iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Sudkyňa Halmová vylučuje, že je Norou z esemesiek...

... Mariana Kočnera: Sudkyňa Najvyššieho súdu SR Nora Halmová absolútne vylučuje, ža by bola Norou z SMS komunikácie obžalovaného Mariana K. s nitrianskym podnikateľom Norbertom Bödörom. Ako sa ďalej uvádza v stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytla hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová, v kauze miliónových zmeniek sudkyňu nikto nekontaktoval a pre spomenuté osoby nič nevybavovala ani im nebola nápomocná.

„Musím povedať, že možnosť ovplyvniť kauzu zmenky z mojej strany ani nikdy nebola možná, pretože od roku 2014 nie som sudkyňou krajského súdu. Na krajskom súde som v minulosti pôsobila, avšak ako sudkyňa správneho kolégia, ktoré sa v rámci svojej rozhodovacej činnosti zmenkami nezaoberá. Môžem s plnou zodpovednosťou vyhlásiť, že aj v prípade, ak by sa ma ktokoľvek snažil ovplyvniť vo svoj prospech, v žiadnom prípade by nebol úspešný,“ povedala Halmová.

Sudkyňa pripustila, že sa pozná s Bödörom, podľa nej však viac ako osem rokov nie sú v kontakte. Pokiaľ ide o Mariana K., toho podľa nej poznal jej bývalý manžel, s ktorým je však od roku 2012 rozvedená. „Čo sa týka mňa, spoločenským udalostiam, na ktoré bol Marián K. pozvaný som sa vyhýbala a to aj z dôvodu, že ho nepovažujem za slušného človeka,“ dodala Halmová.

Časť zverejnenej komunikácie medzi Marianom Kočnerom a Bödörom sa týka súdneho konania vo veci sporu o zmenku za osem miliónov eur. O spore mal v odvolacom konaní rozhodovať Krajský súd v Bratislave. „Budeme možno potrebovať Norinu pomoc," napísal Marian Kočner Bödörovi v máji minulého roku. Vtedy už na krajskom súde nepôsobila sudkyňa s takým menom. Do jesene 2014 však krajskou sudkyňou bola Nora Halmová.

Bödör sa k správam vyjadrovať nechce

Norbert Bödör sa podľa slov jeho právnika Adriána Kucka vyjadrovať nechce. Sú podľa neho „prostriedkom politického zápasu bez toho, aby bola potvrdená akákoľvek zákonnosť a vierohodnosť prezentovaných okolností ako dôkazov.“ Zároveň prostredníctvom svojho právnika dodal, že nemá žiadny vzťah k prejednávanej veci "zmeniek“ Mariana Kočnera a spol. na Špecializovanom trestnom súde./agentury/

X X X

Kto je Nora z Kočnerových esemesiek? Môže ísť o sudkyňu Najvyššieho súdu

Sudkyňa Nora Halmová známosti s Bödörom priznala, s Kočnerom sa poznal vraj len jej exmanžel. Odmieta však, že by pre nich niekedy niečo vybavovala.

„Budeme možno potrebovať Norinu pomoc,“ napísal Marian Kočner cez aplikáciu Threema Norbertovi Bödörovi. Môže pritom ísť o sudkyňu Najvyššieho súdu Noru Halmovú, ktorá priznala, že Bödöra pozná. Informáciu priniesol Denník N.
Kočner spomenul „Noru“ v súvislosti s osemmiliónovou zmenkou, o ktorej rozhodoval Krajský súd v Bratislave. „O Nore“ komunikovali v máji, vtedy už na krajskom súde žiadna sudkyňa s takým menom nepôsobila.

Sudkyňa bola Nora Halmová, na Krajskom súde v Bratislave pracovala do roku 2014, odvtedy pôsobí na Najvyššom súde. Hoci známosti s Bödörom priznala, odmieta, že by pre neho niekedy niečo vybavovala.

„Absolútne vylučujem, aby mohlo ísť o moju osobu. Nikto ma pri spomínanej kauze zmeniek nekontaktoval. Zásadne odmietam, že by som pre nich čokoľvek vybavovala či im bola akokoľvek nápomocná,“ vyjadrila sa Nora Halmová.
Pozná Bödöra

S Kočnerom sa poznal Halmovej exmanžel Jozef Puchela, ktorý vlastnil obchod s pánskou módou. Vo svojom stanovisku uviedla, že akémukoľvek kontaktu s Kočnerom sa vyhýbala. „Nepovažujem ho za slušného človeka,“ hovorí o Kočnerovi.
„Keď nás pred dvomi rokmi aj s mojím súčasným manželom pozval na oslavu náš kamarát Mirko Konôpka a povedal, že tam bude aj Kočner, tak som odmietla ísť. Vysvetlila som mu, že ho nepovažujem za slušného človeka,“ uviedla.

