iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Irán zadržal v Hormuzskom prielive dva ropné tankery

Tanker Stena Impero spoločnosti Stena Bulk plávajúci pod britskou vlajkou, Hormuzský prieliv.Autor: SITA/AP, Stena Bulk
Irán v piatok zadržal v Hormuzskom prielive dva ropné tankery, jeden z nich plával pod britskou vlajkou a druhý pod vlajkou Libérie. Oznámil to britský minister zahraničia Jeremy Hunt, podľa ktorého sú medzi posádkami tankerov ľudia rôznych národností, Briti ale nie. Informovala o tom agentúra Reuters.

Hunt tak potvrdil skoršie oznámenie Iránu, ktorý uviedol, že zadržal tanker plávajúci pod britskou vlajkou pre porušenie medzinárodných pravidiel námornej dopravy „Som veľmi znepokojený zadržaním dvoch plavidiel iránskymi úradmi v Hormuzskom prielive,“ povedal minister Hunt. Dodal, že zvoláva rokovanie výboru pre krízové situácie COBRA, ktorý sa poradí, ako zabezpečiť prepustenie zadržaných plavidiel. Ich zadržanie Hunt označil za „neprijateľné“. „Je absolútne kľúčové, aby bola v oblasti dodržiavala sloboda námorného pohybu a aby v nej všetky lode mohli voľne preplávať,“ povedal tiež britský minister.

O incidente už bola informovaná aj britská ministerka obrany Penny Mordauntová.

Iránske revolučné gardy uviedli, že tanker Stena Impero s 23-člennou posádkou plávajúci pod britskou vlajkou zadržali pre porušenie medzinárodných pravidiel námornej dopravy. Plavidlo bolo eskortované k iránskemu pobrežiu.

Zadržanie tankera potvrdil aj jeho majiteľ spoločnosť Stena Bulk and Northern Marine Management. Vo vyhlásení spoločnosti sa uvádza, že pri zastavovaní lode boli použité vrtuľníky a ozbrojené motorové člny. Tanker bol zadržaný v Hormuzskom prielive približne o 16.00 h britského letného času (17.00 h SELČ), keď sa nachádzal v medzinárodných vodách. S posádkou sa po únose nebolo možné spojiť a plavidlo momentálne smeruje na sever k iránskym brehom, uvádza sa ďalej vo vyhlásení spoločnosti.

Neskôr sa objavila informácia, že v Hormuzskom prielive prudko zmenil smer ďalší tanker. Podľa agentúry Reuters ide o tanker Mesdar prevádzkovaný britskou firmou Norbulk Shippinga plávajúci pod vlajkou Libérie.
Zadržanie druhého tankera Teherán popiera, uviedla iránska agentúra Tasnim.

Trump telefonoval s Macronom

Americký prezident Donald Trump sa v piatok s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom rozprával o vyhrotenom napätí vo vzťahoch USA s Iránom. O ich telefonáte informoval Biely dom, z ktorého vyhlásenia citovala agentúra AFP. Obaja lídri „diskutovali o pretrvávajúcom úsilí na zaistenie toho, že Irán nezíska jadrovú zbraň“, uviedol Biely dom.

Po tom, ako USA ešte v máji 2018 jednostranne odstúpili od jadrovej dohody, ktorú spoločne s Ruskom, Čínou, Francúzskom, Britániou, Nemeckom a EÚ dosiahli v roku 2015 s Teheránom, prevzal Macron na seba vedúcu úlohu v snahe zachrániť tento dokument, píše agentúra AP. Dodáva, že Macron nedávno vyslal do Teheránu významného diplomatického poradcu, aby sa napätie pokúsil urovnať.

USA obvinili Irán z eskalácie násilia

„Toto je druhýkrát za niečo viac ako týždeň, keď bolo Spojené kráľovstvo terčom eskalácie násilia zo strany iránskeho režimu,“ uviedol Garrett Marquis, hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť, ktorého citovala agentúra AFP. „USA budú naďalej spolupracovať so svojimi spojencami a partnermi na obrane svojej bezpečnosti a záujmov proti iránskemu zlovoľnému správaniu,“ dodal Marquis.

