iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Macron označil Čaputovú za symbol zjednotenej Európy

Slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú privítal v stredu v Elyzejskom paláci v Paríži francúzsky prezident Emmanuel Macron. Prezidenti oboch krajín debatovali o aktuálnej situácii v Európskej únii, Vyšehradskej štvorke, ale aj o bilaterálnych vzťahoch medzi Slovenskom a Francúzskom.

Zuzana Čaputová na spoločnom tlačovom vyhlásení označila Francúzsko za blízkeho partnera a spojenca v Európskej únii a NATO a zdôraznila, že krajiny zdieľajú spoločné hodnoty. Macron zopakoval svoje vyhlásenie z vlaňajšej návštevy Bratislavy, že Slovensko je už v súčasnosti v jadre EÚ a prejavom toho je aj zvolenie Čaputovej za hlavu štátu.

Macron uviedol, že s Čaputovou sa plne zhodujú v oblasti eurointegrácie. „Spoločne sa angažujeme, aby Európa vzala osud do svojich rúk,“ vyhlásil Macron. „Sme radi, že vám záleží na právnom štáte a všetkých európskych hodnotách,“ pokračoval a Čaputovú označil za symbol zjednotenej Európy.

Čaputová pripomenula odkaz Milana Rastislava Štefánika

Čaputová vo svojom vystúpení pripomenula odkaz generála Milana Rastislava Štefánika, ktorý tragicky zahynul pred 100 rokmi a pričinil sa o historicky dobré vzťahy medzi oboma krajinami. Poukázala tiež, že Francúzsko sa pričinilo k vzniku ČSR.

„Odkaz generála Štefánika je dôkazom, že hlboké vnútorné vlastenectvo nie je v rozpore so silnou európskou identitou a globálnym myslením,“ vyhlásila Čaputová. Zdôraznila, že do Paríža prišla reprezentovať Slovensko ako krajinu, ktorá vo vysokej miere podporuje členstvo a integráciu v EÚ.

Zopakovala, že Slovensko je najintegrovanejšou krajinou v regióne. „Máme záujem, aby sa táto integrácia ďalej prehlbovala a upevňovala v úcte k hodnotám, ako je sloboda, demokracia a právny štát,“ uviedla Čaputová. Dodala, že od presadzovania týchto hodnôt bude závisieť aj úspech Európskej únie. Dôležité pritom bude porozumenie medzi krajinami a vzájomná spolupráca, prízvukovala.

Rozdiely medzi členskými štátmi pretrvávajú

Napriek tomu, že SR a ďalšie členské štáty regiónu sú v EÚ už 15 rokov, stále podľa Čaputovej cítiť delenie na východ a západ, na čo poukázal aj Macron. V mnohom sa tieto rozdiely podľa nej podarilo odstrániť. „Ale cítim, že vo vzájomnej dôvere je ešte priestor posunúť sa ďalej,“ povedala.

Ako zdôraznila, SR už nie je novou členskou krajinou EÚ, ale suverénnou krajinou, ktorá má jasné zahraničnopolitické smerovanie. „Sme pripravení budovať aj partnerstvá, ktoré budú presahovať náš geografický región,“ vyhlásila a dodala, že cesta pre EÚ nie je v súperení regionálnych záujmov, ale v spoločnom hľadaní riešení.

Úlohou pre SR je posilňovať pozíciu v očiach partnerov v EÚ presadzovaním právneho štátu, demokracie a občianskych slobôd. Čaputová uviedla, že EÚ je pre občanov SR symbolom mnohých slobôd – slobody cestovať, vzdelávať sa a pracovať. EÚ by sa však mala podľa nej stať aj symbolom ekonomickej a sociálnej istoty. Týka sa to zavedenia európskej minimálnej mzdy, dôchodkového zabezpečenia, ochrany v prípade straty zamestnania či „spravodlivého zdaňovania“ pre všetky subjekty na európskom trhu.

Posilňovanie eurózony i boj s klimatickými zmenami

Slovensko podľa prezidentky presadzuje dobudovanie a posilňovanie eurozóny, ktorú „vnímame ako silný pilier ďalšej európskej integrácie a stabilný ekonomický základ pre ďalšie zvyšovanie životnej úrovne“.