S Bödörom sa Halmová pozná od roku 2002, zoznámili sa cez rodinného známeho, exekútora Ľubomíra Pekára. S Bödörovcami boli spoločne aj na niekoľkých lyžovačkách a dovolenkách.

„Je pravdou, že pána Bödöra poznám, avšak už viac ako osem rokov nie sme v kontakte,“ hovorí Halmová, aktuality.sk

X X X

Expremiér Vladimír Mečiar zakladá politickú stranu

Expremiér Vladimír Mečiar sa chystá na svoj návrat do vysokej politiky. Povedal, že jeho politická strana bude vo všetkom iná, ako ostatné. Bývalý trojnásobný predseda vlády Slovenskej republiky sa rozhodol vrátiť do vysokej politiky. Povedal to v rozhovore, ktorý poskytol portálu pluska.

„Nehovorím, že ja sa vrátim, ale tá strana. Bude nová a bude zaujímavá aj programovo, ale hlavne bude iná ako ostatné strany. Chýba tu strana, ktorá by vedela povedať, že Slovensko je pre ňu na prvom mieste,“ povedal Mečiar. „Možno to vyvrcholí tak, že budem niekde na 150. mieste na kandidátke, možno na prvom alebo druhom a možno nebudem vôbec,“ povedal v rozhovore. Strana má podľa neho dostatok lídrov a všetci sú verejne známi.

Nevylúčil ani to, že jedným z nich bude Štefan Harabin. Ako tvrdí Mečiar, s bývalým ministrom spravodlivosti a predsedom Najvyššieho súdu sa nestretávajú. „Osobný styk je zbytočný, navyše by bol každému podozrivý. Ale keď príde správny čas, budeme stáť vedľa seba,“ uzavrel. Mečiar dodal, že nejde zakladať úplne nový politický subjekt ale prevziať a zmeniť už existujúcu stranu. „Tá strana existuje. Do týždňa zmení stanovy a názov,“ priznal.

Poďla jeho slov sa bude Mečiarova strana od iných líšiť hlavne v oblastiach chápania počiatkov demokracie a výstavby štátu cez sociálnu politiku a ekonomickú politiku, podotkol Mečiar. Jeho predstava systému volenia poslancov je formou priamej voľby väčšinou. „Vo volebnom období získaš buď väčšinu, alebo nie, ak máš väčšinu, si poslanec,“ povedal Mečiar. Myslí si, že ak poslanec nebude robiť čo má, občania ho budú môcť odvolať.

Mesežnikov Mečiarovej politickej strane nedáva veľké šance

Podľa politológa Grigorija Mesežnikova reaktivácia neúspešného politika nemá nejaký výrazný politický výtlak. „Jeho strana zomrela, nedokázala prežiť bez Vladimíra Mečiara. Ťažko povedať, koho by vôbec oslovil, keďže značná časť jeho voličov už nežije a mládež, respektíve prvovoliči ani veľmi nevedia, kto Mečiar je," vysvetlil Mesežnikov. Podľa politológa by však Mečiarova strana mohla vziať nejaké percento národne a nacionalisticky orientovaným politickým stranám./agentury/

X X X

Šéfkou MMF sa môže stať Bulharka, ak fond zmení svoje pravidlá

Krajiny Európskej únie po viac ako 12 hodinách rokovania v piatok vybrali za svoju kandidátku na čelo Medzinárodného menového fondu (MMF) Bulharku Kristalinu Georgievovú.Tá v druhom kole hlasovania zvíťazila nad Holanďanom Jeroenom Dijsselbloemom, ktorý jej už k víťazstvu gratuloval na twitteri. Uviedla to agentúra Reuters.

EÚ hľadá nástupcu za Christinu Lagardeovú, ktorá bola nominovaná do vedenia Európskej centrálnej banky (ECB). Kandidáti na obsadenie funkcie šéfa MMF sa majú prihlásiť do 6. septembra, nástupca Lagardeovej by potom mal byť známy do 4. októbra.

Po dvoch kolách hlasovania sa vládam EÚ nakoniec podarilo zhodnúť sa na novom kandidátovi. Aby mohol byť menovaný, musel dostať 55 percent hlasov z 28 štátov EÚ, ktoré majú na celkovej populácii podiel najmenej 65 percent.
Do užšieho výberu sa pôvodne okrem bývalého šéfa Euroskupiny Dijsselbloema a bývalej eurokomisárky Georgievovej dostali aj bývalý eurokomisár Olli Rehn z Fínska, ďalej španielska ministerka hospodárstva Nadia Calvinová a súčasný šéf euroskupiny Portugalčan Mario Centeno.

Zostávajúce traja kandidáti sa ale nakoniec stiahli. Centeno odstúpil už vo štvrtok – uviedol, že bude k dispozícii, ak bude potrebné nájsť kompromisné riešenie. Rehn a Calvinová sa stiahli po prvom kole hlasovania.

