iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Čaputová žiada koniec štátnej tajomníčky Jankovskej

Prezidentka Zuzana Čaputová vyzvala štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti Moniku Jankovskú (nom. Smeru-SD), aby rezignovala. Prezidentka Zuzana Čaputová sa dnes rozhodla vystúpiť k aktuálnym prejavom o politickej situácii, potom čo sa na verejnosť dostali mnohé informácie o previazaní podozrivých ľudí na vysoko postavených štátnych úradníkov. Hlava štátu upozornila, že informácie, ktoré sa dostávajú na verejnosť, sa týkajú dôvery v samotný štát.

„Obraz doby, ktorú sme žili, a ktorú stále žijeme, nás v posledných dňoch stále viac šokuje... Hovorí o tom, že spravodlivosť na Slovensku bola tovarom a že istí ľudia si ju dokázali pre seba kúpiť. Že niektorí ľudia z inštitúcií, ktoré nás majú chrániť (z polície, prokuratúry, súdov), chránili ich. Časť ľudí s nimi kolaborovala, slúžila zločinu, a časť ľudí tento stav tolerovala. Obe sú neprípustné,” pripomenula.

Jedným z týchto ľudí by mala byť aj štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská (nom. Smeru-SD). Jankovská si si údajne vymenila s Marianom Kočnerom stovky správ pomocou aplikácie Threema. Reakciu Petra Pellegriniho a aj ďalších politikov a protestujúcich občanov si môžete vypočuť v našom podcaste Aktuality Nahlas:

Zotrvanie Jankovskej je neobhájiteľné

Prezidentka preto vyzvala na vyvodenie osobnej, politickej, disciplinárnej a trestnej zodpovednosti. A to nielen v prípade „dvojky" rezortu spravodlivosti. „Pokiaľ majú orgány činné v trestnom konaní dôvod zaujímať sa o komunikáciu štátnej tajomníčky s podozrivým z objednávky vraždy a obžalovaným z iných trestných činov, je neobhájiteľné naďalej zotrvávať v jednej z najvyšších pozícií na ministerstve spravodlivosti,“ povedala Čaputová.

Ešte vo štvrtok 22. augusta podvečer policajti zadržali Jankovskej mobilný telefón v súvislosti s možnou komunikáciou. Jankovská následne odcestovala na plánovanú dovolenku. Okrem Jankovskej vzali policajti mobily aj viacerým sudcom či prokurátorom. Prezidentka Zuzana Čaputová vyzvala štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti Moniku Jankovskú, aby rezignovala.

Cynický pokus ovládnuť štát

Aj preto prezidentka vyhlásila, že niekto sa cynicky pokúsil vytvoriť štát v štáte a ovládnuť ho pre seba a svojich ľudí.
„Chcem poprosiť všetkých ľudí na Slovensku, všetkých ktorí na tom pracujú - vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov, novinárov, aj nás politikov a predstaviteľov štátu - aby nás spájal záujem pravdu povedať, pravdu poznať, lebo len pravda znamená spravodlivosť," dodala. Zároveň nepriamo varovala pred zľahčovaním či spochybňovaním správ, ktoré média zverejňujú na základe komunikácie Mariána Kočnera.

„Buďme pozorní, keď počujeme hlasy, ktoré zverejnené správy bagatelizujú s tým, že ich autori sedia vo väzení a nemajú už žiadny spoločenský ani politický vplyv. Správy totiž nevypovedajú o ich súčasnom vplyve, ale hlavne o rokoch predtým, keď svoju moc budovali a upevňovali," poznamenala Čaputová.

Zároveň pripomenula, že na počiatku udalostí, ktoré spoločenskú a politickú situáciu zmenili, bola zákerná vražda novinára, ktorý na praktiky vtedajších mocných poukazoval./aktuality.sk/

X XX

Madej k zadržaniu mobilu Jankovskej: Počkáme si na ďalšie konanie polície

Predseda ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR Róbert Madej (Smer) sleduje prípad zadržaných mobilných telefónov sudcov a štátnej tajomníčky rezortu spravodlivosti so záujmom. Podľa jeho slov ale vie verejnosť o prípade stále veľmi málo faktov. Uviedol to na otázky novinárov, pričom nechcel posielať komukoľvek odkazy cez médiá. Madej rešpektuje postup polície, ako právnik však nechcel situáciu bližšie komentovať.

„Pozerám sa na to s veľkým záujmom a som zvedavý, ako sa to celé bude vyvíjať. Ja som právnik, tak možno odo mňa nedostanete unáhlené závery ako od niekoho iného. Nevieme dostatok informácií a nevieme ani, v akom štádiu je celý proces. Vieme iba o jednom úkone, takže počkáme si na ďalšie konanie," povedal Madej. Štátnej tajomníčke Monike Jankovskej ešte vo štvrtok 22. augusta podvečer zadržali policajti mobilný telefón v súvislosti s možnou komunikáciou s Marianom Kočnerom pomocou aplikácie Threema.

Na otázku, čo by urobil na mieste Moniky Jankovskej, odpovedal tak, že nebude nikomu nič odkazovať cez médiá. „Môžem len zopakovať, že nebudem posielať odkazy. Čas ukáže a verím, že sa skoro dozvieme nové informácie. Vnímam, že pani Jankovská podala trestné oznámenie, ale je to stále málo informácií, ktoré máme a z môjho pohľadu nie sú overené," dodal. Madeja sa novinári pýtali aj na to, či si pamätá obdobný zásah polície voči štátnemu tajomníkovi. „Je to nová situácia, aj voči sudcom a justícii. Vítam konanie polície, pokiaľ vie, čo robí a koná v rámci zákona, budem to plne rešpektovať,“ uzavrel.

Reakcia ministerstva spravodlivosti

Vyvodenie politickej alebo osobnej zodpovednosti a zotrvanie v pozícii je v súčasnosti na rozhodnutí štátnej tajomníčky ministerstva Jankovskej, respektíve jej nominujúcej strany, uviedlo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR.
Rezort vo svojom stanovisku tiež uviedol, že si ctí prezumpciu neviny a plne dôveruje orgánom činným v trestnom konaní.

