iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Hľadá sa nový líder Únie: Dohodnú sa opäť len veľmoci?

Nový šéf Európskej komisie môže byť niekto úplne iný, ako víťaz volieb. S takmer určitosťou je jasné, že to nebude Slovák. Všetko bolo vopred dohodnuté, takmer nikto nemal vážnejšie námietky, ale Jean-Claude Juncker to po vyhratých eurovoľbách napokon vôbec nemal isté.

Keď sa pred piatimi rokmi chystal stať sa šéfom Európskej komisie, mal všetky tromfy v rukách: jeho ľudovci (EPP) vyhrali voľby, on bol ich jasným lídrom a jeho zvolenie do čela najmocnejšej inštitúcie v EÚ malo byť len formalitou.
Junckerova kandidatúra napokon prešla – ale prvýkrát sa stalo, že na novom šéfovi eurokomisie sa členské štáty nedohodli jednohlasne. Proti bol vtedajší maďarský premiér Viktor Orbán aj britský premiér David Cameron.

Ešte donedávna bol hlavným favoritom na Junckerovho nástupcu bavorský europolitik Manfred Weber. Rovnako ako Juncker pred piatimi rokmi, aj Weber teraz ľudovcom priniesol víťazstvo v eurovoľbách.

Nový najmocnejší muž Únie, však tentoraz môže byť niekto celkom iný. Opäť to bude závisieť najmä od toho, na kom sa v zákulisí dohodnú veľké štáty ako Nemecko či Francúzsko. A systém, ktorý mal dať do rúk väčšiu moc obyvateľom Únie, môže definitívne stroskotať.

Spitzenkandidát: Mŕtvy projekt?

Ten systém sa volá Spitzenkandidat, v preklade z nemčiny akýsi „hlavný kandidát“. Veľké frakcie zastúpené v europarlamente ako ľudovci (EPP), socialisti (S&D) či liberáli (ALDE) si ešte pred eurovoľbami vyberajú lídra, ktorý by sa mal v prípade víťazstva stať novým šéfom Európskej komisie.

Primárky u ľudovcov vyhral Weber a socialisti si zvolili holandského politika Fransa Timmermansa. Ľudovci vyhrali a mali by mať aj lídra komisie.

Systém zaviedli až po Lisabonskej zmluve a práve Juncker bol prvým, ktorého sa zmena dotkla. Zjednodušene povedané funguje takto: víťaz eurovolieb berie aj post šéfa Komisie.

Mnohí ho však už dávnejšie kritizujú – najsilnejšej strane dáva skrátka príliš veľkú moc. Nielen že získa najviac kresiel v europarlamente, ale ešte má mať aj najvyšší exekutívny post.

„Starý systém mal mnoho múch,“ napísal pre Politico ešte dávnejšie Denis MacShane, bývalý minister pre Európu v britskej vláde. „Dokonca aj pápeža volia, ale vysoké posty v EÚ boli výsledkom nekonečného vetovania a dohôd medzi Francúzmi, Britániou a Nemeckom.“

MacShane však kritizuje aj systém Spitzenkandidata. „Nepredstierajme, že prinavráti Únii demokraciu. Expreriment… nefungoval. Otázka je, čo by ho mohlo nahradiť,“ napísal Brit v komentári s titulkom „Je čas aby Spitzenkandidáta pochovali.“

Ako dopadli eurovoľby:

Vyberú ho opäť veľmoci?

Výber nového šéfa Eurokomisie tak pravdepodobne opäť prebehne po starom – a zostane v rukách najväčších krajín Únie, aj keď nie celkom. Lisabonská zmluva počíta s tým, že nového eurošéfa vyberajú premiéri členských krajín takzvanou kvalifikovanou väčšinou.

Musí s ním súhlasiť 55 percent členských štátov, ktoré reprezentujú 65 percent populácie celej Únie.

Weber má zatiaľ istých 9 štátov. Jeho problémom môže byť, že pravdepodobne nemôže počítať so štyrmi veľkými krajinami, ktorej lídri nie sú členmi ani jednej z dvoch veľkých frakcií, teda Weberových ľudovcov ani Timmermansových socialistov. Sú to Poliaci, Taliani, Francúzi ale aj Briti, ktorí budú mať takisto právo vyberať meno nového šéfa eurokomisie, keďže zatiaľ „nestihli“ brexit.

Posledné slovo však aj tak budú mať europoslanci. Práve oni musia novú Komisiu odhlasovať a je to aj jedna z najväčších právomocí europarlamentu.

Šéfa eurokomisie si však nemôžu vyberať – komisiu totiž schvaľujú ako celok. Ak nesúhlasia čo len s jedným menom eurokomisára, odmietnu ju celú a členské krajiny musia nájsť nové mená a novú komisiu. Ak sa tentoraz Únia nebude držať princípu Spitzenkandidata a Webera si nevyberú, v hre je okrem jeho hlavného rivala Timmermansa ešte viac mien.

Šéf brexitu môže viesť Úniu

Napríklad dánska eurokomisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová, ktorá sa preslávila bojom proti monopolom. Hovorí sa aj o Angele Merkelovej, ktorá to síce odmieta, ale viacero európskych politikov si ju na tomto poste vie predstaviť.

