iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Prezidentka Čaputová vrátila poslancom atómový zákon

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vrátila poslancom parlamentu na opätovné prerokovanie novelu zákon o mierovom využívaní jadrovej energie, tzv. atómový zákon: „Aplikácia novely by viedla k rozporu s medzinárodným dohovorom, a teda by bezdôvodne obmedzovala práva verejnosti v prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, v tomto prípade v takej citlivej oblasti, akou je spustenie a prevádzka jadrových zariadení,“ uviedla prezidentka. Pripomienky smerujú podľa nej k odstráneniu tohto rozporu.

Cieľom návrhu malo byť podľa poslancov strany Smer-SD to, že povoľovací proces uvádzania nových jadrových blokov na Slovensku by mal byť jednoduchší. S týmto zákonom sa v rámci schvaľovacieho procesu stotožnili aj opoziční poslanci. Novelou zákona predkladatelia reagovali na potreby, ktoré vyplynuli z doterajšej praxe Úradu jadrového dozoru SR (ÚJD) predovšetkým v súvislosti so správnymi konaniami týkajúcimi sa jadrových zariadení. Hlavným cieľom malo byť predovšetkým zlepšenie hospodárnosti a zefektívnenie vedených správnych konaní.

Verejnosť by podľa poslancov neprišla o žiadne dôležité informácie pri výstavbe a uvádzaní prípadných nových jadrových blokov na Slovensku. Schválená novela atómového zákona dokonca podľa predkladateľov prispieva k väčšej informovaniu verejnosti o jednotlivých úkonoch ÚJD. Vo viacerých prípadoch však doteraz podľa predkladateľov dochádzalo k paralelným konaniam vedeným pred ÚJD ako dozorným orgánom v oblasti jadrovej bezpečnosti a súčasne ako pred špeciálnym stavebným úradom. Navrhovaná úprava preto podľa poslancov precizuje úpravu konaní vedených podľa atómového zákona a stavebného zákona, berúc do úvahy ich vzájomný vzťah.

Zákon je podľa opozičného poslanca za SaS a tímlídra strany pre energetiku Karola Galeka v súlade s Aarhuským dohovorom o poskytovaní a prístupe verejnosti k informáciám v oblasti životného prostredia.

„Avšak súčasne vytvára aj nebezpečný precedens, že pokiaľ raz niekde zlyhá štát, alebo sú ohrozené jeho záujmy, tak si to vieme elegantne zákonom ošetriť a zjednodušiť,“ uviedol pri schvaľovaní pre agentúru SITA Galek. Napriek tomu strana SaS tento zákon v parlamente pri hlasovaní podporila.

„A to najmä kvôli tomu, aby sme už čo najskôr vyšli z tunela menom Mochovce, kde má Slovensko ako tretinový vlastník v Slovenských elektráňach zaviazané takmer dve miliardy eur,“ dodal./agentury/

X X X

Po silnom zemetrasení nastal v Aténach výpadok mobilnej siete

Silné zemetrasenie, ktoré pocítili v piatok v gréckom hlavnom meste Atény, spôsobilo výpadky telekomunikačnej siete. Tie podľa agentúry DPA spôsobilo preťaženie siete v súvislosti s veľkým množstvom telefonátov. Bezprostredne neboli hlásené žiadne zranenia ani škody. Informovali o tom agentúry AFP, AP a DPA.

Grécky inštitút geodynamiky stanovil predbežnú magnitúdu zemetrasenia na 5,1 s epicentrom 23 kilometrov severozápadne od Atén. Zaznamenali ho v hĺbke 13 kilometrov. Geologická služba USA (USGS) stanovila predbežne silu magnitúdy na 5,3. Miestna požiarna služba medzitým vyslobodila viac ako desiatku osôb, ktoré následkom zemetrasenia uviazli vo výťahoch.

Silné zemetrasenie, ku ktorému došlo o 13.13 h SELČ, vyhnalo do ulíc obyvateľov mesta. Grécke médiá informovali tiež o čiastočných výpadkoch elektrickej energie s tým, že internet naďalej fungoval bez obmedzení.

Ako pripomína agentúra AFP, Grécko sa nachádza na niekoľkých zlomoch, následkom čoho túto stredomorskú krajinu pomerne často postihujú zemetrasenia. Zriedka však spôsobujú vážnejšie škody.