Čaputová pripomenula, že SR sa nedávno ako jediná krajina V4 prihlásila k záväzku uhlíkovej neutrality do roku 2050. Tento záväzok v prítomnosti Macrona Čaputová potvrdila. Ako informovala francúzskeho prezidenta, Slovensko sa odhodlalo transformovať svoj najväčší uhoľný región a ukončenie spotreby uhlia na výrobu elektriny do roku 2023. Túto transformáciu by však mala zohľadniť EÚ aj v budúcom rozpočte, skonštatovala.

Ako pokračovala, EÚ by mala podľa nej viac investovať do vlastnej bezpečnosti. „Pre SR ostáva NATO základným pilierom našej bezpečnosti, ale zároveň si želáme silnejšiu Európsku úniu v oblastiach, v ktorých tento pilier dokáže efektívne dopĺňať,“ dodala slovenská prezidentka.

Program prezidentky Čaputovej vo Francúzsku

Program oficiálnej návštevy prezidentky SR bolo plenárne rokovanie delegácií prezidentov oboch krajín, po ktorom nasledoval rozhovor hláv štátov medzi štyrmi očami. Po rokovaní s najvyšším predstaviteľom Francúzska má Čaputová položiť kvety pred parížskym hudobným klubom Bataclan, v ktorom pri teroristickom útoku 13. novembra 2015 zahynulo 90 ľudí.

Čaputovú prijal francúzsky prezident Macron

Vo štvrtok prezidentka položí kvety k soche generála Milana Rastislava Štefánika a následne sa vráti na Slovensko.
Čaputová na minulotýždňovej návšteve Poľska označila Slovensko za krajinu, ktorá spomedzi partnerov z V4 (Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko) najviac pokročila v eurointegrácii. Slovensko je jediným štátom tohto zoskupenia, ktoré prijalo spoločnú európsku menu euro. Čaputová okrem toho poukázala na výsledky marcových prezidentských volieb i májových volieb do Európskeho parlamentu, ktoré podľa nej ukázali proeurópsku orientáciu Slovenska.

Historicky prvú oficiálnu návštevu slovenskej hlavy štátu vo Francúzsku absolvoval v novembri 2016 Andrej Kiska na pozvanie vtedajšieho prezidenta Francoisa Hollanda. Kiska sa neskôr stretol so súčasným prezidentom Macronom počas osláv stého výročia ukončenia prvej svetovej vojny 11. novembra 2018 v Paríži. Macron bol krátko predtým – koncom októbra – na pracovnej návšteve Slovenska, kde ho prijal Kiska a tiež premiér Peter Pellegrini (Smer)./agentury/

X X X

Merkelová príde do Poľska na podujatie 80. výročia vypuknutia druhej svetovej vojny

Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa 1. septembra zúčastní v Poľsku na spomienkovom podujatí pri príležitosti 80. výročia vypuknutia druhej svetovej vojny. Vyhlásil to v stredu pre stanicu Polsat TV hovorca poľského prezidenta Blazej Spychalski, ktorého cituje tlačová agentúra TASS.

„Pani kancelárka povedala, že príde,“ uviedol hovorca, pričom zdôraznil, že potvrdenia o účasti dostala Varšava z rozličných krajín vrátane členských štátov Východného partnerstva (Azerbajdžanu, Arménska, Bieloruska, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny).

„Pre nás je dôležité, aby sa na podujatí zúčastnilo čo najviac predstaviteľov z iných krajín, najmä našich úzkych spojencov EÚ a NATO,“ uviedol Spychalski. Na otázku, prečo Poľsko nepozvalo ruských činiteľov, hovorca pripomenul, že Rusko nie je členom zmienených medzinárodných organizácií. V súvislosti s detailmi účasti amerického prezidenta Donalda Trumpa na spomienkovom podujatí hovorca vyhlásil, že ich poskytne americká strana.

Tlačová kancelária poľského prezidenta predtým oznámila, že pozvánky boli rozoslané iba členským krajinám a rozhodnutie o tom, kto by mal byť pozvaný, je založené skôr na súčasných vzťahoch než na historických skutočnostiach.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa k postoju Varšavy vyjadril, že „akékoľvek spomienkové podujatia v akejkoľvek krajine venované výročiam veľkej vlasteneckej vojny alebo druhej svetovej vojny nemôžu byť považované za úplné bez účasti Ruska“, pretože úloha Ruska pri porážke nacizmu sa nedá prehliadať./agentury/