Najväčším favoritom však môže byť niekto celkom iný a pre bežných Európanov pomerne neznámy. Reč je o hlavnom vyjednávačovi pre brexit Michelovi Barnierovi, ktorého podporuje aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Napriek tomu, že brexit sa Barnierovi nepodarilo presadiť, viacerí oceňujú, ako jednotne pod jeho vedením vystupovala celá zvyšná európska dvadsaťsedmička vo vzťahu k Británii.

Meno muža alebo ženy, kto nahradí Junckera, by sme mohli poznať už v auguste, kedy by sa na ňom mali dohodnúť európski lídri. Zaujímavé však budú aj ďalšie top posty – šéfa Európskej rady, ktorý predsedá summitom, šéfa Európskej centrálnej banky a šéfa EÚ pre zahraničnú politiku.

Ani v jednom prípade sa medzi favoritmi neobjavuje žiadny Slovák. Maroš Šefčovič by mal pokračovať ako eurokomisár, ale nie ako šéf celej Komisie. Tiež sa uchádzal o post Spitzenkandidáta (za socialistov), z boja však odstúpil, aktuality.sk

X X X

Ľubomír Jaško: Kiskova známka v závere prezidentovania klesla -1

Dva týždne delili prezidenta Kisku od toho, aby z úradu odišiel so cťou. Žiaľ, z dosluhujúceho prezidenta sa stáva netrpezlivý zakladateľ strany.

Sila netrpezlivosti

K dobrému menu a vážnosti inštitúcií i práva (napríklad ústavného) patrí dôslednosť. Veci a vzťahy sa menia v presne určenom čase. To platí aj o prezidentskom úrade. Nekončí sa „pár týždňov“ alebo „chvíľu“ pred nástupom nového. Ani nie je bežné v závere jeho výkonu zahlásiť vymyslenú maródku alebo nevyčerpanú dovolenku.

Dobre, väčšina vecí je už v banánových škatuliach pripravená na sťahovanie a v čistiarni rušia predplatné na jeho obleky. V každom prípade slovenským prezidentom je stále Andrej Kiska.

Sila netrpezlivosti a pragmatizmu je veľká. Prezident nemusí žobroniť o mediálny záujem, a tak je lákavé využiť posledné zvyšky špeciálneho záujmu na reklamu pre svoju stranícku budúcnosť.

Štartovať novú stranu na prahu uhorkovej sezóny nie je bohvieaký nápad a do jesene sa zase na všeličo zabudne.
Kiska aj preto chce ešte zužitkovať kúzlo súčasného postavenia. Bude však trvať doslova sekundu, keď táto výhoda definitívne padne. Potom nastane krutá realita medzistraníckych bitiek, v ktorých je dôstojnosť to posledné, čo garantuje úspech.

Zbytočné sklamanie

Vyhliadky projektu +1 nie sú vôbec skvelé, aj preto prezident neodolal pokušeniu venovať mu do výbavy pár bonusov plynúcich z jeho dnešnej pozície.

Kiskov prechod do inej politickej praxe je asi taký perspektívny ako bol Ficov zámer v opačnom smere. Plán presťahovať sa z úradu vlády do prezidentského paláca skrachoval aj napriek jeho nespornej politickej sile a talentu. Naopak to nie je o nič jednoduchšie. A znovu platí, že nepôjde iba o konkrétnu Kiskovu schopnosť či nemohúcnosť.

Viac ako od rýchlosti je úspech Kiskovho projektu závislý od jeho schopnosti nájsť si miesto v zložitej opozičnej spleti a naučiť sa dynamickejšiemu politickému jazyku.

+1 a dnešné -1 dáva dohromady veľkú nulu. Presne tak to bude svietiť aj nad štartovou čiarou, z ktorej Kiska po 15. júni vybehne. Stranícky záver prezidentovania je z tohto pohľadu zbytočným sklamaním, aktuality.sk

X X X

Petr Bárdy: Revolucionári Smeru

Revolúciu v Smere chcú robiť ľudia, s ktorými sa nepočíta, alebo ktorí roky mlčali, mali sa dobre a teraz sa prebudili. Ich has však nemá silu ani váhu. Na úvod vám ponúkame krátky prehľad výrokov funkcionárov Smeru od volieb v roku 2016 k téme možnej reformy strany.

Monika Flašíková-Beňová, jún 2016, Blog: „Žiaľ, elitárstvo začalo postupne nadobúdať rozmery, ktoré akúkoľvek, aj tú najlepšie mienenú oponentúru a diskusiu v strane eliminovali. Ak má Smer do budúcnosti šancu, tak je to práve vďaka ľuďom v regiónoch, ktorí vždy lojálne zabojovali. Len každé ďalšie voľby to bolo pre nich náročnejšie, lebo niektoré veci sa jednoducho vysvetliť nedajú a začínali sa preto pýtať, ako ďalej."

Boris Zala, júl 2016, Týždeň: „Ak by sa teda mal Smer zachrániť a ak by mal ostať sociálnou demokraciou, musí sa vymeniť väčšia časť politickej garnitúry, ktorá dnes udáva tón. A nie v horizonte okolo roku 2020. Teraz, do roka, roka a pol maximálne."