Georgievová je výkonnou riaditeľkou Svetovej banky a podľa zdrojov ju presadzovali hlavne štáty južnej a východnej časti EÚ. Jej kandidatúra však bude vyžadovať zmenu pravidiel, pretože kandidát na post šéfa MMF musí mať menej ako 65 rokov, čo Georgievová tesne nespĺňa (vek 65 rokov dosiahne 13. augusta).

Lagardeová vystrieda vo funkcii šéfa ECB Taliana Maria Draghiho. Ten už v júli vylúčil, že by chcel kandidovať do čela MMF. Je zvykom, že funkciu šéfa MMF vykonáva Európan, kým šéfom sesterskej Svetovej banky býva Američan./agentury/

X X X

Viac hovädzieho z USA pre Európu. Trump žartoval aj o clách na autá

EÚ a USA pracujú na dohode o clách na mercedesy, žartoval Donald Trump. Ako vážnu informáciu však oznámil zvýšenie dovozu hovädzieho do Európy.

Spojené štáty a Európska únia v piatok podpísali dohodu, ktorá umožní americkým farmárom dovážať do Európy v bezcolnom režime viac hovädzieho. Dohodu americký prezident Donald Trump označil za víťazstvo nielen pre amerických poľnohospodárov, ale aj pre európskych spotrebiteľov. Americké hovädzie pritom Trump označil za najlepšie na svete.

Dohoda podľa amerického obchodného splnomocnenca Roberta Lighthizera znamená, že sa objem trhu zvýši o 270 miliónov dolárov ročne, akonáhle budú všetky časti dohody zavedené. Za európsku stranu sa podpisové ceremónie zúčastnili veľvyslanec EÚ v USA Stavros Lambrinidis a zástupca z Fínska, ktoré do konca roka predsedá únii.

Trump povedal, že v prvom roku sa zvýši bezcolný dovoz amerického hovädzieho do EÚ o 46 percent a v rámci sedemročného obdobia bude zvýšenie viac než 90-percentné. Americký prezident tiež vyhlásil, že export hovädzieho z USA do Európy sa zvýši zo 150 miliónov doláro na 420 miliónov dolárov.

Dohoda podľa analytikov zmierni vzťahy s EÚ, ktoré teraz zaťažujú rokovania o obchodnej dohode. Trump v minulosti pohrozil, že dovoz automobilov a ich dielov z EÚ do USA zaťaží 25 % clom, ak sa Washington s Bruselom nedohodnú.
V závere piatkovej tlačovej konferencie sa k týmto clám vrátil a oznámil, že USA a EÚ pracujú na dohode, v ktorej sa EÚ zaviaže platiť 25-percentné dovozné clo na všetky automobily Mercedes Benz a BMW.
„Robím si žarty,“ povedal následne Trump a poznamenal, že na prítomných diplomatoch z EÚ bola vidieť nervozita.

Trump opäť vyostril colnú vojnu s Bruselom

Trump vo štvrtok šokoval globálne finančné trhy, keď oznámil nové clá pre Čínu v rámci dlhodobého obchodného sporu dvoch najväčších svetových ekonomík. Vlani koncom júla sa Trump a vtedajší predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker dohodli, že vytvoria pracovnú skupinu, ktorá bude rokovať o znížení obchodných bariér medzi oboma stranami vo viacerých sektoroch. Obe strany by sa mali počas pokračujúcich rokovaní zdržať prijatia nových ciel.

Brusel sa však obáva, že Washington splní svoju hrozbu a zavedie clá na dovoz áut a autokomponentov, čo by tvrdo zasiahlo najmä Nemecko. Komisia minulý mesiac vo svojej správe o realizácii vlaňajšieho spoločného vyhlásenia EÚ – USA uviedla, že v priebehu jedného roka sa uskutočnilo niekoľko konkrétnych opatrení, ktoré posunuli transatlantické obchodné vzťahy na vyššiu úroveň.

Upozornila tiež, že Spojené štáty a EÚ sú významnými obchodnými partnermi. Hodnota ich obchodu je zhruba 1 bilión USD ročne (906,04 miliardy eur). To znamená, že každý deň hodnota obojsmerných obchodných tokov prevyšuje sumu 3 miliardy eur. Spoločne oba bloky vytvárajú takmer 50 % celosvetového hrubého domáceho produktu./agentury/

X X X

Trump nečakane zaútočil na Čínu a šokoval trhy

Americký prezident rozohral najriskantnejšiu hru v histórií voľného obchodu. Už v septembri uvalia Spojené štáty americké clá na každý jeden tovar dovezený z Číny. Tvrdý ekonomický nátlak buď zvýši americkú dominanciu v Ázii, alebo z Číny spraví hospodársku veľmoc nezávislú od USA. Tvrdá ekonomická vojna medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta môže nakoniec vyústiť do podobnej krízy ako v roku 2008. Od obchodnej vojny nebude pravdepodobne ušetrená ani Európska únia a Donald Trump mal podľa agentúry Bloomberg už dnes večer oznámiť uvalenie ciel na európske automobily.

