iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Pellegrini: Sme právny štát, rozsudky prijímať súdy...

Pellegrini: Sme právny štát, rozsudky musia prijímať súdy, nie ulica: Slovensko je demokratický a právny štát, spravodlivosť musí platiť pre bohatých aj vplyvných. Rozsudky sa však musia prijímať na súdoch, nie na uliciach. V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to vyhlásil predseda vlády Peter Pellegrini (Smer). Deklaruje, že nedovolí, aby sa zo Slovenska vytváral obraz krajiny, kde nič nefunguje. Ak zlyhali jednotlivci, je podľa neho nutné ich identifikovať, dokázať im to a odsúdiť ich.

Jediný recept, aby Slovensko prekonalo ťažké chvíle po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky, je podľa Pellegriniho postupovať tak, ako sa v demokratickej krajine patrí, a to podľa ústavy a zákonov. „Aby vyšetrovali policajti a prokurátori, nie samozvaní odborníci na všetko. To musíme rešpektovať a garantovať nezávislosť súdnictva,“ vyhlásil premiér.

Pripúšťa, že systém kontroly a prevencie zlyhania jednotlivcov nebol dokonalý. Odhalenia, ktoré prišli po vražde novinára a sú vyšetrované, však môžu podľa Pellegriniho napomôcť pripraviť mechanizmy, aby k takýmto zlyhaniam jednotlivcov alebo k zneužívaniu právomoci nedochádzalo. „Vítam iniciatívy, ktoré budú hovoriť, že sa musíme ďalej pozrieť na reformu slovenského súdnictva, na fungovanie prokuratúry,“ podotkol predseda vlády.

Pri príležitosti Dňa ústavy SR uviedol, že ústava previedla krajinu všetkými turbulentnými obdobiami a myslí si, že už v čase svojho vzniku bola pripravená reagovať na všetky udalosti, ktorým následne republika čelila. „Niekto hovorí, žeby sa ústava nemala meniť. Je to však živý dokument a mení sa aj svet. Nevidím nič zlé, ak sme ju vzhľadom na potreby a vývoj udalostí menili,“ povedal Pellegrini.

Za zásadné zmeny ústavy považuje napríklad také, ktoré umožnili vstup Slovenska do EÚ. Taktiež tu zaraďuje zmeny, ktorými sa umožnila priama voľba prezidenta SR alebo sa garantovali sociálne istoty. „Myslím si, že do budúcna budeme svedkami ďalších noviel. Na druhej strane by som rád privítal, keby sme nie na každú situáciu reagovali novelou ústavy, ale skôr sa snažili hľadať výklad základných ustanovení, ktoré dnes v ústave sú,“ podotkol.

Ústava podľa premiéra garantuje základne ľudské a demokratické práva. Vzhľadom na vývoj sveta je však podľa jeho slov dôležité, aby obsahovala aj čo najviac sociálnych práv. „Budem vždy podporovať zmeny, ktoré majú do ústavy zaviesť viac sociálnych práv,“ deklaroval. Na margo požiadavky predsedu Smeru Roberta Fica, aby jedna z najväčších reforiem slovenského zdravotníctva, takzvaná stratifikácia, mala mať formu ústavného zákona,

Pellegrini uviedol, že do ústavy určite patrí garancia práva každého občana na kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť. „Veľká reforma zdravotníctva je tak detailný a precízny dokument, skladajúci sa zo zákonov, vyhlášok a nariadení, že nie je možné tú celú ideu vtesnať do ústavy,“ podotkol premiér. Ďalšiu Ficovu požiadavku o ústavnom zákaze adopcií detí homosexuálmi okomentoval Pellegrini, že je podľa neho otázne, či sú takéto témy akútne, alebo budú skôr využité na politické súperenie. Premiér chce, aby sa proces voľby nových sudcov Ústavného súdu už uzavrel a netraumatizoval ďalej spoločnosť. Naďalej obhajuje tajnú voľbu kandidátov.