Informácia o zadržaní tankerov prišla práve v deň, keď Gibraltársky súd predĺžil termín zadržiavania iránskeho ropného tankera na britskom zámorskom území Gibraltár až do 15. augusta. Iránsky tanker Grace 1 tam bol zadržaný 4. júla s podozrením, že vezie ropu do Sýrie, čo úrady vyhodnotili ako porušenie protisyrských sankcií Európskej únie.
Iránci zadržanie svojho tankera Gibraltárom označujú za pirátstvo. Tvrdia, že ropa nebola určená pre Sýriu, ale pre inú krajinu vo východnom Stredomorí a že Irán nie je členom EÚ, teda nie je viazaný jej sankciami. Teherán už skôr pohrozil odvetnými opatreniami za zadržanie svojho tankera.

V nedeľu zadržali iránske revolučné gardy v Hormuzskom prielive tanker Riah prevádzkovaný zrejme firmou zo Spojených arabských emirátov (SAE). Podľa Teheránu tak urobili preto, že viezol milión litrov „pašovaného paliva“ od iránskych pašerákov určeného zahraničným zákazníkom.

V Hormuzskom prielive v posledných týždňoch rastie napätie kvôli vyostreným vzťahom USA a Iránu kvôli iránskemu jadrovému programu a americkým protiíránskym sankciám. Situáciu zhoršilo nedávne vyslanie amerických posíl a bojových lietadiel do Perzského zálivu, niekoľko incidentov so zapálenými tankermi, z ktorých USA obvinili Irán, a zostrelenie amerického dronu Teheránom minulý mesiac. Irán tvrdí, že dron bol nad jeho územím./agentury/

X X X

Bulharský parlament schválil kúpu amerických stíhačiek F-16

Bulharsko za 1,25 miliardy dolárov získa od USA stíhačky F-16 Block 70.Autor: SITA/AP, Vernon Bryant
Poslanci bulharského parlamentu schválili v piatok kúpu ôsmich amerických stíhačiek F-16, ktoré nahradia zastarané sovietske stroje MiG-29. Sofia tak svoje vzdušné sily prispôsobí štandardom NATO, píše agentúra AP.
Kúpu nových stíhačiek navrhovanú vládou odsúhlasili pomerom hlasov 123:78, pričom dvaja poslanci sa hlasovania zdržali.

Stíhacie lietadlá šesť jednomiestnych a dve dvojmiestne by mali Spojené štáty Bulharsku začať dodávať v polovici roka 2023. Posledné stíhačky by mala Sofia od USA dostať začiatkom roka 2024, informuje agentúra AFP.
Bulharsko za 1,25 miliardy dolárov (1,11 miliardy eur) získa od USA stíhačky F-16 Block 70, vybavených raketami vzduch-vzduch, v cene je aj výcvik pre ich pilotov. Pôjde o vôbec najväčší armádny kontrakt v tejto krajine od pádu komunistického režimu pred 30 rokmi.

Kontrakt s výrobcom stíhačiek, zbrojárskym koncernom Lockheed Martin, musí ešte podpísať bulharský minister obrany Krasimir Karakačanov. „Bulharsko bude prvou balkánskou krajinou s touto novou verziou lietadiel,“ povedal Karakačanov na margo pomerne vysokej sumy. Bulharskí poslanci sa z dôvodu potrebného financovania kúpy dohodli na zvýšení rozpočtového deficitu krajiny v roku 2019 z plánovaných 0,5 percenta na 2,1 percenta HDP, dopĺňa AFP.

