iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Alenu Zsuzsovú a spol. obvinili z prípravy vraždy v SR

Alenu Zsuzsovú, Tomáša Szabóa, Miroslava Marčeka a Zoltána Andruskóa obvinil vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR z prípravy vraždy dvoch prokurátorov a advokáta. Informoval o tom Tlačový odbor Ministerstva vnútra SR. Má ísť o prokurátorov Petra Šufliarskeho, Maroša Žilinku a advokáta Daniela Lipšica.

"S odstupom času sa potvrdzujú informácie, ktoré som už uviedol na tlačovej besede v januári 2019 a to, že príprava môjho zavraždenia môže súvisieť s výkonom funkcie prokurátora,“ povedal pre Pravdu prokurátor Peter Šufliarsky.
Štvorica je obvinená aj v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka, pri ktorej zavraždili aj jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú.

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár vo februári tohto roka potvrdil, že jedného z prokurátorov Petra Šufliarskeho, Maroša Žilinku alebo advokáta Daniela Lipšica na 99 percent lustrovali. Podľa Čižnára sa na tom pravdepodobne podieľali policajti. Aj preto sa na vyšetrovaní prípravy vrážd podieľa inšpekcia MV.

Peter Šufliarsky okolnosti bližšie nekomentoval, pretože nepozná obsah rozhodnutia vyšetrovateľa. „S odstupom času sa potvrdzujú informácie, ktoré som už uviedol na tlačovej besede v januári 2019, a to, že príprava mojej vraždy môže súvisieť s výkonom funkcie prokurátora,“ reagoval pre Pravdu Šufliarsky.

Podľa Žitného môže byť Kočner do prípadu zapletený

Bezpečnostný analytik Milan Žitný si myslí, že Kočner môže byť zapletený aj do tohto prípadu. „Dá sa predpokladať, že ak bol Kočner naozaj objednávateľom v prípade vraždy Jána Kuciaka, nikto iný nemal dôvod objednávať vraždy aj v tých ostatných prípadoch. Musíme si ale ešte počkať. To, že Kočnera teraz neobvinili, môže svedčiť o tom, že tak ďaleko s dôkazmi ešte nie sú,“ predpokladá Žitný.

Právnici sa v minulosti dostali do konfliktu s Kočnerom. Žilinka dozoruje kauzu Technopol II, kde hrozí Kočnerovi trestné stíhanie. Špeciálny prokurátor sa tiež angažoval v prípade špekulatívnych prevodov hotelov na Donovaloch. Podnikateľ bol v tomto prípade v septembri 2017 obvinený z krátenia daní. Žilinka bol Lipšicovým štátnym tajomníkom na ministerstve vnútra počas vlády Ivety Radičovej.

Lipšic ako minister vnútra zverejnil informáciu o kontrole finančnej polície v Privatbanke. Z nej vyplývalo, že Kočner si poslal z účtu na Malte tri milióny eur, čo banka nenahlásila a mohlo tak ísť o pranie špinavých peňazí. Kočner potom zverejnil Lipšicove SMS správy s niektorými novinármi a ponúkol odmenu 100-tisíc eur za kompromitujúce informácie o exministrovi.

Šufliarsky sa angažoval pri príprave Kočnerovej väzby. „Bol som činný v 23 trestných veciach, kde v 11 prípadoch som rozhodol v Kočnerov neprospech a jemu spriaznených osôb. V roku 2016 som dal napríklad preveriť činnosť jeho dvoch právnických osôb,“ povedal v júni Šufliarsky v rozhovore pre Pravdu.

Mal Žilinka na mále?

Z vyhliadnutých obetí mali páchatelia najviac rozpracovanú likvidáciu Maroša Žilinku. „V prípade jedného poškodeného tá príprava dospela až do takého štádia, že v podstate len zhoda šťastných okolností spôsobila, že táto osoba nebola zavraždená. Pokiaľ by k tomu došlo, môžem vám garantovať, že by sme sa nebavili o zavraždenom Jánovi Kuciakovi a zavraždenej Martine Kušnírovej, ale o úplne inej osobe, pretože tá vražda predbiehala tieto dve obete,“ prezradil vo februári tohto roka prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.

„U pána Žilinku boli tie informácie až hrozivo detailné a sami ich získať nemohli bez toho, aby nemali dobré kontakty,“ povedal vo februári Čižnár. Odhadoval vtedy, že sa vyšetrovania prípravy vrážd prokurátorov a advokáta a vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej po čase pravdepodobne spoja a vrátia sa pôvodnému tímu.

Informácie o prokurátoroch získali páchatelia z policajných databáz za pomoci niektorých policajtov. Aj preto vyšetrovanie objednávky ich vrážd dostala do gescie policajná inšpekcia, čím bola časť spisu oddelená od Kuciakovho prípadu.
Alena Zsuzsová figuruje ako obvinená aj v prípade vraždy exprimátora Hurbanova Lászlóa Basternáka. Spolu s Tomášom Szabóom a Zoltánom Andruskóom sú tiež obvinení zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami./agentury/

X X X

Čaputová: Zistenia o komunikácii Kočnera sú tragické

Prezidentka Čaputová sa k najnovším zisteniam o komunikácii Mariana Kočnera s Alenou Zsuzsovou vyjadrila po stretnutí s ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom. Zopakovala aj svoje stanovisko, že chýbajúcich ústavných sudcov bude menovať až potom, čo dostane kompletný zoznam kandidátov. Čaputová trvá na tom, aby sa zmenil aj spôsob voľby generálneho prokurátora.

Prezidentka povedala, že „spravodlivosť nesmie byť predmetom obchodu a nesmie slúžiť individuálnym záujmom.“ Informácie zverejňované v poslednom čase podľa nej naznačujú, že fungovanie justičných orgánov má vážne trhliny. „Je neprípustné a nebezpečné, ak orgány činné v trestnom konaní ovplyvňovali ľudia v pozadí. Je to výsmech spravodlivosti. Tieto spôsoby musia odísť do minulosti,“ dodala.

VIDEO TV Pravda: Prezidentka Zuzana Čaputová sa po stretnutí s ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom (Most-Híd) vyjadrila aj k ústavným sudcom a voľbe nového generálneho prokurátora. Jej prvé myšlienky po tom, ako sa dozvedela o obsahu ďalšej uniknutej komunikácie patrili rodičom zavraždených mladých ľudí, Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

V rozšifrovaných správach z aplikácie Threema, ktoré má polícia k dispozícii, sú aj správy medzi Marianom Kočnerom a obvinenou z objednávky vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej Aleny Zsuzsovej. V správach, ktoré zverejnil Denník N, si Kočner so Zsuzsovou písali aj o Kuciakovi. Sú v nich nemiestne posmešky, nenávisť a intrigy.
Podľa Čaputovej však stále v justícii a silových zložkách pôsobí dostatočné množstvo kvalitných ľudí, čo je dobrou vyhliadkou do budúcnosti.