X X X

Ústavu podľa Danka nie je potrebné meniť

Ústavu Slovenskej republiky podľa predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS) nie je potrebné meniť. Ako uviedol, nemala by sa meniť na požiadanie kohokoľvek a na realizovanie .

Danko poukázal na to, že ústava ako základný zákon štátu je komplexným, vyváženým zákonom, aj keď v jej histórii nastali zmeny. „Je nastavená komplexne. V preambule obsahuje aj cyrilo-metodskú tradíciu, ktorá je veľmi dôležitá. Je ucelená a jednotná,“ poznamenal Danko. Poukázal na to, že Slovensko nemá históriu ako iné štáty a ako mladý štát sa učíme mnoho vecí, napríklad aj ctiť si štátne symboly.

V diskusnej relácii sa Danko dotkol aj témy, aby sa do ústavy presadila možnosť adoptovať si deti len pre heterosexuálne páry. „Akceptujem každého. Každý má právo na svoju sexuálnu orientáciu a vyjadrenie náboženstva. Nikto nemôže za to, akej farby pleti sa narodil. Myslím si, že napríklad pri spolužití dvoch mužov a dvoch žien vzniká právny problém právo maloletého dieťaťa,“ povedal v RTVS s tým, že maloleté dieťa je ovplyvňované výchovou dvoch mužov alebo dvoch žien. Poznamenal, že každé maloleté dieťa má právo na zdravý vývoj.

Pri téme voľby ústavných sudcov predseda parlamentu uviedol, že Ústavný súd nie je funkčný už niekoľko rokov. Poznamenal, že bývalý prezident Andrej Kiska, ale aj prezidentka Zuzana Čaputová si robia svojvoľný výklad pri menovaní ústavných sudcov. Ako doplnil, Národná rada SR si podľa neho v tejto súvislosti plní všetky svoje povinnosti.
Danko sa v diskusnej relácii RTVS vyjadril aj k stožiaru s vlajkou, ktorú počas nedele vztýčil pred budovou parlamentu. Poukázal na to, že ho mrzí kritika verejnosti a neočakával, že to v ľuďoch vzbudí takú emóciu. Verí však, že keď ľudia uvidia veľkú vlajku na hradnom kopci, zmenia svoj názor.

V súvislosti so situáciou na Slovensku po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej predseda parlamentu uviedol, že „je potrebné, aby sme nechali pracovať políciu, prokuratúru aj sudcov.“ Podľa neho sa musia vyšetriť závažné tvrdenia, je potrebné identifikovať, kto vraždil, kto vraždu objednal, ale strániť sa aj ľudí, ktorí tieto skutky využívajú ku svojej kariére. Zároveň je presvedčený, že prepojenosť tretieho sektora a niektorých médií je taká obrovská, že to ide aj na úkor samotnej podstaty vyšetrenia./agentury/

X X X

V pondelok ráno je v Bratislave avizovaný štrajk niektorých vodičov MHD

V Bratislave je v pondelok (2. 9.) avizovaný výstražný štrajk niektorých vodičov MHD. Trvať má od 4.00 do 7.00 h a organizuje ho odborová organizácia Dopravného podniku Bratislave (DPB) Autošofér. Jej predseda Jozef Hitka pre TASR uviedol, že aj týmto spôsobom chcú bojovať za svoje práva. Aký počet vodičov sa do štrajku zapojí, však povedať nevie. DPB neočakáva, že sa vodiči MHD do štrajku zapoja. Jeho dôvody a organizáciu vníma totiž vedenie podniku ako absurdné.

