iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Voľby 2020: Štefan Harabin volebným lídrom strany Vlasť

Do budúcoročných parlamentných volieb ide Štefan Harabin s politickou stranou Vlasť, ide o premenovanú Stranu občianskej ľavice. Bývalý mečiarovský minister spravodlivosti a dlhoročný sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin dnes oznámil, že do volieb v roku 2020 ide s politickou stranou Vlasť.

Pozrite si, ako Štefan Harabin ohlásil stranu, s ktorou ide do parlamentných volieb: „V akom stave je Slovenská republika, naša vlasť, dnes?“ pýtal sa dnes Harabin pri ohlásení strany, s ktorou ide do boja o kreslá v parlamente vo voľbách, ktoré sú naplánované na jar budúceho roku.

Hovoril o všadeprítomnej korupcii, uprednostňovaní „svojich ľudí“, stúpajúcej chudobe, nenormálnej nerovnosti v príjmoch, klesajúcej úrovni školstva... Takto sa vyjadroval človek, ktorý bol v minulosti nielen ministrom, ktorého úlohou bolo dohliadať na spravodlivosť v štáte, ale dlhé roky poberal plat z výkonu sudcovskej funkcie.

Niekdajší predseda Najvyššieho súdu SR dnes tiež vyhlasoval, že všade je samá znechutenosť a ponižovanie dôstojnosti normálnych, slušných ľudí, ktorí nechcú nič iné, než normálne žiť a mať svoj život pod kontrolou.To najdôležitejšie z tlačovky, aj reakcie a analýzy - aké má Harabin šance, ktoré strany môže ohroziť a s kým by mohol vládnuť - si môžete vypočuť v podcaste Aktuality Nahlas:

Namiesto otázok káva

Harabin dnes tiež pripomenul, že v prezidentských voľbách mu dalo dôveru 320-tisíc ľudí. „Cítim nielen ich dôveru, ale aj túžbu po zmene, ktorú denne prejavujú takmer všetci občania našej vlasti – samozrejme, s výnimkou tých, ktorým súčasný zlý stav vyhovuje,“ uviedol.

Keď Harabin dokončil svoj príhovor, opýtal sa, či televízia TA3 prenáša jeho tlačovú besedu naživo. No televízia len nahrávala. Harabin sa po tomto ozname rozhodol, že nedá priestor na novinárske otázky a odišiel za reklamnú stenu svojej strany, ktorá rozdeľovala miestnosť na dve časti.

Novinári sa napriek tomu za Harabinom vybrali a položili mu niekoľko otázok vrátane toho, ako bude svoju kampaň financovať či ktorí ďalší ľudia budú na kandidátke strany Vlasť. Harabin totiž nemal spoza steny kadiaľ odísť. Sudca na otázky neodpovedal, pomedzi novinárov sa vybral k východu a odišiel na kávu do reštaurácie, nachádzajúcej sa hneď vedľa miestnosti, kam pozval novinárov.

Sudca si po neúspešnej kandidatúre na prezidenta dlho nechcel priznať porážku. Žiadal odklad inaugurácie Zuzany Čaputovej, keďže mu prekážalo, že ústavný súd nerozhodol o jeho sťažnosti. Prezidentka Čaputová bola nakoniec inaugurovaná.

Neúspešný prezidentský kandidát dnes presviedčal, že vstupuje do politiky ako volebný líder politickej strany Vlasť. Svojim priaznivcom odkázal, že chce prispieť k tomu, aby v našej vlasti začala platiť vláda zákona a aby sme našu ukradnutú domovinu vrátili tým, komu vlasť má patriť – ľuďom a nenechali ju zlodejom, kšeftárom a politickej kaste.
Ak by ho voliči pretlačili do parlamentu, sám by sa opätovne stal jej súčasťou.

O vstupe Harabina do politiky sa špekulovalo prakticky od konca prezidentských volieb. Pôvodne sa o tejto možnosti rozprával so zástupcami strany Národná koalícia, za ktorú v nedávnych eurovoľbách neúspešne kandidoval jeho synovec Slavomír Harabin a ktorá ho podporovala aj počas súboja o prezidentský úrad.

Ďalším subjektom, ktorý sa skloňoval v súvislosti so sudcovým vstupom do politiky bola strana Štefana Kuffu Kresťanská demokracia – život a prosperita, ktorá ho taktiež podporovala v prezidentských voľbách. A ponuku Harabin dostal aj od nezaradeného poslanca Petra Marčeka, ktorý založil stranu Hlas ľudu, keď ho Boris Kollár vyhodil z hnutia Sme rodina.
Ani s jedným subjektom sa však Harabin napokon nedohodol.

Desiateho mája sa zas upriamila pozornosť na nové občianske združenie s názvom Harabinovci – vlastenci, za ktorého vznikom tiež stoja sudcovi synovci, ale aj asistentka nezaradenej poslankyne Martiny Šimkovičovej Petra Demková. Šimkovičová sa tiež do Národnej rady dostala na kandidátke strany Sme rodina podobne ako Marček, a bola súčasťou trojice, ktorú Kollár z hnutia neskôr vykázal.

Dnes Harabin vstupuje do predvolebného súboja ako volebný líder strany Vlasť. Subjekt vznikol ešte koncom roka 2011 pod názvom Dnes. Strana postupne menila vedenie aj názvy. Do júla tohto roka sa volala Strana občianskej ľavice. V lete ju premenovali na Vlasť. Jej generálnym manažérom je podľa registra politických strán Jozef Tarkanič, aktuality.sk

X X X

Andrej Kiska je po 3,5-hodinovej operácii srdca v poriadku

Exprezident Andrej Kiska je po operácii kvôli srdcovej arytmii v poriadku. Uviedol to na svojom facebookovom profile.
Zákrok mal absolvovať kvôli bežnému problému so srdcom. „Mám bežnú arytmiu, máme to v rodine, je to prevencia," uviedol Kiska v stanovisku k medializovaným informáciám o tom, že ho čaká operácia. Exprezident by podľa vlastných slov mal v nemocnici pobudnúť dva až tri dni. „Verte mi, že týchto pár dní oddychu mi možno aj dobre padne," dodal Kiska.

Andrej Kiska bol prezidentom SR v období rokov 2014 až 2019. Momentálne pôsobí ako predseda politickej strany Za ľudí a plánuje kandidovať v nadchádzajúcich parlamentných voľbách./agentury/

X X X

Do platnosti ide novela o zefektívnení riadenia obrany štátu

Riadenie obrany štátu vrátane procesu jej plánovania sa má zefektívniť. Vyplýva to z novely zákona o obrane Slovenskej republiky, ktorú v utorok podpísala prezidentka Zuzana Čaputová. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec. Novela podľa slov Ministerstva obrany (MO) SR spresňuje viaceré pojmy ako „obrana štátu", „systém obrany štátu" a „riadenie obrany štátu".

„Cieľom návrhu zákona je skvalitniť riadenie obrany štátu vrátane procesu plánovania obrany štátu so zameraním sa na jeho komplexné vymedzenie, zahŕňajúce okrem už ustanoveného obranného plánovania a plánovania použitia Ozbrojených síl (OS) SR na účely obrany štátu aj plánovanie ich mobilizácie," ozrejmil rezort.