Bulharsko, ktoré do NATO vstúpilo v roku 2004, aktuálne používa tridsaťročné sovietske stíhačky MiG-29, z ktorých len sedem je schopných letu. Okrem USA tejto krajine ponúkli nákup stíhačiek aj Švédsko a Taliansko. V prípade Švédska išlo o desať nových gripenov, zatiaľ čo Taliansko ponúklo Sofii viacúčelové stíhacie lietadlá typu Eurofighter, avšak už použité./agentury/

X X X

Johnson by ako britský premiér odvádzal skvelú prácu, vyhlásil Trump

Americký prezident má s kandidátom na budúceho britského premiéra dobré vzťahy. Americký prezident Donald Trump v piatok vyhlásil, že kandidát na budúceho britského premiéra Boris Johnson by na tejto pozícii odvádzal skvelú prácu. Trumpovo vyjadrenie prišlo po ich štvrtkovom telefonickom rozhovore, informovala agentúra AFP.

„Mám ho rád. Včera som s ním hovoril,“ povedal Trump novinárom z Oválnej pracovne Bieleho domu. „Bude odvádzať skvelú prácu. Vychádzame spolu dobre,“ dodal Trump.

Bývalý starosta Londýna Boris Johnson, známy tiež z tzv. brexitovej kampane za vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie, je momentálnym favoritom na funkciu predsedu Konzervatívnej strany a zároveň britského premiéra. Vyplýva to z jedného z posledných prieskumov, ktoré zverejnila spravodajská webová stránka ConservativeHome.com. Johnsona podľa prieskumu podporuje viac ako 70 percent straníckych voličov.

Hlasovanie o novom predsedovi konzervatívcov, o ktorom rozhoduje v korešpondenčnom hlasovaní približne 160 000 členov strany, sa ukončí 22. júla. Meno novozvoleného lídra bude oficiálne vyhlásené nasledujúci deň, aktuality.sk

X X X

Po výbuchu v plynárenskom závode v Číne najmenej dve obete a 18 zranených

Najmenej dvaja ľudia prišli o život a 18 osôb utrpelo zranenia pri mohutnom výbuchu, ku ktorému došlo v piatok v plynárenskom závode v meste San-men-sia v stredočínskej provincii Che-nan. Ďalších 12 ľudí zostalo po incidente nezvestných. Informovala o tom čínska štátna televízia CCTV.

Podľa tlačovej agentúry Sin-chua, ktorá sa odvoláva na zdroj z miestnej samosprávy, explózia nastala na mieste, kde dochádza k oddeľovaniu vzduchu, a nie tam, kde sa nachádzali plynové nádrže. Prevádzka v celej továrni bola zastavená.

Ako napísala na svojom účte na sociálnej sieti Weibo čínska štátna televízia CCTV, k výbuchu došlo okolo 05.50 h miestneho času (11.50 h SEČ). V dôsledku neho sa rozbili okná a vyvrátili dvere budov v okolí troch kilometrov.
Ako pripomenula agentúra AFP, v Číne často dochádza k nehodám v priemyselných podnikoch, keďže sa tam dostatočne nedodržiavajú bezpečnostné opatrenia.

V marci výbuch v chemickom závode v provincii Ťiang-su na východe krajiny usmrtil 78 ľudí a stovky ďalších utrpeli zranenia. Polícia v tejto súvislosti zadržala dve desiatky ľudí a vláda nariadila celoštátnu inšpekciu chemických závodov.
V novembri na následky úniku plynu v továrni v severočínskom meste Čang-ťia-kchou, v ktorom sa v roku 2022 uskutočnia Zimné olympijské hry, zomrelo 24 ľudí a 21 ďalších utrpelo zranenia.

Jedna z najhorších nehôd v Číne sa stala v roku 2015, keď výbuchy v obrovskej chemickej továrni v prístavnom meste Tchien-ťin na severe krajiny pripravili o život 165 ľudí./agentury/

X X X

Bývalý rakúsky vicekancelár Strache opäť dovolenkuje na Ibize

Bývalý predseda Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) a niekdajší rakúsky vicekancelár Heinz-Christian Strache dovolenkuje aj tento rok - už sedemnástykrát - na španielskom ostrove Ibiza, a to i napriek tomu, že práve tam bol nakrútený videozáznam, ktorý ho ako politika skompromitoval. Informovali o tom v piatok rakúske médiá.

