iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Putin v Osake opäť vystúpil proti západnému liberalizmu

Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu na záver summitu G20 v japonskej Osake opäť vystúpil proti západnému liberalizmu. Uviedol tiež, že prístupy, akým je napr. ústretovosť voči migrantom, poškodzujú záujmy domáceho obyvateľstva. Po skončení summitu G20 v japonskej Osake Putin vysvetlil, že vlny migrantov prichádzajúcich do Európy porušili práva domácich obyvateľov. Dodal, že výsledky volieb ukazujú, že ľudia chcú zmenu.

Nedávno v rozhovore pre denník Financial Times (FT) sa Putin vyjadril aj k postaveniu LGBT komunity v Rusku, pričom vyhlásil, že Rusko s ňou nemá žiaden problém, ale niektoré veci sú pre ruskú spoločnosť neprimerané a neprijateľné.
V sobotu sa Putin k tomuto rozhovoru vrátil, keď vyhlásil, že „idea liberalizmu je mnohoraká. Vo všeobecnosti nespochybňujem jej príťažlivosť“.

V súvislosti s tým však pripomenul dôsledky migrácie – napríklad to, že „v niektorých európskych krajinách rodičom hovoria, že ich dcéry by do školy nemali chodiť oblečené v sukni – z bezpečnostných dôvodov“. „To už má byť čo?“ pozastavil sa Putin, pričom dodal, že liberalizmus sa akoby začal sám likvidovať. Putin sa vrátil aj k polemike s britským spevákom Eltonom Johnom, ktorý ruského lídra kritizoval za to, že v rozhovore pre FT uviedol, že liberalizmus sa stal zastaraným.

V sérii tvítov spevák napísal, že kategoricky nesúhlasí s názorom ruského vodcu, že myšlienka multikulturalizmu a definície viacerých pohlaví a sexuálnych orientácií v modernej spoločnosti sú zastarané a už neplatia.
Ruský prezident v sobotu v reakcii na to vyhlásil, že Elton John je brilantný ako spevák, ale vo veci práv komunity LGBT v Rusku sa veľmi mýli.

Putin v sobotu na tlačovej konferencii v Osake pripomenul, že v Rusku existuje zákon, ktorý je v niektorých krajinách vnímaný kriticky a týka sa zákazu propagovania homosexuality medzi neplnoletými osobami.„Dajme človeku čas, aby vyrástol, stal sa dospelým a potom sa rozhodol, kto je. Nechajme deti na pokoji,“ vyhlásil Putin na obranu tohto zákona. Problém podľa neho spočíva v tom, že priaznivci liberálnych myšlienok agresívne vnucujú svoj názor väčšine.

X X X

Danko prekvapil aj Bielorusov. Nepáči sa im, že nekomunikoval s Čaputovou

Kauza pozvania bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka na oslavy 75. výročia SNP predsedom parlamentu Andrejom Dankom (SNS) pokračuje. Danko svojím krokom zaskočil nielen prezidentku Zuzanu Čaputovú a ministerstvo zahraničných vecí, ale najnovšie aj bieloruskú diplomaciu. Tú podľa informácií Aktuality. sk prekvapilo, že predseda NR SR nekonzultoval pozvanie pre prezidenta Alexandra Lukašenka so Zuzanou Čaputovou tak, ako si to vyžaduje diplomatický protokol.

Bielorusko svoje počudovanie vyjadrilo aj oficiálnou cestou slovenským zástupcom. Minsk tak podľa informácií Aktuality.sk požaduje jasné vysvetlenie toho, ako je to s pozvaním Lukašenka na spomínané podujatie. Ako prvý o tom informoval portál Dennikn.sk.

Minsk navyše Bratislave signalizuje, že takéto diplomatické prešľapy môžu mať v budúcnosti vplyv aj na ďalšiu perspektívu slovensko-bieloruských vzťahov. Prezidentka Zuzana Čaputová reagovala na stretnutie s premiérom a predsedom parlamentu:

Výhrady od Čaputovej

Prezidentka Zuzana Čaputová vo štvrtok upozornila, že Danko s ňou vopred nekonzultoval pozvanie pre Lukašenka, ktorého kritici označujú za posledného diktátora v Európe.„Vyslali sme do Bieloruska signál, že pozvanie nešlo od prezidentky republiky. Prezidenta by mal pozvať iba prezident,” skonštatovala Čaputová.

Na stranu prezidentky sa pridal aj predseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD). Pripomenul, že kompetencia stretávať sa s hlavami iných štátov patrí hlave štátu.„Nemám potrebu to ďalej komentovať. Pani prezidentka sa vyjadrila jasne,” dodal Pellegrini.

