iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

SR podľa SaS prichádza o stovky tisíc eur za zlato

Slovensko prichádza ročne o stovky tisíc eur na neodvedených poplatkoch za vyťažené zlato. Tvrdí to opozičná SaS, podľa ktorej z 500 kilogramov zlata ročne vyťaženého na Slovensku ťažobná spoločnosť odvedie zhruba 8 tisíc eur, namiesto 400 tisíc eur, ktoré by mala podľa platnej sadzby odviesť.

Liberáli z tejto situácie obviňujú nečinnosť Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici, a preto plánujú podať podnet na jeho kontrolu na Najvyšší kontrolný úrad SR a zároveň vyzývajú Ministerstvo hospodárstva SR na vyvodenie personálnej zodpovednosti na nadriadenom Hlavnom banskom úrade.

Ako na pondelňajšej tlačovej konferencii uviedol predseda SaS Richard Sulík, aktuálna cena zlata je na svetových trhoch zhruba 40 tisíc eur za kilogram. Podľa tejto sumy sa tak u nás ročne vyťaží zlato v hodnote zhruba 20 miliónov eur. Približne polovica z tejto sumy ide na ťažbu a z druhej polovice by sa mal podľa Sulíka odvádzať poplatok štátu, ktorý je podľa vládneho nariadenia vo výške 5 %.

„Ak by teda tí, ktorí na Slovensku zlato ťažia, odvádzali tento poplatok tak, ako je v zákone napísané, platili by ročne asi 400 tisíc eur. Namiesto toho platia iba jednu päťdesiatinu tejto sumy, teda 8 tisíc eur za vyťaženie 500 kilogramov zlata ročne. To vychádza na 16 eur za jeden kilogram zlata, ktoré má hodnotu asi 40 tisíc eur,“ tvrdí Sulík.

Ako doplnil Sulíkov stranícky kolega Karol Galek, dôvodom je, že na zlato vyťažené na Slovensku sa uplatňuje sadzba odvodu na nerasty, ktoré obsahujú aj iné minerály, kde je sadzba stanovená iba na 0,1 %.

Pri zlate a striebre je však podľa neho uplatňovanie tejto sadzby zakázané a mal by sa uplatňovať spomínaný 5-percentný poplatok. Ten je pritom príjmom Environmentálneho fondu, ktorý tak podľa Galeka za posledných desať rokov prišiel na poplatkoch za vyťažené zlato zhruba o 4 milióny eur.

Liberáli sú presvedčení, že za túto situáciu môže Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici, ktorý sadzby pre ťažobné firmy stanovuje. „Banský úrad nevykonal ani jednu kontrolu týchto platieb,“ tvrdí Galek.

Liberáli sa preto obrátia na Najvyšší kontrolný úrad SR, aby činnosť Obvodného banského úradu preskúmal a zároveň vyzývajú rezort hospodárstva, aby vyvodil personálnu zodpovednosť na jeho nadriadenom orgáne, teda Hlavnom banskom úrade v Banskej Štiavnici.

Ministerstvo hospodárstva na vyhlásenia predstaviteľov SaS reagovalo tým, že situáciu preverí, hoci doteraz súčasný stav nikto nespochybňoval. "Správa úhrad za vyťažené nerasty patrí do kompetencie obvodných banských úradov a Hlavného banského úradu.

Rezort hospodárstva situáciu preverí, doteraz však neeviduje podnet, ktorý by spochybnil súčasný stav," uviedol odbor komunikácie ministerstva hospodárstva./agentury/

X X X

Sulík zvolal mimoriadny kongres SaS, chce si potvrdiť pozíciu predsedu strany

Predseda opozičnej SaS Richard Sulík zvolal na 7. septembra mimoriadny kongres strany, kde plánuje odstúpiť z funkcie šéfa strany. O post sa bude uchádzať opäť. Týmto krokom si chce potvrdiť svoju pozíciu. Upozornil na to portál Aktuality.sk, TASR to potvrdila Sulíkova hovorkyňa Katarína Svrčeková.

„Je dôležité, aby sa členovia mohli demokraticky vyjadriť,“ uviedol Sulík, ktorý sa chce uchádzať aj o líderstvo na kandidačnej listine. Pokiaľ by v boji o predsednícky post neuspel, kandidačná listina bude podľa Sulíka závisieť od nového predsedu.

Ako možný Sulíkov protikandidát sa spomínal podpredseda SaS Ľubomír Galko, ktorý po júnovom kongrese kandidatúru nevylúčil. Teraz hovorí, že zvolanie mimoriadneho kongresu ho prekvapilo. „Myslel som si, že to, že Richard Sulík bude predseda strany do júna 2020, teda dovtedy, pokiaľ mu vyprší mandát, a zároveň povedie stranu vo februári 2020 do volieb ako líder, máme už uzavreté,“ reagoval.

Kiššová ani Blahová kandidovať nebudú

Podpredsedníčka SaS Jana Kiššová nebude kandidovať na post predsedníčky SaS na mimoriadnom kongrese. Na zvolanie kongresu Kiššová dôvod nevidí, energiu by mali podľa nej venovať blížiacim sa voľbám a občanom.
„Vonkoncom si nemyslím, že by sme mali pred voľbami riešiť nejakú výmenu na poste predsedu. Rozhodne kandidovať neplánujem,“ zdôraznila pre TASR Kiššová s tým, že nevie ani o prípadnom protikandidátovi. Myslí si, že Sulík má riadny mandát do roku 2020.

Podľa Kiššovej prípadná operatívna kritika a sebakritika posúvajú stranu vpred, nevidí však žiadne dôvody na zvolanie kongresu alebo umelé predlžovanie si mandátu predsedu.