V júli 2017 si zemetrasenie so silou 6,7 magnitúdy vyžiadalo životy dvoch ľudí na ostrove Kos v Egejskom mori a spôsobilo tam značné materiálne škody. V roku 1999 zemetrasenie so silou 5,9 magnitúdy usmrtilo 143 osôb v Aténach a oblasti na severozápad od hladného mesta./agentury/

X X X

Kosovský premiér Haradinaj odstúpil kvôli podozreniam z vojnových zločinov

Zo svojej funkcie v piatok odstúpil kosovský premiér Ramush Haradinaj. Informovala o tom agentúra AFP.
Haradinaj, ktorý bol počas vojny v Kosove veliteľom Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK), odstúpil po tom, čo dostal predvolanie Mechanizmu OSN pre medzinárodné trestné tribunály (MICT) v Haagu, pred ktorý má predstúpiť ako podozrivý.

„Dostal som predvolanie mimoriadneho súdu ako podozrivý a ponúkli mi, že tam môžem ísť buď ako premiér, alebo radový občan. Ja som sa rozhodol pre tú druhú možnosť,“ povedal Haradinaj na tlačovej konferencii.

Ide už o druhú Haradinajovu rezignáciu z pozície šéfa kabinetu kvôli pozvánke do Haagu. Prvýkrát podal demisiu v roku 2005, kedy bol obvinený haagskym tribunálom za vojnové zločiny. Súd ho neskôr oslobodil pre nedostatok dôkazov.
Agentúra Beta pripomína, že podľa kosovskej ústavy končí s odstúpením premiéra aj funkčné obdobie parlamentu. Prezident Hashim Thaçi má teraz lehotu 45 dní, aby vypísal predčasné parlamentné voľby.

Počas vojny v Kosove v rokoch 1998–1999, ktorá skončila po tom, čo Severoatlantická aliancia (NATO) bez mandátu OSN náletmi zasiahla v prospech albánskej väčšiny, zahynulo približne 10 000 ľudí a ďalších 1 700 ľudí bolo nezvestných. Kosovo v roku 2008 jednostranne vyhlásilo nezávislosť, ktorú Srbsko dodnes neuznalo.
MICT je nástupníckou organizáciou Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ktorý ukončil svoju činnosť v decembri 2017./agentury/

X X X

Rozhodnutie nevydať Vinogradova môže vyjsť draho, tvrdí protistrana sporu

Podľa ministerstva spravodlivosti nemožno v zmysle medzinárodného práva hovoriť o trestnoprávnej zodpovednosti štátu za rozhodnutie nevydať osobu na trestné stíhanie

Slovensko môže kvôli ruskému podnikateľovi Valentinovi Vinogradovi čeliť medzinárodnej blamáži a škodám. Tvrdí to protistrana Vinogradovovho sporu s oligarchom Eduardom Šifrinom.

V jej stanovisku, ktorú Aktualitám zaslala spoločnosť Neuropea, sa uvádza, že ak slovenské úrady nedokážu ruského podnikateľa riadne odstíhať za trestné činy, spoločnosť Midland Group môže od Slovenska žiadať odškodnenie. To môže dosiahnuť výšku až sto miliónov dolárov.

Vinogradova minulý týždeň po roku prepustili z väzenia po tom, čo minister spravodlivosti Gábor Gál rozhodol, že ho na stíhanie do Ruska nevydáme. Rus, ktorý svedčí o korupčných schémach, má v pláne požiadať o azyl, v najbližšom roku si tu plánuje zlegalizovať pobyt pre seba aj svoju rodinu.

Vydaj alebo stíhaj

Advokát spoločnosti Midland Group, v ktorej Vinogradov kedysi pracoval ako generálny riaditeľ - a ktorá Vinogradova viní z podvodov, Igor Žirikov v stanovisku hovorí o princípe medzinárodného práva „aut dedere aut judicare“.
Znamená to, že ak štát nevydá osobu, začne ju sám stíhať.

Čo sa v tomto prípade deje, keďže ministerstvo spravodlivosti v nadväznosti na Gálovo rozhodnutie posunulo vec Generálnej prokuratúre SR na trestné stíhanie.

