iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Fico zvažoval predčasné voľby. Procházka šancu na ÚS

Poslanci vo štvrtok zvolili miesto šiestich len jedného kandidáta na ústavného sudcu. Stal sa ním niekdajší politik Radoslav Procházka. Získal 74 hlasov. Potrebné minimum bolo 73 hlasov. V koalícii sa navyše opäť spomínali predčasné voľby. Podľa informácií Aktuality.sk pritom bola v koalícii dohoda na zvolení až štyroch kandidátov. Aj tentokrát sa však realita líšila so sľubmi, ktoré si lídri vládnych strán dali

Blízko k zvoleniu mal napríklad Ladislav Duditš, ktorý získal 70 hlasov či štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Edita Pfundtner so 69 hlasmi. Peter Melicher získal 66 hlasov. To, či bude Radoslav Procházka ústavným sudcom, rozhodne prezidentka Zuzana Čaputová. Tá má totiž posledné slovo pri ich výbere. Pozrite si, ako sa k dnešnej voľbe ústavných sudcov vyjadril Andrej Danko:

Danko nevylúčil rozpad koalície

Predseda SNS Andrej Danko potvrdil, že na koaličnej rade boli rozpory. Pripustil, že ak budú nezhody pokračovať, môžu prísť do úvahy aj predčasné voľby. Tie podľa kuloárnych informácií spomínal šéf Smeru-SD Robert Fico.
„Verím, že to bude posledná voľba ústavných sudcov a dúfam, že sa podarí,“ vyhlásil predseda pred zverejnením výsledkov.

Líder SNS zároveň avizoval, že sa parlament možno vráti k verejnej voľbe kandidátov na ústavných sudcov. Ten pritom dlhodobo odmieta jeho koaličný partner Smer-SD.

Fakt, že sa skloňovali v koalícii predčasné voľby nepoprel ani poslanec Smeru-SD Erik Tomáš. Podľa neho však riešenie takýchto problémov nepatrí do médií.

Radoslava Procházku by prezidentka nemala vymenovať, hovorí jeho kolega právnik Jozef Vozár. Opozícia tvrdí, že Andrej Danko sa s nimi chcel dohodnúť na kandidátoch. Vypočujte si náš podcast:
Opozícia hovorí o politikárčení

Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Natália Blahová viní za nezvolenie potrebných šiestich kandidátov poslancov z vládnej trojky.

„Je to politikárčenie vládnej koalície. Národná rada si nesplnila svoju veľmi významnú povinnosť," tvrdí.
Blahovej sa nepáči ani to, že koalícia zvolila za kandidáta práve exšéfa strany Sieť Radoslava Procházku. Hovorí, že o jeho morálnom profile je možné dosť pochybovať.

Líder OĽaNO Igor Matovič zase vyhlásil, že koalícia sa snaží upratať svojich ľudí na významné miesta.
„Koalícia by mala preukázať svoju súdržnosť hlasovaním. Hlasovanie totiž preukazuje, že dohody medzi nimi neplatia," uzavrel Matovič, aktuality.sk

X X X

Premiér Pellegrini má mať záujem o post predsedu Európskej rady

Špekulácií ohľadom personálneho obsadzovania pozícii v Bruseli je viac. Slovenský premiér Peter Pellegrini by mal mať podľa Pravdy záujem stať sa novým predsedom Európskej rady. Aktuálne jej šéfuje Poliak Donald Tusk a na poste by mal zotrvať do jesene tohto roka.

Denník sa odvoláva na tri od seba nezávislé zdroje z krajín V4. O novom obsadení vysokých bruselských postov sa hovorí po májových voľbách do Európskeho parlamentu. Ak by sa Pellegrinimu ušla vysoká funkcia v Bruseli, teoreticky by jeho vláda podala demisiu.

„V Bruseli dnes zaznieva množstvo rôznych špekulácií ohľadom personálneho obsadzovania jednotlivých pozícií. Predseda vlády nepovažuje za správne tieto akokoľvek komentovať,“ reagovala Pellegriniho hovorkyňa Patrícia Macíková.

