iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Denník Népszava k návšteve Čaputovej, agentka Sorosa

Denník Népszava k návšteve Čaputovej: Áder pozval liberálnu občiansku aktivistku: Prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorú maďarské vládne médiá nazývajú iba ako agentku amerického finančníka Georgea Sorosa, vo štvrtok pricestuje do Budapešti. Napísalo to v utorok internetové vydanie ľavicového denníka Népszava, ktoré pripomína, že Čaputová pricestuje na pozvanie maďarského prezidenta Jánosa Ádera.

Podľa agentúry MTI prvú slovenskú prezidentku prijme Áder s vojenskými poctami na Námestí sv. Juraja. Po prijatí budú hlavy štátov rokovať v Sándorovom paláci a absolvujú tlačovú konferenciu.

Népszava podotýka, že Čaputová vo všetkých otázkach symbolického významu uvažuje a koná inak než kruhy maďarského premiéra Viktora Orbána. Do prezidentského kresla sa dostala ako kandidátka ľavicovo liberálnej strany Progresívne Slovensko, stala sa známou ako občianskoprávna aktivistka, je zanietenou ochrankyňou životného prostredia, často kritizuje korupciu a s obavami sleduje situáciu justície i vedeckého života v Maďarsku, píše denník.

Áder podľa vyhlásenia svojej kancelárie vyjadril presvedčenie, že s novou slovenskou prezidentkou budú môcť spoločne prispieť k ďalšiemu obohateniu vzájomných slovensko-maďarských vzťahov, pokračovať v konštruktívnom dialógu založenom na vzájomnej úcte a načatom s jej predchodcom (pozn. TASR: s Andrejom Kiskom). Takýto dialóg by podľa Ádera napomohol aj k uspokojivému uzatvoreniu doposiaľ otvorených otázok.

Népszava uzatvára článok s poznámkou, že o tom, že by sa s Čaputovou stretol aj premiér Viktor Orbán, nie je nikde žiadna zmienka, a to ani vo verejne dostupnom kalendári avizovaných udalostí predsedu maďarskej vlády./agentury/

X X X

Fico po rokovaní Smeru s odborármi: Doprajme ľuďom vyššie platy

Zástupcovia strany Smer rokujú s vedením Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ SR) o ďalšom posilňovaní sociálneho štátu a zamestnancov. Predseda Smeru Robert Fico je spokojný so spoluprácou s odbormi na Slovensku. Obe strany sa venovali najmä problematike sociálneho štátu a udržaniu prijatých doterajších opatrení. Tiež by sa mala spolupráca zamerať na rast miezd, klimatické zmeny či digitalizáciu a automatizáciu výroby.

„Mali sme dnes štandardné stretnutie s predstaviteľmi KOZ SR. Témou bol sociálny štát a čo s ním ďalej. Nie je to náš interný výmysel. Ústava hovorí, že SR je sociálne a trhovo orientovaná ekonomika,“ podotkol Fico. Predstavitelia strany spoločne s odborármi diskutovali o tom, čo urobiť pre sociálny štát. „Treba ochraňovať a udržiavať to, čo sme dosiahli,“ uviedol Fico.

Rast miezd bude podľa jeho slov jednou z tém, ako udržať sociálny štát. Týka sa to napríklad aj minimálnej mzdy, ktorá by podľa Fica mala rásť. „Sme na úrovni 520 eur a výkon ekonomiky nás oprávňuje, aby sme hovorili o ďalšom výraznom zvyšovaní,“ podotkol Fico s tým, že určite by bol za to, ak by sa priblížila napríklad k 600-eurovej hranici. „Doprajme ľuďom na Slovensku vyššie platy,“ povedal.

Druhou oblasťou spolupráce strany s odborármi budú klimatické zmeny a podmienky ľudí na pracoviskách. Treťou oblasťou bude digitalizácia a automatizácia výroby. Fico zároveň vyzval odborárov, aby by so stranou spolupracovali na tvorbe volebného programu.

Prezident KOZ SR Marián Magdoško skonštatoval, že je naozaj veľmi dôležité pokračovať v budovaní sociálneho štátu či zachovaní benefitov zamestnancov, ktoré boli doteraz vyrokované. „Sú to všetko opatrenia, ktoré výrazne dvíhali životnú úroveň na Slovensku,“ dodal Magdoško./agentury/

X X X

Putin zavrhol sankcie voči Tbilisi "z úcty voči gruzínskemu ľudu"

Z úcty voči gruzínskemu ľudu nie je potrebné, aby Moskva uvalila sankcie na Tbilisi, vyhlásil v utorok ruský prezident Vladimir Putin. "V záujme tohto ľudu a obnovenia plnohodnotných vzťahov medzi Ruskom a Gruzínskom by som neurobil nič, čo by skomplikovalo tieto vzťahy," uviedol Putin, ktorého citovala agentúra TASS.

Ruská Štátna duma v utorok prijala vyhlásenie „o možných dodatočných ekonomických opatreniach v súvislosti s protiruskými provokáciami v Gruzínsku“. Zároveň vyzvala vládu, aby proti Gruzínsku prijala osobitné ekonomické opatrenia. V dokumente schválenom Štátnou dumou sa píše, že „poslanci kategoricky odsudzujú nepretržité protiruské provokácie v Gruzínsku“. „Otvorené útoky radikálnych síl“ vedú podľa poslancov „k ďalšej degradácii rusko-gruzínskych vzťahov“.

