iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Pellegrini zastavil nákupy SNS za takmer miliardu eur

Približne miliarda eur. To je suma, o ktorú sa hrá v najnovšom spore medzi ministrom obrany Petrom Gajdošom (SNS) a predsedom vlády Petrom Pellegrinim (Smer-SD).Predseda vlády nedávno zaskočil svojho koaličného partnera, keď odmietol zaradiť tri veľké nákupy rezortu obrany na rokovanie vlády. Či ide o definitívne rozhodnutie, nie je ale isté.

„Vzhľadom na aktuálny stav obstarávania veľmi citlivo zvážime, či sa ešte vôbec týmto materiálom v tomto volebnom období zaoberať,“ citovala RTVS odkaz premiéra Pellegriniho.

Ministerstvo obrany pritom malo ešte veľké plány. Chcelo nakúpiť 80 osemkolesových obrnených transportérov za viac ako 400 miliónov eur či transportéry 4x4 za podobnú sumu. Ďalších 150 miliónov eur malo ísť na radary. Rozhodnutie šéfa vládneho kabinetu prichádza krátko po tom, ako tendre začal preverovať Úrad pre verejné obstarávanie. A výhrady má samozrejme aj opozícia.

Netransparentné a nekompatibilné

Všetky tri nákupy vojenskej techniky sú pripravené netransparentne, tvrdí Jaroslav Naď, expert na obranu opozičného hnutia OĽaNO. Podľa neho by mala urobiť rozhodnutie o týchto obstarávaniach až nová vláda. Naď poukazuje na výhrady, ktoré smerujú k osemkolesovým transportérom Vydra, ktoré si nechalo ministerstvo obrany postaviť od fínskej Patrie. Podľa experta OĽaNO ale nespĺňajú parametre, aby mohli byť zapojené do výzbroje ťažkej brigády.

„Vyhodíme tak 417 miliónov eur za vec, ktorá nie je v súlade s potrebami, ktoré sme definovali v rámci aliancie,“ povedal Naď pre Aktuality.sk. Iný problém vidí pri hľadaní dodávateľa vozidiel 4x4. Podľa Naďa nastavil Gajdošov rezort obrany svoje požiadavky tak, že ich dokáže splniť iba jedno vozidlo.

„Je to vozidlo Gerlach, ktoré je iba prototyp a nie je nikde na svete zavedené,“ upozorňuje Naď.
Hrnko vidí záujmy lobistov. Aj z koalície

Predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Anton Hrnko (SNS) napriek rozhodnutiu predsedu vlády hovorí, že nevidí žiadnu prekážku, aby boli tieto nákupy dokončené terajšou vládnou garnitúrou.
Presviedča, že sa tak zlepší aj zamestnanosť, keďže sa na vývoji vozidiel majú podieľať aj domáce firmy.
„Ozbrojené sily potrebujú novú techniku. Nejakým spôsobom sa to bude musieť riešiť,“ skonštatoval pre Aktuality.sk.
Hrnko zároveň odmieta slová o netransparentnosti či nekompatibilnosti obrnených vozidiel, ktoré chce rezort obrany zaobstarať. „To je hlúposť,“ vyhlásil.

Poslanec SNS pre Aktuality.sk tiež naznačil, že pri rozhodovaní o budúcnosti armádnych nákupov mohli zohrať svoju úlohu aj záujmy niektorého z koaličných partnerov. Špecifikovať ich ale nechcel.

„Už teraz je veľa lobistických záujmov. (…) Aj v rámci našich koaličných partnerov sú ľudia, ktorí by radi predali svoje nepotrebné súčiastky armáde Slovenskej republiky. SNS túto paradigmu zmenila a preto sú na nás mnohí kamaráti veľmi nahnevaní,“ poznamenal Hrnko.

Ministerstvo obrany svoj doterajší postup obhajuje. Hovorkyňa rezortu Danka Capáková tvrdí, že vyvíjajú maximálne úsilie pre nevyhnutnú modernizáciu ozbrojených síl. A to v súlade s dokumentmi schválenými vládou.
„O zaradení týchto materiálov na rokovanie vlády ministerstvo obrany nerozhoduje, avšak v prípade, že sa tak stane (…), minister obrany je pripravený ich obhájiť,“ dodala pre Aktuality.sk.