Podľa nej dnes prebiehajú rokovania na úrovni jednotlivých frakcií a členských štátov. „Nie je dôvod vyjadrovať sa v priebehu týchto rokovaní,“ uzatvára.
)
Samotný premiér tiež nevylúčil, že se bude sťahovať do Bruselu.

„Zachytil som informácie, kde sa pri kuloárnych rokovaniach spomínalo aj moje meno, aj keď som sa o pozíciu v orgánoch EÚ neuchádzal. Vnímam to ako ocenenie svojej doterajšej práce ale ja svoju úlohu vidím hlavne doma na Slovensku," vyhlásil Pellegrini, aktuality.sk

X X X

Ľubomír Jaško: Na Hradčanoch sa ukázalo modernejšie Slovensko

Prezidentka Zuzana Čaputová a český prezident Miloš Zeman v Prahe. Prvá zahraničná návšteva prezidentky priniesla predovšetkým zaujímavé zábery. Nič dramatické sa v Prahe neudialo - každá z krajín bývalej federácie si musí svoje „prelomy“ vybojovať po svojom.

Bulvárna škodoradosť

Mnohí sa tešili na fotografie dokumentujúce česko-slovenskú prezidentskú rozdielnosť. Pre slovenské pocity toto vždy bolo a bude dôležité. Na českej strane Slováci hľadajú potvrdenie svojich príležitostných výher, hoci častejšie si od bývalého federálneho partnera vozia kamióny komplexov a porazeneckej nálady.

Zuzana Čaputová bezpochyby zaujme mnohých Čechov. Je prirodzené, že predovšetkým tých, ktorí sú otrávení zo svojského pána na Hradčanoch. „Ať žije Slovensko“ (áno, potešilo) ozývajúce sa pred pražským hradom má práve tento dôvod. Jednoducho, Slovensko sa v tejto záležitosti vytiahlo, aj keď nemalá časť českej i slovenskej verejnosti to vidí úplne naopak.

Z tohto pohľadu je do očí bijúci rozdiel medzi Zemanom a elegantnou návštevou z Bratislavy len mierne bulvárna záležitosť. V oboch krajinách sú zákopy naprieč spoločnosťou poriadne hlboké a koniec ostreľovania je v nedohľadne.
Staňte sa členom komunity, ktorá bojuje proti korupcii a klientelizmu. Podporte slobodnú žurnalistiku na Aktuality.sk a hrajte o dva lístky na Pohodu 2019.
Export pružnosti

Je sympatické, že Slovensko už dokáže exportovať aj istú pružnosť a prekvapujúcu modernosť. A nemusí ísť výlučne o euro a jeho psychologické bonusy. Prezidentka z Bratislavy je dôkazom, že nie sme odsúdení iba na predávanie valašiek a oštiepkov popri hlavných cestách.

Česko je stále relatívne modernejšie, a to platí nezávisle na prezidentovi Zemanovi. To je inšpirujúce. Nemožno čakať, že zmeny prinesú alebo uchovajú politici a iba elity. Návšteva v Prahe potvrdila dobrú vôľu, priateľstvo a česko-slovenskú veľkorysosť. V tomto zmysle bola naozaj tradičná. Aj spoločná predvolebná káva Zemana s prezidentským kandidátom Šefčovičom je zabudnutá a odpustená, tak je to v poriadku.

Slovenská prezidentka nebude mať veľa príležitostí, aby umravňovala obyvateľa Hradčian. Zostáva dúfať, že v opačnom smere si Miloš Zeman odpustí aj v budúcnosti akékoľvek trápne pokusy poúčať síce sympatickú, ale neskúsenú kolegyňu z Bratislavy, aktuality.sk

X X X

Česi, Maďari a Poliaci odmietli rok 2050 ako dátum uhlikovej neutrality EÚ

Česká republika, Maďarsko a Poľsko vo štvrtok počas diskusií o klíme na summite EÚ v Bruseli zablokovali pokusy ostatných členských krajín Únie dosiahnuť dohodu týkajúcu sa cieľov klimatickej politiky zo zameraním na uhlíkovú neutralitu do roku 2050.

