iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Miliónová kauza elektrárne, manažérom zrušili obvinenia

Bývalí šéfovia štátnej firmy GovCo mali podľa vyšetrovateľa spôsobiť štátu škodu za vyše 200 miliónov eur. Na generálnej prokuratúre ich obvinenia zrušili. Privatizáciu Slovenských elektrární (SE) z obdobia druhej vlády Mikuláša Dzurindu sprevádzalo množstvo pochybností, ktoré vyplávali na povrch aj po zverejnení spisu Gorila. Hoci v miliónovej kauze elektrární odvtedy padlo viacero obvinení, najnovšie zistenia Aktuality.sk naznačujú, že niektorí vysokopostavení štátni manažéri môžu vyviaznuť bez trestu.

Jedným z hlavných podozrení pritom je, že manažéri štátnych firiem nekonali v čase privatizácie v záujme štátu.
Škoda za vyše 200 miliónov. Kauze elektrární sa v Národnej kriminálnej agentúre venuje samostatný vyšetrovací tím. Ten urobil v roku 2014 veľkú raziu v centrále spoločnosti, odkiaľ si policajti odniesli vrecia plné dokumentov.

Nasledovalo trestné stíhanie pre vodnú elektráreň v Gabčíkove, neskôr pribudlo trestné stíhanie pre prenájom jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Výsledkom vyšetrovania elitného tímu bolo viacero obvinení. Vlani v januári obvinil vyšetrovateľ aj dvoch čelných predstaviteľov vtedajšej štátnej spoločnosti GovCo. Dôvodom bolo už spomínané podozrenie, že nekonali v záujme štátu.

Obzvlášť závažného zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku sa mali podľa obvinenia dopustiť v súvislosti s privatizáciou akciovej spoločnosti – konkrétne vo vzťahu k jadrovej elektrárni V1 Jaslovské Bohunice. Vyšetrovateľ obvinil niekdajších manažérov štátneho podniku, že uzatvorením nevýhodných zmlúv spôsobili štátu škodu za viac ako 6,5 miliardy slovenských korún (217 miliónov eur). Obaja podali proti vzneseniu obvinenia sťažnosť. Prokurátor špeciálnej prokuratúry ju odmietol. Dnes už však obvinení nie sú.

Šufliarsky: Škoda vzniknúť nemohla

Advokát jedného z bývalých manažérov štátnej firmy Dušan Ivan pre Aktuality.sk potvrdil, že obvinenia zrušila generálna prokuratúra. Podľa našich informácií sa tak stalo ešte na jeseň minulého roka. Uznesenie o zrušení obvinení vydal v zastúpení generálneho prokurátora vtedajší prvý námestník generálnej prokuratúry Peter Šufliarsky, ktorý na jar tohto roka odišiel z postu i trestného odboru Generálnej prokuratúry po kauze SMS správ s Marianom Kočnerom.

Šufliarsky svoje rozhodnutie v kauze elektrární zdôvodnil tým, že bol porušený zákon v neprospech obvinených. Označil za nepochybné, že obaja muži konali v súlade so zámerom jediného akcionára spoločnosti – ktorým bolo v tom čase ministerstvo hospodárstva. A to zasa napĺňalo úlohy, ktoré mu dal vtedajší Dzurindov kabinet. Ich konaním teda podľa Šufliarskeho žiadna škoda vzniknúť nemohla. Vyšetrovateľovi zároveň prikázal, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Otáznik nad Gabčíkovom

Na zrušenie obvinení a ďalší osud prípadu sme sa spýtali aj na policajnom prezídiu. Odpoveď bola stručná.
„Vyšetrovateľ vykonáva procesné úkony nevyhnutné na riadne objasnenie veci. Vzhľadom na rozsiahlosť, zložitosť a osobitosti prípadu, napríklad medzinárodný prvok, si vyšetrovanie vyžaduje vykonanie množstva procesných úkonov a vysokú časovú náročnosť. V súčasnom štádiu konania nie je možné plánované úkony bližšie špecifikovať,“ uviedol hovorca policajného prezídia Michal Slivka.