X X X

Ostrý Trumpov prejav voči Číne znížil ceny ropy

Ceny ropy klesli o vyše 2,6 %, pričom cena Brentu skĺzla pod 63 dolárov za barel (159 litrov), keď trhy reagovali na ostrú kritiku amerického prezidenta Donalda Trumpa voči Pekingu. Trumpov prejav naznačil, že obchodné spory medzi dvomi najväčšími ekonomikami sveta ešte zďaleka nie sú zažehnané. To môže znamenať ďalšie spomaľovanie rastu čínskej ekonomiky, a tým len malé šance na zvýšenie dopytu po rope.

Trump počas svojho vystúpenia v rámci Valného zhromaždenia OSN v New Yorku skritizoval obchodné praktiky Číny a dodal, že nebude akceptovať „zlú obchodnú dohodu“.Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v novembri klesla do 20.27 h SELČ o 1,78 USD (2,75 %) na 62,99 USD (57,25 eura) za barel. Cena americkej ľahkej ropy WTI dosiahla 57,11 USD za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená pokles o 1,53 USD (2,61 %), aktuality.sk

X X X

Čaputová v OSN kritizovala národné sebectvo, za kľúčové považuje klimatické zmeny

Slovenská prezidentka v prejave v rámci všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN v New Yorku v utorok večer miestneho času zdôraznila potrebu rešpektovania pravidiel na medzinárodnej úrovni a vyzvala na boj proti klimatickým zmenám. Slovenská prezidentka v prejave v rámci všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN v New Yorku v utorok večer miestneho času zdôraznila potrebu rešpektovania pravidiel na medzinárodnej úrovni a vyzvala na boj proti klimatickým zmenám.

„Je dôležité si pripomínať, že ak jedna krajina oberie inú krajinu o územie, treba to nazvať okupáciou a nemýliť si to s mierovými aktivitami,“ vyhlásila.

„Šírenie nenávisti alebo falošnej propagandy sa nesmie nazývať slobodou prejavu a použitie chemických zbraní proti nevinným občanom sa nesmie ospravedlňovať bojom proti terorizmu,“ upozornila Čaputová a dodala, že toto sú jedny z dôvodov pre budovanie silnej OSN.

Kritizovala však, že „máme vážne ťažkosti dohodnúť sa na nových pravidlách“. Týka sa to predovšetkým klimatických zmien, nových technológií, kybernetickej oblasti a umelej inteligencie. Kritike podrobila aj populizmus a uprednostňovanie národných záujmov pred „celosvetovým dobrom“.

„A pritom najlepší spôsob ako byť vlastencom nespočíva v národnom sebectve, ale v spolupráci. Ako kľúčový problém tu vidím klimatické zmeny,“ povedala Čaputová s dôvetkom, že obzvlášť ju znepokojuje popieranie klimatických zmien.
„Vedecké dôkazy sú jasné: klimatická zmena je faktom a čas sa nám kráti. Ak však budeme konať hneď, môžeme znížiť emisie uhlíka v priebehu 12 rokov a udržať globálne otepľovanie na úrovni 1,5 stupňa Celzia,“ uviedla prezidentka.
„Ak môžeme byť úspešní na miestnej úrovni vďaka aktivistom a mimovládnym organizáciám, ak máme úspešné zelené firmy, prečo by sme to nemohli urobiť na celosvetovej úrovni?“ pýtala sa v prejave Čaputová.

Zopakovala svoje vyjadrenia z pondelkového klimatického summitu, kde účastníkov informovala o pláne Slovenska zatvoriť uhoľné bane na Hornej Nitre. Slovensko sa okrem toho zaviazalo k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050.
Prezidentka poukázala na dôležitosť dodržiavania záväzkov vyplývajúcich z parížskej klimatickej dohody a vyzvala na „ďalekosiahle zmeny“ v spôsobe podnikania, výrobe energie, ale aj v životnom štýle.

Podľa nej si súkromné firmy začínajú uvedomovať, že investície do zelenej ekonomiky môžu byť „ziskové a ekonomicky racionálne“, keďže takéto opatrenia vytvárajú nové podnikateľské príležitosti a pracovné miesta.

