iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Kočnera eskortujú v utorok v SR na výsluch...

... NAKA zaujíma jeho šifrovaná komunikácia: Vyšetrovatelia chcú od Kočnera vysvetlenie esemesiek s Norbertom Bödörom a Petrom Tóthom. Policajná eskorta má v utorok ráno predviesť obžalovaného Mariana Kočnera opäť pred vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry. Podľa informácií Aktuality.sk sa ho bude vyšetrovateľ pýtať na esemesky, ktoré polícia rozšifrovala v jeho mobilnom telefóne.

Muž, ktorého meno sa nachádza aj v tzv. mafiánskych zoznamoch, si mal písať s nitrianskym oligarchom Norbertom Bödörom či exsiskárom Petrom Tóthom. V súčasnosti je Kočner už vyše roka zadržaný vo väznici v Leopoldove.
Správa od Kočnera z 3. októba 2017 znela: „Ján Kuciak, Veľká Mača 558, Galanta“. Časť esemesiek zverejnil začiatkom augusta Denník N.

Polícia rozšifrovala aj správy Mariana Kočnera s Norbertom Bödörom, ktoré majú súvisieť s kauzou zmeniek televízie Markíza, pre ktoré sa súdi Marian Kočner s Pavlom Ruskom. Pre šifrované správy ohlásil v rozhovore pre Denník N svoj odchod z polície šéf finančnej jednotky NAKA Bernard Slobodník, ktorého mali Kočner s Bödörom spomínať.

Kočner sa tiež v správach pýtal Norberta Bödöra, či „dohoda s Milanom“ ešte platí. Bolo to v čase, keď na inšpekciu predvolali na výsluch bývalého šéfa televízie a expolitika Pavla Ruska. Ten spolu s Kočnerom čelí obžalobe v kauze zmenky. Inšpekcii vtedy šéfoval Milan Lučanský, ktorý je dnes prezidentom policajného zboru. Lučanský odmieta, že by mal nejako pomáhať Kočnerovi.

Marian Kočner čelí obvineniu v prípade objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a celej sérii ekonomických káuz, ktoré súvisia s daňovými vratkami za hotely na Donovaloch, golfovým ihriskom v Báči pri Bratislave a prevodmi bytov v komplexoch Five stars residence a Bonaparte,aktuality.sk

X X X

Gašparovičove amnestie: dépeháčkar zostal na slobode, dnes spravuje štátne milióny

Dépeháčkar z Nitry dostal pôvodne šesť rokov natvrdo, napokon ho oslobodila amnestia prezidenta Gašparoviča. Dnes šéfuje slovenskému volejbalu a spravuje milióny zo štátneho rozpočtu. Niekdajší nitriansky volejbalista Martin Kraščenič sa prepracoval na majiteľa tamojšieho volejbalového klubu a dotiahol to až na samotný vrchol. Od decembra 2017 šéfuje Slovenskej volejbalovej federácii. Tá za rok 2019 dostala od ministerstva školstva dotáciu viac ako 2 milióny eur.

Cestu zdanlivo úspešného manažéra na výslnie však poznačujú neslávne podnikateľské aktivity z minulosti.
Fiktívne obchody za milióny Bol to špekulatívny podvod s vratkami DPH. Podľa rozhodnutia súdu stál Kraščenič na čele skupiny, ktorá zarobila na fiktívnych obchodoch.

V mene spoločnosti GTS vystavil fiktívne faktúry na vyše 150-tisíc prieduchových filtrov, ktoré mali hodnotu vyše 2,1 milióna eur (vtedy 65 miliónov korún). Firma, ktorú Kraščenič zastupoval, však tieto filtre v skutočnosti nepredala ani nedodala.
Neexistujúce súčiastky ale na papieri prešli troma firmami, pričom posledná z nich si následne v roku 2002 vypýtala od štátu daňovú vratku vo výške 261-tisíc eur (vtedy 7,87 milióna korún). Peniaze vytiahnuté zo štátnej pokladnice si potom podnikatelia rozdelili. Kraščenič podľa rozhodnutia súdu z roku 2010 zosnoval a riadil nelegálne vratky „vo veľkom rozsahu v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech“.

Kraščenič bol hlavou

Súd potvrdil, že spoluobžalovaný podnikateľ z poslednej firmy v reťazci, ktorá vratku uplatňovala, poslúchal pokyny Kraščeniča. Inými slovami, bol to práve on, kto dal podvody do pohybu a koordinoval ich.

Kraščeničova situácia spočiatku nevyzerala dobre. Okresný súd mu vymeral šesť rokov väzenia „poukazujúc na jeho najväčší podiel na spáchaní predmetného skutku,“ uvádza sa v rozhodnutí. Senát ho potrestal aj za to, že šoféroval napriek zákazu. A nebolo to prvýkrát, už v minulosti bol za rovnaký skutok Kraščenič súdený.

Nepomohol si ani generálny prokurátor

Kraščenič sa proti verdiktu odvolal na krajský súd. Ten mu v roku 2012 trest výrazne zmiernil. Dostal už iba dva roky podmienečne. To sa ale nepozdávalo generálnemu prokurátorovi a ešte v ten istý rok podal mimoriadny opravný prostriedok, teda dovolanie. Krajský súd totiž podľa neho vydal rozhodnutie, ktoré porušilo zákon v prospech Kraščeniča a nesprávne posúdil spáchaný skutok.

O dovolaní mal napokon rozhodovať Najvyšší súd. V tom čase sa ale celý Kraščeničov príbeh zvrátil. V januári 2013 totiž prezident Ivan Gašparovič udelil amnestiu pre všetkých odsúdených, ktorí mali tresty s podmienečným odkladom.
Martin Kraščenič mal to šťastie a ocitol sa medzi odsúdenými, ktorí podmienku na odpustenie trestu splnili. Najvyšší súd tak o dovolaní generálneho prokurátora ani nerozhodoval, iba skonštatoval, že trest je vďaka amnestii zahladený.
Rozhodnutie je z apríla 2014. Paradoxne, ak by o veci rozhodoval skôr, pred rokom 2013, na Kraščeniča by sa ešte amnestia nevzťahovala a súd mohol o námietkach prokurátora rozhodovať.