Robert Fico, november 2016, Pravda „Smer je stabilná strana a takéto vnútorné revolúcie vôbec nepotrebuje."
Anton Martvoň 8. jún 2017, TASR: „Po všetkom, čo sa deje, som sa rozhodol odísť zo strany Smer. Dôvody spresním na tlačovej konferencii v najbližších dňoch. Vytvoril si VIP klub pre vyvolených, v ktorom má silný vplyv oligarchia,“

Renáta Kolenčíková, 22. september 2017, Aktuality.sk: „Mám informácie, že zo strany vystúpil celý rišňovský klub. Ľudia sú veľmi nespokojní. Nestotožňujú sa s tým, čo sa deje a zverejňuje."

Anton Martvoň, 25. september 2017: „Napríklad v okrese Prievidza odišlo za posledné mesiace zo Smeru minimálne šesť starostov a viacero členov, čo v komunálnych voľbách kandidovali za Smer a teraz kandidujú ako nezávislí. Taktiež napríklad členovia Smeru a krajského vedenia Mladých sociálnych demokratov v Žilinskom kraji, vrátane ich krajského predsedu ešte pred letom vystúpili aj s ďalšími mladými zo Smeru.

Mnoho mladých i starších členov odišlo zo Smeru v Prešovskom, Nitrianskom či v Trenčianskom kraji. V Trnavskom či v Bratislavskom kraji už nemá ani pomaly kto odísť, keďže ich je tam aktívnych iba pár desiatok a k Smeru sa hlási iba pár stoviek členov, ktorí sú ešte na pozíciách vo verejnej správe."

Martin Borguľa, december 2017, Facebook po župných voľbách: „Páni, zobuďte sa z toho sna. Vám neprekáža, že členovia sa otvorene hanbia priznať k našej strane? Že slovo ‚smerák‘ sa pomaly, ale isto stáva nadávkou? Trpíte absolútnou stratou kontaktu s realitou!“

Martin Borguľa, marec 2018, Denník N: „Dlhodobo vysvetľujem, že Smer potrebuje generačnú výmenu. Politici, ktorí dnes v Smere fungujú, robia remeselne kvalitnú politickú prácu. No sú často unavení, a niektorí už pošpinení kauzami. Každá normálna strana musí z času na čas automaticky pristúpiť ku generačnej výmene.“

Monika Smolková, 11. apríl, Denník N: „Som za zvolenie nového predsedníctva, ale aj predsedu. Myslím si, že by sa mal dať priestor ľuďom, ktorí majú v súčasnosti na politickej scéne u občanov vyššiu dôveryhodnosť. Blížia sa parlamentné voľby, bude potrebné zostavovať vládu a ak nechceme byť na okraji rozhovorov o budúcnosti Slovenska, tak by sme sa mali o zmenu v strane Smer pokúsiť.

Milan Géci, predseda Smeru Košice 4, list, 29. máj 2019: „Nemôžeme sa ďalej prizerať ticho, strana je aj naša, nielen Ficova a Kaliňákova. Nemôžeme voči sebe byť ďalej falošní, že problémy pomenovávame pravými menami a nechávame ich vyhniť namiesto toho, aby sme ich riešili, a to nielen navonok, ale aj dovnútra“.

Peter Pelegrini máj 2019: „Čaká nás rozhodujúce obdobie v strane a od toho bude závisieť, kto bude kde a či niekto niekde ešte bude. Vzhľadom na to, že sa blížia veľké parlamentné voľby a ja urobím všetko pre to, aby ich Smer vyhral a mohol byť súčasťou vládnej koalície, ale preto bude musieť prejsť zásadnou reformou. Ak sa to podarí, tak sa budeme vídavať ešte často, ak sa to nepodarí, tak sa možno my osobne, ja s vami, stretávať nebudeme,“

Peter Žiga máj 2019: „Rodina si má upratať veci za rodinných stolom a máme si veci povedať. Možno aj tvrdé slová. Máme deväť mesiacov pred voľbami. Budeme musieť hovoriť nielen o osobách a obsadení, ale aj o obsahu.“
Z tohto krátkeho sumáru vychádzajú dve veci. Prvou je fakt, že téma akéhosi reštartu Smeru nie je novinkou. Hovorilo sa o nej, ale zvyčajne na najnižších poschodiach strany. Alebo sa situácia zázračne vyriešila.

Pamätáte si ešte kritiku Moniky Beňovej smerom k Robertovi Kaliňákovi po kauze Bašternák? Europoslankyňa hovorila o jeho zotrvaní vo vláde. Lenže Kaliňák jej to po čase vysvetlil a všetko je v poriadku.

Vyjadrenia jej kolegu Borisa Zalu o výmene vedenia zaujímali len médiá. V strane išli do stratena. No a aktuálne „revolučné nálady" Moniky Smolkovej sa dajú bez problémov pripísať tomu, že jej nedali miesto na kandidátke do Európskeho parlamentu. Kým mala funkciu poslankyne v Bruseli, problémy v strane až tak aktívne neriešila.

Mohli by sme teoreticky vytiahnuť aj bývalého vplyvného muža Smeru Mareka Maďariča, ale to by sme museli opäť hovoriť o dvoch Maďaričoch.

