iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Čaputová po Francii zklamala i u krále Belgie, žádná kritika

Už je jasné, že nová prezidentka SR Čaputová je kariéristka. Není to žádný nový přínos pro Slovensko a další země Evropy a světa. Je to osoba, která nechce mít žádné problémy a neusiluje o zlepšení a odstranění nedostatků v SR a v různých zemích Evropy a světa. Jde jí pouze o to, aby bez potíží užívala koryto prezidentky Slovenska.

SR si Čaputovou rozhodně nepomohla a SR neprospěla. Možná tyto rady do prezidentování v SR jí doporučili Michael Žantovský a Karel Schwarzenberg, s nimiž se ještě než byla prezidentkou, v ČR setkala. Schwarzenberg už dávno sliboval, že nebude poslancem parlamentu, kde už roky jen pospává za balíky peněz a lidem ČR v ničem neprospěje. Taková je už dnes i Čaputová.

Čaputovej krívajúce hodnoty

Belgický kráľ Filip je priamo z tej istej panovníckej rodiny ako neslávny Leopold II. Čo si budeme dávať ružové okuliare, pozrime Historickú revue či Wikipédiu a vidíme, tých 10-15 miliónov mŕtvych černochov v Kongu, ktorých usmrtili belgickí otrokári za krutovlády Leopolda II. (vládol 1865-1909). Z ich potokov krvi, tento kráľ zakladateľ, vystaval dnešný „bohatý“ Brusel. Leopold II. už v roku 1876 založil Medzinárodnú asociáciu pre pokrok vedy, civilizácie a kresťanstva v strednej Afrike ako medzinárodnú vedeckú a filantropickú spoločnosť a tým vtlačil filantropii pečať kontroverzie.

Bičovanie, zabíjanie a odsekávanie rúk Belgičanmi boli v Kongu viac ako 30 rokov na dennom poriadku. Počas 30 rokov vládnutia tohto kráľa v Belgicku narástla populácia zo 4,7 na 7,4 mil. obyvateľov, ale počas 30 rokov vládnutia tohto istého kráľa v Kongu poklesla tam populácia z cca 25 na cca 10 mil. Úbytok ako populácia jedného Československa. Po smrti kráľa Leopolda II. v roku 1909 pokračoval belgický kolonializmus charakterizovaný rasovou segregáciou a paternalizmom.

Po roku 1960 sa premenil na neokolonializmus. Belgičania naďalej usmerňovali vývoj a presadzovali záujmy belgických korporácií, ktoré naďalej vytvárali zisky na úkor domáceho obyvateľstva. Napríklad zavraždený bol Patrice Lumumba, prvý nezávislý predseda vlády. A tie pokračujúce belgické pletky (záujmy) v Kongu, sa prejavili pokračujúcou genocídou domáceho obyvateľstva. V rokoch 1990-2000 násilne zomrelo ďalších cca 6 mil obyvateľov. Neokoloniálne záujmy Belgicka zostali v protiklade so záujmami Konga. V tejto bohatej krajine, ktorá má zlato, urán, meď, diamanty, lítium… ľudia stále živoria s priemernou dĺžkou života cca 47 rokov, bez poriadnej zdravotnej starostlivosti, bez adekvátnych možností vzdelania, bez elektrického prúdu.

Belgičania sa dnes chvália s priemernou dĺžkou života 81 rokov a 100% elektrifikácia je samozrejmosťou. Namiesto toho aby Čaputová upozornila belgického kráľa, že to, čo má Belgicko na úkor Konga, vníma jej (Čaputovej) čisté hodnotové srdce v tom najmiernejšom stupni ako požičané a belgický kráľ by mal dobre porozmýšľať, ako požičané Kongu vrátiť, tak sa zachovala v príkrom rozpore s ňou prezentovanými hodnotami humanity a demokracie a svojou pochlebovačnou návštevou iba legitimizovala potoky krvi preliate Belgičanmi v Kongu a vyslovila súhlas s ich pretrvávajúcou politikou nadradenosti a ekonomického zneužívania.

Čaputová mala prirodzené právo a ľudskú povinnosť predniesť belgickému kráľovi pripomienky z hľadiska hodnôt ľudskosti, pravdy a lásky, keďže reprezentuje Slovensko, mladý štát, ktorého obyvateľstvo sa na niečom takom obludnom ako je genocída nikdy nepodieľalo. Áno, je tu nesmierne úsilie postulovať našu kolektívnu vinu. Zdôrazňuje sa, že Slováci mali účasť na holokauste Židov a Cigánov, hoci všetko sa dialo v réžii fašistického Nemecka a holokaust občanov Slovenského štátu vykonávali Nemci, nie Slováci. A z Nemcov tú vinu nikto nesníme.