O pozvaní nevedel ani Lajčák

Tvrdší vo svojom stanovisku bol minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (Smer-SD), ktorý predpovedal možnú diplomatickú dohru Dankovho kroku. Lajčák podľa TASR povedal, že ak by bol Lukašenko pozvaný bez vedomia prezidentky, išlo by o diplomatický prešľap. Priznal, že o tomto pozvaní nevedel ani on sám, dozvedel sa o tom až neskôr.

V piatok rezort diplomacie pre Aktuality.sk uviedol, že nebude komentovať internú komunikáciu medzi dvoma vládami.
Napriek spomínaným výhradám líder SNS vo štvrtok vyhlásil, že na pozvaní bieloruského prezidenta trvá.
„V prípade, že pán Lukašenko akceptuje pozvanie, predseda parlamentu Andrej Danko ho prijme ako svojho osobného hosťa,” vyhlásil Dankov hovorca Tomáš Kostelník, aktuality. Sk

X X X

Ravasz: Prezidentka by mohla vybrať aspoň niekoľkých ústavných sudcov

Prezidentka SR Zuzana Čaputová by mohla zo zvolených kandidátov na ústavných sudcov vybrať aspoň niekoľkých, u ktorých vie, že sú na to odborne spôsobilí. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to uviedol splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity a podpredseda koaličného Mosta-Híd Ábel Ravasz. Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Natália Blahová naopak ocenila, že prezidentka "neochvejne" čaká na plný počet.

„V tomto momente čím viac ústavných sudcov, tým lepšie pre nás,“ myslí si Ravasz. Ten sa podľa svojich slov neobáva, že by prezidentka musela nakoniec na posledné miesto na Ústavnom súde (ÚS) SR vyberať z dvoch najhorších kandidátov. „To si nemyslím, že hrozí,“ povedal. Blahová má naopak pocit, že koalícia hrá pri voľbe „rôzne zákulisné hry.“
Ravasz tiež vysvetlil, prečo sa chce Most-Híd vrátiť k verejnej voľbe. Prvýkrát na nej strana trvala, aby predišla
zákulisným dohodám, čo sa podľa Ravasza podarilo.

„Teraz kvôli tomu, aby vedeli aj voliči, aj politické strany, aj my sami, na kom to stroskotá, kto je ten človek, kto to jednoducho nevie alebo nechce spraviť,“ poznamenal v súvislosti so zvolením dohodnutého počtu kandidátov na ústavných sudcov. Nevylúčil ani dohodu s opozíciou, nemyslí si však, že ju bude Most-Híd iniciovať. Blahová konštatovala, že sú na rokovania aj naďalej pripravení, len predtým nebol zo strany Most-Híd záujem.

Zákon o financovaní politických strán

Diskusia sa dotkla aj zákona o financovaní politických strán. „Môžeme sa baviť o tom, že bolo treba začať pred dvoma, troma mesiacmi, ale obsah je dobrý,“ myslí si Ravasz. Zapojenie tretích strán do volebnej kampane je totiž podľa neho netransparentné a keďže sa už niektoré chceli registrovať, zákon tomu musel zabrániť. Inak by sa totiž podľa Ravasza tretie strany mohli obrátiť na ústavný súd. Splnomocnenec je tiež presvedčený, že poctivé strany by nemali mať s finančným limitom problém.

Opozičná poslankyňa naopak v súvislosti s novelou upozornila, že skrátené legislatívne konanie sa má používať len v prípadoch, keď hrozia hospodárske škody. Okrem toho podľa nej zákon vôbec „neudiera klinec po hlavičke“. Prekáža jej napríklad, že nerieši čierne finančné toky politických strán.

V súvislosti s novelou zákona o štátnom jazyku Ravasz uviedol, že to, či zaň bude Most-Híd hlasovať, sa ešte uvidí. „O tom, či to podporíme, sa rozhodne naša strana, nie iné politické strany,“ zdôraznil. V súčasnosti však podľa Mosta-Híd treba novelu prepracovať, na čo bude priestor v druhom čítaní. „Budeme veľmi radi, ak sa nájde kompromis, ktorý bude možné schváliť,“ reagovala Blahová.

O členstve Ďuriš Nicholsonovej

Poslankyňa SaS sa tiež vyjadrila k žiadosti o pozastavenie členstva svojej kolegyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej, ktoré prišlo v súvislosti s jej nezvolením do republikovej rady strany. „Som presvedčená, že jej požiadavka prišla pod tlakom emócií a možno už nie je taká silná, ako keď vznikala,“ povedala. Podľa Blahovej sa tiež ukázalo, že úspech u voličov a vzťah s členmi strany nie sú spojené nádoby.