Ten prvý bol ideológ Smeru, ktorý viedol Ficovu prezidentskú kampaň, bol v jeho najužšom kruhu. Bol ministrom kultúry. Osobné ambície spojené s tým, že jeho miesto v okruhu Ficových ľudí si vyšliapal Erik Tomáš, mali za následok, že sa Maďarič stal kritikom vedenia Smeru. Takže, podobne ako v prípade Martvoňa či Smolkovej by to bol hlas nahnevaného (frustrovaného) človeka, ktorý chcel viac.

Členská základňa a angažovaní regionálni zástupcovia boli roky ticho. Kým sa strane darilo, profitovali z toho. Nikomu neprekážali všetky tie korupčné kauzy okolo mecenášov strany. Až keď Smeru padli čísla, ozývajú sa.
Relevatnými ľuďmi ktorí majú čo hovoriť o reforme či rekonštrukcii Smeru sú: Fico, Pellegrini, Žiga, Glváč, Raši a veľkí šéfovia v pozadí. Môžu dostávať každý týždeň aj päť listov, kým sa oni sami nerozhodnú, že chcú niečo urobiť, tak Smer skončí tak, ako SDKÚ a HZDS.

Je veľmi pravdepodobné, že ľuďom ako Fico môže byť úplne ľahostajné, čo sa stane so Smerom, keď v ňom skončia. Rovnako tak oligarchom. Tí potrebujú stranu s politickým vplyvom, nie dožívajúcu schránkovú firmu bez štipky dôveryhodnosti a bez ambícií do budúcnosti.

Tváriť sa, že dnes v Smere prebieha revolúcia, je nepravda. Peter Pellegrini správne pochopil, že má šancu stať sa straníckym šéfom a robí to dobre. Ale o tom, ako to celé dopadne, rozhodne Fico – nie Smolková, ktorá ešte pred pol rokom v europarlamente vysvetľovala prepojenia Smeru na Mariana Kočnera tým, že však na raňajkách s Kočnerom bol Sulík.

Za túto trápnu skratku si vyslúžila len úškrny zúčastnených europoslancov. Teda tých, ktorí jej vstup počúvali.
Monika Smolková nemá politický ani stranícky výtlak. Ale zas, môže aspoň mediálne poslúžiť v Pellegriniho straníckej kariére, aktuality.sk

X X X

Čo bude so Smerom? Čaká sa na návrat Fica zo zahraničia

Predseda Smeru je na súkromnej ceste v zahraničí, mal by byť v Izraeli. Podpredseda strany a minister hospodárstva Peter Žiga dnes potvrdil, že bol minulý týždeň s expremiérom v kontakte.

Smer po eurovoľbách, v ktorých prvý raz za posledné roky utrpel porážku, čelí vnútrostraníckej kritike. Nespokojní straníci z východného Slovenska žiadali výmenu v čele strany, kde by radi videli premiéra Petra Pellegriniho. Ďalšie smerovanie strany je zatiaľ otázne, líder sociálnych demokratov Robert Fico je v zahraničí. Na aktuálne dianie v Smere zatiaľ nereagoval.

„Ja som hovoril s predsedom Ficom niekedy v utorok minulý týždeň," uviedol minister hospodárstva Peter Žiga po rokovaní vlády. Kde sa momentálne Robert Fico nachádza nechcel komentovať, priznal však, že s ním bol v kontakte a rozprávali sa aj o situácii v Smere.

Riešiť sa to však bude až po návrate predsedu strany. „Uzavreli sme to na nejakej úrovni minulý týždeň, počkáme, kým sa vráti a budeme o tom hovoriť," uviedol Žiga.

Minister hospodárstva poznamenal, že takéto otázky by sa mali riešiť vo vnútri strany a nie prostredníctvom médií. „Máme 9 mesiacov pred voľbami a každý krok, ktorý urobíme bude ovplyvňovať tieto voľby," okomentoval Peter Žiga.
K situácii v Smere sa vyjadril aj podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši.

Na otázku, či si vie predstaviť, že môže Smer rásť aj na čele s Robertom Fico, odpovedal vyhýbavo. „Smer môže rásť v akejkoľvek kombinácii a my sa budeme snažiť nájsť takú kombináciu, aby sme z toho rastu vyťažili čo najviac,“ komentoval Richard Raši.

Vzbura východoslovenských smerákov

Raši tiež po rokovaní vlády priznal, že sa cez víkend stretol s odchádzajúcou europoslankyňou Monikou Smolkovou, ktorá stojí za kritickým listom adresovaným predsedníctvu strany. „Aj ona mi povedala, že svoje vyjadrenie posielala okresným a krajským štruktúram a jej záujmom nebolo to riešiť cez médiá," priblížil dnes Raši.

V liste stranícki kritici vyčítali vedeniu, ako sa Smer-SD vyrovnal s veľkými kauzami. Odkázali im tiež, že sa im nepáči ani vývoj po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Vedeniu tiež vyčítali pokles členov, ale aj klesajúce preferencie.
Raši sa chce stretnúť v Košiciach s okresnými predsedami a zaujímať sa o to, či problém vníma len odchádzajúca europoslankyňa alebo aj iné okresy, aktuality.sk

X X X

Nigel Farage sa stretol s Donaldom Trumpom

Po návšteve Británie Donald Trump zavíta aj do Írska či Francúzska.