„Preto v tomto štádiu nebude reagovať na nepotvrdené informácie a odmieta pokusy o svoju škandalizáciu a diskreditáciu ako inštitúcie zo strany niektorých politických predstaviteľov,“ doplnila hovorkyňa rezortu Zuzana Drobová.
Ministerstvo spravodlivosti bude podľa Drobovej naďalej pokračovať v realizácii opatrení za účelom zvýšenia dôvery v spravodlivosť.

Most-Híd: Ak sa potvrdia väzby Jankovskej na Kočnera, Gál ju navrhne odvolať

Ak orgány činné v trestnom konaní dokážu, že štátna tajomníčka komunikovala s obvineným Kočnerom, nemôže zotrvať vo svojej funkcii. Pokiaľ sa preukáže jej blízkosť k obvinenému, minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) podá návrh na jej okamžité odvolanie z funkcie. Uviedol to Most-Híd vo svojom stanovisku, ktorým reagoval na vyjadrenia prezidentky SR Zuzany Čaputovej.

Zdôrazňuje, že rovnako ako prezidentka, aj predstavitelia strany Most-Híd dôverujú vyšetrovateľom a prokurátorom, že v odhalení trestnej činnosti budú postupovať v rovnakom tempe. Most-Híd tvrdí, že vďaka jeho vstupu do súčasnej koalície boli prijaté zákony, ktoré umožnili odkryť oligarchické siete. „Po nástupe Milana Lučanského do funkcie šéfa Policajného zboru sa do väzby dostal aj Marian K. a vyšetrovanie sa pohlo,“ doplnil Most-Híd.

Bugár: Bolo by lepšie, keby Jankovská sama odstúpila

Odchod Moniky Jankovskej z pozície štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti (MS) SR je jej rozhodnutím. Povedal to predseda koaličného Mosta-Híd Béla Bugár pred pondelkovou republikovou radou strany.

„Ona sama, keď sa rozhodne, odíde,“ skonštatoval Bugár. V tejto súvislosti podľa jeho slov strana súhlasí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, verí polícii a orgánom činným v trestnom konaní. „Ak sa dokáže, že si písala napríklad s Kočnerom, náš minister ju navrhne odvolať na vláde. Bolo by lepšie, keby sama odstúpila,“ uzavrel Bugár.

Podpredseda Národnej rady (NR) SR Andrej Hrnčiar (Most-Híd) skonštatoval, že Jankovská najlepšie vie, s kým a čo si písala. „V prvom rade by ona sama mala zvážiť svoje zotrvanie v tejto funkcii,“ dodal. Jej odvolanie podľa Hrnčiara nie je záležitosťou vlády, ale strany Smer-SD, ktorá ju do funkcie štátnej tajomníčky nominovala.

Kočnera považuje Hrnčiar za „toxickú“ osobu. „Keď si s ním písali politici alebo vysokí štátni funkcionári, nie je to dobrý signál. Každý, kto si s ním písal, by mal vedieť, o čom si s ním písal,“ skonštatoval s tým, že zatiaľ nie je známa celá komunikácia a treba nechať vyšetrovateľov ko¬nať.

PS/Spolu: Nestačí vymeniť figúrky vo vláde

"Súhlasíme s pani prezidentkou v tom, že Slovensko sa nachádza na križovatke. V nasledujúcich mesiacoch sa rozhodne, či Kočnerova generácia s prepojeniami naprieč politickými špičkami, oligarchami, políciou, prokuratúrou a justíciou ostane pri moci, alebo príde k zmene. Samozrejme, Monika Jankovská bola súčasťou tejto generácie a jej odchod by mal byť okamžitý.

To však stačiť nebude. Sme presvedčení, že nestačí vymeniť figúrky vo vláde. Slovensko zbavíme oligarchov a mafie iba programom hlbokých zmien systému fungovania štátu. Musíme zaistiť, aby si nemohli opäť kúpiť moc a vplyv.
Sme pripravení urobiť s Kočnerovou generáciou poriadok. Uvedomujeme si však, že ak chceme priniesť skutočnú zmenu, musíme naďalej tvrdo pracovať na programe a na našej ponuke dôveryhodných a čestných ľudí. Iba tak si získame dôveru ľudí v to, že krajinu dokážeme spravovať lepšie."

SaS podporila stanovisko prezidentky

Stojíme za vyjadrením pani prezidentky. Len a len občania si vo voľbách vyberú, či bude pokračovať zničujúce vládnutie Smeru a jeho podrž tašiek prerastené korupčnými a mafiánskymi praktikami alebo túto krajinu vyvedú z krízy odborne zdatní, odvážni a skúsení politici. SaS je pripravená byť súčasťou takejto pozitívnej zmeny na Slovensku.

Jankovská je na plánovanej dovolenku a zatiaľ nereagovala, či odíde zo svojho postu. Okrem Jankovskej vzali policajti
mobilné telefóny aj viacerým sudcom či prokurátorom. Prezidentka Čaputová sa v dnešnom vyhlásení vyslovila za odstúpenie Jankovskej z postu štátnej tajomníčky rezortu spravodlivosti. Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) v reakcii na výzvy na jej odvolanie povedal, že bude konať, ak sa podozrenia potvrdia. Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) okamžite po potvrdení väzieb na Mariana Kočnera podá návrh na odvolanie Jankovskej. V prípade, ak by strana Smer-SD, ktorá ju do funkcie nominovala, trvala na jej zotrvaní v pozícii, zváži Gál demisiu./aktuality.sk/

X X X

Na protest za odvolanie Jankovskej prišlo niekoľko desiatok ľudí

Na protest za odvolanie štátnej tajomníčky rezortu spravodlivosti Moniky Jankovskej (Smer-SD) prišlo v pondelok doobeda pred budovu ministerstva v Bratislave asi 50 ľudí, medzi nimi aj poslanci parlamentu a bratislavského mestského zastupiteľstva. Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič avizoval, že bude trvať do večerných hodín.

