iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Putin vyjadril ochotu stretnúť sa s prezidentom Ukrajiny

Ruský prezident Vladimir Putin prejavil v piatok ochotu stretnúť sa s novým prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským. Vyjadril sa tak na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade, kde hovoril aj o potrebe poskytnutia záruk Severnej Kórei, o snahách USA o globálnu dominanciu či o zbližovaní Ruska s Bieloruskom, informovala agentúra AP.

Šéf Kremľa vo svojom vystúpení označil nového ukrajinského prezidenta Zelenského za talentovaného herca, avšak poznamenal, že medzi hraním a realitou je veľký rozdiel. Naznačil, že Zelenskyj môže mať isté predpoklady k tomu, aby mohol byť politickým lídrom, a vyjadril otvorenosť k stretnutiu s ním.

Putin odpovedal aj na otázku, prečo nezablahoželal novému prezidentovi Ukrajiny k nástupu do úradu. Poukázal pritom na Zelenského vyjadrenia, v ktorých označil Rusko za agresora v konflikte na východe Ukrajiny.

Ruský prezident tiež odmietol úvahy o tom, že by súčasné zbližovanie Ruska so susedným Bieloruskom malo viesť k zlúčeniu do jedného štátu. Niektorí pozorovatelia špekulujú, že by takéto spojenie mohlo zaistiť pokračovanie Putinovej vlády aj po roku 2024, keď mu definitívne vyprší mandát šéfa Kremľa.

„Dnes neexistuje žiaden základ pre splynutie oboch štátov a žiadne takéto plány ani ciele nemáme,“ povedal Putin.
Prezident hovoril i o problematike denuklearizácie Kórejského polostrova. Uviedol pritom, že Severnej Kórei treba poskytnúť solídne bezpečnostné záruky, aby sa vzdala svojich jadrových zbraní.

Vyslovil pritom presvedčenie, že severokórejskí predstavitelia nechcú, aby ich krajina dopadla podobne ako Irak či Líbya.
Putin podčiarkol, že v otázke potreby denuklearizácie KĽDR sa Rusko zhoduje s Čínou, ktorej prezident Si Ťin-pching taktiež vystúpil na petrohradskom fóre. Vyjadril tiež nádej, že budú pokračovať rozhovory medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a severokórejským vodcom Kim Čong-unom.

Ruský líder svoje vystúpenie využil aj na kritiku Spojených štátov, ktoré podľa neho využívajú ekonomický tlak na presadenie svojej dominancie vo svete. Obvinil ich pritom z poškodzovania medzinárodného obchodu a narušovania globálnej stability. USA chcú „rozšíriť svoju jurisdikciu na celý svet,“ domnieva sa Putin.

V tejto spojitosti odsúdil americkú kampaň voči čínskemu telekomunikačnému gigantu Huawei. Podľa neho ide o „prvú technologickú vojnu digitálnej éry“. Washington tiež podľa Putina využíva dolár ako nástroj nátlaku, čím však v skutočnosti poškodzuje svoje vlastné záujmy./agentury/

X X X

Nemecký parlament prijal balík zákonov o azyle, migrácii a deportáciách

Nemecký parlament prijal v piatok balík siedmich zákonov obsahujúcich nové pravidlá týkajúce sa azylu, ekonomickej migrácie a deportácií odmietnutých žiadateľov o azyl. Informovala o tom agentúra DPA. Po novom sa majú napríklad zjednodušiť predpisy umožňujúce kvalifikovaným pracovným silám z iných krajín vstup do Nemecka odpadá obmedzenie týkajúce sa zamestnaní s nedostatkom pracovníkov. Zamestnávateľ navyše už nebude povinný dokazovať, že na danú pozíciu nenašiel nijakého Nemca alebo občana z krajín EÚ.

Pre odborníkov v informačných technológiách, ktorí sú v Nemecku veľmi žiadaní, platí osobitý predpis do krajiny môžu pricestovať i bez príslušného vzdelania, ak vedia dokázať, že v tejto oblasti už niekoľko rokov pracovali v zahraničí. Kvalifikovaní migranti smú do Nemecka po novom pricestovať na kratšie obdobie za účelom hľadať si prácu aj bez toho, aby vopred uzavreli pracovnú zmluvu, čo bolo doteraz podmienkou.