Svoju kandidatúru vylúčila aj predsedníčka poslaneckého klubu SaS Natália Blahová. Téma mimoriadneho kongresu podľa jej slov nebola predmetom predsedníctva ani Republikovej rady SaS. „Viem o tom, že ani neexistuje žiaden protikandidát, ktorý by šiel kandidovať proti Richardovi Sulíkovi. Toto pre nás nebola žiadna otázka. Jeho mandát trvá do roku 2020,“ zdôraznila.

Blahová nevidí dôvod na potvrdzovanie Sulíkovho mandátu pred voľbami. „Ja tam nepôjdem, voliť nebudem nikoho, a už vôbec nebudem kandidovať,“ zdôraznila v súvislosti s mimoriadnym snemom. Poznamenala, že nevie o žiadnych nezhodách či kritike vnútri strany, ktoré by k Sulíkovmu rozhodnutiu viedli.

Ďalší člen strany Alojz Baránik v reakcii pre TASR uviedol, že je správne, ak si chce Sulík vyžiadať silný mandát na post predsedu strany. Je podľa neho na zvážení, či existuje niekto iný, kto by bol lepším lídrom. Baránik sa o funkciu šéfa SaS nebude uchádzať.

Člen poslaneckého klubu SaS Martin Klus povedal, že Sulík bol preňho jednoznačným lídrom do volieb. „Je to pre mňa prekvapujúce, takéto zmeny by sa nemali diať niekoľko mesiacov pred voľbami,“ zdôraznil. Europoslankyňa za SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová rešpektuje rozhodnutie Sulíka, nechce ho však komentovať, keďže má do 31. decembra pozastavené členstvo v strane. O pozastavení jej členstva rozhodla Republiková rada SaS na jej žiadosť./agentury/

X X X

Dago Daniš: Sulík musí potlačiť intrigy v strane

Richard Sulík sa rozbehol. Akurát nie do volebnej kampane, ale do vnútorného súboja s Galkom. Zvoláva mimoriadny snem. Aby sa nechal potvrdiť vo funkcii. A aby potlačil malú vzburu. Problémy v SaS sa začali už pred niekoľkými mesiacmi, keď sa Sulík vrátil z Bruselu (z europarlamentu) domov. A zistil, že vo vedení strany sa za domáceho pána považuje Galko. Podpredseda strany.

Kým bol Sulík europoslancom, stranu počas jeho neprítomnosti neformálne riadil Galko. A celkom si na to zvykol.
To však nie je hlavný Sulíkov problém.

Galkovi sa podarilo vo vedení SaS vytvoriť model „tieňového šéfa“. Získal na svoju stranu väčšinu vedenia, resp. republikovej rady: Rajtára, Kiššovú, Blahovú a ďalších... A začal nahlas uvažovať o výmene Sulíka v roku 2020. Buď za Kiššovú, alebo za seba.

Jednoducho: SaS mala dvoch šéfov. Galka s väčšinou v republikovej rade a s ambíciami otvárať diskusiu o výmene lídra. A Sulíka, ktorý je stále predseda (funkčné obdobie má do budúceho roka). A ktorý má zrejme väčšinu medzi členmi strany. Na vnútornom napätí a pozičných hrách v SaS by nebolo nič zvláštne ani choré, ak by nebolo pol roka pred parlamentnými voľbami.

Sulíkova hra

Sulíkov ťah s mimoriadnym kongresom strany je celkom logický. Spory treba čo najskôr, ešte pred štartom kampane, rozhodnúť silou. Buď tou Sulíkovou – ak má väčšinu v členskej základni. Alebo inou.

Sulíkova hra je pomerne čitateľná. Potrebuje od kongresu jasnú podporu. Ako predseda strany – s posilneným mandátom na roky dopredu. V druhom kroku potom potrebuje preformátovať pomery síl vo vedení, aby v ňom mal väčšinu šéf strany. Nie tí, ktorí ho chcú potopiť.Tretím krokom bude zostavovanie volebnej kandidátky strany. V réžii predsedu a republikovej rady.

Hra Galka

O niečo menej čitateľná ja hra Galka. Rozumieť môžeme len tomu, že si zvykol riadiť stranu, kým bol šéf v zahraničí (Brusel). Prirodzené je aj to, že si vytvoril sieť svojich ľudí vo vedení. To ostatné však môžeme považovať za celkom klasické intrigy. Hlavne štart debaty o plánoch na výmenu Sulíka niekedy v roku 2020. Toto sa pred voľbami nerobí. A ak áno, tak s požiadavkou na mimoriadny, predvolebný kongres strany.

Galko však na zvolanie mimoriadneho kongresu veľmi netlačil. V médiách rozprával len o svojich plánoch na zmeny v SaS po voľbách...

Navyše, v prípade Galka a jeho skupiny v strane nie je jasné ani to, koho chcú na čele strany. Pôvodne chcel zachovať model, na ktorý bol zvyknutý – ostal by tieňovým šéfom. A formálne chcel do funkcie lídra presadiť Kiššovú. Alebo niekoho iného zo svojej frakcie. Až neskôr začal pripúšťať, že by mohol na predsedu kandidovať aj on. Teda: nebola a nie je jasná alternatíva.

A nakoniec, vzbúrencom chýba aj to najdôležitejšie. Silný a jasný dôvod, ktorý by ospravedlňoval predvolebné debaty (aj tie v médiách) o potrebe meniť lídra.

Vzbura bez pointy

Iste, je pravda, že parlamentná opozícia minulý rok, po kolapse Ficovej vlády, nevyužila šancu. A nechala sa vytlačiť nabok novými stranami okolo progresívcov. Matovič aj Sulík strácajú verejnú podporu. Obaja za to nesú osobnú zodpovednosť. V prípade Sulíka je však silne otázne, či by jeho výmena strane pomohla rásť. Pravdepodobné je skôr to, že by to SaS ešte viac oslabovalo.