Plagát na proteste za odvolenie štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej.Autor: Martin Martiš, Pravda
Pán premiér má každé ráno na stole zvodky zo Slovenskej informačnej služby (SIS). Má na telefóne riaditeľa SIS. Má omnoho lepšie informácie, aké mám k dispozícii ja, uviedol Matovič. Podľa neho na základe toho mali Peter Pellegrini (Smer-SD) a minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) informácie o tom, že si mala Jankovská písať s Marianom Kočnerom.

Matovič vyzval premiéra Petra Pellegriniho (Smer) a ministra spravodlivosti Gábora Gála (Most-Híd), aby v prípade Moniky Jankovskej urýchlene konali. „Ak je Peter Pellegrini chlap, okamžite pani Jankovskú odvolá. Nemôže byť vo funkcii štátneho tajomníka niekto, kto vedome spolupracoval s mafiou," povedal ešte v nedeľu Matovič.
Matovič reagoval aj na fakt, že prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry vyzvali predstaviteľov štátnych a justičných orgánov, ktorí s Marianom K. komunikovali, aby sa prihlásili. Rešpektujem názor mnohých ľudí, že títo prokurátori sú čestní a naozaj im idú po krku, povedal.

Štátna tajomníčka na sociálnej sieti uviedla, že s obvineným Kočnerom nekomunikovala ani sa s ním nestretla. „Naopak Igor Matovič nepoprel, že s obvineným Marianom K. komunikoval a existujú smsky, ktoré to dokazujú. Tento pán používa klebety ako fakt. Ja ako právnička zásadne rozlišujem medzi faktami a ohováraním. Podávam trestné oznámenie na Igora Matoviča za ohováranie a podnikám ďalšie právne kroky o údajnej komunikácii s Marianom K. a z toho vyplývajúcich úkonov vykonaných orgánmi činnými v trestnom konaní," uviedla ďalej Jankovská na sociálnej sieti.

Štátnej tajomníčke Monike Jankovskej ešte vo štvrtok 22. augusta podvečer zadržali policajti mobilný telefón v súvislosti s možnou komunikáciou s Marianom Kočnerom pomocou aplikácie Threema. Jankovská následne odcestovala na plánovanú dovolenku a zatiaľ nereagovala na otázky, či odíde zo svojho postu. Okrem Jankovskej vzali policajti mobilné telefóny aj viacerým sudcom či prokurátorom. Ide o prokurátora Bystríka Paloviča, sudkyne Zuzanu Maruniakovú, Miriam Repákovú, ako aj krajskú sudkyňu Andreu Haitovú, ktorá je Jankovskej sestra./agentury/

X X X

Sýrska ofenzíva podľa Kremľa neporušuje dohody s Tureckom

Ruskom podporovaná ofenzíva sýrskej vlády v provincii Idlib nie je porušením žiadnej dohody s Tureckom, vyhlásil v pondelok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorého citovala tlačová agentúra RIA Novosti.Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan minulý piatok povedal svojmu ruskému náprotivkovi Vladimirovi Putinovi, že útoky Ruskom podporovanej sýrskej armády na severozápade Sýrie spôsobujú humanitárnu krízu a ohrozujú štátnu zvrchovanosť Turecka, uviedol Erdoganov úrad.

Sýrski vojaci obkľúčili povstalcov a tureckú vojenskú pozíciu na severozápade Sýrie v rámci ofenzívy zameranej na opätovné získanie územia a miest, o ktoré prišli v počiatočných fázach vojny.„Prezident Putin opakovane povedal, že rozumie obavám našich tureckých kolegov, ale prezident je zároveň znepokojený aktivitou teroristov z Idlibu, s ktorou sa musí skoncovať,“ povedal podľa agentúry Reuters novinárom na tlačovej konferencii kremeľský hovorca Dmitrij Peskov.

Ozbrojené drony a helikoptéry už monitorujú daný región, uviedol Erdogan deň pred tým, ako sa v Moskve stretne s Putinom, hlavným vojenským podporovateľom sýrskej vlády. Obaja lídri telefonicky hovorili minulý týždeň po útoku na turecký vojenský konvoj na severozápade Sýrie, dopĺňa tlačová agentúra DPA.

Ankara a Moskva dosiahli vlni v septembri dohodu o zriadení demilitarizovanej nárazníkovej zóny v Idlibe a okolí, ale prímerie je narúšané ofenzívou sýrskej armády. Erdogan hodlá s Putinom hovoriť o „porušovaní režimu v Idlibe“, informovala stanica CNN Türk.

Erdogan ďalej varoval, že jeho krajina je vyslať do severnej Sýrie vojakov. „Očakávame, že naše pozemné sily veľmi skoro vstúpia do danej oblasti. Dúfam, že nikto už nebude dlhšie skúšať odhodlanie Turecka vyčistiť od teroristov svoje pohraničie so Sýriou,“ vyhlásil Erdogan, ktorého citovala tlačová agentúra Anadolu.

Ankara sa hodlá získať kontrolu nad územím zasahujúcim približne 40 kilometrov do vnútra severnej Sýrie a odstrániť odtiaľ Spojenými štátmi podporované kurdské sily.Sýrske vládne sily s pomocou ruskej armády od konca apríla bombardujú provinciu Idlib – poslednú baštu povstalcov bojujúcich proti režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Hoci sú Rusko a Turecko obchodnými a ekonomickými partnermi, v tomto konflikte podporujú opačné strany. Ankara sa usiluje spolu so Spojenými štátmi o vytvorenie „bezpečnostných zón“ na severe Sýrie./agentura/

X X X

Čína chce rokovať, nie hrotiť obchodný spor. Trump to víta

Čína je ochotná riešiť obchodný konflikt so Spojenými štátmi prostredníctvom pokojných rozhovorov a rozhodne sa stavia proti ďalšej eskalácii sporu.Povedal to v pondelok čínsky vicepremiér Liou Che. Americký prezident Donald Trump následne ochotu Číny na rokovania uvítal a dodal, že rozhovory začnú v blízkej dobe.