Predseda britskej Strany brexitu (BP) a europoslanec Nigel Farage sa v utorok v Londýne stretol s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý je na oficiálnej návšteve Británie. Farage následne na Twitteri označil schôdzku s Trumpom za „dobrú“. K stretnutiu dvojice došlo v sídle amerického veľvyslanca, informovala agentúra AP.

„Dobré stretnutie s prezidentom Trumpom - on skutočne verí v brexit a návštevou Londýna je nadšený," napísal Farage, politik, ktorý sa roky zasadzoval za brexit a ktorý je tiež jedným z Trumpových najprominentnejších britských podporovateľov. Samotný Trump v minulosti nazval Faragea svojim priateľom, píše AP.

Farageova novozaložená Strana brexitu (BP) sa stala v Británii jednoznačným víťazom májových volieb do Európskeho parlamentu (EP). AP pripomína, že Farage kritizoval dohodu o brexite, ktorú dosiahla vláda odchádzajúcej britskej premiérky Theresy Mayovej s EÚ, a tvrdí, že Británia by mala z Únie vystúpiť bez dohody.
Trump v Európe

Trump sa v utorok ešte pred Farageom stretol i s Mayovou, ktorú okrem iného pochválil práve za spôsob, akým pristupovala k brexitu a tiež skonštatoval, že s EÚ dosiahla dobrú dohodu o vystúpení.

Trumpova trojdňová návšteva Británie sa koná len niekoľko dní pred tým, ako Mayová 7. júna odstúpi z funkcie predsedníčky svojej Konzervatívnej strany a následne sa vzdá aj postu premiérky. Mayová sa tak rozhodla po tom, ako sa jej v britskom parlamente opakovane nepodarilo získať podporu pre zmienenú brexitovú dohodu.

Po Británii navštívi americký prezident 5. júna Írsko, kde sa má stretnúť s írskym premiérom Leom Varadkarom. O deň neskôr, 6. júna, zavíta Trump do Francúzska na spomienkové slávnosti k zmienenému 75. výročiu vylodenia Spojencov v Normandii, pričom stretnúť by sa mal i s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, aktuality.sk

X X X

Investigatívni novinári museli ísť na výsluch pre trestné oznámenie od Gašpara

Tibor Gašpar podal trestné oznámenie týkajúce sa výsluchu generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára špecializovaným tímom Gorila. Investigatívni novinári Marek Vagovič a Annamária Dömeová boli dnes ako svedkovia na výsluchu pre trestné oznámenie, ktoré podal bývalý policajný prezident Tibor Gašpar vo veci prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Novinári boli vypovedať pre článok o tom, ako bývalý šéf prokuratúry Dobroslav Trnka pustil nahrávku z Gorily vtedajšiemu premiérovi Ficovi. Inšpekčnú službu, ktorá rieši trestné oznámenie, zaujímalo, či redakcia disponuje výsluchom generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára z polovice februára tohto roka, ako sa k nemu dostala a podobne.
Vagovič: Nedisponujem zápisnicou z výsluchu Čižnára

„Oceňujem, že výsluch bol korektný, vyšetrovateľ si len robil svoju prácu. Nič podstatné sa však nedozvedel, keďže nedisponujem zápisnicou z výsluchu Jaromíra Čižnára,“ reagoval šéf investigatívneho tímu Aktuality.sk Marek Vagovič.
„Pokiaľ ide o zdroje našich informácií, ako novinári sme povinní zachovávať mlčanlivosť, čo platí aj v tomto prípade. Aj preto nerozumiem, o čo ide Tiborovi Gašparovi: z akého dôvodu podal predmetné trestné oznámenie? V koho záujme to robí, keďže sa ho náš článok nijako netýka? Chce sa niekomu pomstiť alebo zastrašiť ľudí, ktorí poctivo preverujú kauzy s politickým, oligarchickým alebo mafiánskym pozadím?“

Ak by Vagovič a Dömeová nešli na výsluch, hrozila by im pokuta do výšky 16 590 eur. Aktuality.sk sa pýtali, prečo Gašpar podal trestné oznámenie. Bývalý policajný šéf odpovedal, že neposkytne stanovisko našej redakcii a vyjadrí sa svojim spôsobom.

Kauza Gorila

Ešte v roku 2006 mal vzniknúť spis Slovenskej informačnej služby (SIS), ktorý obsahoval prepisy odposluchov z konšpiračného bytu v Bratislave. Nahrávky, resp. ich kópie boli podľa medializovaných informácii aj v trezore Mariana Kočnera a riešil ich špecializovaný tím Gorila.

Kauza odhalila vtedajšie prepojenie politikov a vysokých štátnych úradníkov s finančnou skupinou Penta. Na utajenom stretnutí v roku 2008 mali byť tedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka, Jaromír Čižnár, ktorý vtedy šéfoval Krajskej prokuratúre v Bratislave a niekdajší premiér Fico.

Práve jemu mal Trnka pustiť časť nahrávky týkajúcu sa Františka Határa, ktorý bol dlhé roky osobným tajomníkom predsedu Smeru-SD. Határ na tejto časti nahrávky hovorí o sponzorskom dare pre Ficovu stranu.