Čižnárov nástupca až po voľbách

Čaputová s Gálom hovorila aj o celkovom fungovaní rezortu spravodlivosti. Prezidentka tiež spomenula obsadzovanie kľúčových postov, napríklad voľbu ústavných sudcov či voľbu generálneho prokurátora. Čo sa týka voľby sudcov Ústavného súdu, tých vyberie až z plného počtu kandidátov. Očakáva, že parlament na septembrovej schôdzi zvolí všetkých chýbajúcich kandidátov, potom mieni prezidentka okamžite konať, aby bol Ústavný súd čo najskôr plne funkčný.

„Nebudem sa ešte vyjadrovať skôr, ako bude navolená kompletná sada kandidátov na sudcov ústavného súdu. Moja pozícia sa nemení, budem postupovať v súlade s ústavou. Ústava hovorí jasne, že Národná rada má zvoliť dvojnásobný počet kandidátov k počtu uprázdnených miest,“ povedala Čaputová po stredajšom stretnutí s ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom (Most-Híd).

Hlava štátu podľa vlastných slov dúfa a verí, že takmer po pol roku sa podarí na septembrovej schôdzi dovoliť zvyšných kandidátov. „Vzápätí sa to stane pre mňa absolútnou prioritou, aby som ani o deň dlhšie, ako je nevyhnutné, nezdržiavala kompletné obsadenie ústavného súdu a pristúpila by som k menovaniu,“ dodala.

Čaputová trvá na tom, aby sa zmenil aj spôsob voľby generálneho prokurátora. Podľa nej by sa voľba skvalitnila, keby návrhy na kandidátov podávali viaceré inštitúcie. „To, že dnes je to v rukách len parlamentu, je politickou voľbou.“ Na otázku Pravdy, kedy by mal byť volený nový generálny prokurátor (poznámka red.: funkčné obdobie Jaromíra Čižnára sa končí v júli 2020) hlava štátu vyjadrila presvedčenie, že je to úloha nového parlamentu po voľbách./agentury/

X X X

Maas odporúča Nemcom necestovať do Hongkongu, Merkelová žiada dialóg

Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas odporučil v stredu občanom svojej krajiny, aby podľa možnosti odložili plánované cesty do Hongkongu vzhľadom na vyostrujúcu sa situáciu na tomto čínskom území s osobitným štatútom. Kancelárka Angela Merkelová medzitým vyzvala na riešenie napätia v Hongkongu prostredníctvom dialógu, informovala agentúra DPA.

Mass počas prebiehajúcej návštevy Kanady povedal, že je „určite možné povedať ľuďom, ktorí plánujú cestovať do Hongkongu, aby tieto cesty trochu odložili a počkali, ako sa tam veci vyvinú".

Merkelová zase varovala pred spochybňovaním práv obyvateľov Hongkongu, ktoré im boli zaručené pri navrátení tejto bývalej britskej kolónie pod čínsku správu v roku 1997. V súvislosti s pokračujúcimi prodemokratickými protestmi, ktoré sprevádzajú potýčky, je podľa nej potrebné "urobiť všetko pre to, aby sa zamedzilo násiliu a možné riešenie sa hľadalo v rámci dialógu".

Nemecko sa zasadzuje za takýto dialóg „na základe zákonov platiacich aj v Hongkongu", ktoré zaručujú slobodu prejavu a dodržiavanie zásad právneho štátu, uviedla Merkelová v Berlíne po stretnutí s litovským prezidentom Gitanasom Nausédom.

Hongkong, jedna z dvoch oblastí Číny s osobitným štatútom, bol uplynulý víkend už desiatykrát dejiskom často násilných protestov proti návrhu zákona, ktorý by umožnil vydávanie jeho obyvateľov podozrivých zo spáchania trestných činov do pevninskej Číny. Protesty neutíchli ani po tom, čo správkyňa Hongkongu Carrie Lamová vyhlásila tento návrh zákona za „mŕtvy". Demonštranti následne od miestnej samosprávy žiadali aj vyšetrovanie údajných neprimeraných zásahov polície a rozpustenie zákonodarného zboru, aktuality.sk

X X X

Threema: Kočner sa chvastal Zsuzsovej vplyvom na Kaliňáka, písal o rozzúrenom Hranolovi

Marian Kočner sa spoliehal pri zakladaní politickej strany na pomoc Roberta Kaliňáka. Po prvej časti komunikácie medzi Marianom Kočnerom a Alenou Zsuzsovou, v ktorej si robili posmešky zo zavraždeného novinára a jeho snúbenice, Denník Nzverejnil ďalšiu. Ak Kočner len nepreháňal, komunikácia naznačuje, aký mal vplyv na vrcholných politikov, členov Smeru-SD a najmä exministra vnútra Roberta Kaliňáka.

„Nejde o peniaze. Nemáme 10-tisíc. Platných. Preto hľadám, kde je chyba. V pondelok budem vedieť,“ písal Kočner Zsuzsovej vlani 3. februára. „Tak mám ísť zbierať?“ pýtala sa Zsuzsová. Spoločne pracovali na založení politickej strany Cieľ. Ich projekt však napokon nebol nikdy oficiálne zaregistrovaný.

Kočner ju presviedčal, že má ešte vydržať. „Kali to rieši. On mi včera volal!!!“ presviedčal kumpánku. „Ooooha, to už čo je. Si vážny frajer. Ave Ty,“ odpísala mu. Pozdravom, akým kedysi poddaní oslovovali starovekého rímskeho panovníka Cézara, ho oslovovala často. Dnes už väzobne stíhaný vlani ešte presviedčal Zsuzsovú, že Kaliňák je na jeho strane.

Podpisy falšovali

Podpisy pod vznik strany zbierala podľa Denníka N Zsuzsová i ďalší. Keďže sa im nepodarilo vyzbierať potrebný počet podpisov, tak ich aj falšovali. Podľa správ z aplikácie Threema mala Kočnerova volavka zbierať podpisy aj v rómskych osadách. Nebolo to zadarmo. Tým, ktorí podpísali, zaplatila.

Kočner v komunikácii spomínal Kaliňáka viac ráz. Prekážalo mu, že po odovzdaní hlasov rezortu vnútra bolo veľa občianskych preukazov, ktoré nepasovali k menám a hlavne občianske preukazy boli dávno vyradené z evidencie. „Tak hľadám, ako sa to mohlo stať,“ rozčuloval sa Kočner.„Nebyť Kaliho, tak nám to v utorok zamietnu a sme fpi.. Si vieš predstaviť tú hanbu? Porád by som sa na to vyj…“ napísal v ďalšej správe Zsuzsovej. „V pondelok budem vedieť, čo Kali vymyslel,“ dodal 5. februára.