Peking podľa Trumpa telefonicky kontaktoval Washington a uviedol, že sa chce vrátiť za rokovací stôl. „Začneme rokovať veľmi vážne,“ povedal Trump. Čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga označil za veľkého vodcu a uvítal jeho želanie dosiahnuť obchodnú dohodu.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí v pondelok však upozornilo, že je pripravené podniknúť ďalšie kroky na ochranu čínskych záujmov v prípade zavedenia nových amerických ciel na čínsky tovar.

V piatok Trump oznámil dodatočné clo na čínsky tovar, ktorého ročný dovoz do USA dosahuje zhruba 550 miliárd dolárov. Reagoval tak na odvetné čínska clá na dovoz z USA v ročnej hodnote 75 miliárd dolárov. Trump navyše na svojom twitterovom účte napísal, že americké podniky by mali hľadať alternatívy za podnikanie v Číne, vrátane presunu výroby z Číny do USA.

Čínsky vicepremiér v pondelok uviedol, že americké firmy sú v Číne vítané a že sa s nimi bude dobre zaobchádzať. „Vítame firmy z celého sveta, vrátane Spojených štátov, aby investovali a podnikali v Číne,“ vyhlásil. Dodal, že Čína bude naďalej vytvárať dobré investičné prostredie a chrániť práva v oblasti duševného vlastníctva.

Americký minister financií Steven Mnuchin uviedol, že Trump by mohol firmám odchod z Číny nariadiť. Mohol by tak podľa ministra urobiť v prípade, že by vyhlásil stav núdze.

Obchodné vojna medzi USA a Čínou má negatívny dopad na svetovú ekonomiku a na finančných trhoch vyvoláva obavy z globálnej hospodárskej recesie. Investori preto začali predávať akcie a presúvajú peniaze do bezpečnejších aktív, ako sú štátne dlhopisy a zlato./agentury/

X X X

Horúca politická jeseň: Fico prvýkrát bez istoty, v problémoch sú aj ďalší

Posledná schôdza na Úrade vlády pod vedením Roberta Fica

Už len približne 6 mesiacov delí Slovensko od ďalších parlamentných volieb. Aj prieskumy verejnej mienky pritom jasne hovoria, že formovanie novej vlády bude mimoriadne náročné. Je tak zrejmé, že rozhodne každý detail, každá chyba tej či onej politickej strany. Nasledujúce jesenné týždne tak budú nielen pre politikov mimoriadne horúce.

1. Smer-SD bez (ne)istého volebného lídra

Prvýkrát v histórii strany Smer-SD je možné, že ju do volieb nepovedie predseda Robert Fico, ale úradujúci premiér Peter Pellegrini. Práve to má byť totiž jedna z požiadaviek predsedu vlády, ktorý sa v súčasnosti pozerá aj po iných kariérnych možnostiach.

Takúto možnosť nakoniec pripustil už aj samotný Fico. „Myslíte si, že sa budem za každú cenu tlačiť na čelo kandidátky? Nie som úplne na hlavu padnutý. Ak chceme vyhrať voľby, musíme urobiť nejaké rozhodnutia,“ reagoval na novinársku otázku.

Podľa kuloárnych informácií však Pellegrini odmietol ponuku byť len volebným lídrom Smeru-SD a má aj viacero personálnych požiadaviek. Ak by sa s Ficom nedohodol, môže Smer-SD počítať s ďalším prepadom preferencií.
Premiér je totiž na rozdiel od lídra strany jedným z najpopulárnejších politikov. Svoje preferencie by si pritom mohol odniesť nielen na politický dôchodok, ale skôr do vznikajúcej strany Tomáša Druckera.

A hoci Smer-SD plánuje svoj mobilizačný snem pred voľbami až na začiatok decembra, je isté, že táto otázka bude vyriešená už dávno predtým.

2. Kiskov snem Za ľudí aj za seba

Prvý a hneď volebný snem čaká v septembri aj na bývalého prezidenta Andreja Kisku, ktorý by sa mal postaviť na čelo strany Za ľudí. A delegáti od neho budú chcieť počuť odpovede na dve zásadné otázky: či ísť do volieb samostatne, alebo v koalícii s PS/SPOLU a ako chce zvýšiť preferencie, ktoré sa aj po masívnej kampani a príchode Veroniky Remišovej pohybujú len okolo piatich percent.

Ak sa Kiska rozhodne pre koalíciu, bude musieť vybojovať pre svojich straníkov aj ďalší boj – boj o dobré miesta na kandidátke a zároveň také podmienky, ktoré by zodpovedali aktuálnym preferenciám.

Sám pre seba si zároveň bude musieť zodpovedať otázku, či ako bývalý prezident môže byť číslo dva alebo tri na kandidátke, ktorú by v súčasnosti mal viesť predseda Progresívneho Slovenska Michal Truban. Truban, ktorý musel čeliť svojej prvej vážnej kauze a to, ako sa k tomu postavil, zrejme nepresvedčilo úplne ani samotného Kisku.

3. Až príliš Progresívne Slovensko?

Hoci niektorí členovia a priaznivci Progresívneho Slovenska pristúpili ku kauze svojho predsedu Michala Trubana štýlom „kto nefajčil marihuanu a neskúsil účinky LSD, nech sa prihlási“, neznamená to, že Truban má pozíciu volebného lídra.
Už na nedávnej tlačovej konferencii bolo zrejmé, že predsedovi SPOLU Miroslavovi Beblavému je nepríjemné odpovedať na otázky k tejto téme a pozícia Trubana by mohla ešte zoslabnúť, keby do koalície pribrali spomínaných Za ľudí s Andrejom Kiskom. Nič na tom zatiaľ nemení ani fakt, že preferencie PS tesne po prevalení tohto prípadu neklesli, ale jemne stúpli.

A hoci progresívci už do volieb snem neplánujú, inak je to nielen v prípade kiskovcov, ale aj koaličnej SPOLU. Strana Miroslava Beblavého by mala definitívne o svojom postupe do volieb rozhodnúť 14. septembra. Otázne je, či dovtedy budú mať jansú odpoveď od Za ľudí a nebudú musieť svoje predstavy upravovať aj po tomto dátume.