Blahová si tiež myslí, že slová poslanca SaS Ľubomíra Galka o zvažovaní kandidatúry na post predsedu SaS boli dezinterpretované. Galko len podľa nej kandidatúru v roku 2020 nevylúčil. „Nepočuli sme ho rozprávať o tom, že by chcel byť predsedom strany, navyše sme všetci uzrozumení s tým, že mandát súčasného predsedu trvá do roku 2020,“ dodala.

Povinné predškolské vzdelávanie deťom pomôže

Ravasz a Blahová sa zhodli na tom, že povinný rok predškolskej výchovy výrazne pomôže deťom z marginalizovaných skupín v ich budúcom živote. Obaja sú však toho názoru, že sa ešte viaceré detaily zákona musia vyjasniť.

Na otázku, ako sa bude riešiť situácia, aby sa deti z rómskych osád dostali do materských škôl, reagoval Ravasz s tým, že ide o tzv. mäkké opatrenia, ktoré sa budú dodatočne riešiť. „Je to mäso, ktoré ešte musíme pridať na kosť. Najprv sme museli vedieť, ako vyzerá zákon, aké podmienky nám dá. Či napríklad budú pokuty,“ povedal s tým, že zadal svojmu úradu úlohu vypracovať viaceré možné podporné opatrenia. Pripomenul, že v súčasnosti už napríklad zavádzajú pozíciu koordinátora pre prácu s rodinou v marginalizovaných skupinách, ktorý tieto problémy rieši.

Blahová zdôraznila, že v prípade, ak bude SaS v budúcej vláde, podporí tieto opatrenia. Podmienkou je však to, že bude mať každý rodič možnosť dať svoje dieťa do škôlky. „Je to dôležitá cesta k tomu, aby deti nekončili v špeciálnych školách alebo v nultých ročníkoch. Malé deti sú ako špongie, nasávajú vedomosti, jazyk, nové informácie. Som presvedčená o tom, že toto veľmi pomôže,“ mieni.

Opozičná poslankyňa však pripomenula, že v systéme slovenského školstva v súčasnosti nechýba len 8000 miest v predškolských zariadeniach pre deti z marginalizovaných skupín, ale k tomuto počtu je potrebné pridať ešte ďalších 10.000, ktorým sa tam nedarí dostať práve pre chýbajúce miesta. Negatívne preto vníma, že zákon bol schválený aj napriek tomu, že išlo len o poslanecký návrh, ktorý neprešiel dôsledným legislatívnym konaním s možnosťou pripomienkovania.

Reforma školstva?

Ravasz zasa priblížil, že zákon mal byť súčasťou veľkej reformy slovenského školstva, no napokon sa ho rozhodli vyčleniť. Blahová teda poukázala na to, že jeho implementácia zostane už na ramenách ďalšej vlády. Vládny splnomocnenec vidí priestor pre vznik nových miest napríklad v obciach, v ktorých sú nevyužité priestory. Poukázal aj na to, že 67 obcí už v súčasnosti má schválený projekt na tieto účely. Samosprávy podľa jeho slov jasne potrebovali zákon, ktorý by im určoval, ako majú postupovať.

Blahová tiež nevníma pozitívne to, že po novom budú musieť pracovníci v školských zariadeniach predkladať výpis registra trestov. Poukázala na to, že je rozdiel napríklad v tom, keď si niekto v minulosti „zapálil cigaretu marihuany“ a keď má určitú „poruchu“, pričom obe takéto osoby majú rovnaký záznam v registri trestov. Schválenie zákazu politickej kampane v školských zariadeniach zasa podľa Ravasza môže napokon viesť k rôznym interpretáciám zákona. /agentury/

X X X

Blahová hovorí, že v SaS je tvorivá spolupráca: Nie sme ústredný výbor KSČ

Natália Blahová je presvedčená, že jej kolegyňa Lucia Ďuriš Nicolsonová konala pod tlakom emócií, keď sa rozhodla požiadať o prerušenie členstva v strane. Poslankyňa SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová tento týždeň požiada o pozastavenia členstva v strane. Stalo sa tak potom, čo ju minulý víkend straníci na kongrese SaS opätovne nezvolili za členku Republikovej rady. Je to najvyšší orgán strany medzi jednotlivými kongresmi a má 13 členov.

Nicholsonová konkrétne dôvody ale nechcela komentovať.

„Je nám to veľmi ľúto. Kolegyňa Nicholsonová mohla zvážiť, že možno jej osobné rozčarovanie nie je vhodné takto do verejnosti komunikovať. Veríme, že sa to vykomunikuje vo vnútri strany,“ uviedla v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy predsedníčka poslaneckého klubu SaS v NR SR Natália Blahová.

Pod tlakom emócií?

O Nicholsonovej žiadosti bude rozhodovať Republiková rada, Blahová očakáva, že sa tak stane v najbližších dňoch.
„Som presvedčená o tom, že jej požiadavka vznikla pod tlakom emócií a možno už nie je taká silná, ako vo chvíli keď vznikala,“ tvrdí.

