iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Predseda ÚS Fiačan žiada poslancov zvolit kandidátov ÚS

Predseda Ústavného súdu SR Ivan Fiačan apeluje na poslancov Národnej rady SR, aby na aktuálnej schôdzi parlamentu zvolili potrebný počet kandidátov na ústavných sudcov, aby tak pomohli zabezpečiť riadny chod tohto ústavného orgánu. Vyhlásil to v stredu pred plénom. Fiačan upozornil na to, že k dnešnému dňu je na ÚS nevybavených takmer 1400 podaní, z nich 30 prípadov je podľa jeho slov príslušných na rozhodovanie plénu ÚS.

Dodal, že nepriradených spisov je na ÚS takmer 1000, teda nemajú prideleného sudcu spravodajcu. Fiačan tiež poukázal na narušenie práva navrhovateľov na prístup k ÚS a na prerokovanie veci pred ÚS v primeranej lehote. Fiačan podľa svojich slov rešpektuje nezávislý mandát poslancov a nechce doň zasahovať, myslí si však, že pre ich rozhodovanie je dôležité poznať aktuálnu situáciu na ÚS. „ÚS má v súčasnosti len sedem z trinástich sudcov, plne funkčné sú len dva senáty ústavného súdu. Plénum v sedemčlennom zložení nemôže objektívne prijímať žiadne rozhodnutia,“ povedal Fiačan.

Poslanci majú kandidátov na sudcov ÚS SR voliť na aktuálnej septembrovej schôdzi, vyberať budú zo 16 uchádzačov. Pôjde už o piatu voľbu. Snemovni sa stále nepodarilo zvoliť dostatočný počet kandidátov. Na Ústavnom súde SR sa vo februári uvoľnilo deväť sudcovských miest. Parlament mal zvoliť dvojnásobný počet, teda 18 kandidátov, z ktorých mala hlava štátu vymenovať deviatich sudcov. Zákonodarcovia v doterajších voľbách zvolili 14 kandidátov. Zvoliť tak majú ešte štyroch.

Niekoľko sudcov už predchádzajúci prezident Andrej Kiska vymenoval, na Ústavnom súde SR je tak v súčasnosti sedem z 13 sudcov. Prezidentka Zuzana Čaputová povedala, že ústavných sudcov vymenuje, až keď dostane plný počet kandidátov./agentury/

X X X

Obama podporil Gretu Thunbergovú: Ty a ja sme tím

Bývalý prezident USA Barack Obama a švédska environmentálna aktivistka Greta ThunbergováAutor: Reuters (Jeenah Moon) SITA/AP (Pablo Martinez Monsivais) Bývalý prezident USA Barack Obama sa v utorok vo Washingtone stretol so švédskou environmentálnou aktivistkou Gretou Thunbergovou, pričom ju označil za jednu z "najväčších obhajcov našej planéty".

Ich stretnutie sa konalo v sídle nadácie, ktorú manželia Obamovci založili s cieľom „povzbudiť ľudí, aby konali, dať im silu zmeniť svet k lepšiemu a spájať ich, aby dokázali viac“. Vo videozázname, ktorý nadácia zverejnila na internete, sa Obama a Thunbergová najprv pozdravili ťuknutím pästí a potom diskutovali o „zápale mladých Američanov pre ochranu životného prostredia.“

Švédska tínedžerka v rozhovore s Obamom uviedla, že „nikto nie je príliš mladý na to, aby ovplyvnil a zmenil svet.“ Svojím rovesníkom odkázala, aby vo veci ochrany životného prostredia „robili všetko, čo môžu“.

Obama Thunbergovú ubezpečil o svojej podpore a vyhlásil, že „ty ja sme tím“. Švédska tínedžerka si podľa neho uvedomuje, že jej „generácia bude najviac postihnutá zmenou klímy“ a nebojí sa preto „vyzvať na prijatie konkrétnych opatrení.“Thunbergová sa minulý piatok pred Bielym domom zúčastnila na demonštrácii za ochranu klímy. Ďalšie veľké zhromaždenie mládeže sa plánuje v piatok, 20. septembra, krátko pred otvorením vrcholného summitu OSN venovaného zmene klímy, na ktorom sa zídu hlavy štátov a vlád desiatok krajín sveta.