4. Existenčný snem Mosta-Híd pre Bugára

V polovici septembra sa uskutoční aj snem Mosta-Híd, ktorý zrejme zanechá výraznú stopu na ďalšej politickej kariére predsedu Bélu Bugára. Aj on totiž bude musieť obhajovať rozhodnutie, ako pôjde jeho strana do volieb.
Dnes sa zdá, že má len dve možnosti – koalíciu s SMK, ktorá ho však odmieta ako lídra kandidátky, alebo samostatný postup, čo pri aktuálnych preferenciách pod 5 percent znamená podpísať politický rozsudok smrti nielen sebe, ale aj celej strane.

5. Hlinov boj o tvár KDH

Mimoparlamentné KDH bude mať síce snem až po voľbách, no už v septembri čaká kresťanských demokratov Rada KDH. Tu bude musieť predseda Alojz Hlina čeliť zrejme tvrdej oponentúre pre podpísanie dohody o spolupráci s koalíciou PS/SPOLU. Niektoré regionálne štruktúry dávajú hlasno najavo svoju nespokojnosť a spochybňujú tak cestu, ktorou sa vydalo nové vedenie hnutia.

Hlina navyše avizuje, že do dresu KDH chce dostať viaceré nové tváre. Kto si ešte pamätá ostré lakte starej gardy, keď na kandidátku prišli kresťanskí aktivisti, vie si predstaviť, čo Hlinu čaká teraz, keď sa bude snažiť doviesť ľudí aj zo vzdialenejšieho prostredia, než sú kresťanské mimovládky.

6. Druckerova (naozaj?) Dobrá voľba

Za ľudí nebude jedinou stranou, ktorá vznikne len niekoľko mesiacov pred parlamentnými voľbami. S podobnými ambíciami a ešte kratším časom sa do politického subjektu Dobrá voľba vrhol aj exminister Tomáš Drucker.
Ten musí v súčasnosti odpovedať predovšetkým na dve zásadné otázky, pričom obe sa viažu so Smerom-SD: bude mať v strane aj súčasného premiéra a podpredsedu Smeru-SD Petra Pellegriniho? A druhá, nevzniká Dobrá voľba len preto, aby mal Smer-SD partnera, s ktorým bude schopný vládnuť ďalšie štyri roky?

Zatiaľ čo odpoveď na prvú otázku nemá Drucker úplne v rukách, na tú druhú zase doteraz nechce jednoznačne odpovedať a necháva si otvorené zadné vrátka. Napriek tomu ale platí, že je zo strany niektorých opozičných zoskupení neprezieravé vylučovať Druckera z rozhovorov o vzniku vládnej koalície. Zvlášť, keď sa dnes javí, že jazýčkom na váhach môže byť Sme rodina s Borisom Kollárom.

7. Sulíkov nečakaný a neželaný snem SaS

Jedinou stranou, ak nepočítame vznikajúce subjekty Za ľudí a Dobrá voľba, ktorá bude pred voľbami rozhodovať o svojom predsedovi je SaS. Pre tento krok sa rozhodol líder strany Richard Sulík po tom, čo neutíchali diskusie o jeho možnom nahradení Ľubomírom Galkom. A hoci Galko vyhlásil, že na tomto mimoriadnom sneme sa nebude uchádzať o post straníckej jednotky, pre Sulíka je to dobrá správa iba zdanlivo.

Viacerí poprední členovia strany totiž otvorene hovoria o tom, že rozhodnutie Sulíka sa im nepáči. Asi najďalej zašla predsedníčka poslaneckého klubu SaS Natália Blahová, ktorá oznámila, že na mimoriadny snem nepríde. Zdá sa teda, že Sulík si síce poistí predsednícku stoličku, ale jeho vnútrostranícka opozícia naberie zároveň na sile.

8. Čo urobí Harabin s Mečiarom?

Zatiaľ čo kandidatúra Za ľudí a Dobrej voľby v parlamentných voľbách je považovaná za hotovú vec, to sa nedá povedať o plánoch dvoch politických výslužilcov – expremiéra Vladimíra Mečiara a Štefana Harabina, ktorý ako minister spravodlivosti a predseda Najvyššieho súdu zanechal v slovenskej justícii výraznú stopu. Netreba asi zdôrazňovať, že jeho stopa bola až taká výrazná, že jej následky cítiť doteraz.

A práve títo dvaja ľudia, každý po svojej linke, hovoria o založení, resp. vstupe do existujúcej strany. To je správa, ktorá pritom paradoxne spája koalíciu s opozíciou. A dokonca aj s extrémistami z ĽS Naše Slovensko. Každá strana má totiž svoje dôvody, pre ktoré by takúto stranu nechcela vidieť v parlamente. Čo však ale na druhej strane neznamená, že by strany ako Smer-SD, SNS či spomínaní kotlebovci nakoniec po tejto dvojici nesiahli ako po koaličnom partnerovi. /aktuality/

X X X

V spore Londýna s EÚ nedošlo k posunu, Johnson nepredložil nové návrhy

Americký prezident Donald Trump (vľavo) a britský premiér Boris Johnson na summite G7.Autor: Reuters
V snahe urovnať spor okolo brexitu nedošlo k pokroku. Nový britský premiér Boris Johnson prišiel v nedeľu na stretnutie s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom bez nových návrhov, informovali zdroje z EÚ. Približne 30-minútový rozhovor popri summite skupiny G7 vo francúzskom Biarritzi podľa nich prebehol v "pozitívnej atmosfére", no bez konkrétnych noviniek, informovala v noci na pondelok agentúra DPA.

Britský premiér chce znova otvoriť dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ, aby z nej vyradil tzv. írsku poistku. Predstavitelia EÚ to dôrazne odmietajú a poukazujú na to, že toto ustanovenie má zabrániť obnoveniu hraničných kontrol medzi britským Severným Írskom a Írskou republikou, členom EÚ.