Nicholsonovú predbehli pri voľbe do Republikovej rady aj menej známe mená. Ona sama pritom len nedávno uspela vo voľbách do Európskeho parlamentu a úspech mala aj v ostatných voľbách do NR SR, kde sa zo siedmej pozície prekrúžkovala na druhú. Preferenčný hlas jej dalo takmer 85-tisíc voličov.

Viac dostal už len predseda strany Richard Sulík.

Medzi voličmi SaS má teda Nicholsonová výraznú podporu, vo vnútri strany je to už o niečom inom. Nepomohlo jej ani to, že za členku Republikovej rady ju podporil samotný Sulík.

Podľa Blahovej tieto dve veci, teda popularita vo vnútri strany a počet krúžkov vo voľbách spolu nesúvisia. Medzi straníkmi podľa nej rezonuje to, ako sa človek venuje členom strany či sa zaoberá ich problémami, alebo či dostatočne navštevuje regióny.

Môže tým naznačovať, že práve toto stálo za neúspechom Nicholsonovej.

Atmosféru v strane označila za tvorivú. „V Republikovej rade nie sme ústredný výbor Komunistickej strany Českoslovenka, že sa iba dvíha ruka. Ak si toto pani Nicholsonová predstavuje pod dobrou spoluprácou, ja si dobrú spoluprácu predstavujem inak. Tvorivá spolupráca znamená, že si aj oponujete, že máte aj iné názory,“ uviedla Blahová.

O Galkovi

Zároveň sa vyjadrila aj k ďalšiemu kolegovi zo strany, Ľubomírovi Galkovi. Hovorí, že jeho výrok o tom, že by chcel byť lídrom strany bol „trošku dezinterpretovaný".Galko v diskusnej relácie SME povedal, že zvažuje možnosť kandidovať na predsedu, ale až keď uplynie riadny mandát súčasnému predsedovi Sulíkovi a to v roku 2020.

Podľa neho sa môže ešte veľa vecí stať, takže to nevie teraz ani vylúčiť, ani potvrdiť, ale je pravda, že to zvažuje.
„My sme ho nepočuli rozprávať o tom, že by tento záujem mal, že by chcel byť predsedom strany," tvrdí Blahová, aktuality.sk

X X X

SIS riešila osoby, ktoré mohli súvisieť s vraždou Kuciaka

Medzi hlavné zdroje príjmov organizovaného zločinu na Slovensku patrí okrem iného aj podvody s dotáciami, colné či daňové podvody. Ekonomická kriminalita, často spojená s korupciou - podvody s dotáciami, colné a daňové podvody, pašovanie a zmanipulované verejné obstarávania, patrí medzi hlavné zdroje príjmov organizovaného zločinu na Slovensku.

Uvádza sa to v odtajnenej časti Správy o činnosti SIS za minulý rok, ktorá bola v piatok (28. 6.) zverejnená na oficiálnej internetovej stránke spravodajskej služby. Podľa tohto zdroja je ďalším významným zdrojom príjmov organizovaného zločinu drogová kriminalita. Slovensko nie je významnou cieľovou krajinou pašerákov drog, ale najmä tranzitným územím, respektíve dočasným úložiskom v rámci drogových trás smerujúcich do krajín západnej Európy.

Rastúce riziko

„Prírodné drogy sú čoraz častejšie nahrádzané lacnými syntetickými, ktoré sú stále dostupnejšie a predstavujú rastúce riziko. V rámci boja proti organizovanému zločinu je zvýšená spravodajská pozornosť trvale venovaná trestnej činnosti na slovensko-ukrajinskej štátnej hranici.

Na tejto hranici pôsobí viacero zločineckých skupín, ktoré spolupracujú s ukrajinskými zločineckými skupinami zo Zakarpatskej oblasti pri pašovaní tovarov, organizovaní nelegálnej migrácie, obchodovaní s falošnými dokladmi a bankovkami, a obchodovaní so zbraňami a drogami," uvádza sa na internetovej stránke SIS.

V súvislosti s násilnou trestnou činnosťou SIS získala poznatky o páchateľoch a objednávateľoch vrážd, o nátlaku fyzickým ublížením, páchateľoch lúpeží, vyhýbaní sa nástupu trestu odňatia slobody, o miestach úkrytu hľadaných osôb, vyhrážaní sa fyzickou likvidáciou a o iných nelegálnych aktivitách.
Zameranie na zahraničné skupiny

SIS spravodajsky rozpracovala aktivity tých domácich a zahraničných osôb, ktorých trestná činnosť mohla súvisieť s organizáciou vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky. V rámci tohto úsilia došlo k intenzívnej výmene informácií s partnerskými spravodajskými službami. Získané poznatky služba odstúpila zákonným príjemcom.