Kaliňák sa nevyjadril, či telefonoval s Kočnerom. Jeho stranu Cieľ však ministerstvo nezaregistrovalo. Plán bol taký, že kúpi už nejakú zaregistrovanú stranu. Keďže je väzobne stíhaný, zrejme nebude mať príležitosť uchádzať sa o priazeň voličov v budúcoročných voľbách.

Keď Kaliňák skončil vo funkcii ministra na jar 2018. „Kali končí, je ti to ľúto?“ pýtala sa Zsuzsová Kočnera, pre ktorého pracovala. „Nie. Nikdy mi nič nedal. Karavána ide ďalej. Len bol na neho celkom dobrý dosah,“ reagoval obvinený v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

O expremiérovi Robertovi Ficovi sa Kočner v komunikácii vyjadroval ako o Hranolovi. „Dopi… bojím sa, že to Hranol neustojí,“ napísal dva dni po tom, ako sa verejnosť dozvedela o vražde vo Veľkej Mači.

Samozvaný „záchranca“ Smeru

Mnohých ľudí tragická vražda zomkla a vyhnala do ulíc. Protestujúci žiadali koniec Ficovej vlády, čo nebolo po vôli Kočnerovi a Zsuzsovej. Desiateho marca sa Kočner pred podriadenou chvastal, ako Smeru zachraňuje „riť“.
„Už im zachraňujem. V nedeľu mám stretko s Hranolom. Strašne ho pošlem do pi…:)))“ vyjadril sa v správe pre Zsuzsovú nevyberaným spôsobom na adresu Fica. Invektívy si neodpustil ani na adresu ďalších politikov: „Žitňanská chce Hranolovu hlavu. Je..sa to. Ku… slniečkárska.“

„Takto to dopadne, keď dá niekto židovku za ministerku spravodlivosti,“ odpísala mu Zsuzsová s antisemitským podtextom. „Klidek. Vlády sa menia, my ostávame. A to platí aj dnes,“ ubezpečoval ju Kočner. Toto je dôkaz, že Kočnera vytvoril Smer, hovorí Marek Vagovič v našom podcaste Aktuality Nahlas:

„Hranol sa rozzúril“

V polovici apríla Zsuzsovej napísal: „Nepíš, mám doobeda veľa stretnutí. A o 11:30 chcem ísť prepadnúť Hranola a nakopať ho do riti.“ Aj v máji Kočner písal o Hranovovi. Reagoval na video z Ficovej tlačovky, ktorú mu posielala Zsuzsová.„Inak Hranol sa podľa mňa tak rozzúril, keď Tódová otvorila papuľu. On bol rozzúrený, nie naje…ý,“ presviedčal volavku Kočner. Expremiér sa k stretnutiam s Kočnerom nevyjadril.

Väzobne stíhaný Kočner nebol s Ficom spokojný. Zsuzsovej vlani v marci napísal: „Ako to tak hodnotím, tak bohužiaľ musím povedať, že toto je dôsledok umiernenej Ficovej politiky, kde nap…u skončili kauzy ako Matovič, Bašternák, Špirko. Každý takýto „ústupok“ protistrana dokázala MNOHONÁSOBNE využiť vo svoj prospech. Takisto kauza Lipstein a Grendel sa vyšetruje 7 rokov!!! A už dnes neverím, že dopadne pre toho zmrda zle. Všetko ide strašne pomaly a na konci je nezávislá Čižnárova prokuratúra (ktorý sa chce páčiť médiám…). Snáď tomu ko… docvakne, že keď teraz padne vláda, je to aj začiatok konca ich skupinky.“, aktuality.sk

X X X

Pred budovou parlamentu vztýčili stožiar, vlajka na ňom zaveje 1. septembra

Pred budovou parlamentu v stredu ráno vztýčili stožiar. Informoval o tom riaditeľ odboru komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie Národnej rady (NR) SR Tomáš Kostelník. Pozrite si, ako Dankov stožiar zmenil panorámu parlamentu a Bratislavského hra¬du.

„Oficiálne bude stožiar so štátnou vlajkou sprístupnený ceremóniou, ktorá bude 1. septembra na deň otvorených dverí NR SR o 12.00 h,“ uviedol vedúci Kancelárie NR SR Daniel Guspan, ktorý považuje stožiar za symbol národnej hrdosti.
Na výstavbu stožiara pred parlamentom vyzbierala Kancelária NR SR financie potrebné na všetky práce. Štát tak výstavba a inštalácia stožiara so štátnou vlajkou nebude stáť nič. Konečná suma nákladov je podľa Guspana 58 043 eur bez DPH vrátane vlajky, výroby stožiara, osadenia a všetkých stavebných prác. Na stožiar dalo podľa Guspana príspevok viac ako 100 prispievateľov a vyzbieralo sa okolo 60 000 eur.

Napríklad šéf NR SR Andrej Danko prispel na stožiar sumou 9 000 eur a podobnú sumu venoval aj vedúci Kancelárie NR SR Daniel Guspan. Poslanecký klub Smeru-SD prispel na stavbu sumou 5 000 eur, predseda strany Robert Fico dal osobný dar v hodnote 1 000 eur.

Guspan doplnil, že po vyvesení štátnej vlajky na stožiar zvesia vlajky zo strechy Bratislavského hradu a parlamentu. Dodal, že okrem bezpečnosti je tiež technicky jednoduchšie starať sa o stožiar s vlajkou, pretože bude obsluhovaný zo zeme./agentury/

X X X

Burzy v USA prudko klesli, trhy vetria riziko recesie

Americké akcie v stredu výrazne oslabili, kľúčový Dow Jonesov index má za sebou najhlbší percentuálny prepad od začiatku roka. Na vine je vývoj na trhu dlhopisov, ktorý naznačuje, že americká ekonomika smeruje k recesii.
Dow Jonesov index odpísal 3,05 percenta na 25 479,42 bodu. Podobne širší index S&P 500 vykázal prepad o 2,93 percenta a uzavrel na hodnote 2840,60 bodu, zatiaľ čo index Nasdaq Composite klesol o 3,02 percenta na 7773,94 bodu.
Výnos dlhopisov americkej vlády so splatnosťou desať rokov sa v stredu výraznejšie dostal pod výnos dlhopisu dvojročného, čo sa stalo prvýkrát od roku 2007. Aj vtedy sa dostavila hospodárska recesia, ktorá zasiahla najprv Spojené štáty a potom aj globálnu ekonomiku.