Autošofér je jedna zo štyroch odborových organizácií DPB. Podnik tvrdí, že ostatné odborové organizácie sa do štrajku nezapoja. Hitka v piatok (30. 8.) pre TASR uviedol, že nevidí dôvod na rušenie štrajku, keďže podnik nechcel rokovať.
„Chceme bojovať za svoje práva. Za to, aby nás zamestnávateľ ako vodičov uznával ako ľudí a nebral len ako čísla,“ vyhlásil. Hitka poukazuje na mzdy, chýbajúcich vodičov i mechanikov v podniku či na zlé pracovné podmienky. „Jazdíme v starých vozidlách. Vo vozidlách, kde nefunguje klimatizácia,“ podotkol. Vadí mu neprimerané trestanie zamestnancov i to, že pri riešení sťažností nemá zamestnanec takmer žiadnu možnosť na svoju obhajobu.

DPB však dôvodom štrajku nerozumie. „Odbory Autošofér totiž nemajú záujem o konštruktívny dialóg a zlepšenie podmienok zamestnancov, ale vyvolávať iba paniku u cestujúcich,“ uviedol pre TASR manažér PR a marketingu DPB Martin Žarnovický. Odbory Autošofér prezentujú podľa jeho slov údajnú neplatnú kolektívnu zmluvu, aj vďaka ktorej sa zamestnancom postupne zvýšili platy za posledné dva roky takmer o 30 percent. „Kolektívna zmluva však platná je a na jej základe zamestnancom posielame zvýšené mzdy. Naopak, pán Hitka sa snaží svojich kolegov pripraviť o časť zvýšenej mzdy tým, že kolektívnu zmluvu napáda na súde,“ tvrdí Žarnovický.

Podnik deklaruje, že chce doplniť klimatizáciu do desiatok starších električiek a kĺbových autobusov. Súčasne vyhlásil tender na 85 nových autobusov, ktoré budú plne klimatizované a nahradia najstaršie neklimatizované vozidlá. Tým sa podľa DPB vodičom výrazne zlepšia pracovné podmienky. „Nové vedenie DPB sa snaží od svojho nástupu zlepšovať podmienky zamestnancom a od júla došlo opäť k výraznému zvýšeniu platov vodičov i dielenských pracovníkov,“ spresnil Žarnovický.

DPB avizuje, že bude robiť všetko preto, aby bratislavská MHD fungovala aj v pondelok ráno. Deklaruje pripravenosť vypraviť aj záložné vozidlá. V pohotovosti má aj ďalších šoférov, ktorí sú pripravení okamžite nastúpiť do práce. Spoločnosť Bratislavská integrovaná doprava, koordinátor Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji (IDS BK), upozorňuje cestujúcich, že na cestovanie v Bratislave (zóny 100 a 101) môžu aj počas štrajku využívať linky všetkých štyroch dopravcov (DPB, RegioJet (S70), Slovak Lines, Železničná spoločnosť Slovensko (S20, S50, S55, S60, S65), ktorí sú zapojení v IDS BK. U všetkých dopravcov totiž platia cestovné lístky IDS BK./aktuality.sk/

X X X

Právo platiť hotovosťou? Rakúšania ho chcú dať do ústavy

V rakúskych reštauráciách na ne narazíte rovnako často ako na rezeň alebo na štrúdľu: hotovostné platby sú v jednej z najviac prosperujúcich európskych ekonomík stále veľmi obľúbené.

Krajina dokonca zvažuje, že právo platiť v hotovosti zakotví v ústave. V čase, keď sa presadzujú virtuálne meny a platenie mobilným telefónom, sa takýto plán môže javiť ako zastaraný. Tento mesiac s ním ale prišla konzervatívna ľudovecká strana ÖVP bývalého kancelára Sebastiana Kurza, ktorá sa v parlamentných voľbách plánovaných na koniec septembra usiluje o znovuzvolenie.

„Mať možnosť platiť v hotovosti je základná podmienka autonómnej existencie,“ vyhlásil tridsaťtriročný Kurz, ktorého cituje agentúra AFP.

