovacie úkony. "Daná komisia bude postupovať podľa uznesenia Súdnej rady," spresnila hovorkyňa.

Prvé rokovanie

Praženková už iniciovala prvé rokovanie komisie na budúci týždeň. To, aké závery komisia prijme, bude známe až po ukončení jej rokovania. "O návrhoch ďalšieho postupu budú členovia komisie informovať členov Súdnej rady, ako aj verejnosť na riadnom zasadnutí Súdnej rady," poznamenala Müller.

Predsedníčka Súdnej rady SR sa zároveň nechce vyjadrovať k politickým témam, aby sa "nestala súčasťou predvolebného boja medzi politickými stranami". Praženkovú vyzvali viaceré opozičné strany, aby v kauze Jankovskej konala. Strana SaS chce, aby sa do ukončenia súvisiacich vyšetrovaní vzdala svojho postu. "Konať môžu a musia minister spravodlivosti aj predsedníčka Súdnej rady. Ich správanie však vyzerá tak, že ak by mali záujem podozrivé osoby chrániť, nekonali by inak," vyhlásila koalícia Progresívne Slovensko (PS)-Spolu.

Na kauzu reagoval aj minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) tým, že orgány činné v trestnom konaní by mali okamžite vzniesť obvinenie v súvislosti s medializovanou komunikáciou za predpokladu, že je komunikácia naozaj z trestného spisu.

V súvislosti s údajnou komunikáciou Jankovskej sa Praženková obrátila koncom augusta so žiadosťou na Generálnu prokuratúru SR. Tá reagovala listom špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý jej nepotvrdil autenticitu medializovanej komunikácie, avšak uviedol, že NAKA začala trestné stíhanie pre trestné činy prijímania úplatku, zneužitia právomoci verejného činiteľa, zasahovania do nezávislosti súdu a za podplácanie. "Pretože sa nevedie trestné stíhanie voči žiadnej osobe, teda ani voči žiadnemu sudcovi, z uvedeného dôvodu vám nemôžem poskytnúť požadované informácie," odpovedal predsedníčke Kováčik.

Z údajnej komunikácie medzi Marianom K. a Monikou Jankovskou, ktorú opisuje Denník N, vyplýva, že mali spoločne ovplyvňovať sudcov, ktorí rozhodovali v kauzách zmeniek TV Markíza, kým boli iba civilným sporom. Civilné konanie o zmenkách bolo prerušené po tom, ako boli Marian K. a Pavol R. obžalovaní z ich falšovania a marenia spravodlivosti. Jankovská autenticitu tejto komunikácie odmieta, aktuality.sk

X X X

Trump tvrdí, že by určite požiadal Čínu o vyšetrovanie Bidenovcov

Americký prezident Donald Trump povedal, že by „určite" rozmýšľal o tom, že osloví čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga so žiadosťou o začatie vyšetrovania voči svojmu politickému rivalovi, bývalému americkému viceprezidentovi Joeovi Bidenovi.

Novinárom v Bielom dome povedal, že Joea Bidena a jeho syna Huntera by mala začať vyšetrovať Ukrajina, a rovnako by mala postupovať aj Čína, píše agentúra AFP. Podľa Trumpa ide o krajiny, kde sa mohli Bidenovci dopustiť korupčného konania.„Určite je to niečo, o čom môžeme začať premýšľať," povedal Trump na margo možného oslovenia Pekingu. "Ak by to bolo na mne, odporučil by som, aby začali Bidenovcov vyšetrovať," dodal.

Trump vyvolal na americkej politickej scéne vlnu pobúrenia, keď nedávno vyšlo najavo, že v júli telefonicky nabádal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby Ukrajina „vytiahla špinu" na Bidena alebo jeho syna Huntera, pôsobiaceho v predstavenstve ukrajinskej plynárenskej spoločnosti Burisma, ktorej činnosť vyšetruje ukrajinský protikorupčný úrad.

Joe Biden je momentálne favorizovaným kandidátom na nomináciu americkej demokratickej strany do budúcoročných prezidentských volieb, v ktorých tak pravdepodobne bude Trumpovým súperom.