Spoluobžalovaný: „Bolo to na drzovku“

Hoci Kraščenič bol hlavou celého prípadu, na lavici obžalovaných nesedel sám. Pred súdom sa ocitli aj Ján Tiso a Pavol Rusňák. Obaja dostali od Okresného súdu v Nitre podmienečné tresty. Na rozdiel od Kraščeniča, podnikatelia sa s trestom zmierili a ďalej sa už neodvolali. Tiso pre Aktuality.sk potvrdil, že podvody sa diali tak, ako ich opísal súd v rozsudku.

„Bol to Kraščeničov nápad,“ uviedol pre Aktuality.sk. S prezidentom volejbalistov sa Tiso pozná už roky. Daňové podvody boli podľa neho jednoduché. „Bolo to na drzovku,“ stručne opísal podvodné postupy.

Trestaný podnikateľ nechcel spresniť, ako presne si nelegálne vratky za 260-tisíc eur trojica rozdelila. Nelegálne získané peniaze si podľa jeho slov nechali, nevrátili ich daniarom. „A prečo by sa to vracalo?,“ reagoval na našu otázku. Najviac vraj išlo práve Kraščeničovi. Nielen pre jeho kontakty a celú organizáciu, ale aj preto, aby mohol vyplatiť ďalších ľudí, ktorí mali zabezpečiť bezpečné zahladenie podvodov. Tiso vraví, že išlo o „ľudí na úradoch“. Kraščenič mu údajne tvrdil, že celý biznis je dobre zabezpečený.

Daňoví úradníci podľa Tisových slov síce vypovedali aj na súde ako svedkovia, ale ich výpovede trojici obžalovaných veľmi nepriťažili. Sudcovia napriek tomu trojicu odsúdili. „Viac sľúbil, ako dokázal garantovať,“ skonštatoval Tiso o Kraščeničovom krytí podvodu.

Zápis v registri ostáva

Šéf volejbalovej federácie na priame otázky o jeho niekdajších prešľapoch v podnikaní odmietol odpovedať. Tvrdí, že prípady sú roky staré a verejne známe.

„Účelové otváranie týchto tém považujem za ďalší pokus o diskreditáciu mojej osoby vo vzťahu k funkcii prezidenta Slovenskej volejbalovej federácie,“ napísal. V odpise z registra trestov záznam o odsúdení za podvod ostáva aj napriek tomu, že je amnestovaný. Pre Aktuality.sk to potvrdil bývalý vyšetrovateľ, dnes advokát Peter Vačok. Rozhodnutie prezidenta teda Kraščeniča uchránilo len pred trestom.

Státisícový počítač zadarmo

Dépeháčkarská kauza nebola prvým prehreškom Kraščeniča. Okrem šoférovania napriek zákazu Kraščeniča súd odsúdil za iný podvod. Ročnú podmienku dostal za to, že si v roku 2000 kúpil počítač za 190-tisíc korún, ale nesplatil ich.
Pri rokovaní o kúpe počítača sa Kraščenič tváril ako konateľ a spolumajiteľ firmy Flock, hoci ju už štyri mesiace predtým predal.

Kraščenič sa v júni pochválil na svojom Facebooku fotkou s motorkárskym gangom Noční vlci. Ide o podporovateľov Vladimira Putina, ktorí sa na Slovensku stali známymi po tom, čo založili európsku pobočku ruského gangu v Dolnej Krupej. Na fotke je aj Jozef Hambálek. Ten je známym Roberta Kaliňáka a podnikal s Bašternákovcami. Písal o ňom už Ján Kuciak, aktuality.sk

X X X

USA vyzvali na nenásilné riešenie krízy v Hongkongu

Nemenovaný predstaviteľ administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa v pondelok vyzval na nenásilné riešenie súčasnej politickej krízy v Hongkongu. Zároveň zdôraznil dôležitosť rešpektovania odlišných politických názorov. Informovala o tom agentúra AFP.

„Spoločnosti najlepšie prospieva, keď sa rešpektujú rozličné politické názory, ktoré smú ľudia slobodne a pokojne vyjadrovať. Spojené štáty vyzývajú všetky strany (krízy v Hongkongu), aby sa zdržali násilia,“ uviedol pod podmienkou anonymity predstaviteľ Trumpovej administratívy.

Ako pripomenula AFP, Trump sa doposiaľ k protestom v Hongkongu aj s ohľadom na zintenzívňujúcu sa obchodnú vojnu s Čínou nevyjadroval. Uviedol, že podľa neho ide o vnútornú záležitosť Číny. „Je to medzi Hongkongom a Čínou,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome 1. augusta. „Nepotrebujú nijaké rady,“ dodal.

V júli však americký prezident rozhneval Peking vyhlásením, že „väčšina ľudí chce demokraciu. Nanešťastie, niektoré vlády demokraciu nechcú“. „To je všetko, o čo tam ide. Všetko je to o demokracii,“ povedal Trump.

Hongkong, jedna z dvoch osobitných administratívnych oblastí Číny, bol uplynulý víkend už desiatykrát dejiskom často násilných protestov proti návrhu zákona, ktorý by umožnil vydávanie jeho obyvateľov podozrivých zo spáchania trestných činov do pevninskej Číny.

Protesty neutíchli ani po tom, čo správkyňa Hongkongu Carrie Lamová vyhlásila tento návrh zákona za „mŕtvy“. Demonštranti medzičasom od miestnej vlády žiadajú aj vyšetrovanie údajného neadekvátneho postupu polície pri zásahoch a rozpustenie zákonodarného zboru./agentury/

X X X

Za potraviny udelil štát 28 miliónových pokút, dokázal vymôcť len jedinú

Pokuty vo výške jedného milióna eur boli v posledných piatich rokoch za nedostatky pri predaji potravín uložené piatim subjektom, a to obchodným reťazcom Billa, Tesco, Kaufland, COOP Jednota a Carrefour. Uviedla to pre TASR Lenka Sameková z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

„Zdôrazňujeme, že miliónová pokuta sa udeľuje v tej istej prevádzke konkrétneho reťazca za opakované porušenia, ktoré napriek upozorneniam potravinových inšpektorov neboli odstránené. Ide najmä o nedodržiavanie hygieny skladovania/pre¬vádzky, nesprávne označenie produktov, predaj po dátume spotreby alebo napríklad aj falšovanie krajiny pôvodu,“ spresnila.

