iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Kočnerov účtovník bol zapletený v kauze tunelovania...

... vojenských tajných: Jeho meno sa spomína v správe o kšeftovaní s majetkom spravodajskej služby počas prvej Ficovej vlády. Peter Pecha však tvrdí, že nevedel o tom, že obchoduje s tajnými. Peter Pecha je spolumajiteľom firmy Fineco, ktorá sa venuje účtovníckym službám. Táto spoločnosť má množstvo klientov, v minulosti nimi boli aj viaceré firmy Mariana Kočnera.

Pecha je dnes spolu s Kočnerom a Janou Šlachtovou obvinený v kauze Donovaly. V tomto prípade mala štátu vzniknúť škoda osem miliónov eur – za neoprávnene uplatnené vratky DPH.

Pechovo meno sa spomína aj v správe o tunelovaní Vojenskej spravodajskej služby (VSS) počas prvej Ficovej vlády. Dokument vypracoval bývalý zástupca riaditeľa VSS Vladimír Suchodolinský. Zo správy, ktorá unikla na verejnosť v roku 2013, vyplýva, že z obchodovania s majetkom VSS profitovali aj ľudia blízki bývalým funkcionárom vojenskej tajnej služby v rokoch 2006 – 2010.

Spoločný biznis

V dokumente, ktorého autorom je Vladimír Suchodolinský, sa objavilo hneď niekoľko firiem. Spájajú ich štyri mená – Peter Pecha, Rastislav Posluch, Dezider Kluka a Ján Palenčár. Hoci naoko nemajú účtovník Pecha, realitný maklér Palenčár, právnik Posluch a podnikateľ Kluka nič spoločné, v skutočnosti majú k sebe vďaka biznisu pomerne blízko.

Napríklad Klukovu firmu Metri zapisoval do protischránkového registra Posluch. S Palenčárom sa Kluka stretol v realitnej kancelárii Urban & partner, ktorej štatutárom bol aj Posluch. Spoločný biznis spája aj Kluku s Pechom. Do pochybných obchodov s vojenskými tajnými boli okrem realitky Urban & partner zapletené aj firmy I.V.A.C, Stellar a Palen.

Kauza tunelovania Vojenskej spravodajskej služby

Spoločnosť I.V.A.C., ktorú zastupoval Pecha, mala napríklad vojenským tajným predať budovu – a prebrať za ňu zálohu – ešte predtým, ako ju vlastnila. Oficiálne ju kúpila až po prebratí zálohy – a obratom predala tajným za takmer 20 miliónov korún (vyše 660-tisíc eur). Bolo to o vyše päť miliónov korún (zhruba 166-tisíc eur) drahšie, ako bola kúpna cena.

Pecha tvrdí, že nevedel o tom, že predával nehnuteľnosti tajnej službe. Nikdy ich totiž nenakupovala priamo na seba – majetok vojenského spravodajstva vždy oficiálne vlastnili fyzické osoby. Firma Stellar pre zmenu predávala vojenským tajným dom, v ktorom dnes býva bývalý námestník riaditeľa VSS Ľubomír Benkovský.

Pecha povedal, že o firme Stellar, ktorú nepriamo spoluvlastnil, nič nevie. Označil ju za firmu svojho kamaráta Kluku, s ktorým boli spolužiaci. S Klukom sa nám spojiť nepodarilo, nereagoval ani na otázky zaslané mailom.

Reputačný problém

Spoločnosť Palen, ktorej spolumajiteľom bol v čase tunelovania VSS Palenčár, kúpila nehnuteľnosť za necelých šesť miliónov korún (200-tisíc eur). O necelý mesiac ju predala za viac ako 13 miliónov korún (433-tisíc eur) osobe, ktorá konala za vojenskú tajnú službu.„Bol to neštandardný obchod, ale nie nezákonný,“ povedal Palenčár o predaji vojenských budovy tajných, ktorú získal cez darovaciu zmluvu.

Palenčár, ktorý je dnes šéfom Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, navyše tvrdí, že kúpna cena nepredstavovala celkovú výšku investície do nehnuteľnosti. Pripustil však, že sa poznal s vtedajším funkcionárom VSS Benkovským. „Je to pre mňa smutná kauza, odvtedy už preverujem aj kontakty od kamarátov. Nikdy by som vedome nepristúpil na akýkoľvek obchod s tajnou službou, bol by to pre mňa reputačný problém.“

Tajní mlčia

Posluchovi sme nechali odkaz v advokátskej kancelárii, späť sa však neozval. Nereagoval ani na otázky, zaslané mailom.
Vojenská tajná služba na otázky Aktuality.sk neodpovedala – s odvolaním sa na povinnosť zachovávať o svojej činnosti mlčanlivosť, aktuality.sk

X X X

Poslanec Smeru priznal neúspech v eurovoľbách

Poslanec Smeru Ľubomír Petrák druhý deň po skončení volieb do Európskeho parlamentu na Slovensku priznal neúspech vládnej strany. „Určite to nemôžeme hodnotiť ako víťazstvo,“ priznal Petrák v o 5 minút 12 na RTVS a zhodnotil tak priebežné neoficiálne výsledky volieb, ktoré odsunuli stranu Smer na druhé miesto za koalíciu Progresívne Slovensko/Spolu. „Táto strana urobila mnoho dobrého, ale aj chyby a vnímam to ako potvrdenie našej pozície,“ dodal.