Slovensko podľa Žirikova zároveň preberá úlohu ochrancu práv poškodenej strany.

„Neefektívny postup v trestnom konaní môže spôsobiť škodu obeti trestného činu. V tejto už komplikovanej situácii rozhodnutie ministra Gála nechať Vinogradova na Slovensku urobilo Slovenskú republiku zodpovednú za akékoľvek pochybenia vo vzťahu k poškodenej strane, vrátane náhrady za spôsobenú škodu,“ tvrdí.

Má Slovensko zodpovednosť?

Rezort spravodlivosti v reakcii na jeho slová hovorí, že medzinárodné právo v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach upravuje možnosť vydať osobu na trestné stíhanie, respektíve výkon trestu do žiadajúceho štátu.
„Čiže nejde o povinnosť vyhovieť žiadosti o vydanie. Ide o prejav suverenity štátu rozhodnúť o žiadosti o vydanie osoby,“ komentuje hovorkyňa rezortu spravodlivosti Zuzana Drobová.

Podľa jej slov preto nemožno hovoriť o civilnoprávnej, respektíve trestnoprávnej zodpovednosti štátu v zmysle medzinárodného práva za rozhodnutie nevydať osobu na trestné stíhanie.„Rovnako sme presvedčení, že Slovensko v predmetnom prípade nepostupovalo v rozpore so svojimi medzinárodnými záväzkami vyplývajúcimi z príslušných nástrojov v oblasti vydávania osôb,“ podotýka.

Motáky s inštrukciami?

V stanovisku protistrany sa uvádza aj to, že mal Vinogradov z väzenia posielať motáky s vydávaním príkazov. Údajne mali obsahovať aj pokyny podplatiť slovenských a ruských úradníkov s cieľom zabrániť vydaniu a zabezpečiť prepustenie.

V jednom z nich mal podľa protistrany manželke napísať, že „možno by skutočne mali premyslieť variant úplného odchodu z Ruskej Federácie so všetkými deťmi a majetkom. Založiť tam niečo malé a hotovo! Rozumieš, teraz platiť obrovské peniaze za nepochopiteľné trestné veci, keď za polovicu týchto peňazí môžeš vyriešiť na Slovensku otázku politického azylu?“

Vinogradovov slovenský advokát Daniel Lipšic ovplyvňovanie vylučuje.

„Ak by tomu tak bolo, tak predpokladám, že by už ruské a slovenské orgány činné v trestnom konaní viedli trestné stíhania za pokus trestného činu podplácania. Podsúvanie týchto informácií len dokresľuje „vierohodnosť“ protistrany,“ dodáva, aktuality.sk

X X X

Kiska: Nikdy by som nesúhlasil, aby som dostával od štátu dva platy

Exprezident a líder novovznikajúcej politickej strany Za ľudí Andrej Kiska by nikdy nesúhlasil, aby dostával od štátu dva platy. Peniaze by opäť rozdal. Uviedol to v reakcii na návrh poslanca za Most-Híd Petra Kresáka o pozastavení výhod bývalých prezidentov, ktorí by sa ujali nižšej ústavnej funkcie.

„V politike mi nikdy nešlo o žiadne peniaze ani výhody, rozdal som celý prezidentský plat 300 000 eur rodinám v núdzi. Len pre ilustráciu – pán poslanec Kresák mlčal, keď si poslanci zdvihli plat o tisíc eur mesačne, a mlčí, aj keď jeho strana Most – Híd chce zákonom zobrať peniaze mestám a obciam. Názor nech si ľudia urobia sami,“ uviedol v reakcii, ktorú zverejnil na sociálnej sieti Facebook.

„Musím sa tiež pousmiať, ak chce niekto zákonom riešiť moje oslovenie. Je mi to naozaj úplne jedno. Aj pána Kresáka a vládnu koalíciu by malo trápiť zdravotníctvo, boj proti korupcii, školstvo a mnohé iné veci, ktoré trápia aj milióny našich občanov. A ochranka? Ja som si ju nevybral, polícia koná podľa zákona, ktorý schválili poslanci, ja to môžem len rešpektovať. Ak sa zmení, budem zákon rešpektovať rovnako,“ dodal s tým, že konečne musí prísť vláda, ktorá bude riešiť problémy ľudí a nie zákony, ako oslovovať bývalých prezidentov."