Expremiér sa vtedy ohradil vyhlásením: „Ak by som mal nahrávku Gorily v roku 2008, alebo aj v inom období k dispozícii, veľmi rád by som ju okamžite použil."
Trestných oznámení je viac

Trestných oznámení, ktoré podal Tibor Gašpar, je viac. Jedno sa týka aj bývalého nitrianskeho policajta Branislava Diďáka za rozhovor pre Aktuality.sk. Porozprával v ňom, ako sa vplyvná skupina oligarchov snažila diskreditovať aj politikov ako Daniel Lipšic, Igor Matovič či Boris Kollár, aktuality.sk

X X X

Poslanec NR SR Suchánek opúšťa OĽaNO, posilní stranu Spolu

Poslanec Národnej rady SR Alan Suchánek posilní mimoparlamentnú stranu Spolu - občianska demokracia. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa strany Silvia Hudáčková s tým, že jeho rozhodnutie je vyvrcholením viac ako ročnej úzkej spolupráce na návrhu zásadných zmien v zdravotníctve, starostlivosti o pacientov a zdravie ľudí na Slovensku.

Programový dokument zverejní Spolu v najbližších dňoch. Suchánek pôsobí v Národnej rade SR ako poslanec za poslanecký klub hnutia Igora Matoviča Obyčajní ľudia a nezávisle osobnosti (OĽaNO). Hnutiu svoje rozhodnutie Suchánek oznámil dnes a z poslaneckého klubu opozičného hnutia by mal vystúpiť čoskoro.

“Našou snahou je byť najlepšie pripravení slúžiť ľuďom a od prvého dňa po voľbách naplno pracovať na zostavení vlády so silným programom a ťahom na riešenia. Na to potrebujeme dobrý plán a dobrý tím ľudí. Rozhodnutie pána Suchánka ma veľmi potešilo, bude pre nás významnou posilou,” povedal líder strany a nezaradený poslanec NR SR Miroslav Beblavý.

“Pred viac ako rokom som prijal od Mira Beblavého ponuku na spoluprácu pri tvorbe programu pre zdravotníctvo Slovenska. Výsledkom práce mnohých odborníkov je kvalitný program, ktorý Slovenské zdravotníctvo nevyhnutne potrebuje. Pri tejto práci a sledovaní strany Spolu – občianska demokracia som sa presvedčil, že Miro Beblavý dokáže osloviť nielen odborníkov a nielen z oblasti zdravotníctva, ale dokáže spájať aj slušné politické sily, čo Slovensko potrebuje ako soľ. Preto som sa rozhodol pre túto stranu,” povedal Suchánek.
OĽaNO: Odchod sme očakávali

Alan Suchánek sa už viac ako rok nepodieľal na práci zdravotníckeho tímu OĽaNO. Uviedol to pre agentúru SITA hovorca hnutia Matúš Bystriansky s tým, že OĽaNO poslancovi Suchánkovi ďakuje za pôsobenie v poslaneckom klube OĽaNO. „Vzhľadom na to, že už viac ako rok sa nepodieľal na práci nášho zdravotníckeho tímu pod vedením tieňového ministra zdravotníctva Mareka Krajčího, sme jeho odchod očakávali,“ uviedol Bystriansky./agentury/

X X X

Severné Macedónsko je pripravené začať prístupové rokovania s EÚ, tvrdí Juncker

Na snímke predseda Európskej komisie Jean–Claude Juncker.Autor: SITA/AP, Geert Vanden Wijngaert
Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker vylúčil pochybnosti o prístupových rokovaniach EÚ a Severného Macedónska. Informovala o tom rakúska stanica ORF.

Juncker po utorňajšom rozhovore so severomacedónskym premiérom Zoranom Zaevom v Bruseli uviedol, že urobí všetko pre to, aby rozptýlil obavy členských štátov, ktoré s prijímaním nových členov váhajú.

EK už minulý týždeň odporučila začatie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom. Rozhodnúť by o tom však mali členské štáty EÚ na zasadnutí rady ministrov pre zahraničné veci, ktoré sa uskutoční 18. júna v Luxemburgu.

Nemecké strany Únie (CDU/CSU) sú však proti tomuto kroku, píše ORF. Obozretný postoj k príliš rýchlemu prijímaniu nových krajín do EÚ majú i Francúzsko a Holandsko, píše agentúra AFP. Juncker však naznačil, že Skopje je pripravené na začatie rokovaní a „dosiahlo významný pokrok v boji proti korupcii a organizovanému zločinu“.

Predseda EK poukázal i na reformné úsilie v Severnom Macedónsku, ako i na úspešné ukončenie dlhoročných sporov s Gréckom ohľadne názvu krajiny. Macedónsko sa premenovalo na Republiku Severné Macedónsko, čím sa odlíšilo od rovnozvučnej susednej gréckej provincie Makedonia.„Na základe objektívneho zhodnotenia faktov je Republika Severné Macedónsko pripravená na ďalší krok,“ povedal Juncker.

Severomacedónsky predseda vlády Zaev takisto uviedol, že jeho krajina splnila všetky úlohy a je pripravená.
Členské štáty EÚ začatie prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom v zásade schválili už vlani, pripomína ORF. Ich začiatok bol ale podmienený ďalšími reformnými krokmi – tieto požiadavky sú podľa EK teraz splnené./agentury/

X X X

Fed bude chrániť ekonomiku USA pred dôsledkami Trumpových obchodných vojen

Americká centrálna banka je pripravená reagovať na obchodné konflikty, ktoré vedie administratíva prezidenta Donalda Trumpa.