Novela reflektuje na poznatky z aplikačnej praxe, výsledky analýz systému obrany štátu, ako aj na vývoj bezpečnostného prostredia, nové hrozby a ich riziká. Jej cieľom je podľa rezortu tiež zefektívniť prípravu a použitie obranných kapacít a podpory obrany, precizovať terminológiu a niektoré ďalšie ustanovenia zákona o obrane.

Novela dopĺňa identifikovanie hrozieb

Rezort priblížil, že novela zároveň precizuje systém vyhodnocovania politicko-vojenskej situácie a dopĺňa proces identifikovania hrozieb a ich rizík. Tým vytvára predpoklad na spracovanie a aktualizáciu plánov použitia OS v čase vojny či vojnového stavu a na následnú prípravu armády.

Novela tiež ustanovuje vedenie osobných údajov dotknutých osôb v jednotlivých registroch v súvislosti s prevádzkou informačného mobilizačného systému. Ako rezort ozrejmil, systém je určený na zabezpečenie mobilizácie ozbrojených síl.

Podľa rezortu má právna úprava definovať aj jednotlivé registre a informačný mobilizačný systém, ale aj taxatívne vymedziť údaje, ktoré sa v registroch vedú, ako aj dobu, do ktorej sú tieto údaje spracovávané. Ministerstvo vysvetlilo, že tento systém prevádzkuje spoločne s okresnými úradmi v sídle kraja na zabezpečenie mobilizácie OS SR. Aj preto novela upravuje pôsobnosť nielen vlády a samotného ministerstva, ale aj ďalších orgánov štátnej správy, aktuality.sk

X X X

V NAKA nezostal kameň na kameni. Niektorí policajti museli skončiť

Národná kriminálna agentúra vznikla na konci roka 2012, keď polícii šéfoval Tibor Gašpar. Jeho nástupca Milan Lučanský sa ju rozhodol zmeniť takmer od základov. V doterajšej podobe totiž podľa jeho analýzy priveľa policajtov robilo príliš málo.

Pre zmeny v Národnej kriminálnej agentúre odišla časť policajtov do civilu, iní zasa boli presunutí na kraje či okresy. Najviac odchodov zaznamenali na Národnej jednotke finančnej polície. O konkrétnych číslach polícia nehovorí. Priznala však, že na elitnom útvare je dnes o 50 tabuľkových miest menej a počty šéfov sa znížili o osem.

Pri reorganizácii mali isté slovo aj policajné odbory a snažili sa opvlyvniť výber nových šéfov, aj presunutie menej schopných policajtov na iné policajné útvary. Podľa šéfa odborárov Viktora Kissa sa v niektorých prípadoch podarilo zablokovať nominanta, ktorého považovali za problémového.

„Čo nám bolo predložené, to sme pripomienkovali a snažili sme sa upozorniť na tých, čo tam nemali čo hľadať. Napríklad bol prípad, kde sme mali konkrétne námietky a naše argumenty uznali. Ten človek nebol vymenovaný do funkcie,“ vysvetľuje odborársky predák.

Na políciu pod vedením Tibora Gašpara padal tieň podozrenia z príliš úzkeho kontaktu na Norberta Bödöra. Veľa ukázala šifrovaná komunikácia nitrianskeho podnikateľa s Marianom Kočnerom obvineným z vraždy Jána Kuciaka. „Dúfam že už to má prezídium vyriešené, že si preverili, kto tam nemá zostať aj na základe týchto argumentov," hovorí šéf odborov.

Koniec Nitranov?

Pri funkciách sa podľa neho vedenie polície snažilo vysporiadať s tým, aby nebol možné poukazovať na to, že sú vo funkciách ľudia, ktorí by mali mať vzťah na Nitranov. „Dúfam, že to sa im podarilo aby NAKA fungovala tak, ako má."
Odborári hovorili aj do toho, kto má z radov elitných policajtov odísť. Aj tu sa im podarilo niektoré odchody zvrátiť a presvedčiť vedenie, že toto nie sú tí najhorší policajti. "U tých, ktorí na NAKA skončili, sme sa zasa snažili zariadiť, aby nešli šliapať ulicu, ako čerství absolventi školy," hovorí Kiss.

Odídenci budú ešte pol roka poberať vyrovnávací doplatok k platu.

„Niektorí povedali, že aj tak pôjdu do civilu, ale ešte sa môžu uchytiť. Čo sa týka ľudí, za každým je nejaký osud. Je možné, že niektorí sú slabší, môžu odísť, ale treba sa s nimi slušne vysporiadať, aby sa ešte mohli uplatniť.“
Samotná zmena štruktúry sa odborárom pozdáva. Podľa Kissa by sa po novom už nemalo stávať, že krajskí policajti a NAKA robia na tom istom prípade a nevedia o tom.

Z Lučanského analýzy vyšla najhoršie bratislavská časť Národnej protidrogovej jednotky.

„Za posledné dva roky predložilo pätnásť policajtov do trestného konania osem prípadov, čo je približne o polovicu menej než ostatné expozitúry. Z týchto čísel jasne vyplýva, že ich vedúci nemohol korektne vyhodnocovať. S čistým svedomím môžeme povedať, že títo ľudia neboli prínosom pre špecializovaný útvar, akým je NAKA, kde by mali byť zaradení len najlepší a najefektívnejší policajti,“ tvrdí vedenie polície. Šéf expozitúry preto musel skončiť.

Lučanský si hneď po svojom nástupe nechal urobiť analýzu efektívnosti NAKA.

„Z výsledkov vyplynulo, že NAKA je personálne predimenzovaná a nezodpovedali tomu výsledky, ktoré by od takého špecializovaného útvaru očakával,“ napísalo policajné prezídium. Informácie sa podľa vedenia polície trieštili medzi jednotlivé jednotky, čo mohlo ohroziť vyšetrovanie niektorých prípadov.

„V mnohých prípadoch sa organizované skupiny venujú viacerým druhom trestných činov. Videli sme nedostatky v tom, že v rámci jednotlivých jednotiek sa každá venovala len kriminalite vo svojej pôsobnosti a neboli navzájom informačne poprepájané. Teraz bude na každom území nad všetkými jednotkami jeden riaditeľ, ktorý jednotlivé oddelenia prepojí, ak to bude potrebné,“ tvrdí vedenie polície.

Po novom sa už totiž policajti nebudú deliť na jednotky podľa druhu trestnej činnosti, ale podľa územia. Vznikli tak štyri odbory – Bratislava, západ, stred a východ, ktoré budú mať svojich riaditeľov. Títo riaditelia budú mať pod sebou policajtov, ktorí riešia celú škálu trestnej činnosti od korupcie cez mafiu a drogy až po extrémizmus a terorizmus.
Jeden zodpovedný

Každý odbor bude mať niekoľko oddelení pre vyšetrovanie aj operatívu. Popri nich sú v štruktúre protidrogová a protiteroristická centrála a analytický a podporný odbor, ktorý bude slúžiť všetkým odborom. Podľa Lučanského je dôležité, aby mala celá oblasť jedného šéfa, ktorý bude zodpovedný, ak sa niečo vážne stane a on to nezvládne.