Na možnosť pozastaviť výhody exprezidentom poukázal poslanec NR SR za Most-Híd Peter Kresák. Podľa neho neexistujú relevantné dôvody, ktoré by bránili bývalým prezidentom uchádzať sa o niektorú ústavnú funkciu a získať ju. Preto bude podľa neho zrejme potrebné jednoznačne precizovať, že výkon a výhody spojené s aktuálnou, aj nižšou ústavnou funkciou, majú mať prednosť pred výhodami plynúcimi z postavenia prezidenta po skončení výkonu jeho funkcie.

Svoj postoj vyjadril Kresák na sociálnej sieti. Bývalý prezident by mal poberať plat, funkčné príplatky, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov z nižšej funkcie, ktorú získal po skončení v úrade hlavy štátu. Podľa Kresáka bude zrejme potrebné doplniť zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky o riešenie problému, ktorý môže nastať, ak niektorý z bývalých prezidentov začne vykonávať ďalšiu ústavnú funkciu.

Koaličný poslanec tvrdí, že je potrebné pripraviť právny poriadok Slovenskej republiky na situáciu, v ktorej by sa bývalý prezident stal napríklad poslancom Národnej rady SR, členom vlády Slovenskej republiky, sudcom Ústavného súdu SR, predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky, sudcom, predsedom alebo podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu SR či generálnym prokurátorom. „Ak by sa tak stalo, vznikol by celý rad ťažko riešiteľných situácií a problémov.

Niektorých dokonca aj ústavných. Ak by bol napríklad bývalý prezident zvolený za poslanca NR SR, mohol by sa ako jediný poslanec počas výkonu tejto funkcie oslovovať pán prezident/pani prezidentka a mal by teda mať výnimočné postavenie oproti iným poslancom? Mal by mať právo na dvojnásobný poslanecký plat z verejných zdrojov (v zmysle zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky prezidentovi po skončení výkonu jeho funkcie patrí doživotne plat vo výške platu poslanca), či k dispozícii vozidlo s vodičom a popri poslaneckej kancelárii aj prezidentskú kanceláriu a všetko to financované z verejných zdrojov,“ pýta sa na Facebooku Kresák.

Úvahy poslanca Petra Kresáka (Most-Híd) na Facebooku v tejto chvíli vníma strana Most-Híd ako súkromné uvažovanie poslanca a ústavného právnika, ktorý dôverne pozná Ústavu SR. Strana Most-Híd tak reagovala na jeho návrh na pozastavenie výhod bývalého prezidenta, ktorý by sa ujal nižšej ústavnej funkcie. „Zatiaľ je predčasné hovoriť o tom, či by sme chceli iniciovať úpravu na legislatívnej úrovni. S tým, že zákonodarca nerátal so súčasným stavom, konkrétne s tým, že sa prezident vráti do aktívnej politiky, sa nedá nesúhlasiť,“ uviedla hovorkyňa Mosta-Híd Klára Debnár./agentury/

X X X

Penta prehrala spor so štátom pre zákaz zisku zdravotných poisťovní

Okresný súd Bratislava I v piatok zamietol žalobu v spore finančnej skupiny Penta so štátom pre zákaz zisku zdravotných poisťovní. Štát tak podľa sudkyne nemusí vyplatiť odškodnenie vyše 82 miliónov eur plus úroky z omeškania vo výške viac ako 140 miliónov eur za škodu, ktorú mal spôsobiť zákaz zisku. Rozsudok nie je právoplatný.

Spoločnosť HICEE B. V. patriaca Pente žiadala od Slovenskej republiky peniaze ako odškodnenie za to, že štát v minulosti zakázal majiteľom poisťovne vyplatiť si zisk. Spor medzi štátom a finančnou skupinou Penta trvá od roku 2010, súd sa začal vlani.

Penta pôvodne chcela od štátu 750 miliónov eur za zákaz zisku. Zákon upravujúci podnikanie zdravotných poisťovni sa medzičasom zmenil.

„Súd žalobu zamieta. Žalovaní aj intervenienti majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto percent,“ povedala sudkyňa, ktorá svoje rozhodnutie zamietnuť žalobu odôvodnila tým, že nebolo preukázané zo strany žalobcu, že škoda, ktorá mu mala vzniknúť ku dňu rozhodnutia, stále existuje.