To isté platí aj o mäkkšej verzii vzbury – o debatách, že Sulíka treba časom vymeniť. Stranu má predsa viesť do volieb líder, ktorý má podporu a perspektívu. Ak sú o tom pochybnosti, treba ho vymeniť ešte pred voľbami. Aj to len za predpokladu, že nový líder bude úspešnejší a lepší v tom, čo sa tomu starému vyčítalo.

A presne toto v Galkovych plánoch chýba. Galko je vo všetkých parametroch horšia voľba ako Sulík. Sulík má možno kontroverzné spôsoby a názory. Galko ich má celkom uletené. Sulík je možno problémový partner pre ďalšie opozičné strany. O Galkovi to platí dvojnásobne. Sulík má obmedzenú verejnú podporu. Galko takmer nijakú. Sulík nemá presvedčivý plán na vytvorenie novej vlády a prevzatie moci. Ešte horšie to vyzerá s herným plánom Galka.

Spor Sulíka s Galkom je viac menej osobný. Je to zrážka ich osobných ambícií. Za Sulíkom však existuje aj politický presah. Politická stopa. Nie každému sa musí páčiť, no je dlhodobo jasná a zreteľná: či už išlo o jeho kritiku finančnej záchrany Grécka, eurozóny, integrácie únie, imigračnej politiky alebo plány na domáce reformy.

O Galkovi to neplatí. Ak si od neho odrátame jeho osobné ambície, neostane nám skoro nič. Možno len jeho menšie odtlačky v stopách Sulíka, aktuality.sk

X X X

Policajná inšpekcia sa komunikáciou Kočnera zaoberá

Úrad inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR sa zaoberá komunikáciou obžalovaného podnikateľa Mariana Kočnera, uviedla Petra Friese z tlačového odboru rezortu vnútra. "Z taktických dôvodov sa však v súčasnosti ku stavu konania nie je možné bližšie vyjadriť," dodala.

Predseda Okresného súdu v Prievidzi a viacnásobný kandidát na post ústavného sudcu Robert Šorl v tejto súvislosti skonštatoval, že ak má Slovensko problém v niektorej z bezpečnostných zložiek štátu, ide o políciu." Ak je pravda, čo naznačuje zverejnená komunikácia, tak je to veľmi zlé. Problémom je, že sa informácie z bezpečnostného prostredia dostávajú k niekomu, komu nepatria. Nie je dobré ani to, že je tam naznačené ovplyvňovanie vyšetrovania,“ povedal Šorl.

Sudca doplnil, že pre záujmové skupiny existujú medzery, keď nie je trestné konanie pod kontrolou viacerých ľudí. „Najväčším pánom trestného konania nie je prokuratúra, ale skôr polícia. Povedzme, že tá má informácie, ktoré získa operatívnou činnosťou a nezačne ich spracovávať procesne. Z toho vyplývajú ďalšie problémy, takže, ak je niekde kameň úrazu, bude to na polícii. Koniec koncov aj prokurátor má k dispozícii iba informácie, ktoré sú filtrované procesom. Ak nemá dovtedy spis, kým nie sú urobené určité úkony, tak prakticky nevie o tom, čo sa v tom konkrétnom prípade deje,“ dodal sudca.

Podľa zverejnenej komunikácie Marian Kočnera napríklad nitrianskemu podnikateľovi Norbertovi Bödörovi v apríli 2018 napísal „Ruska (Pavla Ruska, pozn.) volajú na inšpekciu vypovedať. Je to pod kontrolou alebo ani nie? Teda, či ešte platí dohoda s Milanom…“. Bödör mal odpovedať „Neviem. Podľa mňa áno." Šéfom policajnej inšpekcie bol vtedy súčasný policajný prezident Milan Lučanský. Ten však zdôraznil, že sa s nikým v tejto veci nedohadoval a nebol v žiadnom kontakte s Kočnerom alebo Bödörom./agentury/

X X X

Nespokojní farmári idú politiky. Chcel by ich Matovič aj Kiska

Farmárom, ktorí sa združili pod značkou Iniciatíva poľnohospodárov, už dochádza trpezlivosť so súčasnou vládnou garnitúrou. Aj preto sa rozhodli pre radikálne rozhodnutie – aktívne vstúpiť do politiky. Zástupca Iniciatívy poľnohospodárov a tvár viacerých protestných akcií farmárov Patrik Magdoško pre Aktuality.sk povedal, že rok po prvom proteste si vyhodnotili, čo sa zmenilo. Zistili, že tlak ulice nemal na riešenie ich problémov väčší vplyv.

„Rozhodli sme sa preto, že vyšleme svojich zástupcov do politického súboja. Je to jediná možnosť, ako zmeniť situáciu v našom poľnohospodárstve,“ skonštatoval.

Viacero možností

Podľa Magdoška existuje viacero možností, ako a pod akou značkou sa budú v politike angažovať. Potvrdil rokovanie s viacerými opozičnými subjektmi.

„Vláda mala takmer štyri roky na to, aby dokázala zmeniť situáciu v poľnohospodárstve. Žiadne zmeny ale nenastali. Všetko boli len PR akcie a diskreditácia osôb,“ vysvetľuje predstaviteľ Iniciatívy poľnospodárov, prečo nedošlo k rokovaniu aj s koaličnými stranami. Jednou z kľúčových požiadaviek poľnohospodárov je, aby ich potenciálni politickí partneri robili zásadné kroky v otázke potravinovej sebestačnosti.

„Chceme, aby stúpla aspoň na úroveň 60 – 65 percent,“ tvrdí.

Či farmári založia vlastné politické zoskupenie, alebo pôjdu na kandidátke niektorej z existujúcich opozičných strán, rozhodnú zrejme už v najbližších dňoch.„Považujeme za dôležité, aby najprv rada Iniciatívy poľnohospodárov odhlasovala, akou cestou sa vybrať,“ dodal Magdoško pre Aktuality.sk.