„A toho potom zotnem, lebo mal vedieť všetko vo vzťahu ku korupcii, k eurofondom, k násiliu, drogám, zbraniam. Je tam človek zodpovedný za región, tak nech si rieši ľudí, ktorých tam má,“ povedal pred časom v rozhovore pre náš portál.
Zmena NAKA je potrebná aj podľa bývalého policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka, ktorý stál pri zrode špecializovaného Úradu boja proti organizovanej kriminalite.

„Vtedy som to postavil podľa situácie najlepšie, ako som to vedel vymyslieť. To by bol základ so zmenami, ktoré priniesol vývoj či už kriminality, alebo ostatných vecí. Situácia je dnes určite iná, ako bola v roku 2005,“ vysvetlil bývalý policajný šéf.

Zurian zostáva šéfom

Súhlasí aj s princípom teritoriálneho rozdelenia a vyvodenia osobnej zodpovednosti.„Keď som ÚBOK tvoril, môj základ bol, aby existoval jeden zodpovedný a podľa toho mal kompetencie a možnosti koordinovať činnosť. To bol princíp, na ktorom som budoval celý úrad.“

Šéfom NAKA zostáva Branislav Zurian. Jeho zástupcami sú Patrik Jurík a Vladimir Kudela. A to sú jediné mená, ktoré polícia zverejnila. Doteraz pritom boli známi všetci šéfovia jednotiek a ich zástupcovia. „Národná kriminálna agentúra naďalej zostáva režimovým pracoviskom, na ktorom pracujú vyšetrovatelia a operatívni pracovníci, z taktických a bezpečnostných dôvodov zverejňujeme mená len najvyšších riadiacich pracovníkov NAKA,“ napísalo policajné prezídium, aktuality.sk

X X X

Najbohatší Slovák je Ivan Chrenko z HB Reavis, má viac ako miliardu eur

Najbohatším Slovákom je podľa aktuálneho rebríčka magazínu Forbes väčšinový vlastník developerskej spoločnosti HB Reavis Ivan Chrenko. Hodnotu jeho majetku Forbes odhaduje na 1,39 miliardy eur. Ivan Chrenko sa však dostal na čelo rebríčka vďaka tomu, že už v ňom nefiguruje bratislavský rodák Andrej Babiš, ktorého majetok dosahuje až 2,7 miliardy eur. „Keďže ako českého premiéra globálny rebríček miliardárov magazínu Forbes uvádza pod českou vlajkou, rozhodli sme sa, že bude zaradený len v rámci českého zoznamu,“ uvádza šéfredaktor Forbes Slovensko Juraj Porubský.

Za Ivanom Chrenkom tak v aktuálnom rebríčku najbohatších Slovákov nasleduje na druhej priečke najväčší partner finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák. Jeho majetok sa tesne priblížil k miliarde eur, keď podľa Forbesu dosahuje aktuálne hodnotu 960 miliónov eur. Prvú trojku najbohatších Slovákov uzatvára vlastník skupiny Moravia Steel či zdravotníckej skupiny Agel Tomáš Chrenek s majetkom v hodnote 680 miliónov eur. Prvá trojka tak podľa Forbesu v porovnaní s aprílom minulého roka rozšírila svoj majetok o pol miliardy eur. Nejde pritom o peniaze uložené na účtoch v bankách, prevažnú väčšinu tohto majetku tvoria podiely vo firmách, ktoré títo ľudia vlastnia.

V prvej desiatke aktuálneho rebríčka najbohatších Slovákov sa nachádza taktiež spolumajiteľ ružomberského Mondi SCP Milan Fiľo s majetkom 670 miliónov eur, trojica zakladateľov antivírusovej spoločnosti Eset – Miroslav Trnka s majetkom 660 miliónov eur, Peter Paško s 640 miliónmi eur a Rudolf Hrubý s 630 miliónmi eur. Nasledujú Jozef a Patrik Tkáčovci z finančnej skupiny J&T s majetkom v hodnote 600 miliónov eur, najmladší spolumajiteľ skupiny okolo Moravia Steel Evžen Balko s 500 miliónmi eur a prvú desiatku uzatvárala s 500 miliónovým majetkom spojeným rovnako so skupinou Moravia Steel jediná žena v rebríčku Mária Blašková.

Ako ďalej informuje Forbes, v rebríčku tento rok pribudli traja nováčikovia. Dvaja sú spolumajiteľmi výrobcu Horaliek spoločnosti I.D.C. Holding, a to Pavol Jakubec a Štefan Kassay. Tretím je kľúčový majiteľ najväčšej slovenskej stávkovej spoločnosti Niké Otto Berger s rodinou. „Typickým zástupcom rebríčka je teda muž, päťdesiatnik, jeho majetok postupne rastie a tento rok dosahuje 370 miliónov eur. V aktuálnom rebríčku Forbes miliardárov sveta sú v súčasnosti dvaja zástupcovia, Ivan Chrenko a Jaroslav Haščák,“ dodáva Forbes Slovensko./agentury

X X X

Na Sulíkovu kandidátku pribudnú dve nové tváre

Na kandidačnú listinu predsedu strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richarda Sulíka pribudnú podľa informácií portálu WebNoviny.sk dve nové tváre. Jedným je bývalý elitný vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Pavol Milan.
K nemu by sa mala pridať aj riaditeľka Odboru miestnej štátnej správy na ministerstve vnútra a zakladateľka združenia Dobrý úradník Monika Filipová. „Na kandidátke, ktorú plánuje Sulík predložiť na sobotňajšom mimoriadnom sneme strany na schválenie, ale budú figurovať zrejme až na nezvoliteľných miestach vo štvrtej desiatke,“ píšu WebNoviny.

Milan tri roky vyšetroval najväčší podvod s DPH na Slovensku a verejne rozprával o jeho politickom krytí politikmi Smeru-SD. Zároveň bol poradcom Lucie Ďuriš Nicholsonovej. Filipová ako zamestnankyňa ministerstva vnútra vyzvala už v roku 2017 vtedajšieho ministra Roberta Kaliňáka na odchod z funkcie. Londýnska organizácia Apolitical ju zaradila do svetového rebríčka 100 najvplyvnejších mladých ľudí vo verejnej správe./agentury/

X X X

Čaputová podpísala 13 zákonov, jeden vrátila do parlamentu

Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala v utorok 13 zákonov prijatých na septembrovej schôdzi Národnej rady (NR) SR. Odobrila napríklad zákon o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje, zákon o ochrane prírody a zákon o Audiovizuálnom fonde. Do parlamentu vrátila zákon o lesoch. Informoval o tom hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.
Čaputová vrátila parlamentu novelu zákona o lesoch, ktorou sa spresňuje ochrana lesných pozemkov a prehodnocujú sa podmienky vykonávania náhodnej ťažby dreva. Novelu z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR schválil parlament na septembrovej parlamentnej schôdzi.

Ako informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec, pri schválenom zákone podľa prezidentky existuje odôvodnená pochybnosť o jeho súlade s relevantnými právnymi predpismi, ale aj s ústavným princípom právneho štátu a medzinárodnopráv¬nymi záväzkami Slovenskej republiky.