X X X

Lavrov: Budeme rozvíjať vojensko-technickú a ekonomickú spoluprácu s Kubou

Rusko bude naďalej rozvíjať vojensko-technickú a ekonomickú spoluprácu s Kubou. Po stredajších rokovaniach so svojím kubánskym rezortným kolegom Brunom Rodríguezom Parrillom v Havane to uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

„Našou politikou voči Kube je, že podporíme obyvateľov Kuby nielen politicky, nielen morálne, nielen prostredníctvom rozvoja vojensko-technickej spolupráce, ale aj prostredníctvom povzbudenia obchodných a hospodárskych projektov, ktoré pomôžu ekonomike krajiny stať sa odolnejšou voči všetkým druhom vonkajších hrozieb,“ povedal Lavrov.
„Dúfam, že sa nám to podarí,“ citovala agentúra TASS šéfa ruskej diplomacie, ktorý zdôraznil, že obchodné embargo uvalené na Kubu zo strany USA je „neprípustné“./agenturyˇ

X X X

Rusko začalo dodávať Číne druhú plukovnú súpravu systémov S-400

Čína sa stala prvým zahraničným kupcom najmodernejších ruských systémov S-400 Triumf.

Rusko spustilo operáciu s cieľom dodať do Číny po mori druhú plukovnú súpravu protilietadlových raketových systémov S-400. Informovala o tom v stredu agentúra TASS s odvolaním sa na zdroj vo vojenských a diplomatických kruhoch.
„Dopravné plavidlo s prvou várkou hardvéru druhej plukovnej súpravy S-400 určenej pre Čínu vyrazilo na more z prístavu Usť-Luga na pobreží Baltského mora. Preto, rovnako ako v prípade Turecka, sa dodávky systémov začali niekoľko mesiacov pred termínom stanoveným v zmluve," uviedol zdroj.

Dodanie celej plukovnej súpravy S-400 do Číny predpokladá „zapojenie najmenej troch plavidiel", ktoré sa budú jedno po druhom plaviť "v krátkych časových intervaloch", dodal zdroj.

Ruská Federálna služba pre vojensko-technickú spoluprácu odmietla pre TASS komentovať tieto informácie.
Čína sa stala prvým zahraničným kupcom najmodernejších ruských systémov S-400 Triumf. Rusko podpísalo zmluvu s Čínou o dodávke dvoch plukovných súprav systémov S-400 v roku 2014.

Prvú súpravu dostala Čína na jar 2018. Čínska armáda ju úspešne otestovala, pričom vo svojom palebnom dosahu zasiahla dva ciele - aerodynamický a balistický.

Systém S-400 je určený na ničenie všetkých typov moderných a perspektívnych vzdušných útočných prostriedkov. Je schopný zasiahnuť aerodynamické ciele do vzdialenosti 400 kilometrov a taktické balistické ciele letiace rýchlosťou 4,8 km/s do vzdialenosti 60 kilometrov, a to vo výške niekoľkých metrov až niekoľkých desiatok kilometrov, aktuality-sk

X X X

Putin Ukrajine nechtiac pomohol. Vyhraté však nemá

Veľká krajina má ešte väčšie problémy.

Ukrajinu ovládol niekdajší komik Volodymyr Zelenskyj. Suverénne vyhral prezidentské voľby a jeho strana bezprecedentne uspela aj v parlamentných voľbách. Avšak vyhrať voľby je síce náročná úloha, no v porovnaní s riešením reálnych problémov Ukrajiny ide stále o slabý odvar.

Aká budúcnosť čaká nášho východného suseda s veľkosťou Francúzska?

Jedna okolnosť sa otočila v prospech Ukrajincov. V iných oblastiach ich čakajú rovnaké výzvy ako väčšinu Európskej únie.

Putinov prešľap

Zrejme najzásadnejšou zmenou, ktorú Ukrajina zažila v posledných rokoch, je zjednotenie. Viac než dve desaťročia sa zmietala vo vnútornom spore, keď najmä východná časť mala bližšie k Rusku a západná zase k EÚ.
V roku 2014 však Rusko vedené Vladimírom Putinom obsadilo Krym a na Donbase vypukla vojna. Dodnes nie je úplne jasné, čo chcel Putin intervenciou na Ukrajine dosiahnuť, no zrejme neplánoval Ukrajincov zjednotiť. A práve to nechtiac urobil.