Migranti, ktorí sú v trvalom pracovnom pomere, hovoria po nemecky, svoje živobytie si už dlhší čas zabezpečujú sami a do Nemecka prišli pred 1. augustom 2018, budú „trpení“ a môžu v krajine i naďalej zostať. Pracovať budú môcť i tí utečenci, o ktorých ešte nie je isté, či budú smieť v Nemecku zostať dlhodobo. Pre uchádzačov o azyl sa mení napríklad to, že príspevok pre rodičov, ktorí vychovávajú svoje deti sami, sa z terajších 135 eur zvýši na 150 eur./agentury/

X X X

Ľubomír Jaško: Kiskovci môžu slabších potopiť

Politické kvasenie pokračuje vo veľkom štýle. Doteraz anonymní kiskovci dostávajú mená a ostatní počítajú straty. Prvé mená Kiskovej strany (Šeliga, Ledecký, Kollár) ukazujú, že nová strana si buduje imidž racionálnej partie pre praktické riešenia. Ľudia zo samosprávy nebojujú v kultúrnych vojnách. Zapojenie mimobratislavských svedčí o ambícii kiskovcov ukázať sa ako ľudová strana bez potreby byť zadobre s každým zo sto príslušníkov elít.

Tieto pokusy sú rozumné. Ideologické územia sú obsadené, chce to aspoň pokus o iný prístup. Samozrejme, bez programu je túto novú partaj ťažko hodnotiť. Na druhej strane povedzme si úprimne – kto už len číta stranícke programy?
Projekt „kiskovci“ má svoje riziká. V tejto fáze sa trochu podobá na dávnejší Matovičov projekt nazbierať okrem obyčajných ľudí aj nezávislé osobnosti. Vyzeralo to chvíľu fajn, osobnosti boli vybavené príbehom a odhodlaním.
Poznáme však aj pokračovanie. Nezávislé osobnosti sú od prírody nepoužiteľné pre praktickú stranícku politiku, lebo tá potrebuje aspoň mierne závislých.

Kto bude lídrom

Najnovší prieskum agentúry AKO stihol zmerať aj to, kto všetko na Kiskovu budúcu stranu dopláca. Nikto nemusí veľmi závidieť druhému ani sa tešiť z vlastnej výnimočnosti. Kiska zatiaľ berie všetkým po troche. Prirodzene z voličov kotlebovcov, Smeru a SNS si odhryzne naozaj máličko. Zdá sa, že aj KDH je opäť jedinečné vytrvalosťou svojich voličov.

Úvodné percentá pre Kiskovu stranu nie sú zázračné, ale určite ich nemožno označiť za prepadák. Zdá sa, že z Kisku nebude po 15. júni najsilnejší opozičný hráč. Jeho sila bude spočívať v schopnosti poslať do zabudnutia Matoviča a Kolárovu rodinu. Ak by spacifikoval oboch naraz, opozičné pomery sa výraznejšie prečistia a zjednodušia. To, že sa politická mapa prekresľuje, znie ako klišé. Najzaujímavejšou otázkou zostáva, kto bude toto prekresľovanie viesť, aby sa nezmenilo v jeden deštruktívny chaos. Idylku nečakajme, aktuality.sk

X X X

Fico tvrdí, že bude na čele Smeru až do volieb

Podľa predsedu strany Roberta Fica nie je na personálne zemetrasenie v Smere-SD dôvod. Predseda Smeru-SD Robert Fico bude do volieb naďalej viesť stranu, v Smere-SD spúšťa v súvislosti so situáciou vnútrostranícku diskusiu. Oznámil to na brífingu v Bratislave. Na personálne zemetrasenie v Smere-SD nevidí dôvod. Jeho cieľom je opäť vyhrať parlamentné voľby. Fico nekomentuje informácie o mimoriadnom sneme Smeru-SD ani o tom, že by premiér Peter Pellegrini mohol kandidovať za predsedu strany.

Odmietol, že by bol v Izraeli

Fico odmietol, že by bol v ostatných dňoch v Izraeli. Rovnako odmietol, že by sa zveril do lekárskej starostlivosti. Informoval o tom na piatkovej tlačovej konferencii.„Žiaden Izrael, žiadni doktori. Chodil som veľa po Slovensku a okrem toho som bol v Mostare na otvorení veľkej výstavy obrazov,“ povedal Fico.

Dodal, že tam bol aj za prítomnosti ministerky kultúry Ľubice Laššákovej (Smer-SD) a čuduje sa, že si to nikto nevšimol, keďže tam bolo podľa neho ‚milión novinárov‘.