„Obchodné rozhovory s Čínou pokračujú. Napriek tomu Spojené štáty už počas nich začnú uplatňovať menšie 10-percentné clá na čínsky tovar hodnote 300 miliárd dolárov,“ napísal na sociálnej sieti Twitter americký prezident Donald Trump. Ten zároveň uviedol, že nové obchodné bariéry začnú platiť už od 1. septembra. „Zároveň aj naďalej ostanú v platnosti súčasné 25-percentné clá na čínsky tovar v hodnote 250 miliárd dolárov,“ dodal Trump.

Oznámenie novej vlny cien automaticky poslalo ku dnu americké, európske aj ázijské akciové indexy. V Spojených štátoch amerických sa denná strata hlavných indexov pohybovala v rozmedzí od mínus 0,79 percenta do mínus 1,05 percenta.

Európske akciové indexy mali vysoké straty, prekračujúce tri percentá. Kľúčový nemecký index Dax stratil 3,11 percenta, francúzsky CAC 40 klesol o 3,57, britský FTSE 100 odpísal 2,34 %. Index päťdesiatky bonitných podnikov z eurozóny EuroStoxx 50 klesol o 3,26 % a širší paneurópsky index STOXX Europe 600 2,46 %. Ázijské burzy sa zas prepadli od 0,93 percenta do mínus 2,13 percenta. V neistom závere týždňa dokázala rásť len cena zlata a ropy.

Čína je pripravená na odvetu

Čína tiež vyslala varovné posolstvo Spojeným štátom. Čínske ministerstvo obchodu uviedlo, že krok USA predstavuje vážne porušenie prímeria, na ktorom sa Trump dohodol v júni na stretnutí s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a pohrozilo odvetou.

Už minulý týždeň americký prezident otvorene varoval Čínu, aby s uzatvorením novej obchodnej voľby nečakala na výsledok budúcoročných prezidentských volieb. Víťazom totiž bude opäť on a následne bude trvať na oveľa tvrdších podmienkach ako dnes.

Vplyvní muži biznisu majú obavy

Len minulý týždeň o rizikách ciel priamo v Bielom dome diskutovali riaditelia amerických technologických firiem Cisco Systems, Intel, Broadcom, Qualcomm, Micron Technology, Western Digital a Google. Najvplyvnejší muži amerického biznisu sa boja dôsledkov zákazu predaja technológií čínskej spoločnosti Huawei. Tá síce bez amerických čipov stratí pozíciu najväčšieho výrobcu telekomunikačných technológií na svete, ale časom bude schopná nahradiť americké technológie aj softvér. Následne americké firmy stratia súčasnú technologickú dominanciu a prídu o miliardy dolárov.

Trump verí vo víťazstvo

Americký prezident si napriek všetkým rizikám nepripúšťa nič iné ako víťazstvo. V rozpútanej ekonomickej vojne sa opiera o to, že Američania nakupujú oveľa viac čínskych aj európskych výrobkov. Americký obchodný deficit s Čínou dosiahol minulý rok hodnotu 419,2 miliardy dolárov a s Európskou úniou „len“ 181 miliárd dolárov.

Spojené štáty americké sa momentálne nachádzajú v dobrej ekonomickej kondícií a miestne akciové indexy pravidelne prepisujú jedno historické maximum za druhým. „Ak bude výška ciel dopredu známa, americké hospodárstvo ich dokáže zvládnuť. Problémom je nepredvídateľnosť ich zavádzania, čo firmy motivuje k vytváraniu rezerv na horšie časy a znižuje nové investície,“ uviedol pre ekonomický server Marketwatch Willie Delwiche investičný stratég R.W. Bairda.
Obchodná vojna zasiahne aj Slovensko

Tvrdé obchodné vojny najviac zasiahnu malé otvorené ekonomiky ako Slovensko. Z bratislavského závodu automobilky Volkswagen minulý rok každý piaty vyrobený automobil smeroval práve do USA. Práve americkí zákazníci totiž vo veľkom nakupujú luxusné SUV vozidlá značiek Volkswagen Touareg, Porsche Cayenne, Audi Q7 a Audi Q8. Zároveň mnohé na Slovensku vyrobené súčiastky končia vo vozidlách určených pre americký trh. Obchodnú vojnu už dnes pociťuje Nemecko, ktorého výrobný sektor sa ocitol v recesií a miestne hospodárstvo nad vodou zatiaľ drží silná domáca spotreba.

Šéf OSN varuje

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres už vo štvrtok varoval pred stupňovaním napätia medzi dvoma najväčšími svetovými ekonomikami, Spojenými štátmi a Čínou. Uviedol to krátko predtým, ako americký prezident Donald Trump oznámil svoj plán na zavedenie nových ciel na ďalší čínsky import v hodnote 300 miliárd USD.