Jeho návrh bol prijatý ústretovo. Slobodná strana Rakúska FPÖ, ktorá vládla spolu s ÖVP až do mája, ihneď pripomenula, že to ona bola prvá, kto s podnetom na ústavnú zmenu pre ochranu platieb v hotovosti prišiel.
Sociálni demokrati sa pridali s požiadavkou na zvýšenie počtu bankomatov na vidieku a chcú zrušiť poplatky za výber, s ktorými prichádzajú niektorí prevádzkovatelia.

Ale prívrženci hotovosti nepochádzajú len z vidieckych oblastí. V turistami obľúbenom hlavnom meste Viedni odmietajú prijímať platby kartou mnohé obchody, kaviarne a reštaurácie. „V Rakúsku sa mentalita mení len pomaly,“ vysvetľuje tridsiatnička Victoria zamestnaná v reštaurácii Weinschenk v centre mesta. Tento podnik ponúka hamburgery klientele bažiacej po novinkách, ale zároveň hneď pri vchode uvádza, že prijíma len platby v hotovosti.

V Rakúsku je obvyklé nechávať prepitné a v takom prípade je „hotovosť lepšia ako platobná karta,“ argumentuje Victoria. Tvrdí, že aj sama platí radšej v hotovosti „ktorá nezanecháva stopy“.

Hotovosť znamená slobodu

Podľa profesora finančného práva Wernera Doralta kladú Rakúšania zvláštny dôraz na ochranu súkromia. „Keď vyrazím na nákupy a (prostredníctvom platby kartou) bude možné zistiť presné množstvo alkoholu, ktorý som kúpil, je to zásah do môjho súkromia,“ domnieva sa bývalý profesor Viedenskej univerzity.

Podľa štúdie Európskej centrálnej banky (ECB) sa v roku 2016 v Rakúsku uskutočnilo 67 percent všetkých platieb v hotovosti. Napríklad v Holandsku to bolo 27 percent. Dokonca aj v Nemecku, ktoré sa tiež preslávilo láskou k hotovosti, sa tak uskutočnilo len 55 percent transakcií.

Rakúšania majú skúsenosť s totalitou

Podľa vysokoškolského odborníka na ekonomickú psychológiu Ericha Kirchlera majú Rakúšania a Nemci ˇvďakaˇ svojej skúsenosti s autoritárskymi režimami jasnejšie povedomie o hrozbe, akú predstavuje štát, keď sa všetka moc ocitne v jeho rukách. „Za takýchto okolností sa z efektívnych verejných inštitúcií stáva nebezpečenstvo,“ hovorí vedec.
Túto teóriu potvrdzuje majiteľ kaviarne a reštaurácie v centrálnej štvrti Viedne Philipp Klos. V hotovosti vidí tento jej vášnivý zástanca podmienku „sine qua non“ (bez ktorej to nejde) pre svoju slobodu. Na jedálničku jeho podniku je odsek venovaný jej obhajobe: „Bez hotovosti sa staneme totálne zraniteľnými. Totalitný štát by nad nami mal neobmedzenú moc,“ píše sa tam.

Stále možno meniť šilingy za eurá

Podľa nedávneho prieskumu, ktorý uskutočnila v 13 európskych krajinách a tiež v Austrálii a v Spojených štátoch banka ING, sa Rakúšania ukázali byť najviac odmietaví k myšlienke vzdať sa plateniu v hotovosti. Takúto perspektívu označilo za prijateľnú len desať percent z nich. Vo zvyšných európskych krajinách zaujalo rovnaké stanovisko len 22 percent oslovených.

Ďalším znakom tejto osobitnej oddanosti je fakt, že takmer 18 rokov po zavedení eurových bankoviek a mincí mnohí Rakúšania majú doma ešte stále šilingy, svoju bývalú národnú menu. Rakúsko je jeden z hŕstky štátov eurozóny, ktoré stále umožňujú vymeniť domácu menu za eurá. Až do tohto roku dokonca križoval krajinu cez leto autobus rakúskej centrálnej banky s ponukou výmeny šilingov za eurá. Tento rok sa vyzbieralo asi 19 miliónov šilingov (1,38 milióna eur).