„Ministerstvo zdravotníctva je za to, aby sa peniaze z verejného zdravotného poistenia používali na uhrádzanie poskytovania zdravotnej starostlivosti a boli investované k pacientom na ich liečbu a prinavrátenie zdravia, na to zdravotné poistenie slúži“, uviedla na margo rozsudku hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Ako priblížil za spoločnosť Penta Martin Danko, stanovisko spoločnosti k tejto veci je nemenné. „Ide nám o princíp, o precedentné rozhodnutie, ktoré by bolo aspoň nejakou garanciou do budúcnosti, že politici nebudú ľubovoľne meniť pravidlá pre fungovanie zdravotných poisťovní,“ uviedol s tým, že vedením tohto sporu nesledujú to, aby získali finančné odškodnenie. „S rozhodnutím sa musíme najprv detailne oboznámiť,“ doplnil.

Žalobca v záverečnej reči argumentoval tým, že SR prijala protiústavnú právnu úpravu. Tvrdil, že v dôsledku tzv. neziskovej novely došlo k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva akcionárov súkromných zdravotných poisťovní tým, že bolo obmedzené ich právo disponovať s vlastnými akciami ako majetkovými hodnotami, a to bez poskytnutia akejkoľvek náhrady.

Žalobca zároveň v súdnom konaní preukázal aj to, že jeho nárok na náhradu, ktorý vznikol už začiatkom roka 2008, následne v celom rozsahu nezanikol, a preto aj v súčasnosti existuje v kladnej nenulovej výške. „Účinnosťou neziskovej novely preto ku dňu 1. januára 2008 žalobca stratil celú majetkovú hodnotu akcií v zdravotných poisťovniach Dôvera zdravotná poisťovňa a Apollo zdravotná poisťovňa. Keďže nemohli v dôsledku protiprávneho konania žalovaného rozdeľovať zisk svojim akcionárom, ich akcionári nemohli získať žiadny úžitok z ich akcií,“ uviedol na súde žalobca. Dodal, že práve ziskotvorný potenciál je pritom kľúčovým faktorom pre stanovenie hodnoty spoločnosti, ako aj samotných akcií takejto spoločnosti.

Právni zástupcovia štátu ale uviedli, že žalobca účelovo využíval nejednoznačnú interpretáciu jednotlivých legislatívnych ustanovení, aby si zabezpečil ďalšie finančné zdroje. „Žalobca nie je zahraničnou osobou, žalobcovi nebola spôsobená žiadna škoda, žalobca obchádzal legislatívne ustanovenia tak, aby si vyplatil zisk bezmála pol miliardy eur aj napriek tomu, že deklarované zisky má na ročnej báze v rádovo miliónoch eur, na základe fiktívneho sporu žiada o ďalšie zdroje zo štátneho rozpočtu, čo môže ohroziť celý systém poskytovania zdravotnej starostlivosti,“ uzavreli na súde.
Kamenický je rád, že štát vyhral

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) je spokojný s výsledkom rozhodnutia Okresného súdu Bratislava.
„Som nesmierne rád, že súd potvrdil náš názor a že sme v tomto súdnom spore vyhrali. Chcem sa touto cestou poďakovať všetkým kolegom na ministerstve financií za skvelú prácu, ktorú odviedli pri riešení tohto náročného sporu. Je to víťazstvo všetkých občanov Slovenska,“ reagoval.

Smer aj Zelník vítajú rozhodnutie súdu

Koaličný Smer aj predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre zdravotníctvo Štefan Zelník (SNS) vítajú rozhodnutie súdu. "Je to veľký úspech pre našu krajinu a potvrdenie dlhodobej pozície strany Smer-SD. Naše presvedčenie, že peniaze zo zdravotných odvodov musia zostať v slovenskom zdravotníctve, a preto je nevyhnutný zákaz zisku zdravotných poisťovní, s konečnou platnosťou potvrdil súd. Opozícia nás dlhodobo presviedčala, že tento boj s oligarchiou nemá zmysel,“ reagovala strana v stanovisku na sociálnej sieti.