Jednalo sa o tragický osud 70 000 ľudských obetí zo Slovenska. Slovenská republika prijala prísny zákon o popieraní holokaustu a zriadili sme múzeum holokaustu a samozrejme očakávame oficiálne ospravedlnenie a odškodnenie od Nemecka, podobne ako Poľsko a ČR. Napriek tomu sa nájde veľa ideológov, ktorí neustále vyťahujú holokaust s cieľom vyvolávať pocity viny v súčasnej slovenskej mládeži, aj keď to bolo pred 75 rokmi a vraždili nás Nemci. Dochádza dokonca k spochybňovaniu viny Nemcov za toto masové vraždenie.

A aj pani Čaputová na to slovenskú verejnosť nezabudne upozorňovať a spravodlivo pripomínať vinu slovenského národa voči Cigánom a Židom. Ale na smrť 6 000 000 černochov v Kongu v rokoch 1990-2000 sa belgického kráľa ani slovkom neopýtala. Už čo sa stalo to sa stalo ale je najvyšší čas to zmeniť a zastaviť. Belgicko by sa malo Kongu za tých viac ako 10 000 000 mil mŕtvych a potom sa to týka aj tých ďalších 6 000 000 mŕtvych černochov aspoň ospravedlniť a prevziať svoj diel zodpovednosti za tieto obludné činy. Malo by mať zriadené nie africké múzeum, kde sa chvália nakradnutými exponátmi a trofejami zabitých zvierat, ale konečne nech zriadia múzeum konžskej genocídy.

V prvej svetovej vojne bojovalo 16 krajín dovtedy až celkové straty na ľudských životoch dosiahli 17 mil. Tu iba jedna krajina, menšia ako Slovensko, vtedy s cca 5 mil obyvateľmi systematicky usmrtila viac ako 10 mil. obyvateľov v inej krajine v srdci Afriky a to bol iba začiatok. Celý svet donedávna mlčal. Dnes je už situácia predsa len iná, svedomie sveta sa pohlo a začína sa ozývať aj OSN. Veď to sú obete, ktoré prekonávajú násobne aj obete holokaustu Židov v II. svetovej vojne.

Nech sa ako štát ospravedlnia a poskytnú Kongu satisfakciu a plné reparácie za tie ohavné činy. Sochy belgického kráľa Leopolda II., belgického Hitlera, musia ísť dolu. Prečo stále krášlia verejné priestranstvá mnohých belgických miest, kúpeľného rezortu Blankenberge či Ostende. Pre Belgičanov zostáva kráľom staviteľom, ktorý tak mnoho vykonal pre skrášlenie Bruselu a iných belgických miest? Belgickí občania sa ešte neprebrali a stále ešte držia pod neuveriteľne ťažkou vinou svojej čiernej minulosti a tento spánok ohrozuje ich prítomnosť.

Čaputová mohla Belgicku pomôcť pri zobudení, pri hľadaní novej rovnováhy. Ale ona ukázala v Belgicku iba debakel svojich hodnôt, keď aj ona potvrdila ich disproporciu vo vnímaní ľudských práv. V tomto prípade dokonca ukázala, že ich vníma rovnako rozdielne, podľa toho, či sa jedná o bielych alebo o čiernych ľudí. A pritom stačilo tak málo, pridať sa k súčasnej požiadavke OSN a požadovať po belgickom kráľovi priznať vinu a žiadať ospravedlnenie Belgicka Kongu. Veď predsa Čaputová si musí myslieť, že konžská genocída nesmie zostať zabudnutá! “Nenávisť v histórii ľudstva vždy plodila zlo a ľudské utrpenie.

Tragické skúsenosti so šírením strachu a nenávisti, žiaľ, máte aj vy Belgičania. Poznať minulosť je akútnou potrebou pre prítomnosť a budúcnosť. Obzvlášť, keď sa nenávisť a podnecovanie strachu opäť stávajú politickým nástrojom tejto doby” mohla uviesť Čaputová pri stretnutí s belgickým kráľom. Čaputová mohla poukázať na to, že citlivosťou voči týmto javom a snahou rozširovať dobro dokážu ľudia zabrániť tomu, aby sa niečo podobné zopakovalo, “ čo by bolo silné memento, nakoľko posledné „veľké vraždenie“ bolo v Kongu celkom nedávno(1990-2000).

„Dokážeme brániť tomu, aby sa smutná história opakovala voči ktorejkoľvek skupine ľudí v budúcnosti? Dnes pritom ani nemusíme tušiť, kto bude jej ďalším cieľom,” mohla povedať belgickému kráľovi. “Ľudské práva sú absolútnymi právami a nie je možné ich relativizovať, preto bol môj postoj taký, ako som ho komunikovala.“ Tak to by boli slová zrelého štátnika. Bohužiaľ tieto slová zostali nevypovedané.

A čo robia teraz Belgičania, Brusel? Namiesto pomoci v budovaní Konga, lákajú obyvateľov Konga do EÚ. Aby Kongo prišlo o svojich najšikovnejších ľudí? Okrem surovín aj vykrádanie ľudských zdrojov, to má byť namiesto ospravedlnenia? /agentury/