Posvätiť platenie v hotovosti zapracovaním do ústavy, ako si želajú konzervatívci, by ale podľa odborníkov malo len symbolický význam. Rakúsko je členom eurozóny a v nej má v otázkach menovej politiky posledné slovo ECB. /agentury/

X X X

Izrael presviedča, že prestrelka s Hizballáhom sa zrejme skončila

Izraelská armáda oznámila, že nedeľňajšia cezhraničná prestrelka s libanonským šiitským hnutím Hizballáh sa už pravdepodobne skončila. „Taktická udalosť pri Avivime - prestrelka - sa s najväčšou pravdepodobnosťou skončila,“ povedal novinárom hovorca izraelskej armády Jonathan Conricus, ktorého citovala agentúra AFP. Podľa agentúry AP Conricus uviedol, že militanti Hizballáhu vystrelili na izraelskú vojenskú základňu „dve alebo tri“ protitankové strely - spôsobili materiálne škody, zasiahli vojenskú sanitku, nikoho však nezranili ani neusmrtili.

Hlbšie hrozby pretrvávajú

Podľa jeho slov Izrael v reakcii na útok vypálil na zdroj nepriateľskej paľby približne 100 delostreleckých nábojov a nasadil do akcie aj vojenský vrtuľník. Conricus dodal, že hoci sa „taktické udalosti“ zdajú byť ukončené, hlbšie „strategické hrozby“, ktoré predstavuje Hizballáh, pretrvávajú - a Izrael je stále pripravený na ďalší boj.

Armáda židovského štátu predtým informovala, že z Libanonu bolo v nedeľu vypálených niekoľko protitankových striel na izraelskú vojenskú základňu a vojenské vozidlá. Potvrdila „niekoľko zásahov“ a uviedla, že reagovala streľbou na „zdroje paľby a na ciele v južnom Libanone“.

K útoku sa prihlásil Hizballáh

K útoku sa prihlásilo libanonské šiitské hnutie Hizballáh. Vyhlásilo, že zničilo izraelské „vojenské vozidlo“ smerujúce do kasární Avivim a usmrtilo či zranilo jeho posádku.

K incidentu došlo po tom, čo vodca libanonského šiitského hnutia Hizballáh Hasan Nasralláh sľúbil v sobotu odvetu za údajný minulotýždňový izraelský útok bezposádkovými lietadlami. Údajný izraelský dron sa zrútil v južnej časti Bejrútu, ktorý je baštou hnutia Hizballáh, zatiaľ čo ďalší vybuchol a zrútil sa v blízkosti prvého. Izrael sa k nasadeniu dronov v Bejrúte neprihlásil., aktuality.sk

X X X

Brutálny útok o 4:40 ráno. Nemci spáchali zločin hneď v prvej minúte 2. svetovej vojny

Prvé bomby dopadli na vieluňskú nemocnicu, farský kostol, kláštor a synagógu v čase, keď ešte väčšina Európanov ani len netušila, že už vypukla druhá svetová vojna. Krásne historické mestečko sa pomaly prebúdza. Je len pol piatej ráno a slnko ešte na obzore nevidno. Napriek tomu už na hlavnom námestí s takmer štvorcovým pôdorysom možno rozoznať obrysy niekoľkých veľkolepých budov.

Kostol sv. Michala Archanjela zo 14. storočia, ktorého veža sa týči do päťdesiatmetrovej výšky, je skutočnou pýchou mesta. Ukrýva vzácne zbierky obrazov a zlatých artefaktov, ktoré obdivuje celá krajina.

O niečo ďalej stojí krásna židovská synagóga, ale aj starobylý augustiniánsky kláštor, ktorého história siaha do čias najväčšieho poľského kráľa Kažimíra Veľkého. Panovník nechal Vieluň obohnať hradbami, ktoré už celé stáročia odolávajú pokusom o útok.