Greta Thunbergová začala protestovať vlani 20. augusta pred budovou švédskeho parlamentu a politikov svojej krajiny žiadala, aby urobili viac v boji proti klimatickým zmenám a zníženiu produkovaných emisií. Svojím štrajkom inšpirovala mladých ľudí v Európe aj inde vo svete k vlne protestov známych ako „Piatky za budúcnosť“.

Švédka Thunbergová odmieta cestovať lietadlom. Do Spojených štátov sa tak plavila 15 dní na pretekárskej jachte Malizia II vybavenej solárnymi panelmi a vodnými turbínami, ktoré vyrábajú elektrickú energiu. Týmto spôsobom chcela dosiahnuť, aby jej cesta do USA nezanechala žiadnu uhlíkovú stopu./agentury/

X X X

Juncker: Neriadený brexit je stále veľmi reálny

Riziko neriadeného brexitu bez dohody zostáva stále veľmi reálne, povedal v stredu europoslancom dosluhujúci predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker.

Jeho vyjadrenie zaznelo na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu, v rámci ktorého poslanci diskutujú aj o problematike brexitu. Očakáva sa, že EP prijme rezolúciu, v ktorej vyjadria znepokojenie nad súčasnou patovou situáciou okolo odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ, píše agentúra AP.

„Riziko odchodu bez dohody zostáva veľmi reálne. Túto možnosť si možno vyberie Spojené kráľovstvo, Európska únia však nikdy,“ vyhlásil Juncker, ktorý sa v pondelok stretol v Luxemburgu s britským premiérom Borisom Johnsonom.
Hlavnou prekážkou, ktorá bráni dosiahnutiu „rozvodovej“ dohody, zostáva tzv. írska poistka, ktorá má zamedziť obnoveniu tvrdej hranice medzi oboma časťami írskeho ostrova. Podľa šéfa Európskej komisie Londýn doposiaľ nešpecifikoval konkrétne riešenia, ktorými by sa dalo toto ustanovenie nahradiť.

„Nemám k poistke nijaké citové putá,“ konštatoval Juncker, ktorý však trvá na tom, aby sa zabránilo obnoveniu hraníc v Írsku, nech už akýmkoľvek spôsobom. „Požiadal som britského premiéra, aby konkretizoval alternatívne opatrenia, ktoré by si v tomto smere vedel predstaviť,“ povedal šéf EK v Štrasburgu.

Juncker sa po skončení pondelkovej schôdzky s Johnsonom vyjadril, že Británia ešte nepredložila schodné riešenie, ale EÚ je podľa neho stále otvorená ďalším rokovaniam. Podľa britskej vlády sa obaja lídri dohodli, že rozhovory o brexite „treba zintenzívniť“ a poverení predstavitelia sa začnú stretávať každý deň, k čomu však zatiaľ nedošlo.

Juncker očakáva od Johnsona „konkrétne, realizovateľné riešenia v písomnej podobe“. Írska poistka má zamedziť obnoveniu tvrdej hranice medzi oboma časťami írskeho ostrova. „Nie som si istý, či sa nám to (dosiahnutie dohody) podarí. Zostáva len veľmi málo času. Ale som presvedčený, že sa o to musíme pokúsiť,“ zdôraznil Juncker.

Barnier: EÚ nemieni predstierať rokovania o brexite

Európska únia chce viesť skutočné, a nie predstierané rokovania o brexite, povedal v stredu v Štrasburgu poslancom Európskeho parlamentu hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier.