Okrem prevrátenej výnosovej krivky, ktorá je všeobecne považovaná za indikátor blížiacej sa recesie, obchodovanie poznamenali ďalšie nepriaznivé faktory. Nemecko ohlásilo pokles ekonomiky v druhom štvrťroku a rast priemyselnej výroby v Číne bol v júli najpomalší za 17 rokov. K tomu je nutné pripočítať dlhotrvajúce faktory ako obchodné vojna USA a Číny a odchod Británie z Európskej únie a ďalšie geopolitické faktory.

„Každá centrálna banka na svete sa snaží ekonomiku podporovať a každý politik na svete sa snaží ekonomiku zničiť,“ povedal Oliver Pursche zo spoločnosti Bruderman Asset Management. „Čo sa deje v Hongkongu, čo sa deje s brexitom a obchodné vojnou, to všetko prináša chaos,“ dodal.

Dolár na devízových trhoch v reakcii na vývoj výnosov kľúčových dlhopisov americkej vlády citeľne oslabil voči japonskému jenu, ktorý je považovaný za takzvaný bezpečný prístav v časoch neistoty. Krátko pred 22:00 SELČ dolár k jenu strácal 0,7 percenta na 105,97 JPY. Euro k doláru odpisovalo cez 0,3 percenta na 1,1136 USD. Dolárový index, ktorý vyjadruje hodnotu dolára ku košu šiestich hlavných svetových mien, ale vykazoval mierny nárast. Pridával 0,2 percenta na 98 bodov./agentury/

X X X

Zo satelitných snímok vidno, že Čína sťahuje vojenskú techniku k Hongkongu

Čína sťahuje svoju vojenskú techniku do blízkosti Hongkongu. Ukazujú to aktuálne satelitné snímky spoločnosti Maxar, ktoré v stredu zverejnili americké médiá. Je na nich vidno napríklad obrovský športový štadión v meste Šen-žen, ktoré leží v tesnom susedstve Hongkongu, a ktorý je teraz zaplnený najmenej 500 vojenskými vozidlami. Po varovných vyhláseniach amerického prezidenta Donalda Trumpa a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej ide o ďalší náznak, že Peking v súvislosti s riešením situácie v Hongkongu uvažuje o silovom riešení.

To, že Čína presúva svoje vojská k Hongkongu, napísal už v utorok na Twitter americký prezident Trump. Neuviedol k tejto informácii žiadne ďalšie podrobnosti, no prezradil, že čerpá z údajov amerických tajných služieb.
Nemecká kancelárka Merkelová v stredu Pekingu odkázala, že aktuálne problémy v Hongkongu, kde sa už dlhé týždne konajú masové demonštrácie, sa nesmú riešiť silou. „Treba spraviť všetko pre to, aby sa zabránilo násiliu, a možné riešenia treba nájsť prostredníctvom dialógu,“ vyhlásila nemecká kancelárka.

Čínskym komunistom Merkelová v stredu pripomenula, že v Hongkongu platí takzvaný Hongkonský základný zákon z roku 1997, ktorý zaručuje jeho obyvateľom väčšiu mieru slobody ako obyvateľom zvyšku Číny. Peking by podľa nej mal mať na pamäti, že „právny štát má v Hongkongu dlhú tradíciu“.

O možnosti útoku čínskej armády na Hongkong už dlhšie špekulujú médiá a analytici, keďže stúpenci hongkonskej prodemokratickej opozície už desať týždňov neprestávajú s masovými demonštráciami proti politike šéfky hongkonskej pročínskej administratívy Carrie Lam.

Pravidelne proti nim zasahuje hongkonská polícia slzotvorným plynom a bijú ich neznámi maskovaní útočníci, a Peking im opakovane posielal nepriame varovania, že môže prísť zásah aj priamo z Číny.

Víkendové demonštrácie v Hongkongu sa začali okupačným štrajkom letiska „Správanie sa niektorých radikálnych demonštrantov sa dotklo samotnej hranice princípu ‚jedna krajina, dva systémy‘ a nebude tolerované,“ vyhlásil napríklad hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Keng Šuang.

Demonštranti pôvodne protestovali proti chystanému zákonu o vydávaní ľudí podozrivých z trestnej činnosti z Hongkongu do Číny, no neskôr sa zoznam ich požiadaviek rozšíril. Zákon, ktorý už hongkonská pročínska administratíva medzičasom stiahla, by podľa demonštrantov umožnil, aby čínski komunisti stíhali každého obyvateľa Hongkongu, ktorý nesúhlasí s politikou Číny.

Hongkong prešiel na základe medzinárodných dohôd v roku 1997 spod britskej správy pod správu Číny. Do roku 2047 má podľa týchto zmlúv fungovať na princípe „jedna krajina, dva systémy“, čo by mu malo v tomto časovom rámci zaručovať slobodu v otázkach politického systému a spravovania spoločnosti. Čína však podľa hongkonského prodemokratického tábora túto dohodu porušuje a už teraz vnucuje Hongkongu svoje predstavy o jeho fungovaní.
Čína nepovolila dvom americkým lodiam vplávať do prístavu v Hongkongu

Čína odmietla žiadosti dvoch amerických vojenských plavidiel, ktoré chceli v dohľadnom čase vplávať do prístavu v Hongkongu. Informovala o tom v noci na stredu agentúra Reuters, ktorá pripomenula, že obe krajiny sa dostali do slovnej potýčky týkajúcej sa prodemokratických protestov pokračujúcich v Hongkongu.

Podľa vyhlásenia veliteľa Nata Christensena, ktorý je zástupcom hovorcu americkej tichomorskej flotily, loď USS Green Bay používaná na prepravu obojživelníkových vozidiel mala vplávať do prístavu do konca augusta, zatiaľ čo raketový krížnik Lake Erie v septembri. Čínske orgány neuviedli dôvod odmietnutia, poznamenal Reuters.

Hongkong, jedna z dvoch osobitných administratívnych oblastí Číny, bol uplynulý víkend už desiatykrát dejiskom často násilných protestov proti návrhu zákona, ktorý by umožnil vydávanie jeho obyvateľov podozrivých zo spáchania trestných činov do pevninskej Číny. Protesty neutíchli ani po tom, čo správkyňa Hongkongu Carrie Lamová vyhlásila tento návrh zákona za „mŕtvy“.

Demonštranti medzičasom od miestnej vlády žiadajú aj vyšetrovanie údajného neadekvátneho postupu polície pri zásahoch a rozpustenie zákonodarného zboru. Okrem toho v utorok zablokovali aj pasažierov v odletových bránach v niekoľkých častiach medzinárodného letiska v Hongkongu. Stalo sa tak deň po tom, ako vzhľadom na prítomnosť tisícov demonštrantov museli na tomto medzinárodnom letisku zrušiť všetky lety.

