iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Peter Tóth sa ukrýva, nepríde vypovedať zmeniek Markízy

Peter Tóth uviedol, že sa ukrýva na utajenom mieste a preto nepríde svedčiť pred senát Špecializovaného trestného súdu v kauze zmeniek televízie Markíza. Potvrdil ale doterajšie výpovede v prípadoch objednávky vraždy novinára a falšovania zmeniek. V stredu sa mal pred sudcov v Pezinku postaviť Peter Tóth. Niekdajšia pravá ruka Mariana Kočnera dnes spolupracuje s vyšetrovateľmi v kauze vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Tvrdí, že keďže sa ukrýva pre „zlú bezpečnostnú situáciu“, predvolanie na súd mu nemohlo byť doručené.
„Ak som bol naozaj súdom predvolaný, touto netradičnou cestou sa za neúčasť ospravedlňujem senátu,“ napísal vo svojom stanovisku.Píše, že ani nie mesiac po jeho prvej výpovedi v procesnom postavení utajovaného svedka v trestnej veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bola vyzradená jeho identita.

„Po viacerých incidentoch, súvisiacich so zverejnením mojej identity ako utajovaného svedka, sa ma predstavitelia Policajného zboru pýtali, či chcem byť spolu s našou rodinou zaradený do programu ochrany svedkov. Ako môžem dôverovať štátu, že je spôsobilý zabezpečiť moju ochranu, keď nedokázal zabrániť vyzradeniu mojej identity? Z týchto a ďalších dôvodov som nepresvedčivú ponuku na zaradenie do programu ochrany svedkov odmietol,“ napísal Tóth.
Spolupracuje s políciou

Zôraznil, že doteraz spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní.

„Som odhodlaný pokračovať v usvedčovaní páchateľov vraždy a ďalších závažných trestných činov. Avšak ak chce štát, aby som si mohol plniť zákonné povinnosti svedka, musí zabezpečiť, aby mňa a našu rodinu neprenasledoval orgán toho istého štátu. V tomto smere je nevyhnutné, aby ruku k dielu priložili aj príslušní ústavní činitelia, zodpovední za riadenie Slovenskej informačnej služby a menovanie jej najvyšších funkcionárov. A tiež je nevyhnutné, aby predstavitelia orgánov vyšetrovania prehovorili na moju ochranu a obranu vtedy, keď je to potrebné. Tieto príležitosti už viackrát premrhali,“ myslí si.

Uviedol, že platia všetky jeho svedecké výpovede, inkriminujúce podozrivých či už v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice, v kauze zmeniek televízie Markíza alebo v iný trestných konaniach.Tóth tiež napísal, že naďalej trvá na tom, že Mariana Kočnera považuje za objednávateľa vraždy Jána Kuciaka a Alenu Zsuzsovú za jeho spolupáchateľku.

„Naďalej trvám na tom, že Marianovi Kočnerovi a Pavlovi Ruskovi pomohol vyrobiť antedatované zmenky Jozef Dučák starší. Takisto naďalej trvám na tom, že Marianom Kočnerom písané motáky z vyšetrovacej väzby vynášal advokát Andrej Šabík a tak ďalej a tak podobne. Aby som mohol svoje slová opakovane potvrdiť aj procesným spôsobom, musia sa zmeniť bezpečnostné a ďalšie podmienky na Slovensku. A to nie je v mojich rukách,“ dodal.

Kočnerov pobočník

Bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby (SIS) naznačuje, že zmenky sú antidatované - čo v praxi znamená, že dátum je upravený a zmenky sú falšované.

V stredu ho chcel počuť aj súd, obhajcovia a prokurátor. Hlavné pojednávanie sa začalo minulý týždeň a druhé kolo naplávanovali do stredy, 31. júla. Po tom, čo Mariana Kočnera zadržala polícia a sedí vo väzbe v Leopoldove, Tóth sa viackrát stretol s jednou z hlavných postáv kauzy zmenky - Štefanom Aghom.