„Určite nejde o to, predstierať rokovania… Je našou zodpovednosťou realizovať tento proces rozhodne a úprimne,“ vyhlásil Barnier, ktorého citovala agentúra AFP. Zdôraznil pritom, že ide o veľmi komplexný a náročný proces.
„Nám nestačí vysvetlenie, prečo treba odstrániť (írsku) poistku. Potrebujeme právne uskutočniteľné riešenia, reagujúce na problémy spôsobené brexitom,“ vyhlásil Barnier podľa agentúry DPA./agentury/

X X X

ZSSK zaplatili cestujúci 60 miliónov, najviac od zavedenia vlakov zadarmo

Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. (ZSSK) dosiahla za osem mesiacov tohto roka tržby z prepravy cestujúcich vo výške 60,57 mil. eur. Je to najviac v uvedenom období od roku 2014, keď bola zavedená bezplatná preprava vlakmi. V porovnaní s rovnakou časťou minulého roka to predstavuje nárast o 6,5 %, resp. o 3,71 mil. eur. Informoval o tom v stredu národný vlakový dopravca v tlačovej správe.

Najvyššie tržby od zavedenia bezplatnej prepravy dosiahla ZSSK aj v auguste tohto roka, a to v objeme 9,1 mil. eur. Oproti druhému najsilnejšiemu mesiacu – júlu 2019 je to viac o 6,7 %, v porovnaní s najslabším tohtoročným mesiacom – februárom je to rast o 49 %. Spoločnosť prepravila od januára do augusta doposiaľ najviac cestujúcich, ich počet presiahol 51 miliónov. Najvyužívanejšie sú diaľkové linky Bratislava – Žilina – Košice, Košice – Žilina – Praha a Štúrovo – Bratislava – Praha. Vlaky štátneho dopravcu za toto obdobie zároveň najazdili najviac vlakových kilometrov, a to 22,95 milióna.

Vlaky zadarmo previezli za polrok 15 miliónov cestujúcich

„Kontinuálny nárast tržieb v našej spoločnosti zaznamenávame už od roku 2016. Spolu s Ministerstvom dopravy a výstavby SR a so Železnicami Slovenskej republiky sa snažíme nájsť tie najaktívnejšie trasy a časové polohy pre prilákanie cestujúcich – platiacich i tých, ktorí využívajú zľavy,“ povedal predseda predstavenstva a generálny riaditeľ ZSSK Filip Hlubocký. Vyslovil presvedčenie, že rekonštrukcia a modernizácia kľúčovej železničnej infraštruktúry v okolí veľkých miest a zrýchlenie oboch tratí z Bratislavy do Košíc by bolo veľmi výhodné nielen pre životné prostredie a priepustnosť ciest, ale aj pre hospodárenie spoločnosti.

Medzi cestujúcimi sa podľa ZSSK ujal aj nákup cestovných lístkov cez internet, mobilnú aplikáciu Ideme vlakom. Kým v auguste 2018 cez online kanály dopravca predal 12,04 % všetkých dokladov, v auguste tohto roka tento predaj stúpol viac ako dvojnásobne na 27,76 %. ZSSK naposledy zvyšovala ceny cestovných lístkov, okrem komerčných IC vlakov, v roku 2011. Priemerná mzda na Slovensku zatiaľ vzrástla zo 786 eur pred ôsmimi rokmi na súčasných 1 063 eur./agentury/

X X X

Viac v peňaženke. Nezdaniteľné minimum sa zvýši

Nezdaniteľná časť základu dane sa od budúceho roka zvýši z 19,2-násobku na 21-násobok sumy platného životného minima. Návrh novely zákona o dani z príjmov z dielne poslancov Mosta-Híd Irén Sárközy, Tibora Bastrnáka a Bélu Bugára v stredu schválilo plénum parlamentu. Za bolo 122 zo 140 prítomných poslancov. Proti tomuto opatreniu protestovali samosprávy.

Navrhované opatrenie je súčasťou koaličného sociálneho balíčka. Poslanci Mosta-Híd však upustili od svojho pôvodne predstaveného zámeru, aby sa nezdaniteľná časť základu dane zvyšovala postupne až na 22,7-násobok od roku 2021. V súčasnom návrhu hovoria o zvýšení len od budúceho roka. Opatrenie kritizovali samosprávy, podľa ktorých im zníži príjmy a spôsobí problémy.