Matovič aj Šeliga potvrdili záujem

Líder OĽANO Igor Matovič potvrdil pre Aktuality.sk, že sa so zástupcami farmárov stretol. Tvrdí, že ich spája snaha očistiť slovenské poľnohospodárstvo od mafiánskych praktík.„OĽANO vždy otváralo kandidátku aktívnym ľuďom, ktorí sa neboja postaviť na stranu pravdy. Ak by mali teda záujem, nevidím v tom najmenší problém,“ vyhlásil Matovič.

Prítomnosť zástupcov Iniciatívy poľnohospodárov na parlamentnej kandidátke je blízka aj Jurajovi Šeligovi z Kiskovej strany Za ľudí.„S farmármi sa rozprávame, pretože ich považujeme za ľudí, ktorým ide o vec a máme dlhodobý priateľský vzťah,“ hovorí Šeliga.

Tiež tvrdí, že aj pri tvorbe volebného programu vychádza Za ľudí aj z podkladov Iniciatívy poľnohospodárov.
„Spolupracujeme aj s 25 farmármi, medzi ktorými sú zástupcovia malých rodinných fariem, živočíšnej aj rastlinnej výroby, ale stretávame sa aj s ľuďmi z veterinárnej univerzity. Prirodzene, so všetkými diskutujeme aj o možnosti, aby sa zástupcova tohto sektora objavili na kandidátke strany,“ dodal Šeliga.

Diskrétne KDH, SaS má čas

Hovorca KDH Stano Župa nechcel možnosť kandidatúry farmárov za ich hnutie bližšie komentovať. Tvrdí, že rokovania, ktoré vedú o prípadnej kandidatúre s kýmkoľvek, sú diskrétne.

„KDH je konzervatívna strana, takéto pravidlá sa snaží dodržiavať,“ poznamenal pre Aktuality.sk.

Župa ale potvrdil, že aj kresťanskí demokrati chcú spolupracovať s viacerými osobnosťami z okruhu poľnohospodárov.
Marie Stracenská z komunikačného oddelenia SaS pre Aktuality.sk reagovala, že ich strana sa začne kandidátke venovať v septembri. Dovtedy je podľa nej predčasné hovoriť o ľuďoch, ktorí by mohli za SaS kandidovať v budúcoročných parlamentných volieb.

Podľa hovorkyne koalície Progresívne Slovensko/SPOLU Silvie Hudáčkovej sú v kontakte so zástupcami farmárov, ale neviedli s nimi rokovania o angažovaní sa v politike, aktuality.sk

X X X

Bugár neustúpi Ficovi, trvá na verejnej voľbe kandidátov na ústavných sudcov

Šéf koaličnej strany Mostu-Híd odmieta, že by pri výbere voľby ustúpil Smeru-SD

Predseda koaličného Mosta-Híd Béla Bugár neustúpi z požiadavky voliť kandidátov na ústavných sudcov v pléne verejne. V rozhovore pre TASR uviedol, že sa nenechá pritlačiť koaličnými partnermi k inej dohode. Šéf SNS Andrej Danko tiež nedávno potvrdil, že bude presadzovať verejné hlasovanie. Smer-SD aj naďalej trvá na tajnej voľbe. Poslanci budú opätovne voliť kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR na septembrovej schôdzi. Do voľby sa neprihlásil zatiaľ žiaden uchádzač.

„Keby sme nepresvedčili Smer-SD, aj tak prejde v parlamente verejná voľba. Lebo to znamená, že bude hlasovať SNS aj my a predpokladám, že opozícia tiež,“ povedal Bugár pre TASR.

Most-Híd podľa Bugára podporí len verejnú voľbu aj v prípade, že SNS k takej dohode nepristúpi. „Ja už nechcem byť zodpovedný za neúspech pri niekoľkých kolách volieb ústavných sudcov,“ skonštatoval predseda Mosta-Híd.
Voľba bude v septembri

„To, čo sa robí, je tragické. Máme dohodu, ktorú poslanci ani nedodržiavajú. Napríklad pán Madej loboval za úplne iného kandidáta, ako bola dohoda v rámci vládnej koalície. Nie je to len o ňom. Sú tam aj iní poslanci, ktorí nedodržujú dohodu. Potom nech teda každý vie, kto to je,“ vysvetlil Bugár ďalšie dôvody pre verejné hlasovanie.

Ďalšia voľba chýbajúcich kandidátov bude na septembrovej schôdzi parlamentu, ktorá sa má začať 10. septembra. Kandidátov možno navrhovať do 26. augusta do 12.00 h.

Na Ústavnom súde SR sa vo februári uvoľnilo deväť sudcovských miest. Parlament mal zvoliť dvojnásobný počet, teda 18 kandidátov, z ktorých mala hlava štátu vymenovať deviatich sudcov. Zákonodarcovia v doterajších voľbách zvolili 14 kandidátov.

Ústavný súd má v súčasnosti sedem z 13 sudcov. Prezidentka SR Zuzana Čaputová povedala, že ústavných sudcov vymenuje, až keď dostane plný počet kandidátov, aktuality.sk

X X X

Zelenskyj vymenoval nového veliteľa operácie na Donbase

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal v pondelok Oleksandra Syrského z postu vrchného veliteľa ozbrojených síl na Donbase a namiesto neho vymenoval generála Volodymyra Kravčenka. Informovala o tom ukrajinská tlačová agentúra UNIAN.

Príslušné nariadenia označené dátumom 5. augusta boli zverejnené na prezidentovej internetovej stránke. Kravčenko slúžil od roku 2017 ako zástupca veliteľa pozemných síl ukrajinskej armády v severnej zóne Donbasu. Syrskyj sa stal veliteľom ukrajinskej Operácie spoločných síl (OOS) v Donbase len 6. mája, keď ho do funkcie vymenoval vtedajší prezident Petro Porošenko.