Ide o niekdajšieho Kočnerovho pobočníka z firmy Gamatex, ktorý tvrdí, že dve zo štyroch zmeniek v hodnote 69 miliónov eur boli podpísané Pavlom Ruskom priamo naňho. Kočner mal svojho bývalého obchodného partnera inštruovať práve cez Tótha. Ten pred vyšetrovateľom povedal, že sa stretli aj v lete 2018, aby odovzdal moták Aghovi - o tom, ako má vypovedať, aktuality.sk

X X X

Hrotí Fico konflikt s Pellegrinim? Bývalý policajný prezident Gašpar môže byť na kandidátke Smeru

Smer-SD môže už onedlho riešiť ďalší vážny konflikt medzi predsedom strany Robertom Ficom a predsedom vlády Petrom Pellegrinim. Viaceré dobre informované zdroje pre Aktuality.sk potvrdili, že Fico má záujem presadiť na volebnú kandidátku Smeru-SD policajného exprezidenta Tibora Gašpara. Ten pritom v tejto funkcii skončil krátko po nástupe Petra Pellegriniho do premiérskeho kresla a jeho zotrvanie/odchod z postu policajného prezidenta boli dôvodom pre demisiu ministra vnútra Tomáša Druckera (nom. Smer-SD)

Hovorca Smeru-SD Ján Mažgút kandidatúru Gašpara za ich stranu nevylúčil. Podľa neho je ale zostavenie kandidátnej listine „čisto interná záležitosť Smeru-SD”.„Predseda strany Smer-SD Robert Fico, ktorý má oprávnenie predstaviť návrh kandidátky na rokovanie a schválenie predsedníctva, nebude dnes nikoho potvrdzovať, ani vylučovať,” vyhlásil Mažgút pre Aktuality.sk.

Gašpar na otázky neodpovedá

Tibor Gašpar na otázky Aktuality.sk nechcel odpovedať. Miesto toho nás odkázal na svoj profil na sociálnej sieti. Tu napísal len to, že zvažuje svoj vstup do politiky.„Ak dospejem k presvedčeniu, že moje názory zdieľajú viacerí občania a je záujem ich aplikovať do praxe, nevylučujem v budúcnosti ani vstup do politiky. Musel by som sa však veľmi zamyslieť nad tým, ktorá zo súčasných strán má program a hodnoty blízke tým mojim,” skonštatoval policajný exprezident.
Na opakovanú otázku Aktuality.sk, či bude kandidovať vo farbách Smeru-SD, nechcel už reagovať.
„Myslím, že z môjho vyjadrenia na Facebooku je to dostatočne zodpovedané,” napísal Gašpar v SMS správe.

Fico ako Mečiar?

Poslanec OĽaNO a predseda Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS Gábor Grendel pre Aktuality. sk vidí v prípadnej kandidatúre Gašpara istú historickú paralelu.„Vladimír Mečiar dal kedysi na kandidátku Ivana Lexu (bývalý šéf SIS, pozn. red.), lebo sa po strate moci navzájom potrebovali. Ak dá Fico na kandidátku Gašpara, bude to veľmi podobný príbeh,” upozornil opozičný zákonodarca.

Grendel tiež ale dodáva, že bývalý policajný šéf pracoval v prospech Smeru aj doteraz. Preto jeho možnú angažovanosť v drese Smeru-SD nevníma ako veľkú zmenu v jeho kariére.„Hneď za ním by mal na kandidátke figurovať aj pán Bödör, aby sa od seba po vstupe pána Gašpara do politiky od seba príliš nevzdialili,” dodal Grendel pre Aktuality.sk. S možnou prítomnosťou Gašpara na kandidátke Smeru-SD by pritom mohol mať zásadný problém spomínaný premiér Peter Pellegrini. Práve on sa totiž dohodol s Gašparom na jeho odchode z čela policajného zboru.

Prezident s minulosťou

Meno policajného generála Gašpara bolo často spájané s nitrianskym podnikateľom Miroslavom Bödörom. S vplyvným oligarchom blízkym Smeru-SD sú rodina. Zavraždený investigatívny novinár Ján Kuciak zistil, že firma, ktorú v minulosti založil Gašpar, sídli v budove, patriacej Norbertovi Bödörovi, synovi šéfa Bonulu. Neslávne známa SBS-ka je veľmi úspešná v získavaní štátnych zákaziek a vlani jej bola predĺžená bezpečnostná previerka.