„Od roku 2014, keď tzv. miliónové pokuty sú súčasťou našej legislatívy, naši veterinári udelili 28 miliónových pokút. Jedna jediná bola vymožená, ostatné sú obštrukčným spôsobom neuhradené, cez právne služby a podobne. Treba povedať, že Billa je tým subjektom, ktorá má z tých 28 pokút najvyšší počet miliónových pokút, a to 11,“ spresnil na tlačovej konferencii 8. augusta generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu MPRV SR Milan Lapšanský.

Obchodný reťazec Billa dôsledne dbá na dodržiavanie všetkých predpisov a nariadení súvisiacich s predajom potravín, uviedla 2. augusta hovorkyňa spoločnosti Kvetoslava Kirchnerová v reakcii na oznámenie MPRV SR, že bude obchodné reťazce pre neplatenie pokút exekvovať. „Zároveň však využívame všetky dostupné zákonné možnosti plynúce aj z Ústavy SR, ako sa voči nespravodlivým rozhodnutiam a zákonom brániť,“ podčiarkla Kirchnerová.

Hovorca MPRV SR Vladimír Machalík informoval, že reťazce, ktoré odmietajú zaplatiť pokutu za opakované ohrozovanie zdravia spotrebiteľa v tej istej prevádzke, porušujú zákon a budú čeliť exekúcii. Agrorezort upozorňuje, že pravidlá, ktoré im vyplývajú zo schváleného a platného zákona o potravinách, nie je možné ignorovať. Nepravdivé a nepodložené argumenty, že ide o protiústavný zákon, neobstoja.

„Je neakceptovateľné, aby rakúska firma nemeckého koncernu podnikajúca na Slovensku nerešpektovala platné zákony Slovenska. V Rakúsku či v Nemecku by si také niečo nikdy nedovolili. Slovensko je zvrchovaný samostatný štát, na území ktorého platia zákony. Proti reťazcu, ktorý protiprávne odmieta zaplatiť pokutu za opakované porušovanie zákona na ochranu zdravia slovenských spotrebiteľov, bude tvrdo zakročené a v prípade neplnenia si zákonných povinností bude jeho majetok exekvovaný,“ povedala vicepremiérka a šéfka MPRV SR Gabriela Matečná (SNS)./agentury/

X X X

Dago Daniš: Fico môže mať nové posily

Pol roka pred voľbami všetko nasvedčuje tomu, že Robert Fico je odpísaný. Nemusí to však znamenať, že je na kolenách. Ficovi rastú noví spojenci. A jeho zarytí nepriatelia – Sulík, Matovič a Kiska – sú čoraz slabší.
Napríklad, novým hráčom, ktorý sa rysuje ako spojenec Ficovho Smeru, môže byť koalícia maďarských strán. SMK a Most rokujú o volebnej koalícii alebo volebnej únii. Pomery síl medzi dvoma maďarskými stranami sa preskupujú v neprospech Bugára – a v prospech SMK.

Orbánovci na scéne

Teda v prospech Viktora Orbána. On je ten, kto má na SMK rozhodujúci vplyv. Radikalizácia a protisorosovská rétorika Fica, ktorá bola pre Bugára neprijateľná, by nemusela byť problém pre orbánovcov v SMK. Pre nich sú problémom skôr progresívci. Ak sa maďarské strany po desiatich rokoch spoja do koalície, ich volebná podpora by mohla byť niekde nad ôsmimi percentami. A ich politické nastavenie by mohlo byť o niečo bližšie k Ficovi s Dankom ako k Trubanovi.
Mečiar a Harabin

Ďalšia nová strana s radikálnou nacionalistickou agendou môže vyrásť z tej, za ktorou stoja Mečiar s Harabinom. Ich projekt bude mať pomerne silné finančné zázemie (cez Lexovcov). A jasnú cieľovú skupinu: voličov Harabina a kotlebovcov. Ak by oslovila len tretinu voličov Harabina z prezidentských volieb, mohla by mať okolo päť percent.
Harabin aj Mečiar majú síce s Ficom napäté vzťahy. No ešte horšie vychádzajú s opozičnými stranami. Starými aj novými.

A nakoniec, tretím novým hráčom, schopným komunikovať so Smerom, by mohla byť strana Druckera (do ktorej pomaly prechádzajú aj Pellegriniho ľudia a časť oligarchov z pozadia Smeru). Odhadovať jej politický výtlak je dnes nemožné. Za istých okolností, napríklad ak by do nej prešiel Pellegrini, by však mohla mať cez päť percent. Ak sa presadí, bude ďalšou z tých, ktoré to budú mať rozohrané na obe strany. Protificovskú alebo aj pro... Podľa okolností a podľa ponuky.

Fico s týmito stranami nemôže rátať automaticky. Nie je jasná ani ich existencia a prípadná volebná podpora, ani ich povolebná politika. Môže sa však spoliehať minimálne na to, že ak sa presadia, tak ho vypočujú. A zvážia jeho ponuky.
Okrem toho sa Fico môže spoliehať na svojho najbližšieho partnera – Dankovu SNS. A do istej miery aj na kotlebovcov. Danka, podobne ako Kotlebu, opozičné strany vylúčili z akejkoľvek spolupráce. Čo ich pomerne pevne zaraďuje buď do izolácie, alebo do Ficovho tábora.

Opozícia zaspala

Pokiaľ ide o protificovskú opozíciu a kostru novej vlády, tam sa veci výrazne skomplikovali. V ringu sú traja lídri, ktorí majú s Ficom vyslovene nepriateľský (takmer nenávistný) vzťah: Kiska, Matovič a Sulík. Kiska, ktorý ešte pred pol rokom plánoval, ako „prevezme moc“, hlboko podliezol očakávania. Posedkáva pri hranici päť percent. Matovič je na tom veľmi podobne. Svižne padá k piatim percentám a bojuje o prežitie. A Sulíkovi idú po krku vo vlastnej strane.

Jadrom alternatívy sa stala partia neskúsených progresívcov. Z opozičných strán sú už niekoľko mesiacov najsilnejší. Ich volebný zisk však môže zaostávať za ich preferenciami. Vrchol podpory majú pravdepodobne za sebou. Nie pred sebou.
Všetky spomínané faktory držia Fica ešte stále v hre.