Predseda Smeru-SD a bývalý premiér Fico sa mal nachádzať v Izraeli, kde sa zveril do rúk tamojším najlepším kardiológom. Informáciu priniesol denník Pravda, ktorý sa odvolával na dva vplyvné zdroje zo Slovenska a Izraela, aktuality.sk

X X X

Rusko a USA sa navzájom obvinili z námorného incidentu

Rusko a Spojené štáty sa navzájom obviňujú z námorného incidentu vo Východočínskom mori, kde sa v piatok ráno takmer zrazila ruská vojnová loď s americkou. Informovala o tom agentúra AFP. Podľa vyjadrenia ruskej Tichomorskej flotily raketový krížnik amerického námorníctva Chancellorsville neočakávane skrížil plavebnú dráhu ruskému raketovému torpédoborcu Admiral Vinogradov. Lode boli v jednom momente od seba vzdialené len zhruba 50 metrov.

Posádka Admirala Vinodradova údajne zabránila hroziacej kolízii len vďaka núdzovému manévru. Zároveň odoslala protest veliteľom krížnika Chancellorsville. Bývalý šéf štábu ruského námorníctva Viktor Kravčenko v tejto súvislosti obvinil americkú loď z „chuligánstva“.

Na incident neskôr reagovala aj 7. flotila námorníctva USA, ktorá je súčasťou americkej Tichomorskej flotily. Podľa nej nebezpečnú situáciu vo Východočínskom mori spôsobil „riskantný“ manéver ruskej lode. Admiral Vinogradov zvýšil svoju rýchlosť v momente, keď sa nachádzal za torpédoborcom Chancellorsville a priblížil sa k nemu zozadu na vzdialenosť 15–30 metrov, čím ohrozil americké plavidlo i jeho posádku.

„Kroky, ktorých sa dopustila ruská strana počas tejto interakcie, považujeme za riskantné a neprofesionálne,“ uvádza sa vo vyhlásení 7. flotily amerického námorníctva.

Krížnik Chancellorsville musel zaradiť spätný chod na všetkých svojich motoroch, aby zamedzil zrážke s ruským plavidlom, ktoré podľa americkej strany porušilo platné námorné predpisy a zvyklosti. V roku 2016 došlo k dvom podobným incidentom v Stredozemnom mori, z ktorých sa tiež navzájom obviňovali americké a ruské námorné sily./agentury/

X X X

Prezidenti Srbska a Čiernej Hory vyjadrili záujem o členstvo v únii

Prezidenti Čiernej Hory a Srbska v piatok v Bratislave potvrdili záujem svojich krajín o členstvo v EÚ. Pripustili však aj pokračujúce obchodné vzťahy s Ruskom a ázijskými krajinami.

Čiernohorský prezident Milo Djukanovič počas panelovej diskusie na bezpečnostnom fóre Globsec 2019 Bratislava Forum poukázal na členstvo svojej krajiny v NATO a jej vyspelosť v porovnaní s niektorými inými krajinami ašpirujúcimi na členstvo. Podľa neho pre jeho krajinu neexistuje iná alternatíva ako členstvo v EÚ.

Balkán by mal byť oblasťou hlavnej zodpovednosti Európy a euroatlantickej komunity, pretože je geograficky súčasťou Európy a súčasťou euroatlantického systému hodnôt. Podľa jeho slov sú na geopolitickej scéne noví hráči. Čína, Rusko a ďalší si hľadajú svoje miesto na Balkáne, a koľko z neho dostanú, závisí od toho, koľko im EÚ a NATO poskytnú. Preto Djukanovič Európsku úniu aj Severoatlantickú alianciu vyzval k aktivite v regióne Balkánu – a nie len k slovným prejavom o „otvorených dverách“.

Djukanovič sa vyjadril aj k pôžičke, ktorú Čiernej Hore poskytla Čína na dokončenie diaľnice, v súvislosti s ktorou povedal, že krajina nemala priestor na to, aby si vybrala inú ponuku.

Srbský prezident Aleksandar Vučič takisto potvrdil, že jeho krajina sa pripravuje na členstvo v EÚ. Srbsko však podľa jeho slov rokuje o obchodnej dohode s Eurázijskou ekonomickou úniou a chystá sa získať aj licencie na vývoz syra do Ruska a Bieloruska, čo je podľa Vučiča pre krajinu veľmi dôležité. Srbsko má podľa jeho slov dobré vzťahy s Ruskom aj Čínou a plánuje v nich pokračovať v záujme svojich občanov.