Predseda zdravotníckeho výboru Štefan Zelník uviedol, že rozhodnutie súdu považuje za veľmi spravodlivé. „Súd podľa môjho názoru rozhodol tak, ako mal. Jasný účel vyberania finančných zdrojov je, že majú byť určené na liečbu pacientov, a nie za účelom tvorby zisku. Ja len môžem vítať takéto rozhodnutie, rešpektovať ho,“ zdôraznil s tým, že by malo byť zavedené do praxe čím skôr.

Ako uviedol riaditeľ odboru komunikácie s médiami a verejnosťou Národnej rady (NR) SR Tomáš Kostelník, NR SR berie rozhodnutie súdu na vedomie. Členka výboru Jana Cigániková (SaS) rozhodnutie komentovať nechcela. /agentury/

X X X

Približne 50 migrantov preniklo cez hraničný plot do španielskej enklávy Melilla

Reuters: Jeden z migrantov si aj zlomil nohu. Skupina približne 200 migrantov sa v piatok pokúsila dostať cez bariéru oddeľujúcu územie Maroka od španielskej enklávy Melilla. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na španielske úrady.
Skupine približne 50 ľudí sa podarilo dostať na druhú stranu. Zvyšných migrantov zastavila španielska a marocká pohraničná stráž.

Španielska vláda uviedla, že jeden z migrantov si zlomil nohu a zranenia utrpelo aj šesť príslušníkov španielskej polície.
Migrantov, ktorí sa dostali na územie Španielska, umiestnili do záchytného centra, kde môžu požiadať o azyl.
Španielske enklávy Melilla a Ceuta, ktoré hraničia s Marokom, sú jedinými územiami EÚ na africkom kontinente.

Hraničné oplotenie okolo oboch enkláv sa pokúšajú každoročne zdolať tisíce subsaharských migrantov.
Španielsko sa stalo hlavnou vstupnou bránou pre migrantov do Európy, konštatuje AP. Väčšina z nich prichádza cez Stredozemné more na malých lodiach, ktoré nie sú vhodné na takúto plavbu, aktuality.sk

X X X

Čaputová v Budapešti označila liberálnu demokraciu za garanta práv menšín

Prezidentka SR Zuzana Čaputová a prezident Maďarska János Áder počas stretnutia v rámci návštevy prezidentky SR v Maďarsku. Maďarský prezident János Áder privítal vo štvrtok v Budapešti slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá pricestovala na jeho pozvanie na jednodňovú nástupnú návštevu.

Prezidenti diskutovali aj o aktuálnom poslaní V4. Slovenská prezidentka informovala Ádera o svojom pohľade, že ak spolupráca V4 má mať zmysel, nesmie byť len o strážení regionálnych záujmov.

„Musí byť o presadzovaní demokratických hodnôt, hodnôt slobody a právneho štátu, a tiež hodnôt európskej integrácie, ako to bolo v pôvodnej dohode, na ktorej bol vznik V4 založený. Aby sme neboli vnímaní ako tí, čo Európsku úniu rozdeľujú alebo oslabujú. Aj preto si dnes uctím pamiatku bývalého prezidenta Árpáda Göncza, ktorého vnímam ako symbol presadzovania a ochrany týchto hodnôt,“ podčiarkla.

Čaputová sa s Áderom zhodli v tom, že globálne témy, akými sú zodpovednosť voči životnému prostrediu, klimatická kríza, či bezuhlíkové hospodárstvo sa bytostne dotýkajú oboch krajín, a že by mali robiť maximum pre hľadanie globálnej zhody v týchto témach.

"Hovorili sme aj o tom, aká hrozba je pre nás automatizácia a robotizácia priemyslu a budúcnosť nových odvetví. Že ak nedokážeme týmto výzvam efektívne čeliť a nájsť na ne riešenia, bude to mať pre nás nesmierne zlé dôsledky. Práve tu vidím potenciál pre našu spoluprácu a pre pozitívnu vecnú agendu, ktorú by sme mali v EÚ navrhovať, konštatovala slovenská prezidentka.

S Orbánom vyzdvihli význam V4

Význam spolupráce V4 vyzdvihla Čaputová aj s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom, informovala agentúra MTI. Premiér na schôdzke, ktorá sa konala po rokovaní s prezidentom Jánosom Áderom, ocenil, že jedna z prvých zahraničných ciest slovenskej hlavy štátu po nástupe do funkcie viedla práve do Maďarska. Orbán zdôraznil, že maďarsko-slovenské vzťahy sa od roku 2010 postupne zlepšujú a že tieto krajiny dosiahli spolu vynikajúce výsledky.