Konverzácia oboch prezidentov je jedným z predmetov sťažnosti, ktorú podal americkému Kongresu nemenovaný informátor v polovici augusta. Na základe sťažnosti začala predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová v utorok konanie smerujúce k tzv. impeachmentu (ústavnej žalobe) voči Trumpovi, aktuality.sk

X X X

Okrúhly stôl k potratom, iniciovaný SNS, sa zopakuje, strany majú predstaviť svoje návrhy

Pri okrúhlom stole k téme potratov, ktorý zvolala koaličná SNS, sa v stredu (2. 10.) stretli zástupcovia len niekoľkých politických strán. Viacerí poslanci Národnej rady (NR) SR sa ospravedlnili z dôvodu iných pracovných povinností. SNS plánuje zvolať ďalšie stretnutie, svoje návrhy na zmeny by mali ešte predtým predstaviť aj ostatné strany. Dva návrhy na zmeny v tejto oblasti už predložili do parlamentu SNS a OĽaNO.

Interrupčná legislatíva sa nesprísni, poslanci nepodporili návrh zákona

„Je najvyšší čas sa postaviť za život. Všetci zúčastnení sme sa vyjadrili za absolútnu ochranu života. Konkrétne legislatívne opatrenia ako zvýšiť ochranu života však môžu byť rôzne, nielen v rovine zmien interrupčného zákona,“ skonštatovala podpredsedníčka SNS Eva Smolíková.

Dodala, že viacerí pozvaní poslanci sa na rokovaní nezúčastnili a ospravedlnili sa. Pri okrúhlom stole sa podľa jej slov stretli Dušan Muňko za Smer či nezradená poslankyňa Anna Verešová. Za Most-Híd sa na rokovaní nezúčastnil nikto. Dodala, že pozvanie prijali aj štátny tajomník ministerstva zdravotníctva, zástupcovia Aliancie za rodinu, organizátori Národného pochodu za život, ako aj členovia viacerých cirkví.

Viacerí z poslancov pozvaných na rokovanie pre TASR povedali, že by sa radi do diskusie zapojili, pretože si to táto téma vyžaduje. Informácia sa k nim však podľa ich slov dostala neskoro, preto už nevedeli svoj program zmeniť. Takto reagovali napríklad poslanec OĽaNO Marek Krajčí či nezaradený Richard Vašečka.

SNS už predložila do parlamentu návrh na zmenu v oblasti interrupcií v novele zákona o zdravotnej starostlivosti. Zabezpečiť chcú adekvátnu informovanosť žien o aktuálnom vývoji ich tehotenstva pred zákrokom. Zakázať chcú ponúkanie interrupcií reklamným spôsobom. Docieliť chcú aj to, aby mohla žena pred potratom vidieť obraz embrya alebo plodu a ak je to technicky možné, mala by si tiež vypočuť tlkot jeho srdca.

Hnutie OĽaNO na septembrovej schôdzi parlamentu neuspelo s novelou zákona o umelom prerušení tehotenstva. Návrh na zmeny predložili parlamentu opäť, ale v novele zákona o sociálnom poistení s menšími zmenami. Za alternatívu k potratom označili utajenie osoby v súvislosti s pôrodom. V tomto prípade preto navrhujú priznať nárok na nemocenské žene už od 21. týždňa tehotenstva.

Zefektívniť a zrýchliť chcú aj proces osvojenia dieťaťa. Okrem toho navrhuje hnutie úpravu textu poučenia určeného žene pred potratom. Zakázať chcú aj nabádanie ženy na potrat pod hrozbou podania sťažnosti alebo podnetu na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou./agentury/

X X X

Sme rodina aj ĽSNS sa premenujú. Kollár našiel fintu, ako vybabrať s Dankovým zákonom

Z názvov strán Sme rodina – Boris Kollár a Kotleba – ĽSNS musia zmiznúť mená ich predsedov. Kollár vymyslel, ako zákon obísť. Keď sa pred troma rokmi diskutovalo o tom, ako by mal vyzerať nový zákon o politických stranách, ktorý túžil zmeniť najmä Andrej Danko, všetko nasvedčovalo tomu, že viaceré strany čakajú vážne problémy.

Šéf SNS totiž navrhoval, aby strany, ktoré by chceli zabojovať o priazeň voličov, mali minimálne 500-členskú základňu. V tom čase však túto požiadavku nespĺňal ani jeden opozičný subjekt.

Parlament napokon zákon schválil v októbri minulého roku, avšak v dosť pozmenenej podobe. Dnes je zrejmé, že pre žiadnu z parlamentných či väčších mimoparlamentných strán nepredstavuje takmer žiadne komplikácie. Niektoré strany zákon elegantne obídu, iné už teraz spĺňajú všetky podmienky.