Na základe tzv. írskej poistky by pre Severné Írsko po brexite dočasne platili odlišné podmienky obchodovania s EÚ v porovnaní so zvyškom Spojeného kráľovstva. Tento „záložný plán“ pre Írsko však nie je časovo ohraničený a britskí stúpenci odchodu z EÚ ho vnímajú ako pascu, ktorá ich krajinu navždy zviaže obchodnými pravidlami Únie, ak nebudú rokovania o budúcich vzťahoch medzi EÚ a Britániou úspešné.

Zdroje z EÚ v nedeľu uviedli, že predstavitelia Únie sú pripravení hovoriť s Johnsonom o alternatívach k írskej poistke. Návrhy však musia prísť z britskej strany.

Johnson opakovane zdôraznil presvedčenie, že riadené vystúpenie z EÚ s dohodou je v súčasnom termíne 31. októbra realizovateľné. Ak sa však nenájde nové riešenie, vyvedie svoju krajinu z Únie aj bez dohody. Takýto vývoj by mal značné následky predovšetkým pre hospodárstvo, pretože by museli byť znova zavedené clá a hraničné kontroly.

Britský líder v nedeľu počas summitu G7 vyhlásil, že odchod Spojeného kráľovstva z EÚ na základe dohody je síce možný, avšak stále neistý. A to aj napriek tomu, že Brusel začína podľa Johnsonových slov chápať, prečo sa súčasná podoba zmluvy o brexite Londýnu nepozdáva.

Johnson tiež zopakoval hrozby, že v prípade brexitu bez dohody nebude jeho krajina povinná zaplatiť Európskej únii zostávajúcich 39 miliárd libier (43,12 miliardy eur), na ktorých sa dohodla jeho predchodkyňa Theresa Mayová. Podľa televízie Sky News by platba mohla predstavovať len deväť miliárd libier.

Zdroje z EÚ citované agentúrou DPA však po stretnutí Johnsona s Tuskom povedali, že o tejto téme britská strana nehovorila. Okrem toho podľa nich Johnsonom zmienených 39 miliárd libier nie je sumou, z ktorej vychádza Únia – záverečné vyúčtovanie by totiž mohlo byť nižšie. Jeho výška bude oznámená, keď bude definitívne jasné, kedy Británia Úniu opustí.

Summit G7 vo francúzskom letovisku Biarritz sa končí tento pondelok. Očakáva sa, že Johnson v závere vystúpi ešte na tlačovej konferencii./agentury/

X X X

Ombudsmanka nenavrhne žiadnych kandidátov na ústavných sudcov

Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová nenavrhne žiadne mená kandidátov na ústavných sudcov a sudkyne. „Ombudsmanka plánovala využiť svoje oprávnenie navrhovať mená kandidátov na ústavných sudcov aj v piatej voľbe. Tentoraz však kandidáti a kandidátky odmietli jej oslovenie,“ informovala hovorkyňa Kancelárie verejného ochrancu práv Michaela Pavelková. Návrhy na kandidátov sa môžu doručovať do pondelka do 12.00 h.

Patakyová nezáujem kandidátov pripisuje politickej nezhode, ktorá podľa nej stojí za demotiváciou oslovených kandidátov a ich následným odmietnutím opäť kandidovať.

„Nezodpovedný prístup zo strany niektorých poslancov a poslankýň pri voľbe ústavných sudcov výrazne negatívne ovplyvnil záujem oslovených kandidátov znova sa zapojiť do opakovanej voľby. Považujem to za prejav neúcty k našej najvyššej súdnej inštancii, ako aj občanom Slovenska, ktorých dôvera v spravodlivosť môže byť neschopnosťou obsadiť Ústavný súd a sfunkčniť ho mimoriadne znížená," uviedla Patakyová.

Poslanci parlamentu majú kandidátov na ústavných sudcov voliť na nasledujúcej schôdzi, ktorá sa začne 10. septembra. Pôjde už o piatu voľbu. V koalícii stále nie je zhoda na spôsobe hlasovania. Smer-SD trvá na tajnej voľbe, SNS a Most-Híd chcú presadzovať verejnú voľbu.

Na Ústavnom súde (ÚS) SR sa vo februári uvoľnilo deväť sudcovských miest. Parlament mal zvoliť dvojnásobný počet, teda 18 kandidátov, z ktorých mala hlava štátu vymenovať deviatich sudcov.

Zákonodarcom sa v doterajších voľbách nepodarilo zvoliť plný počet chýbajúcich kandidátov. Parlament doteraz zvolil spolu 14 kandidátov.

Niekoľko sudcov už predchádzajúci prezident Andrej Kiska vymenoval, na Ústavnom súde SR je tak v súčasnosti sedem z 13 sudcov. Prezidentka Zuzana Čaputová povedala, že ústavných sudcov vymenuje, až keď dostane plný počet kandidátov.

O post ústavného sudcu sa uchádza 16 kandidátov

O post sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR sa uchádza 16 kandidátov. Potvrdil to predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Róbert Madej (Smer-SD). Všetci okrem štyroch sa o post uchádzajú opätovne. Plénum by malo ďalších kandidátov na ústavných sudcov voliť na septembrovej schôdzi, ktorá sa začne 10. septembra. Pôjde už o piatu voľbu.

Kandidátmi na post ústavného sudcu sú Anton Dulak, Štefan Kseňák, Ladislav Juszkó, Peter Melicher, Boris Gerbery, Peter Kohút, Slavomír Trnkócy, Michal Ďuriš, Libor Duľa, Martina Jánošíková, Peter Straka, Ladislav Duditš, Zuzana Pitoňáková, Michal Matulník a Robert Šorl, Robert Štefánik. Juszkó, Kohút, Trnkócy a Štefánik sú novými uchádzačmi.

Pred hlasovaním v parlamente má kandidátov opäť vypočuť ústavnoprávny výbor na verejnom híringu. Ten by mal byť podľa Madeja 16. septembra. Šéf výboru tiež doplnil, že kandidátov by mali poslanci voliť v druhý alebo tretí týždeň schôdze NR SR. V koalícii stále nie je zhoda na spôsobe hlasovania. Smer-SD trvá na tajnej voľbe, SNS a Most-Híd chcú presadzovať verejnú voľury/ agentury/

X X X

Trump poprel, že by navrhol použiť jadrové bomby proti hurikánom

Biely dom sa k správe o hurikánoch odmietol vyjadriť.