Orbán sa s Čaputovou zhodli v tom, že vyšehradská spolupráca je strategickou záležitosťou pre strednú Európu, a to najmä v terajších časoch, keď sa v Európskej únii diskutuje o najdôležitejších otázkach budúcnosti kontinentu, citovala MTI Orbánovho hovorcu Bertalana Havasiho.

Ocenila zachovávanie jazyka a kultúry Slovákov v Maďarsku

Vďaku za zachovávanie tradícií, živého jazyka a kultúry pre mladé generácie vyjadrila Čaputová zástupcom samosprávy a organizácií Slovákov žijúcich v Maďarsku.

„Vzťahy medzi SR a Maďarskom sú nesmierne dôležité, je dôležité, aby sme mali naďalej konštruktívne vzťahy ako susedia a jednak ako krajania, na území ktorých žijú príslušné menšiny, tak ako žijete tu Slováci v Maďarsku,“ povedala Čaputová.

„Je veľmi dôležité, čo robíte pre zachovanie našej kultúry, som vám za to veľmi vďačná. Podobne, ako som bola na predchádzajúcich nástupných návštevách v Českej republike a v Bruseli, na obidvoch týchto miestach som sa stretla so Slovákmi, ktorí žijú v týchto mestách, týchto krajinách, je to pre mňa veľmi dôležité byť v živom kontakte s ľuďmi, ktorí reprezentujú našu kultúru a náš národ v iných krajinách,“ zdôraznila hlava štátu v závere svojej prvej oficiálnej návštevy Maďarska.

Predsedníčka Celoštátnej samosprávy Slovákov v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková prezidentke pripomenula, že predkovia Slovákov sa na území terajšieho Maďarska usadili pred vyše 300 rokmi a vybudovali si obce a mestá v Komáromsko-ostrihomskej župe, v okolí Budapešti, Pilíšskych vrchoch, v Novohrade, Zemplíne až po Dolnú zem. V súčasnosti má takmer 9000 ľudí v Maďarsku slovenský materinský jazyk, takmer 30.000 občanov Maďarska sa pri poslednom sčítaní obyvateľstva prihlásilo k slovenskej národnosti./agentury/

X X X

Košický US Steel prepustí do roku 2021 až 2500 zamestnancov

Oceliarne už druhý mesiac pracujú v štvordňovom pracovnom týždni.

Kríza európskych výrobcov ocele zasiahla aj Slovensko. Oceliarsky podnik U. S. Steel Košice za ostatných pár mesiacov rieši problém s poklesom objednávok a znížením výroby či výrobných kapacít. Prezident spoločnosti James Bruno pre denník Sme povedal, že firmu čaká prepúšťanie.

„S cieľom zlepšiť finančné postavenie našej firmy sme dnes interne oznámili, že v období do konca roka 2021 znížime počet zamestnancov pracujúcich v U. S. Steel Košice a jej dcérskych spoločnostiach o 2500 zamestnancov,“ povedal Bruno pre denník.

Prvé zmeny sa už dejú. Spoločnosť prijala niekoľko opatrení na kontrolované znižovanie nákladov už v júni, kedy odstavila jednu z troch vysokých pecí. Po dohode s odborovou organizáciou pracujú už druhý mesiac v štvordňovom pracovnom týždni.

Európska komisia podľa prezidenta spoločnosti napriek ich výzvam a argumentom, zaslaných asociáciou EUROFER a aj priamo vládami členských krajín EÚ, zatiaľ nezareagovala na prudko sa zhoršujúcu situáciu, aby bránila jednotný férový trh. Začiatkom júla Európska komisia dokonca povolila o päť percent viac importov.

Situácia na trhu s oceľou sa podľa prezidenta U. S. Steel Košice za posledné týždne nezmenila k lepšiemu. Z krajín mimo EÚ je možné dovážať oceľové výrobky v ešte väčších množstvách, prevyšujúcich doterajšie rekordné úrovne. Výsledkom je záplava produktov na trhoch EÚ a tlak na neustále znižovanie ich cien, aktuality.sk