Po jeho odchode volali rodičia zavraždených Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a aj ľudia na protestných zhromaždeniach. Jeho vyhlásenia po vražde si neraz odporovali. Za horúcu stopu označil dvoch podozrivých z drogového prostredia, neskôr polícia informovala, že táto stopa sa nepotvrdila. Tiež najprv zapieral, že na mieste vraždy sa pohyboval šéf Národnej protikorupčnej jednotky Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Róbert Krajmer, policajné prezídium to neskôr potvrdilo, aktuality.sk

X X X

Richter navrhuje minimálnu mzdu 580 eur, Fico automatický vzorec

Minimálna mzda by mala od budúceho roka vzrásť na 580 eur zo súčasnej úrovne 520 eur. Pre TASR to potvrdil tlačový odbor rezortu práce, ktorý túto sumu navrhol sociálnym partnerom. Zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov sa na výške minimálneho zárobku ani tento rok nedohodli. Tripartita prerokuje návrh ministerstva 19. augusta. Šéf Smeru Robert Fico navrhol, aby sa na výpočet používal vzorec, ktorý by určoval minimálnu mzdu na 60 % priemernej, čo by v budúcom roku znamenalo jej rast nad 600 eur.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter (Smer-SD) už zaslal tripartitným sociálnym partnerom návrh rezortu na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy na rok 2020. Ministerstvo navrhuje 580 eur.„V hodinovom vyjadrení pôjde o sumu 3,333 eura na hodinu. Ide o kompromisné riešenie, keďže Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky požadovala zvýšenie na 635 eur a zástupcovia zamestnávateľov na 552,20 eura mesačne,“ potvrdila pre TASR hovorkyňa rezortu práce Veronika Husárová.

Pri určovaní sumy minimálnej mzdy bolo podľa vyjadrení ministerstva rozhodujúce, aby bola zabezpečená zamestnancovi a jeho rodine dôstojná životnú úroveň. „Výška čistej minimálnej mzdy by v súlade s Európskou sociálnou chartou mala dosahovať aspoň 60 % z čistej priemernej mesačnej mzdy, najmenej však 50 %,“ doplnila Husárová. V súčasnosti je tento podiel na úrovni 52,44 %.

„Prihliadali sme aj na makroekonomické ukazovatele, osobitne na nízku mieru nezamestnanosti a pretrvávajúci nedostatok pracovnej sily v niektorých profesiách. Navrhovaná suma minimálnej mzdy zároveň reaguje na už dohodnutý trend rastu taríf zamestnancov v štátnej službe a pri výkone práce vo verejnom záujme,“ dodala Husárová. Návrh ministerstva na zvýšenie minimálnej mzdy prerokujú sociálni partneri 19. augusta tohto roka na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) SR.

R.Fico chce zaviesť automatický mechanizmus zvyšovania minimálnej mzdy

Smer navrhuje vzorec

Predseda strany Smer-SD Robert Fico chce rokovať s koaličnými partnermi o zavedení automatického mechanizmu zvyšovania minimálnej mzdy na Slovensku. Tá by nemala byť nižšia ako 60 % priemernej mzdy.
Smer-SD pripravuje novelu zákona o minimálnej mzde, aby sa do legislatívy ukotvilo, že nesmie byť nižšia ako 60 % z priemerného zárobku, ale zároveň by mal byť ponechaný aj priestor na sociálny dialóg medzi zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov. Fico už zaslal lídrom SNS a Mosta-Híd listy, v ktorých im navrhuje, aby „spoločne zvážili iný prístup k určovaniu výšky minimálnej mzdy“. Verí, že zámer Smeru-SD podporia.

„Novelizácia by mala priniesť automatický vzorec. Vzorec je najlepšie riešenie. Na jednej strane zakotvíme, že minimálna mzda musí byť najmenej 60 % priemerného zárobku a na druhej strane chceme ponechať sociálny dialóg, keby sa náhodou sociálni partneri dohodli na vyššej minimálnej mzde,“ uviedol v stredu na tlačovej konferencii Fico.
Ideálne by podľa Fica bolo, keby tzv. automat, na základe ktorého by sa zvyšovala minimálna mzda, platil už od budúceho roka.

„To by znamenalo, že sme schopní už na rok 2020 stanoviť minimálnu mzdu podľa priemerného zárobku v národnom hospodárstve. To by bolo okolo 603 eur pre rok 2020,“ doplnil Fico. Druhou variantou, podľa Fica reálnejšou, je, aby začal platiť až od januára 2021. V budúcom roku by sa tak minimálna mzda stanovila vládnym nariadením a od roku 2021 by sa vypočítavala podľa mechanizmu.