„Jeden z nich (Gruzíncov) niečo tresol, predstieral, že je niekto, aj keď o ňom predtým nikto nepočul, ale teraz o ňom každý hovorí, takže dosiahol svoj cieľ. Následne dostal v práci stop na dva mesiace, môže ísť na dovolenku a vrátiť sa k svojej činnosti neskôr. V Gruzínsku sú však ľudia, ktorí proti tomu všetkému protestujú,“ povedal šéf Kremľa.

Išlo o reakciu na gruzínskeho moderátora Giorgiho Gabuniu, ktorý sa v nedeľu v živom vysielaní urážlivo vyjadril na adresu Putina a jeho rodičov. Vedenie televízneho kanála Rustavi 2 oznámilo, že moderátora neprepustí, ale dva mesiace sa neobjaví sa vo vysielaní.

Putin povedal, že Giorgi Gabunia si „nezaslúži mať tú česť“, aby sa proti nemu začalo trestné stíhanie. „Nechajte ho, nech si ďalej vysiela,“ odkázal ruský prezident.

Podľa jeho slov „sú protiruské zhromaždenia v modernom Gruzínsku vyprovokované ľuďmi, ktorí buď nič nevedia, alebo niečo vedia a ignorujú to. Nakoniec nezvratne poškodzujú samotné Gruzínsko“.

Putin zaspomínal na rok 2008, keď sa podľa vlastných slov snažil presvedčiť vtedajšieho gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho, „aby za každých okolností zabránil vojenským akciám proti Abcházsku alebo Južnému Osetsku“.
„Hovoril som to isté Američanom, áno, za žiadnych okolností. A čo urobili? Išli tam s vojnou a výsledok je teraz dobre známy. Rusko bolo nútené uznať nezávislosť týchto dvoch republík a chrániť národy Abcházska a Južného Osetska,“ uviedol ruský líder.

Nové napätie vyvolal incident súvisiaci s poslancom Štátnej dumy Sergejom Gavrilovom, ktorý 20. júna v Tbilisi predsedal Medziparlamentnému zhromaždeniu pravoslávia (IAO). Gruzínsku opozíciu i časť verejnosti rozhorčila samotná Gavrilovova prítomnosť, ako aj fakt, že zhromaždeniu IAO predsedal sediac v kresle predsedu gruzínskeho parlamentu a pritom hovoril po rusky.

Pred budovou parlamentu sa následne zhromaždil dav protirusky naladených ľudí, proti ktorým polícia zasiahla slzotvorným plynom, vodnými delami a streľbou gumenými projektilmi. Gruzínska opozícia následne vyzvala občanov, aby znova vyšli do ulíc Tbilisi. Protivládne zhromaždenia stále prebiehajú. Kremeľ označil protesty v Tbilisi za „rusofóbnu provokáciu“ a v reakcii na ne od 8. júla zastavil letecké spojenie s Gruzínskom./agentury/

X X X

Trumpove vyjadrenia o britskej vláde sú nevhodné, tvrdí britský minister Hunt

Aktuálne tvíty amerického prezidenta Donalda Trumpa, v ktorých kritizuje britskú premiérku Theresu Mayovú a jej vládu, sú "neúctivé a nespravodlivé".

Vyhlásil to v utorok britský minister zahraničných vecí Jeremy Hunt, ktorého citovala tlačová agentúra DPA.
"Priatelia hovoria otvorene, takže budem i ja: tieto poznámky sú neúctivé a nespravodlivé voči našej premiérke a mojej krajine," odkázal minister takisto na Twitteri. "Vaši diplomati odovzdávajú svoje súkromné názory (ministrovi zahraničných vecí) a rovnako i naši!" dodal v narážke na roztržku, ktorú vyvolal únik diplomatických depeší britského veľvyslanca v Spojených štátoch Kima Darrocha.

Hunt, ktorý sa spolu so svojím predchodcom vo funkcii Borisom Johnsonom uchádza o vystriedanie Mayovej na čele vládnucej Konzervatívnej strany, tiež vyhlásil, že ak sa mu podarí uspieť, Darrocha ponechá na veľvyslaneckom poste.
Uniknuté depeše, v ktorých Darroch označil Trumpa za nekompetentného, neschopného a nestabilného, zverejnil v nedeľu týždenník The Mail On Sunday. Americký prezident na ne odvtedy viackrát reagoval.

"Strelený veľvyslanec, ktorého Británia nastrčila do Spojených štátov, nie je niekým, kým by sme boli nadšení, je to veľmi hlúpy chlap," napísal Trump v sérii príspevkov na Twitteri. Americký prezident opäť zaútočil aj na britskú premiérku Theresu Mayovú, pokiaľ ide o tzv. brexit: "Išla svojou vlastnou bláznivou cestou, nedokázala to urobiť. Pohroma!"
Mayovej vláda britskému veľvyslancovi vo Washingtone v pondelok opäť vyjadrila svoju "plnú podporu", aktuality.sk

X X X

Súd neuznal kotlebovca Stanislava Mizíka vinným

Zo zaistených dôkazov sa nedá dokázať, že by Stanislav Mizík napísal status a následne zabezpečoval jeho uverejnenie.
Najvyšší súd potvrdil, že poslanec extrémistickej ĽSNS Stanislav Mizík je nevinný. Sudca totiž zamietol odvolanie špeciálneho prokurátora, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu. Podľa neho bolo neodôvodnené a potvrdil rozhodnutie nižšieho súdu, že sa nepodarilo hodnoverne dokázať autorstvo sporného textu, ktorý mal urážať ľudí ocenených exprezidentom Andrejom Kiskom.