Jednostranne výhodné zmluvy vyčítajú vyšetrovatelia aj bývalým štátnym manažérom, ktorí dohadovali, kto bude vlastniť a kto prevádzkovať vodnú elektráreň Gabčíkovo. Aj tu je viacero obvinených vrátane bývalého riaditeľa vodnej elektrárne. Je teda otázne, či ich stihne rovnaký osud ako v prípade Jaslovských Bohuníc, aktuality.sk

X X X

Zomrel miliardár a filantrop David Koch, jeden z najbohatších ľudí na svete

Americký miliardár, priemyselník, filantrop a politický aktivista David Koch, jeden z najbohatších ľudí na svete a štedrý darca Republikánskej strany, zomrel. Mal 79 rokov. Správu v piatok priniesli americké médiá a neskôr ju potvrdil aj jeho brat Charles Koch.

„S ťažkým srdcom vám musím oznámiť Davidovu smrť,“ uviedol brat podľa agentúry AP. „Zdroje blízke rodine uviedli, že David Koch zomrel,“ napísala ešte v piatok ráno miestneho času novinárka magazínu New Yorker Jane Mayerová. Ďalšie podrobnosti o čase, mieste a príčine smrti nie sú zatiaľ známe, dodala televízia CBS News.

David Koch a jeho starší brat Charles boli vplyvnou silou v americkej politike od 80. rokov 20. storočia. Ich vplyv do veľmi veľkej miery pramenil z bohatstva, ktoré je sústredené v spoločnosti Koch Industries. Tá sa zaoberá rafinovaním ropy, produkuje priemyselné hnojivá a vyrába papierové poháre značky Dixie, ako aj toaletný papier značky Quilted Northern.
Približne v čase úmrtia Davida Kocha mal jeho majetok celkovú hodnotu 42,4 miliardy dolárov, ako uviedol magazín Forbes, a vďaka tomu bol 11. najbohatšou osobou na svete. V roku 2015 bol označovaný za 29. najvplyvnejšiu osobu na svete.

Davidovi Kochovi diagnostikovali pred vyše 20 rokmi rakovinu prostaty a vlani odišiel zo spoločnosti Koch Industries do dôchodku. Odôvodnil to zlým zdravím, napísala tlačová agentúra Reuters. Ponechal si titul emeritný riaditeľ. Žil v New Yorku. Po zosnulom zostala jeho manželka Julia a ich tri deti./agentury/

X X X

Clá proti clám. Čína pripravila pre USA odvetu za 75 miliárd dolárov

Čína v obchodnej vojne s USA prijme nové odvetné opatrenia. Čínska Štátna rada uviedla, že sa rozhodla zaviesť clá vo výške 5 % až 10 % na tovary z USA v hodnote 75 miliárd USD (67,67 miliardy eur) v dvoch krokoch s platnosťou od 1. septembra a od 15. decembra.

Od 15. decembra tiež začne platiť clo na americké autá vo výške 25 % a na autosúčiastky vo výške 5 %.
Uvedené opatrenia sú odpoveďou na eskaláciu obchodnej vojny. Americký prezident Donald Trump začiatkom augusta prekvapivo ukončil prímerie a pohrozil, že od začiatku septembra uvalí clá vo výške 10 % na ďalšie čínske tovary v celkovej hodnote 300 miliárd USD. Jeho administratíva neskôr posunula zavedenie ciel na niektoré tovary do decembra, aby nemali negatívny vplyv vianočnú nákupnú sezónu. Niektoré tovary boli zo zoznamu úplne vyňaté.