„Sme presvedčení, že sú splnené všetky predpoklady na to, aby v roku 2020 mohla byť minimálna mzda na úrovni 600 eur. Tejto krajine sa darí, naďalej platí, že stále sa neoplatí za minimálnu mzdu pracovať. Musíme urobiť rozdiel medzi tými, ktorí pracujú, a tými, ktorí nie,“ myslí si Fico. Zároveň odmieta, že by zvyšovanie minimálnej mzdy malo negatívny vplyv na zamestnanosť.

„Minimálna mzda, napriek tomu, že ju zvyšujeme rapídne, je dnes siedma najnižšia spomedzi krajín Únie, ktoré ju majú zavedenú. Inštitút minimálnej mzdy zohráva mimoriadne dôležitú úlohu na Slovensku,“ podotkol Fico.
Firmy: Je to neprimerané

Asociácia priemyselných zväzov považuje návrh ministerstva práce na zvýšenie minimálnej mzdy na 580 eur za neprimeraný. Upozorňuje na zhoršené prognózy vývoja ekonomiky.„Prognózy jasne naznačujú očakávané zhoršenie ekonomického vývoja. Zvýšené mzdové náklady zamestnávateľov môžu znížiť objem výroby vo fabrikách a spôsobiť prepúšťanie ľudí,“ upozorňuje APZ.

Asociácia tiež uviedla, že v priemysle ľudia za minimálnu mzdu síce nepracujú, z jej výšky sa však odvíja výška príplatkov za prácu. Napríklad za prácu v noci, cez víkend a počas sviatkov. „Chýbal tu akýkoľvek náznak zdravého sociálneho dialógu,“ tvrdí APZ.

Zvýšenie minimálnej mzdy zároveň ľudia podľa asociácie vo svojich peňaženkách až tak nepocítia. „Zo zvýšenia minimálnej mzdy profituje najmä štátny rozpočet. To, čo by skutočne pocítili, je zavedenie 100 % daňovej odpočítateľnej položky až na úroveň minimálnej mzdy. To je riešenie, ktoré dlhodobo presadzujeme,“ dodala APZ.

Sociálni partneri sa nedohodli

O úprave sumy minimálnej mzdy na nasledujúci rok rokujú zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov najneskôr od 1. apríla. Do 15. júla daného roka sa musia podľa zákona dohodnúť, ani tento rok sa tak nestalo. Svoje návrhy preto sociálni partneri predložili ministerstvu práce. Ten následne predkladá podľa zákona vlastný návrh vždy do 31. júla. Ak sa ani do konca augusta na rokovaní tripartity nedohodne úprava sumy mesačnej minimálnej mzdy navrhnutej ministerstvom, rezort práce predloží do 30. septembra na rokovanie HSR návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy a následne návrh nariadenia predloží na rokovanie vlády./agentury/

X X X

Rok doma, na účet Sociálnej poisťovne. Progresívci chystajú sabatikal

Strana Progresívne Slovensko navrhuje, aby si zamestnanci mohli po 10 rokoch v práci vziať polročné až ročné voľno. Počas tohto voľna by pritom dostávali dávku zo Sociálnej poisťovne. Na tlačovej besede o tom informoval odborník na sociálne témy strany Progresívne Slovensko Michal Páleník.

Ak by zamestnanci boli v posledných 10 rokoch poistení v nezamestnanosti, mohli by sa so zamestnávateľom dohodnúť na tzv. sabatikale, teda voľne od práce, počas ktorého by zo Sociálnej poisťovne dostávali dávku vo výške 70 % ich čistej mzdy, resp. 50 % z hrubej mzdy.

„Z legislatívneho pohľadu budú niečo medzi evidovaným uchádzačom o zamestnanie a osobou na materskej,“ povedal. Zamestnanci, ktorí by takúto možnosť využili, by si tým však oddialili vek odchodu do dôchodku. Vek odchodu do dôchodku by sa im totiž predĺžil o obdobie, počas ktorého mali od práce voľno.