V krátkom čase tak ide o druhý proces, ktorého výsledok skončil v prospech ĽSNS. Len nedávno Najvyšší súd zamietol návrh generálneho prokurátora na rozpustenie strany Mariana Kotlebu.

Sudca Najvyššieho súdu skonštatoval, že zo zaistených dôkazov sa nedá dokázať, že by Mizík status napísal a následne zabezpečoval jeho uverejnenie.Mizíkove oslobodenie je precedens pre facebookových hejterov. Vypočujte si dnešný podcast Aktuality Nahlas:
Status o pôvode

Mizík čelil obžalobe špeciálneho prokurátora pre status, v ktorom komentoval pôvod ľudí, ocenených bývalým prezidentom Andrejom Kiskom. Poukazoval napríklad židovský pôvod režiséra Juraja Herza či Evy Mosnákovej, ktorá prežila holokaust a zakladateľku rómskeho divadla Romathan označil ako fanatičku do cigánskych zvykov. Status bol zverejnený v januári 2017 a podpísaný Mizíkovým menom.

Špeciálny prokurátor preto podal obžalobu za výrobu extrémistického materiálu a hanobenie národa a rasy. Špecializovaný trestný súd v Pezinku však neuznal jeho argumenty a poslanca minulý rok v júli spod obžaloby oslobodil. Prokurátor sa následne odvolal a prípad sa presunul na Najvyšší súd.

Mizík dnes na súd neprišiel. Senátu dal súhlas, aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.

Sudca čítal staré argumenty

Ani jedna zo strán nepriniesla žiadne nové dôkazy. Sudca tak prečítal len staré argumenty obžaloby.
Podľa nej mal Mizík svojimi výrokmi hrubo znevážiť osoby spomenuté v texte statusu. Prokurátor sa snažil dokázať, že status je dielom Mizíka aj tým, že v minulosti pre neho spravoval stránku Volá hlas Gemera Rudolf Steigauf, ktorý to súdu potvrdil.

Poslancov obhajca však poukázal na to, že svedok tak robil do roku 2013 a text bol zverejnený o štyri roky neskôr.
Súd potvrdil verziu Mizíkovej obhajoby

Obžaloba ďalej poukázala na to, že po tom, čo bol text uverejnený na Facebooku, spravodajsky ho spracovalo viacero médií. V prípade, že by podľa prokurátora išlo o pokus poškodiť takto Mizíka, ako politik by v mediálnom priestore prirodzene reagoval, čo sa nestalo.

Podľa Mizíkovho obhajcu sú však argumenty prokuratúry len domnienkami a hypotézami a zákonodarcu bránil aj tým, že samotný prokurátor nevie fakticky dokázať, kto a za akým účelom status zverejnil. Špecializovaný trestný súd potvrdil verziu Mizíkovej obhajoby a pre nedostatok dôkazov o tom, či text naozaj napísal poslanec, Mizíka spod obžaloby oslobodil s čím prokurátor nesúhlasil, aktuality.sk

X X X

Kšeftár s čiernymi stavbami spúšťa novú výstavbu, obec o tom nič nevie

Podnikateľ Miloš Černok sa postaví v júli pred súd, je obžalovaný z nebezpečného nakladania s odpadom. Nám sa nevedomky priznal aj k čiernej stavbe. Po asfaltovej ceste smerujeme k pozemkom označeným betónovými kolíkmi. Pred nami sa rozprestiera hustý les a popri ňom parcela ornej pôdy.

Dedina sa nachádza päť kilometrov od Piešťan na brehu rekreačnej priehrady Sĺňava. Cesta, po ktorej kráčame, je pritom čierna stavba a má byť prístupovou cestou k novému developerskému projektu v obci Ratnovce s názvom Futuraj.

Zistili sme:

- Podnikateľ Miloš Černok z Ratnoviec dlhoročne kšeftuje s čiernymi stavbami,

- úrady sú voči nemu tolerantné,

- teraz rozbieha nový developerský projekt, o ktorom obec nič nevie,

- svoj biznis presúva aj k známemu prírodnému kúpalisku v Hornej Strede,

- koncom júla sa Miloš Černok postaví pred súd pre čiernu skládku.

Biznis, o ktorom sa nevie

Niekoľko metrov za nami – na začiatku cesty – stojí budova reštaurácie, čo je ďalšia čierna stavba, ktorej majiteľ si vymyslel ulicu aj popisné číslo.

Projekt Futuraj počíta s výstavbou nových rodinných domov v obci Ratnovce pri Piešťanoch. Problém je, že o tomto developerskom zámere nevie ani dotknutá obec. O stavebné povolenie doteraz nikto nepožiadal. Domy sú už pritom v ponuke. Spomínané čierne stavby aj developerský projekt spájajú miestny podnikateľ Miloš Černok a eseročky napojené na jeho rodinu.

Firma neznáma

Webová stránka projektu ponúka na predaj výstavbu nových domov v obci Ratnovce pri Piešťanoch.
Keď sa záujemca začíta do propagačného opisu projektu Futuraj, vyzerá rovnako ako stovky iných developerských projektov na Slovensku.