Jeho šance, že vyskladá väčšinu a udrží Smer vo vláde, sú stále zúfalo slabé. Takmer nulové. No jeho plány blokovať vznik novej koalície nemusia ostať celkom nereálne. Slovom, Fico je odpísaný. A nič nenasvedčuje tomu, že by ho to príliš obťažovalo, aktuality.sk

X X X

Odchádza hlas cirkvi, ktorý ďakoval kotlebovcom, ale aj zlepšil vzťahy so židmi

Po desiatich rokoch končí na pozícii výkonného sekretára KBS Anton Ziolkovský. Kňaz, ktorého pôsobenie posunulo hranice angažovania sa cirkvi v politike. Pohyboval sa medzi najvyššími predstaviteľmi katolíckej cirkvi na Slovensku a otvorene hovorí, že okrem duchovnej starostlivosti o veriacich má cirkev pôsobiť vo verejnom priestore. Aj priamo v politike.

Ľutuje Ziolkovský, že sa verejne poďakoval kotlebovcom? Čoho sa biskupi báli v druhom kole prezidentských volieb? Rozprávali sme sa s viacerými ľuďmi z prostredia kresťanskej demokracie i so samotným Ziolkovským.
Kto je kňaz, ktorý miluje politiku a aké sú jeho najväčšie úspechy a prešľapy na poste sekretára?

Zákulisný hráč

„Cirkev sa na prvom mieste usiluje ohlasovať evanjelium, dôležitá je pre nás náboženská sloboda a prítomnosť kresťanských hodnôt v spoločnosti,“ hovorí kňaz a dnes už bývalý sekretár Anton Ziolkovský o ambíciách cirkvi v spoločnosti.

Podľa jeho slov ani o nič iné Konferencii biskupov Slovenska (KBS) nikdy nešlo. Post výkonného sekretára KBS je dôležitý. Kňaz, ktorý ho zastáva, má na starosti zhromažďovanie materiálu, ktorým môže ovplyvňovať rozhodnutia predsedu Konferencie biskupov Slovenska k veciam verejným. Ziolkovský však mantinely svojho pôsobenia výrazne rozšíril.

Nahrali mu na to dva faktory, primárne istá pasivita jeho priameho nadriadeného arcibiskupa Zvolenského, ako i menší entuziazmus oficiálneho hovorcu KBS Martina Kramaru. Kramara je podľa mnohých z jeho kresťanského prostredia mimoriadnym kňazom, svoje pôsobenie však vždy videl najmä v pastoračnej činnosti.

Vznikol tak priestor, ktorý Ziolkovský s radosťou vyplnil.

Kým jedni jeho angažovanie vo veciach verejných oceňujú a v rámci slovenských reálií označujú za neobyčajné, iní nešetria kritikou. „Ziolkovský zašiel viackrát priďaleko,“ tvrdia a narážajú pritom najmä na jeho statusy na Facebooku.
Ziolkovský v nich nemal problém komentovať politické prestupy, novú legislatívu či verejne sa poďakovať kotlebovcom v otázke podpory antiinterrupčného zákona.

Nikdy pritom nebolo jasné, či hovorí za seba, alebo celú KBS. Práve po vyjadrení vďaky kotlebovcom sa naň nielen zo strany médií spustila kritika a bývalý sekretár pod tlakom svoj status zmazal.

„Či si ten status vyčítam? Nie, vyčítam si skôr to, že som neodhadol silu sociálnej siete a tú komunikáciu nezvládol,“ hovorí dnes a opätovne dodáva, že poďakovanie za konkrétny politický krok neznamená aj podporu strany. Od fašizmu a jeho podporovateľov sa v roku 2016 v rozhovore pre Denník N tvrdo dištancoval. To dôležitejšie sa však okolo Ziolkovského vždy dialo v zákulisí.

LGBTI, pochody a prebudenie cirkvi

Ziolkovský nastúpil do funkcie v roku 2009. Bolo to v čase, keď cirkev pochody za práva LGBTI v podstate ignorovala. Nahrávali jej nízke čísla účastníkov i všeobecne malý záujem spoločnosti. Dnes je to iné. Bol to Anton Ziolkovský, kto upozorňoval na stúpajúci záujem spoločnosti a zdôrazňoval, že cirkev by mala k Dúhovým pochodom zaujať stanovisko.

„Niektoré veci môžete ignorovať, no neznamená to, že neexistujú,“ povedal na margo ticha zo strany katolíckej hierarchie. KBS sa aj s jeho prispením väčšmi otvorila spolupráci s laikmi a dnes sú to oni, kto organizuje pochody za život či rodinu – a to aj ako reakciu na Pride.

Počas svojho mandátu sa Ziolkovský rovnako zasadzoval za reštart vzťahov s inými cirkvami, najmä so Židovskou obcou. „Naše vzťahy sú dnes inde,“ hovorí bývalý sekretár. Dôležitý zlom nastal, keď pri pamätníku holokaustu vystúpil s prejavom arcibiskup Stanislav Zvolenský. V krajine, kde stále existujú reminiscenice na Tisov štát, šlo o nevídaný krok. Zasadil sa oň najmä Ziolkovský.

SMER, KDH a ich politický barter

Keď ho prirovnáte k francúzskemu kardinálovi Richelieumu, duchovnému, ktorého vysvätili za biskupa, aby neskôr vstúpil do politiky, ticho sa usmeje. Sám sa považuje predovšetkým za katolíckeho kňaza, ktorý má rád jezuitskú a benediktínsku spiritualitu. Faktom však je, že v politike sa orientuje a v politických hrách je Ziolkovský doma. Dôverne pozná súčasné reálie a často i povahu konkrétnych činiteľov. A to pretavil do svojho pôsobenia.

Bola to KBS, ktorá v roku 2014 prispela k definícii manželstva v ústave ako jedinečného zväzku muža a ženy. Smer mal vtedy ambíciu reformovať justíciu a KDH šancu logicky využilo. Aj s prispením KBS.

Svedčí o tom aj diskusia v TV LUX, v ktorej na tému definície manželstva spoločne debatovali minister kultúry Marek Maďarič, líder KDH Ján Figeľ, Anton Chromík z Aliancie za rodinu a Anton Ziolkovský. Začiatkom júna 2014 schválilo novelu ústavy 102 poslancov. „Nemusí byť zo všetkého tlačová správa,“ usmeje sa Ziolkovský a povie tým všetko.