„Ukrajinci sú teraz za EÚ a NATO," povedal na jar tohto roka ukrajinský politológ a vysokoškolský profesor Oleksij Haraň.
Energetická pasca. Na strane druhej, Ukrajina je s Ruskom výrazne previazaná cez energetiku. Ukrajinci dovážajú z Ruska a Bieloruska (aj do Bieloruska však prúdi ropa z Ruska) väčšinu ropy.

Podobné je to so zemným plynom či uhlím, hoci Ukrajina svoju spotrebu oproti obdobiu pred obsadením Krymu znížila. Denne aktuálne míňa okolo 200-tisíc barelov ropy (1 barel je zhruba 159 litrov), spotreba plynu klesla počas desaťročia z takmer 62 miliárd metrov kubických ročne na terajších približne 35 miliárd.
Denná spotreba ropy na Ukrajine a porovnanie so Slovenskom:

Ukrajina Slovensko

rok 2007 308-tisíc barelov 76-tisíc barelov
rok 2010 267-tisíc barelov 82-tisíc barelov
rok 2015 194-tisíc barelov 77-tisíc barelov
rok 2016 205-tisíc barelov 79-tisíc barelov
rok 2017 207-tisíc barelov 89-tisíc barelov
rok 2018 200-tisíc barelov 85-tisíc barelov

Ukrajinci chcú svoju závislosť od dovozu energetických surovín znížiť vďaka obnoviteľným zdrojom energie – biomasa, vietor či slnko. Do roku 2035 by sa ich podiel na celkovej výrobe energie mal zvýšiť z približne 5 percent na 25 percent.
Analytici sú však skeptickí v očakávaniach, či sa cieľ Kyjevu podarí naplniť.

Ako okrájali Ukrajinu:

Odliv ľudí

Energetické nároky krajiny bude v nasledujúcich rokoch zmierňovať pretrvávajúci pokles populácie. Množstvo ľudí odchádza do zahraničia, ešte väčší výpadok spôsobuje prepad pôrodnosti (okrem toho si asi 2 milióny ľudí z Krymu privlastnili Rusi).

Ukrajina bude mať podľa prognóz v roku 2100 už len 26 miliónov obyvateľov, zatiaľ čo v roku 1990 mala vyše 50 miliónov. Úbytok tak bude ešte väčší než v Japonsku, ktoré čelí jednej z najhlbších demografických kríz na svete (v roku 2010 bolo Japoncov 127 miliónov, v roku 2100 ich má byť 83 miliónov).
Prehľad o demografickej situácii na Ukrajine:

počet pôrodov počet úmrtí počet obyvateľov

rok 1990 657-tisíc 629-tisíc 52 miliónov
rok 2000 385-tisíc 758-tisíc 49 miliónov
rok 2010 498-tisíc 698-tisíc 46 miliónov
rok 2015 412-tisíc 595-tisíc 43 miliónov
rok 2018 336-tisíc 588-tisíc 42 miliónov

Chudoba na dohľad
Ukrajina je zároveň ukážkou toho, aké ťažké je vytiahnuť takú veľkú krajinu z chudoby. Politické otrasy či rozsiahla korupcia bránili príchodu investorov a Ukrajinci nemajú svetu veľmi čo ponúknuť.

Export Ukrajiny nielenže nedosahuje ani úrovne omnoho menšieho Slovenska, ale navyše nedokáže ani len vyrovnať import. V najväčšej miere dokážu Ukrajinci vyvážať poľnohospodárske a potravinárske komodity – tvoria až takmer 43 percent exportu. Na druhom mieste sú takmer s 27 percentami kovy a výrobky z nich.
Priemerná mzda sa drží na Ukrajine pod 300 eurami./agentury/

X X X

Ukrajinská ombudsmanka spresnila svoje vyhlásenia o námorníkoch držaných v Rusku

Ukrajinská ombudsmanka Ľudmyla Denisovová spresnila svoje skoršie vyhlásenie o tom, že Rusko už čoskoro prepustí ukrajinských námorníkov, ktorých ruské námorné sily zadržali počas tzv. kerčského incidentu v novembri 2018. Podľa jej slov sa o danej otázke momentálne rokuje. V stredu o tom informovala agentúra TASS.

„Chcela by som spresniť informáciu o 24 zadržaných námorníkoch. Viem, že prebiehajú rokovania o prepustení námorníkov v rámci implementácie nariadenia Medzinárodného súdu pre námorné právo (ITLOS). Verím, že všetky potrebné dokumenty budú podané a bude sa na ne brať ohľad,“ vyhlásila Denisovová.