„Kto by nechcel bývať v prekrásnom prostredí prírody a pritom len na skok od mesta? Ak máte radi vodu alebo les, či hľadáte luxusnú vilu alebo byt u nás si vyberiete,” predstavuje sa developerský projekt Futuraj na svojej webovej stránke.
Z jej obsahu pritom nie je jasné, o aké konkrétne pozemky ide. Chýba tiež názov spoločnosti, ktorá projekt ponúka. Jediným kontaktom je iba telefónne číslo a mail na realitného makléra.

„Pracujeme výhradne na našich pozemkoch, stavby realizujeme do 24 mesiacov od riadne podpísanej zmluvy. Zabezpečíme za vás stavebné povolenie až po kolaudáciu stavby,” sľubuje developerský projekt.
V skutočnosti ide o ukážkový prípad obchádzania zákonov v republike a kšeftovania s čiernou stavbou.

Kšefty s čiernymi stavbami

Aktuality.sk upozornili na zvláštny biznis Černoka koncom januára tohto roku. Stavebné projekty, za ktorými boli eseročky Černokovej rodiny, si s povoleniami starosti nerobili.

Keď potreboval prístupovú cestu k domu, zabrali jeho firmy časť z ornej pôdy na poli. Keď chcel nové parkovisko v susednej obci, tak si ho vybudoval. Takto podľa miestnych Černokovci podnikajú minimálne od roku 2012. Beztrestne.
Do pozornosti sa dostal hlavne tým, že pred reštauráciu, ktorú postavili jemu blízke firmy načierno, vymysleli fiktívnu ulicu a popisné čislo. Obecnú autobusovú zastávku pri reštaurácii „niekto" nahradil vlastnou.

Úrady ku nemu boli veľmi zhovievavé. Stavebný úrad proti tomu výraznejšie nekonal. Tolerantní boli aj na krajskom hygienickom úrade v Trnave. Hygienici sa síce vybrali na kontrolu, ale dnu ich majiteľ nepustil.

Žiadnu pokutu prevádzke napokon nedali a viac tam nechodili. Reštaurácia po troch rokoch nakoniec svoje brány uzatvorila a dnes je to opustená budova, ktorú chce Černok cez web projektu Futuraj prenajať.

Bezmocná starostka

Miloša Černoka v Ratnovciach pozná takmer každý, svoje skúsenosti s ním má aj starostka Daniela Sigetová (KDH).
„Som tu v úrade len mesiac, ale včera sme práve riešili na zastupiteľstve žiadosť na dodatočnú legalizáciu prístupovej cesty,“ povedala nám starostka ešte v januári.

O novom developerskom projekte Futuraj v obci nemá potuchy.

„O projekte Futuraj zatiaľ nemáme žiadne informácie len od Vás,“ priznáva starostka Sigetová.
Zdôraznila, že žiadna stavba sa pritom nerealizuje. Otvorene hovorí, že developerským ambíciám Černoka nie je veľmi naklonená.

„Trošku ma mrzí, že naši spoluobčania mu istým spôsobom napomáhajú aj tým, že mu naďalej predávajú pozemky, aby mohol ďalej pokračovať vo svojom zámere,“ dodala starostka Daniela Sigetová.

Priznal sa k budove

To, či za záhadným developerským projektom skutočne stojí Miloš Černok, si chceme overiť priamo u predajcu.
„Dobrý deň, mali by sme záujem o prenájom ponúkanej reštaurácie v Ratnovciach,“ pýtame sa v telefonickom rozhovore realitného makléra Miroslava Filkáša z Ratnoviec. Podľa tónu hlasu sa záujmu o prenájom prevádzky (v čiernej stavbe) poteší, vyžiada si náš kontakt a hovor ukončí s tým, že sa majiteľ čoskoro ozve.

Po necelých desiatich minútach nám volá mobilné čislo Miloša Černoka.
„Dobrý deň, pán Černok,“ oslovíme muža na druhej strane linky priamo. Odpovedá nám priateľský hlas, ktorý potvrdzuje, že ide skutočne o Černoka.

Opakuje nám, že ponúka na prenájom priestory reštaurácie, pričom ide o nepovolenú stavbu.
„Prenajmem reštauráciu, ako som to mal v minulosti a zvlášť pekáreň,“ spresňuje nám Černok v telefonickom rozhovore detaily ponuky. Myslí si, že sme zákazníci a chce si s nami dohodnúť biznis.

Cenovú ponuku za prenájom však ani po ôsmich minútach telefonátu nepovie, láka nás na prehliadku budovy. Neskôr navhrne cenu za odkúpenie budovy: tri milióny eur. Aktuality.sk majú k dispozícii nahrávku s Milošom Černokom, kde sa priznáva k vlastníctvu budovy.

Pavučina z eseročiek

Pozemok pod ňou podľa katastrálneho úradu vlastní spoločnosť Mariposa s.r.o., kde Černok figuroval a teraz ju vlastnia jeho príbuzné: Jana, Soňa a Nina.

Mariposa založila pozemok, na ktorom stojí neskolaudovaná reštaurácia v prospech ďalšej spoločnosti Taminex s.r.o. V tejto zas figuruje Miloš Černok ako konateľ. V liste vlastníctva je aj ďalšia ťarcha. Miloš Černok je tam zapísaný ako „doživotný užívateľ“ pozemku.