„Musíme sa poučiť z studenej vojny a vyhnúť sa novej,“ povedal vo štvrtok novinárom šéf OSN.
„Pri pohľade do nie tak vzdialenej budúcnosti vidím možnosť vzniku dvoch konkurenčných blokov, každý s vlastnou dominantnou menou, obchodnými a finančnými pravidlami, vlastnou stratégiou internetu a umelej inteligencie a protichodnými geopolitickými a vojenskými názormi," vyhlásil Guterres.

Podľa generálneho tajomníka OSN je ešte stále čas vyhnúť sa tomuto scenáru. Dodal, že ak lídri uprednostnia strategickú spoluprácu a manažment konkurenčných záujmov, je možné "nasmerovať svet na bezpečnejšiu cestu“./agentury/

X X X

Petr Bárdy:Hoci sme to vedeli, je hrozné sa v tom utvrdiť

Pomyselná čiara medzi organizovaným zločinom a politikou bola zotretá.

Zverejnené správy, ktoré si cez Threemu písal Marian Kočner so Štefan Aghom a Norbertom Bödörom, nie sú šokujúce. Ruku na srdce. O tom, že má Marian Kočner krytie medzi politikmi aj v justícii, sme vedeli. Vedeli sme to roky. Ale dnes, keď to čítame a utvrdzujeme sa v tom, je to celé ešte horšie. Dnes, keď sme spoznali obsah Kočnerovho mobilu.

Kočner, Vadala, Bašternák zmazali pomyselnú čiaru oddeľujúcu politiku od organizovaného zločinu.
Robert Fico má vlastnú „kauzu Gorila". Presnejšie, kauza Gorila je v porovnaní s tým, čo môže ukrývať Kočnerov mobil, len príbeh Hobita putujúceho po krajine. Nie, nechcem zľahčovať to, čo poznáme z Gorily. Pokiaľ sa to potvrdí, budú to vážne zistenia ukazujúce vplyv finančných skupín na politikov.

Kočnerov mobil je však pandorinou skrinkou, ktorá môže odhaliť prehnitosť celého systému „našich ľudí". Gauner, ktorého meno sa objavilo v mafiánskych zoznamoch, píše o krytí v polícii, na prokuratúre, na súdoch. Z komunikácie sa dá vyčítať reálne prepojenie tzv. bödörovcov na Smer, ale aj to, ktorých politikov chcú diskreditovať a kto by už nemal podľa Kočnera a spol. byť v politike.

Áno, toto všetko sme vedeli. Vedeli sme, že Kočnerove chápadla siahajú na najvyššie politické posty, do polície, na prokuratúru... Vedeli sme to všetci, kto sme si pred tým nezakrývali oči. Ale, hoci sme to vedeli, po zverejnení len malej časti Kočnerovej komunikácie, máme pocit zlosti, znechutenia, pochybností...

Robert Fico si pred tým nemôže zakrývať oči, nemôže sa schovávať v Bašternákovom byte v Bonaparte, ani na Súmračnej. Podobne tak bývalý policajný prezident Tibor Gašpar alebo bývalý minister vnútra Robert Kaliňák. A rovnako generálny prokurátor Jaromír Čižnár alebo špeciálny prokurátor Dušan Kovačik.

Títo páni sú na vrchole pyramídy, ktorá umožňovala fungovanie systému „našich ľudí". Ak sa potvrdí, že za vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej stál Kočner, bude na mieste sa pýtať, kto všetko je za to zodpovedný. Primárna úloha štátu je chrániť riadnych občanov, nie mafiánov, gaunerov, podvodníkov, aktuality.sk

X X X

Von der Leyenová chce navrhnúť nový pakt o migrácii

Dezignovaná predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v piatok počas návštevy Ríma povedala, že chce navrhnúť nový pakt o migrácii a azyle. Informovali o tom agentúry ANSA a DPA.

Von der Leyenová počas stretnutia s talianskym premiérom Giuseppem Contem podľa agentúry ANSA povedala, že chce „navrhnúť nový pakt o migrácii a azyle“. "Potrebujeme riešenie. Chceme, aby naše postupy boli efektívne a účinné, ale zároveň aj ľudské, uviedla v spoločnom vyhlásení.

Von der Leyenová podľa DPA hovorila aj o „veľkých výzvach“ a v tejto súvislosti spomenula migráciu, ktorá je pravidelným predmetom sporu medzi Bruselom a Rímom, hospodársky rast a klimatické zmeny.
„Musíme nájsť udržateľné riešenia a odpovede,“ povedala bývalá nemecká ministerka obrany.