„Čína bola v odpovedi na opatrenia USA nútená prijať odvetné opatrenia,“ uviedla v piatok Štátna rada. Dodala, že USA by mali dodržiavať to, na čom sa dohodli prezidenti Si Ťin-pching a Donald Trump na stretnutí v Osake, a spolupracovať s Čínou na ukončení obchodných sporov. Čína a USA by mali pokračovať v obchodných rokovaniach začiatkom septembra./agentury/

X X X

Pakt, ktorý Hitlerovi uvoľnil ruky. Pred 80 rokmi sa Sovieti s nacistami dohodli na neútočení

Zmluva, ktorá mala platiť desať rokov, dlho nevydržala. Dvaja démonickí diktátori a jedna zmluva, ktorou si pred 80 rokmi v predvečer zničujúcej vojny garantovali, že jeden na druhého nenamieria zbrane. Paktom Molotov-Ribbentrop sa nacisti s komunistami 23. augusta 1939 nielenže dohodli na vzájomnom neútočení, ale tajným protokolom si zároveň podelili severovýchodnú Európu. Zmluva, ktorá mala platiť desať rokov, však dlho nevydržala. O necelé dva roky neskôr sa totiž nacistické vojská zjavili pred bránami Sovietskeho zväzu.

Hra na dvoch šachovniciach

Podľa amerického historika Timothyho Snydera si sovietsky vodca Josif Stalin v roku 1939 dobre uvedomoval, že pravdepodobnosť zásahu Londýna a Paríža vo východnej Európe v prípade nemeckého útoku na Poľsko alebo Sovietsky zväz je nízka.

Vo svojej knihe Krvavé územie opisuje, že pre Stalina bolo výhodné v tom čase dohodnúť si s Nemcami nejaké „modus vivendi“ a následne z diaľky sledovať, ako sa západné mocnosti pustia do vzájomného zápasu. Aj podľa ruského historika Andreja Zubova si sovietsky vodca chcel sám zvoliť čas a podmienky, za ktorých vstúpi do vojny.

„Kým s Anglickom a Francúzskom vedie diplomatickú hru, od konca roku 1938 potajomky nadväzuje kontakty aj s Nemcom,“ píše spolu s kolegami v knihe Dejiny Ruska 20. storočie s tým, že jednania so Západom využíval ako prostriedok nátlaku na Adolfa Hitlera.

Hitler mal však tiež svoje zámery. Z jeho pohľadu by dohoda so Sovietmi zabránila úplnému obkľúčeniu Nemecka, ak by mu Briti a Francúzi po blížiacom sa napadnutí Poľska vypovedali vojnu, podotýka Snyder. Stalinova hra na dvoch šachovniciach ho podľa Zubova ale znervózňovala, hoci vedel, že so Západom sa sovietsky vodca nedohodne.

Hitler, tvrdí ruský historik, postupne strácal nervy, pretože pôvodne stanovený dátum útoku na Poľsko – 26. august – sa blížil, no dohoda so Sovietskym zväzom stále chýbala. Necelé dva týždne pred útokom na východného suseda napísal Stalinovi osobný odkaz, aby najneskôr do 23. augusta prijal jeho ministra zahraničných vecí Joachima von Ribbentropa. V deň ultimáta pristáva v Moskve lietadlo s nacistickou delegáciou na palube.

Neviditeľná návšteva

Ribbentrop v ten deň nestrácal čas. So sovietskym predsedom vlády Vjačeslavom Molotovovom sa stretol už tri hodiny po svojom pristátí.

Korešpondent britského denníka The Guardian, ktorý stretnutie sledoval, si nemohol nevšimnúť, že Nemcom sa na rozdiel od predchádzajúcich britsko-francúzskych delegácií dostalo väčšej pozornosti. Ribbentropa na letisku napríklad vítali cez noc ušité vlajky so svastikami, ktoré ale Sovieti umiestnili tak, aby ich nebolo možné zbadať z ulice.

Ribbentrop následne nastúpil do luxusnej limuzíny s nepriestrelnými sklami, nechýbala nacistická vlajka, no auto sa presúvalo prázdnymi ulicami. Korešpondent si všimol aj to, že Ribbentropov príchod do Moskvy sovietska tlač úplne odignorovala. Nacistická delegácia sa v Moskve nakoniec zdržala trinásť hodín. Absolvovala i večeru v Kremli, kde si mal Stalin dokonca pripiť na Hitlerovo zdravie.