„Predkladateľ podľa pani prezidentky nezosúladil ustanovenia zákona s medzinárodno¬právnymi záväzkami Slovenskej republiky, a to s najmä tými, ktoré vyplývajú z dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, tzv. „Aarhuského dohovoru.

Pani prezidentka preto navrhla, aby Národná rada SR pri opätovnom prerokovaní schválila zákon so zmenami, ktoré zabezpečia ústavou chránené práva a oprávnené záujmy verejnosti na informovanosť a účasť na relevantných správnych konaniach a rozhodnutiach,“ priblížil Strižinec.

Na rozdiel od zákona o lesoch, druhú spornú novelu – novelu zákona o ochrane prírody – prezidentka podpísala. Ministerstvo životného prostredia, lesníci a ochranárske organizácie mali argumenty za, ale aj proti jej prijatiu. „Prezidentka je presvedčená, že plusy prijatej novely prevyšujú jej mínusy. Novela zákona ako celok prináša vyšší štandard ochrany prírody a napĺňa tiež Stratégiu environmentálnej politiky SR do roku 2030," objasnil hovorca prezidentky.

Ako ďalej informoval, prezidentka SR okrem zákona o ochrane prírody podpísala aj ďalších 12 noviel zákonov. Konkrétne ide o novelu zákona o audiovizuálnom fonde, o obrane slovenskej republiky, o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR, o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, o zálohovaní jednorázových obalov na nápoje, o obchodovaní s emisnými kvótami; o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, o dani z príjmov, o potravinách, o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, o regulácii v sieťových odvetviach a novelu Zákonníka práce./agentury/

X X X

Väčšina bánk presúva aktivity z Londýna do Frankfurtu nad Mohanom

Brexit núti banky pôsobiace v Londýne presunúť aspoň časť svojich aktivít do jednej z krajín, ktoré v EÚ zostávajú.
Banky, ktoré pre brexit presúvajú časť svojich aktivít z Británie do kontinentálnej časti Európskej únie (EÚ), sa rozhodujú najčastejšie pre nemecký Frankfurt nad Mohanom. Ukázala to štúdia, ktorú v utorok zverejnila nemecká banka Helaba a o ktorej informovala agentúra DPA.

Do konca augusta si Frankfurt s cieľom mať zastúpenie v krajine EÚ aj po odchode Británie z bloku vybralo celkovo 31 bánk. Paríž si vybralo 11 bánk, írsky Dublin deväť, Luxemburg osem a Amsterdam päť bánk.

Pripravovaný odchod Británie z Európskej únie núti banky pôsobiace v Londýne presunúť aspoň časť svojich aktivít do jednej z krajín, ktoré v EÚ zostávajú, aby mohli na trhu Európskej únie pokračovať aj po brexite. Banka Helaba odhaduje, že práve vďaka zahraničným bankám a brexitu sa počet zamestnancov v bankovom sektore vo Frankfurte nad Mohanom ku koncu roka 2021 mierne zvýši, napriek rušeniu pracovných miest zo strany Deutsche Bank a Commerzbank, aktuality.sk

X X X

Rozpočet má mínus 1,84 miliardy, sú v tom stíhačky aj vyššie platy

Schodok hospodárenia štátu sa aj v septembri prehlboval. Podľa údajov zverejnených rezortom financií totiž deficit štátneho rozpočtu dosiahol ku koncu septembra 1,841 mld. eur, čo bolo o takmer 200 mil. eur viac ako na konci predchádzajúceho mesiaca.

Oproti rovnakému obdobiu vlaňajška sa tak rozpočtový schodok takmer strojnásobil. Celkové príjmy štátneho rozpočtu pritom za tri štvrťroky dosiahli 10,455 mld. eur a medziročne vzrástli o 3,2 %, kým výdavky stúpli o 14,5 % na 12,296 mld. eur. Na celý tento rok štátny rozpočet počíta s príjmami 15,498 mld. eur, výdavkami 17,539 mld. eur a schodok by tak mal dosiahnuť 2,041 mld. eur.

Daňové príjmy, ktoré tvoria podstatnú časť celkových príjmov štátneho rozpočtu, pritom medziročne mierne vzrástli o 2,8 % na 8,795 mld. eur. Pozitívny vývoj sa podľa ministerstva financií zaznamenal pri dani z pridanej hodnoty vo výške 185,4 mil. eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 34,4 mil. eur, pri zrážkovej dani vo výške 30,4 mil. eur, pri spotrebných daniach vo výške 28,6 mil. eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 5,1 mil. eur. Negatívny vývoj bol pri dani z príjmov fyzických osôb vo výške 26,3 mil. eur a pri dani z príjmov právnických osôb vo výške 14,8 mil. eur.

O niečo rýchlejším tempom, ako daňové príjmy, rástli príjmy z rozpočtu Európskej únie. Tie boli medziročne vyššie o 5 % na úrovni 953,2 mil. eur. Ostatné príjmy štátneho rozpočtu boli dokonca medziročne vyššie o 19,2 % a dosiahli 624,9 mil. eur. Podľa rezortu financií k tomuto nárastu pomohli najmä príjmy z prenájmu, ktoré stúpli o takmer 65 mil. eur. Naopak, príjmy štátu z dividend dosiahli ku koncu septembra iba 82,6 mil. eur, čo v medziročnom porovnaní znamenalo pokles až o takmer 43 %.

Na strane výdavkov dominuje kategória ďalších výdavkov štátneho rozpočtu, ktorá zahŕňa aj výdavky na bežný chod štátnych úradov. Tieto výdavky stúpli o 16,6 % na 9,64 mld. eur. Za ich rastom však stojí aj v tomto roku hradená splátka bojových stíhačiek. Výdavky na obsluhu štátneho dlhu boli medziročne vyššie o 0,4 % na úrovni 755 mil. eur. Výdavky spojené s čerpaním eurofondov oproti prvým trom štvrťrokom vlaňajška vrástli o 16,6 % na 1,088 mld. eur, s čím súvisí aj nárast výdavkov na spolufinancovanie o 18,5 % na 183,3 mil. eur. Zároveň stúpol aj odvod Slovenska do rozpočtu Európskej únie o vyše pätinu na 629,4 mil. eur.

O medziročný nárast schodku štátneho rozpočtu o vyše 1,2 mld. eur sa postarali predovšetkým zvyšujúce sa výdavky. Tie sa podľa analytika verejných financií v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Pavla Majhera v tomto roku zvyšujú vo všetkých oblastiach. Pripomína pritom rast mzdových výdavkov medziročne o takmer 14 % aj vplyvom 10-percentnej valorizácie platov štátnych zamestnancov, či zvýšenie výdavkov na tovary a služby až o 19 % na takmer 1,2 mld. eur. „V predchádzajúcich rokoch objem týchto výdavkov ku koncu septembra nikdy nepresiahol 990 mil. eur,“ uviedol.

Medziročne o 7 % stúpli aj bežné transfery a to najmä kvôli navyšovaniu transferov obciam na dofinancovanie vplyvu legislatívnych opatrení. Nárast investícií bol spôsobený najmä spomínanou zálohovou platbou za stíhačky vo výške viac ako 450 mil. eur. Objem ostatných investícií pritom podľa analytika medziročne klesol o 8 %. „Kapitálové transfery vzrástli medziročne o 33 % najmä vďaka rýchlejšiemu čerpaniu eurofondov, ako aj poskytnutiu vládou schválenej investičnej pomoci spoločnosti Jaguar Land Rover,“ uviedol pre agentúru SITA Majher.