Obecný úrad v Ratnovciach pritom už dávno chcel nechať budovu zbúrať. Nepochodil. Spoločnosť Mariposa (vlastník pozemku, za ktorou stojí rodina Černoka) sa odvolala na nadriadený orgán, ktorým je Spoločný úrad samosprávy Piešťany.

Tamojší stavebný úrad pod vedením Milana Magulu ale starostke vrátil kauzu, aby najskôr našla konkrétneho majiteľa budovy, nielen pozemku.

Kšefty v ďalšej dedine

Keď sme sa neskôr Černoka pýtali už ako novinári, či je majiteľom spomínanej reštaurácie a stojí aj za projektom Futuraj, už na naše otázky neodpovedal.

Rovnako sa zamlčiaval aj realitný maklér Miroslav Filkaš, keď sme mu poslali novinárske otázky. Chceli sme vedieť, či budovy, ktoré predáva cez Futuraj, vlastní podnikateľ Miloš Černok. Maklér Filkaš však s nami už viac nekomunikoval.
Nejde pritom iba o pozemky v Ratnovciach. Projekt s rovnakým názvom propaguje stránka developera aj v obci na opačnom konci Piešťan. Firma blízka Milošovi Černokovi (Mariposa) vlastní podľa katastrálneho úradu nabrehu prírodného kúpaliska Horná Streda pozemky.

Pláž na štrkovisku v Hornej Strede čaká zrejme koniec. Podľa katastra už priľahlé pozemky vlastní firma Mariposa.

Biznis s pozemkami

Starosta Hornej Stredy Ľubomír Krajňanský (Smer) sa s novinármi vôbec nerozpráva. Prvé otázky sme mu poslali už v polovici júna. Starosta Krajňanský ignoroval aj našu neskoršiu infožiadosť, aké pozemky obec počas jeho úradovania predávala súkromníkom.

Týždenník Plus 7 dní upozornil v minulosti na prípad, keď obec Horná Streda pod vedením súčasného starostu predala židovský cintorín záujemcovi Aladwanimu Abdullahovi z Kuvajtu. Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku pritom o predaji vôbec nevedel, dozvedel sa o ňom len náhodou.

Úradnícke Kocúrkovo

Nestačilo ani päť mesiacov od toho, ako Aktuality.sk upozornili, že za kšeftami s čiernou stavbou stojí podnikateľ Miloš Černok, aby úrady konali.

„Okresná prokuratúra Piešťany si k uvedenej veci pravidelne žiada od stavebného úradu správy o stave daného stavebného konania. Z poslednej správy stavebného úradu vyplýva, že predmetné stavebné konanie nie je k dnešnému dňu právoplatne skončené,“ uviedol Mojmír Huna, hovorca Krajskej prokuratúry v Trnave. Krajskí hygienici z Trnavy po publikovaní prvého článku o Milošovi Černokovi na Aktuality.sk chceli vykonať v spomínanej reštaurácii kontrolu.

Pritom vtedy už bola niekoľko mesiacov načierno postavená reštaurácia opustená. Kontrola hygieny sa preto skončila bez výsledku.

„Reštaurácia v Ratnovciach pri našich kontrolách v roku 2019 bola uzatvorená. Na prevádzke nie je oznámenie o otváracích hodinách a nie je uvedený ani prevádzkovateľ tohto zariadenia,“ zhodnotil výjazd do Ratnoviec Tomáš Hauko z krajského hygienického úradu v Trnave. Ako dodal, po publikovaní článku nepožiadal už hygienikov nikto o posúdenie návrhu na uvedenie reštaurácie do prevádzky.

Ďalšia kauza: ide pred súd

Naopak, situácia sa pohla v staršej Černokovej kauze. Obecné zastupiteľstvo ešte v roku 2015 riešilo, či si kontroverzný podnikateľ pri výstavbe svojich projektov nevytvoril z odpadkov aj čiernu skládku.

Miloš Černok sa vtedy podľa zápisnice z obecného zastupiteľstva bránil, že odpadky sú na jeho pozemku.
S tým však nesúhlasila prokuratúra. Podnikateľ Miloš Černok tak bude musieť vysvetľovať čiernu skládku pred piešťanským súdom 22. júla.

„Na Okresnom súde Piešťany prebieha na základe podanej obžaloby Okresnej prokuratúry Piešťany zo dňa 26.11.2016 proti obžalovanému M.Č. trestné konanie pre zločin neoprávneného nakladania s odpadmi,“ dodal hovorca trnavskej krajskej prokuratúry Mojmír Huna.

Ako odhaliť developerský podvod?

Podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Milan Muška je dlhoročným odborníkom na stavebný zákon.

Aktuality.sk sa ho pýtali, čo si má záujemca všímnúť, aby pri kúpe nehnuteľnosti nenaletel podvodníkovi.

„Jednoduchšie je to pri kúpe dokončenej stavby, zložitejšie je rozhodovanie pri developerskom projekte. Treba si totiž vyjasniť – vyhovuje mi dané mesto alebo obec, vyhovuje mi konkrétna lokalita, aká je dochádzka za prácou?“ hovorí Muška.

Upozorňuje, že je potrebné si všímať, či vybraná lokalita je v súlade s územným plánom, či požiadal developer o vydanie územného rozhodnutia, ako sú zabezpečené inžinierske siete, vodovod, kanalizácia, elektrina, plyn.

„Dôležitá je cena, platobné podmienky, harmonogram výstavby a spoľahlivosť developera,“ doplnil Milan Muška zo ZMOS-u.