SaS bez problémov

Po novom platí, že strana, ktorá chce do volieb postaviť 150-miestnu kandidátku, musí mať aspoň 300 členov. Ak však toľko členov nemá, ešte nič nie je stratené. Strane v takom prípade stačí preukázať, že v jej najvyššom orgáne, teda sneme, sedí aspoň 45 ľudí.

Nový zákon o politických stranách myslel ešte na jednu vec, ktorá Danka hnevala. Názov strany už nemôže obsahovať meno svojho predsedu, čo sa v podstate týka len dvoch subjektov: Sme rodina – Boris Kollár a Kotleba – ĽSNS. Strany majú na zmenu svojho názvu čas ešte do konca októbra tohto roku.

Ako sa teda na nový zákon pripravili opozičné strany, ktoré boli kedysi v ohrození? Šéf SaS Richard Sulík hovorí, že žiadny problém nemajú, a to aj napriek tomu, že strane hrozí štiepenie a odchod ľudí okolo Ľubomíra Galka.
Strana nemá 300, ale len 218 členov. Všetci sú však zároveň členmi kongresu, najvyššieho orgánu strany, a teda podmienku kladenú zákonom hravo spĺňajú. Aj keby teda SaS opustili desiatky ľudí, Sulík nemusí panikáriť.
Finta Kollára

Za vodou je aj Kotlebova ĽSNS, ktorá koncom minulého roka mala už cez 1500 členov. Strane tak už zostáva len premenovať sa. Ako? To si kotlebovci zatiaľ nechávajú pre seba. „V tejto veci ešte strana neprijala finálne stanovisko,“ tvrdí podpredseda ĽSNS Martin Beluský.

Naopak, u Borisa Kollára už zrejme vedia, ako sa s problémom popasujú. „Zvažujeme, že to bude Sme rodina – kollárovci,“ hovorí Boris Kollár pre Aktuality.sk. Možnosť, že by sa jeho strana volala jednoducho iba Sme rodina, podľa neho neprichádza do úvahy. Či by to bolo v súlade so zákonom, to by podľa jeho predkladateľa Tibora Bernaťáka z SNS posúdilo ministerstvo vnútra.

Jediným hnutím, ktoré bude musieť zásadne zmeniť systém svojho fungovania, je OĽaNO. Obyčajní ľudia majú dlhodobo len štyroch členov. Aj keby sa teda rozhodli ísť ľahšou cestou (teda najvyšší orgán strany s aspoň 45 členmi), svoje rady musia rozšíriť jedenásťnásobne. Kedy začne OĽaNO naberať nových ľudí a akú veľkú členskú základňu plánuje vybudovať, nevieme. Hnutie na naše otázky od pondelka neodpovedalo, aktuality.sk

X X X

Ľubomír Jaško: Jankovská z toho všetkého ochorela

Správy medzi Kočnerom a Jankovskou sú šokujúce. Ak nešokujú, tak len preto, že mnohí si už na podobné hrôzy zvykli.
Otupenie Jankovskej môže pomôcť len to, že čítanie z Kočnerovej threemy je seriálom s viacerými dielmi. Verejnosť už od začiatku zverejňovania stihla otupieť. Mnohí krútia hlavou zľava doprava tak často, že im už všetky zákernosti a intrigy pripadajú takmer normálne. Ak nie normálne, tak aspoň bežné.

Najnovšia časť strašidelného seriálu je však výnimočne škaredá. Nastala pravá chvíľa, aby sa niečo zlomilo.
Dozrel čas, aby sa vo večerných správach objavil niekto so želiezkami na rukách cestou do väzby. V tejto chvíli to vyzerá ako jediná primeraná satisfakcia. Pre spravodlivosť aj pre všetkých, ktorí chcú tomuto štátu dať ešte poslednú príležitosť.
Jankovskej obrana je bez fantázie a spôsobuje u divákov presný opak. Vraj koluje niekoľko verzií komunikácie medzi Kočnerom a ňou. Kde kolujú, keď ich nikto nevidel? Ak ide o podvrh, kto ho vyrobil?
Sila súvislostí

Teoreticky môže byť stále čistá ako ľalia. Všetky svinstvá sa však naozaj udiali, vinníci musia existovať. Aj keď sa Jankovská očistí zo všetkých podozrení, stále bude existovať nutnosť nájsť páchateľov. Tento príbeh sa predsa neskončí tým, že sa bývalá štátna tajomníčka bude chváliť certifikátom o svojej nevine. Sila indícií a súvislostí je v tomto prípade tak výrazná, že sudkyňa Krajského súdu z nej ochorela a začala svoje pôsobenie PN-kou.