Vláda v Pekingu tvrdí, že protivládne protesty v Hongkongu sú financované Západom, ale poskytla pre to len málo dôkazov. Začiatkom tohto mesiaca však Peking požadoval, aby americkí diplomati sídliaci v Hongkongu „prestali zasahovať“ do záležitostí mesta. Peking takto reagoval po správach, že diplomati z USA sa stretli s prodemokratickými aktivistami.

Americký prezident Donald Trump pritom v USA čelí kritike za to, že sa vyhýba ostrej reakcii na zásahy proti prodemokratickým demonštrantom alebo proti obmedzovaniu slobôd. Uviedol len, že podľa neho ide o vnútornú záležitosť Číny. „Je to medzi Hongkongom a Čínou,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome 1. augusta. „Nepotrebujú nijaké rady,“ dodal.

V júli však americký prezident rozhneval Peking vyhlásením, že „väčšina ľudí chce demokraciu. Nanešťastie, niektoré vlády demokraciu nechcú“. „To je všetko, o čo tam ide. Všetko je to o demokracii,“ povedal Trump.
Agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie amerického prezidenta Donalda Trumpa v utorok večer zverejnila správu, že Čína podľa amerických tajných služieb presúva svoje vojská k hraniciam Hongkongu, kde sa už 10 týždňov konajú protivládne demonštrácie. Trump ešte predtým vyjadril nádej, že v Hongkongu nedôjde počas protestov k nijakým stratám na životoch a vyzval obe strany na pokojné riešenie situácie, ktorú označil za „veľmi komplikovanú“. „Dúfam, že sa to vyrieši mierovou cestou, nikto nebude zranený a nikoho nezabijú,“ povedal americký prezident.

X X X

Zo satelitných snímok vidno, že Čína sťahuje vojenskú techniku k Hongkongu

Čína sťahuje svoju vojenskú techniku do blízkosti Hongkongu. Ukazujú to aktuálne satelitné snímky spoločnosti Maxar, ktoré v stredu zverejnili americké médiá. Je na nich vidno napríklad obrovský športový štadión v meste Šen-žen, ktoré leží v tesnom susedstve Hongkongu, a ktorý je teraz zaplnený najmenej 500 vojenskými vozidlami. Po varovných vyhláseniach amerického prezidenta Donalda Trumpa a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej ide o ďalší náznak, že Peking v súvislosti s riešením situácie v Hongkongu uvažuje o silovom riešení.

To, že Čína presúva svoje vojská k Hongkongu, napísal už v utorok na Twitter americký prezident Trump. Neuviedol k tejto informácii žiadne ďalšie podrobnosti, no prezradil, že čerpá z údajov amerických tajných služieb.
Nemecká kancelárka Merkelová v stredu Pekingu odkázala, že aktuálne problémy v Hongkongu, kde sa už dlhé týždne konajú masové demonštrácie, sa nesmú riešiť silou. „Treba spraviť všetko pre to, aby sa zabránilo násiliu, a možné riešenia treba nájsť prostredníctvom dialógu,“ vyhlásila nemecká kancelárka.

Čínskym komunistom Merkelová v stredu pripomenula, že v Hongkongu platí takzvaný Hongkonský základný zákon z roku 1997, ktorý zaručuje jeho obyvateľom väčšiu mieru slobody ako obyvateľom zvyšku Číny. Peking by podľa nej mal mať na pamäti, že „právny štát má v Hongkongu dlhú tradíciu“.

O možnosti útoku čínskej armády na Hongkong už dlhšie špekulujú médiá a analytici, keďže stúpenci hongkonskej prodemokratickej opozície už desať týždňov neprestávajú s masovými demonštráciami proti politike šéfky hongkonskej pročínskej administratívy Carrie Lam.

Pravidelne proti nim zasahuje hongkonská polícia slzotvorným plynom a bijú ich neznámi maskovaní útočníci, a Peking im opakovane posielal nepriame varovania, že môže prísť zásah aj priamo z Číny.

„Správanie sa niektorých radikálnych demonštrantov sa dotklo samotnej hranice princípu ‚jedna krajina, dva systémy‘ a nebude tolerované,“ vyhlásil napríklad hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Keng Šuang.
Demonštranti pôvodne protestovali proti chystanému zákonu o vydávaní ľudí podozrivých z trestnej činnosti z Hongkongu do Číny, no neskôr sa zoznam ich požiadaviek rozšíril. Zákon, ktorý už hongkonská pročínska administratíva medzičasom stiahla, by podľa demonštrantov umožnil, aby čínski komunisti stíhali každého obyvateľa Hongkongu, ktorý nesúhlasí s politikou Číny.

Hongkong prešiel na základe medzinárodných dohôd v roku 1997 spod britskej správy pod správu Číny. Do roku 2047 má podľa týchto zmlúv fungovať na princípe „jedna krajina, dva systémy“, čo by mu malo v tomto časovom rámci zaručovať slobodu v otázkach politického systému a spravovania spoločnosti. Čína však podľa hongkonského prodemokratického tábora túto dohodu porušuje a už teraz vnucuje Hongkongu svoje predstavy o jeho fungovaní.
Čína nepovolila dvom americkým lodiam vplávať do prístavu v Hongkongu

Čína odmietla žiadosti dvoch amerických vojenských plavidiel, ktoré chceli v dohľadnom čase vplávať do prístavu v Hongkongu. Informovala o tom v noci na stredu agentúra Reuters, ktorá pripomenula, že obe krajiny sa dostali do slovnej potýčky týkajúcej sa prodemokratických protestov pokračujúcich v Hongkongu.

Podľa vyhlásenia veliteľa Nata Christensena, ktorý je zástupcom hovorcu americkej tichomorskej flotily, loď USS Green Bay používaná na prepravu obojživelníkových vozidiel mala vplávať do prístavu do konca augusta, zatiaľ čo raketový krížnik Lake Erie v septembri. Čínske orgány neuviedli dôvod odmietnutia, poznamenal Reuters.

Hongkong, jedna z dvoch osobitných administratívnych oblastí Číny, bol uplynulý víkend už desiatykrát dejiskom často násilných protestov proti návrhu zákona, ktorý by umožnil vydávanie jeho obyvateľov podozrivých zo spáchania trestných činov do pevninskej Číny. Protesty neutíchli ani po tom, čo správkyňa Hongkongu Carrie Lamová vyhlásila tento návrh zákona za „mŕtvy“.