Macron vyzval USA a Irán na obnovenie rokovaní

Francúzsky prezident Emmanuel Macron verí v zlepšenie situácie v kríze s Iránom už v najbližších hodinách. Vo svojom vystúpení vo Všeobecnej rozprave 74. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN Macron v utorok vyzval Spojené štáty a Irán na obnovenie rokovaní s cieľom predísť riziku ďalšej eskalácie v Perzskom zálive. V druhej desiatke rečníkov vystúpi aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.

Macron zdôraznil, že naliehavejšie ako kedykoľvek predtým nastal čas na obnovenie rokovaní medzi USA, Iránom, signatármi jadrovej dohody z roku 2015, a zainteresovanými mocnosťami regiónu. Rokovania by sa podľa Macrona mali týkať predovšetkým bezpečnosti a stability v regióne Perzského zálivu.

Macron prišiel s touto výzvou po tom, ako v pondelok absolvoval s iránskym prezidentom Hasanom Rúháním dvojhodinové rokovanie. Francúzsky prezident sa teraz snaží zorganizovať na pôde OSN schôdzku lídrov USA a Iránu. V súvislosti s tým vyjadril nádej, že sa už v najbližších hodinách podarí dosiahnuť pokrok.

Správa o snahe zorganizovať takúto schôdzku sa objavila krátko po tom, ako prezident USA Donald Trump predniesol svoj príspevok vo všeobecnej rozprave Valného zhromaždenia OSN, v ktorom sa okrem iného venoval aj Iránu a najnovšiemu vývoju v oblasti Perzského zálivu.

Trump: Režim v Iráne je jednou z najväčších bezpečnostných hrozieb

Americký prezident Donald Trump vystúpil ako druhý rečník vo všeobecnej rozprave Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN). Vo svojom prejave sa výrazne zameral na domácu politiku vrátane ilegálneho prisťahovalectva, zníženie miery nezamestnanosti a rast ekonomiky v USA. Informoval o tom spravodajský portál USA Today.

Budúcnosť podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa nepatrí globalistom, ale vlastencom a silným suverénnym štátom. Spojené štáty sú podľa neho najmocnejšou krajinou sveta. Prezident pritom dúfa, že svoju silu USA nebudú musieť nikdy použiť.

„Slobodný svet si musí osvojiť svoje národné korene. Nesmie sa ich usilovať vymazať alebo nahradiť,“ vyzval Trump. „Budúcnosť nepatrí globalistom, budúcnosť patrí vlastencom,“ vyhlásil s tým, že pre múdrych politických lídrov je na prvom mieste budúcnosť ich vlastných ľudí. Zdôraznil zároveň, že Spojené štáty nevyhľadávajú s nikým konflikt, ale on bude vždy hájiť ich národné záujmy. Republikánsky prezident Trump dlhodobo razí víziu America First (Amerika na prvom mieste) a presadzuje ju v zahraničnej politike.

Všeobecná rozprava 74. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN

Trump tiež kritizoval režim v Iráne a pohrozil sprísnením existujúcich sankcií, ak Teherán nezmení svoju politiku. „Kým Irán nezmení svoje správanie, sankcie nebudú zrušené, len sprísňované,“ upozornil Trump. Vyhlásil, že svet má „povinnosť konať“, pokiaľ ide o Irán, lebo „represívny režim v Iráne je jednou z najväčších bezpečnostných hrozieb, ktorej dnes čelia mierumilovné štáty sveta“.

Pripomenul, že USA i Izrael sú pravidelným terčom slovných útokov iránskych politikov i účastníkov protiamerických demonštrácií. USA podľa Trumpa nikdy nebudú tolerovať antisemitizmus a útoky na Izrael. Ocenil, že na celom Blízkom východe badať snahy bojovať proti extrémizmu. Za dôležitú označil normalizáciu vzťahov medzi Izraelom a jeho susedmi.
Spoza rečníckeho pultu Trump varoval aj nelegálnych prisťahovalcov pred pokusmi vstúpiť na územie Spojených štátov.

Ubezpečil, že jeho administratíva bude konať podľa zákona a chrániť hranicu. Apeloval aj na potenciálnych migrantov, aby neplatili prevádzačom a nevystavovali seba a svoje deti nebezpečenstvu. „Ak sa sem aj dostanete, nemáte povolenie na vstup, vrátia vás späť,“ varoval. Vyhlásil tiež: „Kým som prezidentom Spojených štátov, budeme presadzovať naše zákony a chrániť hranice našej krajiny“.