Von der Leyenová v Taliansku pokračovala v sérii ciest po členských krajinách EÚ s cieľom získať podporu a doladiť svoj politický program predtým, ako sa 1. novembra oficiálne ujme funkcie. Po svojom zvolení navštívila Chorvátsko, Poľsko a Francúzsko a stretla sa s politickými predstaviteľmi Maďarska a Španielska. Pálčivou témou členských krajín EÚ je migrácia. Von der Leyenová vo štvrtok uviedla, že sa s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorého prijala v Bruseli, zhoduje na potrebe „nového začiatku a pragmatických riešení“./agentury/

X X X

Doučujú či robia v pivovare. Učitelia musia mať dve práce, aby sa uživili

Na Slovensku nájdeme učiteľov, ktorí majú dve zamestnania. Napriek tomu, že niektorí majú aj štyridsať rokov, nezaobídu sa bez pomoci rodičov.„Toto je pivnica, tu sa kontrolujú teploty a vpredu je predajňa,“ hovorí Slavomír Drahoš pred vchodom do známeho stupavského pivovaru.

Prechádzame sa po ňom a on vysvetľuje, ako prebieha bežný pracovný deň. Vedľa je veľká sudáreň a neďaleko chladiareň, odtiaľ sa nakladajú sudy do auta.„Ja robím dievča pre všetko,“ vtipkuje. „Moja hlavná úloha je nakladať sudy, šoférovať auto a vykladať tie sudy v krčmách.“V stupavskom pivovare nepracuje celý život, túto prácu má len ako bočný príjem.

Slavomír Drahoš je učiteľom na bratislavskom gymnáziu. Učí sedemnásť rokov. A odjakživa popri tom pracuje aj inde – predtým ako kuriér či colný deklarant.

Jeho denná rutina je nasledovná: pred ôsmou hodinou ráno opraví písomky, v škole odučí občiansku výchovu a dejepis, poobede nasadne do auta a vystúpi v stupavskom pivovare. Potom naloží sudy do áut a s kolegami ich rozváža po bratislavských podnikoch. Keď príde domov, ešte sa pripravuje na prácu v škole, ktorá ho čaká na ďalší deň.

Učiteľ z bratislavského gymnázia nie je žiadnou výnimkou, dvojitý pracovný život vedie množstvo slovenských učiteľov.
Učiteľka Jana Komorová napríklad každý deň po práci chodí doučovať, manželia Michal Bohuš a Katarína Štadler si privyrábajú rôznymi projektmi, iní učitelia zase cez víkend fotia či pracujú ako dídžeji.

Dve práce? Jednoducho musia

Slavomír Drahoš si sadá na sud s pivom a začína vysvetľovať.„Tých peňazí je málo...ak by som nemal dve práce, tak by som neutiahol byt a celú domácnosť. Ak utiahol, tak veľmi skromne.“

Hovorí, že jeho plat sa pohybuje nad 830 eur v čistom – bez prémií. Mení sa to od príplatkov či odmien.
Práca v pivovare mu príjem mierne vylepšuje. „Toto mi umožní kúpiť si knihu, ísť na koncert. Ak by som mal len jednu prácu, musel by som sedieť doma,“ hovorí. Priznáva, že platy išli za posledné roky hore, veď v školstve už pracuje sedemnásť rokov. Ak sa na výplatnej páske zjaví o 80 eur viac, človek si to všimne
.
Na život v Bratislave mu to však stále nestačí.

Podľa údajov portálu Platy.sk je priemerná mzda učiteľa materskej školy na Slovensku 770 eur v hrubom, učiteľa základnej školy 916 eur v hrubom a učiteľa strednej školy 952 eur v hrubom.„Ak sa pozrieme na tieto štatistiky regionálne, môžeme vidieť, že pohľad na platové ohodnotenie učiteľov môže byť rozdielny," vysvetľuje hovorkyňa portálu Profesia Nikola Richterová.

To, že učiteľom rastú platy, je fakt. Podľa údajov, ktoré poskytuje ministerstvo školstva, sa platy pedagógov v roku 2016 zvýšili o 6 percent. Rovnako tomu bolo aj v roku 2017. V tomto roku sa majú platy navýšiť o 10 percent. Zvýšenie platu o 10% sa deklaruje aj v 2020. Najviac si pritom polepšia začínajúci učitelia.

Vyžiť s tým v Bratislave je však o niečo náročnejšie. „Pokiaľ viem, v Bratislave väčšina učiteľov pracuje aj v inom zamestnaní, ak nemá dobre zarábajúceho manžela či manželku,“ hovorí predseda Nových školských odborov Ľudovít Sebeledi.

Podľa neho je pre učiteľov v Bratislave nahorších prvých päť rokov. Sebeledi upozorňuje aj na to, že učitelia navyše nepracujú z dobrej vôle, ale najmä preto, že musia.

A nie sú to len učitelia z Bratislavy. Pre Aktuality.sk sa vyjadril aj 42-ročný učiteľ z Oravy. Opisuje, že druhú prácu majú hlavne muži, aby uživili svoje rodiny. Jazykári pracujú v jazykových školách, telocvikári počas zimy zarábajú v lyžiarských školách, iní zase fotia a nakrúcajú svadby či dokonca pracujú ako dídžeji.