Pohľad na mesto z vtáčej perspektívy musel byť vskutku impozantný. Žiaľ, poslední, ktorým sa takýto obraz naskytol, boli piloti nemeckých bombardérov Junkers Ju-87B. Prvého septembra 1939, presne pred 80 rokmi, o 4:40 ráno sa z ničoho nič objavili nad mestom a rozpútali inferno, ktoré nemalo v dejinách ľudstva obdobu.

Čo sa stalo vo Vieluni:

Nie je to Varšava

Vieluň dnes nie je mestom, ktoré by návštevníkov ochromilo svojou krásou. Kostol sv. Michala Archanjela by ste tu hľadali márne. Rovnako tak synagógu či 700 rokov staré hradby.

Centrum Vielune, to je v podstate jedno nezvyčajne veľké námestie. Jeho dominantou je snáď len budova supermarketu z 80. rokov, ktorá neúprosne pripomína, že aj Poľsko zažilo éru komunizmu. Už na prvý pohľad je zrejmé, že Vieluň nie je Varšava. Aj hlavné mesto Poľska bolo počas vojny zdevastované. Vstalo však z popola ako bájny fénix. Varšavský Kráľovský hrad, z ktorého zostali len ruiny, postavili v 70. rokoch nanovo a dnes ho obdivujú tisíce turistov.

Vo Vieluni sa po vojne písal úplne iný príbeh, typický socrealistický. Napriek tomu aj tu nájdete viacero odkazov na slávnu minulosť mesta. A ani samotní Vielunčania nezabúdajú.

Pamätáme

„Hneď pár metrov odtiaľto je škola, kedysi to bola nemocnica, ktorú tiež zbombardovali. Môj dedo odtiaľ vynášal ranených,“ hovorí nám päťdesiatnička Malgorzata, ktorej sa pýtame na cestu.

Na mieste, kde kedysi stál slávny kostol, sú dnes stopy po jeho základných múroch. Postavili ich až v 90. rokoch. No a nie práve najkrajšiu budovu supermarketu, ktorá z jednej strany uzatvára námestie, v týchto dňoch zdobí obrovský transparent: „1. september 1939. Vieluň, 4.40. Pamätáme.“

Druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939 útokom Nemecka na poľské mesto Gdansk o 4:45 ráno, učí sa väčšinou v školách. Nie je to však celkom tak. V čase, keď nemecký krížnik Schleswig-Holstein začal Gdansk ostreľovať, Vieluň už bola minimálne päť minút v plameňoch.

Jerichove trúby

Ťažko si predstaviť chaos, ktorý museli 16-tisícové mestečko zachvátiť. Nacisti zaútočili bez vypovedania vojny, a to tým najbrutálnejším spôsobom. Vieluň nebola na nemecké bombardéry pripravená.

V meste sa nenachádzala žiadna vojenská posádka, ba dokonca ani jeden významný priemyselný podnik. Ani najväčší pesimista nemohol predpokladať, že nebránené mesto plné vzácnych historických pamiatok postihne taký krutý osud.
Bombardéry Junkers Ju-87B, známe aj ako Stuka, sa na Vieluň vyrútili so svojím typickým apokalyptickým zavýjaním. Na podvozku mali namontované sirény, ktorých prenikavý zvuk sa stal symbolom týchto smrtiacich strojov. Hovorilo sa im Jerichove trúby.

Prvé bomby zhodili na nemocnicu viditeľne označenú veľkým červeným krížom, farský kostol, kláštor a synagógu. Nemci tak hneď v prvej minúte konfliktu porušili všetky vtedy platné medzinárodné konvencie o vedení vojny. V horiacom meste vypukla panika. Ľudia oblečení ešte v pyžamách vybiehali na ulicu a snažili sa zachrániť si holý život.