Až potom by malo padnúť definitívne rozhodnutie klienta, či si dom alebo byt kúpi.

„V opačnom prípade sa klient vystavuje neprimeranému riziku a namiesto vyriešenia problému s bývaním to môže byť trauma na celý život,“ varuje odborník na stavebný zákon Milan Muška, aktuality.sk

X X X

Nemci a Francúzi zvažujú za šéfa MMF Brita s írskym a kanadským pasom

Nemecko a Francúzsko sa pred časom dohodli, že podporia guvernéra britskej centrálnej banky (Bank of England) Marka Carneyho na post nového generálneho riaditeľa Medzinárodného menového fondu (MMF). Uviedol o v utorok nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ).

Novým šéfom MMF by mal byť Európan. Neprevráti to Trump naruby?

Európski lídri minulý týždeň nominovali doterajšiu šéfku MMF Christine Lagardovú na post prezidentky Európskej centrálnej banky (ECB) po skončení mandátu Maria Draghiho v novembri. To nastolilo otázku, kto ju nahradí vo fonde, keďže Lagardová odchádza z MMF dva roky pred koncom jej druhého päťročného funkčného obdobia

Noviny bez uvedenia zdroja napísali, že Berlín a Paríž sa pôvodne dohodli na podpore Carneyho, keď Lagardovej vyprší mandát v roku 2021. Ale tento termín sa teraz posunul. Noviny poznamenali, že Carney by bol k dispozícii od januára.
Hovorca Bank of England odmietol správu komentovať. Podľa tradície, MMF, založený po druhej svetovej vojne, od jeho vzniku vždy viedol Európan, zatiaľ čo na čele sesterskej Svetovej banky bol vždy Američan.

Nemenovaný francúzsky predstaviteľ cez víkend naznačil, že aj keď si Paríž uvedomuje rastúcu podporu pre Carneyho, ktorý má kanadské, britské a írske občianstvo, existuje obava, že dosadenie „v podstate Kanaďana“ na čelo fondu by znamenalo precedens. Carney sa narodil a vyrastal v Kanade. V minulosti pôsobil aj ako guvernér kanadskej centrálnej banky/agentury/

X X X

Vojenská prehliadka pri príležitosti Dňa nezávislosti nebude, povedal Zelenskyj

„Zvyčajne 24. augusta na Deň nezávislosti máme vojenskú prehliadku. Je to pompézne a rozhodne nie lacné. Zdá sa mi, že tento rok namiesto toho, aby sme mali prehliadku, je lepšie dať tieto peniaze našim hrdinom… A rozhodli sme sa vyčleniť 300 miliónov hrivien (vyše desať miliónov eur) na príplatky všetkým vojakom,“ povedal Zelenskyj. Dodal, že tohtoročné oslavy Dňa nezávislosti sa budú konať v novom formáte," citovala Zelenského agentúra UNIAN.
Zelenskyj dodal, že tohtoročné oslavy Dňa nezávislosti sa budú konať v novom formáte.

Agentúra TASS poznamenala, že Ukrajina vlani oslávila 27. výročie nezávislosti s najväčšou vojenskou prehliadkou za posledné roky, na ktorej sa zúčastnilo 4500 vojakov a predstaviteľov rôznych mocenských štruktúr, 250 kusov techniky, ako aj letectvo. Ukrajinské ministerstvo obrany neuviedlo finančné náklady na prehliadku. Avšak riaditeľ ukrajinského Inštitútu pre analýzu a politický manažment Ruslan Bortnik citoval príklad z roku 2011, keď Kyjev vyčlenil na prehliadku v prepočte približne 35 miliónov eur, hoci bola menej okázalá, ako bola tá v roku 2018.

Deň nezávislosti je pre Ukrajinu jedným z najdôležitejších štátnych sviatkov. Vojenská prehliadka sa stala tradičným bodom v programe jeho osláv. Prvýkrát sa v Kyjeve konala v roku 1994. Pri príležitosti Dňa nezávislosti ich potom v rokoch 2001–10 organizovali v Kyjeve pravidelne každý rok. Až za vlády prezidenta Viktora Janukovyča v rokoch 2010–13 sa prehliadka neuskutočňovala, a to z ekonomických dôvodov.

Organizovanie prehliadok Kyjev obnovil až v roku 2014, avšak vtedy to podľa ukrajinských zdrojov vyvolalo protirečivé názory v spoločnosti. Časť Ukrajincov zastávala názor, že vojenská technika by mala byť na fronte vo východnej časti krajiny, nie v hlavnom meste. V roku 2015 sa prehliadka uskutočnila bez bojovej techniky. Pri príležitosti 25. výročia nezávislosti, 24. augusta 2016, sa na prehliadke zúčastnilo 4000 vojakov a vyše 200 kusov bojovej techniky.

Deň nezávislosti Ukrajiny súvisí s 24. augustom 1991, keď poslanci Najvyššej rady Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky (USSR) vyhlásili Ukrajinu za nezávislý a demokratický štát. Poslanci zároveň rozhodli, že občania krajiny sa k nezávislosti vyslovia v referende stanovenom na 1. decembra 1991. Ukrajinci vtedy v plebiscite potvrdili, že chcú nezávislú republiku./agentury/

X X X

Francúzski poslanci schválili zákon proti šíreniu nenávisti na internete

Poslanci dolnej komory francúzskeho parlamentu schválili v utorok návrh zákona, na základe ktorého budú musieť sociálne siete odstraňovať nenávistný obsah do 24 hodín. Návrh zároveň vyžaduje, aby bolo na ich platformy pridané tlačidlo na označenie takéhoto príspevku, píše agentúra AFP.