Odpor samospráv voči znižovaniu daní považuje Most-Híd za hystériu

Cieľom novely je podľa poslancov Mosta-Híd zvýšiť životnú úroveň pracujúcich, práve na to má poslúžiť zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane. „Európska komisia (EK) vo svojej aktuálnej správe o Slovensku konštatuje, že SR sa príliš spolieha vo svojom rozpočte na daňové zaťaženie práce. Kým priemerné daňové a odvodové príjmy z práce v roku 2016 boli v Únii na úrovni 49,7 % z celkovej výšky zdaňovania, tak na Slovensku to bolo až 53,9 %,“ upozornili poslanci s tým, že EK osobitne upozornila na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie pri zamestnancoch zarábajúcich menej ako priemernú mzdu v porovnaní s inými krajinami Európskej únie.

„Daňové zaťaženie zamestnancov v posledných rokoch sa dokonca zvyšuje, čo súvisí s tým, že nezdaniteľné časti základu dane rastú pomalšie, ako rastú mzdy,“ tvrdia poslanci. Výsledkom podľa nich je to, že daň z príjmu tvorí postupne vyššiu časť zo mzdy zamestnanca.

Samosprávne kraje chcú požiadať prezidentku, aby nepodpísala zvýšenie nezdaniteľného minima Samosprávy dlhodobo kritizujú fakt, že zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane prídu ich rozpočty o milióny eur.
Samosprávy nechcú prísť o peniaze

Samosprávy svoj boj proti zvyšovaniu nezdaniteľnej časti základu dane ani po schválení novely zákona o dani z príjmov z dielne Mosta-Híd v parlamente nevzdávajú. Predseda Združenia samosprávnych krajov – SK8 Jozef Viskupič totiž avizuje, že sa obráti na prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby návrh vrátila späť do Národnej rady SR.

Za návrh pritom v stredajšom hlasovaní zdvihlo ruku až 122 zo 140 prítomných poslancov, vrátane poslancov z Viskupičovho hnutia OĽaNO, za ktoré bol zvolený v posledných voľbách do Národnej rady SR. Problémom návrhu je podľa samospráv fakt, že hoci zvýšenie nezdaniteľného minima zvyšuje čisté príjmy pracujúcich, na druhej strane spôsobí miliónové výpadky v rozpočtoch obcí, miest a žúp. Celý výber dane z príjmu fyzických osôb totiž v rámci fiškálnej decentralizácie smeruje do rozpočtov samospráv.

„Združenie samosprávnych krajov – SK8 zásadne nesúhlasí so schváleným návrhom poslancov koaličnej strany Most-Híd, ktorým sa zvyšuje nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka. Aj napriek argumentom a apelu SK8 vytvárajú v rozpočtoch krajskej samosprávy dieru 44,7 mil. eur,“ uviedol Viskupič vo svojej reakcii na stredajšie hlasovanie poslancov parlamentu.

Predstavitelia žúp podľa neho naďalej zotrvávajú na stanovisku, že ľuďom toto opatrenie pridáva len odrobinky, no na druhej strane im môže zobrať miesta v zariadeniach sociálnych služieb, spomaliť opravu a modernizáciu ciest, ochudobní stredné školstvo či kultúrne zariadenia./agentury/

X X X

Zamestnanci získajú možnosť požiadať o športové poukazy pre deti

Zamestnanci budú mať možnosť požiadať o príspevok na pravidelnú športovú činnosť dieťaťa od zamestnávateľa. Jeho výška má byť limitovaná na 55 percent oprávnených výdavkov zamestnanca, najviac však v sume 275 eur za rok pre zamestnanca. Návrh na doplnenie Zákonníka práce z dielne SNS poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu schválili.
Za oprávnené výdavky sa budú považovať výlučne výdavky na športovanie dieťaťa zamestnanca v športovej organizácii zapísanej v registri právnických osôb v športe.

Podľa novely môže byť príspevok poskytnutý zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Zamestnancovi, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, by sa mala najvyššia suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa za kalendárny rok znížiť v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok by podľa poslancov mal byť poskytnutý aj zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme.

„Motiváciou zamestnávateľa k poskytnutiu tohto príspevku zamestnancovi je jeho oslobodenie od platenia daní a odvodov zamestnancom aj zamestnávateľom,“ uvádzajú predkladatelia. Tento nástroj tak má byť finančne efektívnejším spôsobom odmeny ako priama finančná odmena, ktorá podlieha plateniu daní a odvodov. Počíta sa s tým, že príspevok má patriť v plnej výške medzi daňové náklady zamestnávateľa.