Ako však pripomína, hotovostné hospodárenie štátneho rozpočtu tvorí iba časť salda celej verejnej správy. „Hoci vývoj hotovostných zostatkov zverejňovaný ministerstvom financií môže poukazovať na niektoré dôležité trendy či riziká, pre komplexný pohľad je potrebné zohľadniť aj hospodársky výsledok ostatných subjektov verejnej správy, ako aj metodické úpravy pri prechode z hotovostného na akruálne zaznamenanie,“ uviedol. Ide napríklad o časové rozlíšenie daňových príjmov alebo zaznamenanie platieb za stíhačky až v čase ich dodania. Aktuálny odhad rizík pre saldo verejnej správy RRZ pravidelne zverejňuje. Podľa septembrového odhadu je výška rizík na úrovni 1,139 mld. eur, čo by znamenalo schodok verejných financií v objeme 1,2 % HDP./agentury/

X X X

Päť sýkorovcov odmieta účasť na vraždách, tvrdia, že sú nevinní

Päť členov zločineckého gangu sýkorovci na čele so svojím niekdajším šéfom Róbertom Lališom alias Kýblom odmieta obžalobu, ktorá im kladie za vinu účasť na starých vraždách, pokus o vraždu, všeobecné ohrozenie a nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami. Proces v utorok pokračoval, koná sa za prísnych bezpečnostných opatrení v Ústave na výkon trestu v Banskej Bystrici.

„Som nevinný,“ konštatovali pred senátom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, obžalovaní Ivan Cupper, zvaný Vinco-Vincko, ktorý si odpykáva doživotný trest za staré mafiánske vraždy z rokov 1998 a 1999, takisto Alojz Kromka, prezývaný Lojzo Čistič, Ladislav Bališ (Dlhý Laco) a Juraj Havran.

Bos Róbert Lališ a exriaditeľ Pavol Rusko v kauze Volzovej trvajú na svojej nevine

Bývalý boss zločineckej skupiny, na doživotie odsúdený Róbert Lališ, ktorý žalobu považuje za nedôvodnú, vypovedať odmietol a na pojednávaní sa v utorok nezúčastnil. Rovnako ako ďalší dvaja obžalovaní – Jozef Roháč, ktorý dostal u nás doživotie a ktorý je vo väzení v Maďarsku, a ďalší vysokopostavený člen zločineckej skupiny Martin Bihári, prezývaný Rus. Obaja požiadali o konanie v neprítomnosti. V utorok odmietol vypovedať aj Juraj H. a požiadal, aby sa takisto pojednávalo v jeho neprítomnosti. Naopak, Alojz Kromka a Ladislav Bališ možnosť vypovedať využili.

Podľa Lojza Čističa bývalý boss banskobystrického podsvetia Mikuláš Černák, ktorý si odpykáva doživotný trest a má ich v procese usvedčovať, je „kajúcnik, farizej, klamár a šmejd, ktorý zabíjal, zakopával a odrezával hlavy“. Dodal, že je mediálny exhibicionista, do médií vraj vypisuje ako verejne činná osoba.„Keby sa v 90. rokoch dali robiť ‚selfíčka‘, tak tento kanibal by ich mal s každou obeťou s odrezanou hlavou a nebolo by treba žiadne dokazovanie,“ vypovedal Alojz Kromka.

Na otázky prokurátora odmietol odpovedať. Tvrdí, že skutok sa nestal tak, ako je v obžalobe. Senát zároveň požiadal, aby do trestného spisu založil knihu, v ktorej sa Černák vyjadruje k vražde východoslovenského bossa Róberta Holuba. Aj za ňu sú dnes súdení Róbert Lališ, Martin Bihári, Jozef Roháč, Alojz Kromka a Ladislav Bališ. Na Holuba sa najprv strieľalo na pumpe v Košiciach 22. septembra 1997, následne v bratislavskom hoteli koncom septembra, napokon ho usmrtili v nemocnici na Kramároch 5. októbra 1997.

„Odmietam to, na skutku som sa nezúčastnil a nijako som nepomáhal,“ reagoval vo výpovedi Dlhý Laco. Podrobne opísal udalosti z košickej pumpy, kam mal prísť až po streľbe, a z Bratislavy, keď tiež pri streľbe nebol. Zo spoluobžalovaných pozná iba Alojza Kromku. Nikdy vraj žiadne informácie o Holubovi nedával a vylúčil, že by vedel o pláne zavraždiť ho. Dostal 23 rokov väzenia za iné skutky, ktoré vraj nespáchal./agentury/

X X X

Kyjev uzná osobitný štatút povstalcov v Luhansku a Donecku

Ukrajina uzná osobitný štatút povstaleckých zón v Luhanskej a Doneckej oblasti na východe krajiny. V Kyjeve to dnes oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa ukrajinských i ruských expertov by rozhodnutie mohlo výrazne prispieť k realizácii minských dohôd z roku 2015, kde od začiatku vojny pred piatimi rokmi zomrelo vyše 13 000 ľudí.

Kyjev sa po dlhšom váhaní rozhodol prijať takzvaný „Steinmeierov plán“ nazvaný podľa bývalého nemeckého ministra zahraničia a terajšieho prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera. Plán počíta s uznaním osobitného samosprávneho statusu povstaleckých zón ako pred voľbami na území kontrolovanom separatistami, ako aj po nich, ak prebehnú demokraticky.

Uznanie „Steinmeierovho plánu“ bolo jednou z podmienok Ruska na usporiadanie summitu normandskej skupiny združujúcej najvyšších predstaviteľov Ukrajiny, Ruska, Nemecka a Francúzska. Ďalšou podmienkou bolo oddelenie bojujúcich skupín na frontovej línii vo vymedzených oblastiach. Aj o tomto bode sa dnes na rokovaní v bieloruskej metropole Minsk údajne dosiahla dohoda.

Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve vyhlásil, že nový zákon o osobitnom štatúte takzvaných „ľudových republík“ na Donbase by mal do konca tohto roka schváliť parlament, kde má väčšinu prezidentská strana Sluha národa. Schvaľovaniu zákona by mala predchádzať „verejná diskusia“, dodal prezident.

Mnohí politici v Kyjeve mali proti „Steinmeierovmu plánu“ značné výhrady, pretože podľa niektorých výkladov legalizoval separatistické povstanie na východe krajiny podnecované Ruskom. Sám Zelenskyj dnes plán označil za „veľké strašidlo“. Podľa prezidenta ide pritom len „o jednu či dve vety“.

Dôvod na optimizmus?

Zákon o osobitnom systéme miestnej samosprávy na povstaleckých územiach, známy ako zákon o osobitnom statuse Donbasu, by podľa „Steinmeierovho plánu“ mal začať v dočasnej podobe platiť okamžite po schválení, teda ešte pred miestnymi voľbami v zóne kontrolovanej separatistami. Po voľbách, ak by prebehli demokraticky a pod dozorom európskych pozorovateľov, by zákon nadobudol konečnú platnosť.