V deň, keď ruská delegácia odletela do New Yorku v oklieštenej zostave, lebo desať jej členov nedostalo víza, šéf Bieleho domu zdôraznil, že USA nevyhľadávajú s nikým konflikty, ale budú vždy obhajovať svoje záujmy.Autor: TASR/AP, Evan Vucci

Trump sľúbil, že bude spolupracovať s inými štátmi na dekriminalizácii homosexuality. „Sme solidárni s ľuďmi z komunity LGBTI žijúcimi v krajinách, kde za sexuálnu orientáciu trestajú, väznia alebo popravujú,“ dodal Trump. Vyzval tiež ostatné štáty, aby podporili posilnenie postavenia žien v ekonomike. Štáty, ktoré posilňujú postavenie žien, sú podľa Trumpa „bohatšie, bezpečnejšie a politicky stabilnejšie“.

Americký prezident tiež ostro skritizoval čínske obchodné praktiky a vyhlásil, že nebude akceptovať „zlú obchodnú dohodu“. Uviedol to štyri dni po tom, ako oznámil, že jeho administratíva dosiahla pri rokovaniach s Čínou „veľký pokrok“.
Trump povedal, že Čína neplní sľuby, ktoré dala v roku 2001, keď vstupovala do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a uplatňuje predátorské praktiky, ktoré stáli v USA a iných krajinách milióny pracovných miest. Skritizoval Peking za nerealizovanie prisľúbených reforiem a za, ako uviedol, ekonomický model, ktorý je postavený na obchodných prekážkach, vysokých štátnych dotáciách, menovej manipulácii, vynútených technologických transferoch a krádeži duševného vlastníctva.

Dodal síce, že stále verí, že USA a Čína dosiahnu dohodu o obchode, to však podľa neho musí byť dohoda, z ktorej budú profitovať obe krajiny. „Dal som jasne najavo, že zlú dohodu neakceptujem,“ povedal Trump.

Guterres varoval pred zväčšujúcou sa rivalitou medzi USA a Čínou

Okrem klimatickej krízy je najväčšou hrozbou, ktorej dnes svet čelí, vyostrovanie napätia medzi Spojenými štátmi a Čínou. Myslí si to generálny tajomník OSN António Guterres, ktorý tejto téme venoval značnú časť svojho utorňajšieho prejavu na VZ OSN v New Yorku. Existuje podľa neho riziko, že svet sa rozdelí na dve súperiace časti, z ktorých každá bude mať vlastný internet, menové a finančné pravidlá a „svoje vlastné geopolitické a vojenské stratégie s nulovým súčtom“. „Toto riziko možno nie je veľké, ale je reálne,“ dodal Guterres. „Musíme spraviť všetko, čo je v našich silách, aby sme takémuto veľkému rozdeleniu predišli,“ povedal šéf OSN.

Guterres vo svojom prejave podľa agentúry AP tiež vykreslil ponurý obraz hlboko rozdelenej a znepokojenej planéty, ktorá čelí klimatickej kríze, ako aj „alarmujúcej možnosti“ konfliktu v Perzskom zálive, šíreniu terorizmu a zvyšujúcej sa nerovnosti. Generálny tajomník OSN svetových lídrov vyzval, aby prijali opatrenia v oblasti zmeny klímy.
Všeobecná rozprava 74. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN potrvá do 30. septembra./agentury/

X X X

Kövesiovú definitívne potvrdili ako budúcu šéfku Európskej prokuratúry

Bývalá rumunská protikorupčná prokurátorka Laura Kövesiová sa stane prvou šéfkou novovznikajúcej Európskej prokuratúry (EPPO). Definitívne to v utorok potvrdil Európsky parlament (EP).

Kövesiová bola favoritkou europarlamentu pre túto funkciu od začiatku medziinštituci¬onálnych rokovaní, ktoré prebiehali od jari tohto roku. Minulý týždeň jej vymenovanie podporilo 17 z 22 členských krajín EÚ, ktoré sa k EPPO pripojili.
Po utorňajšej dohode s vyjednávačmi Rady EÚ predseda Výboru EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Juan Fernando López Aguilar uviedol, že Kövesiová je výbornou voľbou na obsadenie postu hlavnej prokurátorky EÚ.
„Má vynikajúce odborné schopnosti. Okrem toho Rumunsko v súčasnosti nezastáva žiadne kľúčové pozície v EÚ. Odteraz bude jednou z najsilnejších žien v EÚ,“ uviedol španielsky europoslanec.

predsedníčky Výboru EP pre kontrolu rozpočtu Moniky Hohlmeierovej Kövesiová ako kandidátka „najlepšie korešponduje s víziou Európskeho parlamentu o silnej a dôveryhodnej Európskej prokuratúre“. Nemecká europoslankyňa zároveň ocenila jej kompetentnosť, odolnosť, odvahu a impozantné výsledky v boji proti korupcii v Rumunsku.