Najväčšou prekážkou v procese prístupových rokovaní pre Srbsko je podľa prezidentových slov Kosovo, kde si situácia vyžaduje silnejšie vzájomné väzby a spoluprácu.

Jednou z hlavných priorít bulharského predsedníctva v Rade EÚ v prvej polovici roka 2018 bola aj európska perspektíva a pripojenie krajín západného Balkánu, povedala ministerka zahraničných vecí Bulharska Ekaterina Zacharievová. Zdôraznila, že prístup do EÚ je obojstranný proces a Únia by mala dôsledne podporovať integráciu na západnom Balkáne.

Generálna tajomníčka Rady pre regionálnu spoluprácu (RCC) Majlinda Breguová zdôraznila význam spolupráce v oblasti západného Balkánu. Úspech podľa nej závisí od úspechu hospodárstiev krajín západného Balkánu.

„Boj proti nezamestnanosti a podpora hospodárskeho rastu zlepší situáciu na západnom Balkáne,“ napísala Breguová v piatok na sociálnej sieti Twitter. Takisto je podľa nej dôležité pracovať na transformácii inštitúcií, dať naozajstnú moc právnemu štátu a udržať európsku perspektívu na popredných miestach politického programu./agentury/

XX X

K Igor Matovič zakladá hnutie pre obyčajných kresťanov s názvom Odvážne

Predseda OĽaNO Igor Matovič zakladá platformu s názvom Odvážne. Jeho ambíciou je spojiť kresťanských voličov, ponúka polovicu miest na kandidátke OĽaNO. Projekt už propaguje aj na bilbordoch. Bližšie sa k tomu Matovič nateraz nevyjadruje, viac povie na tlačovej konferencii v pondelok.

„Cieľom nie je brať voličov KDH a ani iných kresťanských strán. Práve naopak, chcem vytvoriť priestor pre ľudí, ktorí tieto strany voliť nedokážu,“ skonštatoval Matovič s tým, že novozaložené hnutie „obyčajných kresťanov“ má spojiť „odvážnych ľudí, ktorí sa cítia obyčajnými či nedokonalými kresťanmi“.

Matovič vysvetlil, že na kandidátke OĽaNO ponúkajú takýmto ľuďom polovicu miest. Podľa svojich slov chcú dať šancu kresťanom, ktorí nevidia medzi stranami alternatívu, rozhodnúť voľby a „pomôcť nastoliť na Slovensku zmenu“.
„Kresťanské strany si za 30 rokov, bohužiaľ, vytvorili imidž, že by najradšej len zakazovali a prikazovali. Ale na skutočný život obyčajného človeka kašľali, a preto dramatická väčšina kresťanov ich voliť ani nedokáže. Urobíme preto veľké gesto, o ktorom však všetko podstatné povieme až na našej tlačovke v pondelok dopoludnia,“ doplnil Matovič./agentury/

X X X

Vyplaťte 13. platy, vyzývajú odborári firmy

Využiť posledné dni na uplatnenie inštitútu tzv. dovolenkového platu, 13. platu, vyzval všetkých zamestnávateľov prezident Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Marián Magdoško. Médiá o tom informovala v piatok konfederácia.
Na základe tohto inštitútu je cena práce aktuálne najnižšia, dodal s tým, že tak zvýšia príjem zamestnanca v mesiaci jún.
„Konfederácia podporuje každé zvyšovanie príjmu zamestnancov. Oslobodenie 13. platu vo výške 500 eur od daní a zdravotných odvodov je veľmi výhodným bonusom tak pre zamestnanca, ako aj zamestnávateľa,“ uviedla jej hovorkyňa Martina Nemethová.

Produktivita práce na Slovensku je dlhodobo vysoká, dosahuje vyše 80 % priemernej produktivity práce krajín Európskej únie a každým rokom rastie. Každý zamestnanec by mal byť teda spravodlivo ohodnotený za vykonanú prácu, uzatvára KOZ SR./agentury/

X X X

Počet migrantov na gréckych ostrovoch opäť vzrástol

Počet migrantov v registračných táboroch na gréckych ostrovoch opäť vzrástol, a to na viac ako 16000, informovalo v piatok grécke ministerstvo pre migráciu.