Demonštranti medzičasom od miestnej vlády žiadajú aj vyšetrovanie údajného neadekvátneho postupu polície pri zásahoch a rozpustenie zákonodarného zboru. Okrem toho v utorok zablokovali aj pasažierov v odletových bránach v niekoľkých častiach medzinárodného letiska v Hongkongu. Stalo sa tak deň po tom, ako vzhľadom na prítomnosť tisícov demonštrantov museli na tomto medzinárodnom letisku zrušiť všetky lety.

Vláda v Pekingu tvrdí, že protivládne protesty v Hongkongu sú financované Západom, ale poskytla pre to len málo dôkazov. Začiatkom tohto mesiaca však Peking požadoval, aby americkí diplomati sídliaci v Hongkongu „prestali zasahovať“ do záležitostí mesta. Peking takto reagoval po správach, že diplomati z USA sa stretli s prodemokratickými aktivistami.

Americký prezident Donald Trump pritom v USA čelí kritike za to, že sa vyhýba ostrej reakcii na zásahy proti prodemokratickým demonštrantom alebo proti obmedzovaniu slobôd. Uviedol len, že podľa neho ide o vnútornú záležitosť Číny. „Je to medzi Hongkongom a Čínou,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome 1. augusta. „Nepotrebujú nijaké rady,“ dodal.

V júli však americký prezident rozhneval Peking vyhlásením, že „väčšina ľudí chce demokraciu. Nanešťastie, niektoré vlády demokraciu nechcú“. „To je všetko, o čo tam ide. Všetko je to o demokracii,“ povedal Trump.
Agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie amerického prezidenta Donalda Trumpa v utorok večer zverejnila správu, že Čína podľa amerických tajných služieb presúva svoje vojská k hraniciam Hongkongu, kde sa už 10 týždňov konajú protivládne demonštrácie. Trump ešte predtým vyjadril nádej, že v Hongkongu nedôjde počas protestov k nijakým stratám na životoch a vyzval obe strany na pokojné riešenie situácie, ktorú označil za „veľmi komplikovanú“. „Dúfam, že sa to vyrieši mierovou cestou, nikto nebude zranený a nikoho nezabijú,“ povedal americký prezident./agentury/

X X X

Merkelová: Nemecko bude vždy vítať rozmiestnenie amerických vojakov na svojom území

Nemecko bude vždy vítať rozmiestnenie amerických vojakov na svojom území, existujú na to dobré dôvody. Na tlačovej konferencii v Berlíne to dnes povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová v reakcii na hrozbu Spojených štátov, že premiestni časť svojich vojakov z Nemecka napríklad do Poľska, ak Nemecko nebude rýchlejšie zvyšovať svoje výdavky na obranu.

„Verím, že kto sa pozrie na nemeckú situáciu, vidí, že sme dosiahli podstatné zlepšenie v našej armáde,“ povedala šéfka nemeckej vlády s tým, že obranný rozpočet len tento rok stúpol o 12 percent. Aj tak sa ale pohybuje len okolo 1,35 percenta hrubého domáceho produktu, teda ďaleko za dvojpercentným cieľom, ku ktorému majú smerovať členské krajiny Severoatlantickej aliancie.

Aj preto americký veľvyslanec v Nemecku Richard Grenell minulý týždeň Berlínu pohrozil, že USA premiestni časť zo svojich viac ako 50 000 vojakov a civilných síl v Nemecku do inej krajiny. O tom, že by to mohlo byť Poľsko, hovoril už skôr americký prezident Donald Trump, ktorý nemecké výdavky na obranu často tvrdo kritizuje.

Merkelová dnes vyjadrila presvedčenie, že miesta, kde sú v Nemecku rozmiestnení americkí vojaci, sú dobré i pre nich. Očakáva, že sa o záležitosti povedú „veľmi priateľské“ rozhovory. „Amerických vojakov tu budeme aj naďalej srdečne vítať a sú aj dobré dôvody pre ich rozmiestnenie v Nemecku,“ podotkla.

Nemecko je európskou krajinou, v ktorej majú Spojené štáty najviac vojakov. Celkovo je ich 35 000, ďalších 17 000 sú americkí civilisti v službách armády. Prevádzka amerických základní zaisťuje prácu i desaťtisícom Nemcov. /agentury/

X X X

Kreslo ministra financií je žeravé, sociálne balíčky sú ohrozené, koalícia musí šetriť

Slovenská ekonomika vzrástla v druhom štvrťroku tohto roka oproti vlaňajšku len o 1,9 %. Nemecko má za sebou štvrťročný pokles. Je otázne ako bude koalícia v tejto situácii zavádzať predvolebné balíčky v podobe poklesu daní či zvyšovania penzií. Je možné, že sľuby sa budú plniť na úkor rastu dlhov, ktorých splácanie potom bude na pleciach vlády, ktorá vzíde z budúcoročných volieb.

Minister financií Ladislav Kamenický reagoval na spomalenie hospodárskeho rastu výzvou na šetrenie a naznačil tiež, že udržať vyrovnaný rozpočet bude mimoriadne ťažké. Je otázne z čoho bude koalícia financovať plánovaný predvolebný sociálny balíček. „Podľa aktuálnych výsledkov spomalil rast našej ekonomiky oveľa výraznejšie než sme očakávali, a to na úroveň 1,9 % HDP, namiesto očakávaných 3,5%. Rozpočet na tento rok bol pritom postavený na raste na úrovni 4,5%.

Za spomalením vidím najmä externé faktory, či už je to vývoj v Nemecku, alebo obchodné vojny medzi Čínou a USA.
Spomalenie sa aj vzhľadom na tieto faktory očakávalo, ale nie tak rýchlo a na takej úrovni," povedal minister.
„Dnes je to sto dní čo som vo funkcii ministra. Tak ako som už pri svojom menovaní uviedol, toto kreslo je horúce a dnes je priam žeravé. Každý minister sa teší keď ekonomika rastie. Po mojom nástupe sa karta ale začala obracať a prichádzajú zlé správy. Rozpočet na rok 2019 mal byť po prvýkrát v histórii vyrovnaný, musím však povedať, že po dnešných správach je tento cieľ ohrozený. Mojou prioritou bude “ukočírovať“ tento trend tak, aby boli straty čo najmenšie,“ dodal.

Kamenický vyzval všetkých koaličných ministrov, aby začali šetriť na ministerstvách. "Na konkrétne kroky budem potrebovať čísla zo septembrovej prognózy. Je jasné, že ak bude táto náhla zmena rastu ekonomiky pokračovať bude znamenať zníženie rozpočtovaných príjmov, na čo budeme musieť reagovať na strane výdavkov,“ upozornil.