Z nemocnice utekali zdravotné sestry a rodiace ženy, ktoré potom svoje potomstvo privádzali priamo do Danteho pekla. Pamätníci, ktorí vojnu prežili, neskôr spomínali, že Stuky nalietavali z tak nízkej vzdialenosti, až bolo možné rozoznať postavy pilotov.

To je podľa vieluňského historika a riaditeľa miestneho múzea Jana Ksiazeka zrejme nezmysel. Nepopierateľným faktom však podľa neho je, že bombardéry leteli skutočne nízko, veľmi dobre videli, že im nikto nekladie odpor, no mesto aj tak ničili s nemeckou precíznosťou. „Boli to v podstate teroristické útoky,“ vysvetľuje Ksiazek. Na mesto v priebehu chvíle dopadlo 29 poltonových a viac než sto 50-kilogramových bômb. Historici uvádzajú, že v ruinách zostalo 75 percent Vielune.

Niekoľko bômb zasiahlo aj Kostol sv. Michala Archanjela, ktorý sa však napriek tomu úplne nezrútil. Dielo skazy dokonali Nemci o rok neskôr, keď zvyšky chrámu zrovnali so zemou. Pri náletoch zahynuli stovky ľudí.

Prvý vojnový zločin

Väčšinou išlo o Židov, keďže najmä tí obývali centrum. Tých, ktorí prežili bombardovanie, neskôr zavreli v gete a nakoniec splynovali v Chelmne.

Poľskí historici hovoria až o 1200 obetiach bombardovania, ale toto číslo podľa Ksiazeka nemusí byť presné. „Či už to bolo 1200 alebo polovica z tohto čísla, nič to nemení na fakte, že išlo o prvý vojnový zločin spáchaný na civilnom obyvateľstve v takomto rozsahu,“ udáva.

Otázne zostáva, prečo sa nacisti rozhodli hneď v prvý deň vojny tak tvrdo udrieť práve na bezbrannú Vieluň. Jedným z vysvetlení môže byť doktrína nemeckej bleskovej vojny. Hitler nechcel protivníka len vojensky poraziť, potreboval ho dostať na kolená, podlomiť jeho morálku a vyvolať v radoch civilného obyvateľstva strach a paniku. Presne to zbombardovaním Vielune Nemci dosiahli.

Tisícky ľudí, ktorí utekali z mesta, blokovali cesty a mosty a dezorganizovali tak poľskú obranu. O hrôzach, ktoré videli na vlastné oči, navyše ďalej rozprávali obyvateľom iných miest, čo spôsobilo, že sa vlna strachu prehnala Poľskom skôr než nemecké tanky.

Testovali bombardéry

Nemci pri údere na Vieluň sledovali aj iné ciele. Znie to síce desivo a až neuveriteľne, podľa Ksiazeka však pri náletoch jednoducho testovali svoje nové bombardéry Junkers Ju-87B. „Bezprostredne pred vojnou v týchto lietadlách zdokonalili motory a potrebovali ich vyskúšať v praxi. Takže Vieluň, ktorá sa nijako nebránila, bola vhodným mestom, na ktorom mohli otestovať bomby, nálety a efektivitu bombardovania,“ dodáva historik.

Podobný osud ako Vieluň postihol počas vojny aj mnohé iné európske mestá. Varšava, Rotterdam, Coventry, Dráždaňy, Hamburg… Príbeh Vielune je jedinečný v tom, že sa odohral v čase, keď ešte celý svet veril, že bude mier.
Na zbombardovanie Vielune Poliaci nespomínajú s takou hrdosťou, ako napríklad na bitku pri Westerplatte, kde sa 182 poľských vojakov týždeň bránilo ohromnej nemeckej presile.

Napriek tomu je dobré si túto udalosť pripomínať. Je totiž jasným dôkazom zločinnosti, s akou nacistické Nemecko bojovalo už od prvých minút vypuknutia druhej svetovej vojny, aktuality.sk