Americký prezident Donald Trump v pondelok poprel správu amerického spravodajského portálu Axios, že údajne navrhol zhadzovať jadrové bomby na hurikány ešte predtým, ako sa dostanú nad územie USA. Informovala o tom agentúra AFP.
Prezident mal vysoko postaveným predstaviteľom ministerstva pre vnútornú bezpečnosť viackrát navrhnúť, aby preskúmali možnosti využitia jadrových bômb na zastavenie hurikánov.

Trump však toto tvrdenie podľa AFP poprel a označil ho za „falošné“.„Správa portálu Axios o tom, že prezident Trump chcel veľké hurikány likvidovať jadrovými zbraňami predtým, ako sa dostanú k pobrežiu, je absurdná. Nikdy som to nepovedal. Sú to ďalšie FALOŠNÉ SPRÁVY!“ napísal prezident na Twitteri.

Biely dom sa k správe o hurikánoch odmietol vyjadriť. Portál Axios však citoval amerického vládneho úradníka, ktorý povedal, že „Trumpov plán nie je zlý“. Nápad zasahovať proti hurikánom jadrovými zbraňami nie je nový a podľa AFP takéto riešenie po prvý raz navrhli vedci v 50. rokoch 20. storočia v čase pôsobenia prezidenta Dwighta Eisenhowera.

Stránku venovanú tomuto konceptu má aj americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA), ktorý ho však odmieta. Bomba by podľa neho nielenže nezlikvidovala hurikán, ale vietor by rýchlo rozšíril rádioaktívny spad do okolia. „Je zbytočné hovoriť, že to nie je dobrý nápad,“ konštatuje NOAA./aktuality.sk/

X X X

Názor Ireny Bihariovej: Kotleba by spravil zahraničného agenta aj z domova dôchodcov

V rubrike Politická aréna uverejňujeme komentáre zástupcov strán na aktuálne témy. Dnes píše podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Irena Bihariová.

V týchto dňoch otriasajú Slovenskom pribúdajúce indície o dlhoročnom prepojení Mariana Kočnera na viaceré zložky štátu. Poslanci Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko však objavili oveľa „pálčivejšie problémy“.
Zatiaľ čo značná časť verejnosti vníma obavu z ohrozenia právneho štátu mafiánom, ktorý si zrejme vycvičil viacerých reprezentantov štátnej moci ako svoje opičky, kotlebovci sa chystajú brániť štát pred mimovládkami.

Do parlamentu totiž znova posúvajú svoj návrh na zmenu zákona o neziskových organizáciách. V ňom požadujú, aby sa všetky mimovládne organizácie, ktorým bola poskytnutá dotácia zo zahraničia, povinne označovali ako zahraniční agenti. Ich materiály by mali obsahovať varovanie: „Pozor! Zahraničný agent.“

Domovy dôchodcov ako zahraniční agenti

Extrémistickej scéne dlhodobo ležia v žalúdku takzvané watchdogové organizácie – teda tie, ktoré kriticky reflektujú činnosť štátu v oblasti boja proti korupcii, extrémizmu či dodržiavania ľudských práv a princípov právneho štátu.
V tomto kontexte vystáva otázka, prečo už tretíkrát žiadajú novelizovať zákon o neziskových organizáciách, keď prevažná väčšina tzv. „politických mimovládok“ (ako ich označujú dezinformačné kanály) nespadá pod režim daného zákona.

V návale „spravodlivého hnevu” si zrejme neuvedomili, že povinnosť označiť sa ako zahraničný agent tak ukladajú subjektom, ktoré pôsobia prevažne v oblasti poskytovania sociálnych služieb. Ak by domovy dôchodcov získali zdroje z Európskej únie, musia sa prihlásiť do registra zahraničných agentov.
Predĺžená ruka Sorosa

Ak dnes kotlebovci či politickí lídri z ostatných strán hovoria o potrebe jasne označiť organizácie, ktoré by mohli byť „predĺženou rukou Sorosa“, povedzme si rovno, koho sa obávajú a o čo im ide.

V skutočnosti ich viac ako financovanie irituje samotná činnosť a požiadavky spomenutých organizácií – „dozorujú“ totiž činnosť štátu, podporujú občiansku angažovanosť v oblasti výkonu politických práv a majú najvýraznejší dopad na formovanie verejných postojov. Tieto organizácie najčastejšie volajú po právnom štáte, nezávislosti médií, oddelenosti zložiek moci či väčšej transparentnosti pri narábaní s verejnými zdrojmi.

A práve to je ten dôvod, prečo sa Putin, Orbán či Kotleba snažia túto časť mimovládneho sektora umlčať. Ich činnosť vnímajú ako nepatričné zasahovanie do sféry, v ktorej si nárokujú rozpínavosť štátnej moci. Sú si pri tom vedomí, že uvedené požiadavky (v skutočnosti kľúčové pre fungovanie každej demokracie) by tieto organizácie presadzovali bez ohľadu na to, či majú zdroje z domácich alebo zahraničných dotačných schém. Označiť túto časť mimovládnych organizácií za zahraničných agentov však pomáha znižovať ich dôveryhodnosť v očiach verejnosti.

Nepochopenie slovenskej politickej reality

V situácii, keď Slovensko neohrozuje Soros či Bilderberg, ale spleť vzťahov medzi štátnou mocou a podsvetím, pôsobí boj proti zahraničným agentom ako nepochopenie slovenskej politickej reality. „Bojovníci proti skorumpovanému systému“, za akých sa snažia kotlebovci posledné roky pasovať, k príbehu mafiána a jeho asistentky zrejme nemajú veľmi čo povedať. Možno aj preto, že prepis komunikácie medzi Kočnerom a Zsuszovou kompromitujeaj Kotlebu.