Takýto „chrípkový” spôsob úniku volia len nezamestnaní tesne pred dôchodkom, obkladači domácich kúpeľní a Štefan Harabin, keď sa chce stať slovenským prezidentom.

Reakcia ministra Gála (a vlastne aj premiéra Pellegriniho) ukazuje, že Jankovská už stráca aj posledné zvyšky podpory.
Jej cena dramaticky klesla. Niet už nikoho, kto by kvôli nej riskoval čo i len tlačovku alebo nedajbože iný druh podpory.
Zostáva naozaj len tá, už raz vyslovená otázka: v ktorých večerných správach uvidíme niekoho nového so želiezkami?, aktuality.sk

X X X

Chemici už hovoria o kríze, muky im má spôsobovať aj štát

Nepriaznivá podnikateľská situácia na Slovensku je už za hranicou únosnosti, spôsobuje chemickým a farmaceutickým podnikom, ale aj iným odvetviam značné ekonomické škody. Vedenie zväzu na to poukázalo v tlačovej správe, pričom spomenulo rast cien energií, dopady zvyšovania minimálnej mzdy a sociálnych balíčkov spolu so zahraničnými dopadmi. Na zasadnutí v Bratislave vo štvrtok preto vyzvalo slovenských politikov a orgány štátu, aby sa správali zodpovedne a prestali zhoršovať podnikateľské prostredie na Slovensku prijímaním nesystémových populistických rozhodnutí.

Soták bráni Duslo Šaľa, pre ktoré je Slovensko pridrahé

„Účet za pokračovanie v politike pretekov v predvolebnom nadbiehaní voličom zaplatia v konečnom dôsledku obyvatelia tejto krajiny stratou pracovných miest a rastom nezamestnanosti. Chemický priemysel už na to dopláca, o čom svedčia varovné signály v podobe dramaticky rastúcich mzdových nákladov, pri súčasnom poklese produktivity práce,“ uviedol ZCHFP. Len za druhý štvrťrok tohto roka poklesla produktivita práce v porovnaní s prvým štvrťrokom 2019 o 2,6 %, ale medzištvrťročný nárast miezd bol až 8,9 %. Chemický a farmaceutický priemysel v SR zaznamenal za prvý polrok tohto roka medziročný pokles tržieb o 2,5 %.

Avizovaný pokles cien exportovaných výrobkov v tomto sektore pre posledný kvartál roka je v rozsahu vyše 10 %. Väčšina domácich chemických podnikov pritom patrí k tým, ktoré nemajú finančné rezervy. Vlaňajší rast tržieb odvetvia totiž sprevádzal pokles ziskov a pokles pridanej hodnoty ako dôsledok rastu cien vstupov (energií) a niekoľko predchádzajúcich rokov za sebou klesali aj tržby.

Prezídium ZCHFP už vlani v novembri upozornilo na mimoriadne zhoršovanie podnikateľského prostredia v SR, dramatický rast cien energií, enormný nárast minimálnej mzdy a ďalších mzdových príplatkov a nárokov, ktoré v konečnom dôsledku vedú k znižovaniu konkurencieschop¬nosti výrobných spoločností na Slovensku. Vtedy varovalo, že pokiaľ sa tento trend nezmení, môže v prípade začiatku ekonomickej krízy prísť až ku kolapsu hospodárstva.

„Odvtedy sa situácia nezlepšila, naopak, pokračuje licitovanie o historicky najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy a návrhy ďalších záťaží pre podnikanie. Považujeme to za nezodpovedné a populistické predvolebné kupovanie si voličov na úkor budúcnosti,“ poznamenalo vedenie zväzu a vyzvalo na zdravý rozum a zodpovednosť.

Štatistický úrad SR v prvom polroku 2019 evidoval v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 297 podnikov s počtom zamestnancov dvadsať a viac. V tomto odvetví pracovalo ku koncu prvého polroka spolu 44 235 osôb, čo je takmer 11 % všetkých zamestnancov v priemysle. Podniky chemického a farmaceutického priemyslu majú v priemere zhruba 150 pracovníkov. Zamestnanosť sa v prvej polovici tohto roka znížila o 4,5 % v porovnaní s tým istým obdobím roka 2018. Priemerná mesačná mzda zamestnancov sektora v prvom polroku dosiahla 1 743 eur./agentury/

X X X

Prišiel Johnson pri brexite s kompromisom?