Prípad kotlebovci

Ziolkovský sa počas svojho pôsobenia na poste sekretára KBS pravidelne stretával s kresťanskými politikmi, ale aj so zástupcami Smeru a SNS. Keď KBS organizovala pri príležitosti 30. výročia sviečkovej manifestácie spomienkovú akciu, pozvala na ňu zástupcov všetkých politických strán. Nechýbala ani ĽSNS. Kancelária vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku vzápätí reagovala, že sa z dôvodu „prítomnosti fašistov“ podujatia nezúčastní.

Hovorca KBS Martin Kramara kroky hierarchie vysvetľoval štandardným postupom: cirkev pozvala všetkých zástupcov politických strán zvolených do parlamentu. Väčšia konfrontácia biskupov s koltebovcami nenastala. Podľa mnohých v sebe Ziolkovský niesol posolstvo, že ĽSNS bude politicky potrebná – a to pre nadchádzajúcu zmenu zákona o financovaní cirkví, ktorú si nevyhnutne pýtal čas.

Odluka cirkvi

Tlak médií i prirodzený posun v spoločnosti tú otázku prinášal pravidelne – aký model finacovania cirkví na Slovensku prijať? Ziolkovský na úprave legislatívy pracoval roky. Podľa mnohých je predovšetkým jeho zásluhou, že cirkvi v krajine sa napokon dohodli a dokázali nájsť konsenzus: ako medzi sebou, tak i so štátom. Nie je to samozrejmosť.
„Nový spôsob financovania cirkví vychádza z doteraz uplatňovaného modelu, predpokladá však postupné zohľadňovanie počtu veriacich,“ ozrejmuje ministerstvo kultúry.

Ako sa domnievajú viaceré hlasy z kresťanského prostredia, spoločnosť na Slovensku na plnú odluku cirkvi a štátu zatiaľ nie je pripravená – a to spoločensky ani politicky. Veriaci by dnes na seba nedokázali vziať bremeno platby za svoju cirkev tak, ako je to na Západe. Ak sa preto navrhovaný zákon na jeseň schváli, bude zlatou bodkou Ziolkovského pôsobenia.

Kandidát Šefčovič a politické hry

Keď počas prezidentských volieb požiadal Maroš Šefčovič a jeho volebný tím KBS o stretnutie, biskupi súhlasili.
Popularita Zuzany Čaputovej v tom čase rástla, jej miesto v druhom kole bolo isté, otázny zostával jej protikandidát. Nech by stál v druhom kole voči nej ktokoľvek, v politickej logike by prirodzene musel obhajovať konzervatívne hodnoty.
A Maroš Šefčovič bol pre biskupov prosto prijateľnejší než Štefan Harabin.

Keď sa fotografie zo stretnutia KBS so Šefčovičom objavili na internete, médiá gesto otvorene kritizovali ako priame zasahovanie kléru do politiky. Oprávnene. „Maroš Šefčovič má politické skúsenosti, je to veriaci človek – mal však na sebe bremeno Smeru. A on to vedel,“ hovorí Ziolkovský.

„A vám to nevadilo?“

„Je jedno, či je mačka červená, alebo zelená, vy ako cirkev ste vždy myš,“ vysvetľuje Ziolkovský svoj postoj. Ilustruje to celé jeho vnímanie, víziu, v ktorej Ziolkovský desať rokov spravoval svoj post: cirkev je v spoločnosti zraniteľná, a preto potrebuje vedieť spolupracovať s politickou mocou.

Je to jeho pragmazitmus, ktorý sleduje prežitie cirkvi a plnenie jej misie v spoločnosti. Cirkevná hierarchia nechce priamo podporovať politické strany. Sama vyznáva kresťanské hodnoty a verejne oceňuje tých, ktorí sa k nim prihlásia.

Tá aplikácia je však otázna – prečo sa biskupi v prezidentských voľbách podľa tejto logiky nepriklonili k Františkovi Mikloškovi miesto Maroša Šefčoviča?

Dá sa predpokladať, že do hry napokon výrazne vstupujú aj iné faktory, bežný politický kalkul i osobné animozity.
Ziolkovský z postu sekretára aktuálne odstúpil. Oficiálna verzia znie, že to bolo po vzájomnej dohode. Pravdou však je, že jeho politické angažovanie bolo pre niektorých za čiarou, kam až môže kňaz vo verejnom priestore zájsť.

Ziolkovský bude po novom pôsobiť v Trnave ako vicekancelár a hovorca arcibiskupa Jána Oroscha. Aj s jeho príbehom dnes možno lepšie vieme, aké je miesto cirkvi v sekulárnej spoločnosti a kde sa nachádza tá línia, kam cirkev má a kam už nemá zájsť, aktuality.sk

X X X

Firmy žiadajú naviazať príplatky na priemernú mzdu, nie minimálnu

Mzdové tarify a príplatky by mali byť naviazané na priemernú, nie na minimálnu mzdu. Podnikatelia by tak mohli ľahšie predvídať svoje budúce náklady a neboli by v tomto plánovaní závislí od aktuálnych rozhodnutí štátu. Povedal to v pondelok výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor na stretnutí s novinármi. Klub 500 zároveň odmieta návrhy odborov a niektorých politikov, aby bola minimálna mzda stanovená na úrovni 60 % priemernej mzdy.

Mala by sa zaviesť európska minimálna mzda?

„Podniky plánujú dlhodobo svoje náklady, a pokiaľ by boli tarify a príplatkynaviazané na priemernú, a nie na minimálnu mzdu, boli by ich mzdové náklady predvídateľnejšie,“ povedal Gregor. Hoci najväčšie slovenské firmy majú iba minimálny počet zamestnancov s minimálnou mzdou, zvýšené náklady na príplatky a tarify naviazané na minimálnu mzdu stoja podľa Gregora firmu s tisíckou zamestnancov ročne 2,5 milióna eur. „Minimálna mzda je naviazaná na 42 zákonov, čo má dosah na ekonomiku podnikov,“ povedal Gregor.

Klub 500 nesúhlasí ani s navrhovaným naviazaním minimálnej mzdy na úroveň 60 % priemernej mzdy. Podľa Gregora je Slovensko už v súčasnosti na treťom meste v porovnaní s krajinami EÚ s úrovňou 47 %, hneď za Rumunskom a Slovinskom. „Spôsobilo by to vážne problémy viacerým firmám,“ povedal Gregor.