Súčasný prezident Zelenskyj vymenoval Syrského za veliteľa ukrajinských pozemných síl a vystrieda Serhija Popka, dodala informáciu agentúra UNIAN./agentury/

X X X

Až 80 percent Slovákov sa cíti byť Európanmi, boja sa migrácie a terorizmu

Slovensko patrí v Európskej únii ku krajinám, ktorých obyvatelia dôverujú Únii menej, ako je celoeurópsky priemer, hoci sa európskymi občanmi cíti byť až 80 percent z nich. Vyplýva z nového prieskumu Eurobarometra, ktorý v pondelok predstavila Európska komisia (EK).

Na summite budeme hovoriť aj o príprave na tvrdý brexit bez dohody, tvrdí Pellegrini

Komisia upozornila, že ide o najlepšie výsledky od prieskumu Eurobarometra z júna 2014, pričom dôvera občanov k EÚ dosiahla najvyššiu úroveň za päť rokov a zostáva nad úrovňou dôvery k národným vládam alebo parlamentom.
To platí aj pre Slovensko, kde prieskum naznačil, že 44 percent Slovákov dôveruje EÚ (priemer v EÚ bol 46 percent), pričom 46 percent projektu EÚ nedôveruje. Ide však o vyššiu mieru dôvery ako v prípade národných inštitúcií. Slovenskému parlamentu dôveruje len 27 percent opýtaných (64 percent mu nedôveruje) a vládu vníma pozitívne 29 percent respondentov (negatívny pohľad má 65 percent).

Vo všetkých 28 členských krajinách vyše polovica respondentov cíti, že sú skutočne občanmi EÚ. V EÚ ako celku sa s týmto pocitom stotožňuje 73 percent ľudí. Na Slovensku sa však európskymi občanmi cíti byť až 80 percent Slovákov, pričom 77 percent opýtaných by sa rado dozvedelo viac o svojich právach občanov EÚ a 63 percent tvrdí, že tieto práva pozná.

Kým väčšina obyvateľov EÚ vníma ako hlavné hrozby súčasnosti migráciu a klimatickú zmenu, Slováci sa tiež boja migrácie (35 percent), potom terorizmu (20 percent) a trápi ich aj stav verejných financií (18 percent). Slováci majú prevažne pozitívny názor na súčasný stav národnej ekonomiky (49 percent ju považuje za dobrú, 46 percent za zlú) a čo sa týka finančnej situácie vo vlastnej domácnosti, cítia sa z veľkej časti stabilne – 60 percent vníma svoju finančnú situáciu ako dobrú, 34 percent ako zlú.

Pohľad občanov Slovenska na budúcnosť slovenského hospodárstva sa od minulého roka zmenil k lepšiemu. Štvrtina ľudí si myslí, že sa v nasledujúcich 12 mesiacoch zlepší, a 55 percent, že zostane stabilná. Na otázku, kde vidia momentálne najväčšie problémy krajiny, Slováci odpovedali, že ide najmä o zvyšovanie cien a životných nákladov (37 percent), situáciu v zdravotníctve a sociálnom zabezpečení (36 percent) a hospodársku situáciu (17 percent).

Ak v priemere 81 percent Európanov podporuje voľný pohyb občanov EÚ, teda možnosť žiť, pracovať, študovať a podnikať kdekoľvek v Únii, na Slovensku tieto slobody uznáva až 82 percent respondentov. Celkove sa 77 percent Slovákov vyjadrilo v prospech spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky EÚ a jednotnej meny euro. Za najpozitívnejší prínos EÚ považujú Slováci voľný pohyb a spoločnú menu (41 percent) a potom mier v Európe (40 percent)./agentury/

X X X

Obnova požiarmi zničených lesov na Sibíri môže trvať aj vyše 100 rokov

Na satelitnej snímke Ruskej vesmírnej agentúry Roscosmos z 21. júla 2019 je lesný požiar v regióne Krasnojarsk na východe ruskej Sibíri. Lesné požiare na ruskej Sibíri dosahujú veľké rozmery pravidelne, ich tohtoročný rozsah je však natoľko bezprecedentný, že môže mať dlhodobý vplyv na životné prostredie.Autor: AP

Rozloha územia, ktoré na ruskej Sibíri a Ďalekom východe zachvátili lesné požiare, sa zmenšila o štvrtinu. Podľa agentúry Interfax o tom v pondelok informovalo ministerstvo pre mimoriadne situácie.

Zásluhu na zmenšení plochy horiacich lesov majú podľa ministerstva príslušníci zásahových jednotiek jeho rezortu, ako aj posily povolané z ministerstva obrany. Tlačová služba ministerstva spresnila, že nasadené zložky v priebehu jedného týždňa dokázali eliminovať požiare na viac ako milióne hektárov. V osobitne chránených oblastiach sú už uhasené všetky požiare.

V súčasnosti je v aktívnej fáze horenia asi 57 000 hektárov: na území Krasnojarského kraja ide o viac ako 42 000 hektárov, v Irkutskej oblasti horia porasty na 14 000 hektároch a v Sachskej republike (Jakutsko) 240 hektárov.

Podľa Interfaxu v Krasnojarskom kraji horelo aj v oblasti, kde pred viac ako 100 rokmi dopadlo teleso označované za tunguzský meteorit. Ide o ťažko prístupnú lokalitu v prírodnej rezervácii. Do oblasti nevedú cesty, takže hasičov tam vysadili z vrtuľníkov.

Letecký prieskum v oblastiach postihnutých požiarmi ukázal, že väčšina z nich vypukla blízko ciest, takže ich hlavnou príčinou bola s najväčšou pravdepodobnosťou neopatrná manipulácia s ohňom.