Britský premiér Boris Johnson vo štvrtok uviedol, že urobil "skutočný pokus o preklenutie priepasti" za účelom dosiahnutia novej dohody o brexite s Európskou úniou (EÚ). Pred poslancami Dolnej komory britského parlamentu povedal, že jeho plán, podľa ktorého Severné Írsko zostane súčasťou európskeho jednotného trhu v oblasti tovarov, avšak opustí colnú úniu, je "kompromisom".

Vodca labouristov Jeremy Corbyn označil návrh za „nereálny a škodlivý“. „Problematické body“ v ňom vidí aj Európska komisia (EK) a podľa nej je potrebné na ňom ešte popracovať. Britská vláda dúfa, že teraz začne s intenzívnymi vyjednávaniami s cieľom dosiahnuť dohodu s EÚ na summite, ktorý sa uskutoční 17. a 18. októbra.

Predseda Európskej rady Donald Tusk vo štvrtok vyhlásil, že ho „stále ešte nepresvedčili“ nové návrhy britského premiéra Borisa Johnsona na odblokovanie vyjednávaní o tzv. brexite, ale zostáva prístupný ďalším rokovaniam. Informovala o tom agentúra AP.

Tusk tiež telefonicky hovoril s írskym premiérom Leom Varadkarom a pridal sa k jeho skepticizmu, čo sa týka Johnsonových návrhov, ktoré by mali byť základom pre novú podobu dohody o brexite medzi Britániou a Európskou úniou.

Tusk odkázal Varadkarovi, že EÚ stojí „plne za Írskom“. V posolstve Johnsonovi zase uviedol, že „zostávame prístupní, ale stále nepresvedčení“. Riadiaca skupina Európskeho parlamentu (EP) pre vystúpenie Británie z EÚ vo štvrtok vyhlásila, že Johnsonove návrhy sa „ani zďaleka nezhodujú“ s tým, čo je potrebné na dosiahnutie kompromisu.

Členovia riadiacej skupiny dospeli k spoločnému stanovisku po stretnutí s hlavným vyjednávačom EÚ pre brexit Michelom Barnierom, ktorý dostal Johnsonove kompromisné návrhy už v stredu. Podľa správy, ktorú členovia tohto výboru poskytli médiám, sú návrhy britskej vlády skôr „krokom späť“ namiesto toho, aby posunuli dopredu stagnujúce debaty o tom, ako prebehne vystúpenie Británie z EÚ, ku ktorému má dôjsť 31. októbra.

Čo chce Johnson?

Johnson chce v terajšej zmluve o odchode Veľkej Británie z EÚ, ktorú britskí poslanci trikrát odmietli, nahradiť takzvanú írsku poistku. Jeho návrh počíta s odchodom Severného Írska z colnej únie EÚ spolu so zvyškom Spojeného kráľovstva na začiatku roka 2021. Severné Írsko by však so súhlasom poslancov severoírskeho parlamentu naďalej podliehalo pri poľnohospodárskych a iných produktoch legislatíve EÚ. Toto opatrenie by teoreticky mohlo fungovať neobmedzene, každé štyri roky by však podliehalo súhlasu severoírskych politikov.

„Decentralizovali“ by sa aj colné kontroly tovarov medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, pričom doklady by sa predkladali elektronicky a k fyzickým kontrolám by dochádzalo iba „vo veľmi malom počte prípadov“. Tieto kontroly by sa neuskutočňovali na samotných hraniciach, ale v obchodných prevádzkach alebo na „iných miestach dodávateľského reťazca“.

Vláda tiež sľúbila finančne pomôcť Severnému Írsku pri uskutočňovaní týchto zmien.