Zamestnanci s minimálnou mzdou by podľa podnikateľov nemali platiť daň z príjmu. Zamestnávatelia preto navrhli nižšiu výšku minimálnej mzdy ako Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktoré plánuje zvýšiť minimálnu mzdu na úroveň 580 eur. Pri podnikateľmi navrhovaných 552 eurách a nulovej dani by zamestnanci dostávali 493 eur v čistom, čo je takmer o 20 eur viac ako pri návrhu MPSVR./agentury/

X XX

Absurdná vládna kríza v Taliansku: Premiérovi Contemu chcú vysloviť nedôveru

Taliansky Senát bude v utorok rozhodovať o termíne hlasovania o vyslovení nedôvery premiérovi Giuseppemu Contemu.
Šéfovia frakcií v Senáte sa v pondelok stretli, aby sa pokúsili dohodnúť na uvedenom termíne. Väčšina sa vyslovila za 20. august, povedala hovorkyňa Senátu pre agentúru DPA. Potrebná jednomyseľná zhoda všetkých šéfov frakcií sa však nedosiahla, takže o veci musí rozhodnúť celý Senát. Jeho členovia sa musia teraz vrátiť z letnej prestávky a rozhodnúť o termíne hlasovania o nedôvere Contemu. Zasadnutie Senátu sa začne v utorok o 18.00 h SELČ.

Von der Leyenová otvorila v Taliansku citlivú tému: Chce navrhnúť nový pakt o migrácii

Politická kríza v Taliansku prepukla naplno po tom, ako pravicovo-populistická strana Ligu Severu (LN) Mattea Salviniho stiahla svoju podporu pre vládnucu koalíciu. Stalo sa tak v súvislosti s projektom Európskej únie na výstavbu vysokorýchlostnej železnice medzi Turínom a francúzskym mestom Lyon, ktorý koaličný partner _ Hnutie piatich hviezd (M5S) _ pri hlasovaní v parlamente nepodporil.

Šéf M5S Luigi Di Maio v sobotu na Facebooku napísal, že "Taliani čelia absurdnej vládnej kríze, ktorú chce Liga" a obvinil pritom ministra vnútra Salviniho z egoizmu. Už v piatok Conte, ktorého nominovalo M5S, vyzval Salviniho, aby vysvetlil príčiny ukončenia koalície, aktulity.sk

X X X

Prečo sa Bonulu darí tak dobre. Má výnimky, ktoré mu iní môžu závidieť

Firma Bonul je snom každého podnikateľa. Každoročné zisky v miliónoch eur, dhodobo dominantné postavenie lídra trhu. K jej obchodným úspechom určite prispievajú aj zákazky so štátom. Nadácia Zastavme korupciu zistila, že za jej úspechom sú aj výnimky, ktoré pre svoje podnikanie získala.

Článok pripravila Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu.

Firma Bonul nitrianskeho oligarchu Miroslava Bödöra, spájaného s vládnym Smerom, si dlhodobo udržuje prvenstvo na domácom trhu bezpečnostných služieb. Bezpochyby aj vďaka verejným zákazkám, v ktorých je nadštandardne úspešná. No oproti svojim konkurentom má vďaka verejným úradom aj ďalšie výhody. Jednou z nich je výnimka na držbu takzvaných zakázaných zbraní, ktorú sa podarilo získať od ministerstva vnútra len úzkej skupine firiem.

Zákon definuje, že zakázané zbrane sú tie, ktoré spôsobujú väčšie škody a môžu byť ťažšie identifikovateľné. Bonul patrí medzi päť spoločností, ktoré výnimkou pre držbu týchto zbraní na Slovensku disponujú a zároveň vykonávajú prepravu alebo ochranu mimoriadne nebezpečných zásielok či ochranu objektov.

Nadácii Zastavme korupciu to potvrdil rezort vnútra. Ministerstvo môže podľa zákona takúto výnimku časovo ohraničiť alebo ju môže poskytnúť aj na neurčito. Ako je to v prípade Bonulu, rezort nespresnil.

Z jeho odpovedí vyplynul ďalší zaujímavý fakt, že Bonul disponuje okrem štandardnej licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby aj takzvanou CIT licenciou, ktorá umožňuje poskytovať prémióvú službu: cezhraničnú prepravu eurovej hotovosti. Je to vôbec najvyšší stupeň odbornosti aj rozsahu prác, ktoré môže bezpečnostná služba ponúkať. Takúto licenciu udeľuje výhradne ministerstvo vnútra. Štandardnú licenciu môže SBS-ka získať na príslušnom krajskom riaditeľstve polície.

Bingo medzi firmami

Firme Bonul sa v ostatných rokoch skutočne darí. Tržby Bonulu posledných päť rokov neklesli pod 36 miliónov eur, čo ju radí už k najväčším slovenským firmám. Ku koncu vlaňajška firma zamestnávala takmer 2 000 ľudí. Najlepší rok s rekordnými tržbami cez 60 miliónov mal ale Bonul v roku 2016. Len pre zaujímavosť, v tomto roku sa konali posledné parlamentné voľby. Za posledných desať rokov firma zakaždým vykázala čistý zisk v rozpätí od milióna do štyroch miliónov eur.

Podľa zverejnených poznámok k účtovnej uzávierke Bonul ovláda viac ako polovičným podielom ešte inú firmu. Ktorú, to už poznámky nekonkretizujú. Môže ísť napríklad o Bonul CZ, ktorý funguje od jesene 2016 a slovenský Bonul v ňom vlastní plných 100 percent. Českú dcéru Bonul uvádza aj priamo na svojej internetovej stránke.

História slovenského Bonulu je však oveľa dlhšia. Vznikol v roku 1998 a odvtedy ho neustále vlastní Miroslav Bödör. Posledné roky firmu riadi spolu s dcérou. Priamo v orgánoch firmy chvíľu figuroval aj jeho syn Norbert, keď bol na jar 2004 takzvaným prokuristom. Ten môže viesť firmu s určitými dohodnutými obmedzeniami. Napríklad nemôže za firmu sám podpísať nejaký strategický obchod.