Zamestnanci by si tak podľa Páleníka fakticky vybrali časť dôchodku už v ekonomicky aktívnom veku. Túto možnosť by však nemali samostatne zárobkovo činné osoby, keďže podľa Páleníka nie sú kompletne sociálne poistené. SZČO totiž povinne neplatia poistenie v nezamestnanosti. „Sabatikal bude mať neutrálny vplyv na verejné financie. Človek si len predčasne vyberie časť dôchodkových dávok a o to neskôr pôjde do starobného dôchodku,“ povedal expert na sociálne témy. Toto opatrenie navrhuje strana Progresívne Slovensko zakotviť do zákona o sociálnom poistení./agentury/

X X X

Smer podporí ústavný zákon o stratifikácii nemocníc, vyhlásil Fico

Koaličná strana Smer podporí ústavný zákon o stratifikácii nemocníc. Na tlačovej konferencii to v stredu uviedol predseda strany Robert Fico.„Stratifikácia je vážna vec, ak ministerka predkladá ústavný zákon, my samozrejme ústavný zákon podporíme,“ povedal Fico. Pripomenul, že myšlienka ústavného zákona vznikla na pôde Smeru. Pri niektorých vážnych rozhodnutiach v zdravotníctve podľa neho treba širšiu podporu ako len 76 poslaneckých hlasov. Na prijatie ústavného zákona treba v parlamente aspoň 90 hlasov.

Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru) predložila návrh reformy slovenských nemocníc formou ústavného zákona do medzirezortného pripomienkového konania. Ministerstvo avizovalo, že reforma si vyžiada ešte novelizáciu viacerých zákonov a vládnych nariadení. Šéfka rezortu chce, aby sa na projekte stratifikácie dohodlo celé politické spektrum, na čom sa dohodla s Ficom. Podporu reforme už avizovali vládny Most-Híd aj opozičná SaS.

Projekt by mala ministerka predložiť vláde na rokovanie 21. augusta. Vyzvala preto koaličné aj opozičné strany, aby sa dohodli na podpore jednej z najväčších reforiem slovenského zdravotníctva za posledné roky. Dodala, že je ochotná rokovať so zástupcami politických strán./agentury/

X X X

V kufri auta v Mexiku našli mŕtveho novinára so stopami po mučení

Mexického novinára, ktorý pôsobil v nepokojnom juhozápadnom federálnom štáte Guerrero, našli mŕtveho v kufri auta so známkami po streľbe a mučení. S odvolaním sa na vyhlásenie polície o tom informovala v stredu agentúra Reuters.
Mexiko sa v ostatných rokoch stalo jednou z najnebezpeč¬nejších krajín pre výkon novinárskej práce, upozorňuje Reuters.

Rogelio Barragán bol riaditeľom internetového portálu, pokrývajúceho udalosti v juhomexických štátoch. Jeho telo sa našlo v susednom stredomexickom štáte Morelos. Na jeho tele sa našli stopy po najmenej dvoch strených zraneniach a mučení, píše sa v utorok zverejnenej policajnej správe.

Bezprostredne nebolo jasné, či smrť Rogelia Barragána súvisela s jeho novinárskou prácou. Mexický prezident Andrés Manuel López Obrador sa zaviazal znížiť mieru násilností v krajine. Organizácia na ochranu slobody prejavu Article XIX však od jeho nástupu do úradu vlani v decembri zdokumentovala sedem zabitých novinárov./agentury/

X X X

V Taliansku pri operácii proti 'Ndranghete zatkli politikov aj policajt

Sedemnásť ľudí, vrátane popredných miestnych politikov a policajta, zatkli pri veľkej talianskej policajnej operácii proti mafii nazývanej 'Ndrangheta. Polícia v stredajšom vyhlásení napísala, že sa zameriavala na zločinecký syndikát Libri, ktorý údajne ovládal niekoľko obvodov mesta Reggio Calabria v juhotalianskom kraji Kalábria. Dvanásť ľudí umiestnili do vyšetrovacej väzby a päť do domáceho väzenia, oznámila polícia. Dodala, že medzi zatknutými sú politici, podnikatelia, právnik a príslušník policajného zboru.

Ich mená neboli zverejnené. Vo vyhlásení sa uvádza, že policajta dali do domáceho väzenia a je obvinený z pokusu odovzdať utajované informácie regionálnemu politikovi. Podľa talianskej tlačovej agentúry ANSA je medzi známymi zadržanými politikmi Alessandro Nicolo, člen regionálnej samosprávy z krajne pravicovej strany Bratia Talianska, a šéf regionálnej samosprávy z vládnucej stredoľavej Demokratickej strany (PD) Sebastiano Romeo.