Hlavným problémom v súčasnej dohode o brexite, ktorú britskí poslanci opakovane odmietli, bol práve takzvaná írska poistka. Malo ísť o súbor opatrení, ktoré zaručia bezproblémový režim na hraniciach medzi Írskom a Severným Írskom po odchode Veľkej Británie z EÚ. Táto hranica sa po brexite stane jedinou pozemnou hranicou medzi Britániou a EÚ a prípadné budovanie reálnych hraníc by tu ľahko mohlo podnietiť násilnosti medzi severoírskymi unionistami a katolíkmi. /agentury/

X X X

Obvinený z útokov v Christchurschi stiahol žiadosť o presun procesu

Austrálčan Brenton Tarrant, obvinený zo zabitia 51 ľudí v dvoch mešitách v meste Christchurch na Novom Zélande, stiahol vo štvrtok svoju žiadosť, aby sa proces s ním presunul do Aucklandu, a nekonal sa priamo v Christchurchi, kde sa útoky na mešity v marci odohrali. S odvolaním sa na novozélandské médiá o tom vo štvrtok informovala agentúra Reuters.

Rozhodnutie bolo na súde v Christchurchi oznámené na krátkom vypočutí, na ktorom sa Tarrant zúčastnil prostredníctvom telemostu z väznice s vysokým stupňom stráženia v Aucklande, kde je vo väzbe. Médiá mali zakázané nakrúcať alebo fotografovať si ho. Žiadosť o presunutie procesu s ním stiahol jeho právny zástupca Shane Tait, napísal novozélandský spravodajský portál Stuff.co.nz.

Tarrant (28) v júni poprel svoju vinu v prípade všetkých dovedna 92 vznesených obvinení. Voči tomuto samozvanému belošskému rasistovi Tarrantovi bolo v súvislosti s útokmi z 15. marca v Christchurchi vznesených 51 obvinení z vraždy, 40 obvinení z pokusu o vraždu a jedno obvinenie z terorizmu.

Tarrant údajne začal 15. marca, počas piatkových modlitieb, strieľať na ľudí v preplnenej mešite Al Noor, z ktorej sa následne presunul do ďalšej mešity Linwood na predmestí Christchurchu, kde pokračoval v paľbe. Oba útoky naživo vysielal na sociálnych sieťach.

Proces s Tarrantom sa začne 2. júna 2020, píše AFP. Pôvodne sa mal začať už v máji, posunuli ho však z dôvodu kolidovania s ramadánom – moslimským posvätným pôstnym mesiacom, dopĺňa Reuters./agentury/

X X X

Útočník dobodal v Paríži štyroch policajtov

Parížsky prokurátor Rémy Heitz oznámil, že 45-ročný zamestnanec zabil nožom v policajnom ústredí v centre Paríža štyroch ľudí - troch policajtov a pracovníka na úradníckom úseku. Prokurátor ďalej spresnil, že tri z usmrtených obetí boli muži a jedna bola žena.

Polícia oznámila, že útočiaceho zamestnanca zastrelili počas útoku. Heitz neuviedol motív útočníka, ale povedal, že orgány začali vyšetrovanie a v týchto chvíľach vylučuje terorizmus. Do parížskeho policajného ústredia prišiel aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Jeho úrad vydal vyhlásenie, podľa ktorého chcel Macron prejaviť solidaritu a podporu všetkým policajtom aj zamestnancom.

Na miesto činu medzičasom prišiel tiež premiér Édouard Philippe, minister vnútra Christophe Castaner i starostka Paríža Anne Hidalgová. Minister Castaner z tohto dôvodu odložil na neskôr svoju cestu do Turecka. „Paríž po tomto hroznom útoku dnes popoludní plače. Počet obetí je vážny, niekoľko policajtov prišlo o život,“ napísala na Twitteri už skôr Hidalgová.

Podľa tlačových agentúr AP, AFP a DPA útočníka zastrelil na dvore policajného areálu policajt, a to služobnou zbraňou. Zástupca policajných odborov Loic Travers povedal novinárom, že útok keramickým nožom sa zrejme začal v kancelárii páchateľa a pokračoval po celom rozsiahlom policajnom areáli, ktorý sa nachádza oproti katedrále Notre Dame a v blízkosti ďalších turistických atrakcií. Podľa televíznej stanice BFMTV sa násilie začalo okolo 13.00 h.

Motív útočníka neznámy

Travers uviedol, že motív nie je známy, ale útočiaci muž, ktorý pracoval ako civilista pre políciu 20 rokov, bol zamestnaný na oddelení spravodajských informácií a až do štvrtka nespôsoboval žiadne problémy. Dodal, že útok takých veľkých rozmerov proti policajtom si nepamätá.

Vyšetrovatelia majú podozrenie, že útok vyprovokovala hádka na pracovisku. Ide o najtragickejšie násilie v prostredí polície vo Francúzsku za posledné roky. Podľa skorších správ francúzskeho denníka Le Figaro prišla o život aj jedna policajtka.