Výskum a filmy

Bonul na Slovensku vlastní menšie podiely ešte v niekoľkých ďalších spoločnostiach. Jednou z nich je FC Nitra, ďalšou spoločnosť MIBO Investment, ktorá sa predtým volala Ostraha 2 a v jej orgánoch figuruje aj samotný Miroslav Bödör. Firma sa posledné roky podľa obchodného registra preorientovala z bezpečnostných služieb na výskum a vývoj. Tie do predmetu činnosti dávnejšie pribudli aj samotnému Bonulu. A od konca roka 2017 môže firma dokonca produkovať filmy a videozáznamy, keďže si tieto činnosti tiež pridala do predmetu podnikania.

Čo je cieľom tohto rozšírenia, sa Nadácia Zastavme korupciu spýtala aj samotnej firmy. Na jej otázky Bonul nereagoval. Neodpovedal ani na otázku, či sa nejakou formou zapojil do nedávno uzatvoreného prvého kola na obrovský tender na novú väznicu. Štát ju chce v Rimavskej Sobote stavať formou partnerstva so súkromným investorom, teda PPP. Celkovo by malo nové väzenie stáť štát najbližších 20 až 30 rokov 250 miliónov eur. Záujemcovia sa mohli prihlásiť do začiatku leta, väzenský zbor z nich následne bude vyberať víťaza.

Práve vlajková loď rodiny Bödörovcov patrí k veľkým favoritom tejto súťaže. Je totiž veľká šanca, že vďaka doterajším zmluvám, ako aj svojej bezpečnostnej previerke môže získať v tendri vysoké hodnotenie.
Zhodou okolností

„Referencie pri bezpečnostnom systéme a obmedzenie počtu účastníkov v kombinácii s požadovanou bezpečnostnou previerkou nahrávajú do karát doterajším dodávateľom pre väznice,“ hodnotí Miroslav Cák z kancelárie AGM Partners, ktorý spolupracuje s Nadáciou Zastavme korupciu a špecializuje sa na verejné obstarávanie.

Najväčším dodávateľom systémov pre väznice je spoločnosť Vel Security. No podmienky tendra preferujú tiež firmy, ktoré robili veľa dodávok bezpečnostných systémov pre tunajšie verejné inštitúcie a majú tunajšiu bezpečnostnú previerku. To zas hrá do karát Bonulu. Obe firmy sú tak veľkými favoritmi. A to nielen na subdodávku, ale aj na celkového víťaza megatendra.

Väzenský zbor totiž od dodávateľa novej väznice žiada, aby sám mal tunajšiu bezpečnostnú previerku. To okruh možných záujemcov výrazne zužuje. Vel Security má pritom k Bonulu blízko nielen preto, že spoločnosť zastupujú viacerí Nitrania. Ako vlani opísala opozičná poslankyňa Veronika Remišová, obe firmy sú prepojené personálne hneď viacerými spôsobmi. V súvislosti so samotnou bezpečnostnou previerkou Bonulu Nadácia nedávno podala podnet na jej preverenie.

Národný bezpečnostný úrad totiž podľa medializovaných informácií denníka Sme predĺžil vlani Bonulu previerku na oboznamovanie sa aj s prísne tajnými skutočnosťami. Ide o najvyššiu previerku, akú môže NBÚ udeliť. Nadácia žiada okolnosti previerky preveriť, pretože už pred rokom sa okolo firmy a členov rodiny Bödörovcov, ktorí ju vlastnia a riadia, medializovalo dosť vážnych podozrení, ktorými sa mal zaoberať aj Národný bezpečnostný úrad, aktuality.sk

X X X

V Česku možno skončia gastrolístky, u nás politici rečnia o životospráve

V Česku budú zemestnanci možno dostávať peniaze.

„Zamestnávatelia by príspevok mohli posielať zamestnancom formou peňazí, v oddelenej platbe od vlastnej výplaty. Firmám by ubudla administratíva s gastrolístkami a náklady na provízie gastrolístkovým firmám,“ uviedla česká ministerka financií Alena Schillerová. Reštaurácie a obchody, ktoré gastrolístky akceptujú, by zasa nemuseli platiť zhruba šesťpercentné provízie za zmenu poukážok späť na peniaze. A zamestnanec by neriešil, kde gastrolístky môže minúť.

Znamenalo by to nasledovné: Kto dnes v Česku dostáva stokorunovú poukážu, po novom by namiesto nej mohol dostať k svojej výplate 55 českých korún naviac. Zvyšných 45 korún hodnoty gastrolístka sa mu strháva z výplaty a namiesto toho dostáva do ruky gastrolístok. Mesačne by tak za 21 pracovných dní v mesiaci dostal 1155 českých korún na účet, zatiaľ čo dnes dostáva papierové či elektronické poukážky v hodnote 2100 českých korún, z nich si takmer polovicu hradí zo svojho.

Na Slovensku sa rozhoduje na pôde tripartity

V Česku ale prispievanie na stravu nie je povinnné, upozornilo slovenské ministerstvo práce a sociálnych vecí, keď sme sa ho spýtali na možné plány a ďalšiu budúcnosť gastrolístkov u nás.

O akýchkoľvek vylepšeniach systému na Slovensku je ministerstvo práce pripravené diskutovať najmä na pôde tripartity,“ odkázal nám rezort Jána Richtera (Smer-SD). Ministerstvo podotklo, že práve názor tripartity reprezentuje státisíce zamestnancov ale aj tisíce prevádzok a zamestnávateľov. Téma takzvaných. „gastrolístkov“ za posledné roky na rokovaniach Hospodárskej rady vlády nerezonovala.
Ako kráľovsky u nás zarábali gastrolístkové spoločnosti:

Podľa ministerstva, podstatné z pohľadu systému je, že poskytovanie stravných poukážok je len jednou z možností zamestnávateľa ako poskytnúť zamestnancom zo zákona povinný príspevok na stravovanie. Zamestnávateľ tak môže urobiť aj vo vlastnej jedálni alebo objednaním stravovacích služieb v zariadeniach, ktoré má v okolí.

„Hlavným dôvodom, prečo je príspevok na stravovanie dlhoročne zakotvený v zákone, je zabezpečenie pravidelného stravovania aspoň väčšiny zamestnancov, ktoré má logicky významný vplyv na ich životosprávu a zdravotný stav,“ uviedol pre Aktuality.sk hovorca ministerstva Michal Stuška.