„Žiadne voľby pred hlavňami guľometov nemôžu byť a nebudú,“ povedal Zelenskyj. Nový zákon o osobitnom štatúte „nepresahuje žiadnu červenú čiaru, o žiadnu kapituláciu preto nejde a nikdy nepôjde,“ zdôraznil.

Niektorí komentátori na Ukrajine aj v Rusku miernia optimizmus, pretože názory na konkrétnu podobu ako zvláštneho statusu, tak i miestnych volieb sa môžu v Kyjeve a Moskve rôzniť. O to väčší je podľa nich význam pripravovaného summitu normandskej skupiny, kde by mohla váhu dohodnutých mierových krokov podporiť autorita európskych štátnikov. Vedľa Ruska a Ukrajiny do skupiny patria Francúzsko a Nemecko.

Osobitný štatút Donbasu má podľa minských dohôd zahŕňať právo na jazykové sebaurčenie, účasť zvolenej samosprávy na vymenovanie šéfov prokuratúry a súdov alebo vytvorenie oddielov ľudových milícií. Mandát poslancov miestnych rád a činiteľov zvolených v predčasných voľbách pritom nemôže byť predčasne zrušený./agentury/

X X X

Polícia v Iraku rozháňala dav demonštrantov za pomoci ostrej streľby

Jedného mŕtveho a viac ako 200 zranených si v utorok vyžiadali tvrdé zásahy irackých bezpečnostných zložiek proti davu protivládnych demonštrantov v Bagdade. Najväčšiu protestnú akciu od nástupu novej vlády polícia nakoniec rozohnala za pomoci ostrej streľby. S odvolaním sa na správy svojho reportéra o tom informovala agentúra AFP.
Väčšinu zranení mali podľa polície a zdravotníckej služby za následok inhalácia slovotvorného plynu a zásahy gumovými projektilmi.

Incidentu predchádzal protest približne tisícového davu, ktorý sa zhromaždil na námestí v bagdadskej štvrti Tahrír. Akcia protestu prebiehala v bezprostrednej blízkosti prísne stráženej tzv. Zelenej zóny, kde sa nachádzajú zahraničné ambasády a budovy irackej vlády.

„Tí zlodeji nás okradli,“ kričal dav demonštrantov zabalených do irackých zástav na adresu vlády v Bagdade, ktorá je podľa štatistík neziskovej mimovládnej organizácie Transparency International považovaná za 12. najskorum¬povanejšiu na svete.

Niektorí demonštranti sa na protestnej akcii podľa AFP zúčastnili hlavne na protest proti vysokej úrovni nezamestnanosti najmä medzi mladými ľuďmi, ako aj v reakcii na zlú úroveň verejných služieb, pre ktorú sú charakteristické časté výpadky elektrického prúdu a dodávok vody.

Poriadkovej polícii sa spočiatku podarilo demonštrantov z námestia vytlačiť, tí sa však rýchlo preskupili a pokúsili prebojovať k mostu vedúcemu do Zelenej zóny. Bezpečnostné zložky následne dav rozohnali za pomoci ostrej streľby. Podľa AFP išlo o zatiaľ najmasovejšiu demonštráciu proti vláde premiéra Ádila Abdala Mahdího od jej nástupu k moci v októbri 2018./agentury/

X X X

Konzumácia alkoholu v Rusku sa značne znížila

Rusko dosiahlo aj vďaka opatreniam vlády za posledné takmer dve desaťročia ohromné úspechy v boji s nadmernou konzumáciou alkoholu. Vyplýva to zo štúdie, ktorú v utorok zverejnila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Informovala o tom agentúra DPA.

Konzumácia alkoholu sa v Rusku v rokoch 2003 – 2016 podľa údajov WHO znížila až o 43 percent, pričom stredná dĺžka života sa v sledovanom období v krajine značne zvýšila.

„Búrame klišé o Rusku,“ uviedla na margo tradičných stereotypných predstáv o vysokej úrovni konzumácie alkoholu v Rusku expertka z WHO Carina Ferreirová-Borgesová. V roku 2016 vypili Rusi 11,7 litra alkoholu na osobu za rok, pričom v Nemecku to bolo v rovnakom období až 13,4 litra.

Dané údaje sa pritom týkajú čistého alkoholu, ktorého sa napríklad v pollitrovom pive nachádza približne 20 gramov. „Čísla hovoria jasne a sú dôsledkom rôznych politických opatrení,“ povedala pre DPA Ferreirová-Borgesová.
Hoci úroveň konzumácie alkoholu v Rusku patrí aj naďalej medzi najvyššie na svete, krajina môže podľa expertky slúžiť ako vzor pre ostatné štáty tým, ako sa jej podarilo bojovať s vysokou úmrtnosťou obyvateľstva v dôsledku konzumácie alkoholických nápojov.

Ruskej vláde sa v posledných rokoch podľa jej slov v súvislosti s bojom proti nadmernému užívaniu alkoholu podarilo úspešne implementovať rôzne politické opatrenia. Medzi tie patria okrem iných napríklad zavedenie minimálnych cien alkoholických nápojov, zákaz ich nočného predaja a vyššie spotrebné dane.

Stredná dĺžka života v Rusku dosiahla medzitým podľa štúdie rekordnú úroveň 68 rokov u mužov a 78 rokov u žien. WHO už dlhodobo poukazuje na negatívne následky konzumácie alkoholu, medzi ktoré patria okrem iných aj rakovina a kardiovaskulárne ochorenia. Medzi nebezpečné následky konzumácie alkoholických nápojov vedci zahŕňa/jú taktiež nehody a vraždy, ktoré boli spáchané v stave opitosti./agentury/

X X X

Slováci a Česi spoločne obhajovali zemný plyn v Bruseli

Český plynárenský zväz (ČPS) a Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) v utorok v Bruseli spojili sily a predstavili spoločné stanovisko k pozícii zemného plynu v energetickom mixe. Udialo sa tak na pracovnom seminári pre českých a slovenských europoslancov na pôde Stáleho zastúpenia ČR pri EÚ v Bruseli.

Výkonná riaditeľka ČPS Lenka Kovačovská pripomenula, že ide o akciu, ktorú spolu so Slovákmi pripravili prvýkrát. „Chceme europoslancom oboch krajín prezentovať, aká je súčasná pozícia zemného plynu aj to, čo možno očakávať od budúceho roka, keď má Európska komisia predstaviť štvrtý plynárenský balíček. Ten ovplyvní vývoj odvetvia v najbližších desaťročiach,“ upozornila.

Výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský v tejto súvislosti upozornil, že v Českej republike aj na Slovensku hrá zemný plyn dôležitú úlohu predovšetkým v energetike a teplárenstve. Dodal, že na Slovensku sa od roku 1990 vďaka plynofikácii znížili emisie skleníkových plynov v energetike o 60 %.

„Klimatická zmena je kritickou témou najbližších desaťročí a plynárenstvo dokáže výrazne prispieť k znižovaniu emisií skleníkových plynov a jemných prachových častíc znečisťujúcich ovzdušie. Hlavným cieľom EÚ by malo byť efektívne znižovanie emisií a zvyšovanie úrovne ich zachytávania,“ skonštatoval Kvasňovský s tým, že ČR a SR majú v energetickom mixe dominantne výrobu elektrickej energie z jadra. Obe krajiny využívajú tiež uhoľné elektrárne, ktoré sú veľkým zdrojom emisií skleníkových plynov.