Vedci z Krasnojarského vedeckého centra (KNC) sibírskej pobočky Ruskej akadémie vied sa domnievajú, že lesy sa po požiaroch na Sibíri môžu zotaviť najskôr v priebehu 60 rokov. V niektorých oblastiach severskej tajgy môže tento proces trvať aj viac ako 100 rokov, uviedla tlačová služba KNC.

Vedci tiež uviedli, že k požiarom v borovicových a listnatých lesoch na Sibíri dochádzalo aj v minulosti, pričom v intervaloch od 20 do 50 rokov. Niektoré lesy v bažinatých oblastiach zachvátil požiar raz za 100–150 rokov. Teraz, v dôsledku zmeny klímy a ľudskej činnosti, sa toto časové rozpätie podstatne skrátilo a predstavuje 5–15 rokov, vysvetlili vedci podľa agentúry Interfax.

Podľa údajov ruskej inštitúcie Avialesoochrana požiare, z ktorých väčšina sa vyskytla v Jakutsku, v Krasnojarskom kraji a Irkutskej oblasti, zachvátili územie s celkovou rozlohou viac ako tri milióny hektárov./agentury/

X X X

Most-Híd chce tunel za milióny eur. Kritici hovoria o nevídanom plytvaní

Do projektu je namočený podnik, ktorý sa zviditeľnil podozrivými zákazkami.

Bolože to radosti, keď v polovici júna 2019 minister životného prostredia za Most-Híd László Sólymos oznámil, že štátny podnik Vodohospodárska výstavba už má platné územné rozhodnutie na zamýšľaný tunel popod prívodný kanál vodného diela Gabčíkovo. „Kým pred dvoma rokmi išlo o predstavu, dnes môžem povedať: ideme na to,“ vyhlásil Sólymos.

Sólymosovo nadšenie však zďaleka nezdieľa každý. Dokonca ani starostovia obcí, ktorým vraj tunel pomôže. Kritici hovoria o nevídanom plytvaní. S projektom navyše súvisí jedna z najväčších káuz druhej vlády Roberta Fica (Smer-SD).

Nevypovedateľná kompa

Koncom roka 2015 vtedy ešte nie veľmi známa komunálna politička a blogerka Veronika Remišová upozornila na kompu premávajúcu k obciam, ktoré sa po postavení prívodného kanála diela Gabčíkovo ocitli na ostrove medzi pôvodným korytom Dunaja a vybudovanou plavebnou dráhou.

Zákazku na prevádzkovanie kompy získala súkromná spoločnosť, ktorá si už v predstihu dala postaviť plavidlo.
Aby toho nebolo málo, za prevádzkovanie kompy si vypýtala omnoho viac, než boli reálne prevádzkové náklady z predošlého obdobia a zmluva bola navyše nevypovedateľná.

Tvrdenia neskoršej poslankyne Remišovej s niekoľkoročným odstupom potvrdil Najvyšší kontrolný úrad. „Nebolo zabezpečené stanovenie primeranej ceny služieb kompy z pohľadu jej hospodárnosti, čo je v rozpore so zákonom o štátnom podniku,“ napísali okrem iného predstavitelia úradu v rozsiahlom hodnotení.
Ako vyzerá nová kompa Ostrava a ako pôvodné plavidlo:

Dva štátne a jedna súkromná

Do kauzy sú zamotané dva štátne podniky a súkromná firma Ponton City.

Jedným štátnym podnikom je Vodohospodárska výstavba, ktorej predchodca — Vodohospodárske a rozvojové stredisko od päťdesiatych rokov minulého storočia zabezpečoval výstavbu veľkých vodných diel.
Hoci poslednou veľkou priehradou, ktorá vyrástla na Slovensku, je vodné dielo Žilina na Váhu sprevádzkované v roku 1998 a žiadne ďalšie na obzore nie je, Vodohospodárska výstavba funguje naďalej. „Pretekajú“ cez ňu príjmy z vodných elektrární v Gabčíkove či Žiline.

Popri nej pôsobí od roku 1997 Slovenský vodohospodársky podnik, ktorí má na starosti prevádzkovanie plavebných dráh či protipovodňové opatrenia. Po sprevádzkovaní vodného diela Gabčíkovo Vodohospodárska výstavba odovzdala kompu do užívania Slovenskému vodohospodráskemu podniku a ten ju prevádzkoval až do roku 2014

Lazár na scéne

O niečo skôr — v apríli 2012 — „prasklo“, že vtedajší minister životného prostredia Peter Žiga si vybral za šéfa Vodohospodárskej výstavby ostrieľaný smerácky káder z východného Slovenska — Ladislava Lazára. Pri menovaní využili dieru v zákone, ktorý zakazoval poveriť vedením Vodohospodárskej výstavby človeka, ktorý nebol jej zamestnancom.

Lazára 23. apríla 2012 formálne odvolali z postu viceprimátora Košíc, 24. apríla sa stal vedúcim jedného z odborov Vodohospodárskej výstavby, čím naplnil podmienku, že je zamestnanec a 25. apríla už podniku šéfoval.
O dva roky neskôr — v októbri 2014 — vysvitlo, že Vodohospodárska výstavba dala postaviť päť kilometrov dlhý kamenný múrik (skaly poukladané v drôtenom skelete) za pol milióna eur, a to na mieste, kde nie je vôbec potrebný.
Najväčšia kauza však ešte len mala prepuknúť.

Drahšie a drahšie a drahšie

V roku 2014 po oprave kompy z európskych fondov sa Vodohospodárska výstavba zaviazala platiť Slovenskému vodohospodárskemu podniku za prevádzku plavidla 1,1 milióna eur ročne. Už to bolo výrazne viac, než boli podľa Najvyššieho kontrolného úradu reálne náklady za rok 2013. Tie dosiahli úroveň približne 491-tisíc eur.