Príspevok sa má vzťahovať na dieťa zamestnanca, ktoré dovŕšilo najviac 18 rokov v kalendárnom roku, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok a je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii najmenej počas šiestich mesiacov./agentury/

X X X
Snowdena sa pokúšala naverbovať ruská FSB, ten ponuku odmietol

Ruská federálna bezpečnostná služba (FSB) sa pokúsila naverbovať bývalého spolupracovníka amerických tajných služieb Edwarda Snowdena. V rozhovore pre agentúru Interfax to potvrdil ruský právnik Anatolij Kučerena, ktorý v Rusku zastupuje Snowdenove záujmy.

Spresnil, že agenti FSB sa so Snowdenom stretli v júni 2013, keď aj s priateľkou pristál na moskovskom letisku Šeremeťjevo. Snowden však túto ponuku odmietol, uviedol Kučerena v komentári k výňatkom zo Snowdenovej knihy pamätí Permanent Record, ktorá sa v utorok objavila na pultoch kníhkupectiev.

Na otázku Interfaxu, či FSB Snowdenovi ponúkla spoluprácu aj neskôr, právnik odpovedal: „O tom nič neviem.“ Vysvetlil, že „Edward bol po celý čas ku mne úprimný, mohol to povedať, ale nepovedal mi nič podobné,“ povedal Kučerena.
Podľa jeho slov za nepriamy dôkaz toho, že Američan Snowden s ruskou FSB nespolupracoval, možno považovať aj dlhý a komplikovaný proces získavania azylu v Rusku v jeho prípade. Dodal, že Snowden strávil v tranzitnej zóne letiska Šeremeťjevo tri týždne.

Kučerena uviedol, že Snowden pricestoval bez akýchkoľvek dokladov alebo materiálov, ktoré by mohli zaujímať ruské tajné služby. „Všetky tajnosti nechal v Hongkongu, kde ich odovzdal novinárom,“ spresnil advokát.

Vláda USA zažalovala Snowdena za zverejnenie pamätí

Americká vláda podala v utorok trestné oznámenie na bývalého spolupracovníka amerických tajných služieb Edwarda Snowdena, píše agentúra AP. Snowden totiž zverejnením svojich pamätí v knižnej podobe bez toho, aby túto publikáciu vopred poskytol vláde na posúdenie, porušil dohody o mlčanlivosti, zdôvodňuje ministerstvo spravodlivosti.

Rukopis knihy, ktorá vyšla v utorok, Snowden nepredložil na autorizáciu, čím porušil dohody o mlčanlivosti, ktoré podpísal s Národnou bezpečnostnou agentúrou (NSA) aj s Ústrednou spravodajskou službou (CIA), tvrdí Washington.
Kniha s názvom Permanent Record vydalo nakladateľstvo Macmillan Publishers a objaví sa na trhoch vo viac ako 20 krajinách. Snowden v memoároch opisuje, ako a prečo sa rozhodol odhaliť plány americkej vlády o globálnych sledovacích programoch, ktoré zahŕňali monitorovanie telefonických hovorov, textových správ a e-mailov.

V roku 2013 Snowden odhalil prísne tajné dokumenty o existencii globálnych sledovacích programov, ktoré prevádzkovala americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) v spolupráci s Austráliou, Britániou a Kanadou.
Snowdenove odhalenia zverejnili ešte v ten istý rok novinár Glenn Greenwald spolu s dokumentaristkou Laurou Poitrasovou. Americké ministerstvo spravodlivosti Snowdena obvinilo zo špionáže a krádeže vládneho majetku.
Snowdenove odhalenia vyvolali diplomatický škandál, keď sa ukázalo, že NSA odpočúvala telefónne rozhovory 35 hláv štátov vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.