Emery Siamandi, ktorý pracuje v policajnom sídle, uviedol, že sa práve nachádzal na schodisku vedúcom ku kancelárii veliteľa, keď započul výstrely. „Pomyslel som si, že toto nie je v poriadku,“ opísal situáciu Siamandi. „O niekoľko okamihov som videl plakať tri policajtky. Nemal som im ako pomôcť. Ich kolegovia plakali tiež, takže už som vedel, že to musí byť niečo vážne,“ dodal. Nakoniec zbadal jedného policajta na kolenách, ktorý tiež plakal.

Útoky na policajtov sa stupňujú

Útok sa stal deň po tom, čo tisíce policajtov pochodovali Parížom na protest proti nízkym platom, dlhým nadčasovým hodinám, zvýšenému počtu samovrážd v policajných radoch a navrhovaným dôchodkovým reformám. Okolie policajného ústredia, ktoré sa nachádza v historickom jadre Paríža – na ostrove Ile de la Cité, a takisto priľahlú stanicu metra polícia uzavrela. Ide o štvrť, ktorá je rušnou turistickou destináciou.

Francúzska polícia bola v posledných rokoch viackrát terčom extrémistických útokov. V roku 2017 strelec spustil paľbu na triede Champs-Élysées a zabil jedného policajta, potom ho zastrelili. V roku 2016 zase pri útoku motivovanom extrémistickou organizáciou Islamský štát (IS) zahynuli doma policajt a jeho partnerka, zamestnaná na úradníckom úseku polície – zomreli pred očami ich trojročného syna./agentury/

X X X

Polícia vyšetruje útok v Paríži ako vraždy, nie ako terorizmus

Vyšetrovatelia majú podozrenie, že útok vyprovokovala hádka na pracovisku.

Parížsky prokurátor Rémy Heitz oznámil, že 45-ročný zamestnanec zabil nožom v policajnom ústredí v centre Paríža štyroch ľudí - troch policajtov a pracovníka na úradníckom úseku. Prokurátor ďalej spresnil, že tri z usmrtených obetí boli muži a jedna bola žena.

Polícia oznámila, že útočiaceho zamestnanca zastrelili počas útoku. Heitz neuviedol motív útočníka, ale povedal, že orgány začali vyšetrovanie a v týchto chvíľach vylučuje terorizmus. Do parížskeho policajného ústredia prišiel aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Jeho úrad vydal vyhlásenie, podľa ktorého chcel Macron prejaviť solidaritu a podporu všetkým policajtom aj zamestnancom.

Na miesto činu medzičasom prišiel tiež premiér Édouard Philippe, minister vnútra Christophe Castaner i starostka Paríža Anne Hidalgová. Minister Castaner z tohto dôvodu odložil na neskôr svoju cestu do Turecka."Paríž po tomto hroznom útoku dnes popoludní plače. Počet obetí je vážny, niekoľko policajtov prišlo o život," napísala na Twitteri už skôr Hidalgová.

Podľa tlačových agentúr AP, AFP a DPA útočníka zastrelil na dvore policajného areálu policajt, a to služobnou zbraňou.
Zástupca policajných odborov Loic Travers povedal novinárom, že útok keramickým nožom sa zrejme začal v kancelárii páchateľa a pokračoval po celom rozsiahlom policajnom areáli, ktorý sa nachádza oproti katedrále Notre Dame a v blízkosti ďalších turistických atrakcií. Podľa televíznej stanice BFMTV sa násilie začalo okolo 13.00 h.

Travers uviedol, že motív nie je známy, ale útočiaci muž, ktorý pracoval ako civilista pre políciu 20 rokov, bol zamestnaný na oddelení spravodajských informácií a až do štvrtka nespôsoboval žiadne problémy. Dodal, že útok takých veľkých rozmerov proti policajtom si nepamätá.

Hádka na pracovisku

Vyšetrovatelia majú podozrenie, že útok vyprovokovala hádka na pracovisku. Ide o najtragickejšie násilie v prostredí polície vo Francúzsku za posledné roky. Podľa skorších správ francúzskeho denníka Le Figaro prišla o život aj jedna policajtka.