V polovici roka 2015 sa štátne podniky dohodli na zrušení vzájomnej zmluvy a Vodohospodárska výstavba zákazku pridelila súkromnej spoločnosti Ponton City. Cena stúpla na 1,5 milióna eur. Zdôvodnili to tým, že kompa je väčšia.
Zmluvu však napísali tak, že si súkromná spoločnosť mohla vyžiadať ešte viac. Napríklad mala nárok zvyšovať ceny, ak zdraželi pohonné hmoty, ale už nemala povinnosť úhradu znižovať, keď palivá zlacneli.

„Kontrolná skupina NKÚ SR má za to, že nastavenie zmluvných podmienok v súvislosti s možnosťou zvýšenia cien služieb kompy bolo jednostranne v neprospech VV (Vodohospodárska výstavba),“ uvádza sa v posudku.
Od Smeru k Mostu-Híd

Po prepuknutí kauzy a parlamentných voľbách 2016 kompetentní vystupovali, akoby sa problém snažili vyriešiť. Minister životného prostredia László Solymos (Most-Híd) v apríli 2016 odvolal Ladislava Lazára z funkcie šéfa Vodohospodárskej výstavby.
Problémy sa tým však zďaleka neskončili.

K nevypovedateľnej zmluve s Ponton City síce 21. júna 2016 podpísali dodatok, podľa ktorého sa mala spolupráca ukončiť, ak Vodohospodárska výstavba vyberie nového prevádzkovateľa kompy, no všetko opäť dopadlo fiaskom.
V januári 2018 pridelila zákazku Slovenskému vodohospodárskemu podniku. Cena znovu stúpla — tentoraz na 1,66 milióna eur. Aby toho nebolo málo, v septembri 2018 sa Slovenský vodohospodársky podnik zákazky vzdal, pretože vraj nevedel získať vhodné plavidlo.

Ako sa ukázalo počas preverovania Najvyššieho kontrolného úradu, výber Slovenského vodohospodárskeho podniku nielenže nevyriešil podstatu problému, ale za prípravu verejného obstarávania ešte koncom roka 2016 Vodohospodárska výstavba „prihrala“ externému poradcovi 12 900 eur.

„Kontrolná skupina NKÚ SR hodnotí vynaložené finančné prostriedky na zabezpečenie druhého VO vrátane nákladov na služby externého poradcu pre VO v hodnote 12 900,00 eur ako neúčinné, čím došlo k porušeniu zákona o štátnom podniku.“

Záber z marca 2014. Túto kompu napokon odstavili, redakcia Aktuality.sk ju vypátrala na odtoku z gabčíkovských plavebných komôr. Nie je jasné, prečo by sa nemohla vrátiť do služby.

Grande finale

Aktuálne chce ministerstvo životného prostredia zveriť Vodohospodárskej výstavbe budovanie tunela popod prívodný kanál. Zdôvodňuje to snahou pomôcť obyvateľom troch odrezaných obcí – Dobrohošti, Vojky a Bodíkov.
Tých je približne 1500, náklady na tunel vyčíslili na 25 miliónov eur, takže na jedného obyvateľa vychádza suma približne 17-tisíc eur.

„Váš výpočet 17-tisíc na hlavu považujeme za účelový, keďže kompu využívajú nielen obyvatelia obcí, ale aj iní ľudia. V porovnaní s tým doprava dopravnými tunelmi, cez ktoré sa budú prepravovať nielen autá, ale aj cyklisti a chodci, navyše oživí a zatraktívni tento región aj z hľadiska cestovného ruchu,“ reagovalo na naše otázky ministerstvo životného prostredia.

Zástupcovia ministerstva si tým však protirečia, keď na jednej strane tvrdia, že tunel chcú pre obyvateľov Dobrohošte, Vojky a Bodíkov a na strane druhej spomínajú, že bude slúžiť aj turistom. Najvyšší kontrolný úrad pritom vytkol Vodohospodárskej výstavbe, že jednou z chýb pri prevádzke kompy je, že ju bezplatne využívajú nielen rezidenti, ale aj náhodní okoloidúci.

Čudné čísla

Most-Híd trvá na tuneli, hoci Vodohospodárska výstavba zatiaľ nebola schopná vypovedať zmluvu na prevádzku kompy. Hrozí tak, že strana z mizivými šancami na návrat do parlamentu presadí budovanie tunela a popri tom sa daňovníci budú ešte desaťročie skladať na kompu.

Ministerstvo životného prostredia na priamu otázku, prečo presadzuje stavbu tunela, keď Vodohospodárska výstavba nie je schopná ukončiť nevýhodnú zmluvu, reagovalo vyjadrením, ktoré sa vlastne už roky nemení: „Súčasné vedenie Vodohospodárskej výstavby, š. p., sa v súčasnosti snaží túto nevýhodnú zmluvu ukončiť.“

V prospech tunela vraj hovoria aj čísla. Životnosť diela by mala byť 80 rokov, návratnosť projektu úradníci vypočítali na 7,4 roka. „Štátna expertíza bola robená metódou ‚Socioekonomickej návratnosti‘,“ dodali predstavitelia ministerstva.
Poukázali na to, že prevádzkovanie kompy podľa terajšej zmluvy by bolo omnoho drahšie.

Prečo by sa nemohla uzavrieť nová — lacnejšia — dohoda a prečo sa nespomína, že turisti by za kompu mali platiť, z odpovedí ministerstva jasné nie je.

Náklady na kompu podľa Najvyššieho kontrolného úradu:
vyfakturované náklady bez DPH koľko by si Ponton City mohol vypýtať
2014 1,10 milióna eur X
2015 1,33 milióna eur 1,6 milióna eur
2016 1,66 milióna eur 3,1 milióna eur
2017 1,66 milióna eur 3,1 milióna eur
2018 1,65 milióna eur 3,1 milióna eur
X - kompu prevádzkoval Slovenský vodohospodársky podnik

Gól na záver

Mimoriadne paradoxne v tomto kontexte vyznieva, že kompu neplánujú úplne odstaviť ani po prípadnom postavení tunela.