Federálny rezervný systém (Fed) bude chrániť rast ekonomiky USA, ak dospeje k rozhodnutiu, že to bude nutné, povedal v utorok na konferencii v Chicagu šéf Fed-u Jerome Powell. Podľa ekonómov zavedenie ciel na dovoz z Mexika spolu s rozšírením ciel na dovoz z Číny budú mať významný ekonomický vplyv na USA.

„Nevieme, ako a kedy sa budú tieto problémy riešiť,“ povedal Powell. „Pozorne sledujeme dôsledky tohto vývoja pre výhľad ekonomiky USA a ako vždy budeme primerane konať, aby sme udržali rast hospodárstva,“ dodal. Fed po tom, ako úroky zvýšil deväťkrát, v januári vyhlásil, že bude „trpezlivý“. Väčšina ekonómov je presvedčená, že centrálna banka USA úroky do konca roka nezmení. Časť investorov však začína dokonca rátať s tým, že nasledujúcim krokom Fed-u bude redukcia úrokových sadzieb v neskoršej časti tohto roka./agentury/

X X X

Nemecký prezident vyzval vládu, aby sa venovala problémom občanov

Nemecká vláda by sa mala napriek súčasným diskusiám politických strán, ktoré vyvolali voľby do Európskeho parlamentu (EP) a odstúpenie Andrey Nahlesovej z postu predsedníčky Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), aj naďalej venovať pálčivým otázkam, ktoré trápia občanov. Vládu k tomu vyzval v utorok na stretnutí prezidentov nemecky hovoriacich krajín v rakúskom Linzi nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, informovala agentúra DPA.

Steinmeier uviedol, že hoci sú povolebné diskusie v rámci vládnucich strán oprávnené, vlády odvodzujú svoju legitimitu hlavne od činov. Preto považuje očakávania obyvateľov Nemecka, že vláda sa bude zaoberať dôležitými otázkami a bude prijímať rozhodnutia, za legitímne.

„K tomu patria témy, ako sú dostupné bývanie a, samozrejme, i správne rozhodnutia v boji proti klimatickej zmene a mnohé ďalšie,“ uviedol Steinmeier.

Po nedeľňajšom odstúpení Andrey Nahlesovej z pozície predsedníčky SPD nabrala na dôležitosti otázka ďalšej existencie veľkej koalície, ktorú tvorí konzervatívny blok (CDU/CSU) a SPD.

Na utorok je naplánované i stretnutie zástupcov SPD v parlamente. Tí majú viesť rozhovory o odstúpení Nahlesovej, ako i o výsledkoch, ktoré SPD dosiahla vo voľbách do EP. Sociálni demokrati totiž zaznamenali svoj doteraz najhorší výsledok vo voľbách do EP – skončili na treťom mieste za vládnucimi kresťanskými demokratmi a Zelenými./agentury/

X X X

USA sprísnili sankcie voči Kube: zakázali zájazdy, export lietadiel i lodí

Ministerstvo financií Spojených štátov zakázalo v utorok skupinové vzdelávacie zájazdy na Kubu a zrušilo i povolenie na export súkromných lietadiel a lodí na tento ostrov ležiaci v Karibskom mori. Informovali o tom agentúry AP a AFP.
Ministerstvo oznámilo, že USA už viac nebudú umožňovať skupinové vzdelávacie a kultúrne výlety známe ako „ľudia ľuďom“.

Ako píše AFP, zákazom skupinových zájazdov Američania prídu o jednu z hlavných možností, ako Kubu navštíviť. Využívali ich totiž tisíce Američanov ešte predtým, než v roku 2014 USA obnovili formálne vzťahy s komunistickou vládou na Kube.

Tento krok týkajúci sa zavedenia nových sankcií USA označili za trest za „destabilizačnú úlohu Kuby na západnej pologuli“ vrátane podpory vlády venezuelského prezidenta Nicolása Madura.

Kuba „v tomto regióne poskytuje komunistickú základňu a podnecovaním nestability, podkopávaním právneho štátu a potlačovaním demokratických procesov podporuje odporcov USA v krajinách, akými sú Venezuela a Nikaragua“, vyhlásil minister financií Steven Mnuchin.

Sankcie sa podľa agentúry AP zrejme nedotknú komerčných letov a povolené budú i naďalej cesty univerzitných študentov, akademikov, novinárov a odborných pracovníkov./agentury/

X X X

Minister Lajčák rokoval v Belehrade aj o Kosove

Miroslava Lajčáka prijal v Belehrade prezident Aleksandar Vučič i premiérka Ana Brnabičová.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák absolvoval v utorok v Srbsku rokovania s hlavnými politickými predstaviteľmi krajiny, ktoré sa sústredili na spoluprácu v OBSE, členstvo v EÚ a otázku Kosova.
Minister Lajčák pokračoval v utorok v ceste po krajinách západného Balkánu v pozícii úradujúceho predsedu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), v rámci ktorej už v pondelok navštívil Albánsko.