Zároveň sa podľa odtajnenej správy slovenská tajná služba dlhodobo zameriava na viaceré balkánske, ruskojazyčné a ázijské organizované skupiny, ktorých aktivity v EÚ sú aj predmetom bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce spravodajských služieb európskych krajín a služba na nich participuje.

„V kontexte korupčných aktivít organizovaného zločinu boli získané informácie týkajúce sa podozrení, že predstavitelia niektorých zločineckých skupín udržiavali kontakty, respektíve spolupracovali s niektorými predstaviteľmi súdnej moci a polície," uvádza sa mimo iného na internetovej stránke SIS, aktuality.sk

X X X

Z troch najvyšších ústavných činiteľov zarobil vlani najviac Kiska

Po Andrejovi Kiskovi zarobil najviac predseda Národnej rady SR Andrej Danko a predseda vlády Peter Pellegrini.
Z troch najvyšších ústavných činiteľov zarobil vlani najviac exprezident SR Andrej Kiska. Išlo o sumu 487 866 eur. Nasleduje predseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS), ktorý mal vlani príjmy 254 930 eur. Predseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD) sa funkcie ujal 22. marca 2018, za minulý rok zarobil 62 582 eur.

Šéf Smeru-SD Robert Fico, ktorý bol do 15. marca 2018 premiérom, zarobil za minulý rok 28 939 eur. Vyplýva to z ich majetkových priznaní, ktoré sú zverejnené na webstránke Národnej rady SR.

Kiska mal 95 938 eur z výkonu verejnej funkcie, paušálne náhrady dostal vo výške 15 933 eur. Ďalších 375 995 eur získal z dividend. Okrem toho má pozemky, podiely vo firmách, akcie v investičnom fonde, peniaze na bankovom účte a pôžičky tretím stranám.

Danko získal z výkonu verejnej funkcie 30 310 eur, na paušálnych náhradách 16 620 eur. Z predaja nehnuteľnosti mal 208 000 eur, uvádza, že ide o hrubý príjem. V majetkovom priznaní uvádza aj rozostavaný rodinný dom, zastavané plochy, vinice či záhrady. Ďalej obchodný podiel v spoločnosti, autá, pohľadávky, pôžičku, úver, výživné, hotovosť na bankovom účte, umelecké diela a obrazy, motorový čln, prívesný vozík, šperky a náramkové hodinky či úspory a ručenie.

Pellegriniho príjem z výkonu verejnej funkcie bol vlani 46 896 eur, paušálne náhrady mal vo výške 12 686 eur, výnos z podielového fondu predstavoval 3000 eur. V majetkovom priznaní má ešte zapísaný byt, garáž, rekreačnú chatu, pozemky, úspory aj dva hypotekárne úvery.

Vlaňajší premiér Fico získal z verejnej funkcie 28 939 eur, paušálne náhrady za minulý rok nemá v priznaní uvedené. Iné príjmy podľa priznania nemal. Priznáva tiež rekreačnú chatu so zariadením, vinicu, podielové listy, úspory, osobný automobil a stavebné sporenie, aktuality.sk

X X X

Őry: SMK bude rokovať so stranami, ktoré dokážu zastupovať maďarskú komunitu

Republiková rada Strany maďarskej komunity (SMK) rokovala v sobotu v Trsticiach. Okrem zhodnotenia výsledkov volieb do Európskeho parlamentu bola hlavnou témou zasadnutia príprava na budúcoročné voľby do Národnej rady SR.
Ako uviedol predseda Republikovej rady SMK Peter Őry, strana hľadá stratégiu a technické riešenie, ako dosiahnuť vo voľbách čo najlepší výsledok. „Padlo rozhodnutie, že sa začnú rokovania s inými politickými stranami, aby bolo možné zabezpečiť čo najširšie zastúpenie našej komunity v parlamente, či už to bude formou koalície alebo pomocou iného technického riešenia,“ uviedol Őry.

Podľa jeho slov sa SMK chystá rokovať so všetkými relevantnými stranami. „Určite do toho portfólia nepatria extrémistické strany a neočakávame, že by sme dostali pozvánku na rokovania napríklad od SNS,“ povedal Őry, podľa ktorého nie je pravdepodobná ani spolupráca so stranou Smer. „My sa chystáme rokovať s demokratickými stranami, s opozičnými stranami a so subjektmi, ktoré dokážu zastupovať maďarskú komunitu. Nechcem konkretizovať, ale je zrejmé, že je tu veľká požiadavka na to, aby došlo k zmene vládnej garnitúry v Slovenskej republike po parlamentných voľbách,“ zdôraznil.