Video natočené na Ibize totiž Stracheho zachytáva, ako pred voľbami z roku 2017 diskutuje o možných nelegálnych daroch pre svoju stranu a údajnej príbuznej ruského oligarchu výhľadovo sľubuje verejné zákazky, ak mu pomôže k volebnému úspechu.

Strache podľa rakúskeho denníka Kronen Zeitung pricestoval na Ibizu vo štvrtok spolu so svojou manželkou a tromi deťmi. Tieto informácie potvrdil aj samotný Strache, ktorého citoval denník Österreich. Dôvodom, prečo si ako dovolenkovú destináciu opäť vybral Ibizu, je podľa neho to, že ešte vždy sa tam oplatí cestovať.

Po odhalení škandálu Strache odstúpil z postu vicekancelára, na čo vtedajší kancelár Sebastian Kurz odvolal ministra vnútra, Stracheho spolustraníka Herberta Kickla. Koaličnú vládu následne opustili aj zvyšní ministri z FPÖ. Parlament neskôr aj s podporou FPÖ vyslovil Kurzovi nedôveru. Vedenie krajiny nakoniec prevzala začiatkom júna úradnícka vláda dočasnej kancelárky Brigitty Bierleinovej, aktuality.sk

X X X

Pred tromi rokmi Matovič so Sulíkom skladali novú koalíciu. Dnes stratili silu

Novú protiváhu Smeru začala okolo seba vytvárať koalícia PS/Spolu, ku ktorej sa pridalo KDH. Ešte v minulom roku pritom bolo pri dvojke SaS a OĽaNO. Pred tromi rokmi stáli lídri SaS a OĽaNO Richard Sulík a Igor Matovič opäť pred kamerami. V tom čase nebolo nič neobvyklé vidieť ich bok po boku.

Obe strany po vzniku tretej vlády Roberta Fica podpísali vzájomnú dohodu o spolupráci a vzťahy utužovali aj prebiehajúce protesty pred bytovým komplexom Bonaparte, ktoré zastrešovali práve sulíkovci s matovičovcami.
Tentoraz sa však opoziční lídri nechystali hovoriť len o korupcii a ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi.

Povolebnej spolupráci chceli dať obaja lídri ďalší rozmer. A tak 19. júla 2016 oznámili pokus vytvoriť čosi hmatateľnejšie.
„Dnes sme sa dohodli na spoločnom postupe vo VÚC voľbách. Konkrétne to znamená, že strany budú vo všetkých ôsmich krajoch tvoriť akési jadro koalície a pre každý kraj zvlášť sa budeme dohadovať o prípadnej koalícii,“ oznámil aj v mene svojho partnera Richard Sulík.

Voľby do samosprávnych krajov mali byť testom. Dvojspolok mal byť základom budúcej vládnej koalície.
Blok s potenciálom

Dnes je však situácia iná. Obe strany sa v posledných prieskumoch prepadli a namiesto úvah o jadre budúcej koalície ich dnes zamestnáva skôr otázka ďalšej existencie.

Popri nich totiž za posledný polrok vyrástla koalícia PS/Spolu, ktorá im prebrala nielen voličov, ale aj jedného z partnerov – KDH.

Napriek tomu minimálne v OĽaNO veria, že ich dvojblok je stále relevantným hráčom.

„Hnutie OĽaNO a strana SaS ako parlamentné strany stále predstavujú blok s potenciálom vytvoriť okolo seba základ pre budúcu vládnu koalíciu. Dokazujú to aj výroky lídrov mimoparlamentných strán KDH, PS a Spolu, ktorí nás od začiatku vnímajú ako potenciálnych koaličných partnerov a chcú s nami zložiť vládu,“ odpovedal hovorca hnutia Matúš Bystriansky na otázku, či im neprebrala iniciatívu v tvorení protiváhy Smeru koalícia PS/Spolu.

„To rozhodnú voliči vo voľbách,“ reagovala na otázku SaS.

Pred tromi rokmi však vyzerala situácia celkom inak. Sulíkovci s OĽaNO obsadili po parlamentných voľbách spolu 40 kresiel v Národnej rade a spoločne tak boli protiváhou Smeru, ktorému po jednofarebnej vláde zostalo už len 49 zákonodarcov.