Pokles ekonomického rastu vyplýva z rýchleho odhadu Štatistického úradu SR (ŠÚ), podľa ktorého po očistení výsledkov o sezónne vplyvy hrubý domáci produktv stálych cenách medziročne v druhom kvartáli stúpol o 2,5 % a medzikvartálne bol vyšší o 0,4 %.

V druhom štvrťroku tohto roka sa pritom na Slovensku vytvoril v nominálnom vyjadrení hrubý domáci produkt v objeme 23,692 miliárd eur, čo podľa predbežných údajov predstavuje v bežných cenách medziročný nárast o 4,6 %. Spresnené údaje o vývoji hrubého domáceho produktu zverejnia štatistici 6. septembra.

Zamestnanosť na Slovensku sa v druhom štvrťroku tohto roka zvýšila. Ako informoval Štatistický úrad SR, zamestnanosť v uvedenom období presiahla 2,45 milióna osôb. V porovnaní s druhým štvrťrokom vlaňajška tak vzrástla o 1,4 %. Po očistení o sezónne vplyvy sa celková zamestnanosť zvýšila oproti druhému štvrťroku vlaňajška o 1,5 % a oproti prvému štvrťroku tohto roka o 0,3 %.

Analytici zhoršia celoročnú prognózu

„Čísla ekonomiky v druhom štvrťroku sklamali. A hoci ich pravdepodobne ovplyvnili aj niektoré jednorazové faktory, nálada v európskej ekonomike naznačuje, že významnú korekciu smerom nahor nie je možné očakávať ani v nasledujúcich štvrťrokoch a ekonomický rast bude skôr ďalej slabnúť,“ očakáva analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák. Vplyv na vývoj slovenskej ekonomiky bude mať podľa analytikov najmä slabnúci externý dopyt, prejaviť by sa mal nielen v spotrebe domácností, ale aj v investíciách.

„Riziká sú stále vychýlené prevažne smerom nadol. Neistota ohľadom formy brexitu i rozsahu a časovania ďalších protekcionistických opatrení v globálnej ekonomike by sa dali menovať ako hlavné rizika v externom prostredí, od ktorého je malá otvorená ekonomika, akou je aj Slovensko, extrémne závislá. Ich simultánne pôsobenie by v extrémnom prípade mohlo ekonomický rast vymazať aj úplne,“ hovorí Koršňák./agentury/

X X X

Kreslo ministra financií je žeravé, sociálne balíčky sú ohrozené, koalícia musí šetriť

Slovenská ekonomika vzrástla v druhom štvrťroku tohto roka oproti vlaňajšku len o 1,9 %. Nemecko má za sebou štvrťročný pokles. Je otázne ako bude koalícia v tejto situácii zavádzať predvolebné balíčky v podobe poklesu daní či zvyšovania penzií. Je možné, že sľuby sa budú plniť na úkor rastu dlhov, ktorých splácanie potom bude na pleciach vlády, ktorá vzíde z budúcoročných volieb.

Minister financií Ladislav Kamenický reagoval na spomalenie hospodárskeho rastu výzvou na šetrenie a naznačil tiež, že udržať vyrovnaný rozpočet bude mimoriadne ťažké. Je otázne z čoho bude koalícia financovať plánovaný predvolebný sociálny balíček. „Podľa aktuálnych výsledkov spomalil rast našej ekonomiky oveľa výraznejšie než sme očakávali, a to na úroveň 1,9 % HDP, namiesto očakávaných 3,5%. Rozpočet na tento rok bol pritom postavený na raste na úrovni 4,5%. Za spomalením vidím najmä externé faktory, či už je to vývoj v Nemecku, alebo obchodné vojny medzi Čínou a USA. Spomalenie sa aj vzhľadom na tieto faktory očakávalo, ale nie tak rýchlo a na takej úrovni," povedal minister.

„Dnes je to sto dní čo som vo funkcii ministra. Tak ako som už pri svojom menovaní uviedol, toto kreslo je horúce a dnes je priam žeravé. Každý minister sa teší keď ekonomika rastie. Po mojom nástupe sa karta ale začala obracať a prichádzajú zlé správy. Rozpočet na rok 2019 mal byť po prvýkrát v histórii vyrovnaný, musím však povedať, že po dnešných správach je tento cieľ ohrozený. Mojou prioritou bude “ukočírovať“ tento trend tak, aby boli straty čo najmenšie,“ dodal.

Kamenický vyzval všetkých koaličných ministrov, aby začali šetriť na ministerstvách. "Na konkrétne kroky budem potrebovať čísla zo septembrovej prognózy. Je jasné, že ak bude táto náhla zmena rastu ekonomiky pokračovať bude znamenať zníženie rozpočtovaných príjmov, na čo budeme musieť reagovať na strane výdavkov,“ upozornil.
Pokles ekonomického rastu vyplýva z rýchleho odhadu Štatistického úradu SR (ŠÚ), podľa ktorého po očistení výsledkov o sezónne vplyvy hrubý domáci produktv stálych cenách medziročne v druhom kvartáli stúpol o 2,5 % a medzikvartálne bol vyšší o 0,4 %.

V druhom štvrťroku tohto roka sa pritom na Slovensku vytvoril v nominálnom vyjadrení hrubý domáci produkt v objeme 23,692 miliárd eur, čo podľa predbežných údajov predstavuje v bežných cenách medziročný nárast o 4,6 %. Spresnené údaje o vývoji hrubého domáceho produktu zverejnia štatistici 6. septembra.

Zamestnanosť na Slovensku sa v druhom štvrťroku tohto roka zvýšila. Ako informoval Štatistický úrad SR, zamestnanosť v uvedenom období presiahla 2,45 milióna osôb. V porovnaní s druhým štvrťrokom vlaňajška tak vzrástla o 1,4 %. Po očistení o sezónne vplyvy sa celková zamestnanosť zvýšila oproti druhému štvrťroku vlaňajška o 1,5 % a oproti prvému štvrťroku tohto roka o 0,3 %.

Analytici zhoršia celoročnú prognózu

„Čísla ekonomiky v druhom štvrťroku sklamali. A hoci ich pravdepodobne ovplyvnili aj niektoré jednorazové faktory, nálada v európskej ekonomike naznačuje, že významnú korekciu smerom nahor nie je možné očakávať ani v nasledujúcich štvrťrokoch a ekonomický rast bude skôr ďalej slabnúť,“ očakáva analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák. Vplyv na vývoj slovenskej ekonomiky bude mať podľa analytikov najmä slabnúci externý dopyt, prejaviť by sa mal nielen v spotrebe domácností, ale aj v investíciách.