V Belehrade absolvoval prijatie u prezidenta Aleksandara Vučiča, stretol sa s predsedníčkou Národného zhromaždenia Majou Gojkovičovou, premiérkou Anou Brnabičovou a ministrom zahraničných vecí Ivicom Dačičom.
Prístupové rokovania s EÚ

Rokovania sa podľa ministra odohrávali v troch rovinách, z ktorých bola dominantná rovina OBSE. Pripomenul, že OBSE je v Srbsku prítomná už 18 rokov - a vyzdvihol spoluprácu so srbskými inštitúciami.„Momentálne v krajine dominujú asi dve témy. Téma zmeny ústavy s cieľom dať väčšiu samostatnosť justícii a prijatie mediálnych zákonov, ktoré by takisto dali väčšiu nezávislosť médiám,“ povedal.

Lajčák takisto pripomenul, že Srbsko už pokračuje v prístupových rokovaniach s EÚ a má otvorenú viac než polovicu kapitol. Predstavitelia krajiny podľa neho majú pocit, že EÚ by mala byť aktívnejšia a viditeľnejšia a mala by reagovať hlavne na narušenia pravidiel dobrého správania. Minister takisto pripomenul, že prístup Srbska do EÚ závisí aj od vzťahu s Kosovom.

Otázka Kosova podľa jeho slov dominovala najmä počas rozhovoru s prezidentom Vučičom a aj s ministrom zahraničných vecí Dačičom.

Dobré vzťahy

„Srbsko je frustrované z toho, že dialóg nepokračuje, a nedokáže pochopiť to, že žiadna medzinárodná autorita ani Spojené štáty, ani EÚ, ani Berlín alebo Paríž nedokázali vyvinúť dostatočný nátlak na Kosovo, aby zrušilo tie stopercentné dane a poplatky, ktoré zaviedlo na export zo Srbska,“ povedal minister a dodal, že Srbsko za týchto podmienok odmieta pokračovať v dialógu.

Bilaterálne vzťahy Srbska so Slovenskou republikou sú podľa Lajčákových slov bezproblémové. „My sme mali dlhé roky otvorenú otázku vyriešenia dlhu ešte z čias bývalej Juhoslávie a bývalého Československa,“ povedal a dodal, že premiér SR Peter Pellegrini minulý týždeň podpísal dohodu o urovnaní tohto dlhu.

Dobré vzťahy medzi oboma krajinami na spoločnej tlačovej konferencii potvrdil aj srbský minister zahraničných vecí Ivica Dačič.

Minister Lajčák v Belehrade otvoril aj regionálnu diskusiu o správe a reforme bezpečnostného sektora v juhovýchodnej Európe (SSG/R). SSG/R je jednou z tém slovenského predsedníctva v OBSE v rámci priority prevencie a zmierňovania násilných konfliktov, aktuality.sk

X X X

Z potopenej lode v Budapešti vytiahli desiatu obeť

Maďarskí potápači našli v utorok ďalšiu obeť minulotýždňovej tragickej zrážky lodí na Dunaji. Telo vytiahli v centre Budapešti z potopenej výletnej lode, ktorá viezla juhokórejských turistov. Počet potvrdených obetí nešťastia tak stúpol na desať. Ďalších sedem osôb sa podarilo zachrániť, 18 ľudí je stále nezvestných. Pátrajú po nich maďarskí aj juhokórejskí potápači.

Podľa úradov je momentálne hlavným cieľom vyzdvihnutie lode Hableány z dna Dunaja. Toto úsilie však hatí rýchlo tečúca voda, typická vysoká jarná hladina, ako aj nulová viditeľnosť pod vodou.
Ôsmou identifikovanou obeťou potopenia lode na Dunaji je kórejský muž

V pondelok identifikovanou ôsmou obeťou minulotýždňovej havárie vyhliadkovej lode v Budapešti je kórejský muž. Uviedla to v utorok tlačová agentúra MTI, ktorá citovala vyjadrenie juhokórejského rezortu diplomacie.
Telo Kórejčana našla v prístave pri maďarskej obci Harta, približne 100 kilometrov južne od hlavného mesta, miestna obyvateľka. Identifikáciu vykonali spoločne maďarské a kórejské orgány.

Na palube potopenej vyhliadkovej lode Hableány sa nachádzalo 33 kórejských turistov a dvaja maďarskí členovia posádky.

Ďalšie ľudské telo vyzdvihli juhokórejskí potápači v pondelok podvečer z miesta vraku lode. Podľa ministerstva zahraničných vecí v Soule je touto deviatou obeťou nešťastia kórejská žena. Maďarskí a kórejskí záchranári pokračujú v pátraní po zvyšných nezvestných. Okrem miesta nehody pod Margitiným mostom v Budapešti sa zameriavajú aj na úsek Dunaja južne od maďarskej metropoly.

Cestovné kancelárie v Južnej Kórei, ale aj v Číne postupne rušia objednávky na vyhliadkové plavby v Budapešti, uviedol denník Népszava. Po zrážke vyhliadkovej lode Hableány s výletnou loďou Viking Sygin, ku ktorej došlo minulú stredu, bolo nezvestných pôvodne 21 osôb. Zadržaný ukrajinský kapitán výletnej lode čaká na rozhodnutie odvolacieho súdu o jeho vzatí do vyšetrovacej väzby./agentury/