Ich postoj znamená, že hlavy vlád a štátov dostanú ďalšiu príležitosť na dosiahnutie dohody na ďalšom summite v októbri, ktorý bude nasledovať po klimatickom summite OSN v septembri. Poľsko sa nakoniec nepridalo ku skupine 23 krajín EÚ, ktoré sa zaviazali podporiť ciele EÚ týkajúce sa uhlíkovej neutrality do roku 2050.

Tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na nemenovaných diplomatov upozornila, že v kompromisnom návrhu dohody, ktorý nakoniec odsúhlasili všetky národné delegácie, zostal zachovaný cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v súlade s Parížskou klimatickou dohodou, avšak rok 2050 ako hraničný dátum, kedy sa tento cieľ mal stať realitou, sa v záveroch summitu ocitol iba ako poznámka pod čiarou.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki vo štvrtok, ešte pred začatím summitu, upozornil že Poľsko nemôže schváliť navrhovaný dátum 2050 bez toho, aby boli dohodnuté kompenzácie a pomoc pre chudobnejšie krajiny EÚ, aby mohli splniť stanovené klimatické ciele.

Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov sa k Poľsku počas diskusií lídrov na túto tému pridala Česká republika a Maďarsko a do istej miery aj Estónsko a nakoniec pozíciu troch zo štyroch krajín Vyšehradskej štvorky podporila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Pre krajiny zo strednej a východnej Európy sú ambiciózne klimatické ciele EÚ náročné z toho hľadiska, že tieto krajiny sú silne závislé od fosílnych palív, v prípade Poľska je to predovšetkým uhlie.

Ich odkaz do Bruselu je ten, že príliš vysoké klimatické ciele Únie by boli pre ich ekonomiky nákladné a brzdili by ich konkurencieschopnosť. Okrem toho poukazujú - to je aj pozícia Slovenska na skutočnosť, že tento cieľ okrem zachovania európskej konkurencieschopnosti musí byť spravodlivý a sociálne vyvážený a rovnako musí zohľadniť aj vnútroštátne špecifická členských štátov a rešpektovať ich právo rozhodnúť o vlastnom energetickom mixe.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron patrí medzi štátnikov, ktorí najviac presadzujú stanovenie konkrétneho dátumu pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality a tento cieľ v posledných dňoch začalo podporovať aj Nemecko. „Chceme sa zaviazať, že do roku 2050 dosiahneme uhlíkovú neutralitu. Aspoň za Nemecko môžem tento cieľ jednoznačne podporiť,“ povedala Merkelová novinárom po príchode na summit. Nemecko je nielen najvýkonnejšia ekonomika Európy, ale zároveň aj najväčší znečišťovatel, aktuality.sk

X X X

EÚ predĺžila aj druhý súbor sankcií voči Rusku súvisiaci s konfliktom v Donbase

Lídri EÚ predĺžili vo štvrtok na summite v Bruseli o ďalších šesť mesiacov ekonomické sankcie uvalené voči Rusku za jeho nedostatočnú realizáciu minských mierových dohôd zameraných na urovnanie konfliktu na východe Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AFP.

„Ruské sankcie boli jednomyseľne predĺžené o ďalších šesť mesiacov z dôvodu nedostatočnej implementácie minských dohôd,“ napísal na Twitteri Preben Aamann, hovorca predsedu Európskej rady Donalda Tuska. Terčom zmienených ekonomických sankcií sú celé sektory ruského hospodárstva vrátane jeho ropných spoločností, píše AFP.

Ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny trvá od jari roku 2014, keď tam vznikli samozvané republiky, ktoré sa postavili proti novému, prozápadnému ukrajinskému vedeniu a vyhlásili svoju nezávislosť.Staňte sa členom komunity, ktorá bojuje proti korupcii a klientelizmu. Podporte slobodnú žurnalistiku na Aktuality.sk a hrajte o dva lístky na Pohodu 2019.