„Riziká sú stále vychýlené prevažne smerom nadol. Neistota ohľadom formy brexitu i rozsahu a časovania ďalších protekcionistických opatrení v globálnej ekonomike by sa dali menovať ako hlavné rizika v externom prostredí, od ktorého je malá otvorená ekonomika, akou je aj Slovensko, extrémne závislá. Ich simultánne pôsobenie by v extrémnom prípade mohlo ekonomický rast vymazať aj úplne,“ hovorí Koršňák./agentury/

X XX

Dago Daniš: Čo ukazujú správy Kočner-Zsuzsová

Komunikácia medzi Kočnerom a Zsuzsovou má slúžiť ako nový dôkaz, ktorý potvrdzuje ich účasť na vražde novinára a jeho partnerky. Aj keď len nepriamo. Kočner bol opatrný. V komunikácii cez aplikáciu Threema nie sú správy o príprave vraždy (pochopiteľne). Ani správy, ktoré by ukazovali, že Kočner stál v pozadí ako objednávateľ. Naopak, Kočner sa hral na pozorovateľa, ktorého prípad zaujal a ktorý si láme hlavu, kto je v pozadí.

Je to celkom logické. Kočner aj Zsuszová sa roky pohybovali v prostredí tajných služieb a mafie. Mohli predpokladať, že po vražde bude ich komunikácia monitorovaná – a nielen domácimi spravodajskými službami. Kočner a Zsuzsová riešili citlivejšie témy výlučne na osobných stretnutiach. V správach cez mobilné aplikácie vypúšťali skôr dymovú clonu. Prípadne si posielali odkazy v náznakoch a dvojzmyselných šifrách.

Kočner v utorok k správam so Zsuszovou odmietol vypovedať. Jeho advokát vec zľahčuje, vraj sa netýka prípadu vraždy a identita prijímateľa správ podľa neho nie je preukázateľná (Zsuzsová zrejme nemala číslo používaného mobilu registrované priamo na svoje meno).

Intenzívny vzťah

Napriek tomu sú správy na linke Kočner - Zsuzsová dôležitý materiál v rukách vyšetrovateľov. Odkrývajú veľa z politického pozadia Kočnerovho biznisu. Alebo z Kočnerovho arogantného vystupovania.
Vo vzťahu k vražde Jána Kuciaka ukazujú štyri veci.

Tou prvou a zásadnou je fakt, že vzťah Kočnera a Zsuzsovej bol intenzívny a dôverný. Boli takmer nepretržite v online kontakte. Ešte minulý rok, keď polícia zadržala Zsuzsovú, pritom Kočner naznačoval opak.

Dnes už bude ťažko presviedčať vyšetrovateľov, že jeho styky so Zsuzsovou boli len sporadické a bezvýznamné.
Druhou vecou, na ktorú ukazujú správy, sú ich osobné stretnutia. Rekonštrukcia odkazov a udalostí môže potvrdzovať, že sa stretávali presne v čase, keď skupina vykonávateľov pripravovala vraždu, prípadne v čase, keď sa mala vybavovať finančná odmena.

Ak sa preukážu stretnutia v dobe, keď mala Zsuzsová pre Andruskóa a jeho tím zabezpečiť zálohu alebo neskôr hotovostnú platbu za vraždu, stopy budú pomerne jasne ukazovať na Kočnera.

Odkazy, ticho a inotaje

Treťou vecou, s ktorou môžu pracovať vyšetrovatelia, je aj „komunikačné ticho“. Alebo komunikačný šum. Ak Kočner a Zsuzsová krátko pred vraždou a krátkou po vražde obmedzili online rozhovory a preferovali osobný kontakt, alebo ak v tom čase komunikovali inak, ako bolo ich zvykom, bude to ďalšia indícia o ich účasti na vražde. Obrazne povedané, vypnutie mobilu môže niekedy ukázať viac, ako online režim. Platí to o vykonávateľoch, ktorí sa 21. februára 2018 pokúšali „vypnúť“ svoje digitálne stopy (komunikáciu, lokalizáciu). A môže to platiť, hoci v slabšej miere, aj o organizátoroch a objednávateľoch. A o ich utajených „offline stretnutiach“.

A nakoniec, štvrtá vec, ktorú ukazuje komunikácia Kočnera, bola jeho opatrnosť. Keď Zsuzsová v správach zachádzala do detailov alebo do príliš jasných odkazov, Kočner ju okamžite brzdil a napomínal, aby s tým prestala. A aby nepísala nič nad rámec „klebiet“.

Dymové clony

Kočner sa zrejme neobával zadržania Zsuzovej, keďže mal spolu s bödörovcami vplyv na vedenie polície. A prístup k informáciám z vyšetrovania (platilo to až do leta 2018).

Pravdepodobné je skôr to, že rátal so spravodajským (nie policajným) monitorovaním svojej komunikácie. A hral dvojakú hru. Na utajených stretnutiach so Zsuzsovou, prípadne cez zahmlené odkazy, riešil podstatu veci. A cez digitálnu komunikáciu sa hral na vplyvného „bosa“, ktorý má pod palcom NAKA a politikov. A ktorého zaujíma, kto je v pozadí vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Možné je aj to, že neskôr, pár týždňov po vražde, ho bödörovci varovali, že vyšetrovanie sa im vymyká z rúk, resp. že bol „rozpracovaný“. A do komunikácie celkom zámerne zanášal falošné stopy a tony balastu. Napríklad svoje špekulácie o tom, kto môže byť za vraždou...Kočnerov problém je v tom, že pri dvojakej hre sa hranice medzi utajovanými témami a bežnou komunikáciou prelínajú.
V zovretí vyšetrovateľov

Jedna vec je spravodajské (operatívne) sledovanie a rozpracovanie Kočnera ako jednej z desiatok zbežne preverovaných osôb. Na to bol Kočner roky zvyknutý. A popri tom bol zvyknutý na ochrancov vo vedení NAKA.
Druhá vec je rozsiahle, hĺbkové analyzovanie všetkých správ – aj tých z minulosti – v rámci trestného konania. A cielená práca stovky vyšetrovateľov na jedinom podozrivom. Na to Kočner zvyknutý nebol. A zjavne s tým nerátal. Inak by sa akejkoľvek písomnej komunikácii so Zsuzsovou – organizátorkou vraždy – vyhýbal.

Do akej miery jeho komunikačné stopy pomôžu vyšetrovateľom a prokuratúre ako dôkazy, zatiaľ nevieme odhadnúť. So slušnou dávkou istoty však vieme, že poslúžia na objasnenie vraždy a jej pozadia. Na objasnenie vzťahu kľúčovej dvojice Kočner - Zsuzsová. A na dokončenie obrazu o tom, ako vyzeral Kočnerov svet. Slovom, od júna 2018 a od odchodu bödörovcov z vedenia polície platí, že Kočner je nahratý. Vo všetkých významoch tohto slova, aktuality.sk