Podľa jeho slov SMK nevylučuje ani stretnutie a rokovanie so stranou Most-Híd. Ponuku jej predsedu Bélu Bugára, aby členovia iných strán šli do volieb na kandidátke Mosta-Híd, však odmietol. „Rokovať sa chystáme s každou stranou, ale to, aby naši členovia šli na kandidátku inej strany a šli do volieb vo farbách nejakého iného politického subjektu, nie je priechodné,“ povedal Őry./agentury/

X X X
Trump a Putin žartovali ako dobrí kamaráti

chôdzka šéfa Kremľa Vladimira Putina (vľavo) a amerického prezidenta Donalda Trumpa.Autor: SITA/AP, Susan Walsh
Americký prezident Donald Trump a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin našli spoločnú reč. Obaja majú problém s novinármi. Zhodli sa na tom na stretnutí v japonskej Osake, kde sa koná summit krajín G20."Zbaviť sa ich. Falošné správy sú skvelý termín, však? V Rusku tento problém nemáte, ale my áno,“ povedal Trump Putinovi.

"My ho tiež máme. Je to rovnaké,“ reagoval šéf Kremľa.

Dá sa predpokladať, že Trump žartoval. Ako však pripomenul denník Guardian, odkedy sa Putin stal pred 20 rokmi prvý raz prezidentom, v Rusku zavraždili 26 žurnalistov. Vyplýva to zo štatistiky Výboru na ochranu novinárov.
Situácia pripomína rok 2017, keď český prezident Miloš Zeman povedal na stretnutí s Putinom v Číne, že žurnalistov je príliš veľa a mali by ich likvidovať. Šéf Kremľa na to vyhlásil, že ich stačí obmedziť.

Trump pravidelne útočí na médiá, ktoré o ňom kriticky informujú, a označuje ich za nepriateľov ľudu. Na rozdiel od novinárov má vládca Bieleho domu zvyčajne len slová chvály pre Putina. Včera si s ruským prezidentom v dobrej nálade zažartoval, aj keď dostal otázku, či sa ho opýta na zasahovanie Moskvy do volieb v USA.
"Samozrejme. Nezasahujte do volieb,“ povedal Trump Putinovi a ešte mu žartovne pohrozil prstom, čo ruskú hlavu štátu očividne pobavilo.

Stretnutie lídrov dvoch veľmocí na okraji summitu G20 (19 krajín, ktoré patria k najväčším ekonomikám sveta, a Európska únia, pozn. red.) sa zaoberalo otázkami ako Irán, Venezuela či Severná Kórea. Bola to prvá schôdzka Trumpa s Putinom po zverejnení správy tímu špeciálneho vyšetrovateľa Roberta Muellera, ktorý sa zaoberal zasahovaním do prezidentských volieb v USA v roku 2016 a možným prepojením kampane republikánskeho miliardára s Moskvou.

Vyšetrovanie neviedlo k žiadnemu obvineniu Trumpa, ale ako Mueller zdôraznil, ani to v prípade úradujúceho prezidenta nie je možné. Správa však zdokumentovala snahu Ruska voľby ovplyvniť a oslabiť demokratickú kandidátku Hillary Clintonovú, hoci Trump to stále spochybňuje.

Putin o Trumpovi: Myslím, že je to veľmi talentovaný človek

Napriek viacerým sankciám uvaleným na Rusko za jeho agresiu proti Ukrajine od roku 2014 a za prípad vlaňajšej otravy Skripaľovcov v Británii sa vzťahy medzi Trumpom a Putinom stále zdajú nadštandardné.

Vládca Kremľa v rozhovore pre denník Financial Times pochválil šéfa Bieleho domu. "Myslím, že je to veľmi talentovaný človek. Veľmi dobre vie, čo od neho jeho voliči očakávajú,“ vyhlásil Putin na adresu Trumpa."Byť s prezidentom Putinom je veľká česť. Musíme diskutovať o mnohých veciach vrátane obchodu a istého odzbrojenia,“ povedal zase v Osake Trump.

Putin v interview pre Financial Times tiež povedal, že liberálne hodnoty sa prekonali. Predseda Európskej rady Donald Tusk ich, naopak, v Osake obhajoval. Podľa neho je potrebné brániť liberálnu demokraciu a prekonané sú autoritárstvo, kult osobnosti a vláda oligarchov.

"Toto stretnutie G20 sa nelíši od iných schôdzok. Vidíme napätie medzi spojencami a srdečné vzťahy s Ruskom. Na otázky Iránu, brexitu či obchodu majú Trump a Európa odlišné názory a nezmení sa to,“ reagoval pre Pravdu Jack Goldstone, profesor verejnej politiky na Univerzite Georgea Masona vo Virgínii.