Ak sa preukáže jeho pravdivosť, bude to znamenať, že kotlebovci nielenže nie sú žiadni rovolucionári proti prehnitému systému, ale naopak, sú jeho rovnako prehnitou súčasťou. Naháňanie zahraničných agentov je preto buď nepodarený manéver na odpútanie pozornosti, alebo dôkaz, že v ĽSNS nemajú potuchy o skutočných problémoch Slovenska.
Ľudskoprávni svätuškári

Kotleba však, žiaľ, nie je jediný, kto sa snaží túto časť mimovládneho sektora stigmatizovať. Aj bývalý premiér o nej občas hovorí ako o ľudskoprávnych svätuškároch a pri niektorých naznačuje spolčenie so Sorosom. Takémuto prístupu zodpovedala aj kvalita vzťahov medzi štátom a občianskou spoločnosťou: všetky aktuálne platformy, zriadené pre odborné zapojenie občianskej spoločnosti, dnes fungujú len v rámcoch formalizovanej diskusie, bez reálneho dopadu na rozhodnutia štátnej správy.

Väčšine „dozorujúcich“ mimovládok je vyhradené miesto v orgánoch, ktoré sú len poradným orgánom iného orgánu – čo v praxi znamená, že dohodnuté záväzky nemajú žiaden dopad na konanie rezortov, ani na verejnú mienku, ani na samotnú odbornú problematiku. Prichádza k mrhaniu kapacít mimovládneho sektora a k zbytočnému prehlbovaniu nedôvery medzi vládnym a nevládnym sektorom.

Ak bude novej vláde, než už v nej zasadne ktokoľvek, skutočne záležať na otvorenom vládnutí, nebude sa brániť odvážnym riešeniam: platformy, v ktorých mimovládne organizácie poskytujú štátu odbornú pomoc, vybaví väčšou politickou váhou.

Samotnú tému občianskej spoločnosti, ktorej dlhoročne chýba politický nositeľ, zastreší silnejším inštitucionálnym zázemím. Financovanie mimovládneho sektora zmení tak, aby zabezpečila jeho stabilitu a udržateľnosť.
Hoci občiansky sektor nie je politicky silnou témou, môže sa stať, že diskusia o jeho postavení zafunguje ako lakmusový papierik na testovanie príčetnosti obyvateľstva a volebného úspechu teórie strachu.
Autorka je podpredsedníčka Progresívneho Slovenska /aktuality.sk/

X X X

Irán nasadil v Adenskom zálive na ochranu svojich lodí torpédoborec

Irán nasadil v Adenskom zálive torpédoborec vojenského námorníctva vyzbrojený systémami rakiet s plochou dráhou letu a dlhým doletom, aby tak zabezpečil ochranu iránskych lodí prechádzajúcich cez túto oblasť. Informovala o tom v pondelok iránska štátna televízna stanica Press TV, píše agentúra Reuters. Torpédoborec, ktorý je podľa uvedeného zdroja iránskym najmodernejším plavidlom tohto typu, bude sprevádzaný logistickým plavidlom a plavidlom na prevoz vrtuľníkov.

Napätie medzi Iránom a Západom panuje najmä v rušnom Hormuzskom prielive. Spojené štáty už skôr požiadali svojich spojencov, aby sa zapojili do námornej Text linkymisie, ktorej cieľom bude ochraňovať lode prevážajúce tovar v Hormuzskom prielive. Okrem Británie však európske krajiny na túto výzvu dosiaľ reagovali rozpačito a nepridali sa. Svoju účasť na misii okrem Spojeného kráľovstva zatiaľ potvrdili len Austrália a Bahrajn./agentury/

X X X

Polícia zadržala pri potýčkach s demonštrantmi 36 ľudí

Hongkonská polícia v pondelok oznámila, že zadržala celkovo 36 ľudí, z nich najmladšieho len vo veku 12 rokov, po násilnostiach, ktoré sprevádzali protivládne demonštrácie. Tie sa v nedeľu vyostrili, keď protestujúci hádzali na bezpečnostné sily aj zápalné fľaše a polícia reagovala okrem slzotvorného plynu po prvý raz aj vodnými delami.

Polícia súčasne potvrdila, že jeden jej príslušník vypálil varovaný výstrel, keď ho spolu s menšou skupinou kolegov obklopili protestujúci hádžuci tvrdé predmety. Pri incidente podľa oznámenia jeden policajt spadol na zem, pričom šiesti vytiahli pištole a jeden z nich strieľal do vzduchu. Informácie priniesli agentúry Reuters a AP.

„Stupňujúce sa nelegálne a násilné činy radikálnych protestujúcich sú nielen poburujúce, ale tiež posúvajú Hongkong na pokraj veľmi nebezpečnej situácie,“ uviedla vo vyhlásení vláda čínskej osobitnej administratívnej oblasti.
Polícia zadržala 29 mužov a sedem žien vo veku 12 až 48 rokov pre obvinenia z nezákonného zhromažďovania, držby útočných zbraní a napadnutia policajných príslušníkov./agentury/

X X X

Rakúšania chytili taliansky pár s vyše 40 kg hríbov

Policajti našli veľké mnoštvo hríbov v aute talianskych hubárov

Taliansky pár presviedčal rakúskych policajtov, že hríby si nazbieral len pre vlastnú potrebu. Tirolskí policajti sa včera pochválili s veľkým hubárskym úlovkom v aute dvoch Talianov vo veku 56 a 46 rokov. Počas prehliadky našli v kufri vozidla s talianskou poznávacou značkou 41,7 kg hríbov.

Taliani prepravovali časť hríbov v chladiarenských boxoch. Policajtov presviedčali, že ich majú iba pre ich vlastnú potrebu a chceli ich so sebou vziať až do Ferrary – talianskeho mesta medzi Bolognou a Benátkami. Policajti hríby zhabali a odovzdali ich v dome sociálnych služieb v tirolskej obci Ried in Oberinntal.

Podľa príslušnej legislatívy je v Tirolsku povolený zber iba dvoch kilogramov hríbov na osobu a deň. Pred týždňom sa rakúskym policajtom podarilo chytiť troch Talianov s 62 kg hríbov, akrtuality.sk/