Delenie Európy

V ten deň sa Ribbentrop so Stalinom dohodli nielen na tzv. Pakte o neútočení, ale aj na tajnom protokole, ktorým si nacistické Nemecko a Sovietsky zväz podelili Európu, presnejšie Fínsko, Pobaltie, Besarábiu (dnešné Moldavsko, časť Ukrajiny) a Poľsko.

Iróniou bolo, že Stalin len krátko predtým zdôvodnil vyvraždenie vyše stotisíc vlastných občanov lživým tvrdením, že Poliaci s Nemcami podpísali pod rúškom uzavretia paktu o neútočení práve takýto tajný dodatok, uvádza Snyder.
„Protipoľská operácia bola totiž prezentovaná ako príprava na nemecko-poľský útok. A teraz sa Sovietsky zväz dohodol s Nemeckom, že na Poľsko zaútočia spoločne.“

Nebolo to ale po prvýkrát, čo si obe strany krájali mapu. Zubov uvádza, že vzájomné debaty v Berlíne i Moskve viedli už začiatkom augusta, pričom obe strany zistili, že ich záujmy od Baltského po Čierne more na seba nenarážajú.
„Napriek tomu Nemci vyjednávali doslova o každom kilometri štvorcovom,“ píše. Kameňom úrazu bolo napríklad odovzdania Pobaltia Sovietom, o čom nacisti podľa Zubova nechceli najskôr ani počuť.
Jedni zo západu, druhí z východu

Keď Hitler 24. augusta skoro ráno dostal od Ribbentropa hlásenie o úspechu misie, došlo aj na emócie. Podľa ruského historika zúrivo tĺkol päsťami do steny a vykrikoval, že „má v kapse celý svet“. Podpisom paktu totiž získal úplne voľné ruky pre útok na Poľsko a na nejaký čas vylúčil Sovietov zo skupiny potenciálych súperov.

Kým Wehrmacht napadol Poľsko v prvý septembrový deň zo severu, západu a juhu, Červená armáda vstúpila do Poľska 17. septembra z východu. Stretli sa uprostred krajiny a podľa historika na počesť víťazstva usporiadali spoločnú vojenskú prehliadku. O pár dní na to Berlín a Moskva podpisovali ďalšiu dohodu: o hraniciach a priateľstve. To však diktátorom dlho nevydržalo.

Hitlerova Barbarossa

O rok neskôr – v decembri v roku 1940 – už Hitler plánuje veľké ťaženie na východ a podpisuje smernicu Barbarossa. S jeho plánmi sa však zoznamuje i sovietska rozviedka.

Stalin pritom pripraval aj svoju operáciu – podľa Zubova plánoval preventívny úder na nemecké vojská v Európe.
Dlho si však nechcel pripúšťať, že Hitler skutočne zaútočí. Predpokladal vraj, že to aspoň nebude v roku 1941. Ešte aj komisár NKVD Lavrentij Berija žiadal, aby potrestali sovietskeho veľvyslanca v Berlíne, ktorý ho „neprestáva bombardovať dezinformáciami o útoku na Sovietsky zväz“.

„Povedal mi, že tento útok má začať zajtra,“ citujú z Berijovej správy Stalinovi z 21. júna 1941 v knihe Dejiny Ruska 20. storočie. O deň na to sa pre Sovietov začína Veľká vlastnecká vojna – nacisti zaútočili na nepripravený Sovietsky zväz.

Veľká neznáma

Pre mnohých Rusov sa začína ich účasť v Druhej svetovej vojne práve tu. Ako sa ukazuje, Pakt Molotov-Ribbentrop je dodnes pre časť z nich veľkou neznámou. Z prieskumu, ktorý v roku 2017 robilo ruské sociologické centrum Levada, napríklad vyplynulo, že až 38 percent opýtaných Rusov o pakte nič nevie. Takmer polovica tých, ktorí o ňom čosi vedeli, pakt schvaľovali. V roku 2010 ich bola tretina. Pakt medzi Stalinom a Hitlerom odsudzovalo 17 percent opýtaných.