Prvé odhady pred oficiálnym zverejnením výsledkov ukazujú, že progresívci a Spolu získali 20 percent, Smer o necelých päť percent menej. Tretia najúspešnejšia strana eurovolieb na Slovensku má byť Ľudová strana Naše Slovensko.
Napriek tomu, že program Smeru do volieb o kreslo v Bruseli mal iba osem bodov, Petrák podcenenie kampane nepripúšťa.

„Akcentovali sme témy dvojakej kvality potravín a problémov poľnohospodárov,“ povedal v relácii RTVS 0 5 minút 12.
Ide pri tom o témy, ktoré dlhodobo hlása Slovenská národná strana, koaličný partner Smeru.
Most-Híd: Strata europoslanca je daň za vstup do koalície

Podľa predbežných výsledkov pohorela aj strana Most-Híd. Jej podpredseda Ábel Ravazs vníma stratu europoslanca ako daň za vstup do vládnej koalície. Most-Híd zrejme nebude mať zastúpenie v Európskom parlamente.
„Samozrejme, nemôžem to zhodnotiť pozitívne, i keď máme ešte len predbežné výsledky,“ zhodnotil Ravasz. Problém vidí aj v trieštení maďarských síl u nás. „Máme štyri maďarské politické strany, to nebolo ani v 90. rokoch," dodal Ravasz.

Predbežný odhad výsledkov eurovolieb na Slovensku.

Dostali viac, ako čakali

Spokojnosť, naopak, neskrýval Miroslav Beblavý zo strany Spolu. „Náš cieľ bolo získať 100-tisíc hlasov, podľa predbežných výsledkov sme dosiahli dvojnásobok,“ uviedol v O 5 minút 12. Beblavý priamo vo vysielaní odkázal, že ponúka spoluprácu Andrejovi Kiskovi. Dosluhujúci prezident ohlásil založenie svojej strany po konci jeho mandátu v júni.

Líder Spolu M. Beblavý si myslí, že voľby rozhodli doterajšie krízy v EÚ. „Voliči z toho vyvodili, že nestačí povedať, že sme za úniu, ale podrývať ju.“

Zdôraznil, že ich kampaň nebola na kritike únie, ale vyzývali ku voľbe a hlasovanie ukazuje zrkadlo domácej politike.
Účasť v eurovoľbách bola na Slovensku podľa predbežných výsledkov približne 20 percent, aktuality.sk

X X X

Naplní sa čierny scenár? Samsung môže odísť zo Slovenska

Aktuality.sk vlani priniesli informácie o možnom zatvorení galantského závodu Samsung a postupnom prepúšťaní jeho zamestnancov. Boli sme zisťovať, ako je na tom firma v súčasnosti.

Stojíme na rovnakom mieste ako zhruba pred rokom. Situácia je však dramaticky odlišná. Parkovisko pred výrobným závodom Samsung v Galante v týchto dňoch totiž zíva prázdnotou. Počet áut dokážeme spočítať na prstoch dvoch rúk.
To sa tak radikálne znížil počet zamestnancov za posledných dvanásť mesiacov? Že by sa nakoniec potvrdili čierne scenáre o definitívnom konci Samsungu na Slovensku?

Nikde nikoho

Čakáme zopár desiatok minút, či náhodou nestretneme nejakého zamestnanca. Naša snaha je však márna. Nikto sem neprichádza. Skúšame teda šťastie na jednej z vrátnic.„To ste si vybrali veľmi zlý deň. Dnes je nevýrobný deň a všetci zamestnanci sú doma,“ hovorí jeden z pracovníkov bezpečnostnej služby.

Podľa neho situácia vo firme nie je ružová, ale ani katastrofálna, ako by to mohol naznačovať pohľad na prázdne parkovisko. Napokon však pripúšťa, že s galantským výrobcom televízorov to ide dole kopcom.
Už aj v minulosti mávala firma v jarných a letných mesiacoch nevýrobné dni, ale tento rok je ich oveľa viac. Aktuálne Samsung nevyrábal celý minulý týždeň.

Strážnik nevedel, či juhokórejská spoločnosť definitívne odíde zo Slovenska. „My nemáme také informácie. Uvidíme, ako to celé dopadne,“ dodáva.

Samsung v Galante nevyrábal

Nejasná budúcnosť

Oveľa pesimistickejšie zhodnotil situáciu jeho kolega na druhej bráne. „To je len otázka času. Ja im veľa času nedávam. Veď aj niektorí dodávatelia už úplne skončili,“ odpovedá. Pokiaľ by sa aj tento čierny scenár naplnil, ľudia z fabriky nemajú obavy o prácu.