Spoločne na barikádach

Po prepuknutí kauzy Bašternák to bola práve táto dvojica, ktorá iniciovala odvolávanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka. A tlak preniesla aj do ulíc. Pred bytový komplex Bonaparte, v ktorom býval vtedajší premiér Robert Fico, zvolali na demonštrácie niekoľkotisíc ľudí.

Dvojica strán začala okolo seba formovať alternatívu. Pred voľbami do VÚC pribrala k celoštátnej dohode aj KDH a v konkrétnych regiónoch nadviazala spoluprácu aj s menšími stranami ako OKS a Šanca.

Voľby napokon potvrdili správnosť tohto kroku. Bloku SaS-OľaNO-KDH sa podarilo získať päť z ôsmich županov a ich kandidáti obsadili Bratislavský, Trnavský, Žilinský, Prešovský a Košický kraj. Stiahnutím Martina Klusa v Banskobystrickom kraji v prospech Jána Luntera zas pomohli poraziť extrémistu Mariana Kotlebu.

No keď opadla eufória z víťazstva, ukázalo sa, že spolupráca nie je taká ideálna. Tri týždne po krajských voľbách totiž Matovič predstavil tieňovú vládu. A hoci o tom s partnerom diskutovali, nedohodli sa. Napriek tomu sa pustili do spolupráce aj v minuloročných komunálnych voľbách. Úspech z volieb do VÚC však nezopakovali a kandidáti s ich podporou obsadili len tri krajské mestá: Žilinu, Prešov a Košice.

Nováčikovia postupne prebrali voličov

Najviac však zatriasol preferenciami SaS aj OĽaNO príchod nových subjektov. Mierny rozbeh Progresívneho Slovenska a Spolu však na začiatku ovplyvnil sulíkovcov a matovičovcov len minimálne. V prieskumoch nové strany dosiahli maximálne hranicu zvoliteľnosti do parlamentu. Pred prezidentskými voľbami tak skúsili experiment: nechali sa merať ako koalícia PS/Spolu.

Oplatilo sa. V ďalšom meraní stúpli nad deväť percent, čo už bolo viac, ako malo OĽaNO. Spolu so SaS však v súčte stále dosahovali cez 20 percent, čo bol výrazný náskok pred novou dvojformáciou.

Ešte aj v apríli si Sulík s Matovičom držali svoju podporu a PS/Spolu silnelo z iných zdrojov. „Nárast bol pravdepodobne sýtený nevoličmi z roku 2016, pričom značnú časť tejto skupiny tvorili prvovoliči a ďalšiu podstatnú ľudia vo veku do 34 rokov,“ hovorí sociológ a riaditeľ prieskumnej agentúry Focus Martin Slosiarik.

Podpora novej koalície stúpala aj po víťazstve Zuzany Čaputovej, bývalej podpredsedníčky Progresívneho Slovenska.
A do karát im zahralo aj to, že tesne po prezidentských voľbách prišli tie európske. Podľa Slosiarika to bolo pre PS/Spolu v podstate šťastie. V eurovoľbách mohli ukázať silnú proeurópsku agendu, ktorá korešpondovala s očakávaniami voličov, hovorí analytik.

„Podiel bývalých voličov SaS a OĽaNO na aktuálnom elektoráte PS+SPOLU sa zvýšil na cca 45 percent. Dôvodom na rast preferencií bolo potvrdenie, že dobrá pozícia PS+SPOLU v prieskumoch nie je virtuálna, ale reálna – potvrdili ju vo voľbách,“ hovorí sociológ a dodáva, že ďalší pád OĽaNO spôsobil najmä nástup strany exprezidenta Andreja Kisku.

Otrasy a odchody

V novej realite museli obe strany reagovať. Žezlo lídra opozície totiž prebrala koalícia PS/Spolu, ktorá nedávno uzavrela dohodu o spolupráci s KDH. A vnútri SaS aj OĽaNO rástol nepokoj. Na výročnom desiatom sneme tak predseda SaS Richard Sulík ponúkol svoju stoličku prezidentskému kandidátovi a spoluzakladateľovi SaS Robertovi Mistríkovi. Ten odmietol.