V septembri 2014 zástupcovia Ruskom podporovaných samozvaných republík Donbasu - Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR), Kyjeva, Moskvy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) podpísali prvú a vo februári 2015 druhú minskú dohodu, ktoré sumarizujú opatrenia na deeskaláciu konfliktu v Donbase. Stanovuje sa v nich vyhlásenie prímeria a stiahnutie ťažkých zbraní oboma stranami konfliktu. Napriek tejto dohode na styčnej línii stále dochádza k prestrelkám, a to aj z tých typov zbraní, ktoré mali byť stiahnuté.

Európska únia už skôr vo štvrtok predĺžila o ďalší rok aj sankcie, ktoré voči Rusku zaviedla v roku 2014 za jeho anexiu Krymského polostrova od Ukrajiny. Tieto sankcie zakazujú určitý dovoz a vývoz z Krymu, a spoločnostiam z členských krajín EÚ bránia na Kryme investovať či ponúkať služby pre turistov, aktuality.sk

X X X

Na železničnej trati pri Bruseli našli výbušniny, zadržali 1 osobu

Belgická polícia zadržala jednu osobu v súvislosti malým množstvom výbušnín, ktoré sa vo štvrtok našli na frekventovanej železničnej trati neďaleko hlavného mesta Brusel. nformovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na vyjadrenie nemenovaného predstaviteľa bruselskej prokuratúry.

Podľa tohto zdroja nemá zadržaná osoba „profil zodpovedajúci teroristovi“. Na trati sa podľa jeho slov našlo len malé množstvo bližšie nespresnených výbušnín. Zdroj dodal, že podrobnejšie informácie o prípade nebudú zverejnené skôr ako v piatok.

Železničnú dopravu po náleze tašky s výbušninami pozastavili. Agentúra AP v tejto súvislosti píše, že výbušniny nemohli byť na trať umiestnené ako 24 hodín predtým, než ich objavili. V okolí belgického hlavného mesta naďalej platia prísne bezpečnostné opatrenia zavedené po bombových útokoch z 22. marca 2016 na letisko Zaventem a stanicu metra Maalbeek v Bruseli, ktoré si vyžiadali 32 mŕtvych, aktuality.sk

X X X

Trump: Irán urobil veľmi veľkú chybu, keď zostrelil americký dron

Iránske elitné revolučné gardy oznámili, že americký „špionážny“ dron zostrelili v iránskom vzdušnom priestore.
Irán urobil „veľmi veľkú chybu“, keď zostrelil americký dron. Prezident USA Donald Trump to vo štvrtok uviedol na svojom účte na Twitteri.

Hovorkyňa Bieleho domu Sarah Sandersová povedala, že Trumpa informovali o prípade v stredu neskoro večer a znovu vo štvrtok ráno. Sandersová podľa agentúry AP dodala, že jeho administratíva bude v kontakte aj so zákonodarcami v Kongrese.

Na neskoršom stretnutí s kanadským premiérom Justinom Trudeauom v Oválnej pracovni Bieleho domu Trump na otázku novinára, ako USA zareagujú na zostrelenie svojho dronu, odpovedal. „Samozrejme, že o tom nebudeme príliš veľa hovoriť. Dozviete sa to. Urobili veľmi veľkú chybu,“ povedal Trump.

Iránske elitné revolučné gardy oznámili, že americký „špionážny“ dron zostrelili v iránskom vzdušnom priestore. Armáda Spojených štátov označila zostrelenie bezpilotného prieskumného lietadla za „nevyprovokovaný útok“ a zdôraznila, že incident sa stal v medzinárodnom vzdušnom priestore nad Hormuzským prielivom.

Nikto nechce vojnu

Predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová vo štvrtok vyhlásila, že USA sa v období narastajúceho napätia s Iránom nemôžu správať „ľahkovážne“. Trump podľa Pelosiovej nechce ísť do vojny a nechce ju ani americký ľud. „V našej krajine vôbec nie je chuť ísť do vojny,“ uviedla. USA musia byť v ochrane svojich záujmov "silné a konať strategicky" a „nesmú byť ľahkovážne“, zdôraznila Pelosiová.