Ukrajinská ombudsmanka pôvodne v stredu oznámila, že Kyjev a Moskva sa dohodli na prepustení zadržaných námorníkov. Ruská obmudsmanka pre ľudské práva Tatiana Moskaľkovová však neskôr Denisovovej tvrdenia odmietla.
Ukrajinskí námorníci boli podľa informácií agentúry Ukrinform ešte 15. júla pridaní na zoznam zajatcov určených na výmenu, ktorý spoločne pripravili predstavitelia Ruska a Ukrajiny.

Moskovský súd následne minulú stredu rozhodol, že ukrajinskí námorníci zadržaní pri incidente v Kerčskom prielive zostanú vo väzbe do 24. októbra.

Rusko zadržiava 24 ukrajinských občanov, ktorí tvorili posádku troch lodí zajatých 25. novembra ruskou pohraničnou strážou v oblasti Kerčského prielivu.

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FBS) obvinila Ukrajincov, medzi ktorými boli okrem námorníkov aj dvaja príslušníci ukrajinskej tajnej služby SBU, z protizákonného prekročenia štátnych hraníc.

Kyjev týchto svojich občanov označuje za vojnových zajatcov. Rusko však s danou interpretáciou nesúhlasí, pričom poukazuje na to, že Rusko a Ukrajina nie sú v stave vojny alebo vojenského konfliktu, ako aj na to, že ukrajinskí občania boli obvinení zo spáchania trestného činu.

Podľa právnikov sa sami zatknutí námorníci tiež považujú za vojnových zajatcov a odmietajú vypovedať pred ruskými orgánmi. Incident v Kerčskom prielive opäť vystupňoval napätie medzi oboma krajinami, ktorých vzťahy sú vyhrotené už od ruskej anexie polostrova Krym v roku 2014./agentury/

X X X

Kalavská chce urobiť z fabriky duchov najväčšie štátne laboratórium

Ak by sa plán podaril, budova by tak po rokoch našla využitie. V pavilóne duchov v Malackách, do ktorého štát bezvýsledne nalial milióny eur, chce rezort Andrey Kalavskej (nominantka Smer-SD) teraz zriadiť štátne laboratórium.

Budova je od roku 2012 zakonzervovaná v nedokončenom stave, keďže veľkolepý plán vyrábať tu pandemickú vakcínu proti chrípke stroskotal. Do projektu sa do jeho stopnutia stihlo preinvestovať 20 miliónov eur, vrátane nakúpených technológií, ktoré nakoniec ostali pod zámkom v sklade.

Robia analýzy

Pavilón mala roky v rukách Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR), ale nevedela si s ním poradiť. Až v apríli tohto roka prešla budova pod ministerstvo zdravotníctva. Rezort spočiatku nechcel komentovať svoje plány. Teraz jasne hovorí, že v budove chce zriadiť najväčšie štátne laboratórium.

„Chceme, aby mal pacient garantovanú dostupnú zdravotnú starostlivosť a nestal sa rukojemníkom pri vyjednávaní súkromných prevádzkovateľov laboratórií so zdravotnými poisťovňami o zmluvných podmienkach,“ uviedla hovorkyňa MZ SR Zuzana Eliášová.

Podľa jej slov je projekt v prípravnej fáze. Nateraz ale nehovorí, aké financie si vyžiada, ani kedy by malo byť laboratórium hotové. Odvoláva sa na to, že zriadili pracovnú skupinu a všetko bude predmetom analýz.

„Keďže zriadeniu laboratória bude nutné predpokladať okrem iného aj materiálno-technické vybavenie podliehajúce procesom verejného obstarávania, tak v tejto chvíli nie je možné povedať konkrétny termín. V prípade pozitívneho scenára však predpokladáme jeho otvorenie do konca roku 2019," uviedla Eliášová.

O štátnom laboratóriu začalo ministerstvo hovoriť po tom, čo jeho Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) ukončila zmluvu s najväčším poskytovateľom laboratórnych vyšetrení, skupinou Medirex. V ordináciách nastal problém, lekári nevedeli pacientom robiť plánované odbery.

Medirex narazil v štátnej poisťovni so svojimi finančnými požiadavkami. Napriek tomu po problémoch, ktoré hlásili lekári z terénu, VšZP predsa len uzavrela s Medirexom novú zmluvu, ale s rovnakými podmienkami, aké mala firma predtým. Ceny s ňou má poisťovňa dohodnuté do septembra a stále o nich rokuje.