Za návrh zákona hlasovalo 434 poslancov, 33 bolo proti a 69 sa hlasovania zdržalo. Sociálnym sieťam, ktoré stanovenú lehotu nedodržia a neodstránia zo svojej platformy „zjavne nenávistný“ obsah, budú hroziť pokuty až do výšky 1,25 milióna eur.

Legislatívny návrh teraz poputuje do Senátu, hornej komory francúzskeho parlamentu, ktorý ho preskúma a prípadne navrhne ďalšie dodatky. Následne o ňom bude hlasovať. Viaceré veľké internetové platformy ako Facebook či YouTube v uplynulom čase oznámili, že zakročia voči nenávistným a násilným príspevkom. Podnietili tým zároveň debatu o potrebe prísnejšej legislatívy v tomto smere.

Mnohé vlády totiž takéto platformy obviňujú z toho, že nerobia dosť proti šíreniu nenávisti na internete. Kritika sa v tomto smere na sociálne siete vzniesla obzvlášť po tom, ako páchateľ marcovej masakry v novozélandskom meste Christchurch vysielal 17-minútový videozáznam zo svojej streľby v dvoch mešitách naživo na Facebooku.
Táto sociálna sieť vtedy uviedla, že videá z masakry zo svojich stránok „rýchlo“ odstránila. Odborníci však tvrdili, že sa k nim dalo pomerne ľahko dopátrať aj niekoľko hodín po útokoch.

„Musíme zaistiť bezpečnosť ľudí na internete, obzvlášť tých najzraniteľnej-ších,“ uviedla černošská poslankyňa Laetitia Aviová zo strany prezidenta Emmanuela Macrona Republika v pohybe (LREM), ktorá návrh zákona vypracovala.
Aviová parlamentu minulý týždeň v súvislosti s prerokúvaním návrhu povedala, že ona sama čelí na sociálnych sieťach mnohým rasistickým útokom a deň bez nich zvykla pripisovať nejakému technickému problému so sieťou.

Kritici návrhu zákona tvrdia, že priznáva priveľkú moc internetovým platformám, z ktorých tak robí sudcov ohľadom prejavov na internete. Samotná spoločnosť Facebook napríklad spochybňuje, či je stanovených 24 hodín na odstránenie nenávistných príspevkov realisticky vymedzený čas. Mnohé príspevky totiž podľa nej môžu vyžadovať dlhú analýzu i zložité posudzovanie z právneho hľadiska.

Francúzski poslanci sa pokúšali ešte minulý týždeň pri debate o návrhu zákona stanoviť, čo sa dá považovať za „očividne nenávistné“ príspevky – textové alebo audiovizuálne. Rozhodli sa, že medzi takéto prejavy zahrnú napríklad odsudzovanie zločinov voči ľudskosti, avšak nie nenávistné komentáre o Izrael. /agentury/

X X X

Austrálsky študent, ktorého prepustila KĽDR, tvrdí, že nebol špiónom

Austrálsky študent, ktorého minulý týždeň prepustila Severná Kórea, v utorok poprel, že by bol v čase svojho pobytu v KĽDR špiónom. Informuje o tom agentúra AFP.

Aleka Sigleyho (29) prepustila minulý týždeň Severná Kórea po tom, ako ho niekoľko dní zadržiavala. Pchjongjang následne študenta obvinili so špionáže, respektíve šírenia propagandy zameranej proti KĽDR na internete.
„Tvrdenie, že som špión je (pomerne zjavne) nepravdivé,“ napísal Sigley na Twitteri. V jednom z ďalších príspevkov zase dodal, že „duševne i fyzicky“ je v poriadku.

„Stále ma veľmi zaujíma Severná Kórea a chcem pokračovať v akademickom výskume a ďalšej práci spojenej s touto krajinou. Momentálne však túto krajinu nemám v pláne navštíviť, prinajmenšom nie v krátkodobom horizonte,“ priblížil.
Sigley sa prestal z KĽDR rodine hlásiť pred zhruba dvoma týždňami, čo vyvolalo obavy o jeho život. Mladíka uplynulý štvrtok napokon prepustili a z KĽDR odletel do Japonska.

O Sigleyovom prepustení z väzenia v KĽDR informoval austrálsky premiér Scott Morrison. Dôvod, pre ktorý severokórejský režim Sigleyho zatkol, neuviedol. Za pomoc sa poďakoval švédskej diplomacii, ktorá Sigleyho prepustenie pomohla zabezpečiť.

Severokórejské médiá o dva dni na to informovali, že Sigley bol špiónom. „Úprimne sa priznal, že (u nás) špehoval zhromažďovaním našich interných informácií a ich zdieľaním s ostatnými. Žiadal nás o odpustenie za porušovanie našej suverenity,“ uviedla v sobotu oficiálna severokórejská agentúra KCNA.

Sigley študoval modernú kórejskú literatúru na Univerzite Kim Ir-sena v Pchjongjangu, ako sa píše na jeho účte na Twitteri. Patril medzi malý počet západných študentov žijúcich v Severnej Kórei. Založil aj cestovnú kanceláriu, ktorá sprevádza západných turistov po tomto totalitnom komunistickom štáte.