Plat nezodpovedá vzdelaniu

Dve práce má aj kolegyňa Slavomíra Drahoša z bratislavského gymnázia
„Pozrela moje najnevyhnutnejšie výdavky, ktoré išli z účtu. Myslím tým nájomné a poistku – bolo to 700 eur,“ hovorí učiteľka Jana Komorová, ktorá v školstve pracuje už 19 rokov. V priemere tiež zarába okolo 850 eur v čistom.
Skúsená učiteľka dvakrát do týždňa od piatej do deviatej večer doučuje cudzincov v jazykovej škole. Ďalšie dva dni v týždni učí vo firme a jeden deň venuje súkromnému doučovaniu.

„Chcem si kúpiť knihu a pritom jesť, prípadne si kúpiť pančušky, lebo tie trháme v školských laviciach jedna radosť,“ vysvetľuje, prečo má dve zamestnania. Ako by žila, ak by nemala druhú prácu? „Úplne v praxi? Nešla by som na dovolenku, nemohla by som si ani ponechať auto,“ hovorí.

Podľa odborníka na školstvo potrebujeme oveľa väčší nárast platov. Stanislav Boledovič z Teach for Slovakia hovorí, že učitelia by mali dosahovať 80 až 90 percent z toho, čo ľudia v iných profesiách s vysokoškolským vzdelaním.
„Presne tak to je v priemere v iných krajinách OECD, kým na Slovensku podľa štúdie OECD z roku 2018 učitelia zarábajú len 62 percent toho, čo ich kamaráti z gymnázií,“ upozorňuje.

Pozitívne hodnotí, že päť rokov dozadu to bolo len okolo 50 percent.

Ak v praxi porovnáme priemerný základný plat stredoškolského učiteľa s priemerným platom človeka s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, tak je podľa portálu Profesia.sk mzdová priepasť až 48 percent. Učiteľ v priemere zarába 989 eur, pričom priemerný plat človeka s vysokoškolským vzdelaním je 1462 eur.

Pomáhajú im rodičia

Okrem toho, že mnohí učitelia majú aj druhé zamestnanie, finančne im pomáhajú aj ich rodičia.
Na podporu rodiny sa musia spoliehať aj manželia Michal Bohuš a Katarína Štadler. Obaja pracujú v školstve.
„Sme odkázaní na podporu rodiny,“ hovorí učiteľka súkromnej základnej školy s 9-ročnou praxou v školstve.
„Neuplatili by sme hypotéku, keby sme ju mali splácať z našich dvoch platov,“ dopĺňa Katarína Štadler.

Podobne to vníma aj učiteľ Stanislav Drahoš. „Štyridsaťroční učitelia pomaly chodia rodičom vykrádať chladničky,“ hovorí. Aj jeho podporuje rodina, teda na Vianoce mu prispejú napríklad na opravu kúpeľne. Náročnejšie to majú začínajúci učitelia v Bratislave. Učiteľ angličtiny a dejepisu žije na internáte. Na samostatný nájom si ešte našetriť nevie.

„Pokazilo sa mi auto. Musel som zaklopať rodičom a požičať si na opravu s tým, že im peniaze raz vrátim,“ hovorí učiteľ, ktorý nechcel byť menovaný. Cesta, ako zmeniť tento trend, je podľa odborníka jednoduchá: riešením je navýšenie platov. Inak hrozí, že mladí pedagógovia odídu do iných profesií.

„Ak nám záleží na vzdelaní našich detí, ak chceme, aby mali špičkových a motivovaných učiteľov, musí profesia učiteľa aj po finančnej stránke byť podobne atraktívna ako profesia lekára, právnika či programátora. Inak budeme naďalej okrádať naše deti o šancu získať kvalitné vzdelanie,“ uzatvára Stanislav Boledovič, aktuality.sk

X X X

Dvanásť platov pre ľudí, ktorí v košickej oceliarni dajú výpoveď

Vedenie U.S. Steel Košice (USSK) a odborári podpísali dodatok ku kolektívnej zmluve, kde sa dohodli na výške jednorazovej odmeny pre zamestnancov pracujúcich v USSK minimálne desať rokov, ktorí sa rozhodli dobrovoľne odísť z firmy. Jednorazová odmena pri dobrovoľnom odchode by mala tvoriť 12 mesačných platov. Pre agentúru SITA to potvrdil predseda Rady odborov OZ KOVO U. S. SteelJuraj Varga.

„Dohodli sme sa v rámci motivačného programu na jednorazovej odmene pre zamestnancov, ktorí majú odpracovaných v U.S .Steel minimálne desať rokov a dobrovoľne sa prihlásia,“ uviedol Varga. Ako ďalej dodal, odstupné bolo dohodnuté vo výške dvanástich mesačných platov a bude tiež odstupňované podľa počtu mesiacov do dovŕšenia dôchodkového veku daného zamestnanca.