„V krátkodobom a strednodobom horizonte je zemný plyn jednou z možných rýchlych náhrad uhoľných zdrojov, prípadne spoločne s obnoviteľnými zdrojmi energie,“ spresnila Kovačovská.

Slovensko navrhlo podiel výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) do roku 2030 na úrovni 18 %, avšak Európska komisia žiada až 24 %. Kvasňovský zdôraznil, že OZE sú len jedným z možných nástrojov dekarbonizácie, a preto by mal byť cieľ pre podiely OZE stanovený len ako indikatívny. A keďže cieľ pre zníženie emisií skleníkových plynov by mal byť pre každú krajinu EÚ záväzný, treba viac zohľadniť existujúci potenciál každej krajiny na ďalšie ekonomicky efektívne znižovanie skleníkových plynov.

Sektor, ktoré je emisne veľmi náročný v EÚ, je doprava. Plynári poukazujú na to, že zemný plyn v podobe CNG a LNG má potenciál byť lídrom nákladnej, cestnej, námornej a riečnej dopravy a svoje miesto má aj vo verejnej a osobnej doprave, a preto si zaslúži rovnocennú podporu s inými alternatívnymi palivami.

Na bruselskom seminári vystúpili aj predseda Rady ČPS Martin Slabý, riaditeľ stratégie spoločnosti Net4Gas Michal Slabý, povereník ministra dopravy ČR pre oblasť čistej mobility Ján Bezděkovský a za SPNZ generálny riaditeľ firmy SPP-distribúcia Martin Hollý a vedúci európskych záležitostí a stratégie spoločnosti Eustream Milan Sedláček.
Oba zväzy chcú v iniciatíve a spájaní síl na európskej úrovni pokračovať. Najbližšiu podobnú akciu chcú pripraviť na jar 2020, keď už budú známe zámery novej eurokomisie v oblasti plynárenstva./agentury/

X X X

Šéfom združenia elitných protiteroristických jednotiek je veliteľ slovenského komanda Lynx

Združenie Atlas zahŕňa 38 špeciálnych protiteroristických jednotiek krajín Európskej únie, Švajčiarska, Nórska a Islandu.
Za nového predsedu združenia elitných protiteroristických jednotiek Atlas bol dnes v Helsinkách zvolený veliteľ útvaru osobitného určenia Prezídia Policajného zboru, ktoré je v zahraničí a doma známe aj ako Lynx Commando, Štefan
Hamran. Ako ďalej informoval Policajný zbor SR na sociálnej sieti, predseda združenia je volený na obdobie štyroch rokov.

„Počas 18 rokov jeho existencie Atlasu predsedali velitelia špeciálnych jednotiek z Belgicka, Holandska, Nemecka a Rakúska. Atlas združuje 38 špeciálnych protiteroristických jednotiek krajín Európskej únie, Švajčiarska, Nórska a Islandu," informovala polícia.

Útvar osobitného určenia Prezídia Policajného zboru, tzv. „Lynx Commando“, je výkonnou súčasťou Policajného zboru a jedinou elitnou protiteroristickou jednotkou v Slovenskej republike. Jeho história siaha do roku 1991 a po rozpade ČSFR prevzal právomoci ÚRNA (Útvaru rychlého nasazení) na území SR. Príslušníci útvaru zasahujú v najrizikovejších a najzložitejších bezpečnostných situáciách proti teroristom, únoscom osôb a dopravných prostriedkov, nebezpečným páchateľom organizovanej trestnej činnosti a páchateľom úmyselných zločinov./agentury/

X X X

Metropolitné múzeum umenia vrátilo do Egypta ukradnutý sarkofág

Egypt v utorok vystavil pozlátený sarkofág z prvého storočia pred n. l., ktorý krajine navrátilo Metropolitné múzeum umenia (MET) v New Yorku po tom, ako americkí vyšetrovatelia zistili, že ide o ukradnutý artefakt. Informovala o tom agentúra DPA.

Uvítacia ceremónia pre sarkofág patriaci kňazovi menom Nadžemanch v hodnote štyri milióny dolárov (približne 3,6 milióna eur) sa v utorok konala v Národnom múzeu egyptskej civilizácie v Káhire, kde bude vystavovaný. Vo svojom vyhlásení to uviedlo egyptské ministerstvo pre pamiatky.

Sarkofág dlhý dva metre pochádza z neskorej grécko-rímskej doby. Má tvar múmie a vyrobený bol z pozláteného dre¬va.
Artefakt ukradli z egyptskej provincie Minjá a následne prepašovali z krajiny v októbri 2011 v čase, keď v Egypte prebiehali masové nepokoje v súvislosti s tzv. arabskou jarou.

Následne ho cez Spojené arabské emiráty transportovali do Nemecka, kde ho reštaurovali, a potom aj do Francúzska, kde ho MET v júli 2017 kúpilo od obchodníka s umením. Podľa vyšetrovateľov dostalo múzeum počas nákupu falošné dokumenty vrátane egyptskej exportnej licencie datovanej rokom 1971. Egyptu sa podľa údajov ministerstva pre pamiatky podarilo do krajiny minulý rok navrátiť 222 ukradnutých artefaktov, pričom v roku 2017 ich bolo celkovo až 553/agentury/

X X X

Útočník s mečom zabil v škole jednu osobu a zranil deväť ďalších

Útočník ozbrojený mečom zaútočil v utorok v priestoroch školy v meste Kuopio v strednom Fínsku, kde jednu osobu zabil a deväť ďalších zranil. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na miestne médiá. Podozrivého útočníka polícia počas útoku zranila a zadržala. „Príslušníci bezpečnostných zložiek použili počas incidentu strelné zbrane. Polícia zadržala jedného páchateľa. Zranené osoby boli evakuované,“ uviedla miestna polícia vo svojom vyhlásení.

Podozrivý páchateľ, fínsky štátny príslušník, mal so sebou aj strelnú zbraň. Motív jeho útoku ani to, či bol študentom odborného učilišťa, kde k útoku došlo, nie sú podľa polície známe. Dve zranené osoby sú podľa polície naďalej vo vážnom stave.

Svedkovia udalosti pre miestne médiá uviedli, že údajný útočník vtrhol v utorok v ranných hodinách do priestorov stredného odborného učilišťa, ktoré sa nachádza v priestoroch obchodného centra.„Sekol dievča do krku mečom a bodol ho do žalúdka,“ povedal nemenovaný svedok pre noviny Keskisuomalainen s tým, že útočník tiež použil „akési zápalné bomby“.

Ďalšia svedkyňa Roosa Kokkonenová, ktorá pracuje v garáži oproti škole, pre fínsku televíziu MTV uviedla, že uvidela, ako z budovy vybehla učiteľka so zakrvavenou rukou.„Zatiaľ čo som pomáhala učiteľke, začala som počuť iné výkriky o pomoc. Študenti následne začali utekať preč (zo školy) a do mojej garáže,“ povedala.