O existencii tajného dodatku, teda podelení sféry vplyvu, bolo presvedčených 40 percent Rusov, naopak 17 percent si myslelo, že ide o výmysel. Tretina Rusov o dohode nič nepočula.

Čo je na tom zlé, pýtal sa Putin

Svojský postoj k paktu má i samotný prezident Vladimir Putin. V roku 2009 v Liste Poliakom, ktorý pri príležitosti 70. výročia napísal pre denník Gazeta Wyborcza, uvádzal, že „na odsúdenie paktu existujú dobré dôvody“.

„Dnes chápeme, že akákoľvek tajná dohoda s nacistickým režimom bola morálne neprijateľná,” napísal síce vtedajší ruský premiér, no spomenul aj to, že osudnej chyby sa dopustili aj západní spojenci pri podpise Mníchovskej dohody.
O päť rokov neskôr na stretnutí s mladými historikmi a učiteľmi dejepisu v Múzeu moderných ruských dejín zasa – v kontexte podpisu zmluvy o neútočení – odkazoval, že čo je zlé na tom, že Sovietsky zväz nechcel bojovať.
Poliakom tentokrát nezabudol pripomenúť, že keď Nemci obsadili Československo, zabrali jeho časť (anexia Těšínska, pozn. red), aktuality.sk

X X X

Štvordňový pracovný týždeň v U.S. Steel sa v auguste skončí

Štvordňový pracovný týždeň, ktorý trval v spoločnosti U.S. Steel Košice (USSK) od mája tohto roku, už v septembri nepredĺžia, hoci firma mala záujem pokračovať v skrátenom pracovnom režime. "Situácia na trhu s oceľou sa zatiaľ nezmenila. Stále musíme čeliť rovnakým problémom ako počas predchádzajúcich mesiacov. To bol dôvod, prečo sme navrhli pokračovanie štvordňového pracovného týždňa aj v septembri, avšak odborári s týmto návrhom nesúhlasili,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca USSK Ján Bača.

Predstavitelia USSK a Rada odborov OZ KOVO U.S.Steel Košice sa koncom apríla dohodli na skrátení pracovného týždňa s tým, že zamestnanci budú v máji pracovať iba štyri dni v týždni a v deň voľna budú dostávať 70 percent mzdy. Následne bol skrátený pracovný týždeň pre situáciu na trhu s oceľou predĺžený až do 31. augusta.

Dvanásť platov pre ľudí, ktorí v košickej oceliarni dajú výpoveď

V posledných dňoch sa zároveň rozhodlo o predĺžení motivačného programu pre zamestnancov, ktorí majú odpracovaných v USSK viac ako desať rokov. Vedenie USSK im v tomto programe pri dobrovoľnom rozviazaní pracovného pomeru ponúka vyplatenie jednorazovej odmeny vo výške 12 mesačných platov. Program mal pôvodne trvať do 22. augusta, predlžený bol do 30. augusta. „Čo sa týka programu …, ten pokračuje. O jeho výsledku budeme v prvom rade informovať priamo našich zamestnancov,“ uviedol Bača.

"K včerajšiemu dňu bolo do motivačného programu prihlásených okolo 700 žiadateľov, ale výhradné právo uvoľňovania zamestnancov má zamestnávateľ, takže výsledný počet budeme vedieť až po 30. auguste,“ uviedol v piatok pre agentúru SITA predseda Rady odborov OZ KOVO USSK Juraj Varga. V košickom U. S. Steele pracuje takmer 12-tisíc zamestnancov, podnik patrí do nadnárodnej korporácie U. S. Steel./agentury/

X X X

Zaríf súhlasí s Macronovým postojom ohľadom jadrovej dohody

Zaríf to uviedol v piatok počas oficiálnej návštevy Paríža.