Európska prokuratúra by mala od októbra 2020 vyšetrovať a stíhať trestné činy proti finančným záujmom EÚ, teda predovšetkým zneužívanie európskych fondov, ale tiež veľké cezhraničné podvody s daňou z pridanej hodnoty (DPH) či financovanie medzinárodného terorizmu. Jej sídlo bude v Luxemburgu.

Doteraz sa do iniciatívy EPPO zapojilo 22 z 28 členských štátov EÚ. Päť krajín (Dánsko, Írsko, Maďarsko, Poľsko a Švédsko) sa bude môcť k EPPO pripojiť kedykoľvek v budúcnosti. Šiestou nezapojenou krajinou je Británia, ktorá sa chystá opustiť EÚ./agentury/

X X X

Pelosiová oznámila začatie procesu Trumpovho impeachmentu

Predsedníčka Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Nancy Pelosiová.Autor: SITA/AP, Andrew Harnik
Predsedníčka Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Nancy Pelosiová v utorok po stretnutí s členmi svojej Demokratickej strany oznámila začatie procesu prípravy ústavnej žaloby na prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa pre údajné zneužitie právomocí. Informovala o tom televízia CNN.

Začatie impeachmentu, teda procesu za odvolanie prezidenta, súvisí s obvineniami, že Trump zneužil svoje právomoci, keď v júlovom telefonickom rozhovore s ukrajinským prezidentom Volodomyrom Zelenským údajne žiadal, aby bolo obnovené vyšetrovanie syna demokratického kandidáta na prezidenta Joea Bidena.

Podľa viacerých amerických médií tak Trump chcel získať informácie, ktoré by mohli poškodiť Bidenovu snahu uspieť v prezidentských voľbách.

„Konanie prezidenta Trumpa odhalilo hanebné fakty o tom, že zradil svoj prezidentský sľub, zradil našu národnú bezpečnosť a zradil aj integritu našich volieb,“ povedala Pelosiová. „Z týchto dôvodov dnes vyhlasujem, že Snemovňa reprezentantov začína s oficiálnym procesom prípravy impeachmentu,“ vyhlásila a dodala, že „nikto nie je nad zákonom“./agentury/

X X X

Po mimoriadnom pristátí vo Varšave dorazil vládny špeciál do Bratislavy

Vládny špeciál letky Ministerstva vnútra (MV) SR s delegáciou predsedu NR SR Andreja Danka v utorok približne o 22.00 h pristál v Bratislave, kam dorazil z maďarskej metropoly Budapešť. V Budapešti z lietadla vystúpila delegácia predsedu maďarského Národného zhromaždenia Lázslóa Kövéra.

Do Budapešti smerovalo lietadlo z poľskej Varšavy, kde muselo mimoriadne pristáť pre zdravotné komplikácie Lázslóa Kövéra. Vo Varšave ho ošetrili zdravotníci. Vládny špeciál z eurázijského samitu v kazašskom hlavnom meste Nur-Sultan pôvodne smeroval do Bratislavy. Pre nečakané zdravotné problémy Lázslóa Kövéra požiadal Danko kapitána lietadla o mimoriadne pristátie vo Varšave.

„Je prirodzené, že ak nastane situácia, aká nastala, snažíme sa pomôcť. Som rád, že náš kolega je v Budapešti a že sme mu pomohli,“ povedal Danko novinárom po prílete do Bratislavy. O detailoch zdravotného stavu svojho maďarského partnera sa podľa svojich slov nechcel informovať.