Ministerstvo obrany USA vo štvrtok už skôr potvrdilo správy o zostrelení prieskumného dronu amerického námorníctva iránskymi silami, trvalo však na tom, že stroj sa nenachádzal v iránskom, ale medzinárodnom vzdušnom priestore.
Podľa hovorcu ústredného velenia americkej armády Billa Urbana k incidentu došlo vo štvrtok o 01.35 h SELČ.
Veliteľ iránskych revolučných gárd Hosejn Salámí vyhlásil, že zostrelenie dronu je „jasný signál" pre Američanov. Dodal, že Irán „nemá v úmysle vstúpiť do vojny so žiadnou krajinou, je však na vojnu pripravený“.

Uvedený incident sa odohral v čase zvýšeného napätia vo vzťahoch medzi Iránom a Spojenými štátmi. Tie pripisujú Iránu zodpovednosť za nedávne útoky na tankery v oblasti strategicky významného Hormuzského prielivu. Teherán však tieto obvinenia odmieta a vyjadruje predpoklad, že v skutočnosti za útokmi stoja Spojené štáty, ktoré ich chcú využiť na ospravedlnenie použitia sily proti Iránu, aktuality.sk

X X X

Špekulanti s pôdou zarobili milióny. Jeden pracoval pre smeráčku Beňovú

Projekt rýchlostnej cesty D4/R7, pod ktorým Národná diaľničná spoločnosť vykupuje pozemky za lukratívne ceny

Hoci je stavba bratislavského obchvatu v plnom prúde, okolo škandalózneho výkupu pozemkov je stále horúco. Časť z 300 miliónov eur, ktoré za tieto parcely zaplatil štát, totiž skončila vo vreckách špekulantov. Prípadom sa už zaoberá polícia.

Nultý obchvat hlavného mesta patrí k najväčším PPP projektom v histórii Slovenska. Daňových poplatníkov by mal stáť minimálne 1,9 miliardy eur. Nie je však vylúčené, že výstavba dlhoočakávaného dopravného koridoru môže nielen meškať, ale sa aj predražiť.

Aktuality.sk získali v súvislosti s výstavbou obchvatu rozhodnutia o vyvlastnení pôdy za 21 miliónov eur. Ide o všetky rozhodnutia o vyvlastnení nad 100-tisíc eur, ktorých je spolu 64. Celkový počet vyvlastnení aj objem peňazí tak môže byť vyšší.

Približne tretina z tejto sumy – 6,5 milióna eur – sa spája menami, ktoré figurujú v prípade kontroverzného výkupu pozemkov pod obchvat. Ide o Ľubomíra Klča, Martina Urminského, Mareka Nogu a Borisa Tonkoviča.
Vyvlastnenie za ďalších osem miliónov eur vyšetruje polícia. „Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a zločin nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu,“ potvrdil jej hovorca Michal Slivka.

Tykadlá Smeru

Advokát Ľubomír Klčo je synom sudkyne Janky Klčovej, ktorá pracuje na Krajskom súde v Trnave. V minulosti bol asistentom poslankyne Moniky Flašíkovej-Beňovej (Smer), viedol aj jej županskú kampaň v roku 2014.
Urminský pracuje na ministerstve hospodárstva, ktoré vedie nominant Smeru Peter Žiga. Zároveň je spolu s Nogom a Tonkovičom spolumajiteľom firmy Unit.ing.

Podľa článku na webe Taliansko-slovenskej obchodnej komory mali uniknúť informácie o trasovaní obchvatu práve z rezortu hospodárstva, kde pracuje Urminský. Na vyvlastnení pozemkov zarobil státisíce eur.

Vo všetkých prípadoch kúpili Klčo, Noga a Tonkovič pôdu tesne pred predajom Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) – medzi májom 2014 a júnom 2015. NDS začala s výkupom v roku 2014, väčšinu parciel vykúpila do konca roku 2016.
Ako to fungovalo v praxi

Pozemky pod diaľnicu D4 a rýchlostnú cestu R7, ktoré tvoria bratislavský obchvat, kupovala spoločnosť Poľnohospodárska pôda, ktorú vlastní Noga. Výkupcovia pozemkov mali predávajúcim tvrdiť, že na pôde budú hospodáriť.