Počet migrantov v týchto táboroch sa začiatkom roka znížil na 14.400, ale odvtedy neustále stúpa. Len v uplynulých dvoch týždňoch dorazili z Turecka na grécke ostrovy stovky migrantov. Tábory na ostrovoch Samos a Lesbos sú preplnené a organizácie na pomoc utečencom opakovane kritizovali tamojšie neľudské podmienky.
Na Samose, v blízkosti hlavného mesta Vathy, žije v a okolí tábora, ktorý má kapacitu asi 650 ľudí, takmer 3500 migrantov.

K nárastu počtu migrantov dochádza napriek dohode medzi EÚ a Tureckom z marca 2016, ktorá stanovuje, že EÚ môže poslať späť všetkých migrantov, ktorí nelegálne prichádzajú na grécke ostrovy cez Turecko.
Turecko zasa posiela utečencov zo Sýrie do členských štátov EÚ a dostáva finančnú pomoc pre utečencov v Turecku. Na vrchole utečeneckej krízy v roku 2015 boli dni, keď na grécke ostrovy dorazilo až 7000 migrantov, dodala DPA, aktuality.sk

X X X

Pre drogy zadržali v Rusku investigatívneho novinára. Tvrdí, že mu ich podstrčili

Ruská polícia odmietla tvrdenie novinára. Jeho právnik i redakcia však upozorňujú na viaceré nezrovnalosti.
Polícia v Rusku včera zadržala investigatívneho novinára Ivana Golunova. Obvinili ho z prechovávania drog. On sa ale bráni, že drogy mu podstrčili a tvrdí, že policajti ho zbili. Na prípad upozornil medzi národný Projekt na sledovanie korupcie a organizovaného zločinu (OCCRP), s ktorým Golunov spolupracoval.

Ruská polícia odmietla tvrdenie novinára a zverejnila fot

ografie s drogami a drogovým vybavením s tým, že ich zhotovila v Golunovom byte na Vešnjakovskej ulici v Moskve.
Novinára, ktorý bol moskovským korešpondentom ruskojazyčného spravodajského webu založeného v lotyšskej Rige Meduza, zadržali počas stretnutia so zdrojom neďaleko jednej zo staníc metra.

Podozrivý postup polície

Blízki priatelia Golunova pre Meduzu uviedli, že len jedna zo zverejnených fotografií ruskou políciou pochádza z novinárovho bytu. Ruské ministerstvo vnútra neskôr priznalo, že skutočne len jedna z fotografií bola zhotovená v Golunovom byte.

Meduza tiež píše, že policajti neumožnili Golunovi zavolať jeho právnikovi či kolegom počas 14 hodín, čím porušili jeho práva. Jeden z policajtov mu mal stupiť na hrudník, aby nebolo vidieť stopy po násilí.
Kolegom z redakcie investigatívny novinár povedal, že policajti odmietli jeho žiadosť o vykonanie testov, ktoré by preukázali, či jeho osobné veci boli v kontakte s drogami alebo nie.

Golunov právnik Meduze povedal, že keď jeho klienta priviezli na prehliadku bytu, bol v aute s policajtmi 20 až 30 minút. Kľúče mu zobrali počas zatknutia a tak mali 20 až 30 minút na to, aby v byte urobili všetko, čo chceli.

Podľa policajného vyšetrovateľa Igora Lopatina novinára zadržali, pretože sa pokúsil predať syntetickú stimulačnú drogu mefedron. Počas osobnej prehliadky vraj u neho našli päť zväzkov s práškovou látkou a počas bytovej prehliadky tri ďalšie.

Obvinenému novinárovi Golunovi teraz hrozí 10 až 20 rokov za mrežami. Odhaľoval pritom korupčné prípady v moskovskej samospráve. Primátorom Moskvy je Sergej Sobianin, blízky spojenec prezidenta Vladimira Putina.
„Profesionálna reputácia Ivana Golunova je bezchybná. Je starostlivým, čestným a nestranným novinárom. Mimo práce je Váňa jedným z najslušnejších spomedzi všetkých, ktorých poznáme. Sme presvedčení, že Ivan Golunov je nevinný. Navyše máme dôvod veriť, že Golunov je prenasledovaný kvôli jeho novinárskym aktivitám,“ postavili sa za novinára Galina Timčenková a Ivan Kolpakov, vedúci predstavitelia Meduzy, aktulity.sk