Na rozdiel od Trumpa mala veľmi napätú schôdzku v Osake s Putinom britská premiérka Theresa Mayová. Predsedníčka vlády šéfovi Kremľa povedala, že otrava Skripaľovcov bol odporný čin./agentury/

X X X

Putin a Mun sa stretli na summite G20: Mierový proces vstúpil do rozhodujúcej fázy

Ruský prezident Vladimir Putin a juhokórejský prezident Mun Če-in sa v sobotu zhodli na tom, že kórejský mierový proces vstúpil do rozhodujúcej fázy a je potrebné, aby sa ďalší pokrok dosiahol prostredníctvom urýchleného obnovenia oficiálneho dialógu medzi Pchjongjangom a Washingtonom. Informovala o tom agentúra Jonhap s odvolaním sa na úrad juhokórejského prezidenta.

Schôdzka Putina s Munom počas summitu G20 v japonskej Osake bola ich prvým bilaterálnym stretnutím po tom, ako Putin rokoval v apríli so severokórejským vodcom Kim Čong-unom vo východoruskom Vladivostoku. Mun označil stretnutie Putina s Kimom za súčasť "konštruktívnej úlohy" Moskvy.

Na summite v japonskej Osake bolo horúco: Šéf Európskej rady Donald Tusk naložil Putinovi

Ruský prezident informoval Muna o výsledkoch summitu s Kimom a povedal, že severokórejský vodca dal jasne najavo, že bezpečnostná záruka je jeho kľúčovou požiadavkou vo vzťahu k recipročným opatreniam smerujúcim k denuklearizácii. Putin tiež ocenil nedávne rozhodnutie Soulu poskytnúť Pchjongjangu humanitárnu pomoc a Južnú Kóreu označil za "kľúčovú partnerskú krajinu".

Trump pred stretnutím s Putinom nešetril chválami: Je to pre mňa veľká česť

Rozhovory Washingtonu s Pchjongjangom o denuklearizácii sú pozastavené od februárového summitu amerického prezidenta Donalda Trumpa s Kimom, ktorý sa vo vietnamskom Hanoji skončil predčasne a bez vzájomnej dohody, keď sa obaja lídri rozišli v otázke ukončenia severokórejského jadrového programu, aktuality.sk

X X X

Poľský hotel zrušil rezerváciu členom nemeckej AfD

Hotel v poľskom Štetíne zrušil v piatok rezerváciu členom nemeckej krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Informovali o tom v sobotu agentúry AP a AFP.Hovorca AfD Christian Lüth v sobotu oznámil, že Radisson Blu Hotel v poľskom meste Štetín, ktoré leží v blízkosti nemeckých hraníc, ako dôvod zrušenia rezervácie uviedol výpadok elektrického prúdu.

Hotel podľa jeho slov dve hodiny pred plánovaným stretnutím zrušili rezerváciu konferenčných miestností, ako i hotelových izieb. Na schôdzke sa malo zúčastniť približne 70 z 91 poslan¬cov AfD. Strana AfD vyslovila pochybnosti o pravdivosti týchto tvrdení a dodala, že zvažuje právne kroky. Podľa Lütha sú za rozhodnutím hotela „politické dôvody“.

Poľské médiá informovali, že miestne skupiny aktivistov plánovali pred hotelom usporiadať protestné zhromaždenie s heslom: „Stop fašizmu. Nie (strane) AfD v Štetíne!“ Predstavitelia hotela odmietli zrušenie rezervácie komentovať. Zástupcovia mesta zase uviedli, že sa o kroku hotela dozvedeli z médií a nemajú nijaké ďalšie informácie.
Ako píše AFP, protiimigračná strana AfD má problémy nájsť si priestory na rokovania, keďže viaceré nemecké hotely jej odmietajú potvrdiť rezerváciu.

V marci napríklad istý hotel v Nemecku zrušil rezerváciu pre obavy z toho, že ak ubytuje členov AfD, získa zlú povesť.
Rokovanie členov AfD sa nakoniec presunulo do budovy parlamentu v Berlíne. Počas víkendu sa majú venovať prípravám na nasledujúce zasadnutie parlamentu a vyjasneniu si stanovísk k rozličným otázkam, akými sú napríklad klimatická zmena. Tá sa totiž stala jednou z najdôležitejších tém v spoločnosti nielen v Nemecku, ale aj v iných európskych krajinách./agentury/

X X X

Polícia vo Švajčiarsku použila vodné delá proti kamerunským demonštrantom

Švajčiarske bezpečnostné zložky použili vo štvrtok v Ženeve vodné delá, slzotvorný plyn a omračovacie granáty proti demonštrácií Kamerunčanov, ktorí sa chceli dostať pred hotel, v ktorom je ubytovaný dlhoročný kamerunský prezident Paul Biya. Informovala o tom agentúra AFP.