V skutočnosti však nakupovali len parcely, ktorých cena mala vďaka štátnej výstavbe vzrásť aj stonásobne. Rovnakú schému použili aj pri pozemkoch pod projektom Jaguar Land Rover v Nitre. V prípade pozemkov pod Jaguarom prokuratúra niektoré prevody zablokovala. Špekulanti sa však bránili a rozhodnutia prokuratúry sa snažia zrušiť súdnou cestou.

V prípade bratislavského obchvatu špekulanti miesto predaja pôdy diaľničiarom výkup odmietli a čakali. Keďže sa s NDS nevedeli dohodnúť, do celého procesu vstúpil Okresný úrad v Bratislave. NDS ho požiadala o vyvlastnenie pozemkov, ktoré získala od pôvodných majiteľov za štátom stanovenú cenu. Na vyvlastňovaný pozemok mala vypracovaný aj znalecký posudok.

Prilepšili si

Špekulanti však dodali okresnému úradu vlastné posudky s vyššou cenou, ako bola cena posudkov pre NDS. Okresný úrad ich pozemky vyvlastnil za cenu medzi týmito dvoma znaleckými posudkami.
Napríklad Urminský si objednal posudok, podľa ktorého mala jeho pôda hodnotu viac ako 190 eur za meter štvorcový. Posudok objednaný NDS ju ocenil len na 65 eur za meter.

Okresný úrad však nakoniec Urminského vyvlastnil cenou 73 eur za meter. Oproti majiteľom, ktorí svoje pozemky predali NDS, si tak prilepšil o 12 percent.

Klčo si oproti navrhovanej cene v dvoch prípadoch prilepšil o 5, respektíve 7 percent. Noga získal v piatich prípadoch oproti navrhovanej cene 7 až 42 percent.

Noga a jeho firma Poľnohospodárska pôda v minulosti figurovali aj v kauze kontroverzného výkupu pozemkov pod automobilku Jaguar pri Nitre. Bývalý predseda strany Sieť Radoslav Procházka Denníku N povedal, že „len pár týždňov predtým, než začal štátny výkup pozemkov, tak ľudia s veľmi presnými informáciami prišli a ponúkali cenu 30, 40-násobne nižšiu ako je tá, ktorú teraz ponúka štát".

Bobrík mlčania

Urminský tvrdí, že o vyšetrovaní predajov pôdy pod diaľnicou nevie a na polícii nevypovedal. Na otázku, koľko za vyvlastnené pozemky získal, odmietol odpovedať. O trasovaní obchvatu sa vraj dozvedel až tesne pred vyvlastnením.
Nogu sa nám nepodarilo zastihnúť. Telefón v jeho firme Poľnohospodárska pôda zdvihla žena, ktorá sa nepredstavila.
Tvrdila, že túto spoločnosť nepozná, ani na ňu nemá kontakt. Firma vraj len uvádza kontakt na ňu vo svojej účtovnej závierke.

Aktuality.sk nechali aj odkaz Tonkovičovi v jeho firme Teapack, späť sa však neozval. Klčo poskytol e-mailom len stručné stanovisko.

„Vážený pán redaktor, dovoľte mi, prosím Vás, informovať, že v zmysle zákona o advokácii Vám nie som oprávnený poskytnúť informácie.“Neodpovedal ani na otázky, či ho polícia vypočúvala, respektíve či pôdu kupoval pre seba, alebo pre klienta ako advokát.

O čom je projekt bratislavského obchvatu

Ide o vonkajší obchvat hlavného mesta, ktorý tvoria dva hlavné projekty:

1. Diaľnica D4 v dĺžke 27 km, čo je de facto južná časť diaľničného obchvatu Bratislavy

2. Rýchlostná cesta R7 v dĺžke 32 km, čo je sieť rýchlostných ciest spájajúcich Bratislavu a obec Holice v okrese Dunajská streda

Projekt je financovaný formou PPP. To znamená, že ho postaví súkromná firma, respektíve konzorcium firiem. Štát ho bude splácať 30 rokov, každý rok zhruba 60 milióna eur. Po 30 rokoch a zohľadnení inflácie by mal projekt stáť celkovo približne 1,9 miliardy eur, aktuality.sk