V USA je Snowden obvinený zo špionáže a odcudzenia majetku vo vlastníctve štátu. V auguste 2013 dostal Snowden povolenie na pobyt v Rusku v trvaní jedného roka, ktoré bolo opakovane predlžované – najnovšie platí do roku 2020./agentury/

X X X

Pracujúcim sa zvýši rodičovský príspevok na 370 eur

Rodičovský príspevok od budúceho roka vzrastie. Na vyššiu dávku majú nárok tí rodičia, ktorí pred narodením dieťaťa pracovali. Im sa rodičovský príspevok zvýši na 370 eur. Ostatným rodičom, ktorí pracovali len krátkodobo alebo dočasne a nepoberali materské, stúpne na 270 eur. Plénum v stredu schválilo novelu zákona o rodičovskom príspevku z dielne koaličného Smeru.

„S cieľom zmierniť stratu príjmu zo zárobkovej činnosti sa navrhuje rodičom, ktorí pred narodením dieťaťa vykonávali zárobkovú činnosť a platili poistné na nemocenské poistenie, respektíve boli nemocensky zabezpečení a z dôvodu starostlivosti o dieťa im bolo poskytované materské, poskytovať rodičovský príspevok vo vyššej sume, teda vo výške 370 eur mesačne,“ priblížili poslanci s tým, že zvýšenie príspevku predstavuje 150 eur oproti súčasnej sume. „Pre ostatných rodičov sa navrhuje poskytovať rodičovský príspevok v nižšej sume, teda 270 eur mesačne, čo predstavuje zvýšenie približne o 50 eur mesačne oproti súčasnej sume rodičovského príspevku,“ vyčíslili poslanci Smeru.

Viacerí opoziční poslanci navrhovali zmeny pri tomto návrhu zákona. Hovorili o tom, že do sociálnych dávok princíp zásluhovosti nepatrí. Poslanec hnutia OĽaNO Eduard Heger napríklad navrhoval, že skupina ľudí, ktorí budú dostávať rodičovský príspevok 370 eur, by sa mala maximálne rozšíriť. Poslankyňa Natália Blahová (SaS) zasa chcela výšku rodičovského príspevku zjednotiť na úroveň 320 eur. Ani jeden z pozmeňujúcich návrhov opozičných poslancov neprešiel.

Minister práce Ján Richter (Smer) ešte v máji tohto roka vyčíslil, že zvýšenie rodičovského príspevku by sa malo dotknúť približne 140.000 ľudí na Slovensku a toto opatrenie by malo stáť približne 145 miliónov eur. Zvýšenie rodičovského príspevku je súčasťou koaličného sociálneho balíčka./agentury/

X X X

Malé firmy budú mať nižšie dane vo výške 15 percent

Od budúceho roka na Slovensku klesne daň z príjmu právnických osôb z 21 % na 15 %. Týka sa to všetkých podnikateľských subjektov, ktoré majú obrat do 100.000 eur. Parlament v stredu schválil novelu zákona o dani z príjmov z dielne SNS. Za návrh hlasovalo 131 zo 143 prítomných poslancov.

Cieľom novely zákona je zavedenie zníženia sadzby dane z príjmov právnických osôb, ktoré je v súlade s programovým vyhlásením vlády. Nižšia daň sa má podľa jedného z predkladateľov, poslanca SNS Radovana Baláža, týkať obratu do 100.000 eur preto, aby bol systém transparentný.

Daň z príjmu právnických osôb sa zníži z 21 % na 15 % s účinnosťou od 1. januára 2020. „Takéto zníženie sadzby dane je umožnené výrazne efektívnejším výberom daní a zrýchľovaním rastu slovenskej ekonomiky. Zároveň zníženie sadzby dane umožní nielen stimulovanie prílevu nových investícií, rovnako je možné očakávať aj generovanie domáceho inovačného potenciálu,“ zdôvodnili národniari.

Parlament súčasne schválil pozmeňujúci návrh poslanca SNS Radovana Baláža. Reaguje na zmenu sadzby dane z príjmov právnickej osoby, ktorej výška za dané zdaňovacie obdobie závisí od výšky dosiahnutých príjmov. Preto počas zdaňovacieho obdobia, na ktoré sú platené preddavky, ešte nebude známa sadzba dane.