Záujemcovia o dobrovoľný odchod majú možnosť prihlásiť sa v období od 7. do 21. augusta, nie všetkým však musí spoločnosť vyhovieť. „Veľmi dôležité je tiež to, či ich nadriadení v rámci jednotlivého divízneho závodu alebo útvaru pustia. Výhradné právo o tom rozhodovať má totiž zamestnávateľ, to znamená príslušný manažér na danom útvare,“ povedal Varga.

Dohodu potvrdilo aj vedenie USSK. "Môžem potvrdiť, že sme dospeli k dohode, tento dodatok umožní odchody zamestnancov za podmienok, ktoré budú podstatne výhodnejšie, než určuje Zákonník práce,“ uviedol hovorca USSK Ján Bača.

Vedenie USSK v piatok 19. júla oznámilo, že v období do konca roka 2021 zníži počet zamestnancov pracujúcich v U. S. Steel Košice a jej dcérskych spoločnostiach o 2 500 ľudí. Urobili tak v súvislosti so situáciou na trhu s oceľou v Európe, ktorá sa nezlepšuje. V druhej polovici júna oznámila spoločnosť znižovanie výroby železa a ocele odstavením jednej z troch vysokých pecí a od 1. mája sa v USSK pracuje v štvordňovom pracovnom týždni. V košickom U.S. Steel pracuje takmer 12 tisíc zamestnancov. Podnik patrí do americkej korporácie U.S. Steel./agentury/

X X X

Poľská vláda chce zabrániť exodu mladých. Nezdaní im platy

Novinka platí v Poľsku od včera. To znamená, že mzdy za august nebudú pre zamestnancov do 26 rokov zdanené.
Mladí Poliaci do 26 rokov, sa môžu tešiť na vyššiu sumu, ktorá im príde na účet za odpracované dni. Na novinku, ktorá platí u našich severných susedov od augusta, upozornila na Slovensku TV Markíza s tým, že vláda chce týmto krokom udržať mladých doma.

Pre korektnosť treba uviesť, že mzdu nebudú zdaňovať mladým Poliakom do výšky 85 528 zlotých (19 884 eur), čo mesačne predstavuje mzdu 7 127 zlotých (1657 eur) v hrubom. Keďže tento rok začala novinka platiť až v auguste, nezdanené príjmy majú strop 35 636,67 zlotého (8 285 eur).

Zákon o nulovej daňovej sadzbe pre mladých Poliakov už podpísal prezident Andrzej Duda. Z výhody sa navyše môžu tešiť len ľudia zamestnaní na pracovnú zmluvu, pracujúci z domu či v služobnom pomere ako napríklad policajti, mladým podnikateľom nenechá poľská vláda žiadne peniaze navyše.

Milóny Poliakov v cudzine

Poliaci patria medzi národy, ktorých členovia sú najviac rozptýlení po svete. Za posledných 15 rokov sa z krajiny vysťahovalo jeden a pol milióna Poliakov. Ich cieľovou destináciou boli zväčšia Britské ostrovy. Len vo Veľkej Británii žije aktuálne približne milión Poliakov a vyše stotisíc ich je v Írsku. Ešte viac Poliakov žije za Atlantikom. Len v New Yorku ich je necelý milión a státisíce sú ich roztrúsených v Illinoise, Michigane, Pennsylvánii či New Jersey. Je tiež dobre známe, že približne tretina poľských emigrantov v USA žije v oblasti Chicaga.

Ak chcú mať mladí pracujúci v Poľsku vyššiu vyplatenú mzdu už za august, musia podať žiadosť, aby za nich zamestnávateľ prestal odvádzať daň štátu. Poľské ministerstvo financií zverejnilo vzor takéhoto vyhlásenia.
Ak ho mladí zamestnanci nepodajú, pôjdu preddavky od zamestnávateľa ďalej do štátnej pokladnice a mladým Poliakom budú vyplatené až po daňovom vyrovnaní za rok 2019. Od januára budúceho roku nebudú zamestnávatelia účtovať preddavky na daň z príjmu, ktorej výška je 18 percent, automaticky.

Mestá prídu o milióny

Gazeta Krakowska upozorňuje na skutočnosť, že mladí síce získajú viac finančných prostriedkov, ale mestá o ne prídu. Iba v Krakove, kde pracuje aj viacero mladých Slovákov, sa ročné príjmy z daní znížia o 60 miliónov zlotých, čo je takmer 14 miliónov eur.

Od októbra má navyše v Poľsku platiť plošné zníženie dani z príjmu z 18 na 17 percent. Združenie poľských miest a obcí varuje, že niektorým samosprávam bude hroziť stagnácia či dokonca bankrot. O podobnom pláne na zníženie odlivu šikovných mladých ľudí spod južnej strany Tatier sa zatiaľ nehovorí. Vedenia niektorých slovenských miest a dedín však už stihol nahnevať návrh Mosta-Híd na zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane. Samosprávy by vďaka tomuto plánu mohli prísť o 150 miliónov eur, bežný človek by si však mesačne prilepšil len o pár drobných, aktuality.sk