Za kroky správnym smerom označil iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf návrhy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na zmiernenie krízy okolo Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA) - tzv. jadrovej dohody. Zaríf to uviedol v piatok počas oficiálnej návštevy Paríža s poukazom na to, že dosiahnutie tohto cieľa si bude vyžadovať ešte veľa úsilia, informuje agentúra AFP.

„Absolvovali sme dnes dobrý rozhovor. Diskutovali sme o možnostiach a Macron bude teraz rokovať s európskymi a ostatnými partnermi, aby sme videli, kam sa môžeme dopracovať,“ vyhlásil šéf iránskej diplomacie. Ak Teherán podľa Zarífových slov uvidí, že Európa začína napĺňať svoju časť jadrovej dohody, Irán môže zvrátiť svoje nedávne kroky smerujúce k zrýchleniu svojho jadrového programu.

Zaríf neodpovedal konkrétne na požiadavku novinárov, aby špecifikoval, aké kroky by Európa mala prijať, avšak zdôraznil, že musí nájsť spôsoby, ako Iránu uľahčiť jeho situáciu aj bez účasti Spojených štátov v JCPOA.

Kritický okamih

Zarífova návšteva v Paríži sa konala len deň pred tým, ako bude Macron hostiť lídrov krajín G7 vrátane amerického prezidenta Donalda Trumpa, pričom centrálnou témou rozhovorov by mala byť práve otázka iránskeho jadrového programu.

„Nachádzame sa v kritickom okamihu,“ varoval Macron ešte v stredu s poukazom na to, že Teherán „koncipuje stratégiu odchodu z JCPOA“. Pripustil vtedy zároveň, že v rámci G7 panujú v tejto otázke „veľké nezhody“. Irán v máji tohto roka oznámil, že nebude rešpektovať niektoré obmedzenia vyplývajúce z dohody, pokiaľ ostatné signatárske krajiny neurobia na zmiernenie amerických sankcií viac - najmä v súvislosti s predajom ropy. Teherán takisto pohrozil zavedením ďalších opatrení.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) začiatkom júla potvrdila, že Irán začal obohacovať urán na 4,5-percentný podiel štiepneho izotopu U-235, hoci dohoda stanovuje limit 3,67 percenta. Potvrdila tiež prekročenie 300-kilogramového limitu pre zásoby nízkoobohateného uránu, aktuality.sk

X X X

Ruský súd predĺžil vyšetrovaciu väzbu pre Whelana podozrievaného zo špionáže

Moskovský súd rozhodol v piatok o predĺžení väzby amerického občana Paula Whelana, ktorý je v Rusku obvinený zo špionáže, o ďalšie dva mesiace. Informovala o tom agentúra AP. Whelan, ktorého údajne držia v preplnenej cele v Moskve, mal podľa AP zdravotné problémy a súd k nemu privolal záchranku. Privolaní zdravotníci však povedali, že Američanov zdravotný stav si nevyžaduje hospitalizáciu. Americké veľvyslanectvo v Rusku ešte minulý mesiac uviedlo, že Whelanov zdravotný stav sa vo väzení zhoršil.

Paula Whelana, ktorý má americký, britský, kanadský a írsky pas, zatkli v moskovskom hoteli 28. decembra 2018. Obvinenia zo špionáže popiera. Whelanovi podľa slov jeho právneho zástupcu niekto údajne podal externý pamäťový disk, na ktorom boli utajované informácie, o ktorých nevedel.

Američana zadržali príslušníci ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) údajne priamo pri špionážnej misii. Ak ho v Rusku uznajú za vinného, hrozí mu 10–20 rokov väzenia. Príbuzní uviedli, že bol v Moskve, aby sa ako hosť zúčastnil na priateľovej svadbe. Rodina sa so žiadosťou o pomoc obrátila na americký Kongres, ministerstvo zahraničných vecí USA i veľvyslanectvo USA v Rusku. Viacerí americkí experti na bezpečnostnú problematiku vyjadrili pochybnosti nad tvrdeniami, že Whelan je špión./agentury/