Približne 250 demonštrantov požadovalo Biyovo odstúpenie na námestí pred budovou OSN v Ženeve.
Násilie vypuklo v okamihu, keď sa protestujúci pokúsili dostať pred budovu hotela, v ktorom je kamerunský prezident ubytovaný a ktorý sa nachádza približne 500 metrov od miesta protestu. Biya „stojí na čele svojej diktatúry už takmer pol storočia“, vyhlásil Robert Wanto – jeden zo spoluorganizátorov protestnej akcie.

„Zišli sme sa tu, lebo chceme, aby bolo Kamerunu umožnené vstúpiť do modernej demokratickej éry,“ dodal.
Ženevská polícia pre AFP uviedla, že miestna samospráva danú demonštráciu povolila s tým, že bude obmedzená na námestie pred budovou OSN. Pochod pred neďaleký hotel povolený nebol. Biya (85) je na čele Kamerunu od roku 1982 a je aktuálne najdlhšie slúžiacou hlavou štátu na africkom kontinente. V októbri 2018 sa stal víťazom prezidentských volieb, keď mu svoj hlas odovzdalo viac ako 71 percent voličov.

Opozičné strany však s Biyovým znovuzvolením nesúhlasili a inauguráciu sprevádzalo násilie v Severozápadnom a Juhozápadnom regióne – v anglicky hovoriacich oblastiach – ktoré sa snažia oddeliť sa od zvyšku krajiny a vytvoriť nový štát. Kamerun ohrozuje aj extrémistická skupina Boko Haram, ktorej členovia prichádzajú do krajiny zo susednej Nigérie./agentury/

X X X

Merkelová reaguje na triašky: Som v poriadku

Nemecká kancelárka Angela Merkelová v súvislosti s dvoma triaškami, ktoré tento mesiac dostala, v sobotu uviedla, že rozumie otázkam novinárov o svojom zdravotnom stave; avšak naďalej trvá na tom, že je v poriadku. Informovala o tom agentúra AP.

Merkelová na záver summitu skupiny G20 v japonskej Osake novinárom, ktorý sa jej pýtali na pôvod triašok i na to, či ich konzultovala s lekárom, povedala: „Som presvedčená, že tak, ako táto reakcia prišla, rovnako aj odíde“.Podotkla, že okrem toho, že sa má dobre, nie je nič mimoriadne, čo by k tomu dodala. Druhú triašku v poradí dostala Merkelová vo štvrtok počas vymenúvania novej ministerky spravodlivosti Christine Lambrechtovej v Berlíne. Pohár vody, ktorý jej podali, však odmietla.

Kancelárka dostala nečakane triašku aj 18. júna počas privítania nového ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Berlíne. Merkelová vtedy uviedla, že po tom, čo vypila tri poháre vody, sa cítila lepšie.
Či má Merkelová, ktorá je kancelárkou od roku 2005, nejaké zdravotné problémy, nie je verejne známe, keďže v Nemecku zverejňovanie takýchto informácií podlieha prísnym pravidlám. /agentury/

X X X

Nord Stream 2 vybočí z trasy. Cez dánske výsostné vody ho nepúšťajú

Pre konflikt s Dánskom o vedení trasy plynovodu Severný prúd 2 sa projekt zrejme nedokončí po pôvodne zamýšľanej trase cez dánske výsostné vody. Namiesto toho sa im v Baltskom mori veľkým oblúkom vyhne. Nepovedie južne vedľa ostrova Bornholm. Uviedlo to v piatok vedenie firmy, ktorá realizuje projekt a sídli vo Švajčiarsku.

„Tento krok pokladáme za nevyhnutný, lebo dánska vláda za dva roky, čo dostala našu požiadavku, nebola schopná na ňu zareagovať,“ uviedol šéf firmy Matthias Warnig vo svojom vyjadrení. Súčasne zdôraznil, že potrubie plynovodu je už položené vo výsostných vodách štyroch krajín. Projektanti plynovodu majú ďalšie dve trasy, po ktorých by sa dostali k nemeckému pobrežiu. Obe vedú pomimo dánskych výsostných vôd.

Alexej Miller, šéf ruského štátneho koncernu Gazprom, agentúre Tass povedal, že aj v prípade, keď sa nezíska povolenie od dánskej vlády, práce na ukladaní potrubia plynovodu sa dokončia podľa plánu do konca decembra tohto roku. Do Nemecka bude druhou vetvou Severného prúdu prichádzať ročne 55 miliárd kubických metrov zemného plynu. Rovnakú prepravnú kapacitu má aj prvá vetva Severného prúdu, ktorá je už niekoľko rokov v prevádzke./agentury/