Severnú Kóreu v minulosti obviňovali, že zadržiava občanov západných štátov aj za menšie priestupky a využíva ich s cieľom dosiahnuť medzinárodné ústupky. Niektorých ľudí pritom pre obvinenia zo špionáže zadržiavali i viacero rokov./agentury/

X X X

Muehlbauer pri Nitre rozšíri podnik, zamestná ďalších dvesto ľudí

Spoločnosť Muehlbauer Automation s. r. o. získala stavebné povolenie na tretiu etapu výstavby závodu v Nitre.
K dvom súčasným objektom pribudne tretí. Investícia prinesie 200 nových pracovných miest, z toho 120 bude vo výrobe a 80 v administra¬tíve. Počet zamestnancov závodu tak stúpne na 537. Nová prevádzka v mestskej časti Dolné Krškany bude zameraná na výskum, vývoj a výrobu prototypových výrobných zariadení zákazníkovi na mieru. Podľa vydaného stavebného povolenia má byť nový objekt postavený do decembra 2020.

Počet parkovacích miest v areáli sa zvýši zo súčasných 169 na 315, píše sa v zámere, ktorý spoločnosť predložila v rámci procesu posúdenia vplyvov na životné prostredie (EIA). Prevádzka v novej časti výrobného závodu bude dvojzmenná, päť dní v týždni. Nová budova bude v tvare kvádra s rozmermi 41 krát 81 metrov. Počíta sa s troma nadzemnými podlažiami, ktorým bude dominovať veľká montážna hala v centrálnej časti. Existujúce dva objekty závodu sa rozprestierajú na ploche 8 822 metrov štvorcových, tretí zaberie 3 321 metrov štvorcových. Nová celková plocha areálu vrátane spevnených plôch a zelene bude 49 844 metrov štvorcových.

Skupina podnikov Muehlbauer je technologickým koncernom s približne 1 600 zamestnancami zastúpenými v 26 sídlach na piatich kontinentoch. Je poradcom a výrobcom výrobných riešení na kľúč v oblasti Smart Cards, Smart Labels, Back-End-polovodičov a systémov vízií. Nová prevádzka bude zameraná na výskum a vývoj. V montážnom centre bude firma na základe výsledkov vývoja vyrábať prototypy a malé série výrobných zariadení.

Spoločnosť predpokladá, že za rok poskladá približne 30 prototypov. Súčiastky na montáž zariadení sa budú dodávať z existujúcej strojárskej výroby v areáli Muehlbauer Nitra, tiež od materskej firmy v Nemecku, sesterských pobočiek a vybraných subdodávateľov.

Spoločnosť Muehlbauer vznikla v roku 1981 v Rodingu v Nemecku. Na Slovensku sa etablovala v roku 2007. V septembri 2015 dokončila druhú etapu výstavby závodu v Dolných Krškanoch a zamestnala ďalších 130 ľudí, výška investície dosiahla 16,5 milióna eur./agentury/

X X X

Španielsky premiér Sánchez nezískal podporu strany Podemos pre vytvorenie vlády

Lídrovi španielskych socialistov a úradujúcemu premiérovi Pedrovi Sánchezovi sa nepodarilo získať podporu krajne ľavicovej strany Podemos (Môžeme) potrebnú na vytvorenie vlády. Predlžuje sa tak nejasná politická situácia vo štvrtej najväčšej ekonomike eurozóny, uviedla agentúra AP.

Sánchez získal najviac hlasov v aprílových parlamentných voľbách, ale nedisponuje v zákonodarnom zbore väčšinou. Musí vyrokovať podporu aj od ďalších poslancov, aby prežil tohtomesačné hlasovanie o dôvere a mohol sa ujať úradu.
Piate kolo rokovaní medzi Sánchezom a lídrom strany Podemos Pablom Iglesiasom sa skončilo v utorok bez dohody. Dve hlavné stredopravicové strany v parlamente už dali najavo, že budú blokovať Sánchezov pokus vrátiť sa k moci.
Socialisti, ktorí majú v 350-člennom parlamente 123 poslancov, sa v utorok ústami svojho hovorcu vyjadrili, že ak hlasovanie o dôvere neustoja, prestanú sa usilovať o vytvorenie vlády. Zvyšuje sa tak možnosť konania ďalších parlamentných volieb, dodáva agentúra Reuters./agentury/

X X X

Francúzsko zavedie ekologickú daň na letenky

Francúzska vláda na budúci rok zavedie ekologickú daň na letenky pre lety odchádzajúce z krajiny. Ministerka dopravy Elisabeth Borneová v utorok uviedla, že daň bude vo výške 1,50 až 18 eur. Očakáva sa, že prostredníctvom tejto dane sa vyberie vyše 180 mil. eur, ktoré sa investujú do infraštruktúry pre ekologickú dopravu, vrátane investícií do železníc.

Ministerka konštatovala, že daň sa nebude vzťahovať na vnútroštátne francúzske lety na Korziku a do zámorských území Francúzska ani na letecké prípoje cez francúzske územie. Daň sa nebude vzťahovať ani na lety prichádzajúce do Francúzska. Pre vnútroštátne lety a lety v rámci Európy bude daň v sume 1,50 eura na letenku v prípade leteniek druhej triedy a 9 eur pri letenkách prvej triedy. Na letenky prvej triedy mimo EÚ sa bude vzťahovať ekologická daň do sumy 18 eur./agentury/