Emery Siamandi, ktorý pracuje v policajnom sídle, uviedol, že sa práve nachádzal na schodisku vedúcom ku kancelárii veliteľa, keď započul výstrely. "Pomyslel som si, že toto nie je v poriadku," opísal situáciu Siamandi. "O niekoľko okamihov som videl plakať tri policajtky. Nemal som im ako pomôcť. Ich kolegovia plakali tiež, takže už som vedel, že to musí byť niečo vážne," dodal. Nakoniec zbadal jedného policajta na kolenách, ktorý tiež plakal.

Útok sa stal deň po tom, čo tisíce policajtov pochodovali Parížom na protest proti nízkym platom, dlhým nadčasovým hodinám, zvýšenému počtu samovrážd v policajných radoch a navrhovaným dôchodkovým reformám. Okolie policajného ústredia, ktoré sa nachádza v historickom jadre Paríža - na ostrove Ile de la Cité, a takisto priľahlú stanicu metra polícia uzavrela. Ide o štvrť, ktorá je rušnou turistickou destináciou.

Francúzska polícia bola v posledných rokoch viackrát terčom extrémistických útokov. V roku 2017 strelec spustil paľbu na triede Champs-Élysées a zabil jedného policajta, potom ho zastrelili. V roku 2016 zase pri útoku motivovanom extrémistickou organizáciou Islamský štát (IS) zahynuli doma policajt a jeho partnerka, zamestnaná na úradníckom úseku polície - zomreli pred očami ich trojročného syna./agentury/

X X X

Vyššia minimálna mzda zdraží potraviny, tvrdia potravinári

Zvýšenie minimálnej mzdy je predpokladom zdražovania potravín. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) v reakcii na v stredu vládou schválenú výšku minimálnej mzdy pre rok 2020 na úroveň 580 eur.

Rozhodnutie vlády SR o ďalšom zvýšení minimálnej mzdy podľa Holéciovej nemôže ostať bez dôsledkov v podobe možného zdražovania odbytových cien potravín. Väčšina potravinárskych podnikov totiž nevie utlmiť úpravu minimálnej mzdy vo vlastnej ekonomike a bude nútená rokovať o zvýšení odbytových cien. Bude teraz na zvážení každého jedného výrobcu, či pristúpi k úprave odbytových cien a či to jeho odberatelia akceptujú.

Takýto následok podľa nej očakávajú potravinári, ktorí sú členovia SPPK. Rozhodnutie vlády jednoznačne smeruje k tomu, že je nevyhnuté upraviť odbytové ceny potravín podľa toho, ako rastú mzdy. Úpravou minimálnej mzdy sa totiž nezvýši len samotná minimálna mzda, ale aj mnohé mzdové príplatky.

„Minimálna mzda je totiž naviazaná na 42 iných právnych predpisov, čo má následne priamy dosah na ekonomiku jednotlivých podnikov v podobe ďalšieho rastu osobných nákladov zamestnávateľov,“ uviedol predseda Únie potravinárov Slovenska Stanislav Voskár.

Danko obvinil Pellegriniho, že porušil koaličnú dohodu

„Vláda si musí uvedomiť, že je najdôležitejším článkom pri určovaní minimálnej mzdy. Na rovinu by mala povedať, že zvýšenie miezd bude mať za následok zvýšenie nákladov firiem v celom národnom hospodárstve. Môže si to krajina dovoliť v časoch spomaľovania rastu hrubého domáceho produktu Slovenska? Zároveň sa pýtam, akým spôsobom chce vláda zaručiť, že minimálna mzda bude v plnej miere transformovaná do platov štátnych zamestnancov,“ reagoval podpredseda SPPK Marián Šolty.

Úpravu minimálnej mzdy vnímajú veľmi negatívne podľa Holéciovej napríklad pekári. Podľa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov, člena SPPK, ide o rozhodnutie, ktoré absolútne nereflektuje stav potravinárskeho odvetvia a je prijaté bez akéhokoľvek vyčíslenia vplyvov na podnikateľský sektor.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora chce podľa Holéciovej apelovať na verejnosť, teda všetkých spotrebiteľov, aby pochopila, že ceny potravín za súčasnej situácie nemôžu klesať.

„Potravinári sú okamžite na pranieri, ak zvýšia ceny potravín. Pokiaľ však chceme prinášať spotrebiteľom kvalitné a bezpečné potraviny a pokiaľ máme platiť vyššiu minimálnu mzdu, bez zdražovania to pôjde len ťažko. Spoločnosť si musí uvedomiť, že potraviny zadarmo byť nemôžu,“ dodal Šolty./agentury/