Bude totiž príliš nízky, aby cezeň prešli hasiči či záchranka. O poľnohospodárskej technike ani nehovoriac. Nejde sa totiž stavať úplne odznova, mali by sa len prebudovať existujúce rúry, ktoré zatiaľ plnia úplne iný účel — priesaky vody.
Za akých podmienok by sa niekomu oplatilo prevádzkovať kompu, ktorá bude celé dni nevyužitá čakať na prípadný výjazd záchranky, zatiaľ nevyčíslili.

Svoje si myslia aj starostovia dotknutých obcí. O projekte vraj majú minimum informácií a obávajú sa, že tunel bude mať oproti kompe viac nevýhod než výhod, aktuality.sk

X X X

Mal byť belgickým pilierom. Zápalková škatuľka už nezažiari

Štyridsiaty ôsmy kilometer pred cieľom 3. etapy Okolo Poľska sa čiernymi písmenami zapíše do 76-ročnej histórie týchto pretekov.

Mladý Belgičan Bjorg Lambrecht z neznámeho dôvodu zišiel z cesty na mieste, kde bola priekopa a tvrdo narazil do betónového priepustu. Zasiahnutá bola hlava, trup, hrudník aj brušná dutina. Náraz bol taký tvrdý, že mu spôsobil zástavu srdca aj dýchacích ciest."Resuscitovali sme ho priamo na mieste. Snažili sme sa urobiť všetko, čo bolo v našich silách. Preprava vrtuľníkom nebola možná, a tak bol prevezený našou ambulanciou do nemocnice v Rybníku.

Smeroval ihneď na operačný stôl, lenže tam zomrel na následky ťažkého poranenia hrudníka a brucha. Bolo tam aj krvácanie zo sleziny a pečene, k tomu pneumotorax hrudníka. Nemali sme šancu ho zachrániť. Nikdy som nič podobné nezažil a to som na pretekoch Okolo Poľska čosi najazdil," opísal smutné okamihy lekár pretekov Ryszard Wisniewski na športovom webe Sport.pl.

VIDEO: Riaditeľ pretekov Czesław Lang a ich lekár Ryszard Wisniewski oznamujú tragickú správu (v poľštine)
Víťazom etapy sa stal Nemec Pascal Ackermann z tímu Bora-Hansgrohe, ktorý si poistil aj pozíciu lídra pretekov, ale organizátori operatívne zrušili slávnostnú ceremóniu odovzdávania dresov.

„Nebol to pád v stokilometrovej rýchlosti v zjazde z kopca, čo sa občas stáva. On zišiel z neznámeho dôvodu z obyčajnej širokej cesty. Cyklistika je šport, v ktorom riskujete veľa. Je mi to veľmi ľúto,“ uviedol riaditeľ pretekov Okolo Poľska Czeslaw Lang.

K ďalšiemu pokračovaniu podotkol:

„Naše podujatie určite bude pokračovať, ale dnes sme zrušili dekorovanie najlepších. Takto sme si uctili pamiatku Bjorga Lambrechta. Keď sme sa to všetci dozvedeli, šťastná atmosféra v cieli bola razom preč. Navždy si budeme všetci pamätať, že cyklista menom Bjorg Lambrecht súťažil na našich pretekoch a vo veku 22 rokov tu ukončil svoj život.“
VIDEO: Spomienka na Bjorga Lambrechta

Medzi prvými cyklistami, ktorí prejavili kondolenciu, bol skúsený nemecký šprintér André Greipel. „Odpočívaj v pokoji, Zápalková škatuľka. Nemôžem uveriť, aký tragický dokáže byť náš šport. Všetky moje myšlienky sú s Bjorgovou rodinou,“ napísal Greipel na twitteri.

Pridal sa aj Lambrechtov krajan a až doteraz tímový kolega z Lotto-Soudal Tiesj Benoot. „Mladý a tvrdo pracujúci talentovaný pretekár a najmä super chlapec. Budeš mi chýbať, Zápalková škatuľka. Odpočívaj v pokoji, kamarát môj,“ vyznal sa z pocitov vlaňajší víťaz talianskej klasiky Strade Bianche.

K nesmiernej tragédii sa vyjadrili medzi prvými aj belgickí novinári na pretekoch Okolo Poľska. „Je to obrovská strata pre tím Lotto-Soudal aj celú belgickú cyklistiku. Boli sme všetci v eufórii po štvrtom etapovom triumfe na záver Tour de France na Elyzejských poliach a osem dní neskôr roníme slzy. Tento chlapec mal byť budúcnosť belgickej cyklistiky,“ uviedol televízny komentátor Michel Wuyts na portáli sporza.be.

„Spoločne s Remcom Evenepoelom a Jasperom Philipsenom bol práve Lambrecht jedným z troch pilierov, na ktorých mala stáť belgická cyklistia v ďalších rokoch. Bol výborný vrchár, explozívny v kopcoch, ale aj s dobrým šprintérskym záverom. Na svoj vek bol zrelý pretekár a budúcnosťou tímu Lotto-Soudal,“ pridal sa rozhlasový reportér Carl Berteele.

Svoj obrovský potenciál Bjorg Lambrecht viackrát stihol dokázať okrem juniorskej kategórii aj medzi dospelými. Na prestížnych jednorazových pretekoch Amstel Gold Race skončil tento rok šiesty a o tri dni neskôr na ďalšej jarnej klasike Valónský šíp finišoval dokonca ešte o dve priečky lepšie. V tradičnej generálke cyklistov pred Tour de France, na podujatí Critérium du Dauphiné, jednoznačným spôsobom získal biely dres pre jazdca do 25 rokov.
Ďalšie vynikajúce výsledky vo svojej kariére už nepridá./agentury/