Zazmluvia štátne?

Kľúčové pre akékoľvek laboratórium je, aby malo zmluvy so zdravotnými poisťovňami, teda je pre to plánované štátne laboratórium. Poisťovne zazmluvnenie nevylúčili, ale bude to závisieť od viacerých vecí. Najväčšia VšZP hovorí, že ak by štátne laboratórium prispelo k efektívnejšiemu využívaniu financií, ktoré sú určené na zdravotnú starostlivosť pre poistencov, tak by zmluva závisela od dohody na podmienkach, aj toho, koľko peňazí bude mať na nákup laboratórnej diagnostiky.

„Union zdravotná poisťovňa pri zazmluvnení nových laboratórnych pracovísk prihliada predovšetkým na to, či zariadenie spĺňa zákonné kritériá, na portfólio a charakter ponúkaných laboratórnych služieb, potreby nášho poistného kmeňa a v neposlednom rade aj na kritériá kvality a efektivity," raguje zase najmenšia zdravotná poisťovňa.

A Dôvera považuje za predčasné sa k tomu vyjadrovať, keďže nemá podrobnejšie informácie o plánovanom laboratóriu. Odkazuje ale na to, že treba splniť kritériá, byť konkurencieschopný cenou aj kvalitou služieb.

Nedokončený projekt

Rozhodnutie vyrábať na Slovensku vakcínu urobila ešte prvá vláda Roberta Fica. Fabriku chcela postaviť v Šarišských Michaľanoch, kde sa štátu núkali pozemky za jedno euro. Za Radičovej vlády sa ale plány zmenili. Šarišské Michaľany vymenili za lokalitu v Malackách s pozemkami za 450-tisíc eur a koncom roka 2011 sa tu začala výstavba v utajenom režime.
Stavbárske práce sa ale po výmene vlády, na ktorej čele stál opäť Robert Fico, stopli. Pavilón bol síce čiastočne postavený, technológie nakúpené, ale štát narazil na nezáujem farmaceutických firiem, ktoré by sa na výrobe vakcíny spolupodieľali.

To už bolo do výstavby budovy preinvestovaných 12,5 milióna eur a k tomu tu ešte boli nakúpené technológie za 7,5 milióna eur. Budova postavená z peňazí daňových poplatníkov tak ostala ležať ladom. Ani pokusy nájsť jej nadchádzajúce roky iné využitie neboli úspešné.

Hmotné rezervy nemali na jej dokončenie peniaze. Až si vlani nechali vypracovať znalecký posudok, ktorý určil hodnotu nehnuteľnosti a ponúkli ho ako nadbytočný majetok. Záujem prejavilo ministerstvo zdravotníctva a tak mu na jar tohto roka pavilón bezodplatne previedli.

Projekt rezortu zdravotníctva je tak už tretím pokusom, ako zužitkovať budovu. Najvyšší kontrolný úrad svojho času vyčíslil, že vyše deväť miliónov eur v projekte bolo použitých nehospodárne, keďže sa nenaplnil jeho pôvodný účel. Boli podané aj dve trestné oznámenia. Trestné stíhanie ale polícia zastavila, aktuality.sk

X X X

Juhoafrickú republiku zasiahla vlna chladného počasia s mrazom a snežením

Zatiaľ čo Európu a Severnú Ameriku sužujú horúčavy, Juhoafrickú republiku (JAR) zasiahla vlna chladného počasia s mrazom a snežením. V stredu o tom informovala agentúra DPA.

Snehové zrážky zaznamenali ešte v noci z utorka na stredu v mestečku Sutherland v provincii Severné Kapsko, pričom na záberoch miestnej televízie bolo podľa DPA vidieť, že v stredu už okolitú krajinu zahaľovala snehová pokrývka.
Napadalo najmenej 20 centimetrov snehu a bol „ľadový chlad“, vyhlásila pre miestnu stanicu eNCA News meteorologička Anette Venterová.

Zároveň však pripomenula, že sneženie nebolo také silné ako pred niekoľkými rokmi, keď pre snehovú kalamitu v provincii uviazli turisti. Ako pripomína DPA, sneh v zime padá aj v iných častiach JAR, ako aj v kráľovstve Lesotho./agentury/