Z OĽaNO zas pre nezhody odišla Veronika Remišová a v jednej várke s ňou ďalší štyria poslanci Obyčajných ľudí. Remišová následnej prešla ku Kiskovi. Matovičovci od volieb 2016 prišli už celkovo o deväť poslancov z 19.
Starým známym sa otočil chrbtom aj predseda Alojz Hlina a jeho KDH. Spolu s PS/Spolu uzatvoril dohodu o predvolebnej spolupráci. Jej súčasťou je, že strany na seba nebudú útočiť a budú sa snažiť hľadať aj prieniky v programových prioritách budúcej vlády.

Hlina vysvetľuje svoj prechod k novej koalícii okolnosťami. „Pred troma rokmi bola situácia pred troma rokmi, a teraz je teraz. Doba sa mení, KDH tu je a bude a u niektorých strán sa to dosť mení."

Napriek tomu, že v minulom roku ho SaS a OĽaNO nepribrali v komunálnych voľbách k celoštátnej dohode, ako to urobili pri tých do VÚC, odmieta, že toto by bol dôvod príklonu KDH k PS/Spolu.

Pokiaľ sa bude chcieť pridať k novej dohode ďalšia strana, musia s tým súhlasiť všetky tri subjekty. Zatiaľ je otázne, či vôbec k nejakým rokovaniam príde. Ani v SaS, ani v OĽaNO totiž nejavia veľký záujem.

„Predseda SaS sa zúčastní každého konštruktívneho rokovania, ktoré prinesie zlepšenie. Všeobecne by však radšej nechal na voličov, koho si zvolia, čas na dohody pre zvolené strany príde najmä potom,“ odkázala Sulíkova hovorkyňa Katarína Svrčeková.

OĽaNO: nováčikovia, ukážte výsledky

OĽaNO predvolebnú dohodu o neútočení priamo odmieta. „Paktom o vzájomnom neútočení by naše hnutie poprelo svoju DNA, ktorou je od svojho počiatku boj proti korupcii. OĽaNO nebude zbabelo mlčať, ak sa u ktoréhokoľvek politika objavia náznaky korupcie, ani keby išlo o potenciálneho koaličného partnera,“ odkázal hovorca hnutia Bystriansky.

Pokiaľ by k rokovaniam došlo, Hlina sa odpovedi, či by so vstupom jedného, alebo druhého subjektu súhlasil, vyhol.
Politický marketér Adam Znášik z agentúry Komplot Advertising, ktorá pracovala na kampani Roberta Mistríka v prezidentských voľbách, ponúka dve vysvetlenia poklesu SaS a OĽaNO. Tým jednoduchším je podľa neho, že stranám „ušiel vlak“ a dopyt po zmene nedokázali vyplniť kandidátmi vo viacerých voľbách.

Zložitejšie vysvetlenie vidí v tom, že strany nemajú regionálne štruktúry, nepracujú v regiónoch, prehrávajú už aj na internete a nie sú schopné presadiť si svoje témy. „Hlavne v prípade SaS sa to týka hlavne obsahu, kde sú na tom lepšie ako väčšina ostatných strán dokopy. Ich problém je, že to dnes málokoho zaujíma,“ konštatuje Znášik.

Napriek tomu sa ani jeden z dvojice necíti vyčerpaný. Najmä Obyčajní ľudia poukazujú na svoje úspechy pri viacerých kauzách z posledných dní, napríklad odvolanie šéfa hasičov z Piešťan, „ktorý vďaka podvodu“ poberal dotácie ministerstva školstva, či pozastavenie tendra na nákup vozidiel 4x4 na ministerstve obrany

„Zároveň by sme radi videli podobné výsledky aj od iných politických strán. OĽaNO totiž od začiatku, dlhodobo a úspešne bojuje proti korupcii. Nezjavilo sa na politickej scéne teraz, v "cieľovej rovinke" krátko pred voľbami,“ hovoria Obyčajní, aktuality.sk