Zamestnanec by gastrolístky na účte nemusel pocítiť

Rezort práce je presvedčený, že na prvý pohľad rozumne znejúca alternatíva hotovosti by sa postupne „stratila“ v samotnej mzde.„Inými slovami, aj keby bola nárokovateľná zo zákona ako samostatná položka, už by ovplyvňovala výšku samotnej ponúkanej mzdy a prestala by byť samostatným očakávaným benefitom,“ tvrdí ministerstvo. Navyše by sme sa vraj prestali stravovať.„Ak by aj zamestnanci dostali príspevok na stravovanie vo forme finančného vyjadrenia, nie časť, ale prevažná väčšina by ho zrejme použila na čokoľvek a vytratil by sa samotný prospešný obedový návyk, ktorý stravné lístky trvalo priniesli,“ argumentuje ministerstvo.

Vysoké provízie

Doterajšia argumentácia kritikov stravných poukážok bola najmä o vysokých províziách, ktoré dostávajú predajcovia za stravné lístky od reštaurácií.

„Z pohľadu Zákonníka práce platí, že pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom stravných poukážok je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne 3 % z hodnoty sumy uvedenej na stravnej poukážke,“ zdôrazňuje hovorca. Aké provízie si následne pýtajú predajcovia stravných lístkov od reštaurácií však Zákonník práce neupravuje. Ide o obchodnoprávny vzťah, do ktorého štát nezasahuje, aktuality.sk

X X X

Grécko už nezvláda nápor migrantov: EÚ vyzývajú k spravodlivejšiemu rozdeleniu záťaže

Grécka vláda v pondelok oznámila, že je "hlboko znepokojená" nárastom počtu nelegálnych prisťahovalcov na svojich ostrovoch v Egejskom mori a vyzvala šéfku budúcej Európskej komisie (EK) Ursulu von der Leyenovú, aby Európska únia "spravodlivejšie rozdelila" záťaž, ktorú pre krajinu predstavuje nový príliv migrantov.

Uviedla belgická televízna stanica RTBF. RTBF v tejto súvislosti pripomenula vyjadrenie štátneho tajomníka novej gréckej vlády zodpovedného za ochranu občanov Georga Kumutsakosa. Ten v rozhovore pre najväčší grécky denník Kathimerini uviedol, že od 7. júla nebol ani jediný deň bez príchodu nových migrantov na grécke ostrovy.

Spresnil, že v súčasnosti na piatich ostrovoch v Egejskom mori, ktoré sú blízko Turecka - Lesbos, Samos, Chios, Kos a Leros - celkový počet migrantov narástol na 20 000 osôb. V priebehu jedného mesiaca to predstavuje nárast o 17 percent. Upozornil, že pribúdajúci počet migrantov je "citlivo vnímaný" hlavne na Lesbose, považovanom za akúsi "hlavnú vstupnú bránu" pre utečencov počas migračnej krízy z roku 2015.

Obrovský požiar v Grécku je pod kontrolou: Plamene zastavili na predmestí Atén

Kumutsakos dodal, že len 9. augusta dorazilo na ostrov šesť lodí, pričom na každej z nich bolo okolo 250 migrantov. Podľa jeho slov začal fungovať nový koridor "pašerákov ľudí", vytvorený medzi gréckym ostrovom Samothraki a mestom Alexandrupoli na severovýchode krajiny, v blízkosti tureckých hraníc. Kumutsakos tiež upozornil, že Grécko ako "krajina prvej línie" pre utečencov už vyčerpala svoje kapacity riešiť migračnú krízu a "teší sa na účinnú spoluprácu s Európskou komisiou a členskými krajinami EÚ".

Rovnako vyzval na účinné vykonávanie migračnej dohody medzi EÚ a Tureckom uzavretej v roku 2016, ktorej hlavným cieľom je obmedziť príchody migrantov cez Egejské more z Turecka do Grécka.

Atény vítajú skutočnosť, že budúca šéfka EK von der Leyenová kladie migračnú otázku na prvé miesto na svojom zozname priorít, a že na čele exekutívy EÚ má v úmysle navrhnúť "nový pakt pre migráciu a azyl" s cieľom lepšie rozdeliť úsilie o riešenie tejto krízy v rámci celej Únie. Podľa Kumutsakosa sa Grécko teší na vytvorenie možností pre "spravodlivejšie rozdelenie záťaže" a tiež na efektívnejšiu návratovú politiku týkajúcu sa utečencov z tretích krajín.

Humanitárna loď Ocean Viking vzala na palubu ďalších utečencov: Aký bude ich osud, nie je jasné
Pripomenul, že v roku 2018 bolo na ostrovoch Lesbos a Samos podaných viac žiadostí o azyl ako v Rakúsku a Fínsku. V súčasnosti na ostrovoch evidujú desiatky tisíc žiadostí na udelenie právnej ochrany v EÚ, pričom 30 500 nových žiadostí o azyl bolo podaných v období posledných šiestich mesiacov, aktuality.sk

X X X

V telách dvoch obetí zabitých v máji v Nemecku kušou sa našli utlmujúce látky

Penzión v Passau, v ktorom sa našli telá troch ľudí, zastrelených kušou.Autor: SITA/AP, Matthias Schrader
V telách dvoch obetí, zabitých v máji kušou v nemeckom meste Passau, sa našli stopy po utlmujúcich látkach. Informoval o tom v pondelok hovorca miestnej prokuratúry s odvolaním sa na závery policajného vyšetrovania, píše agentúra DPA.

Tri osoby, ktoré zabili šípy z kuše, možno uzavreli samovražedný pakt

V sobotu 11. mája našli Torstena W. (53) a jeho partnerku Kerstin E. (33), ako ležali mŕtvi na dvojposteli v passauskom penzióne a držali sa za ruky. V hlavách a srdciach mali zabodnuté šípy z kuše, vedľa nich ležali závety. Telo ďalšej ženy, 30-ročnej Fariny C., objavili na zemi v kaluži krvi. V krku mala jediný šíp. Polícia vyšetruje prípad ako „vraždu na žiadosť obetí a samovraždu“, pričom Farina C. podľa predbežnej vyšetrovacej verzie najprv zastrelila pár a následne aj seba.

V byte Fariny C. vo Wittingene, vzdialenom približne 400 kilometrov, sa našli dve ďalšie mŕtve ženy vo veku 35 a 19 rokov. Tie zomreli zrejme na následky otrávenia. Vyšetrovatelia sú presvedčení, že všetci mŕtvi boli súčasťou „stredovekého kultu“ – sekty, ktorej vodcom bol Torsten W./agentury/