Tá istá svedkyňa pre fínsku tlačovú agentúru STT vyhlásila, že študenti popisovali páchateľovu zbraň ako „dlhý meč“ s tým, že útočník „sa začal mečom oháňať v ich triede“.Fínsky premiér Antti Rinne označil na Twitteri útok „za šokujúci a odsúdeniahodný“./agentury/

X X X

Zo zariadenia Nová Polianka budú nové klimatické kúpele

Zariadenie bude mať kapacitu 141 lôžok a v regióne vytvorí približne 50 nových pracovných miest. Zariadenie Nová Polianka majú opäť otvoriť. Od roku 2020 by malo slúžiť ozbrojeným silám i civilnej verejnosti ako klimatické kúpele. S rekonštrukciou začne spoločnosť Horezza, patriaca pod Ministerstvo obrany (MO) SR, už tento rok. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu obrany Danka Capáková.

"So zatvorením tejto prevádzky sme sa nikdy nestotožnili. Preto vysoko oceňujem riešenie vedenia akciovej spoločnosti Horezza, ktoré po vybavení všetkých náročných povolení, vzhľadom na fakt, že ide o národnú kultúrnu pamiatku, pristúpi k rekonštrukcii tohto turisticky lukratívneho objektu vo Vysokých Tatrách," povedal minister obrany SR Peter Gajdoš (SNS). Zdôraznil, že opätovné otvorenie vysokošpecializovaného zariadenia posilní rastúci trend cestovného ruchu.

"Klimatické kúpele majú priaznivé podmienky na liečenie nešpecifických chorôb, najmä dýchacích ciest," vysvetlila generálna riaditeľka spoločnosti Horezza Miloslava Slížová. Spoločnosť bude podľa jej slov po znovuotvorení Novej Polianky prevádzkovať takmer desať percent kúpeľov na Slovensku. Zariadenie bude mať kapacitu 141 lôžok a v regióne vytvorí približne 50 nových pracovných miest, aktuality.sk

X X X

O Odhalili ďalšiu zraniteľnosť v SIM kartách, takmer totožnú s predošlou

V SIM kartách bola odhalená ďalšia chyba, ktorá sa dá zneužiť jedinou SMS správou. Bezpečnostní experti odhalili ďalšiu vážnu slabinu, ktorá sa môže nachádzať v mnohých mobilných SIM kartách. Podobne, ako pri nedávno zverejnenej chybe SimJacker, aj v tomto prípade stačí na cieľové telefónne číslo odoslať špeciálne pripravenú SMS správu. Útočníci, prípadne štátne spravodajské organizácie následne získajú informácie o polohe smartfónu a ďalšie údaje.

Bližšie informácie o novej hrozbe zverejnil portál Engadget.

SimJacker bol len začiatkom

Iba pred pár dňami sme informovali o vážnej zraniteľnosti SimJacker, ktorú údajne potenciálne obsahujú miliardy SIM kariet. Pripomeňme, že ide o bezpečnostnú chybu v zastaranej technológii S@T Browser (SIMalliance Toolbox Browser), ktorá je dodnes implementovaná v mnohých mobilných SIM kartách.

Čítajte ajHackeri zneužívajú chybu v SIM kartách, proti ktorej sa nedá brániť. Stačí im...
Pre jej úspešné zneužitie stačí odoslať špeciálnu SMS správu a útočníci môžu vykonávať paletu záškodníckych činností. Aby toho nebolo málo, podľa počítačových expertov je táto slabina aktívne využívaná už minimálne dva roky na monitorovanie osôb.

Zdá sa však, že nejde o jedinú chybu nachádzajúcu sa v mobilných SIM kartách.
Útok opäť nezanecháva stopy

Tím výskumníkov zo spoločnosti Ginno Security Labs totiž odhalil bezpečnostnú chybu v technológii WIB (Wireless Internet Browser), ktorá je svojou povahou veľmi podobná zraniteľnosti SimJacker. WIB je súčasťou mnohých SIM kariet, pričom telekomunikačným operátorom umožňuje poskytovanie služieb s pridanou hodnotou, akými je napríklad vylepšený telefónny zoznam, skupinové rozosielanie SMS, implementovanie mobilného bankovníctva priamo do SIM karty a iné.

Okrem toho obsahuje aj rôzne bezpečnostné mechanizmy, ktoré majú lepšie ochrániť dáta uložené na SIM karte a výrazne sťažiť napríklad jej klonovanie (neoprávnené vytvorenie presného duplikátu karty). Podobne, ako pri chybe SimJacker, aj tentoraz stačí, aby útočníci odoslali špeciálnu SMS správu na telefónne číslo obete. Táto správa obsahuje inštrukcie určené pre WIB, ktoré sa nenápadne a bez vzbudenia akéhokoľvek podozrenia vykonajú. Odpoveď so získanými dátami následne môže putovať až do rúk útočníkov.

Schéma útoku využívajúceho zraniteľnosť vo WIB.Zdroj: Ginno Security Lab
Aby toho nebolo málo, útok nezanecháva žiadne stopy. Prijaté, ani odoslané správy sa nezobrazia, ani sa neuložia do smartfónu. Obeť teda vôbec netuší, že zariadenie tajne vykonáva nekalé aktivity.

Útočníci by mohli uvedenou technikou získať IMEI číslo a polohu zariadenia, inicializovať telefonáty na prémiové čísla, vypnúť SIM kartu a znemožniť telefonovanie, prijímanie a odosielanie SMS správ, rozosielať SMS správy pod menom obete, špehovať okolie smartfónu jednoduchým zatelefonovaním na číslo útočníkov alebo získať technické informácie, akými je jazyk v telefóne, úroveň nabitia batérie a podobne.

V rámci demonštrácie zverejnili aj ukážkové video:

Zverejnené video demonštruje, ako smartfón obete nenápadne odošle SMS správu na iné telefónne číslo. V zariadení obete sa pritom neuchová ani SMS obsahujúca záškodnícky príkaz, ani text odoslanej správy na iné číslo.
Ohrozené sú milióny kariet

Výskumníci odhadujú, že počet SIM kariet využívajúcich zraniteľnú technológiu WIB sa môže pohybovať rádovo v stovkách miliónov. Aj tentoraz platí, že koncoví používatelia sa pred uvedenou hrozbou nemajú ako chrániť. Bezpečnostné funkcie totiž musia implementovať samotní telekomunikační operátori.

Portál ZDNet oslovil v súvislosti s chybami v S@T Browser a vo WIB spoločnosť SRLabs, ktorá sa špecializuje na telekomunikačnú bezpečnosť. Z jej telemetrických údajov vyplynulo, že z 800 otestovaných SIM kariet z celého sveta obsahovalo zraniteľnosť v S@T Browser 5,6 percenta kariet a zraniteľnosťou vo WIB trpelo 3,5 percenta kariet.
Pravdou je, že zo štatistického hľadiska ide o veľmi nízke číslo na utváranie objektívnych záverov. Na druhej strane sú to jediné nezávislé dáta, ktoré sú aktuálne k dispozícii. Pokiaľ ide o chybu SimJacker, podľa vyjadrení slovenských mobilných operátorov pre redakciu Živé.sk sú ich zákazníci v bezpečí, aktuality.sk