Nicolo je vo väzbe, Romeo v domácom väzení, doplnila ANSA. 'Ndrangheta, najvplyvnejšia mafiánska organizácia v Taliansku, pochádza z Kalábrie, južného regiónu, ktorý tvorí cíp talianskej „čižmy“ a v súčasnosti v ňom vládne PD.
Polícia uviedla, že pri vyšetrovaní jej pomohli odpočúvania a informácie od prebehlíkov mafie – ktorí sú v 'Ndranghete pomerne zriedkaví. Stredajšia operácia viedla aj k zhabaniu majetkov spájaných s mafiou v hodnote niekoľkých miliónov eur, vrátane reštaurácií, stavebných firiem a realitných kancelárií./agentury/

X X X

Franky Zapata si zopakuje prelet cez Lamanšský prieliv v nede

Štyridsaťročný Zapata ohúril ľudí so svojím flyboardom 14. júla počas vojenskej prehliadky pri príležitosti Dňa dobytia Bastily, keď sa vznášal nad parížskym bulvárom Champs. Elysées. Francúzsky vynálezca a dobrodruh Franky Zapata sa znova pokúsi o prelet ponad Lamanšský prieliv na svojom vynáleze – vznášadle, ktoré nazýva flyboard. Minulý týždeň sa mu tento odvážny čin nepodaril. Jeho žena Christele informovala, že pokus o prekonanie 36-kilometrovej vzdialenosti z francúzskej prímorskej dedinky Sangatte do oblasti anglického Doveru si zopakuje v nedeľu.

Minulý týždeň pri svojom prvom pokuse Zapata približne v polovici preletu narazil do lode, z ktorej si chcel dotankovať palivo. Tentokrát pre lepšie pristátie použije podľa jeho ženy na dotankovanie väčšiu loď. Štyridsaťročný Zapata ohúril ľudí so svojím flyboardom 14. júla počas vojenskej prehliadky pri príležitosti Dňa dobytia Bastily, keď sa vznášal nad parížskym bulvárom Champs-Elysées.

Flyboard je vznášadlo podobné dronu, ktoré má päť motorov a dokáže letieť rýchlosťou až 140 kilometrov za hodinu. Človek na ňom počas letu stojí, a keďže je to pomerne malé zariadenie, z diaľky to môže vyzerať, akoby človek letel sám od seba, bez pomoci akéhokoľvek stroja./agentury/

X X X

Odchodom Británie z EÚ zrejme stúpnu poplatky za štúdium na britských vysokých školách

Hoci je vzdelávanie a štúdium na vysokých školách plne v kompetencii členských štátov, brexit môže ovplyvniť aj túto oblasť. O tom, aké zmeny môžu nastať po odchode Veľkej Británie z Európskej únie, informuje brožúra, ktorú pripravilo ministerstvo zahraničných vecí. Dokument pripomína záväzok britskej vlády, podľa ktorého pre študentov z EÚ, ktorí začnú študovať v akademickom roku 2019/2020, ostanú poplatky a finančná pomoc na rovnakej úrovni ako v súčasnosti bez ohľadu na to, kedy Briti odídu.

Ešte nie je známe, ako sa systém zmení od roku 2020/2021. Je však pravdepodobné, že študenti z EÚ budú musieť platiť viac, tak, ako už teraz platia študenti z tretích krajín, napríklad USA či Indie.

Spojené kráľovstvo vystúpi z Únie počas súčasného programového obdobia programu Erasmus+ (2014 – 2020), Európska komisia pripravila nariadenie, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa v prípade odchodu bez dohody pokračovalo v aktivitách vzdelávacej mobility, ktoré sa týkajú Británie. Toto opatrenie sa vzťahuje na tie aktivity, ktoré sa začali pred predpokladaným dátumom odchodu – 31. októbrom 2019. Krízové nariadenie sa týka študentov vysokých škôl a žiakov odborného vzdelávania a prípravy, mladých dobrovoľníkov a mladých vo vzdelávacích činnostiach neformálneho učenia, ako aj zamestnancov, ktorí pracujú v oblasti vzdelávania, s mládežou a v mládežníckych organizáciách.