„Rozhodol som sa, že nebudeme riskovať a ohrozovať jeho zdravotný stav. Verím, že by sa tak zachoval každý,“ doplnil Danko s tým, že Kövér mu adresoval poďakovanie./agentury/

X X X

Strache má krátko pred voľbami ďalší problém — podozrenie zo sprenevery

Rakúska polícia v noci na utorok zadržala bývalého ochrankára rakúskeho politika Heinza-Christiana Stracheho.
Ako pripomenula agentúra AFP, Strache bol v máji kvôli nahrávke, ktorá ho zachytila, ako krátko pred voľbami v roku 2017 ponúkal vládne zákazky výmenou za politickú podporu, nútený podať demisiu z postu vicekancelára i lídra krajne pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ).

Správu o zadržaní Stracheho ochrankára zverejnili rakúske médiá a v utorok ju potvrdila aj prokuratúra vo Viedni.
Muž bol zadržaný len necelý týždeň predtým, ako sa v Rakúsku uskutočnia predčasné parlamentné voľby. V nich má FPÖ šancu získať približne 20 percent hlasov. Ľudovci vedení bývalým kancelárom Sebastianom Kurzom by mohli dostať okolo 33 percent hlasov. Analytici predpokladajú, že Kurzova strana by mohla opäť ísť do koalície s FPÖ, ako to bolo od roku 2017 do mája tohto roku.

K zadržaniu ochrankára došlo po tom, ako polícia v pondelok večer vykonala v jeho dome prehliadku.
Podľa rakúskych médií má polícia údajne podozrenie, že ochrankár bol spolupáchateľom pri vyhotovovaní falošných faktúr, ktorými mali byť v rokoch 2014 - 2018 kryté osobné výdavky Heinza-Christiana Stracheho platené z pokladnice FPÖ.

Hovorkyňa viedenskej prokuratúry podľa agentúry AFP odmietla uviesť dôvod zadržania

"Ibiza-gate"

V spomínanej videonahrávke, ktorá bola nakrútená tajne, je vidieť Stracheho a ďalšieho predstaviteľa FPÖ Johanna Gudenusa, ako sa rozprávajú so ženou, ktorá tvrdí, že je bohatá Ruska a chce investovať v Rakúsku. Stretnutie sa údajne uskutočnilo vo vile na španielskom ostrove Ibiza, preto sa o škandále často píše aj ako o "Ibiza-gate".
FPÖ sa v utorok od najnovších udalostí dištancovala, ochrankára vylúčila zo svojich radov a informovala, že záležitosť sa vyšetruje interne.

Už v pondelok pritom strana oznámila, že vykonáva audit Stracheho výdavkov až do roku 2013. Viedenská pobočka FPÖ v utorok potvrdila, že Strache mal k dispozícii bankový účet, na ktorý mu strana mesačne poukazovala 10.000 eur na reprezentačné účely.

Agentúra AFP dodala, že rakúske úrady podnikajú v tejto kauze vlastné vyšetrovanie.
Samotný Strache odmietol najnovšie obvinenia voči svojej osobe a označil ich za kampaň, ktorej cieľom je očierniť ho.
Norbert Hofer, ktorého 14. septembra oficiálne zvolili za nového predsedu FPÖ, uviedol, že vyšetrovanie Stracheho výdavkov tesne pred nedeľnými voľbami je "útokom na demokraciu", aktuality.sk

X X X

Corbyn žiada Johnsonovo odstúpenie a sľubuje novú dohodu o brexite

Líder britskej opozičnej Labouristickej strany Jeremy Corbyn v utorok povedal, že premiér Boris Johnson by mal odstúpiť a takisto sľúbil novú dohodu o brexite a referendum. Informovala o tom televízia Sky News.

Corbyn sa na úvod svojho prejavu na zjazde strany v Brightone vyjadril k utorňajšiemu rozhodnutiu britského Najvyššieho súdu, podľa ktorého bolo prerušenie činnosti parlamentu iniciované premiérom Borisom Johnsonom nezákonné.
„Premiér konal protizákonne, keď sa usiloval o vyradenie opozície zo svojho nerozumného a katastrofálneho plánu odísť z EÚ bez dohody,“ konštatoval šéf labouristov. Dodal, že Johnson neuspel a nikdy sa mu nepodarí „zastaviť demokraciu alebo umlčať hlas ľudu“.

Parlament znova zasadne v stredu a vláda sa podľa Corbyna bude zodpovedať za svoje konanie. „Ukázalo sa, že Boris Johnson uviedol krajinu do omylu. Tento nezvolený premiér by mal teraz odstúpiť,“ povedal vodca labouristov s tým, že Johnson by sa tým stal najkratšie úradujúcim britským premiérom v dejinách. Corbyn takisto sľúbil, že ak sa stane premiérom, do troch mesiacov dosiahne s Bruselom novú dohodu o brexite a v priebehu šiestich mesiacov o nej vypíše referendum.