„Myslím si, že robotu si nájdem niekde inde. Momentálne je veľa možností,“ približuje pracovník bezpečnostnej služby.
Z prípadného odchodu Samsungu si ťažkú hlavu nerobia ani obyvatelia Galanty.„Mne je to jedno. Vôbec sa nebojím, že by to nejako výrazne negatívne ovplyvnilo Galantu,“ stroho zareaguje mladá mamička v centre mesta.

Dve postaršie dámy Milada a Eva nám tvrdia, že v juhokórejskej firme prepúštali v uplynulých mesiacoch pravidelne.
„Dúfame, že sa to nejako utrasie. Pokiaľ by k tomu prišlo, tak mesto to pocíti ale nie veľmi,“ pokračujú vo svojej úvahe.
Každoročné prepúšťanie

Ani primátor Galanty Peter Paška nevidí súčasnú situáciu u najväčšieho zamestnávateľa v okrese tak tragicky.
„V Samsungu každoročne počas jarných mesiacov prichádzalo k prepúšťaniu. Tento rok je to však vo väčšej miere. Časť výroby sa presúva do Maďarska,“ približuje Paška.

Vláda u našich južných susedov výrazne znížila firemné dane a rovnako tak aj odvody pre zamestnancov. V Galante tak zostali oveľa menej konkurencieschopní.„Témou dňa však rozhodne nie je úplne ukončenie Samsungu v Galante,“ vyhlasuje primátor.

Podľa neho z fabriky odchádzajú predovšetkým zahraniční pracovníci. Potvrdzuje však, že počty svojich zamestnancov výrazným spôsobom redukujú dodávatelia, ktorí boli naviazaní na túto juhokórejskú firmu. Ak nemajú iných odberateľov, tak postupne končia.„Zachytil som správu, že v Dolnej Strede by mal Dong Jin výrazne obmedziť výrobu, ak nie aj úplne zatvoriť prevádzku,“ hovorí Paška.

Voľné pracovné miesta

Napriek správam o prepúšťaní, situácia v Galante a celom regióne je pokojná. Ako uvádza Jana Lukáčová, riaditeľka kancelárie generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, v okrese sa pohybuje nezamestnanosť pod dvoma percentami.

Galanta tak má piatu najmenšiu mieru nezamestnanosti na celom Slovensku a patrí medzi okresy, kde majú najvyšší počet neobsadených pracovných pozícií (3723 miest). „Vplyv znižovania počtu zamestnancov u tohto zamestnávateľa na nezamestnanosť v okrese ťažko odhadnúť. Evidencia na úrade práce je dobrovo

ľná a časť zamestnancov môže rovno nastúpiť do iného zamestnania bez evidencie na úrade práce,“ tvrdí Lukáčová.
Primátor Paška hovorí, že kto chce robiť, tak si prácu nájde. V Samsungu a u jeho subdodávateľoch nepracuje veľa ľudí, ktorí by boli priamo z tohto regiónu. Väčšina robotníkov pochádza zo stredného či východného Slovenska alebo aj zo zahraničia – Srbska a Rumunska.

„Dôvodom bolo predovšetkým nízke odmeňovania. Domáci si totiž vedia nájsť lepšie platené miesta,“ vysvetľuje primátor.
Podľa jeho slov sa v ostatnom čase prístup výrobcu televízorov k lokalite, v ktorej podniká, zmenil. Firma totiž začala finančne podporovať verejné projekty, ako napríklad detské ihriská alebo odborné učebne.

Samsung v Galante nevyrábal

Ďalšie dotácie?

Oslovili sme aj Samsung, ten však na naše otázky neodpovedal. Ešte v minulom roku nám hovorca zaslal všeobecné stanovisko.„Spoločnosť Samsung Electronics Slovakia neustále potvrdzuje pokračujúcu podporu miestnej ekonomiky a zákazníkov na území Slovenskej republiky,“ napísal Ján Nemašik.

Vedenie závodu v súčasnosti rokuje o prípadnej podpore zo strany štátu. Nešlo by o prvú dotáciu. Kórejský výrobca televízorov dostal od slovenskej vlády dve investičné pomoci. V roku 2006 mu kabinet odklepol vyše 36 miliónov eur.

Väčšinu dotácie predstavovala daňová úľava.

O šesť rokov neskôr dostal Samsung ďalšiu daňovú podporu. Celková výška predstavovala takmer 20 miliónov eur.
Podľa analytika Inštitútu zamestnanosti Alexeja Dobroľubova by však vláda v žiadnom prípade nemala dotovať výrobu s nízkou produktivitou a malými platmi v okresoch.

„Nie je vôbec potrebné hľadať riešenie pre zotrvanie firmy tohto typu firmu v okrese s nízkou nezamestnanosťou. Dôležité je prilákať firmy s vysokou pridanou hodnotu, výskum, vývoj a podobne,“ dodáva. Ak sa vláda rozhodla podporiť príchod, prípadne zotrvanie firiem z nízkou pridanou hodnotou, tak by sa to malo týkať len okresov s vysokou nezamestnanosťou, aktuality.sk