Vo vede, výskume a inováciách má Spojené kráľovstvo aj po vystúpení záujem pokračovať v programe Horizont a zapojiť sa do budúceho programu Horizont Európa (2021 – 2027), ale zrejme už ako tretia krajina pridružená k programu. To znamená, že podobne ako Švajčiarsko budú musieť platiť. „Pôjde o určitú sumu, ktorú stanoví Európska komisia. Spojené kráľovstvo vždy bolo a aj bude veľmi aktívne v tvarovaní programu,“ informuje brožúra. Pre prípad neuzavretia dohody už Spojené kráľovstvo deklarovalo zámer garantovať finančné krytie projektov v Horizonte 2020, predložených pred dátumom odchodu.

Súčasťou programu Horizont 2020 je napríklad aj akcia s názvom Marie Sklodowska Curie (MSCA) s rozpočtom viac ako šesť miliárd eur. Cieľom je podpora ľudských zdrojov, mobility, ďalšieho vzdelávania a profesionálneho rastu výskumných pracovníkov. MSCA ponúka niekoľko typov grantov. Od spustenia programu Horizont 2020 získali slovenské subjekty v rámci MSCA takmer štyri milióny eur. Podporili 14 programov so slovenskou účasťou.

Veľká Británia na základe referenda z júna 2016 opúšťa Európsku úniu. Pôvodne mali odísť 29. marca, ich odchod sa však niekoľkokrát presunul na 31. október 2019. Dôvodom predlžovaní boli vnútropolitické problémy vo Veľkej Británii – poslancom sa nepáči ani dohoda, ktorú EÚ už odobrila, ani odchod bez dohody. Pred pár dňami na post premiéra nastúpil zástanca tvrdého brexitu Boris Johnson./agentury/

X X X

Izrael vydal 700 stavebných povolení pre Palestínčanov

Izraelskí ministri udelili pomerne neobvyklé stavebné povolenia pre 700 nových domov Palestínčanov v časti okupovaného územia na západnom brehu Jordánu. Vláda ďalej povolila výstavbu 6000 nových domov pre izraelských osadníkov. S odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa židovského štátu o tom v stredu informovala agentúra AFP.
Zdroj AFP potvrdil jednomyseľné rozhodnutie bezpečnostného kabinetu premiéra Benjamina Netanjahua, ku ktorému došlo v utorok večer počas rokovania za zatvorenými dvermi.

Agentúra AP upozornila, že sa tak stalo krátko pred tohtotýždňovou očakávanou návštevou zaťa prezidenta USA Donalda Trumpa a zároveň poradcu Bieleho domu pre Blízky východ Jareda Kushnera v regióne. Podľa AFP nebolo bezprostredne jasné, či pôjde výlučne o nové stavby, alebo o také, ktoré už stoja a dostanú spätné schválenie.

Povolenia sa vzťahujú na tzv. oblasť C, ktorá tvorí viac než 60 percent západného brehu Jordánu a spadá úplne pod kontrolu Izraela. Ide o palestínske územia, ktoré by v súlade s prípadnou dohodou o dvojštátnom riešení izraelsko-palestínskeho konfliktu mali byť súčasťou budúceho palestínskeho štátu. Izrael vydáva povolenia na výstavbu pre
Palestínčanov v tejto oblasti len zriedka. /agentury/

X X X

Najväčší tunel na svete má zelenú. Taliani kývli na megalomanský projekt

Aktuálne je najdlhším tunelom na svete Gotthardský tunel, ktorý pred tromi rokmi dokončili Švajčiari. Má dĺžku 57 km. Nový železničný tunel, ktorý spojí Taliansko s Francúzskom, má ambíciu prekonať švajčiarsky rekord približne o pol kilometra.

Zatiaľ čo na Slovensku jeden z najvyšších ústavných činiteľov, šéf parlamentu Andrej Danko, rieši dĺžku stožiara – prvého septembra má viať slovenská vlajka na o tri metre vyššom stožiari ako stojí pred parlamentom v Budapešti – v Taliansku premiér Giuseppe Conte súhlasil s projektom vysokorýchlostnej železnice medzi Lyonom a Turínom. Súčasťou bude aj nový najdlhší tunel na svete.