„Preto sa navrhuje zmeniť výpočet poslednej známej daňovej povinnosti na účely platenia preddavkov do lehoty na podanie daňového priznania a po lehote na podanie daňového priznania,“ skonštatoval Baláž. Zo zmeneného spôsobu výpočtu tak vyplýva, že pri platení preddavkov na zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2020 sa použije sadzba dane vo výške 21 %.

Zmeny v zákone o obchodnom registri

Lehoty na vybavenie návrhu na zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra sa majú upraviť. Ráta s tým novela zákona o obchodnom registri, ktorú v stredu schválili poslanci Národnej rady SR. Registrovým súdom sa tiež má poskytnúť primeraná lehota na vybavenie tohto návrhu.

„Cieľom novely je zmeniť existujúcu právnu úpravu zákona ohľadne lehôt na vybavenie návrhu na zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra a zároveň poskytnúť registrovým súdom primeranú lehotu pre vybavenie tohto návrhu tak, aby to neovplyvňovalo vybavovanie bežnej agendy obchodného registra,“ vysvetlila predkladateľka návrhu Irén Sárközy (Most-Híd)
Novela zákona má byť účinná od 1. novembra 2019./agentury/

X X X

OĽaNO stratifikáciu podporí, dáva si však podmienku

Hnutie OĽaNO reformu nemocníc, tzv. stratifikáciu, podporí, ale len v prípade, že Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR, ktoré návrh predkladá, definuje maximálne čakacie lehoty na liečbu ochorení a operácií. V stredu to na pôde Národnej rady (NR) SR uviedli poslanci Marek Krajčí a Eduard Heger (obaja OĽaNO).

Podpredseda zdravotníckeho parlamentného výboru Krajčí zdôraznil, že reforma je nevyhnutná, má k nej však výhrady. „V návrhu zákona chýba okrem definovanej geografickej dostupnosti aj časový nárok pacienta na svoju liečbu. Vnímali sme, že reforme nemocníc chýba, takpovediac, jedna noha. Pacientom by sa mohlo stať, že by im hrozili zvýšené čakacie lehoty na operácie,“ uviedol.

Hnutie Sme rodina podporí reformu nemocníc

Dodal, že s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou (nominantka Smeru-SD) sa na doplnení čakacích lehôt zhodli. „Dohodli sme sa, že v spolupráci s MZ SR vypracujeme pozmeňovací návrh, ktorým pacientom definujeme ich zákonný návrh na maximálne čakacie lehoty, ktoré určia odborníci na jednotlivé medicínske odbory,“ dodal Krajčí s tým, že tento návrh predloží v druhom čítaní zákona v NR SR.

Ak tento termín nebude podľa neho vedieť zdravotná poisťovňa splniť, bude musieť pacientovi uhradiť liečbu či operáciu buď u nezmluvného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, alebo v inom členskom štáte Európskej únie. Zároveň vyzval poslancov Smeru-SD, aby návrh „vlastnej ministerky podporili“.

Ministerka zdravotníctva priebežne rokuje o stratifikácii so zástupcami všetkých parlamentných strán, vrátane zástupcov nezaradených poslancov. Ministerstvo zdravotníctva sa k záverom vyjadrí následne po skončení rokovaní.
Kalavská chce podľa vlastných slov tému odpolitizovať a vrátiť na odbornú úroveň. Je presvedčená, že bez reformy slovenské zdravotníctvo skolabuje. Od politikov, ktorí za ňu nezahlasujú, vyžaduje, aby sa vyjadrili k téme, kam má zdravotníctvo na Slovensku smerovať.

Stratifikácia prinesie napríklad merania cez lepšie výsledky liečby. Nemocnice budú musieť postupne nastaviť kritériá, ako napríklad minimálny počet výkonov za rok. Projekt definuje 28 skupín, ktoré zastrešujú desiatky konkrétnych výkonov. Tie sa musia centralizovať. Nová typológia nemocníc má garantovať zdravotnú starostlivosť v jasne určenom rozsahu. Platná by mala byť od roka 2024. Priniesť by mala aj nový typ nemocníc, ktoré sa budú orientovať na dlhodobú starostlivosť./agentury/