Súčasnú krízu môžu podľa Corbyna vyriešiť len nové parlamentné voľby. Líder labouristov vyhlásil, že jeho strana bude v týchto voľbách ako jediná pripravená vložiť dôveru do ľudí, aby urobili konečné rozhodnutie ohľadom brexitu.
Americký prezident Donald Trump podľa Sky News vyjadril po rozhodnutí Najvyššieho súdu Johnsonovi podporu. Na otázku, či má pre britského premiéra nejaké rady, Trumpo odpovedal: „Nie, myslím si, že sa mu darí veľmi dobre“.

Johnsonova parlamentná prestávka

Johnson požiadal ešte v auguste kráľovnú Alžbetu II. o prerušenie zasadania parlamentu pred novou schôdzou až do 14. októbra, keď budú zostávať do plánovaného odchodu Británie z EÚ len dva týždne. Tento postup vyvolal odsúdenie zo strany opozície i časti konzervatívnych zákonodarcov, protesty v uliciach, žaloby i petíciu. Podľa kritikov si Johnson parlamentnú prestávku vynútil preto, aby mu poslanci nebránili uskutočniť brexit bez dohody.

Britský premiér trvá na tom, že Británia musí opustiť EÚ 31. októbra, či už s dohodou, alebo bez nej.
Johnson sa stal britským premiérom v júli 2019 na základe výsledkov hlasovania členov Konzervatívnej strany. Vo funkcii nahradil Theresu Mayovú, ktorá minulý rok dosiahla s Bruselom dohodu o brexite. Britský parlament však jej dohodu následne trikrát odmietol, aktuality.sk

X X X

Tony odpadu z Británie skončili v Česku. Prípad vyšetrujú inšpektori

Kamióny naložené plastovým odpadom z Veľkej Británie skončili na severe Česka. Za dva dni tam priviezli deväť kamiónov odpadu naloženého v Anglicku.

Českí colníci si vytipovali minulý utorok kamión, ktorý budú kontrolovať. Vodič im pri prehliadke povedal, že vezie náklad plastového odpadu zo Smržovky, meste v regióne blízko Liberca. Počas kontroly si však colníci všimli medzinárodný prepravný doklad v kabíne vodiča. Podľa dokladu bol odpad naložený v Anglicku. Na prípad upozornil web idnes.cz.
Ako miesto dodania bola v doklade uvedená Smržovka. Vodič neskôr colníkom potvrdil, že odpad skutočne naložil v Anglicku, kde dostal nový dodací list a pokračoval v ceste do Srnia neďaleko Českej Lípy.

Colníci mali podozrenie, že celá doprava je nezákonná. Informovali inšpekciu životného prostredia a tá si prevzala vyšetrovanie celého prípadu. Pri spoločnej kontrole prevádzky v Smržovke zistili, že za dva dni tam zložili osem kamiónov s plastovým odpadom a prevádzkar nebol schopný predložiť žiadne povolenie na uskladneniu plastového odpadu či na jeho spracovanie.

Obavy Čechov z hromadenia odpadu

Inšpektorka životného prostredia Danuša Hrázká pre Český rozhlas povedala, že firme, ktorá dovážala odpad do Česka bez povolenia, hrozí sankcia až do výšky 50 miliónov českých korún (takmer dva milióny eur).
Konateľ firmy EF Recycling Martin Sluka tvrdí, že plasty končili v Smržovke dočasne pre odstávku recyklačnej linky v inom podniku. Pochybenie uznal a chce odpad čo najskôr odviezť.

V Smržovke sa hromadenia odpadu z Anglicka obávajú. Česi majú ešte pred očami nedávny prípad z Bulovky, kde jedna z firiem nelegálne doviezla tisíce ton odpadu z Nemecka. Ekologická likvidácia stála štát a kraj milióny českých korún.
Aj na Slovensko sa dováža odpad z iných krajín, napríklad z Talianska, kde majú dlhodobo problém s likvidáciou hromadiacich sa odpadkov. Taliansky odpad končil aj v susednom Rakúsku, aktuality.sk