Taliani s Francúzmi vďaka spolufinancovaniu zo strany EÚ predbehnú Švajčiarov. Tí v roku 2016 otvorili Gotthardský tunel s dĺžkou 57 km. Nový tunel pod Alpami má plánovanú dĺžku 57,5 km. Podľa talianskej televízie Rai Taliansko ešte čaká na schválenie projektu v Bruseli. Prezident Európskeho parlamentu David Sassoli potvrdil, že list, v ktorom sa Taliansko zaväzuje dokončiť vysokorýchlostnú železničnú trať TAV, bol už doručený.

Pozrite si vizualizáciu tunela, ktorý má byť po dokončení najdlhší na svete:

Rýchlosť 300 km/h zreálnili

Taliani sa pýtajú, koľko bude projekt stáť a kto to zaplatí. Definitívna suma však ešte nie je známa. Predbežne sa počíta s tým, že na vysokorýchlostnú trať by sa mali čiastočne zložiť aj daňoví poplatníci v Európskej únii.
O projekte TAV sa pritom na Apeninskom polostrove diskutuje už 30 rokov, ale dosiaľ chýbala politická vôľa na presadenie takej nákladnej stavby. Myšlienka prepojiť talianske údolie Susa s francúzskym mestom Maurienne tunelom popod Alpy siaha do začiatku 90. rokov 20. storočia.

Prvé dohody medzi Francúzmi a Talianmi boli s unijným požehnaním podpísané už v roku 1994. O sedem rokov neskôr bola známa trasa, kadiaľ by mala nová vysokorýchlostná železničná trať viesť a v roku 2012 bol predstavený konkrétny projekt.

Ten počítal s vytvorením novej zjednotenej železničnej siete, po ktorej by v prvej fáze mohli vlaky jazdiť maximálnou rýchlosťou 300 km/h. Aktuálne sa už hovorí o realistickejšom variante. Maximánla rýchlosť osobných vlakov by mala byť na úrovni 220 km/h a nákladných 120 km/h. Takže žiaden Šinkansen. Rýchlosť 320 km/h je bežná len na japonskej vysokorýchlostnej trati či na konvenčnej francúzskej TGV.

Únia zaplatí viac

Ešte v roku 2012 sa predpokladalo, že celkové náklady na 65-kilometrový úsek na francúzsko-talianskom pohraničí sa vyšplhajú na 8,6 miliárd eur. Očakávalo sa, že 40 percent z celkových nákladov preplatí Brusel a po 35 percent dajú Francúzi a Taliani. V júni 2019 Európska komisia pripustila, že by sa podieľala na nákladoch na výstavbu vysokorýchlostnej trate medzi Lionom a Turínom 55-percentým podielom.

Trať má byť súčasťou železničného koridoru spájajúceho portugalský Lisabon s ukrajinským Kyjevom. Najzložitejší je pochopiteľne 65-kilometrový úsek na francúzsko-talianskych hraniciach. Počíta sa s tým, že z 90 percent bude pod zemou. Práce na tuneli Moncenisio, ktorý má mať po dokončení dĺžku 57,5 km, sa už začali, ale sú ešte len na začiatku.
Po dokončení TAV by sa malo cestovanie vlakom z Paríža do Milána skrátiť z 5,5 na 4 hodiny a podľa britského denníka The Independent by sa cestujúci dostali vlakom z Londýna do Talianska namiesto za 9 za 6 hodín. Pre porovnanie: na Slovensku približne za šesť hodín zájde rýchlik z Bratislavy do Košíc.

Conte zmenil názor pre pokuty

Giuseppe Conte v minulosti kritizoval projekt vysokorýchlostnej želežnej trate, na ktorej by sa Taliansko malo podieľať ešte najmenej tromi miliardami eur ako veľmi nákladný. V zmluvách s Francúzmi však boli príliš vysoké pokuty, a tak sa Taliani zaviazali, že postavia sľúbenú časť trate na vlastnom území.

„Nevybudovanie vysokorýchlostnej trate by stálo oveľa viac ako jej vybudovanie,“ vyhlásil Conte. Predbežne sa očakáva, že nové železničné spojenie medzi Talianskom a Francúzskom by malo byť hotové v roku 2030. Úsek medzi Lyonom a Turínom bude dlhý 270 km a celkové náklady na tento úsek by sa mali pohybovať na úrovni 25 miliárd eur.
Francúzsky parlament už schválil dokončenie projektu TAV v minulosti., aktuality.sk